Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-4-2020.pdf
PDF · 147.59 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. L. XX, L.Á. - N., 2/ Poľovnícke združenie „CHSP" Dolný Kubín, so sídlom M. R. Štefánika 1821, Dolný Kubín, IČO: 36 141 267, žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Lenkou Choma, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 1821, Dolný Kubín, IČO: 42 214 165, proti žalovaným: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 2/ S.. F.. Ľ. O., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. V. XXX/X, V., o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov pozemkov poľovného revíru Grapy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného 1/.
III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného 2/.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ doručili súdu dňa 22. 11. 2019 voči žalovaným 1/ a 2/ žalobu o neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov pozemkov poľovného revíru Grapy, ktorou sa domáhali určenia, že (i) uznesenie č. 4 a č. 5, prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do poľovného revíru Grapy, konaného dňa 23. 07. 2019 v Zázrivej, sú neplatné, (ii) zvolení splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov - žalovaná 2/ a G.. P. E., nie sú oprávnení konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grapy, a (iii) priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú odôvodnili tým, že zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených v rámci poľovného revíru Grapy, uznaného rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Dolnom Kubíne č. A 99/10729-HP 1 - UHL zo dňa 16. 07. 1999, t. j. žalovaný 1/, zastúpený žalovaným 2/, porušil ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), keď zo strany žalovaného 2/ došlo na uvedenom zhromaždení k hrubému prekročeniu plnej moci, ktorá mu bola udelená žalovaným 1/, a to najmä pri hlasovaní o bode č. 5 programu. Účasť na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bola viac ako 90 % vlastníkov poľovných pozemkov a teda zhromaždenie bolo uznášaniaschopné. V zmysle poverenia bol žalovaný 2/ povinný vykonať podanie návrhu v prípade viacerých uchádzačov o užívanie spoločného poľovného revíru Grapy, že užívateľ bude vybratý na základe preukázateľne a zákonne deklarovanej najvyššej podpory od vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grapy mimo podpory štátnych organizácii. Vzhľadom na skutočnosť,
že nedošlo k podaniu takéhoto návrhu zo strany žalovaného 2/, užívateľom sa na základe podpory a hlasovania žalovaného 2/, ktorý zastupoval žalovaného 1/, stal Poľovnícky spolok STOH, IČO: 42 061 121. Žalobcovia 1/ a 2/ sú presvedčení, že konanie žalovaného 2/ v zjavnom rozpore s vydaným poverením nie je zákonné. V prípade, ak by žalovaný 2/ dodržal znenie poverenia, ktorým bol viazaný, preukázalo by sa, že najvyššiu podporu medzi vlastníkmi poľovných pozemkov mimo štátnych organizácii by mal žalobca 2/, a teda žalovaný 2/ by hlasoval za tento subjekt a užívateľom spoločného poľovného revíru Grapy by sa stal žalobca 2/. Na zjavnú nezákonnosť v konaní žalovaného 2/ žalobcovia 1/ a 2/ upozornili žalovaného 1/ dňa 04. 09. 2019. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nedodržalo po prijatí uznesenia č. 4 zákonný postup v otázke voľby splnomocnencov a schválilo uznesenie č. 5 v znení, v ktorom ich zaviazalo konať tak, aby sa užívateľom poľovného revíru Grapy mohol stať výlučne Poľovnícky spolok STOH, IČO: 42 061 121, a teda v rozpore so znením plnej moci získať pre seba neoprávnenú výhodu. Priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je osvedčený notárskou zápisnicou. Notár ale neoveruje samotný obsah zhromaždenia, ale len jeho priebeh. Vzhľadom na to, že prílohou notárskej zápisnice je listina prítomných a notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, považujú žalobcovia samotnú notársku zápisnicu za platnú, nakoľko riadne dosvedčuje a popisuje nezákonné konanie zvolávateľa a hrubé prekročenie príkazu splnomocnencom zvolávateľa. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti notárskej zápisnice a uznesení zhromaždenia je podľa žalobcov 1/ a 2/ daný tým, že žalobca 1/ ako vlastník a žalobca 2/ ako záujemca o získanie užívacieho práva k spoločnému poľovnému revíru Grapy, nemajú inú možnosť ako sa domáhať nápravy stavu spôsobeného nezákonným priebehom a potom aj nezákonným výsledkom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a nezákonným konaním splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložili súdu listinné dôkazy, a to neúplnú notársku zápisnicu sp. zn. N 299/2019, NZ 24719/2019, NCRIs 25293/2019, vyhotovenú dňa 05. 08. 2019 notárkou Z.. N. H., o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Grapy, vrátane listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v spoločnom poľovnom revíri Grapy, uznaného rozhodnutím Okresného úradu v Dolnom Kubíne pod č. A 99/10729-HP1-UHL zo dňa 16. 07. 1999 a rozhodnutím Krajského úradu v Žiline č. PPLH-99/09371/15E zo dňa 25. 08. 1999, konaného dňa 23.07.2019 (č. l. 8 súdneho spisu), plná moc č. j. 26891/2019 udelená žalovaným 1/ žalovanému 2/ zo dňa 08. 07. 2019 (č. l. 19 súdneho spisu).
3. Následne po podaní žaloby, dňa 26. 02. 2020, doručili žalobcovia 1/ a 2/ na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil Okresnému úradu Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, povinnosť zdržať sa zaevidovania akejkoľvek užívacej zmluvy vzťahujúcej sa na poľovný revír Grapy, ktorý bol uznaný rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Dolnom Kubíne č. A 99/10729-HP 1 - UHL zo dňa 16. 07. 1999, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a priznania nároku na náhradu trov konania vo výške 100 %. K návrhu žalobcovia 1/ a 2/ pripojili listinné dôkazy, a to upozornenie na nezákonnosť a výzvu zo dňa 04. 09. 2019, adresovanú žalovanému 1/ (č. l. 58 súdneho spisu), upozornenie a výzvu na nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Grapy zo dňa 16. 12. 2019, adresovanú Okresnému úradu Dolný Kubín, odbor pozemkový a lesný (č. l. 60 súdneho spisu), oznámenie o podaní žaloby a výzvu na neuzavretie užívacej zmluvy zo dňa 26. 11. 2019, adresovanú žalovanému 1/ (č. l. 61 súdneho spisu), notársku zápisnicu sp. zn. N 68/2020, NZ 5533/2020, NCRIs 5656/2020, vyhotovenú notárom Z.. S. L. dňa 20. 02. 2020, o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Grapy, uznaného rozhodnutím Okresného úradu v Dolnom Kubíne pod č. A 99/10729-HP1-UHL zo dňa 16. 07. 1999, ktoré sa konalo dňa 18. 02. 2020 v Dolnom Kubíne, vrátene listiny prítomných a verejných vyhlášok - pozvánky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov (č. l. 62 súdneho spisu).
4. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 18C/4/2020 - 125 zo dňa 10. 03. 2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pre nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v § 325 ods. 1, 2 CSP, keď žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Žaloba spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu a uznesením tunajšieho súdu č. k. 18C/4/2020-147 zo dňa 27. 05. 2020, ktorým súd žalovaných 1/ a 2/ podľa § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadrili
k pripojenej žalobe a ak uplatnený nárok neuznávajú, aby uviedli vo svojom písomnom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, bola žalovanému 1/ doručená dňa 01. 06. 2020 a žalovanému 2/ bola doručená dňa 28. 05. 2020.
6. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe, doručeným súdu dňa 16. 06. 2020, uviedol, že je toho názoru, že (i) v danom konaní nemá štátny podnik pasívnu vecnú legitimáciu, pretože vlastníkom poľovných pozemkov je Slovenská republika a nie štátny podnik, ktorý je len ich správcom, (ii) rozsudok je záväzný pre účastníkov sporu, a preto ak napadnuté uznesenia prijali vlastníci, tak títo tvoria nerozlučné spoločenstvo a tým nie je splnená pasívna vecná legitimácia, (iii) žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, pretože ak by aj súd určil neplatnosť prijatých uznesení, na čo podľa jeho názoru nemá zákonom danú právomoc, tak takýto výrok nemôže odstrániť neistotu medzi stranami a ani nemôže byť skutočnosťou, na základe ktorej by došlo priamo k zrušeniu platnosti uzatvorenej zmluvy, keďže právny poriadok neustanovuje zánik zmluvy vyhlásením neplatnosti prijatých uznesení, ktoré nie sú právnymi úkonmi, (iv) sa jedná o žalobu podľa obsahu podľa § 137 písm. d) CSP a neexistuje osobitný právny predpis, ktorý by pripúšťal určiť právnu skutočnosť - neplatnosť uznesení, (v) právny poriadok neumožňuje v tomto prípade domáhať sa neplatnosti prijatých uznesení, keďže na základe nich priamo nevznikajú práva a povinnosti, keďže uznesenie zhromaždenia nie je právnym úkonom, tým je až uzatvorená zmluva. Preto žalovaný 1/ navrhol, aby súd podľa príslušných ustanovení CSP žalobu odmietol ako neprípustnú alebo ju zamietol. Žalovaný považoval za potrebné tiež uviesť, že zo skutkového stavu, ktorý žalobcovia opísali sa javí ich poukázanie na prekročenie oprávnenia žalovaného 2/ ako dôvodné. Napriek tejto skutočnosti vzhľadom na uplynutie času od okamihu, kedy sa žalovaný 1/ dozvedel o prekročení oprávnenia, nemôže žalovaný 1/ vzhľadom na dikciu § 33 ods. 1 oznámiť nesúhlas s prekročením oprávnenia a zmeniť súčasný stav, ktorý na druhej strane ale nespôsobuje štátnemu podniku žiadnu škodu.
7. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe, doručeným súdu dňa 15. 06. 2020, uviedol, že žalovaný 1/
- Odštepný závod Námestovo, ktorý zastupoval na základe plnej moci, udelenej generálnym riaditeľom F.. N. S., kde hlasoval a konal v zmysle udelenej plnej moci tak, že žalovaný 1/ odsúhlasil prenájom poľovníckemu spolku STOH na základe najvyššej podpory vlastníkov poľovných pozemkov, a to: Pasienkové spoločenstvo Lesnianska hoľa, Pasienkové spoločenstvo, p.s. obce Dolná Lehota a F.. K. K., taktiež s najvyššou ponúknutou cenou splnomocneným zástupcom O. U. - Pasienkové spoločenstvo
- pozemkové spoločenstvo Dolná Lehota. Jeho konaním nedošlo k porušeniu udelenej plnej moci.
8. Žalobcovia 1/ a 2/ možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ nevyužili, ani nevyužili žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku, t. j. skutkové tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ nepopreli.
9. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 29. 09. 2020. Súd vo veci konal a rozhodoval v neprítomnosti žalovaného 2/ v zmysle § 180 CSP, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil.
10. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní v rámci úvodného prednesu uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, dôkazy sú zjavné, je tu verejná listina, notárska zápisnica, ktorej súčasťou je aj plná moc žalovaného 2/, z ktorej je zrejmé, že konal v rozpore s plnou mocou, nakoľko nedal zistiť najvyššiu podporu vlastníkov poľovných pozemkov mimo podpory štátnych organizácií, čo je v zjavnom rozpore s jeho poverením. Je neprípustné, aby zamestnanec a splnomocnenec žalovaného 1/ ignoroval priamy príkaz obsiahnutý v plnej moci, čím spôsobil netransparentný výber užívateľa revíru Grapy. Naliehavý právny záujem je daný, a to preto, že právnu istotu nie je možné dosiahnuť inak. Podotýkal, že následne sa konalo ešte jedno zhromaždenie, na ktorom neboli zrušené uznesenia pôvodného zhromaždenia za účasti žalovaného 1/.
11. Žalovaný 1/ prostredníctvom povereného zamestnanca v rámci úvodného prednesu uviedol, že trvá na vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené, v ktorom namietal pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko pokiaľ sa rozhoduje v takejto veci ako je zrušenie uznesení vlastníkov poľovných pozemkov, malo by sa to dotýkať všetkých vlastníkov poľovných pozemkov. Má tiež za to, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem a že neexistuje osobitný právny predpis, ktorý by pripúšťal určiť neplatnosť uznesení. Tiež poukázal na to, že v obdobnej veci mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.
12Co/59/2020, spor bol ten istý, argumentácia tá istá a krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý rozhodol v ich prospech tým, že konštatoval, že nebola splnená pasívna vecná legitimácia. Takisto konštatoval v bode 15. odôvodnenia rozsudku, že v prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nejde o určenie práva, ani právneho vzťahu. Predmetné uznesenie predstavuje právnu skutočnosť, čiže nejde o právny úkon. Domáhať sa určenia právnej skutočnosti je možné len v prípade, ak to umožňuje osobitný právny predpis a nakoľko zákon o poľovníctve právo domáhať sa neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nezakotvuje, na požadovanom určení neplatnosti uznesení nemá žalobca naliehavý právny záujem.
12. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ v reakcii na prednes žalovaného 1/ uviedol, že podľa ustanovení zákona o poľovníctve boli dodržané všetky hmotnoprávne aj procesné podmienky. Otázka prekročenia, dokonca konanie v rozpore s plnou mocou, je otázkou civilnoprávnou. Žalovaný 1/ vo vzťahu k prekročeniu plnej moci poukázal na § 33 Občianskeho zákonníka a doplnil, že vedel skôr, že plná moc bola prekročená a neoznámil, že nesúhlasí, t. z. že naplnil dikciu § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka a prekročenie plnej moci bolo schválené.
13. V rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci a v rámci prednesenia záverečného návrhu právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že trvá na podanom návrhu a žiada súd, aby mu vyhovel. Schválenie žalovaného 1/ bezodkladne potom ako sa dozvedel, že to bolo v rozpore, nie je platné, nakoľko v rámci druhého kola či už žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/ konali absolútne inak.
14. V rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci a v rámci prednesenia záverečného návrhu žalovaný 1/ uviedol, že má za to, že nie je splnená pasívna vecná legitimácia, to znamená, že žaloba je procesne neprípustná, žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem a neexistuje osobitný právny predpis, ktorý by pripúšťal určiť samotnú neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. K prekročeniu plnej moci ešte uviedol, že mu týmto konaním nevznikla škoda a žalovaný 1/ na zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov musí vystupovať tak, aby mal z toho čo najväčší profit. Pokiaľ tam bola zahlasovaná najväčšia suma, tak je pre neho viac-menej bezpredmetné, že kto bude ten revír užívať. Na druhej strane žalovaný 2/ mu povedal, že predbežne pri zápise zisťoval záujem, ktorý mali jednotlivé subjekty, ktoré sa uchádzali o poľovanie, a nemal dôvod mu neveriť alebo uznať, že to prekročenie plnej moci, ktoré spravil, by bolo nesprávne alebo že by im spôsobilo škodu. Navrhol, aby súd žalobu odmietol alebo zamietol ako neprípustnú. Uplatnil si aj trovy konania.
15. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, žurnalizovanými v spise, a to neúplnou notárskou zápisnicou sp. zn. N 299/2019, NZ 24719/2019, NCRIs 25293/2019, vyhotovenou dňa 05. 08. 2019 notárkou Z.. N. H., o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Grapy, vrátane listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v spoločnom poľovnom revíri Grapy (č. l. 8 súdneho spisu), plnou mocou č. j. 26891/2019, udelenou žalovaným 1/ žalovanému 2/ zo dňa 08. 07. 2019 (č. l. 19 súdneho spisu), upozornením na nezákonnosť a výzvou zo dňa 04. 09. 2019, adresovaným žalovanému 1/ (č. l. 58 súdneho spisu), upozornením a výzvou na nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Grapy zo dňa 16. 12. 2019, adresovaným Okresnému úradu Dolný Kubín, odbor pozemkový a lesný (č. l. 60 súdneho spisu), oznámením o podaní žaloby a výzvou na neuzavretie užívacej zmluvy zo dňa 26. 11. 2019, adresovaným žalovanému 1/ (č. l. 61 súdneho spisu), notárskou zápisnicou sp. zn. N 68/2020, NZ 5533/2020, NCRIs 5656/2020, vyhotovenou notárom Z.. S. L. dňa 20. 02. 2020, o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Grapy, vrátene listiny prítomných a verejných vyhlášok - pozvánky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, pričom z listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, a z prednesov právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 1/ na pojednávaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
16. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 299/2019, NZ 24719/2019, NCRIs 25293/2019, vyhotovenej dňa 05. 08. 2019 notárkou Z.. N. H., o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Grapy, vyplýva, že dňa 23. 07. 2019 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom spoločnom poľovnom revíri Grapy v zmysle § 5 a nasl. zákona o poľovníctve, ktorého zvolávateľom bol žalovaný 1/, zastúpený žalovaným 2/ ako vedúcim Odštepného závodu Námestovo, s nasledovným programom: 1. Otvorenie, overenie uznášaniaschopnosti, 2. Schválenie programu, voľba orgánov zhromaždenia, 3. Rozhodnutie o spôsobe
využitia práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri Grapy, 4. Určenie výšky náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru, 5. Rozhodnutie o užívateľovi spoločného poľovného revíru Grapy, 6. Určenie počtu a voľba splnomocnencov a určenie rozsahu zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov, 7. Rôzne, 8. Záver. Z bodu 1/ ďalej vyplýva, že žalovaný 1/ ako správca a zástupca na základe zákonných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky zastupuje viac ako jednu tretinu, a to konkrétne 808,4397 ha, t.j. podiel 36,5810 % vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom spoločnom poľovnom revíri Grapy z celkovej výmery poľovných pozemkov 2 210,00 ha. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo uznesenie č. 2 v znení: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje spôsob užívania spoločného poľovného revíru Grapy nasledovne: Užívanie spoločného poľovného revíru Grapy uznaného Rozhodnutím bude postúpené písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru v zmysle § 13 zákona o poľovníctve.“; uznesenie č. 3 v znení: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Grapy uznaného Rozhodnutím, stanovenú vo výške 13 €/ha slovom trinásť Eur na hektár ročne, bez rozdielu o aký druh poľovného pozemku ide.“; uznesenie č. 4 v znení: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov rozhodlo, že užívateľom, poľovného revíru Grapy, uznaného Rozhodnutím, bude poľovnícka organizácia: Poľovnícky spolok STOH, so sídlom Oravský Podzámok 449, 02 7 41 Oravský Podzámok, IČO: 42 961 121, a užívanie spoločného poľovného revíru jej bude v súlade s §§ 5, 11 a 13 a nasledujúcich zákona o poľovníctve postúpené písomnou zmluvou.“ s tým, že návrh na prijatie predmetného uznesenia č. 4 predložil splnomocnený zástupca Pasienkového spoločenstva, pozemkové spoločenstvo obce Dolná Lehota a za takýto návrh hlasovalo 51,7231 % hlasov, proti bolo 0,00 % a zdržalo sa 42,0239 % hlasov. Žalobca 1/ v rámci bodu 5/ programu navrhol, aby písomná zmluva o postúpení spoločného poľovného revíru Grapy bola uzavretá s poľovníckou organizáciou: Poľovnícke združenie „CHSP“, kde za takýto návrh hlasovalo 19,3135 % hlasov, proti bolo 0,00 % a zdržalo sa 74,4335 % hlasov. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov ďalej schválilo uznesenie č. 5, predmetom ktorého bolo schválenie dvoch splnomocnencov, a to žalovaného 2/ a G.. P. E., ktorí budú zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania poľovného revíru podľa § 5, 11 a 13 a nasledujúcich zákona o poľovníctve.
17. Z listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v spoločnom poľovnom revíri Grapy, uznaného rozhodnutím Okresného úradu v Dolnom Kubíne pod č. A 99/10729- HP1-UHL zo dňa 16. 07. 1999 a rozhodnutím Krajského úradu v Žiline č. PPLH-99/09371/15E zo dňa 25. 08. 1999, konaného dňa 23.07.2019, vyplýva, že predmetného zhromaždenia sa ako vlastníci, resp. správcovia zúčastnili: žalobca 1/ s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 0,2073 %, K. K. s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 0,0144 %, žalovaný 1/ s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 36,5810 %, Urbár, pozemkové spoločenstvo Zázrivá s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 4,7241 %, Pasienkové spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo obce Dolná Lehota s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 14,4206 %, Pozemkové spoločenstvo urbarialistov Hruštín s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 0,7071 %, Pozemkové spoločenstvo Vasiľov s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 13,4603 %, Pozemkové spoločenstvo Lesnianska Hoľa s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 6,0892 %, Pozemkové spoločenstvo urbarialistov Valaská Dubová s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 0,2146 %, a Pozemkové spoločenstvo Hutirová s podielom na celkovej výmere poľovných pozemkov 17,3283 %.
18. Z plnej moci, udelenej žalovaným 1/, žalovanému 2/ dňa 08. 07. 2019, vyplýva, že žalovaný 2/ bol okrem iného splnomocnený na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom spoločnom poľovnom revíri „Grapy“, zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom spoločnom poľovnom revíri „Grapy“ a hlasovanie na ňom, podanie návrhu v prípade viacerých uchádzačov o užívanie spoločného poľovného revíru „Grapy“, že užívateľ bude vybratý na základe preukázateľne a zákonne deklarovanej najvyššej podpory od vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru „Grapy“ mimo podpory štátnych organizácií, podanie návrhu na splnomocnenca (cov) z podniku LESY SR, š.p., ktorý (í) bude (ú) zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov v zmysle § 5 ods. 7 cit. zákona a hlasovať za tento návrh.
19. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ktorá predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Koncentrácia tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku. Koncentrácia konania vo svojej podstate znamená to, že strany
sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje ako sudcovská koncentrácia konania (§ 153 CSP) ako zákonná koncentrácia konania (§ 154 CSP). Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je teda zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhá veta CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Súd preto s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania nevykonal dôkaz výsluchom žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 2/, ktoré dôkazy právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ navrhol súdu vykonať až na pojednávaní, nakoľko vykonanie predmetných dôkazov by si vyžadovalo minimálne nariadenie ďalšieho pojednávania, keď žalobcovia 1/ a 2/ ani žalovaný 2/ na nariadenom pojednávaní neboli prítomní. Žalobcovia 1/ a 2/ pritom o sudcovskej koncentrácii konania boli aj napriek tomu, že sú zastúpení advokátom, kedy súd nemá poučovaciu povinnosť (§ 160 ods. 3 písm. b) CSP), poučení, a to v poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu, doručenom im prostredníctvom právneho zástupcu dňa 05. 03. 2020.
20. Podľa § 137 písm. c), d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpis, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
22. Podľa § 5 ods. 1 až 7 zákona o poľovníctve vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie"). Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
23. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.
24. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32.
25. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
26. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
27. Podľa § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník") občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
28. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
29. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
30. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
31. Súd sa v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorá je jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010). Súd vecnú legitimáciu strán sporu skúma z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.
32. Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že dňa 23. 07. 2019 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do poľovného revíru Grapy, ktorého zvolávateľom bol žalovaný 1/, zastúpený žalovaným 2/, pričom o priebehu zhromaždenia bola vyhotovená notárska zápisnica. Vlastníci, resp. správcovia poľovných pozemkov, prítomní na zhromaždení v počte viac ako 90 %, hlasovali o viacerých otázkach týkajúcich sa poľovných pozemkov, okrem iného aj o postúpení užívania spoločného poľovného revíru na žalovaného ako aj o určení počtu a splnomocnencov a rozsahu zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov.
33. Z listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v spoločnom poľovnom revíri Grapy, uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Dolnom Kubíne pod č. A 99/10729- HP1-UHL zo dňa 16. 07. 1999 a rozhodnutím Krajského úradu v Žiline č, PPLH-99/09371/15E zo dňa 25. 08. 1999, konaného dňa 23. 07. 2019, je nepochybné a zrejmé, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sa zúčastnili aj iné osoby ako je okruh sporových strán, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nie sú vlastníkmi dotknutých poľovných pozemkov, keď žalovaný 1/ je správcom viac ako 1/3 poľovných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, začlenených v
uznanom spoločnom poľovnom revíri Grapy, a žalovaný 2/ ako vedúci Odštepného závodu Námestovo len zastupoval na základe plnej moci žalovaného 1/.
34. Predmetom tohto sporu je určenie neplatnosti uznesenia č. 4 a uznesenia č. 5, prijatých na zhromaždení vlastníkov pozemkov poľovného revíru Grapy, konaného dňa 23. 07. 2019, a určenie, že zvolení splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov, schválení uznesením č. 5, nie sú oprávnení konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grapy. V prípade určenia neplatnosti predmetných uznesení ako aj určenia, že zvolení splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov, schválení uznesením č. 5, nie sú oprávnení konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grapy, keď aj v rámci druhého žalobného návrhu by sa ako predbežná otázka musela skúmať platnosť prijatého uznesenia č. 5, by však takýto rozsudok musel byť záväzný pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov a teda všetci vlastníci poľovných pozemkov by museli byť stranou sporu, a to z dôvodu, že uznaný poľovný revír okamihom jeho vzniku treba s poukazom na § 853 a § 136 Občianskeho zákonníka posudzovať ako spoločnú vec. Poľovný revír je väčšinou vytváraný z viacerých pozemkov, tzn. sa vytvára spoločná nehnuteľnosť, kde vlastnícke práva k jednotlivým pozemkom sa menia na spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti... pri výkone vlastníckych práv v poľovníckom revíre sa potom postupuje v zmysle občianskoprávnej úpravy spoluvlastníctva (bod 37. rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžr/166/2011 zo dňa 05. 06. 2012). Pri rozhodovaní o výkone práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri sa toto právo posudzuje ako spoločná vec, o hospodárení s vecou spoločnou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, pričom predmetom nie sú poľovné pozemky, ale samotný výkon práva poľovníctva, výkon tohto práva je viazaný na poľovný revír - t.j. celý poľovný revír. Pokiaľ ide o rozhodovanie o prenájme výkonu práva poľovníctva ...ide o rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/154/2009 zo dňa 31. 10. 2011, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/36/2012 zo dňa 05. 12. 2012). Možno teda konštatovať, že poľovný revír predstavuje spojenie lesných a poľných pozemkov, spravidla viacerých vlastníkov, ktoré vytvára kompaktné prostredie pre chov a lov voľne žijúcej zveri v súlade s požiadavkami právnych predpisov, pričom užívateľom poľovného revíru je buď priamo jeho vlastník alebo iný subjekt. Poľovný revír je považovaný za tzv. spoločnú vec a vlastník, resp. vlastníci postupujú právo užívania poľovného revíru k celému poľovnému revíru (k celku) a užívateľ (nájomca) poľovného revíru je následne oprávnený vykonávať právo poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľovného revíru, nielen na niektorých poľovných pozemkoch. Tieto môžu byť vo vlastníctve rôznych osôb, keďže poľovný revír môže byť tvorený pozemkami jedného alebo aj viacerých vlastníkov. Preto nie je možné v rámci zmluvy o užívaní poľovného revíru postúpiť právo užívania len k časti poľovného revíru, teda len k niektorým poľovným pozemkom.
35. V posudzovanej veci tak z hľadiska predmetu konania možno uzavrieť, že pasívna vecná legitimácia nesvedčí stranám, ktoré žalobcovia 1/a 2/ označili na strane žalovaných, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi, ani spoluvlastníkmi dotknutých poľovných pozemkov, keď stranami v prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácie by nevyhnutne museli byť všetci vlastníci spoločného poľovného revíru Grapy vzhľadom k tomu, že právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci (spoluvlastníci) a prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení, resp. určenie, že zvolení splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov, schválení uznesením č. 5, nie sú oprávnení konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grapy, by sa prejavilo v právnom postavení všetkých vlastníkov poľovného revíra (napr. obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istej otázke). Uvedený záver vyplýva z príslušných ustanovení zákona o poľovníctve, upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe, v zmysle ktorých o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 (t.j. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru (§ 11 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve). V prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení užívania poľovného revíru inej osobe sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou (§ 13 ods. 1 zákona o poľovníctve), ktorú uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru (§ 14 ods. 1 zákona o poľovníctve). V prípade určenia neplatnosti prijatých uznesení č. 4 a č. 5 ako aj v prípade určenia, že zvolení splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov nie sú oprávnení konať v mene
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grapy, ide tak vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo a teda ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný (§ 77 ods. 1 CSP); nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore v prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení, resp. určenia že zvolení splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov nie sú oprávnení konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grapy vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenia boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie, keď výrok rozsudku je v zmysle § 228 CSP záväzný len pre strany, resp. ich právnych nástupcov. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v spore tak nemusí vyplývať z výslovného ustanovenia právneho predpisu (zákona o poľovníctve), pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom konania (pozri bližšie rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/425/2016 zo dňa 27. 09. 2017). Zhodnú argumentáciu v obdobnom spore uviedol aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 12Co/59/2020 zo dňa 20. 08. 2020, na ktorý na pojednávaní poukázal žalovaný 1/.
36. Pokiaľ teda žalobcovia 1/ a 2/ neoznačili na strane žalovaných všetky pasívne vecne legitimované subjekty, zabránili súdu v možnosti posudzovať dôvodnosť žaloby z hľadiska tvrdených dôvodov neplatnosti sporných uznesení, resp. že zvolení splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov nie sú oprávnení konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grapy. Súd tiež poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že vecná legitimácia strán v spore vyplýva z hmotného práva, súd nezaťažovala ani poučovacia povinnosť ohľadne správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov, ktoré mali byť vzhľadom na predmet konania stranami sporu.
37. Súd ešte pre úplnosť veci uvádza, že oproti pôvodnej právnej úprave v Občianskom súdnom poriadku Civilný sporový poriadok rozlišuje žaloby na určenie či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), keď zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrváva na preukazovaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu) a u žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Žalobu o určenie platnosti/neplatnosti uznesenia je tak potrebné vnímať ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 CSP písm. d), ktorý v zásade nepripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, t.j. podľa novej právnej úpravy tak nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia právnej skutočnosti (minulej udalosti). V danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe odôvodňovali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý ako už bolo vyššie uvedené je nutné preukazovať v prípade žalôb podľa § 137 písm. c) CSP, ktorými sa požaduje určiť, či tu právo je alebo nie je. Žalobcovia 1/ a 2/ však žalobou v časti určenia neplatnosti prijatých uznesení nepožadovali určiť či tu právo je alebo nie je, ale požadovali určiť právnu skutočnosť, ktorá musí podľa § 137 písm. d) CSP vyplývať z osobitného predpisu. Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva možnosť požadovať určenie neplatnosti uznesení, prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Rovnaký záver vyplýva aj z bodu 4.8.2 rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/425/2016 zo dňa 27. 09. 2017, podľa ktorého „V prípade určenia neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nejde o určenie práva ani právneho vzťahu, predmetné uznesenie predstavuje právnu skutočnosť (nejde o právny úkon); domáhať sa určenia právnej skutočnosti je však možné len v prípade, ak to umožňuje osobitný právny predpis (§ 137 písm. d/ C.s.p.); nakoľko zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov právo domáhať sa neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nezakotvuje, na
požadovanom určení neplatnosti uznesení nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem (uznesenie o súhlase s postúpením užívania spoločného poľovného revíru poľovníckej organizácii je len právnou skutočnosťou, na základe ktorej mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o prenechaní užívania spoločného poľovného revíru).
38. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol.
39. Súd záverom tiež poznamenáva, že v prípade preformulovania žalobného návrhu v súlade s § 137 písm. c) CSP by žalobcovia 1/ a 2/ museli v konaní preukázať, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem je daný ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcov alebo by sa ich právne postavenie stalo neistým, prípadne ak žalovaní popierajú právo žalobcov, čo vyvoláva existenciu stavu objektívnej právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Avšak v posudzovanej veci by absentoval naliehavý právny záujem žalobcov 1/ a 2/ na požadovanom určení i za predpokladu, že by stranami sporu boli všetci vlastníci spoločného poľovného revíru, nakoľko z notárskej zápisnice sp. zn. N 68/2020, NZ 5533/2020, NCRIs 5656/2020, vyhotovenej notárom Z.. S. L. dňa 20. 02. 2020, o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Grapy, ktoré sa konalo dňa 18. 02. 2020 v Dolnom Kubíne, vyplýva, že vlastníci poľovných pozemkov o užívateľovi poľovného revíru ako aj zástupcoch vlastníkov poľovných pozemkov hlasovali opätovne, pričom uznesením č. 6 znovu ako užívateľa poľovného revíra schválili Poľovnícky spolok STOH, IČO: 42 061 121, a uznesením č. 7 schválili zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, a to už iných ako v pôvodnom uznesení č. 5, prijatom na zhromaždení vlastníkov pozemkov poľovného revíru Grapy, konanom dňa 23. 07. 2019.
40. O náhrade trov konania, vrátane trov konania o neodkladnom opatrení, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní mali žalovaní 1/ a 2/ úspech v celom rozsahu, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Z tohto dôvodu určil súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaných 1/ a 2/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.