Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18C-4-2020.pdf
PDF · 98.35 KB
No categories available
18C/4/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcov: 1/ Z. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX, L.
- N., 2/ Poľovnícke združenie „CHSP" Dolný Kubín, so sídlom M. R. Štefánika 1821, Dolný Kubín, IČO: 36 141 267, žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Lenkou Choma, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 1821, Dolný Kubín, IČO: 42 214 165, proti žalovaným: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 2/ S.. F.. Ľ. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/X, V., o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov pozemkov poľovného revíru Grapy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ doručili súdu dňa 22. 11. 2019 voči žalovaným 1/ a 2/ žalobu o neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov pozemkov poľovného revíru Grapy, ktorou sa domáhajú určenia, že (i) uznesenie č. 4 a č. 5, prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do poľovného revíru Grapy, konaného dňa 23. 07. 2019 v L., sú neplatné, (ii) zvolení splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov - žalovaná 2/ a G.. P. E., nie sú oprávnení konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grapy, a priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú odôvodnili tým, že zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených v rámci poľovného revíru Grapy, uznaného rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Dolnom Kubíne č. A 99/10729-HP 1 - UHL zo dňa 16. 07. 1999, t. j. žalovaný 1/, zastúpený žalovaným 2/, porušil ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), keď zo strany žalovaného 2/ došlo na uvedenom zhromaždení k hrubému prekročeniu plnej moci, ktorá mu bola udelená žalovaným 1/, a to najmä pri hlasovaní o bode č. 5 programu. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov ďalej po prijatí uznesenia č. 4 nedodržalo zákonný postup v otázke voľby splnomocnencov a schválilo uznesenie č. 5 v znení, v ktorom ich zaviazalo konať tak, aby sa užívateľom poľovného revíru Grapy mohol stať výlučne Poľovnícky spolok STOH, IČO: 42 061 121, a teda v rozpore so znením plnej moci získať pre seba neoprávnenú výhodu.
2. Následne po podaní žaloby, dňa 26. 02. 2020, doručili žalobcovia 1/ a 2/ na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú, aby súd uložil Okresnému úradu Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, povinnosť zdržať sa zaevidovania akejkoľvek užívacej zmluvy vzťahujúcej sa na poľovný revír Grapy, ktorý bol uznaný rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Dolnom Kubíne č. A 99/10729-HP 1 - UHL zo dňa 16. 07. 1999, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a priznania nároku na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobcovia 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že po podaní žaloby vo veci samej, napriek upozorneniam na zjavnú nezákonnosť konania žalovaných, došlo dňa 11. 12. 2020 (zrejme správne má byť 11. 12. 2019) k podpisu zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru Grapy a k podaniu žiadosti o jej evidenciu na Okresnom úrade Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, pričom konanie je vedené pod sp. zn. OÚ-DK-PLO-2020/001549. Okresný úrad Dolný Kubín, pozemkový a
lesný odbor, však doposiaľ zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru Grapy nezaevidoval, nakoľko skúma či bola uzavretá v súlade so zákonom, no konaním druhého zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 18. 02. 2020 v Dolnom Kubíne vznikla situácia, ktorá nepochybne skomplikuje právny stav a môže viesť k zmareniu účelu podanej žaloby. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na to, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, konané dňa 18. 02. 2020 v Dolnom Kubíne, nemalo od začiatku zákonný priebeh, a žalovaný 1/ ako jeho zvolávateľ nekonal v súlade so zákonom o poľovníctve alebo hrubo porušil aj ustanovenia zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, nakoľko odoprel hlasovacie právo Pozemkovému spoločenstvu Hutirová so sídlom v Bzinách, o čom svedčí námietka K.. Z. K., zaznamenaná v notárskej zápisnici z tohto zhromaždenia, vyhotovenej notárom Z.. S. L. dňa 20. 02. 2020 pod č. N 68/2020, NZ 5533/2020, NCRIS 5656/2020. Už skutočnosť, že žalovaný 1/ pristúpil k opätovnému zvolaniu zhromaždenia podľa žalobcov 1/ a 2/ jednoznačne svedčí o skutočnosti, že nemá právnu istotu vo svojom predchádzajúcom konaní. Navyše žalovaný 1/ neudelil plnú moc žalovanému 2/, ale inému zamestnancovi, čo podľa žalobcov 1/ a 2/ poukazuje na zrejmú nedôveru v konanie žalovaného 2/ v mene žalovaného 1/. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej poukázali na to, že z listiny prítomných nie je možné zistiť aké percento oprávnených bolo prítomných, nakoľko súčet hlasov prítomných nie je totožný s celkovým počtom hlasov, ktoré sú uvedené v notárskej zápisnici, a notárska zápisnica je tiež nezákonne upravovaná. Žalobcovia 1/ a 2/ majú za to, že je možné predpokladať, že sa tretie osoby pokúsia predložiť na evidenciu užívaciu zmluvu na poľovný revír Grapy, čím by sa zjavne zmaril účel podanej žaloby. Do momentu kým neexistovalo riziko, že tretí subjekt predloží na evidenciu inú užívaciu zmluvu, nemali žalobcovia potrebu brániť svoje práva a zákonom chránené záujmy v tomto právnom režime, avšak reálna hrozba vyplývajúca z realizácie uznesení nezákonného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 18. 02. 2020 v Dolnom Kubíne, ich donútili použiť tento právny inštitút.
3. K návrhu žalobcovia 1/ a 2/ pripojili listinné dôkazy, a to (i) notársku zápisnicu sp. zn. N 68/2020, NZ 5533/2020, NCRIs 5656/2020, vyhotovenú notárom Z.. S. L. dňa 20. 02. 2020, o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Grapy, uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Dolnom Kubíne pod č. A 99/10729-HP1-UHL zo dňa 16. 07. 1999, ktoré sa konalo dňa 18. 02. 2020 v Dolnom Kubíne, keď na programe rokovania zhromaždenia bolo (okrem iného) aj rozhodnutie o užívateľovi spoločného revíru Grapy; (ii) upozornenie a výzvu žalobcov 1/ a 2/ na nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Grapy, zo dňa 16. 12. 2019, adresovanú Okresnému úradu Dolný Kubín, odbor pozemkový a lesný, v ktorej okresný úrad žalobcovia 1/ a 2/ informovali o tom, že došlo k prekročeniu poverenia zástupcu žalovaného 1/ na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených v rámci poľovného revíru Grapy, konanom dňa 23. 07. 2019, a že podali občianskoprávnu žalobu na Okresný súd Banská Bystrica z dôvodu, že žalovaný 1/ na ich výzvu, aby upustil od protiprávneho konania a aby jeho splnomocnení zamestnanci neuzavreli s Poľovníckym spolkom STOH zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru Grapy, nereagoval; (iii) upozornenie žalobcov 1/ a 2/ na nezákonnosť a výzvu zo dňa 04. 09. 2019, adresovanú žalovanému 1/, a (iv) oznámenie žalobcov 1/ a 2/ o podaní žaloby a výzvu na neuzavretie užívacej zmluvy v poľovnom revíri Grapy zo dňa 26. 11. 2019, adresovanú žalovanému 1/.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci. 11. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. 12. Podľa § 13 ods. 5 písm. a) a b) zákona o poľovníctve okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od a) právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára, b) ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. 13. Podľa § 16 ods. 1, 2, 3 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. Užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy. 14. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona o poľovníctve štátnu správu na úseku poľovníctva vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva. Orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú: a) ministerstvo, b) okresný úrad v sídle kraja, c) okresný úrad. Štátnu správu na úseku poľovníctva v lesoch patriacich do vojenských obvodov vykonáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. 15. Podľa § 74 ods. 2 písm. b) zákona o poľovníctve okresný úrad ďalej eviduje zmluvu a vedie register zmlúv podľa § 16. 16. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku navrhovateľa zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Súd teda vychádza zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom a predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby všetky rozhodujúce skutočnosti ale aj dostupné dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti boli súdu predložené v samotnom návrhu, resp.
pripojené k návrhu. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Súd teda nariadi neodkladné opatrenie, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Ide o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu. Neodkladným opatrením však môžu byť pomery strán v osobitných prípadoch upravené aj trvale za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu, keď v tom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou. 17. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že bude ohrozená exekúcia, a zároveň aj osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pretože každé procesné zabezpečenie má nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj vtedy, ak nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje v konaní žalobcu (navrhovateľa), t. j. žalobca musí konkretizovať nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež špecifikovať úkony protistrany, vedúce k zhoršeniu, resp. k zneisteniu jeho právneho postavenia. 18. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú, aby súd uložil Okresnému úradu Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, povinnosť zdržať sa zaevidovania akejkoľvek užívacej zmluvy vzťahujúcej sa na poľovný revír Grapy, ktorý bol uznaný rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Dolnom Kubíne č. A 99/10729-HP 1 - UHL zo dňa 16. 07. 1999, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, t.j. žalobcovia 1/ a 2/ sa v danom prípade domáhajú časovo obmedzeného neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ktorá okrem toho, že nie je označená ako strana sporu ani v rámci konania o neodkladnom opatrení, je štátny orgán, konajúci v rámci zákonom zverenej mu právomoci. Právomoc okresného úradu konať vo veci evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru vyplýva zo zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), keď okresný úrad pred jej zaevidovaním skúma, či ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru poľovníctve (§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve), či na poľovný revír nie je zaevidovaná iná zmluva a či zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. Okresný úrad je teda povinný vo veci postupovať a konať podľa osobitného predpisu (predpisov), keď súd túto jeho právomoc nemôže zakázať a ani obmedziť neodkladným opatrením nariadeným v rámci civilného sporového konania. Súd v rámci civilného konania nemôže autoritatívne vstupovať do konania správneho orgánu, ktorý v rámci zákonom zverenej mu právomoci koná a rozhoduje v správnom konaní samostatne a nezávisle (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/59/2011 zo dňa 17. 08. 2011, uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/157/2019 zo dňa 24. 10. 2019, a pod).
19. Súd ešte pre úplnosť veci uvádza, že žalobcovia 1/ a 2/ súdu neosvedčili ani existenciu reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcov 1/ a 2/ tým, že by došlo k zaevidovaniu užívacej zmluvy vzťahujúcej sa na poľovný revír Grapy, keď žalobcovia 1/ a 2/ na jednej strane v úvode návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdia, že dňa 11. 12. 2019 došlo k podpisu zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru Grapy a k podaniu žiadosti o jej evidenciu na Okresnom úrade Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, s tým, že konanie je vedené pod sp. zn. OÚ-DK- PLO-2020/001549, avšak následne v texte návrhu v rozpore s predchádzajúcim tvrdením uvádzajú, že majú za to, že je možné predpokladať, že sa tretie osoby pokúsia predložiť na evidenciu užívaciu zmluvu na poľovný revír Grapy. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je postačujúce len ničím nepreukázané (neosvedčené) a navyše všeobecné (nekonkrétne) tvrdenie, názor či úvaha žalobcov o tom, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na ich právach. Inštitút neodkladného opatrenia je inštitút mimoriadny a výnimočný, prichádzajúci do úvahy až za stavu reálneho ohrozenia osvedčeného nároku žalobcov 1/ a 2/, podloženého konkrétnymi skutočnosťami. Žalobcovia 1/ a 2/ preto, ak majú byť úspešní, musia uviesť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia také skutočnosti, ktoré reálnu hrozbu ich nároku potvrdia. Len samotné ničím nepodložené, a v danom prípade aj rozporuplné tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, resp. iba ich domnienka ohrozenia práva, nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov a nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako ani samotné podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov pozemkov poľovného revíru Grapy bez ďalšieho nezakladá potrebu nariadenia neodkladného opatrenia o povinnosti zdržať sa zaevidovania akejkoľvek užívacej zmluvu na poľovný revír Grapy.
20. S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd podľa § 328 ods. 1 CSP návrh na nariadene neodkladného opatrenia pre nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v § 325 ods. 1,2 CSP zamietol. 21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
22. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovia 1/ a 2/ podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu konania vo veci samej, pričom o nároku na náhradu trov konania súd aj bez návrhu rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nie je v danom prípade potrebné rozhodovať osobitne o trovách konania, keď o trovách konania o neodkladnom opatrení sa rozhodne v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.