Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)ed7/383774.b7a32c.pdf
PDF · 114.54 KB
No categories available
8Sžp/14/2011
Najvyšší súd 8Sžp/14/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: J.. H. H., správca
konkurznej podstaty úpadcu Z., A. S. (v konkurze), V., B., proti ţalovanému: Krajský
úrad životného prostredia Nitra, Ul. Janka Kráľa 124, Nitra, zast. advokátom J.. M. Ď., AK
so sídlom B. N., N., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.
A/2009/00314 zo dňa 24. apríla 2009, o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Nitre č. k. 11S/43/2010-42 zo dňa 31. marca 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/43/2010-42 zo dňa 31. marca 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre zastavil podľa § 250d ods. 3
O.s.p. konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A/2009/00314
z 24. apríla 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu ţivotného prostredia
v Nitre č. A/2009/00643-005-F06 z 23. februára 2009, č. 83/51-415/2009 z 22. októbra 2009
– opatrenie na nápravu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe podľa krajského súdu nejde o rozhodnutie
podľa § 248 písm. a/ O.s.p. rozhodnutie – opatrenie na nápravu je rozhodnutie predbeţnej
povahy a ţe správny orgán nerozhodoval o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach právnickej osoby priamo dotknutých týmto rozhodnutím, keďţe išlo iba
o rozhodnutie predbeţnej povahy, a nie o rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu,
ktorým by rozhodoval tento vo veci samej a ktorým by správny orgán postihol ţalobcu za
nesplnenie uloţených povinností v rozhodnutí o opatreniach na nápravu, t.j. ţe by mu bola
uloţená sankcia ako následok zisteného správneho deliktu v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z.
o odpadoch, a ako také nepodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. a preto
konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. O trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
Uznesenie krajského súdu napadla ţalobkyňa včas podaným odvolaním a domáhala sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázala na to, ţe § 248 O.s.p. stanovuje okruh vecí, ktoré sú vylúčené zo súdneho
prieskumu, pričom súdy podľa § 248 písm. a/ O.s.p. nepreskúmavajú rozhodnutia správnych
orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa jej
názoru je potrebné vykladať reštriktívne, lebo majú povahu výnimky z generálnej klauzuly
podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalobou napadnuté rozhodnutie nie je
predbeţným rozhodnutím, nakoľko správny orgán svojim rozhodnutím podľa § 73 ods. 2
zákona č. 223/2001 Z. z. vyvodil voči ţalobcovi zodpovednosť a uloţil mu povinnosti.
Konečnosť rozhodnutia potvrdzuje skutočnosť, ţe súd odloţil jeho vykonateľnosť a zároveň
aj skutočnosť, ţe v prípade nesplnenia opatrení na nápravu by nasledovala pokuta –
rozhodnutie o uloţení pokuty. Uvedené vyplýva aj z poučenia ţalovaného, ţe moţno poţiadať
o súdny prieskum rozhodnutia. Poukázala na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní, ţe na správcu neprešli práva a povinnosti, ktoré súvisia s nakladaním
s majetkom patriacim do podstaty a správca nie je štatutárnym orgánom úpadcu. Náhradu trov
konania nepoţadovala.
K odvolaniu ţalobkyne sa ţalovaný nevyjadril, hoci mu odvolanie bolo doručené dňa
31. mája 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nemoţno povaţovať za vecne
správne.
Podľa čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, ţe bol na svojich právach
ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie
byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. s správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa
rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Napokon podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môţe byť za podmienok
ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný
prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú:
a) rozhodnutia správnych orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa
vedenia konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb
alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekáţku výkonu
povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo
fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekáţku výkonu povolania
alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
Z citovaných právnych noriem, najmä z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
vyplýva, ţe vo veci ţalobkyne, ak by sa ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia
ţalovaného, by bola daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať
o rozhodnutí ţalovaného najmä so zreteľom na to, ţe podľa tvrdení ţalobkyne toto
rozhodnutie zasahuje a porušuje jej základné práva.
Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe ţaloby je
v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môţu byť
preskúmané v správnom súdnictve na základe ţalôb, ţe musí ísť o také rozhodnutia orgánov
verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Druhou podmienkou je, ţe musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo
právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú
súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na
svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Treťou podmienkou je, ţe musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu
(§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.). To znamená, ţe predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy
vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.) alebo
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, ţe proti
nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho
práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení
správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje
inak (§ 247 ods. 3 O.s.p.).
Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve
rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie
je vylúčené podľa § 248 O.s.p. Okrem toho ústavny súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p.
vyţaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy
(správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predloţené na preskúmanie jeho
zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka
konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná
zmluva o ľudských právach a základných slobodách.
Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov
verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť
práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.
Súdna prax doteraz ustálila, ţe rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie,
ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti
právnických osôb a fyzických osôb.
Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho
prieskumu a ustálenej súdnej praxe povaţujú aj opatrenia na nápravu podľa zákona
Takto potom pre rozhodnutie v danej veci bolo potrebné posúdiť, či ţalobou
napadnuté opatrenie na nápravu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z., za porušenie § 18
ods. 1 a § 18 ods. 3 písm. a/ zákona č. 223/2001 Z. z. a to zabezpečiť odstránenie odpadov na
parcelách uvedených v rozhodnutí, zabezpečiť oprávnené zneškodnenie odpadov a to
v termíne do 31. mája 2009, pričom toto rozhodnutie podliehalo odvolaciemu konaniu
o opravnom prostriedku u ţalovaného podľa všeobecných zásad pre správne konanie v súlade
so Správnym poriadkom, a preto takého rozhodnutie je nutné povaţovať za rozhodnutie,
ktorým sa ukladajú ţalobcovi povinnosti a je to rozhodnutie konečné, ktoré podľa § 244
ods. 2 a ods. 3 veta prvá O.s.p. podlieha preskúmaniu súdom.
Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad ako aj
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky záver krajského súdu vyslovený v napadnutom uznesení nemôţe obstáť.
Podľa názoru odvolacieho súdu predmetným opatrením na nápravu sa rozhodovalo
o právach a povinnostiach ţalobkyne a nešlo o rozhodnutie predbeţnej povahy ako sa mylne
domnieval prvostupňový súd, teda opatrenie na nápravu vydané podľa § 73 ods. 2 zákona
č. 223/2001 Z. z. je rozhodnutím vydaným podľa správneho poriadku a má jeho náleţitosti,
čím ide o o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto podlieha súdnemu prieskumu.
Právne posúdenie veci tak, ako bolo vykonané krajským súdom nebolo dostatočné,
a preto ak prvostupňový súd konanie zastavil z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení,
dopustil sa závaţného procesného pochybenia, a to tým, ţe ţalobkyni odňal moţnosť konať
pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva. Krajský súd na zastavenie konania pouţil zákonný dôvod, na aplikáciu ktorého neboli
splnené skutkové a zákonné predpoklady. Vyvodené závery krajského súdu vychádzajú
z nedostatočného a tým aj nesprávneho právneho posúdenia veci. V takomto prípade sa
zastavenie konania povaţuje za odmietnutie spravodlivosti a porušenie ústavného princípu
základného práva na súdnu ochranu.
Po zohľadnení vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení Najvyšší súd
Slovenskej republiky nemohol povaţovať rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania za
vecne správne, a preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. s poukazom na § 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd
rozhodne o ţalobe zákonným spôsobom, včítane náhrady trov celého súdneho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská