Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/14/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: J.. H. H., správca

konkurznej podstaty úpadcu Z., A. S. (v konkurze), V., B., proti ţalovanému: Krajský

úrad životného prostredia Nitra, Ul. Janka Kráľa 124, Nitra, zast. advokátom J.. M. Ď., AK

so sídlom B. N., N., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

A/2009/00314 zo dňa 24. apríla 2009, o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Nitre č. k. -42 zo dňa 31. marca 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.

-42 zo dňa 31. marca 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre zastavil podľa § 250d ods. 3

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A/2009/00314

z 24. apríla 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu ţivotného prostredia

v Nitre č. A/2009/00643-005-F06 z 23. februára 2009, č. 83/51-415/2009 z 22. októbra 2009

– opatrenie na nápravu podľa o odpadoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe podľa krajského súdu nejde o rozhodnutie

podľa rozhodnutie – opatrenie na nápravu je rozhodnutie predbeţnej

povahy a ţe správny orgán nerozhodoval o právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach právnickej osoby priamo dotknutých týmto rozhodnutím, keďţe išlo iba

2

o rozhodnutie predbeţnej povahy, a nie o rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu,

ktorým by rozhodoval tento vo veci samej a ktorým by správny orgán postihol ţalobcu za

nesplnenie uloţených povinností v rozhodnutí o opatreniach na nápravu, t.j. ţe by mu bola

uloţená sankcia ako následok zisteného správneho deliktu v zmysle

o odpadoch, a ako také nepodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti a preto

konanie podľa zastavil. O trovách rozhodol podľa

Uznesenie krajského súdu napadla ţalobkyňa včas podaným odvolaním a domáhala sa

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Poukázala na to, ţe stanovuje okruh vecí, ktoré sú vylúčené zo súdneho

prieskumu, pričom súdy podľa nepreskúmavajú rozhodnutia správnych

orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa jej

názoru je potrebné vykladať reštriktívne, lebo majú povahu výnimky z generálnej klauzuly

podľa . Ţalobou napadnuté rozhodnutie nie je

predbeţným rozhodnutím, nakoľko správny orgán svojim rozhodnutím podľa § 73 ods. 2

vyvodil voči ţalobcovi zodpovednosť a uloţil mu povinnosti.

Konečnosť rozhodnutia potvrdzuje skutočnosť, ţe súd odloţil jeho vykonateľnosť a zároveň

aj skutočnosť, ţe v prípade nesplnenia opatrení na nápravu by nasledovala pokuta –

rozhodnutie o uloţení pokuty. Uvedené vyplýva aj z poučenia ţalovaného, ţe moţno poţiadať

o súdny prieskum rozhodnutia. Poukázala na ust.

o konkurze a vyrovnaní, ţe na správcu neprešli práva a povinnosti, ktoré súvisia s nakladaním

s majetkom patriacim do podstaty a správca nie je štatutárnym orgánom úpadcu. Náhradu trov

konania nepoţadovala.

K odvolaniu ţalobkyne sa ţalovaný nevyjadril, hoci mu odvolanie bolo doručené dňa

31. mája 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2

) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nemoţno povaţovať za vecne

správne.

3

Podľa , veta za bodkočiarkou, súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa kto tvrdí, ţe bol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal

zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie

byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa s správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa ustanovenia veta prvá rozhodnutiami správnych orgánov sa

rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré

zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Napokon podľa predmetom preskúmania môţe byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný

prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

4

Podľa súdy nepreskúmavajú:

a) rozhodnutia správnych orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa

vedenia konania,

b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb

alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekáţku výkonu

povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo

fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekáţku výkonu povolania

alebo zamestnania,

d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Z citovaných právnych noriem, najmä z

vyplýva, ţe vo veci ţalobkyne, ak by sa ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia

ţalovaného, by bola daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať

o rozhodnutí ţalovaného najmä so zreteľom na to, ţe podľa tvrdení ţalobkyne toto

rozhodnutie zasahuje a porušuje jej základné práva.

Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe ţaloby je

v zmysle , ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môţu byť

preskúmané v správnom súdnictve na základe ţalôb, ţe musí ísť o také rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Druhou podmienkou je, ţe musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo

právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú

súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na

svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Treťou podmienkou je, ţe musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu

( a ). To znamená, ţe predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy

piatej časti je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy

vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

5

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť ( ) alebo

rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, ţe proti

nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho

práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení

správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje

inak ( ).

Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve

rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie

je vylúčené podľa Okrem toho ústavny súladný výklad ustanovenia

vyţaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy

(správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predloţené na preskúmanie jeho

zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka

konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná

zmluva o ľudských právach a základných slobodách.

Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť

práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.

Súdna prax doteraz ustálila, ţe rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie,

ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti

právnických osôb a fyzických osôb.

Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho

prieskumu a ustálenej súdnej praxe povaţujú aj opatrenia na nápravu podľa zákona

č.

Takto potom pre rozhodnutie v danej veci bolo potrebné posúdiť, či ţalobou

napadnuté opatrenie na nápravu podľa , za porušenie

ods. 1 a a to zabezpečiť odstránenie odpadov na

parcelách uvedených v rozhodnutí, zabezpečiť oprávnené zneškodnenie odpadov a to

v termíne do 31. mája 2009, pričom toto rozhodnutie podliehalo odvolaciemu konaniu

6

o opravnom prostriedku u ţalovaného podľa všeobecných zásad pre správne konanie v súlade

so Správnym poriadkom, a preto takého rozhodnutie je nutné povaţovať za rozhodnutie,

ktorým sa ukladajú ţalobcovi povinnosti a je to rozhodnutie konečné, ktoré podľa § 244

ods. 2 a ods. 3 veta prvá podlieha preskúmaniu súdom.

Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad ako aj

ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky záver krajského súdu vyslovený v napadnutom uznesení nemôţe obstáť.

Podľa názoru odvolacieho súdu predmetným opatrením na nápravu sa rozhodovalo

o právach a povinnostiach ţalobkyne a nešlo o rozhodnutie predbeţnej povahy ako sa mylne

domnieval prvostupňový súd, teda opatrenie na nápravu vydané podľa § 73 ods. 2 zákona

č. je rozhodnutím vydaným podľa správneho poriadku a má jeho náleţitosti,

čím ide o o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň

pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto podlieha súdnemu prieskumu.

Právne posúdenie veci tak, ako bolo vykonané krajským súdom nebolo dostatočné,

a preto ak prvostupňový súd konanie zastavil z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení,

dopustil sa závaţného procesného pochybenia, a to tým, ţe ţalobkyni odňal moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva. Krajský súd na zastavenie konania pouţil zákonný dôvod, na aplikáciu ktorého neboli

splnené skutkové a zákonné predpoklady. Vyvodené závery krajského súdu vychádzajú

z nedostatočného a tým aj nesprávneho právneho posúdenia veci. V takomto prípade sa

zastavenie konania povaţuje za odmietnutie spravodlivosti a porušenie ústavného princípu

základného práva na súdnu ochranu.

Po zohľadnení vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení Najvyšší súd

Slovenskej republiky nemohol povaţovať rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania za

vecne správne, a preto ho podľa s poukazom na

veta druhá zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd

7

rozhodne o ţalobe zákonným spôsobom, včítane náhrady trov celého súdneho konania (§ 224

ods. 3 v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská