Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/55/2014

Potvrdené rozhodnutím 8Sžo/253/2015
„Identifikačné číslo spisu: 8014200925 Dátum vydania rozhodnutia: 14.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200925.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove, so sídlom Masarykova 6, Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Dr. Alexandra 61, Kežmarok, za účasti: 1. J. R., trvale bytom B. XXX/XX, D., 2. E. D., trvale bytom L. XXX/XX, P., 3. Z. R., trvale bytom O. X, 4. Ing. O. Z., trvale bytom X. XXX, L., 5. Ing. X. O., trvale bytom Y. XXX, 6. Poľovnícka spoločnosť Úsvit, so sídlom Okružná 219, Stará Lesná, o preskúmanie zákonnosti opatrenia bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku č. 2013/108-2 zo dňa 14. marca 2013, na odvolania žalovaného a účastníka konania 6. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/55/2014-36 zo dňa 20. mája 2015, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania žalovaného a účastníka konania 6. o d m i e t a. Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu: prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov, Masarykova 6, Prešov proti žalovanému: Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, Dr. Alexandra 61, Kežmarok, za účasti: 1/ J. R., trvale bytom B. XXX/XX, D., 2/ E. D., trvale bytom L. XXX/XX, P., 3/ Z. R., trvale bytom O. X, 4/ Ing. O. Z., trvale bytom X. XXX, L., 5/ Ing. X. O., trvale bytom Y. XXX, 6/ Poľovníckej spoločnosti I. so sídlom S. XXX, R. Z., o preskúmanie zákonnosti opatrenia bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14. marca 2013 č. 2013/108-2 na základe žaloby, jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14. marca 2013 č. 2013/108-2 podľa a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 25.07.2014 žalobca žiadal, aby súd zrušil opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku - evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru z 01.03.2013 č. 2013/108-2 zo dňa 14.03.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe ďalej uviedol, že prokurátor krajskej prokuratúry Prešov dňa 09.04.2014 pod sp. zn. Kd 32/14/7700-6 podal Okresnému úradu Kežmarok, pozemkovému a lesnému odboru protest (ďalej len žalovaný) protest prokurátora podľa , o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre) proti opatreniu bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku - evidencii Zmluvy o užívaní poľovného revíru z 01.03.2013 pod č. 2013/108-2 zo dňa 14.03.2013.

Žalovaný podanému protestu prokurátora nevyhovel, preto ho v súlade s § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre predložil na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, t.j. Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 27.05.2014 č. OU-PO-OOP4-2014/019954-FIL protestu prokurátora nevyhovel. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2014.

Z administratívneho spisu vyplýva, že bývalý Obvodný lesný úrad v Kežmarku postupom podľa o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poľovníctve) opatrením č. 2013/108-2 zo 14.03.2013 zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru z 01.03.2013, uzatvorenú medzi Poľovníckou spoločnosťou I., S. XXX, R. Z. a splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov spoločného Poľovného revíru I.. Správny orgán vychádzal z obsahu priloženej notárskej zápisnice č. N 42/2013, , NCRIs 5307/2013 z 15.02.2013, osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri I.,

ktorú spísala notárka JUDr. Erika Lukáčová (ďalej len notárska zápisnica), ako aj z obsahu samotnej Zmluvy o užívaní poľovného revíru z 01.03.2013.

Žalobca poukázal, že aj keď napadnuté opatrenie orgánu verejnej správy - evidencia Zmluvy o užívaní poľovného revíru nemá formálne náležitosti rozhodnutia, judikatúrou Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR je považované za predmet spôsobilý súdneho preskúmania. Na proces vydávania týchto aktov sa síce výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( Správny poriadok), pri ich vydávaní je však nevyhnutné trvať na dodržiavaní základných zásad administratívneho konania. S poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. z 23.09.2009 je potrebné vnímať uvedené opatrenie správneho orgánu ako opatrenie s individuálnymi účinkami, a preto je možné napadnúť ho prostriedkom prokurátorského dozoru len v lehote do troch rokov od jeho vydania a oznámenia.

Žalobca argumentoval, že ustanovenie § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve určuje kogentné pravidlo, že vo veciach užívania poľovného revíru, ktoré sú spresnené odkazovacou normou (§ 12), t.j. aj vo veciach Zmluvy o užívaní poľovného revíru, zastupujú celé zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvolení splnomocnenci, ktorých počet nesmie byť menší ako tri. Z notárskej zápisnice vyplýva, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov boli zvolení piati splnomocnenci, pričom rozsah ich konania bol upravený tak, že na podpis zmluvy o užívaní poľovného revíru postačí konanie aspoň troch z nich. Takéto moderovanie rozsahu oprávnení splnomocnencov konať za zhromaždenie zákon o poľovníctve nepripúšťa. Zákon o poľovníctve dispozitívne upravil pravidlo o určovaní počtu splnomocnencov, no rozsah ich oprávnení konať, určil kogentne. Z uvedeného dôvodu preto obvodný lesný úrad mal toto zákonné pravidlo aplikovať pri skúmaní podmienok podľa § 16 ods. 2, resp. § 14 ods. 3 písm. f) zákona o poľovníctve, a teda mal trvať na podpise zmluvy o užívaní poľovného revíru všetkými splnomocnencami zvolenými zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov. Tým, že tak nekonal, zmluvu nepodpísali všetci zastúpení vlastníci poľovných pozemkov a teda zmluvu nebolo možné zaevidovať. Mechanizmus priebehu schôdze vlastníkov poľovných pozemkov nie je popísaný dispozitívne, ale kogentne. Ustanovuje, že zhromaždenie zvolí z vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí žiadajú o uznanie poľovného revíru najmenej troch splnomocnencov, ktorí ich zastupujú vo veci užívania poľovného revíru podľa § 12 a 13 zákona o poľovníctve. Zákonodarca ustanovil pravidlo, že zvolení splnomocnenci zastupujú spoločenstvo pri podpise zmluvy s poľovníckou organizáciou. Keďže pri veciach poľovných revírov sa často jedná o veľké množstvo vlastníkov, pričom ide o niekoľkotisícové výmery hektárov pozemkov, dochádza často k neprehľadnosti vlastníckych vzťahov a zároveň k s tým spojenej neprehľadnosti v zastupovaní konkrétnych vlastníkov. Preto zákonodarca, zrejme pre ľahšiu aplikáciu zákona o poľovníctve, založil jednoduchý model právneho konania tak veľkého subjektu (zhromaždenia), ktorý musí o relevantných otázkach rozhodovať, napr. o štátom regulovanom výkone práva poľovníctva. Účinná legislatívna úprava dotknutého zákonného ustanovenia § 5, ktorá dáva možnosť zhromaždeniu vlastníkov poľovných pozemkov určovať aj rozsah konať za nich, len vypovedá o tom, že zákonodarca nemal v minulosti (t.j. do 30.03.2013) v úmysle aj upravovať rozsah splnomocnenia. Praktickou aplikáciou zákona o poľovníctve vzišla potreba upraviť aj takéto oprávnenie.

Ďalšieho pochybenia sa obvodný lesný úrad dopustil tým, že neskúmal či zmluvu podpísali skutoční vlastníci. Notárska zápisnica, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, osvedčovala priebeh rokovania na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, nie však tie náležitosti, ktoré mal skúmať správny orgán pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, teda vlastníctvo poľovných pozemkov. Ustanovenia notárskej zápisnice o tom, že notár osvedčuje, že sa na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zúčastnili vlastníci alebo ich oprávnení zástupcovia bez uvedenia, na základe čoho uvedené vlastníctvo osvedčuje, resp. o ktoré konkrétne pozemky a vlastníkov ide, prípadne aspoň s uvedením čísiel listov vlastníctva, nepreukazuje právny titul vlastníctva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v administratívnom spise sa nenachádzali žiadne podklady preukazujúce skutočnosti, že fyzické a právnické osoby, označené v zmluve o užívaní poľovného revíru a v notárskej zápisnici ako vlastníci, sú aj skutočnými vlastníkmi poľovných pozemkov. Notárska zápisnica v časti, v ktorej sa osvedčuje prítomnosť vlastníkov, uvádza len ako podklad pre osvedčenie skutočnosti, že konkrétny zúčastnený vlastník poľovného pozemku zastupuje iných vlastníkov pozemkov na základe splnomocnenia, ktoré bolo zrejme predložené. Preto v tejto súvislosti je sporné, ako bolo zistené vlastníctvo, resp. či vôbec bol zisťovaný vlastnícky vzťah k daným poľovným pozemkom, pretože v tejto otázke notárska zápisnica neuvádza žiadne podklady pre konštatáciu osvedčení vlastníctva k poľovným pozemkom. Tento nedostatok akcentuje aj taká právna skutočnosť, že Poľovný revír I. bol uznaný rozhodnutím bývalého Lesného úradu v Poprade č. LÚ-221/1993-Ba z 11.06.1993 o výmere 7605 ha a na zhromaždení

vlastníkov poľovných pozemkov, konanom dňa 07.02.2013 bol zistený aktuálny skutkový stav výmery poľovných pozemkov 7188 ha. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z toho, že od roku 1993, kedy bol uznaný Poľovný revír I., plynutím času nepochybne došlo aj k zmenám vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom, ktoré tvoria tento poľovný revír, pričom správny orgán sa mal touto otázkou zaoberať a trvať na aktualizácii vlastníckych vzťahov k poľovným pozemkom, pretože o užívaní poľovného revíru rozhoduje jeho vlastník a niektorí z týchto vlastníkov namietali počas zhromaždenia vlastníkov veľkosť výmery Poľovného revíru I., resp. vlastníctvo k poľovným pozemkom. Samotná notárska zápisnica o zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v revíri nie je preskúmateľná súdom, pretože ide o zápisnicu o priebehu deja podľa o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Notársky poriadok). Dokonca ustálená judikatúra NS SR neumožňuje preskúmanie notárskej zápisnice o právnom úkone, resp. inej notárskej zápisnice, pretože by tu chýbal naliehavý právny záujem podľa Súdom preskúmaný môže byť len buď samotný právny úkon spísaný na základe notárskej zápisnice, resp. právna skutočnosť. Ak takto je obmedzená prieskumná právomoc súdov, potom je na mieste otázka, akým spôsobom má právo kontrolovať správny orgán splnenie podmienok podľa , zákona o poľovníctve. Predmetom skúmania prípustnosti evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru obvodným lesným úradom bolo v minulosti okrem iných podmienok aj to, či zmluvu podpísali minimálne vlastníci dvojtretinovej väčšiny poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru. Túto podmienku pred účinnosťou terajšieho zákona o poľovníctve skúmali vecne príslušné správne orgány tak, že sa k žiadosti o schválenie zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva prikladali výpisy z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že táto otázka vlastníctva je prioritne relevantná a preto, ak notár osvedčuje v notárskej zápisnici priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v revíri, musí mať hodnoverne preukázané, na základe akých listov vlastníctva sú prezentovaní vlastníci vlastníkmi poľovných pozemkov. Konštatácia, citujem: „... zúčastnili nasledovní vlastníci alebo ich oprávnení zástupcovia ...“, bez ďalších údajov, resp. dôkazov v notárskej zápisnici, že to tak bolo, nie je spôsobilá osvedčiť reálnu existenciu vlastníctva tam zúčastnených osôb. Uvedené platí o to viac, ak sa počas priebehu schôdze vyskytnú pochybnosti o výmere poľovného revíru, resp. o vlastníctve poľovných pozemkov, čo bolo v skúmanom prípade. Ak je v konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru nutné zisťovať, či vlastník pozemkov podpísal daný právny úkon, a či hlasovalo za alebo proti určité kvórum vlastníkov pozemkov, potom musí byť zisťované vlastníctvo buď notárom alebo správnym orgánom. Ak by sa nezisťovalo (neoverovalo) vlastníctvo, potom by vznikali práva na základe vyhlásení napr. aj nevlastníkov. Samotné vyhlásenie osoby alebo skupiny osôb na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, že sú vlastníkmi bez preukázania, či je tomu skutočne tak, nemôže mať právny význam a konajúci notár by takúto skutočnosť ani nemohol osvedčiť. Ak notár osvedčil počas priebehu zhromaždenia vlastníkov vyhlásenie prezentovaného subjektu, že je vlastník, musí teda aj ďalej vysvetliť v notárskej zápisnici, na základe akej listiny toto tvrdenie osvedčil. V opačnom prípade je táto notárska zápisnica nepreskúmateľná, a teda aj nepoužiteľná na daný právny úkon. Náležitosti notárskej zápisnice sú upravené v Notárskeho poriadku. Ak zákonodarca považuje za potrebné vo všeobecných ustanoveniach, platiacich pre každý druh notárskej zápisnice, preukázať v každej notárskej zápisnici spôsob preukázania totožnosti, resp. existencie účastníkov konania, potom je evidentné, že aj údaj o vlastníctve z katastra nehnuteľností je údajom, ktorý musí byť riadne preukázaný.

Z praxe žalobcu vyplýva, že správne orgány pri registrácii zmlúv o užívaní poľovného revíru v registračnom konaní vôbec nepreskúmavajú notársku zápisnicu po obsahovej stránke, ale iba formálne vykazujú, že notárska zápisnica bola priložená ako príloha k žiadosti o evidenciu zmluvy. V kontexte § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve je takáto činnosť absolútne nedostačujúca, pretože vzhľadom na rozsah prieskumnej právomoci správneho orgánu pri evidovaní zmlúv o užívaní poľovného revíru musí tento správny orgán nevyhnutne vyriešiť aj otázku vlastníckych vzťahov žiadateľov, ktoré by mali byť zrozumiteľne vysvetlené buď v notárskej zápisnici, alebo počas registračného konania. Tento argument podporuje aj fakt, že Notársky poriadok pozná viacero druhov notárskych zápisníc, ktoré sa vyhotovujú pre rôzne právne situácie, resp. pre rôzne právne úkony, ktoré vyžadujú rôzny obsah. Tým, že zákon o poľovníctve bližšie nepopisuje, čo všetko má obsahovať notárska zápisnica spísaná v zmysle § 5 zákona o poľovníctve, potom je potrebné skúmať jej obsah podľa požiadaviek, na ktorý úkon, resp. pre akú potrebu sa má použiť. Ak neobsahuje informácie, ktoré sú potrebné pri registrácii, potom tento nedostatok musí odstrániť registračný správny orgán. V opačnom prípade by potom registráciu na základe takýchto podkladov v registračnom konaní nemohol vykonať. V tomto smere správny orgán neobstaral podklady preukazujúce vlastnícke právo k dotknutým poľovným pozemkom a neskúmal

najmä to, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru, resp. ich zvolení zástupcovia.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.09.2014 k žalobe poukázal, že podľa § 78 ods. 1 zákona o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 78 ods. 2 písm. c/ všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. Nerešpektovanie dikcie platného zákona o poľovníctve a konanie správnym orgánom v predmetnej veci podľa správneho poriadku, je v zmysle vyššie uvedeného pre správny orgán neprípustné. Argumentoval, že podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. V danej veci si zhromaždenie zvolilo piatich splnomocnencov a zmluvu podpísali len traja, čo pre jej platnosť postačovalo, tak ako na základe notárskej zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bolo následne zmluvou dohodnuté. Správny orgán môže urobiť to, čo mu zákon prikazuje. Občan (zhromaždenie) môže urobiť to, čo mu zákon nezakazuje ( SR). Možnosť podpisu zmluvy tromi splnomocnencami napriek tomu, že boli zhromaždením nominovaní piati a dohoda zapísaná v notárskej zápisnici zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a v zmluve, napĺňa hore uvedenú skutočnosť. Zákon o poľovníctve v pôvodnom znení výslovne nezakazuje úpravu oprávnení splnomocnencov a zákonodarca v novele zákona o poľovníctve ju doslova prikazuje. Výklad zákona o poľovníctve v tejto veci zo strany prokuratúry sa správnemu orgánu javí ako nadpráca, nepríslušný a tendenčný. Novelizácia zákona o poľovníctve bola zjavne potrebná pre zabezpečenie jednoznačnosti zákonného ustanovenia a vylúčenia špekulácií uvedených v žalobe. Konštatovanie, že notárska zápisnica osvedčuje len priebeh rokovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a skutočnosť, že konkrétny zúčastnený vlastník poľovného pozemku nezastupuje aj iných vlastníkov na základe splnomocnenia, je podľa názoru správneho orgánu irelevantné a vágne. Napadnuté skúmanie vlastníckych vzťahov správnym orgánom v predmetnej veci a nerešpektovanie notárskej zápisnice by vrátilo štátnu správu poľovníctva o mnoho rokov späť a neguje zámer zákonodarcu obsiahnutý v platnom zákone o poľovníctve, k zautonómneniu jednaní o užívaní poľovných revírov medzi vlastníkmi a užívateľmi. Prítomnosť notára na jednaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a osvedčenie toho, na čom sa uzniesli a či sa mohli uzniesť alebo nie, je taxatívne v zákonne stanovená podmienka pre následné zaevidovanie zmluvy správnym orgánom. Sám žalobca konštatuje, že samotná notárska zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre nie je preskúmateľná súdom. Súdom preskúmaný môže byť len právny úkon spísaný na jej základe. Jedným dychom však túto možnosť preskúmateľnosti prisudzuje správnemu orgánu, ktorý svoje právomoci má taxatívne uvedené v zákone. Spochybňuje spôsobilosť notára osvedčiť reálnu existenciu vlastníctva, či relevantnosť splnomocnení zúčastnených osôb. Žalovaný ďalej argumentoval, že zo žiadneho právneho predpisu nemožno odvodiť, že by správny orgán bol povinný skúmať vierohodnosť a platnosť verejnej listiny, pokiaľ z nej, či iných skutočností nevyplývajú o tejto platnosti pochybnosti a neplatnosť nie je ani niektorým z účastníkov namietaná. V konaní pred úradom sa uplatňuje prezumpcia správnosti listinných dôkazov, teda domnienka, že ich obsah je pravdivý. Táto domnienka je však vyvrátiteľná, pričom dôkazné bremeno opaku zaťažuje toho, kto ju namieta. Do doby, než je preukázaný opak sa obsah listiny považuje za správny. V notárskej zápisnici - verejnej listine je konštatované a osvedčené potrebné kvórum, stanovené zákonom k voľbe splnomocnencov oprávnených jednať za vlastníkov, vo veci prípravy zmluvy o užívaní poľovného revíru a na zastupovanie v ďalších právnych úkonoch podľa zákona o poľovníctve. Ak zmluva o užívaní poľovného revíru podpísaná splnomocnencami obsahuje predpísané náležitosti, správnemu orgánu k naplneniu svojho oprávnenia ju zaevidovať, toto plne postačuje. Dôkazné bremeno nesprávnosti notárskej zápisnice zaťažuje toho, kto ju namieta. Žalobca vo svojej žalobe okrem uvedenia domnienok, fotokópií verejných listín a spisu nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Na základe týchto skutočností navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Uznesením sp. zn. -30 zo dňa 27. marca 2015 krajský súd pribral do konania účastníkov správneho konania podľa (v 1/ až 6/ rade), ktorých práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté opatrenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č.

2013/108-2 je nepreskúmateľné pre neúplnosť administratívneho spisu. Súd rozhodol o žalobe bez pojednávania rozsudkom v zmysle

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že bývalému Obvodnému lesnému úradu v Kežmarku bola dňa 05.03.2013 doručená Zmluva o užívaní poľovného revíru I., uzavretá medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru I., zastúpenými zástupcami: 1. J. R., B. XXX/XX, D., 2. E. D., L. XXX/XX, P., 3. Z. R., O. X, 4. Ing. O. Z., X. XXX, L., 5. Ing. X. O., Y. XXX a užívateľom poľovného revíru: Poľovníckou spoločnosťou I., S. XXX, R. Z.. Podľa priloženej notárskej zápisnice č. NZ 5163/2013 vyhotovenou notárom JUDr. Erikou Lukáčovou, uloženou v zbierke notárskych zápisníc pod č. NZ 5163/2013, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Za užívateľa poľovného revíru Poľovnícku spoločnosť I. zmluvu podpísal štatutárny zástupca (bez uvedenia mena a priezviska) a za vlastníkov spoločného poľovného revíru bola zmluva podpísaná J. R., Z. R. a E. D.. Prílohou žiadosti o zaevidovanie zmluvy bola notárska zápisnica spísaná v notárskej kancelárii JUDr. Eriky Lukáčovej dňa 15.02.2013 pod č. N 42/2013, , NCRIs 5307/2013, ktorá osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri I., ktoré bolo zvolané na deň 07.02.2013 o 10.00 hod, do budovy reštaurácie Admirál, Hrnčiarska 2, Pezinok. V notárskej zápisnici bolo skonštatované, že na základe prezenčnej listiny všetkých vlastníkov poľovných revírov začlenených do poľovného revíru I. a predložených dokladov je zhromaždenie podľa § 5 ods. 4 uznášania schopné, keďže z celkovej výmery poľovného revíru 7188 ha (ide o skutočnú výmeru poľovného revíru, zistenú na základe aktuálnych údajov z katastra nehnuteľností) sa zhromaždenia zúčastnilo a svoje vlastníctvo preukázalo 12 účastníkov, ktorý majú spolu 89,82 % výmery poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru I., t.j. zhromaždenia sa zúčastnila viac ako dvojtretinová väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru I., čím bola splnená podmienka uznášania schopnosti tohto zhromaždenia. V notárskej zápisnici je zaznamená námietka jedného z vlastníkov pozemkov Ing. H. O., že zhromaždenie vychádza z výmery 7188 ha, pričom Obvodný lesný úrad Poprad jednoznačne stanovil výmeru 7605 ha. Splnomocnený zástupca vlastníkov pozemkov, ktorý viedol zhromaždenie Ing. Z. G. argumentoval, že od roku 1993, kedy bol revír uznaný prebehli rôzne zmeny, došlo k výstavbe diaľnice a ostatných plôch s tým súvisiacich, prebehla ROEP a skutočná výmera je 7188 ha. Dve tretiny vlastníkov poľovných pozemkov sa podľa jeho názoru počítajú zo skutočnej výmery, ktorá bola dokladovaná listami vlastníctva, ak by zhromaždenie bralo do úvahy výmeru uvádzanú v rozhodnutí, nie je možné vzniknutý rozdiel približne 400 ha vydokladovať listami vlastníctva. Ing. H. O. opätovne tvrdil, že výmery musia byť reálne a musia zodpovedať číslu 7605 ha. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva(uznesenie č.4), že zhromaždenie uznášaniaschopnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov počítanou podľa výmery pozemkov uznaného poľovného revíru schválilo navrhovaných zástupcov (splnomocnencov), ktorí sú splnomocnení zhromaždením vo veci prípravy zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona, k podpisu tejto zmluvy a na zastupovanie ďalších právnych úkonov podľa zákona o poľovníctve, a to J. R., Z. R., E. D., A.. X. O. a Ing. O. Z.. Navrhnutí zástupcovia, ktorí neboli prítomný na zhromaždení musia toto poverenie písomne prijať, pritom stačí, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali najmenej traja zvolení zástupcovia.

Bývalý Obvodný lesný úrad v Kežmarku zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013 dňa 14.03.2013 pod č. 2013/108-2. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal proti opatreniu Bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č. 2013/108-2 protest pod. č. KD 32/14/7700-6, ktorý bol Okresnému úradu Kežmarok (právnemu nástupcovi žalovaného) doručený dňa 15.04.2014. V proteste okrem iného uviedol, že zo spisového materiálu nevyplýva, akým spôsobom žalovaný preskúmal podmienky pri zaevidovaní zmluvy, či zmluva bola podpísaná vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej 2/3 väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. osobami oprávnenými konať v ich mene. Krajský prokurátor dospel k záveru, že správny orgán pri evidencii Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013 nepostupoval podľa základných zásad správneho konania, dokonca konal v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona o poľovníctve a navrhol, aby žalovaný protestom napadnuté opatrenie o evidencii zmluvy zrušil.

Žalovaný vydal dňa 25.04.2014 rozhodnutie pod č.j.: OU-KK-PLO-2014/003601-4-AJ, ktorým protestu prokurátora nevyhovel z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov dňa 27.05.2014 vydal rozhodnutie pod č.j.: OU-PO- OOP4-2014/019954-FIL, ktorým preskúmal protest prokurátora Krajskej prokuratúry č. KD 32/14-77006

zo dňa 09.04.2014 proti opatreniu bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č.j. 2013/108-2-AJ a protestu nevyhovel.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia, či právny predchodca žalovaného ako príslušný prvostupňový správny orgán postupoval v konaní o evidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru I. zo dňa 01.03.2013 v súlade s príslušnými ustanoveniami o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poľovníctve).

Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, platnom v čase zaevidovania zmluvy o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len užívanie poľovného revíru) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b/ poľovníckej organizácii podľa § 32, c/ fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluva sa uzatvára na desať rokov odo dňa jej podpisu. Zmluva musí obsahovať najmä: a/ obchodný názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktoré sú zmluvnými stranami, b/ údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e/ podmienky zmien a doplnkov, f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy obvodným lesným úradom.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný obvodný lesný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia.

Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve Obvodný lesný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3, alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

Od 01.10.2013 nadobudol účinnosť o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa s poukazom na tohto zákona zrušili obvodné lesné úrady, pričom pôsobnosť obvodného lesného úradu v sídle kraja, ustanovená osobitnými predpismi prešla na okresný úrad v sídle kraja ( tohto zákona).

Okresný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosť (§ 2 ods. 1, 5 citovaného zákona). Vyššie

citovaným zákonom (čl. XXXI) bol taktiež novelizovaný o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom podľa čl. XXXV bod 8 sa slová „obvodný lesný úrad“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem , a až 13 a nahrádzajú slovami „okresný úrad“ v príslušnom tvare. S poukazom na uvedené potom súd od 01.10.2013 konal ako s účastníkom konania na strane žalovaného s Okresným úradom Kežmarok.

Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 listiny základných práv a slobôd a SR, podľa ktorého súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Tieto ustanovenia však zároveň pripúšťajú možnosť, aby boli niektoré rozhodnutia zo súdneho prieskumu vylúčené, a to na základe výnimiek stanovených zákonom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR () a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. , , ) môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia ale dotýkajú sa alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa teda považujú i oznámenia, opatrenia, resp. listy s charakterom rozhodnutia, vydané príslušným správnym orgánom ako právno-aplikačné akty. I keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pri vydávaní treba trvať na dodržaní základných pravidiel administratívneho konania.

Súd nemal pochybnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie - opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 je individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. S poukazom na uvedené, potom i opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej prokurátorom v zákonom stanovenej lehote a podľa , nakoľko orgánom štátnej správy prvého stupňa Okresným úradom Kežmarok, pozemkovým a lesným odborom rozhodnutím zo dňa 25.04.2014 nebolo vyhovené protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov č. Kd 32/14/7700-6 zo dňa 09.04.2014 proti opatreniu zo dňa 14.03.2013. Ani odvolací orgán Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov tomuto protestu prokurátora nevyhovel rozhodnutím zo dňa 27.05.2014.

Predpokladom toho, aby súd mohol preskúmať žalobou napadnuté opatrenie zo dňa 14.03.2013 o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru I. zo dňa 01.03.2013 je predloženie administratívneho spisu. V predmetnej veci administratívny spis súdu predložil žalobca, avšak jeho súčasťou nie sú listiny bez existencie ktorých, podľa názoru súdu nemožno právne relevantným spôsobom preskúmať zákonnosť napadnutého opatrenia. Jedná sa predovšetkým o listiny preukazujúce vlastnícke právo k spoločnému poľovnému revíru I., resp. k poľovným pozemkom tvoriacim tento revír a listiny preukazujúce existenciu splnomocnení medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a osobami, ktoré zmluvu podpísali ako ich zástupcovia. Nie je povinnosťou žalobcu predkladať súdu administratívny spis, týkajúci sa žalobou napadnutého rozhodnutia a to ani v prípade, ak žalobu podáva prokurátor. Túto povinnosť zákon jednoznačne ukladá žalovanému správnemu orgánu, ktorý je povinný predložiť úplný spis týkajúci sa veci. Keďže žalovaný takýto spis súde nepredložil a jeho opatrenie zo dňa 14.03.2013 nemožno v žalobou napadnutom rozsahu preskúmať, je toto opatrenie nepreskúmateľné pre nepredloženie úplného administratívneho spisu zo strany žalovaného správneho orgánu. Preto súd podľa napadnuté opatrenie správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V danej veci mal správny orgán vychádzať zo základných zásad administratívneho konania, aj keď sa na konanie o evidencii zmluvy nevzťahuje Správny poriadok a povinnosťou bolo aplikovať ustanovenia o poľovníctve. V zmysle tohto zákona () o využití práva poľovníctva k poľovnému revíru, resp. o užívaní poľovného revíru rozhodujú vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa , teda na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami, alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru. Evidencia týchto zmlúv vykonával do 30.09.2013 obvodný lesný úrad, ktorý ako prvostupňový správny orgán musel preskúmať obsah a podmienky uzavretia zmluvy. Ako príslušný správny orgán bol žalovaný povinný v konaní o evidencii zmluvy spísanej dňa 01.03.2013 preskúmať, či zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom, či ju uzavreli vlastníci poľovných pozemkov uznaných za poľovný

revír, či títo zmluvu i podpísali, resp. kto ju podpísal a na základe čoho tak konal. V administratívnom spise ktorý bol súdu predložený, sa nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce, že subjekty označené v predloženej zmluve ako vlastníci, sú skutočne vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri I., ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu v Poprade č. LÚ-221/1993-221/1993-Ba zo dňa 11.06.1993 o výmere 7605 ha. Z ustanovení zákona o poľovníctve jednoznačne vyplýva, že zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru, alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Pokiaľ túto základnú náležitosť zmluvy žalovaný správny orgán neskúmal, nepochybne postupoval v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Je potrebné vychádzať z toho, že od roku 1993, keď bol uznaný poľovný revír I., uplynutím času došlo nepochybne k zmenám vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom, ktoré tvoria tento poľovný revír. Žalovaný sa mal touto otázkou zaoberať a trvať na aktualizácii vlastníckych vzťahoch k poľovným pozemkom, pretože o užívaní poľovného revíru rozhoduje jeho vlastník, resp. vlastníci spoločného poľovného revíru.

Žalovaný správny orgán otázku vlastníckeho práva k poľovným pozemkov vôbec neskúmal, resp. v predloženom spise sa o tom nenachádzajú žiadne podklady. Zvlášť, keď na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 07.02.2013 boli vznesené námietky o výmere a tieto rozpory neboli odstránené, resp. podložené listinnými dôkazmi. Ďalšieho pochybenia sa dopustil žalovaný správny orgán v tom, že zmluvu o užívaní poľovného revíru I., spísanú dňa 01.03.2013 nepodpísali všetci zvolení splnomocnenci, ktorí zastupovali zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Z notárskej zápisnice vyplýva, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov boli zvolení piati splnomocnenci, pričom rozsah konania bol upravený tak, že na podpis zmluvy o užívaní poľovného revíru postačí konanie aspoň troch z nich. Tým, že zmluvu nepodpísali všetci zastúpení vlastníci poľovných pozemkov, nebolo možné ju zaevidovať. Taktiež nie je zrejmé, či a ako žalovaný skúmal, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. nimi splnomocnení zástupcovia. Notárska zápisnica osvedčovala iba priebeh rokovania na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri I., nie však tie náležitosti, ktoré mal skúmať žalovaný v konaní o evidencii zmluvy spísanej dňa 01.03.2013, teda vlastníctvo k spoločnému poľovného revíru a existenciu splnomocnení pre zástupcov vlastníkov poľovných revírov. V tomto smere si správny orgán neobstaral doklady preukazujúce vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, neskúmal či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. ich zástupcovia, na základe akých splnomocnení sa tak stalo a správny orgán netrval na tom, aby túto zmluvu podpísali všetci piati splnomocnení zástupcovia. Ak žalobca podal proti opatreniu bývalého Obvodného lesného úrad zo dňa 14.03.2013 protest a správny orgán jeho protestu nevyhovel, dôvodne postupoval podľa a podal návrh na začatie konania - žalobu, ktorá jednoznačne smeruje k ochrane práv a oprávnených záujmov skutočných vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír, pretože len oni sú oprávnení uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru a je na ich slobodnej vôli, či túto možnosť i využijú.

Vzhľadom na uvedené, súd podľa zrušil žalobou napadnuté opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu Kežmarok zo dňa 14.03.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný preskúma predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru spísanú dňa 01.03.2013, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, obstará potrebné podklady pre svoje rozhodnutie vrátane dokladov o vlastníctve poľovných pozemkov, resp. o zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona o poľovníctve a taktiež v súlade so závermi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí si zvolili piatich zástupcov. Po presnom a úplnom zistení skutočného stavu veci, žalovaný opätovne rozhodne, či zmluvu zaeviduje, alebo nezaeviduje a výsledok svojho rozhodnutia oznámi účastníkom konania, resp. ich splnomocneným zástupcom.

V zmysle je žalovaný správny orgán viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne preukázateľné trovy konania mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).