Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-1C/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: AGROOSIVO-ÚSVIT s.r.o., so sídlom 059 11 Švábovce 623, IČO: 36 458 864, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.05.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.600 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 18.01.2020 do zaplatenia. Zároveň žalovaného žiadal zaviazať na náhradu trov konania žalobcu. 2. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu v období od februára 2019 do 07.06.219 vznikla škoda na poľnohospodárskych pozemkoch, poľnohospodárskych porastoch a poľných plodinách v dôsledku pôsobenia diviačej zvery. Počet diviačej zvery má byť regulovaný v poľovníckych plánoch v zmysle o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o poľovníctve), pričom vykonávať reguláciu má poľovné združenie, ktoré ustanovuje okresný úrad na základe zápisu zmluvy medzi vlastníkom poľovného revíru a poľovným združením v zmysle zákona o poľovníctve. V prípade, ak v revíri nevykonáva, alebo nemôže vykonávať činnosť poľovnícke združenie, má povinnosti súvisiace s udržiavaním revíra zabezpečiť okresný úrad v zmysle zákona o poľovníctve. So zreteľom na to, že voči opatreniu Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru zo dňa 05.08.2015, č.j.: OU-KK-PLO-2015/7836-4-AJ, ktorým sa mala zaevidovať zmluva o užívaní poľovného revíru Úsvit, bola vznesená námietka a následne podaná správna žaloba, preto mal správny orgán – Okresný úrad určiť dočasného správcu revíru v zmysle zákona o poľovníctve. Tento nežiaduci stav pretrváva minimálne od roku 2015. V čase vzniku škody, ako aj v čase podávania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bol v predmetnom spore posledný rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. -68, ktorým sa vrátilo konanie na Krajský súd Prešov. Vzhľadom na odkladný účinok vznesenia námietky a následne prebiehajúceho konania v rámci správneho súdnictva, v revíri nebolo zaevidované poľovnícke združenie, pričom tento stav trvá do súčasnosti. 3. V rámci procesného útoku žalobca ďalej tvrdil, že Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia zákona o poľovníctve, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda na majetku, zapríčinená zanedbaním regulácie počtu diviačej zvery, ktorú môže vykonávať výlučne užívateľ poľovného revíru, resp. ju má ex offo zabezpečiť okresný úrad.

V dôsledku neexistencie dlhodobej starostlivosti došlo k premnoženiu diviačej zvery, ktorá spôsobuje škodu na poľnohospodárskej pôde. S poukazom na to, že v danom revíri nebol určený náhradný užívateľ poľovného revíru, nebolo možné postupovať podľa § 70 zákona o poľovníctve, ktorým sa ustanovuje proces v prípade uplatnenia si nároku na náhradu škody, keďže podľa ods. 1 daného ustanovenia si poškodený má uplatniť škodu práve u užívateľa daného poľovného revíru. V dôsledku dlhodobého porušovania povinností Okresným úradom Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, došlo k premnoženiu diviačej zvery a jej nedostatočnej kontroly, čo malo za následok spôsobenie škody diviačou zverou na majetku žalobcu. Dňa 10.10.2019 žiadal právny zástupca žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný listom zo dňa 17.01.2020 žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zamietol a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. 4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý v rámci procesnej obrany tvrdil, že v rozhodujúcom období, v ktorom malo dôjsť k vzniku škody diviačou zverou na poľovných pozemkoch zahrnutých v poľovnom revíri Úsvit nebola zaevidovaná žiadne zmluva o užívaní tohto poľovného revíru z dôvodu súdnych konaní vo veci opatrenia Okresného úradu Kežmarok o evidencii zmluvy. Okresný úrad Kežmarok preto rozhodnutím č. OU-KK-PLO-2018/156-18-AJ z 28.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2018, poveril podľa § 6 ods. 6 zákona o poľovníctve poľovnícku organizáciu – Poľovnícku spoločnosť Úsvit vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve v uznanom poľovnom revíri Úsvit. Okresný úrad Kežmarok svoje rozhodnutie zdôvodnil nespornou potrebou zabezpečiť ochranu poľovníctva a potrebou zabezpečiť starostlivosť o zver v tomto poľovnom revíri. Poverenie bolo vydané na dobu do zaevidovania zmluvy o užívaní uznaného poľovného revíru. Čase v ktorom mala škoda vzniknúť, t.j. od februára 2019 do 7. júna 2019 poľovnícke hospodárenie na poľovných pozemkoch vykonávala poverená poľovnícka organizácia, ktorá podľa zákona o poľovníctve bola povinná zabezpečiť ochranu poľovníctva a celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru predovšetkým hospodárením v poľovnom revíri tak, aby sa v ňom dosiahol a udržiaval normovaný kmeňový stav zveri, predpísaná veková a pohlavná štruktúra populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie v tomto spore. Žalovaný nezistil v konaní Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru nesprávny úradný postup pre nečinnosť v zmysle § 9 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok na priznanie nároku na náhradu škody – vznik škody v spojení s porušením povinnosti zo strany Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru a príčinnú súvislosť medzi nimi. V stanovisku č. OU-KK-PLO-2019/12514-2-AJ z 13.11.2019 Okresný úrad Kežmarok uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o škodách na poľovných pozemkoch v užívaní poškodeného, od roku 2013 vo veci užívania poľovného revíru nepretržite konal a tento revír bol riadne pokrytý starostlivosťou o zver a ochranou poľovníctva. Poverená poľovnícka organizácia plnila plán chovu a lovu tak v predchádzajúcom období ako aj v označenom období vzniku škody. Žalovaný preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 5. Žalobca v replike potvrdil pravdivosť tvrdenia žalovaného, že výkonom dočasnej správy poľovného revíru bola poverená Poľovnícka spoločnosť Úsvit, na druhej strane však žalobca tvrdil, že toto poverenie bolo následne zrušené a v rozhodnom období už dočasný správca revíru nebol určený. 6. V duplike žalovaný popieral tvrdenie žalobcu o zrušení poverenia pre výkon dočasnej správy poľovného revíru. Uviedol, že žalovaný ani Okresný úrad Kežmarok nemá vedomosť o zrušení rozhodnutia č. KK-PLO-2018/5156-18-AJ, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2018. 7. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca navrhol vykonať listinné dôkazy a to záznam z obhliadky porastu kukurice zo dňa 07.06.2019, list žalobcu adresovaný Poľovníckej spoločnosti Úsvit, záznam z obhliadky zo dňa 17.06.2019, znalecký posudok č. 30/2019 vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Ganzarčíkom, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 26.03.2019, sp. zn. , žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.10.2019, odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a oznámenie Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor zo dňa 28.08.2019. 8. Žalovaný navrhol dokazovanie listinami, ktoré súdu predložil a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.05.2015, sp. zn. , rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2017, sp. zn. , rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.03.2019, sp. zn. , odvolaním zo dňa 11.10.2017, rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor č. OU-KK-PLO-2018/5156-18-AJ zo dňa 28.05.2018, stanovisko Okresného úradu Kežmarok zo dňa 13.11.2019 a zo dňa10.01.2019. 9. Žalobca si žalobou uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla na poľnohospodárskych pozemkoch, poľnohospodárskych porastoch a poľných plodinách v období od februára 2019 do 07.06.2019

v dôsledku nečinnosti Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor. Po právnej stránke súd vec posudzoval podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 10. Podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 11. Podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Podľa § 9 ods. 6 prvá veta zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 13. Podľa § 70 ods. 1 zákona o poľovníctve nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na: a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia. 14. Podľa § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

15. Primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v spore vyriešiť, bola otázka pasívnej vecnej legitimácia žalovaného. Žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody s tvrdením, že zo strany Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor došlo v dôsledku jeho nečinnosti k nesprávnemu úradnému postupu vo vzťahu k výkonu jeho povinností v poľovnom revíri Ústvit tým, že v období, kedy došlo k žalobcom tvrdenej škode na jeho poľnohospodárskych pozemkoch a plodinách, nebola v rámci uvedeného poľovného revíru žiadna poľovná organizácia poverená výkonom poľovného práva, čím na danom území došlo k premnoženiu diviačej zveri. 16. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor č. OU-KK-PLO-2018/5156-18-AJ zo dňa 28.05.2018 bola podľa § 4 ods. 6 zákona o poľovníctve poľovnícka organizácia - Poľovnícka spoločnosť Úsvit poverená vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve v uznanom poľovnom revíri Úsvit a to do doby zaevidovania zmluvy o užívaní uznaného poľovného revíru Úsvit. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2018. 17. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné, že ku škode na poľnohospodárskych pozemkoch, poľnohospodárskych porastoch a poľných plodinách vo vlastníctve žalobcu malo dôjsť v období od februára 2019 do 07.06.2019, teda potom čo vyššie uvedeným rozhodnutí Okresného úradu Kežmarok bola výkonom ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver poverená poľovnícka organizácia – Poľovnícka spoločnosť Úsvit. 18. Žalobca ďalej tvrdil, že v rozhodnom období, kedy u neho došlo ku škode na majetku bolo uvedené rozhodnutie o povedení Poľovníckej spoločnosti Úsvit zrušené, resp. že už neexistovalo. Žalovaný túto tvrdenú skutočnosť namietal a tvrdil, že o zrušení rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor č. OU-KK-PLO-2018/5156-18-AJ zo dňa 28.05.2018 vedomosť nemá.

19. Súd postupom podľa vyzval obe sporové strany, aby súdu v lehote 15 dní uviedli ďalšie skutkové tvrdenia a to, či bola zaevidovaná zmluva o užívaní uznaného poľovného revíru Úsvit, resp. či došlo k zániku poverenia pre poľovnícku spoločnosť Úsvit, kedy a akým úkonom sa tak stalo a stranám bolo uložené navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strany sporu na výzvu súdu nereagovali. 20. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

21. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

22. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.

23. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.

24. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

25. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR / 2010, / 2013, / 2011, obdobne II. ÚS ČR ). Ak tak neurobí, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

27. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti prednesov žalobcu. Pokiaľ žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobné prednesy žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému jednoduché popretie.

28. Žalobca, hoci v rámci procesného útoku tvrdil, že v rozhodnom období kedy došlo ku škode na majetku žalobcu žiadna poľovnícka organizácia nebola v poľovnom revíry Úsvit, do ktorého patria aj pozemky žalobcu, poverená vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver. Toto tvrdenie žalovaný účinne poprel, keď tvrdil, že k zániku poverenia pre Poľovnícku spoločnosť Úsvit v tom období nedošlo. 29. Obranu žalovaného podporuje aj listina označená ako Oznámenie Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor zo dňa 28.08.2019 (teda potom čo žalobcovi vznikla škoda) v konaní tohto úradu č. OU-KK-PLO/2019/010026, kde okresný úrad oboznámil účastníkov konania so skutočnosťou, že územie pôvodného poľovného revíru Úsvit je pokryté ochranou poľovníctva a starostlivosti o zver rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok č. OU-KK-PLO-2018/5156-18-AJ zo dňa 28.05.2018. Okresný úrad v tomto dokumente ďalej uviedol, že správny orgán podľa zásad racionality a efektivity nebude predmetné právoplatné rozhodnutie rušiť a vydávať duplicitné rozhodnutie v tej istej veci. 30. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že ochranu poľovníctva v rámci poľovného revíru Úsvit bola poverená Poľovnícka spoločnosť Úsvit a to až do zmeny hranice tohto poľovného revíru. Po zmene hranice poľovného revíru Úsvit došlo k vzniku voľných poľovných pozemkov, z ktorých bol rozhodnutím č. OU- KK-PLO-2019/10026-9-AJ zo dňa 11.09.2019, právoplatným dňa 25.09.2019 uznaný poľovnícky revír Patria. 31. Vzhľadom na uvedené tak možno skonštatovať, že rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor č. OU-KK-PLO-2018/5156-18-AJ zo dňa 28.05.2018 bola Poľovnícka

spoločnosť Úsvit poverená vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v uznanom poľovnom revíri Úsvit, do ktorého patria aj pozemky žalobcu, na ktorých malo dôjsť ku škode, a toto poverenie poľovníckej organizácie platilo až do zmeny hranice poľovného revíru Úsvit rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, č. OU-KK-PLO-2019/10026-9-AJ zo dňa 11.09.2019 a právoplatným dňa 25.09.2019. 32. V rozhodnom období kedy u žalobcu došlo ku škode, teda v období od februára 2019 do 07.06.2019 nebolo zistené zanedbanie povinností Okresného úradu Kežmarok vo vzťahu k výkonu poľovníctva a ochrany zveri v poľovnom revíri Úsvit. Nakoľko v danom období bola výkonom poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Úsvit poverená Poľovnícka spoločnosť Úsvit, žalobca v prípade vzniku škody na svojich pozemkoch v dôsledku pôsobenia diviačej zveri sa mal so svojim nárokom na náhradu škody obrátiť postupom podľa § 70 zákona o poľovníctve na uvedenú poľovnícku organizáciu ako užívateľa poľovného revíru. 33. Vzhľadom na výsledky dokazovania žalovaný správne namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore, čím súdu neostávalo iné, než žalobu pre tento nedostatok zamietnuť v celom rozsahu. 34. Podľa súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

35. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Podľa ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

37. Vo veci samej o trovách konania súd rozhodol podľa a a tak, že vzhľadom na úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.