Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/93/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcov 1/ W.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX J., 2/ W.. L. V., nar, XX.XX.XXXX, bytom E. č. d. XXX, XXXXX E. a 3/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX, D. E., všetci právne zastúpení spol. Beňo & partners advokátska kancelária, s . r. o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému Okresnému úradu Kežmarok, pozemkovému a lesnému odboru, Mučeníkov 4, 060 01 Kežmarok, za účasti 1/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX N., 2/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX Y., 3/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. d. X, XXX XX I., všetci právne zastúpení JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom kancelárie Nám. sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad a 4/ G. spoločnosti Z., so sídlom M. XXX, XXX XX D. B., IČO: XXXXXXXX, všetci právne zastúpení JUDr . Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom kancelárie Nám. sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad (advokát určený pre doručovanie) a súčasne vo vzťahu k účastníkom 1/ a 4/ JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom kancelárie Slnečná 592/2 , 924 01 Galanta, o preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného zo dňa 5. augusta 2015, č.j.: OU-KK-PLO-2015/7836-4- AJ na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Zrušuje opatrenie žalovaného zo dňa 5. augusta 2015 č.j.: OU-KK-PLO-2015/7836-4-AJ a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

Priznáva žalobcom nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 23.08.2018 sp.zn. 8Sžk/27/2017 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/39/2015-118 zo 24.04.2017 zrušil a vec vrátil krajskému súdu.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd") napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zrušil opatrenie Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru č. j.: OU-KK-PLO-2015/7836-4-AJ z 05.08.2015, ktorým podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve") zo dňa 05.08.2015 zaevidoval zmluvu uzatvorenú medzi G. spoločnosťou Z. a vlastníkmi spoločného poľovného revíru Z., resp. ich zástupcami. V predmetnom opatrení uviedol, že Krajský súd v Prešove vydal dňa 20.05.2015 rozsudok č. k. 6S/55/2014-36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2015 a ktorým zrušil opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č. 2013/108-2 týkajúceho sa evidencie nájomnej zmluvy na poľovný revír Z. a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa § 71 ods. 1 a 2 písm. c) a § 74 ods. 1 písm. c) zákona o poľovníctve a § 16 ods. 1 tohto zákona po preskúmaní, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru

vlastniaci dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov, obstaraní potrebných podkladov vrátane dokladov o vlastníctve poľovných pozemkov, resp. zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona o poľovníctve a so závermi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov túto zmluvu opätovne zaevidoval. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2017.

3. Správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného z 05.08.2015 v súlade s námietkami žalobcov dospel k záveru, že opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to v činnosti správneho orgánu postupom podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, keď z napadnutého opatrenia žalovaného a ani z administratívneho spisu, ktorý žalovaný v konaní správnemu súdu predložil nie je možné zistiť, na základe akých skutočností a z akých údajov vychádzal žalovaný pri preverovaní skutočností, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Uviedol, že administratívnom spise sa síce nachádzajú podania G. D. z 09.07.2015 a z 02.08.2015, z obsahu ktorých vyplýva, že G. spoločnosť Z. predložila splnomocnenia a zoznamy vlastníkov s rozdelením výmer poľovného revíru, avšak v administratívnom spise absentuje potrebná dokumentácia, zoznam rozhodujúcich skutočností, teda zoznam vlastníkov, ich splnomocnených zástupcov, ako aj presná výmera poľovného revíru, na základe ktorých by mohol žalovaný dospieť k záveru, že zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. V spise je založený iba hárok s rukou písanými výmerami jednotlivých poľovných revírov a k nim priradené percentá, avšak ani z týchto poznámok (pričom nie je zrejmé, kto tieto poznámky vyhotovil) nemožno dospieť k záveru, že žalovaný si vyššie uvedenú skutočnosť ako podklad pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru overil správne. V čl. IV údaje o poľovnom revíre Zmluva o užívaní poľovného revíru z 1. marca 2013 obsahuje údaj o výmere poľovného revíru 7 605 ha, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu v Poprade č. LU-221/1993-Ba z 11. júna 1993 a výmeru poľovného revíru 7 188 ha, ktorý bol zistený ako aktuálny skutkový stav výmery poľovných pozemkov podľa listov vlastníctva a aktuálnych údajov z katastra nehnuteľností. Z notárskej zápisnice č. N 42/2013, Nz 5163/2013, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Z. na strane 4 nesporne vyplýva, že uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve bola počítaná z celkovej výmery poľovného revíru 7 188 ha. Z akej výmery poľovného revíru, teda či z uznanej výmery poľovného revíru alebo z výmery podľa aktuálneho stavu zisteného na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru 7. februára 2013 žalovaný pri overovaní skutočnosti, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru vychádzal, nebolo možné z obsahu administratívneho spisu zistiť. Správny súd uzavrel, že z obsahu napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj administratívneho spisu vyplýva, že absentujú podklady, na základe ktorých by žalovaný dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona. Správny súd podotkol, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza vyjadrenie W.. V. B. k návrhu na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Z. zo 4. marca 2013, v ktorom W.. V. B. poukazuje na skutočnosť, že z notárskej zápisnice, ktorá je priložená k zmluve vyplýva, že výmera poľovného revíru, z ktorej sa vychádzalo pri počítaní hlasov a rozhodovaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je 7 188 ha, pričom táto výmera bola zvolávateľmi zhromaždenia určená svojvoľne bez ohľadu na právoplatné rozhodnutie Lesného úradu v Poprade z 11. júna 1993, č. LU-221/1993-Ba, v ktorom je uvedená výmera 7 605 ha. Ako sa žalovaný s touto námietku W.. V. B. v administratívnom konaní podľa § 16 zákona o poľovníctve vysporiadal nie je zrejmé.

4. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podali pribratí účastníci v 1/ - 4/ rade včas kasačnú sťažnosť, kde žiadali, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V kasačnej sťažnosti namietali, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, taktiež rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačný súd v zrušujúcom rozsudku opätovne poukázal na ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a zdôraznil, že charakter notárskej zápisnice ako verejnej listiny zakladá vyvrátiteľnú domnienku o existencii skutočností v nej uvedených, v tomto prípade o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Z. a spôsobuje, že dôkazné bremeno o tvrdeniach opačných zaťažuje toho, kto v rámci súdneho, resp. iného administratívneho konania tieto skutočnosti rozporuje. Uzavrel, že notárska zápisnica z 15.02.2013 č. N 42/2013, Nz 5163/2013 doposiaľ nebola relevantným spôsobom spochybnená. Vo vzťahu k záveru správneho súdu, že opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to v činnosti

správneho orgánu postupom podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, keď z napadnutého opatrenia žalovaného a ani z administratívneho spisu, ktorý žalovaný v konaní správnemu súdu predložil, nie je možné zistiť na základe akých skutočností a z akých údajov vychádzal žalovaný pri overovaní skutočností, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmeru poľovného revíru, kasačný súd uviedol, že okrem toho, že notárska zápisnica z 15.02.2013 č. N 42/2013, Nz 5163/2013 obsahuje prezentáciu prítomných vlastníkov a k nim prislúchajúce výmery pozemkov, obsahuje aj diskusiu ohľadne rozdielov vo výmerách (stav ku 07.02.2013 - 7 188 ha oproti stavu v roku 1993 - 7 605 ha), ktorá bola odôvodnená aktuálnym výstupom z evidencie katastra nehnuteľností, ako aj ďalšími skutočnosťami - výstavbou diaľnice, ROEP a plynutím času. Zároveň z napadnutého opatrenia žalovaného vyplýva, že súčasťou administratívneho spisu žalovaného má byť aj cit. „listy vlastníctva, 12 šanónov, plné moci 2 šanóny", avšak tieto správnemu súdu predložené neboli. Správny súd nemôže (a contrario v predošlej úprave § 350j (správne § 250j) ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) sankcionovať správny orgán za nepredloženie časti spisového materiálu zrušením rozhodnutia. Vzhľadom na žalobné dôvody a k tomu priložené prehlásenia, ako aj vzhľadom na námietky ohľadne nesúladu konštatovanej výmery poľovného revíru s určenou výmerou právoplatným rozhodnutím Lesného úradu v Poprade z 11.júna 1993 č. LU-221/1993- Ba bolo potrebné zo strany správneho súdu zabezpečiť si uvedenú podpornú dokumentáciu (ktorá bola predložená správnemu orgánu predkladateľom Zmluvy o užívaní poľovného revíru) a namietané skutočnosti takto verifikovať. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vyžiadať od žalovaného absentujúcu podpornú dokumentáciu (šanóny listov vlastníctva a splnomocnení), zabezpečiť si spisový materiál, resp. jeho nezoskartovanú časť, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie Lesného úradu v Poprade z 11.júna1993 č. LU-221/1993-Ba a v kontexte so žalobnými námietkami a vyjadreniami žalovaného a pribratých účastníkov (najmä námietkou, že Obvodný lesný úrad v Kežmarku zriadil poľovný revír Z. o výmere 7 605 ha, avšak plochu poľovných pozemkov ohraničili výmerou 7 188 ha, preto zvyšnú časť tvoria nepoľovné plochy) preskúmať, či bolo negatívne preukázané, že zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru neobsahuje náležitosti ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, resp. či nebola podpísaná vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve).

5. Správny súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp.zn. 8Sžk/27/2017 výzvou zo dňa 12.12.2018 vyzval žalovaného na predloženie absentujúcej časti administratívneho spisu, ktorá predložená nebola (šanóny listov vlastníctva a splnomocnení) a na predloženie nezoskartovanej časti, na základe ktorého bolo predložené rozhodnutie Lesného úradu v Poprade zo dňa 11.06.1993 č. LU-221/1993-Ba v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný v odpovedi zo dňa 17.12.2018 uviedol, že požadované dokumenty nemôže predložiť, nakoľko absentujúcu časť administratívneho spisu, ktorá súdu preložená nebola, vrátil žiadateľovi Poľovníckej spoločnosti Z. listom č. OU-KK-PLO-2015/7836-4-AJ zo dňa 05.08.2015. Spisový materiál, resp. jeho nezoskartovanú časť, na základe ktorého bolo predložené rozhodnutie Lesného úradu v Poprade zo dňa 11.06.1993 č. LU-221/1993-Ba nikdy nemal a ani nepredkladal. Nástupníckou organizáciou po Lesnom úrade v Poprade je Okresný úrad v Poprad, pozemkový a lesný odbor, ktorý ako vecne a miestne príslušný pravdepodobne disponuje žiadanými dokumentami. Písomným podaním zo dňa 17.01.2019 správny súd vyzval Poľovnícku spoločnosť Z. na predloženie absentujúcej časti administratívneho spisu, ktorá predložená nebola (šanóny listov vlastníctva a splnomocnení), ktoré mu boli vrátené žalovaným listom zo dňa 05.08.2015. Zároveň správny súd vyzval Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor na predloženie rozhodnutia Lesného úradu v Poprade zo dňa 11.06.1993 č. LU-221/1993-Ba v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy.

6. Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor v odpovedi zo dňa 29.01.2019 oznámil správnemu súdu, že nedisponuje spisovým materiálom vo vzťahu ku konaniu týkajúceho sa uznania poľovného revíru Z.. Dokumentácia, ktorá bola vtedajšiemu obvodnému lesnému úradu Poprad dostupná, bola odovzdaná listom č. 2013/820/155 zo dňa 12.03.2013 vtedajšiemu Obvodnému lesnému úradu v Kežmarku, v časti v originálnej podobe a v časti v kópii. Z uvedeného listu vyplýva, že dokument

- Rozhodnutie o uznaní poľovného revíru Z. č. LU-221/1993-Ba zo dňa 11.06.1993 ako aj Dodatok k uvedenému rozhodnutiu zo dňa 14.06.1993 bol odovzdaný v originálnej podobe vtedajšiemu Obvodnému lesnému úradu Poprad a následne tunajšiemu odboru ako jeho právnemu nástupcovi v zmysle uvedeného zostali len aktuálne spisové materiály z uvedeného obdobia, napr. konanie o poverení poľovníckych organizácií a pod. a kópie niektorých dokumentov ako napr. kópia rozhodnutia o uznaní poľovného revíru. Je predpoklad, že materiál týkajúci sa uznania poľovného revíru z roku 1993

bol po právoplatnom skončení tohto konania odovzdaný na archiváciu, pravdepodobne od štátneho archívu. Požiadavka správneho súdu na predloženie uvedeného spisového materiálu bola preverovaná v príslušnom príručnom archíve tunajšieho odboru, kde sa však tento spisový materiál nenachádza. V prílohe tejto odpovede bola zaslaná kópia listu Obvodného lesného úradu Poprad zo dňa 12.03.2013 adresovaná Obvodnému lesnému úradu v Kežmarku vo veci odovzdania materiálov týkajúcich sa uznaného poľovného revíru Z. pre výkon štátnej správy poľovníctva, pričom ako príloha pod bodom 1. je uvedené Rozhodnutie o uznaní poľovného revíru Z.. LU-221/1993-Ba zo dňa 11.06.1993 pod bodom 2. Dodatok k rozhodnutiu Lesného úradu Poprad č. j.: LU-221/1993-Ba z 11.06.1993 zo dňa 14.06.1993.

7. Dňa 08.02.2019 G. spoločnosť Z., D. B. doručila správnemu súdu papierovú krabicu s listami vlastníctva a plnomocenstvá, ktoré si správny súd vyžiadal výzvou zo dňa 17.01.2019 s poukazom na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu v rozsudku zo dňa 23.08.2018 sp.zn.8Sžk/27/2017 .

8. Z administratívneho konania a z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 06.03.2013 bola žalovanému doručená žiadosť G. spoločnosti Z., M. XXX, D. B., zastúpená G. D., štatutárnym zástupcom, ktorou žiadala o zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013 uzavretej medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Z., zastúpenými splnomocnenými zástupcami G. D., I. N., B. D., W.. V. B. a W.. L. V. a medzi užívateľom poľovného revíru Poľovníckou spoločnosťou Z.. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza Zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013, ktorú zo strany vlastníkov poľovného revíru podpísali G. D., B. D. a I. N. na jednej strane a za užívateľa poľovného revíru štatutárny zástupca G. spoločnosti Z. a Notárska zápisnica N 42/2013, Nz 5163/2013 spísaná v Notárskej kancelárii I.. R. B. v B. dňa 15.02.2013, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Z..

9. Oznámením - evidencia nájomnej zmluvy č. 2013/108-4-AJ zo dňa 14.03.2013 žalovaný oznámil G. spoločnosti Z. zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej medzi G. spoločnosťou Z. a vlastníkmi spoločného poľovného revíru Z. podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10. Správny súd ďalej zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie o správnej žalobe žalobcov prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, Masarykova 6, Prešov, proti žalovanému Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, za účasti G. D., I. N., B. D., W.. V. B. a W.. L. V. a G. spoločnosti Z. o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 14.03.2013 č. 2013/108-2, ktorou žalovaný zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 6S 55/2014. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 6S/55/2014-36 zo dňa 20.05.2015 vo veci rozhodol tak, že zrušil opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č. 2013/108-2 podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku nebolo prípustné odvolanie. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný a o jeho odvolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 8Sžo/253/2015 zo dňa 14.12.2016, ktorým odvolanie odmietol.

11. V administratívnom spise sa nachádza podanie štatutárneho zástupcu G. spoločnosti Z. doručené žalovanému dňa 13.07.2015, ktorým vyjadril svoje stanovisko k veci na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.05.2015. Ďalej žalovaný listom č.j.: OU-KK-PLO/2015/7836-2-AJ zo dňa 30.07.2015 oznámil G. spoločnosti Z., že dňa 13.07.2015 bez vyzvania predložila G. spoločnosť Z. doklady so zoznamom fyzických a právnických osôb, avšak v týchto predložených dokumentoch chýba systém potrebný k ich preskúmaniu. Preto tieto listiny vrátil k ich systematizácii a zdôraznil, že až na základe zoradených dokumentov rozhodne o zaevidovaní alebo nezaevidovaní zmluvy. G. spoločnosť Z. listom doručeným žalovanému dňa 03.08.2015 predložila dokumenty, ktoré sa týkajú Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013 na preukázanie, že ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

12. Žalovaný napadnutým opatrením označeným ako Evidencia nájomnej zmluvy - oznámenie č.j.: OU-KK-PLO-2015/7836-4-AJ zo dňa 05.08.2015 opätovne podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 05.08.2015 zaevidoval zmluvu uzatvorenú medzi G. spoločnosťou Z. a vlastníkmi spoločného poľovného revíru Z. resp. ich zástupcami. V predmetnom opatrení uviedol, že Krajský súd v Prešove vydal dňa 20.05.2015 rozsudok č.k. 6S/55/2014-36, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.07.2015 a ktorým zrušil opatrenie bývalého

Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č. 2013/108-2 týkajúceho sa evidencie nájomnej zmluvy na poľovný revír Z. a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný ako miestne a vecne príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa § 71 ods. 1 a 2 písm. c/ a § 74 ods. 1 písm. c/ zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a § 16 ods. 1 tohto zákona po preskúmaní, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov, obstaraní potrebných podkladov vrátane dokladov o vlastníctve poľovných pozemkov, resp. zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona o poľovníctve a so závermi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov túto zmluvu zaevidoval.

13. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania napadnutého opatrenia žalovaného č.j.: OU-KK-PLO-2015/7836-4-AJ zo dňa 05.08.2015, ktoré žiadali zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/55/2014-36 zo dňa 20.05.2015, ktorým krajský súd podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil predchádzajúce opatrenie bývalého Obvodného lesného úradu v Kežmarku zo dňa 14.03.2013 č. 2013/108-2 a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň mu uložil povinnosť preskúmať predloženú Zmluvu o užívaní poľovného revíru Z. uzavretú dňa 01.03.2013 medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Z. a užívateľom poľovného revíru G. spoločnosťou Z. z hľadiska, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a uložil mu obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, vrátane dokladov o vlastníctve pozemkov, o zastupovaní vlastníkov pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve"), ako aj v súlade so závermi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí si zvolili piatich zástupcov.

14. Namietali, že po zrušení pôvodného opatrenia žalovaný nepostupoval v intenciách zrušujúceho rozsudku krajského súdu a bez zistenia vyššie uvedených skutočností zmluvu opätovne zaevidoval napadnutým opatrením. Citovali § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, podľa ktorého zhromaždenie zvolí z vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí žiadajú o uznanie poľovného revíru najmenej troch splnomocnencov, ktorí ich zastupujú vo veci užívania poľovného revíru podľa § 12 a § 13. Poukázali na skutočnosti, že zmluvu, ktorú žalovaný opätovne zaevidoval, podpísali len traja z piatich zvolených splnomocnencov, a to G. D., I. N. a B. D., pretože žalobcovia v 1. a 2. rade s uvedenou zmluvou nesúhlasili. X. vlastníkov poľovných pozemkov dňa 07.02.2013 zvolilo piatich splnomocnencov. Reprezentovať vôľu vlastníkov poľovných pozemkov musia teda všetci splnomocnení spoločne. Ak zmluvu podpísali len traja z piatich riadne zvolených splnomocnencov, trpí vadami, pre ktoré nemala byť žalovaným zaevidovaná. Z protestu prokurátora a následne zo žaloby prokurátora, na základe ktorej bolo skoršie opatrenie už raz zrušené vyplynulo, že správny orgán pri skúmaní podmienok pre evidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 2 resp. § 14 ods. 3 písm. f/ zákona o poľovníctve mal trvať na podpise zmluvy všetkými zvolenými splnomocnencami zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zaevidovanie zmluvy bez toho, aby bola táto riadne podpísaná všetkými piatimi splnomocnencami sa správny orgán dopustil pochybenia. Prokurátor zhodne s názorom žalobcov prezentovaným v žalobe tvrdil, že zákon v rozhodnom čase nepripúšťal, aby zhromaždenie moderovalo rozsah oprávnení zvolených splnomocnencov. Pokiaľ boli zvolení piati splnomocnenci konať a teda aj podpísať zmluvu o užívaní mohli platne a účinne len všetci piati spoločne. K tomuto záveru sa priklonil aj krajský súd. Žalovaný tento názor nerešpektoval a zmluvu podpísanú len tromi z piatich zvolených zástupcov bez ďalšieho zaevidoval. Citovali ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a argumentovali, že správny orgán pri evidencii zmluvy je povinný preskúmať subjekty, ktoré zmluvu uzatvorili a za tým účelom musí posúdiť, či došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok na evidenciu zmluvy. Musí teda skúmať aj to kto je vlastníkom pozemkov v poľovnom revíri a aké sú ich výmery. Len na základe takto vykonaného dokazovania môže zistiť skutočný podiel hlasov vlastníkov a to jednak tých, ktorí boli na zhromaždení osobne zúčastnení, ako aj tých, ktorých splnomocnili iné osoby. Ak sa správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne nezaoberal skutočným podielom na celkovej výmere pozemkov vo vzťahu ku každému zo zúčastnených resp. zastúpených na zhromaždení nemôže dospieť k nespochybniteľnému záveru o tom, či sa na zhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru pozemkov v poľovnom revíri mali nadpolovičnú väčšinu hlasov a ani k tomu, či a ako boli jednotlivé uznesenia schválené a či v konečnom dôsledku zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. ich zástupcovia. Poukázali, že krajský súd v zrušujúcom rozsudku konštatoval, že si správny orgán neobstaral doklady preukazujúce vlastníctvo k dotknutým pozemkom, ani neskúmal, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných

pozemkov z výmery poľovného revíru a poukázal na to, že od uznania poľovného revíru Z. v roku 1993 vzhľadom na plynutie času nepochybne muselo dôjsť k zmenám vo vlastníctve pozemkov v poľovnom revíri a preto je nevyhnutné, aby sa žalovaný zaoberal aj aktualizáciou vlastníckych vzťahov. Zdôraznili, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 07.02.2013 boli vznesené dôvodné námietky spochybňujúce výmeru pozemkov (aktuálny stav k 07.02.2013 - 7 188 ha oproti stavu v roku 1993 - 7 605 ha), čím sa žalovaný nezaoberal a pokyn krajského súdu ignoroval. Žalobcovia sú toho názoru, že napadnutým opatrením, ktorým žalovaný napriek existencii právneho názoru krajského súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, ktorým bol žalovaný v novom konaní viazaný, opätovne bez dostatočného zistenia skutkového stavu zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru Z., čím došlo k porušeniu zákona, ako aj chránených záujmov žalobcov.

15. Na verejnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2019 právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na dôvodoch uvedených v podanej žalobe, na tom, že nebol preukázaný zdôvodnený rozpor medzi uznaným poľným revírom, teda rozdiel vo výmerách 7188 ha a 7605 ha, že nie je zrejmé, či z doložených zložiek administratívneho spisu skutočne nadpolovičná väčšina vlastníkov vlastniacich tieto poľovné pozemky podpísala túto zmluvu.

16. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že správny orgán vychádzal pri zaevidovaní zmluvy zo zákonných listinných dôkazov, zmluvy, notárskej zápisnice, v ktorej bolo presne stanovené percentuálne zastúpenie vlastníkov poľovných pozemkov, že zhromažďovanie prejednávalo aj záležitosť ohľadom výmery revíru podľa zmluvy z roku 1993 a v čase zhromaždenia v roku 2013. Zotrvala na tom, že sa vychádzalo z výmery 7 188 ha, a nie z pôvodných 7 605 ha. Poukázala, že poľovnícka spoločnosť doložila vlastnícke vzťahy, správny orgán ich prekontroloval fyzicky cez mená listov vlastníctva, ktoré boli doložené. Uviedla však, že nebola priložená žiadna systematická evidencia vlastníkov podielov, výmer, nebolo povedané správnemu úradu, ako to má prekontrolovať. Poukázala však, že v roku 2015 boli podklady neaktuálne a určite aj teraz tá výmera s menami nie je aktuálna.

17. Právny zástupca účastníkov v 2/ a v 4/ rade na pojednávaní poukázal na stanovisko generálnej prokuratúry uvedené na str. 6 rozsudku najvyššieho súdu, podľa ktorého správny orgán sa má riadiť zásadou formálnej pravdy a rešpektovať to, čo je uvedené v notárskej zápisnici. Zotrval na písomných prednesoch prezentovaných v kasačnej sťažnosti, ktoré si podľa jeho názoru osvojil aj najvyšší súd. Argumentoval, že výmera revíru uvedená v rozhodnutí poľovného revíru nie je konštanta, ale v tejto časti je rozhodnutie o uznaní poľovného revíru deklaratórnej povahy a tá výmera poľovného revíru sa mení v závislosti od toho, ako pozemky menia svoj charakter. Pozemok sa môže zmeniť z poľovného na nepoľovný alebo z nepoľovného poľovný, a to nielen na základe rozhodnutia, ale aj ex lége na základe toho, že napr. sa zastavia alebo sa oplotí. Je notoricky známa skutočnosť, že cez tento revír prechádza diaľnica, ktorá v čase, kedy bolo rozhodnutie o uznaní poľovného revíru vydané neexistovala, a tým pádom automaticky časť pozemkov sa stala nepoľovnými a tá výmera poľovného revíru je hneď nižšia. Samozrejme sú tu aj iné okolnosti, ktoré ovplyvňujú túto výmeru.

18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP").

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

24. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

25. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

26. Predmetom preskúmania je opatrenie žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v administratívnom konaní podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve") o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Z., zastúpenými ich splnomocnenými zástupcami a G. spoločnosťou Z. ako užívateľom poľovného revíru.

27. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve, účinnému k 01.03.2013, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

28. Podľa § 13 ods. 1 užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

29. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, zmluva sa uzatvára na desať rokov odo dňa jej podpisu. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, zmluva musí obsahovať najmä: a) obchodný názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, b) adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktoré sú zmluvnými stranami, c) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, d) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného e) revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy obvodným lesným f) úradom.

30. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (účinného k 05.08.2015), evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

31. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného Zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá podľa § 13 zákona o poľovníctve medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Z., zastúpenými splnomocnenými zástupcami G. D., I. N., B. D., W.. V. B. a W.. L. V. podľa notárskej zápisnice č. Nz 5163/2013 a užívateľom poľovného revíru G. spoločnosťou Z. dňa 01.03.2013. Predmetná zmluva obsahovala predpísané náležitosti uvedené v § 13 ods. 2 zákona o poľovníctve. Zmluvu za vlastníkov spoločného poľovného revíru Z. podpísali traja splnomocnení zástupcovia, a to G. D., B. D. a I. N.. O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodli vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Z. konaného dňa 07.02.2013, ktorého priebeh osvedčila notárka I.. R. B. notárskou zápisnicou č. N 42/2013, Nz 5163/2013 zo dňa 15.02.2013. V bode 5 tohto zhromaždenia si vlastníci zvolili oprávnených zástupcov (splnomocnencov) zhromaždenia oprávnených k príprave a podpisu zmluvy a ďalším právnym úkonom podľa tohto zákona, a to piatich splnomocnencov G. D., B. D., I. N., W.. L. V. a W.. V. B.. Uznesením č. 4 zhromaždenie uznášaniaschopnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov počítanou podľa výmery pozemkov uznaného poľovného revíru schválilo navrhovaných zástupcov (splnomocnencov), ktorí sú splnomocnení zhromaždením vo veci pripraviť zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona, podpisu tejto zmluvy a na zastupovanie v ďalších právnych úkonoch podľa zákona o poľovníctve. Navrhnutí zástupcovia, ktorí neboli prítomní na zhromaždení, musia toto poverenie písomne prijať, pričom stačí, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali najmenej traja zvolení zástupcovia.

32. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve (účinného k 01.03.2013), zhromaždenie zvolí z vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí žiadajú o uznanie poľovného revíru najmenej troch splnomocnencov, ktorí ich zastupujú vo veci užívania poľovného revíru podľa § 12 a 13.

33. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č 323/1992 Zb.) notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára.

34. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti, a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčeného dej, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených.

35. Do notárskej zápisnice je notár povinný uviesť všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zhromaždení udialo a bolo prednesené, predovšetkým to, či je podľa vyhlásenia predsedajúceho zhromaždenia uznášaniaschopné alebo nie. Najvýznamnejšou povinnosťou notára je podrobne zaznamenať prijaté uznesenie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tak ako bolo prijaté. Zaznamenanie ďalších vyjadrení zúčastnených osôb na zhromaždení vlastníkov môže notár zaznamenať ak je o to požiadaný alebo sa domnieva, že sú podstatné pre uplatnenie práv alebo s ktorými môžu byť spojené právne následky. Z notárskej zápisnice musí byť ďalej zistiteľný dátum a miesto konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, celková výmera poľovných pozemkov, ktoré majú byť uznané za poľovný revír, resp. celková výmera poľovných pozemkov, ktoré sú začlenené do uznaného poľovného revíru, podpis predsedajúceho zhromaždenia a zvolávateľov zhromaždenia. Súčasťou notárskej zápisnice je ako jej príloha prezenčná listina prítomných vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich zástupcov podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve a listiny umožňujúce identifikáciu vlastníkov poľovných pozemkov s určením celkovej výmery poľovných pozemkov na vlastníka a jeho podiel na celkovej výmere poľovných pozemkov, ktoré majú byť uznané za poľovný revír (súčasťou

identifikácie vlastníka je aj doklad o vlastníctve), resp. ich zástupcov spolu s preukázaním ich práva na zastupovanie, napr. plná moc, zmluva a pod.

36. Správny súd je toho názoru, že notár neosvedčuje materiálnu, ale tzv. formálnu pravdu a notárska zápisnica predstavuje tzv. verejnú listinu. Z notárskej zápisnice predloženej konajúcemu orgánu verejnej správy musia vyplývať tie skutočnosti, ktoré má orgán verejnej správy v procese evidencie úlohu preskúmať. Aj keď orgán verejnej správy nemôže spochybniť predloženú notársku zápisnicu, je jeho povinnosťou zistiť, či z nej bezpečne vyplývajú pre proces evidencie podstatné skutočnosti, teda vlastníctvo k spoločnému poľovnému revíru a existencia splnomocnení pre zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, rozhodnutie o postúpení užívania, výška náhrady a určenie splnomocnencov.

37. Správny súd je toho názoru, že orgán verejnej správy sa neriadil právnym názorom správneho súdu, ktorý vyslovil v skoršom rozsudku s poukazom na § 191 ods. 6 SSP. Správny súd opätovne dospel k záveru, že z napadnutého opatrenia žalovaného, ale ani z administratívneho spisu, ktorý žalovaný v konaní predložil správnemu súdu nie je možné zistiť na základe akých skutočností a z akých údajov vychádzal žalovaný pri overovaní skutočnosti, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. V administratívnom spise sa síce nachádzajú podania G. D. zo dňa 09.07.2015, doručené žalovanému 13.07.2015 a zo dňa 02.08.2015, doručené žalovanému 02.08.2015, z obsahu ktorých vyplýva, že G. spoločnosť Z. predložila splnomocnenia a zoznamy vlastníkov s rozdelením výmer poľovného revíru, avšak v administratívnom spise absentuje potrebná dokumentácia, zoznam rozhodujúcich skutočností, teda zoznam vlastníkov, ich splnomocnených zástupcov, ako aj presná výmera poľovného revíru, na základe ktorých by mohol žalovaný dospieť k záveru, že zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. V spise je založený iba hárok s rukou písanými výmerami jednotlivých poľovných revírov a k nim priradené percentá, avšak ani z týchto poznámok (pričom nie je zrejmé, kto tieto poznámky vyhotovil) nemožno dospieť k záveru, že žalovaný si vyššie uvedenú skutočnosť ako podklad pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru overil správne. V čl. IV údaje o poľovnom revíre Zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.03.2013 obsahuje údaj o výmere poľovného revíru 7 605 ha, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu v Poprade č. LU-221/1993-Ba zo dňa 11.06.1993 a výmeru poľovného revíru 7 188 ha, ktorým bol zistený ako aktuálny skutkový stav výmery poľovných pozemkov podľa listov vlastníctva a aktuálnych údajov z katastra nehnuteľností. Z notárskej zápisnice č. N 42/2013, Nz 5163/2013, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Z. na strane 4 nesporne vyplýva, že uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve bola počítaná z celkovej výmery poľovného revíru 7 188 ha. Z akej výmery poľovného revíru, teda či z uznanej výmery poľovného revíru alebo z výmery podľa aktuálneho stavu zisteného na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru dňa 07.02.2013 žalovaný pri overovaní skutočnosti, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru vychádzal, nebolo možné z obsahu administratívneho spisu zistiť. V obsahu napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj v administratívnom spise absentujú podklady, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

38. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza vyjadrenie W.. V. B. (žalobcu v 1/rade) k návrhu na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Z. zo dňa 04.03.2013, ktoré bolo doručené žalovanému 04.03.2013, v ktorom žalobca v 1/rade namietal, že z notárskej zápisnice, ktorá je priložená k zmluve vyplýva, že výmera poľovného revíru, z ktorej sa vychádzalo pri počítaní hlasov a rozhodovaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je 7 188 ha, pričom táto výmera bola zvolávateľmi zhromaždenia určená svojvoľne bez ohľadu na právoplatné rozhodnutie Lesného úradu v Poprade zo dňa 11.06.1993 č. LU-221/1993-Ba, v ktorom je uvedená výmera 7 605 ha. Ako sa žalovaný s touto námietkou žalobcu v 1/rade podľa § 16 zákona o poľovníctve vysporiadal, nie je z obsahu administratívneho spisu zrejmé.

39. Dňa 08.02.2019 boli správnemu súdu na základe výzvy (v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku 8Sžk/27/2017) doručené listiny od G. spoločnosti Z., D. B.. V papierovej krabici sa nachádzajú v euroobaloch listy vlastníctva a plnomocenstvá bez akéhokoľvek systému ich vzájomného pridelenia podľa vlastníkov resp. spoluvlastníkov, ich podielov a splnomocnencov. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalovaný písomným

podaním zo dňa 30.07.2015 v súlade s rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.05.2015 sp.zn. 6S/55/2014-36 písomným podaním adresovaným G. spoločnosti Z. - D. B., že dňa 13.07.2015 bez vyzvania žalovaného predložili zoznam fyzických a právnických osôb a zoznam splnomocnencov v ovocnej prepravke dokumentov, avšak s upozornením, že v predložených dokumentoch chýba systém potrebný k ich preskúmaniu so žiadosťou a ich systematizáciu tak, že budú rozdelené podľa splnomocnených s priradeným zoznamom splnomocnencom, ich výmerou poľovných pozemkov, listov vlastníctva podľa katastrálnych území a splnomocneniami, avšak z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, aby správny orgán vykonal v týchto listinných dôkazoch určitú systematizáciu sám, nakoľko poľovnícka spoločnosť Z. - D. B. túto systematizáciu nevykonala. Z takto predložených listín ďalším účastníkom v 4/rade nemohol ani správny súd zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, nakoľko v týchto listinných dôkazoch chýba akýkoľvek systém, ktorý by umožnil takúto kontrolu.

40. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Sž/136/99 zo dňa 30.mája 2000) . Správny súd nie je súdom skutkovým, posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia a postup správnych orgánov ( Ústavný súd SR IV.127/2012).

41. Správny súd argumentuje, že evidencia zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve príslušným okresným úradom predstavuje osobitný administratívny proces, v ktorom orgán verejnej správy na základe špeciálneho procesného predpisu rozhoduje o účinnosti predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Predmetný proces je nepochybne administratívnym (správnym) procesom, keďže je vykonávaný pred správnym orgánom, a aj keď v zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa naň nevzťahujú jednotlivé ustanovenia Správneho poriadku, je správny orgán povinný riadiť sa základnými zásadami správneho konania obsiahnutými v § 3 Správneho poriadku. Uvedené vychádza zo skutočnosti, že žalovaný, ktorému osobitný právny predpis - zákon o poľovníctve zveruje pôsobnosť pri správe poľovníctva, je ako orgán verejnej moci povinný pri akejkoľvek činnosti bez ohľadu na to, či procesne ide o správne alebo iné konanie, resp. o činnosť upravenú iným procesným predpisom postupovať v súlade so zásadou zákonnosti. Dôvodom je, že zásada zákonnosti predstavuje jeden z princípov právneho štátu zakotvených v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. V procese evidencie je správny orgán povinný v úvode procesu overiť, či nie sú splnené tzv. negatívne podmienky evidencie (§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve). Následne je povinnosťou správneho orgánu zistiť, či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzatvorená s oprávnenou osobou, a či zmluva o užívaní poľovného revíru bola podpísaná vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich dotknutý revír, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Rozhodnutie uzatvoriť zmluvu s budúcim užívateľom musí byť zrejmé z notárskej zápisnice, ktorou notár osvedčil priebeh zhromaždenia. Zo zápisnice musí byť zrejmé aj to, kto a na základe čoho sa zhromaždenia zúčastnil, koľko zvolilo zhromaždenie splnomocnencov, a či sú splnomocnenci oprávnení podpísať za vlastníkov poľovných pozemkov zmluvu o užívaní poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy musí byť notárska zápisnica, ktorou notár osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve spolu s potrebnými prílohami. Vychádzajúc z uvedeného je teda možné uzavrieť, že v procese overovania splnenia podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je správny orgán povinný overiť, či zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom, či ju uzavreli vlastníci poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, či túto zmluvu aj podpísali, resp. kto ju podpísal a na základe čoho tak konal. V administratívnom spise správneho orgánu sa preto musia nachádzať aj listiny preukazujúce, že subjekty označené v predloženej zmluve ako vlastníci sú skutočne vlastníkmi poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri. Uvedené je preukazované jednotlivými ustanoveniami zákona o poľovníctve, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Ak by túto základnú náležitosť zmluvy správny orgán riadne neskúmal, bol by jeho postup v rozpore so zákonom. Vlastníctvo k poľovným pozemkom je vhodné preukazovať čo možno najaktuálnejšími katastrálnymi operátmi, keďže tieto môžu dlhším plynutím času s poukazom na značnú rozdrobenosť vlastníctva stratiť aktuálnosť. 42. Žalovaný týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda

sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru uzavretá medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Z. a užívateľom poľovného revíru poľovníckou organizáciou G. spoločnosť Z. zo dňa 01.03.2013 spĺňa zákonné náležitosti, teda či je platne uzavretá. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená zaevidovaním zmluvy úradom. Až zaevidovaním zmluvy príslušným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Zaevidovanie zmluvy tak nemá len evidenčný charakter, ale priamo sa týka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch.

43. Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. upravil postup príslušného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne ako to bolo v predchádzajúcom zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný do 31.08.2009 v tom, že orgán verejnej správy už nevydáva rozhodnutia o schválení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych podľa zákona č. 274/2009 Z. z. v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Pripustením opačného výkladu, a teda že orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom o poľovníctve by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval akúkoľvek zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti, pričom z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona by nemusela spĺňať ani jednu. V zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2018 sp.zn. 3Sžk/15/2017).

44. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd preskúmavané opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP (zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

45. V ďalšom konaní je správny orgán povinný dostatočne zistiť skutkový stav, preskúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok v súlade s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a zvoliť tam špecifikovaný ďalší postup vo veci.

46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

47. O trovách konania správy súd rozhodol v súlade s § 175 ods. 1 a § 167 SSP. Úspešným žalobcom priznal nárok na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

48. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).