Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: Ing. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, so sídlom K. XX, XXX XX A., proti žalovaným: 1/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, 2/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX T., 3/ Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, žalovaní v rade 1/ až 3/ všetci zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom K. J. XXX/XX, XXX XX D., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -153 zo dňa 11.01.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -153 zo dňa 11.01.2022 potvrdzuje.

Žalovaní v rade 1/ až 3/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ až 3/ priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 04.12.2020 sa žalobca domáhal určenia, že H. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. č. XX, zomrelý XX.XX.XXXX a K. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, zomrelá XX.XX.XXXX boli v čase smrti podieloví spoluvlastníci, každý v podiele vo výške 1-ica účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 456/3 - lesný pozemok o výmere 18 574 m2, parcela č. 648 - lesný pozemok o výmere 3910 m2, parcela č. 649 - lesný pozemok o výmere 2459 m2 a parcela č. 687/1 - orná pôda o výmere 22511 m2, v podiele 270/4320-in účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. T. ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 650/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 3581 m2, parcela č. 652 - trvalý trávnatý porast o výmere 1521 m2, parcela č. 654 - trvalý trávnatý porast o výmere 1286 m2, parcela č. 655 - trvalý trávnatý porast o výmere 720 m2, parcela č. 656/1- trvalý trávnatý porast o výmere 853 m2, parcela č. 657 - trvalý trávnatý porast o výmere 4425 m2, parcela č. 658/1 - lesný pozemok o výmere 12 950 m2, parcela č. 660 - trvalý trávnatý porast o výmere 2221 m2, parcela č. 661 - trvalý trávnatý porast o výmere 1967 m2, parcela č. 662/1 - lesný pozemok o výmere 14250 m2, parcela č. 663/1 - lesný pozemok o výmere 3158 m2, parcela č. 665 - trvalý trávnatý porast o výmere 3722 m2, parcela č. 666/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 3585 m2, parcela č. 667 - trvalý trávnatý porast o výmere 1674 m2, parcela č. 668/1 - lesný pozemok o výmere 18 777 m2, parcela č. 669 - lesný pozemok o výmere 2980 m2, parcela č. 678/1 - trvalý trávny porast o výmere 7690 m2, parcela č. 682/1 - orná pôda o výmere 46 398 m2, parcela č. 685/1 - lesný pozemok o výmere 6886 m2, parcela č. 686 - trvalý trávnatý porast o

výmere 1571 m2, v podiele 270/4320 -in účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 653/1 - lesný pozemok o výmere 68 044 m2 v podiele 270/4320-in účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 692/4 - trvalý trávny porast o výmere 487 m2 v podiele 270/4320-in účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 687/3 - orná pôda o výmere 42261 m2, parcela č. 687/5 - orná pôda o výmere 40 m2, parcela č. 687/103 - orná pôda o výmere 2271 m2, parcela č. 692/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 3164 m2, parcela č. 693/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 267 m2, parcela č. 694/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 675 m2, parcela č. 694/7 - trvalý trávnatý porast 257 m2, parcela č. 694/10 - trvalý trávnatý porast o výmere 219 m2, parcela č. 698/1 - ostatná plocha o výmere 20 m2, parcela č. 699/1 - lesný pozemok o výmere 1820 m2, parcela č. 702/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 70 m2, parcela č. 702/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 51 m2, v podiele 90/4320-ín účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T., zobrazené ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 694/5 - trvalý trávny porast o výmere 153 m2, parcela č. 699/3 - lesný pozemok o výmere 18 m2 v podiele 90/1440-ín účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 452/2 - lesný pozemok o výmere 5666 m2, parcela č. 453 - lesný pozemok o výmere 1392 m2, parcela č. 456/2 - lesný pozemok o výmere 32591 m2, parcela č. 643 - lesný pozemok o výmere 28249 m2 a parcela č. 646 - lesný pozemok o výmere 1343 m2, v podiele 36/4320-in účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 631 - orná pôda o výmere 7948 m2, parcela č. 632 - lesný pozemok o výmere 2190 m2 v podiele 36/4320 -ín účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 637 - trvalý trávnatý porast o výmere 7086 m2 v podiele 36/4320-in účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T., parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 638 - trvalý trávny porast o výmere 4702 m2, parcela č. 639 - trvalý trávny porast o výmere 14613 m2, v podiele 36/4320-in účasti k celku, z nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. T., parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parcela č. 630 - trvalý trávnatý porast o výmere 4847 m2, parcela č. 633 - orná pôda o výmere 23546 m2, parcela č. 634 - trvalý trávnatý porast o výmere 4232 m2, parcela č. 635 - orná pôda o výmere 7640 m2, parcela č. 636 - orná pôda o výmere 9979 m2, parcela č. 640 - trvalý trávnatý porast o výmere 2527 m2, parcela č. 641 - trvalý trávnatý porast o výmere 8688 m2, parcela č. 642 - orná pôda o výmere 6228 m2, parcela č. 644 - trvalý trávnatý porast o výmere 8020 m2, parcela č. 645 - trvalý trávnatý porast o výmere 3405 m2, parcela č. 647 - trvalý trávnatý porast o výmere 467 m2, parcela č. 5632/7 - ostatná plocha o výmere 706 m2, v podiele 36/4320-ín účasti k celku. Zároveň žalobca žiadal určiť, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v príslušných podieloch, zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, a LV č. XXX pre obec a k.ú. T.. 3. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na označených listoch vlastníctva je pri žalovaných v rade 1/ až 3/ vyznačená poznámka „nehodnovernosť údajov č. Z 5481/96, NZ 791/96, v.z. 49/02“, z dôvodu existencie duplicity vlastníctva, keďže žalovaní sa domnievajú, že sú spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, pretože ich mali zdediť, no žalobca sa domnieva, že sporné nehnuteľnosti v čase smrti jeho právnych predchodcov patrili do ich BSM, keďže títo ich nadobudli do vlastníctva vydržaním, čo bolo potvrdené vydaním osvedčenia podľa . V notárskej zápisnici N 369/95, NZ 791/96 zo dňa 04.09.1996 vydanej notárom JUDr. Milanom Kleňom bolo konštatované, že právni predchodcovia žalobcu H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, (zomrelý XX.XX.XXXX) a K. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, (zomrelá XX.XX.XXXX), sú oprávnenými držiteľmi dotknutých nehnuteľností a nadobudli k nim vlastnícke práva titulom vydržania. Dedičstvo po otcovi žalobcu poručiteľovi H. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. č. XX, zomrelom XX.XX.XXXX bolo prejednané na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Námestovo sp. zn. , zo dňa 07.01.2015, pričom sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva, pretože tu existovala duplicita vlastníctva. Dedičské konanie po matke K. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, zomrelej XX.XX.XXXX žalobcu bolo uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. , zo dňa 30.06.2011 zastavené pre nemajetnosť poručiteľky. Žalovaní mali nadobudnúť spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, na základe

osvedčenia o dedičstve v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. , III Dnot 146/98 zo dňa 26.09.2003, vydaného notárkou JUDr. Helenou Machajovou ako súdnym komisárom. 4. Okresný sú vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojených spisových materiálov, konkrétne spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 536/98, III Dnot 146/98 po poručiteľke Q. X., zomrelej XX.XX.XXXX, spisom sp. zn. N 369/95, NZ 791/96 - Notárskeho úradu JUDr. Milana Kleňa, spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. , po poručiteľke K. C., zomrelej XX.XX.XXXX, spisom sp. zn. , po poručiteľovi H. C., rod. C., zomrelom XX.XX.XXXX, a tiež spismi Okresného súdu Námestovo sp. zn. a sp. zn. , predložených listín a na ich základe mal preukázané, že po poručiteľovi H. C., rod. C., naposledy bytom T. č. XX, zomrelom XX.XX.XXXX, otcovi žalobcu, bolo vedené na Okresnom súde Námestovo dedičské konanie pod sp. zn. , , v ktorom ako dedičia v I. dedičskej skupine boli povolaní žalobca a jeho súrodenci, - R. A., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX a M. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX. Z uvedeného tak vyplýva že žalobca nebol jediným dedičom po uvedenom poručiteľovi. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z pripojeného dedičského Okresného súdu Námestovo sp. zn. , po neb. K. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. č. XX, zomrelej XX.XX.XXXX. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam ku dňu smrti svojich rodičov. Súčasne je však zrejmé, že v spore nevystupujú všetci dedičia po uvedených poručiteľoch, a teda v tomto spore daný úplný okruh vecne legitimovaných subjektov. Ak poručiteľ zanechal viac dedičov, títo sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle . Aj s týmito ostatnými dedičmi rozdielnymi od žalobcu by notár ako súdny komisár v prípade vyhovenia žaloby mohol prejednať majetok, o ktorom súd určil, že patril poručiteľom, ktorého sú právnymi nástupcami, no bránilo by tomu rozhodnutie vydané v tomto konaní, ktorého stranami sporu ostatní dedičia neboli, nezúčastnili sa ho, a teda by ich ani nezaväzovalo. 5. Z uvedeného dôvodu, keď účastníkmi/stranami tohto sporového konania neboli všetci právni nástupcovia po poručiteľoch, ktorých účastníctvo vyplýva z hmotného práva, nebol daný úplný okruh vecne legitimovaných subjektov, na základe čoho okresný súd žalobu v tejto časti zamietol. Na podporu svojich právnych záverov konajúci súd poukázal napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , či rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a iné. 6. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca s poukazom na ust. nemá naliehavý právny záujem ani na určení, že žalovaní v rade 1/ až 3/ nie sú spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Negatívne určujúci rozsudok nemôže byť spôsobilým zmeniť (zlepšiť) právne postavenie žalobcu, ktorý nie je zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností v príslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Takýmto negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcu nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje neistota, tá v danom právnom vlastníckom vzťahu pretrváva a pretrvávala by aj v prípade žiadaného určenia. Naviac negatívne určujúci rozsudok, akého sa žalobca domáhal, nie je zapísateľný ani do katastra nehnuteľností, kde v zmysle ust. možno zapísať iba určujúci výrok súdneho rozhodnutia (pozitívne určenie vlastníka). 7. Na doplnenie dôvodov svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca vo svojej žalobe nekoncentroval skutkové tvrdenia, z ktorých by plynula skutočnosť, že jeho právnym predchodcom svedčí nadobúdací titul, od ktorého odvodzovali začatie ich oprávnenej držby a na preukázanie takýchto tvrdení neoznačil všetky návrhy na vykonanie dôkazov včas. Stalo sa tak až na nariadenom pojednávaní, hoci žalovaní už vo vyjadrení k žalobe namietali nesplnenie podmienok pre vydržanie zo strany právnych predchodcov žalobcu, t.j. namietali absenciu nadobúdacieho titulu, ktorý by založil dobromyseľnú a nikým nerušenú držbu a aj to, že právni predchodcovia žalobcu nemohli byť, vzhľadom na vedené konania, dobromyseľní a ich dobrá viera bola narušená spormi. Ak by aj žaloba bola z pohľadu vecnej legitimácie správna (úplná), žalobcu by stíhali dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, pretože na neskôr označené dôkazy súd nemusí prihliadať. 8. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Odvolateľ poukázal na zásadu ústnosti sporových konaní, tvrdiac, že žalobca by mal mať vytvorený dostatočný priestor na to, aby mohol podanú žalobu obhájiť pred súdom. Aj žalobcovi je

zrejmé, že okrem neho ako dedičia po obidvoch poručiteľoch prichádzajú do úvahy aj jeho dvaja súrodenci, ktorí však nechceli vystupovať na strane žalobcov. Žalobca ani jeho právny zástupca nemali s prihliadnutím na postup konajúcej sudkyne možnosť disponovať s podanou žalobou v tom smere, aby formálne označili na žalovanej strane aj uvedených dvoch ďalších dedičov. Konajúca sudkyňa nevypočula žalobcu k veci a nezisťovala dôvody, pre ktoré žalobca podáva žalobu sám (bez svojich súrodencov), a ani neumožnila vyjadriť sa k tomu právnemu zástupcovi žalobcu. Na preukázanie správnosti podanej žaloby iba jedným do úvahy pripadajúcim dedičom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „žalovať v tomto spore nemusia všetci dedičia“. Ďalej odvolateľ uviedol, že žaloba o určenie, že poručiteľ v čase smrti bol vlastníkom určitého majetku, nie je spor vyvolanými dedičským konaním. Jedná sa o žalobu, kde sa spor odvíja od toho, že niekto popiera, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom určitej majetkovej hodnoty, alebo opačne, niekto to tvrdí. Tento spor by tu bol bez ohľadu na to, či poručiteľ zomrel, alebo nie, keďže v konečnom dôsledku smeruje k deklarovaniu existencie vecného práva (vlastníckeho práva) už v čase pred smrťou a ku dňu smrti poručiteľa. Súd nemôže vyhodnocovať v takomto konaní okruh dedičov, lebo mu to neprislúcha. Musí sa uspokojiť len s tým, že preskúma naliehavý právny záujem osoby, ktorá sa na súd obrátila so žalobou, že nebohý poručiteľ v čase smrti vlastnil určitý majetok. Ak sa jedná o niekoho, komu potenciálne svedčí dedičské právo, tento subjekt naliehavý právny záujem má, obzvlášť vtedy, ak je tu duplicita vlastníctva, ako je to v súdenom prípade. Ďalej odvolateľ prezentoval názor, že ak sú všetci dedičia až do rozhodnutia súdu o tom, kto z dedičov a v akom pomere získa určitú majetkovú hodnotu prináležiacej do dedičstva, oprávnení spoločne a nerozdielne, tak potom logicky vo vzťahu k tretím osobám netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo pri žalobe, že poručiteľ v čase smrti vlastnil určitý majetok. Okrem toho vo veci konajúca sudkyňa mala možnosť vyzvať žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení v tom smere, prečo žalobu podal len žalobca, a nie všetci dedičia poručiteľov (súrodenci žalobcu), ktorí žalobu v tejto veci nechceli podať. Žalobca sa tiež vyjadril aj k následku zamietnutia podanej žaloby, keď súd bude musieť rozhodovať o novo podanej žalobe, t.j. vyvolá nový spor, kde budú vystupovať už všetci dedičia po dotknutých poručiteľoch. Vo vzťahu k záverom súdu o sudcovskej koncentrácii konania žalobca poukázal na skutočnosť, že podstatné doklady preukazujúce jeho oprávnený nárok boli objavené až v deň pojednávania, skôr ich preto nebolo možné predložiť. Uvedené listiny sa určite museli nachádzať aj v notárskom osvedčení vydanom pre právnych predchodcov žalobcu, avšak pri oboznamovaní s obsahom pripojených spisov tieto v spisovom materiáli neboli a je otázne, z akého dôvodu a koho konaním takýto stav vznikol. Žalobca sa nestotožnil ani so závermi okresného súdu o absencii dobromyseľnosti držby dotknutých nehnuteľností rodičmi žalobcu z dôvodu vedenia viacerých súdnych sporov.

11. Žalovaní v rade 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnili voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Uviedli, že sa nestotožňujú s argumentáciou žalobcu v jeho opravnom prostriedku. Naopak, žalovaní považujú odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný a presvedčivo odôvodnený. Žalobca v konaní fakticky neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania nadobúdacieho titulu k sporným pozemkom a v žalobe absentoval úplný okruh účastníkov/strán sporu. Pokiaľ aj žalobca predložil na pojednávaní nové dôkazy, ktoré údajne našiel v deň pojednávania, ide zjavne o neskoro uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany. Žalovaní sa prikláňajú k záverom súdu prvej inštancie, že žalobca mal možnosť pri náležitej starostlivosti oveľa skôr, ešte pred podaním žaloby zaobstarať si potrebné listiny na preukazovanie dôvodnosti svojej žaloby a zároveň si mal pred podaním žaloby ustáliť presný okruh účastníkov konania, aby vec bola prejednateľná súdom v zmysle úpravy a nasl. . Na neskoro uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany súd správne nemusel prihliadať a poskytovať na ich vykonanie žalobcovi dodatočné lehoty.

13. Žalobca v rámci odvolacej repliky zotrval na argumentácii prezentovanej v odvolaní.

14. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

15. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v ich opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

18. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom k svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

19. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Podstata rozhodnutia súdu prvej inštancie o žalobe žalobcu spočíva v konštatovaní neúplného okruhu vecne legitimovaných subjektov v spore o určenie, že poručitelia boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi sporných nehnuteľností a tiež v závere o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním určení, že žalovaní v rade 1/ až 3/ nie sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v príslušných spoluvlastníckych podieloch. S týmito závermi sa v plnom rozsahu stotožnil i odvolací súd.

21. Odvolateľ vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o zamietnutí žaloby v jej druhej časti o určenie, že žalovaní v rade 1/ až 3/ nie sú spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu. Aj napriek uvedenému odvolací súd poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie predchádzajúce rozhodnutiu, vyjadrené v odseku 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

22. V danej súvislosti na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej

žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle (predtým - poznámka odvolacieho súdu) existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba má preventívny charakter, má miesto jednak tak, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. V prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2009).

23. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v je o právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

24. Možno teda zhrnúť, že absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba nemôže obstáť. Pri zistení jeho absencie súdom je akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci nadbytočné. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení musí v konaní preukázať žalobca. V prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bez ďalšieho rozhodne o zamietnutí žaloby.

25. Žiada sa dodať, že určovacia žaloba je prípustná i v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností. Stav spornosti môže byť okrem iného vyvolaný tiež omylom katastra pri identifikácii nehnuteľností, prípadne existenciou duplicitného zápisu, t. j. že určitá nehnuteľnosť, resp. jej časť, je zapísaná v prospech dvoch odlišných vlastníkov. Je nepochybné, že duplicitným zápisom pre akt vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vznikol v právnych vzťahoch evidovaných v katastri nehnuteľností sporný stav, ktorý musí byť napravený, pretože v opačnom prípade by vo sfére vlastníckych vzťahov dotknutých účastníkov pretrvával stav právnej neistoty. Táto právna neistota by však podľa názoru odvolacieho súdu nebola odstránená vyhovením žalobe žalobcu v prejednávanej veci o určenie, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, keďže na základe takéhoto výroku by nedošlo k zápisu vlastníckeho práva žalobcu na príslušné listy vlastníctva. Aktuálna súdna prax už pripúšťa aj negatívnu určovaciu žalobu pre potreby odstránenia nežiaduceho zápisu v katastri nehnuteľností (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2018 (publikované pod R 31/2019), za situácie, ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, čo však nie je prípad prejednávanej veci. Žalobca nemá naliehavý právny záujem ( ) na negatívnom určení, že žalovaní v rade 1/ až 3/ nie sú (spolu)vlastníkmi sporných nehnuteľností.

26. Pokiaľ sa žalobca žalobou v jej prvej časti domáhal tiež určenia, že H. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. č. XX, zomrelý XX.XX.XXXX a K. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, zomrelá XX.XX.XXXX boli v čase smrti podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, účinným prostriedkom nápravy je len žaloba o určenie, že predmetné nehnuteľnosti (spoluvlastnícky podiel na nich) patria do dedičstva po uvedených poručiteľoch. To všetko však len za predpokladu, že okruh subjektov v konaní (strán sporu) zodpovedá ust. . V prípade nerozlučného spoločenstva opomenutie konať spôsobom, z ktorej hmotnoprávnych predpisov vyplýva postavenie nerozlučného spoločníka v zmysle , musí nájsť svoj odraz aj v rozhodnutí súdu. V prípade tohto

spoločenstva platí ustálená judikatúra súdov, podľa ktorej ak neboli stranami sporu všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné voči tým, ktorí neboli stranami sporu a z tohto dôvodu žalobu treba bez ďalšieho zamietnuť. Zároveň sa v danom prípade jedná aj o nútené spoločenstvo podľa , kedy súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1 ( ). Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( ). Ak poručiteľ zanechal viacero dedičov, prejavuje sa stav, aký tu vzniká v čase od smrti poručiteľa až do právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve, tiež ich vzájomných vzťahov k majetku patriacemu do dedičstva. Musí byť totiž zohľadnené, že rozhodnutie súdu o dedičstve má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, no do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu upravené. Uvedený „osobitný“ vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má mimo iné za následok, že až do právoplatnosti uznesenia súdu o dedičstve sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva (všetkých vecí a majetkových práv poručiteľa) a že z právnych úkonov, týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V spore s inými osobami, týkajúcim sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov ( ), lebo sa jedná o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov. 27. Ak určí žalobca okruh strán sporu v žalobe odchýlne od okruhu účastníkov konania o dedičstve a ako žalovaných označí len niektorého, prípadne žiadneho z nich), nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, lebo sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 11.01.2022 vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že po poručiteľovi H. C., rod. C., naposledy bytom T. č. XX, zomrelom XX.XX.XXXX, otcovi žalobcu, bolo vedené na Okresnom súde Námestovo dedičské konanie pod sp. zn. , , v ktorom ako dedičia v I. dedičskej skupine boli povolaní žalobca a jeho súrodenci, - R. A., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX a M. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX. Z uvedeného tak vyplýva že žalobca nebol jediným dedičom po uvedenom poručiteľovi. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z pripojeného dedičského Okresného súdu Námestovo sp. zn. , po neb. K. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. č. XX, zomrelej XX.XX.XXXX. Ostatní dedičia po uvedených poručiteľoch - súrodenci žalobcu, resp. právni nástupcovia po nich v prípade smrti niektorého z nich, mali tvoriť okruh subjektov (strán sporu) zúčastnených na tomto konaní. Z tohto dôvodu pri určovacej žalobe, že poručitelia (rodičia žalobcu) boli v čase smrti podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, je potrebné, aby okruh subjektov v konaní (strany sporu) tvorili všetci dedičia po jej nebohom otcovi i matke a v prípade, že niektorý z nich zomrel, jeho právni nástupcovia. Ak by tieto osoby nemali záujem vystupovať v konaní žalobcu, žalobca mal postupovať tak, že ich v žalobe označí v pozícii žalovaných. Týmto spôsobom by docielil úplný okruh subjektov v konaní. Ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční a zároveň nútení spoločníci, nemôže súd žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k stranám sporu a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je stanovené inak ( ). Ak nebol v žalobe uvedený úplný okruh subjektov zúčastnených v konaní (na strane žalobcov a žalovaných), nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení (teraz ; do 30.06.2016 O.s p.).

28. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.03.2011, v ktorom dovolací súd poukázal na to, že „určovací návrh, spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. 29. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím, tu teda

nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi. 30. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle (aktuálne ). Preto záver odvolacieho súdu o nemožnosti vyhoveniu žalobe z dôvodu, že účastníkom tohto sporového konania nebol právny nástupca po poručiteľovi syn, t. j. bol vecne správny.“

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel tiež k záveru, že v súdenej veci neexistuje u žalobcu naliehavý právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch, a teda že ich poručitelia vlastnili v okamihu svojej smrti (v tom čase v zmysle ust. ). V danom prípade bolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem práve so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

32. Podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci je, že tohto konania sa nezúčastnili všetci dedičia poručiteľov H. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. č. XX, zomrelý XX.XX.XXXX a K. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, zomrelá XX.XX.XXXX a v prípade, že niektorý z týchto právnych nástupcov zomrel, jeho právni nástupcovia, ktorí majú v tomto konaní postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov ( ), keďže sa jedná o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov a zároveň sa jedná o nútené spoločenstvo podľa a z toho vyplývajúci nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanej určovacej žalobe ( ).

33. Žiada sa dodať, že takýto nesprávny procesný postup žalobcu, (v konaní po celý čas zastúpenej advokátom), nemôže byť dôvodom, pre ktorý by odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie rozhodovanie, keďže v danom prípade nebol naplnený jediný z dôvodov uvedených v ust. a .

34. Krajský súd zdôrazňuje, že jeho rozhodnutie v prejednávanej veci vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Okrem súdnych rozhodnutí, na ktoré v rámci napadnutého rozhodnutia poukázal okresný súd (odsek 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku), odvolací súd poukazuje napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.05.2019, v zmysle ktorého v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov ( ). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Ustálenú rozhodovaniu prax v danej problematike predstavujú napr. aj judikáty či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ., napr. R 42/1974, R 49/1982, rozsudok Najvyššieho súdu SR, či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2011.

35. Žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn zo dňa 09.01.2013 nenapĺňa pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu,“ ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky definoval v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 06.03.2017, v ktorom sa uvádza, že „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane v nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť možno pod pojmom dovolací súd rozumieť len Najvyšší súd Slovenskej republiky, a nie Najvyšší súd Českej republiky.

36. Pri zistení absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanej určovacej žalobe je akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto konaní nadbytočné. Za popísanej situácie by totiž vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu.

37. Rovnako neobstojí ani odvolacia argumentácia žalobcu smerujúca voči procesnému postupu okresného súdu v súvislosti s aplikáciou tzv. koncentračnej zásady, ktorej podstata spočíva v tom, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno-právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany ( ). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesno-právne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 Základných princípov tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní ( Základných princípov ). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v dispozičnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna.

38. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného úkonu a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

39. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v druhá veta . Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je legis generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

40. Zavedenie inštitútu koncentrácie konania do procesnej úpravy bolo odrazom potreby urýchlenia vybavovania sporovej agendy, ktorá bola v minulosti mnohokrát zdržiavaná opakovanými a postupnými procesnými návrhmi strán, hoci tieto mohli byť realizované v počiatočných fázach konania. Daná taktika žalobcu či žalovaného vytvárala priestor pre viacnásobné odročovanie pojednávaní, produkovanie ďalších a ďalších dôkazov a vzniku mnohých reštančných vecí, ktoré pri rešpektovaní princípu hospodárnosti konania mohli byť ukončené v podstatne kratšom čase. Koncepcia zvýšila v tejto súvislosti zodpovednosť strany sporu za uplatňovanie jej práv a vytvára tak tlak na dodržiavanie určených lehôt. Dôsledné použitie koncentračnej zásady je namieste predovšetkým v prípadoch zastúpenia sporových strán advokátmi, ktorí sú ako vysokokvalifikovaní odborníci v oblasti práva povinní v duchu procesnej ekonómie prezentovať tvrdenia a dôkazy včas, v lehotách určených zákonom a súdom a vždy vtedy, keď ich objektívne majú k dispozícii. Nerešpektovaním týchto zásad sa tak žalobca či žalovaný vystavujú riziku neúspechu v spore. K

oprávneniu sudcu vychádzať v jednotlivom prípade z ustanovenia odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR .

41. Z obsahu predloženého spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaných k žalobe doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 14.04.2021, s tým, že bol vyzvaný na vyjadrenie, uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov na preukázania svojich tvrdení v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súčasťou výzvy bolo aj poučenie žalujúcej sporovej strany o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať podľa . Žalobca na výzvu súdu reagoval prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podaním zo dňa 19.04.2021, v ktorom len oznámil konajúcemu súdu, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. 42. Na pojednávaní konanom dňa 11.01.2022 žalobca navrhol vykonanie nových dôkazov (listiny predložené do spisu krátkou cestou, výsluch strán sporu, a svedka V. W.), avšak súd prvej inštancie na takto (oneskorene) uplatnené prostriedky procesnej obrany nemienil prihliadnuť a návrhy na vykonanie dokazovania nevykonal. S uvedeným procesným postupom okresného súdu sa po oboznámení s okolnosťami takéhoto postupu v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. Ak totiž jedna sporová strana riadne splnila svoje povinnosti prezentovať skutkové tvrdenia včas, potom na splnenie tejto povinnosti musel prihliadať súd aj v prípade druhej sporovej strany. S poukazom na uvedené tak okresný súd v zmysle považoval za záväzný skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania, pozostávajúceho s oboznámením sa s tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalobcom v podanej žalobe a žalovanými vo vyjadrení k žalobe. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalujúca sporová strana neuviedla nijaký ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý prostriedky procesného útoku uplatnené v priebehu pojednávania neuplatnila skôr, na základe čoho nebol ani len teoretický dôvod na úvahy o modifikáciu účinkov sudcovskej koncentrácie konania.

43. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že postupom konajúcej sudkyne pred súdom prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalujúcej sporovej strany (žalobcu a jeho právneho zástupcu) disponovať s podanou žalobou tým spôsobom, aby označili na žalovanej sporovej strane aj ostatných potenciálnych dedičov po poručiteľoch. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalujúca sporová strana mala možnosť riadne a včas využívať svoje procesné oprávnenie disponovať s podanou žalobou a včas produkovať skutkové tvrdenia a označiť a predložiť dôkazy. Z obsahu predloženého spisového materiálu však nevyplýva, že by žalujúca sporová strana toto svoje procesné oprávnenie využila, resp. že by konajúca sudkyňa nedovoleným spôsobom žalujúcej sporovej strane znemožnila uvedené procesné oprávnenie uplatniť. Námietky odvolateľa o tom, že konajúca žalobkyňa pred prvoinštančným súdom nevypočula žalobcu k veci a nezisťovala dôvody, pre ktoré podal žalobu sám, sú v danom prípade irelevantné, keďže s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax uvedenú vyššie je zrejmé, ktorí účastníci musia v danom type sporu vystupovať a súdna prax je ustálená aj v otázke, čo v prípade, že niektorí z dedičov nechce vystupovať na žalujúcej sporovej strane (bližšie napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Akékoľvek dokazovanie v prejednávanom spore by bolo teda nadbytočné. Naviac odvolací súd poukazuje aj na zásadu kontradiktórnosti civilného procesu, v rámci ktorej uplatnenia nie je v priebehu sporu vytvorený priestor súdu na „navádzanie“ niektorej zo sporových strán k vecnému/hmotnoprávnemu uplatneniu žaloby spôsobom, aby bola jedna zo sporových strán procesne zvýhodnená na úkor druhej sporovej strany. Inými slovami, pokiaľ si bol žalobca vedomý toho, že v spore musia vystupovať všetci potenciálni dedičia po poručiteľoch, čo je zrejmé aj z obsahu jeho odvolania, bolo v jeho procesných možnostiach podať žalobu, tak aby zodpovedala ust. a . Pri uplatňovaní zásady kontradiktórnosti vedeného sporu zároveň nebolo povinnosťou konajúcej sudkyne žalujúcu sporovú stranu na potrebu modifikácie podanej žaloby v tomto smere upozorniť/vyzvať. Zároveň odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konajúca sudkyňa akýmkoľvek spôsobom odňala možnosť žalujúcej sporovej strany uplatniť prináležiace procesné práva súvisiace s disponovaním s podanou žalobou. Nemožno tiež opomínať fakt, že v ustanovení je upravená možnosť, nie povinnosť súdu požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností. Z obsahu spisu v prejednávanej veci však nevyplýva, že by žalobca v súdenom prípade trpel informačným deficitom. Súčasne postup prvoinštančného súdu v tomto spore v podobe zamietnutia žaloby podľa bol predvídateľný a v súlade so zásadou hospodárnosti konania i ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

44. Keďže odvolací súd nepovažoval relevantné odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a zároveň pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku I. podľa ako vecne správny potvrdil.

45. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu a zákonným ustanoveniam uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v spojení s a tak, že priznal žalovaným v rade 1/ až 3/ ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník ( ).

47. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).