Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci žalobcu A. C., H. č. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, AK ul. Hlavné námestie č. 80, 060 01 Kežmarok proti žalovanému Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe, v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2021 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. októbra 2021 číslo XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad dňa 28.05.2021 o prehodnotenie zdravotného stavu a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. 2. V neprítomnosti žalobcu bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne posúdený zdravotný stav žalobcu, a to na základe doložených odborných lekárskych nálezov dňa 06.07.2021. 3. Z posúdenia zdravotného stavu žalobcu bola vyhotovená zápisnica zo dňa 06.07.2021 podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z obsahu ktorej vyplýva, že zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne G.. G. W. na základe prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu z psychiatrického oddelenia U. K. v M., kde bol žalobca hospitalizovaný od 26.04.2021 do 22.05.2021. Výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity v rámci vykonanej kontrolnej lekárskej prehliadky je určenie výslednej miery poklesu žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50%. 4. Listom č. XXXXX-X/XXXX-PP zo dňa 08.07.2021, doručeným žalobcovi 12.07.2021 bolo žalobcovi Sociálnou poisťovňou, pobočkou Poprad oznámené, že jeho zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom a že mu bude zasielané rozhodnutie o jeho žiadosti spolu s lekárskym posudkom. 5. Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.07.2021 podľa a zamietla žalobcovu žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne je žalobca naďalej invalidný podľa a jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je 50 %. Neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia tvoril odborný posudok o invalidite zo dňa 06.07.2021. 6. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 06.07.2021 vyplýva, že podkladom pre jeho vypracovanie bol nález - lekárska správa psychiatrického oddelenia U. K. v M. zo dní XX.X.XXXX-XX.X.XXXX. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie podľa Kapitoly V. -Duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. b - ťažké formy (50-80%). Choroba bola diagnostikovaná ako R. afektívna porucha s kódom G.-XX: F XX.X 7. V posudku sa tiež konštatuje, že v psychiatrickom náleze nebola D. konkrétne popísaná napriek tomu, že bola v záverečnej diagnóze uvedená, preto bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu stanovené rovnako, ako pri jeho predošlom posudzovaní s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej na 50 %. 8. V rámci pracovnej rekomandácie je uvedené, že žalobca je uplatniteľný na trhu práce, pričom prácu môže vykonávať iba v pracovnom prostredí bez stresov. Môže vykonávať ľahšiu manuálnu prácu s možnosťami prestávok. 9. Proti rozhodnutiu zo dňa 15.07.2021 sa žalobca včas odvolal odvolaním zo dňa 27.08.2021. V odvolaní vyjadril svoj nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu, pričom navrhol v odvolacom konaní vykonať ako dôkaz odborné lekárske nálezy z psychiatrickej ambulancie G.. W. T. zo dňa 24.05.2021, 11.06.2021, 15.07.2021 a 04.08.2021, ako aj lekársku správu - nález D.. K. X., klinickej psychologičky zo dňa 04.08.2021. 10. Na základe podaného odvolania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad G.. G. W. opätovne posúdil mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, a to aj na základe odborných lekárskych nálezov predložených žalobcom v rámci jeho odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.07.2021. 11. V odbornom lekárskom posudku z 31.08.2021 sa konštatuje rovnaké rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, rovnaká choroba a rovnaká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako v odbornom lekárskom posudku zo dňa 06.07.2021 12. V posudkovej časti tiež posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej tiež len „posudkový lekár“) konštatoval, že v doložených odborných vyšetreniach sa opakovane konštatuje zlepšenie psychického stavu žalobcu, že myslenie nevykazuje psychotické poruchy a že je integrované. Konštatuje sa tiež, že kombinovaná psychofarmakoterapia potenciáciou jej vedľajších účinkov prispieva k deformácii klinického obrazu. Žalobca môže jazdiť na bicykli, voľne sa pohybovať, nakupovať, vykonávať základné životné úkony bez obmedzenia. Posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom závere, že u žalobcu môže ísť o ťažkú formu postihnutia, ktorá je však hodnotená na v dolnom pásme rozpätia miery poklesu, pretože v klinickom obraze nie sú popísané bludy, halucinácie, depresívny stupor. 13. Z obsahu posudku tiež vyplýva, že nebol zistený žiaden dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť a nie je tiež uvedená žiadna pracovná rekomandácia. 14. Po predložení veci žalovanému bol vypracovaný odborný lekársky posudok posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 09.09.2021. 15. Z obsahu zápisnice zo dňa 09.09.2021 vyplýva, že tento lekársky posudok vypracovala G.. G.. G. L., pričom zdravotný stav žalobcu bol posúdený v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. 16. Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie v posudku uviedol, že pri posúdení zdravotného stavu žalobcu vychádzal z nim predložených odborných nálezov a lekárskych správ, a to z lekárskej prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení U. K. M., a.s. zo dňa 26.04.2021-22.05.2021, lekárskych správ z psychiatrického vyšetrenia v Neštátnom zdravotníckom zariadení Spišská Nová Vec G.. W. T. z dní 24.05.2021, 11.06.2021, 04.08.2021 a správa z psychologického vyšetrenia v K. klinickej psychológie D., D.. K. X., V.. zo dňa 04.08.2021. 17. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené rovnako, ako v predošlých posudkoch zo dňa 06.07.2021 a 31.08.2021 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, bez zvýšenia percentuálnej miery. 18. Posudkový lekár považoval za potrebné opätovne zdôrazniť, že viaceré negatívne prejavy v oblasti psychiky žalobcu sú spôsobené vedľajšími účinkami psychofarmák, a tým prispievajú aj k „deformácii“ celkového klinického obrazu. V lekárskych správach sú rovnako informácie, že pohyb žalobcu je voľný, niekedy prejde na bicykli aj 30 kilometrov, prevádza samostatne nákupy a ďalšie životné aktivity, vrátane

starostlivosti o seba, bez obmedzenia. Podľa posudkového lekára ani v jednom psychiatrickom vyšetrení z posledného obdobia, nie sú popisované bludy s paranoidným a perzekučným obsahom, halucinácie, nihilizmus až depresívny stupor, čo sú známky závažnej a ťažkej depresie, ktorá podmieňuje hodnotenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %, ktorej sa dožaduje žalobca. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie tiež porovnával závery odborných vyšetrení z predchádzajúcich období z rokov 2016, 2017, 2018 s aktuálnymi doloženými lekárskymi nálezmi a konštatoval, že sú v diagnostických záveroch zhodné. Vzhľadom na uvedené, aktuálny zdravotný stav v oblasti psychiky nie je možné hodnotiť ako závažné zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo vyššiu percentuálnu hodnotu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako bola stanovená pri kontrolnej lekárskej prehliadke v roku 2019. Naďalej je u žalobcu prítomná V.. Závery odborných psychiatrických vyšetrení naďalej podmieňujú hodnotenie, s mierou poklesu schodnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. 19. V časti pracovnej rekomandácie neboli uvedené žiadne odporúčania. 20. Na základe uvedeného lekárskeho posudku žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2021 tak, že jeho odvolanie zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II.

Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia

21. V napadnutom rozhodnutí žalovaný stručne rekapituloval doterajší priebeh konania, zhrnul podstatné odvolacie námietky žalobcu a citoval dotknuté právne predpisy, najmä , , , -9 22. Podrobne citoval obsah lekárskeho posudku zo dňa 09.09.2021 v nadväznosti na obsah skorších posudkov vypracovaných posudkovým lekárom pobočky. 23. S poukazom na znenie konštatoval, že u žalobcu nenastala zmena v posúdení jeho zdravotného stavu, teda zmena v skutočnostiach rozhodujúcich pre určenie sumy invalidného dôchodku a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zostala aj po posúdení zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania naďalej 50 %, suma invalidného dôchodku sa nezmenila. 24. Posúdenie zdravotného stavu účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vykonal na základe zdravotnej dokumentácie podrobne uvedenej v odbornom lekárskom posudku zo dňa 09.09.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia. 25. K odvolacej námietke týkajúcej sa nedôvodnosti posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti žalovaný uviedol, že uvedený postup bol realizovaný v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzením možného šírenia tohto ochorenia. 26. Žalovaný konštatoval, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

27. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 27.12.2021 žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo. 28. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tieto dôvody spočívajú v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na zvýšenie invalidného dôchodku. 29. Žalobca poukázal najmä na lekársku správu psychiatra G.. W. T. zo dňa 15.07.2021, v ktorej sa uvádza, že aktuálna klinická forma žalobcovho depresívneho syndrómu v rámci bipolárnej afektívnej poruchy, depresívna nálada, emotívna vyprahlosť, psychomotorické tempo inhibované, bradypsychizmus (spomalenie celkového tempa duševnej činnosti), hypodynamogénia, anergia,

funkčný kognitívny deficit, dekoncentrácia pozornosti, sek. hypomnézia, redukcia sociálnych aktivít, insomnia, v rámci mánických dekompenzácií závažná psychotická sympt. s poruchami správania. Permanentné užívanie psychofarmák. Ako diagnózu určil psychiater aj vzhľadom na neorganickú psychózu z 26.04.2021 - 22.05.2021 R. Žalobca je dlhoročne na depotnej neurologickej liečbe, kde jeho predikcia priebehu je nepriaznivá, dlhoročne bez remisie, práve naopak cyklovanie relapsov je v budúcnosti isté. 30. Poukázal tiež na lekársku správu - nález ambulancie klinickej psychológie D.. K. X. zo dňa 04.08.2021, v ktorej sa v závere uvádza diagnóza žalobcu ako R.31. Podľa žalobcu z predložených lekárskych správ vyplýva, že u neho došlo k zmene poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 % oproti vyšetreniam v minulosti (2016-2019) čo plne odôvodňuje jeho nárok na zvýšenie invalidného dôchodku až na možnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80%. Z predložených lekárskych správ jednoznačne vyplýva, že došlo k zmenám a v súvislosti s nimi k výraznému zhoršeniu zdravotnému stavu žalobcu s nepriaznivou prognózou remisie, práve naopak došlo k relapsom a tieto sú aj predpokladané postupom času intenzívnejšie aj so skracujúcimi intervalmi. Zároveň boli zistené oproti vyšetreniu z mesiaca máj 2019 prítomné zvýraznené známky organického poškodenia V. (centrálneho nervového systému). 32. Zároveň žalobca namietal, že posudky lekárov sociálneho poistenia vykonávajúcich posudkovú činnosť pre žalovaného a prvostupňový správny orgán neobsahujú označenie lekára, ktorý ich vydal, ani ich podpis ani iné označenie. Takúto absenciu podstatných náležitostí posudku považuje za závažnú a neodstrániteľnú vadu, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť uvedených posudkov. Z takého posudku nie je ani zrejmé kto ho vydal, nieto ešte či ho vydal lekár, a preto nie je možné uvedené posudky použiť ako relevantné dôkazy. 33. Žalobca tiež namietal, že k vyšetreniu jeho zdravotného stavu došlo bez jeho prítomnosti, pričom sa nestotožnil s odôvodnením žalovaného, že vyšetrenie žalobcu sa konalo bez jeho neprítomnosti kvôli výskytu ochorenia COVID-19, pretože v uvedenom čase neplatili žiadne takéto obmedzenia, ktoré by umožňovali lekárovi vyšetriť zdravotný stav žalobcu bez jeho prítomnosti. Práve naopak žalobcov zdravotný stav mal byť vyšetrený za jeho prítomnosti a jeho osobnou prehliadkou. 34. Na záver žalobca uviedol, že druhostupňové rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie neobsahujú riadne odôvodnenie a nie je z nich zrejmé na základe akých skutkových a právnych okolnostiach správny orgán rozhodol. Správny orgán sa nemôže uspokojiť s odborným posudkom o invalidite, ktorý neobsahuje odôvodnenia a úvahy, ktorými sa riadil pri určení miery schopnosti poklesu zárobkovej činnosti ak pre určenú chorobu je určené rozmedzie percentuálnej miery. Ak aj správny orgán poňal do svojho rozhodnutia takýto posudok, musel by v napadnutom rozhodnutí uviesť riadne odôvodnenie a úvahy, ktorými sa riadil a na základe, ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu, pričom správny orgán túto skutočnosť nijakým spôsobom neodôvodnil. Žalovaný iba uviedol, že žalobca nespĺňa podmienky na to, aby mu bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 %, a preto určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % a nijako sa nezaoberal možnosťou, že by došlo k určeniu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí od 51 % do 79 %, pričom z predložených dôkazov vyplýva skutočnosť, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu od posledných zistení a takáto okolnosť odôvodňuje zvýšenie invalidného dôchodku. Zároveň musí z uvedeného odborného posudku byť zrejmé kto ho vydal. 35. Žalobca preto navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. októbra 2X21 číslo XXX XXX XXXX X ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 15.07.2021, č. XXX XXX XXXX 0 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

36. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 22.02.2022 č. XXX XXX XXXX 0. V podstatnom zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 37. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia jeho zdravotného stavu v neprítomnosti poukázal na neuplatňovanie ustanovenia v znení v čase krízovej situácie. 38. Poukázal tiež na to, že podľa (ďalej len „“) je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, preto bol postup žalovaného správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. 39. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú podľa .

V.

Replika žalobcu

40. Žalobca sa k stanovisku žalovaného vyjadril replikou zo dňa 25.03.2022 v ktorom zotrval na svojich žalobných námietkach týkajúcich sa nezohľadnenia záverov vyplývajúcich z lekárskych nálezov predložených v rámci odvolacieho konania žalobcom ako aj na nedôvodnosti a nezákonnosti posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

41. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec prejednal za splnenia podmienok podľa bez nariadenia pojednávania.

42. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 43. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej uvedené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ak je žalobcom fyzická osoba. V zmysle správny súd posudzuje žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne a v zmysle pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 44. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 45. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 46. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 47. Podľa Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 48. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

49. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

50. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

51. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

52. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

53. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 v znení neskorších predpisov.

54. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

55. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

56. Podľa v znení určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

57. Podľa , ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

58. Podľa výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

59. Podľa , ak <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20220301> neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

60. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 61. Podľa rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 62. Podľa odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 63. Podľa v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 64. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa . 65. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp.zn. , , , , , , . Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. 66. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (GarcíaRuiz c. Španielsko z 21. januára 1999). 67. Podľa publikovaných názorov Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. XSžsk/XX/XXXX zo dňa 27.03.2017) nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. 68. V zmysle záverov Najvyššieho súdu SR pri rozhodnutiach, ktorých podstatou je posúdenie otázok medicínskeho charakteru na posúdenie ktorých súd nemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere, súd pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. XSo/XX/XXXX, sp. zn. XSo/XX/XXXX, sp. zn. XXSo/XX/XXXX). 69. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s obsahom odborných lekárskych nálezov, ktoré mal pri rozhodovaní k dispozícii. 70. V prvom rade správny súd poukazuje na závery lekárskej správy - nálezu Ambulancie klinickej psychológie D.. K. X., V.. zo dňa 04.08.2021, kde bol žalobca vyšetrený na odporúčanie ošetrujúceho psychiatra G.. T.. 71. Z tejto lekárskej správy vyplýva, že u žalobcu bola zistená zhoršená kvalita jemnej motoriky - tras, vizuomotorickej koordinácie a oproti vyšetreniu žalobcu v máji 2019 sú prítomné zvýraznené známky organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy. 72. V odbornom lekárskom posudku posudkového lekára žalovaného ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného tieto závery lekárskej správy Ambulancie klinickej psychológie zo dňa 04.08.2021 nie sú žiadnym spôsobom citované a nie sú ani nijak reflektované a to napriek tomu, že z nich výslovne vyplýva negatívna zmena zdravotného stavu žalobcu oproti jeho stavu v roku 2019. Z rozhodnutia žalovaného nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, prečo uvedené zistenia nemajú žiaden vplyv na prípadné zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti jej doterajšiemu určeniu na 50 %. 73. V napadnutom rozhodnutí žalovaného je tiež s poukazom na závery posudku zo dňa 09.09.2021 konštatované, že „ani v jednom psychiatrickom vyšetrení z posledného obdobia nie sú popisované bludy s paranoidným a perzekučným obsahom, halucinácie, nihilizmu až depresívny stupor,...“. Uvedený záver podľa názoru správneho súdu nekorešponduje so závermi lekárskej správy psychiatra G. zo dňa 04.08.2021, ktorú mal posudkový lekár a žalovaný v čase rozhodovania k dispozícii, a z ktorej vyplýva, že u žalobcu sa vyskytujú kvalitatívne poruchy myslenia v zmysle paranoidných bludných koncepcií. Posudkový lekár žalovaného uvedený záver lekárskej správy zo dňa 04.08.2021 vo svojom posudku zo dňa 09.09.2021 necitoval a nezaujal k nemu žiadne stanovisko, rovnako tak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 74. Správny súd s ohľadom na absenciu vlastného medicínskeho vzdelania nemá ambíciu polemizovať o správnosti alebo nesprávnosti záverov posudkových lekárov, avšak z predložených posudkov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dostatočne jednoznačne nevyplýva, z akého dôvodu žalovaný vyššie uvedené závery vyplývajúce z lekárskych nálezov, ktoré mal k dispozícii, nereflektoval.

75. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ani z posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 09.09.2021 či posudkov vypracovaných posudkovým lekárom sociálneho poistenia v rámci konania na prvom stupni nie je možné zistiť, z akého dôvodu je napriek uvedeným lekárskym záverom o zhoršení zdravotného stavu žalobcu a napriek nepriaznivej predikcii priebehu ochorenia žalobcu jeho zdravotný stav hodnotený ako nezmenený, neodôvodňujúci zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, ani to, z akého dôvodu je ochorenie žalobcu hodnotiteľné mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 50-80% hodnotené práve na úrovni najnižšej, teda na úrovni 50 %. 76. Z uvedených dôvodov správny súd považoval za potrebné podľa zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že toto je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 77. S ohľadom na nesúlad záverov prezentovaných v napadnutom rozhodnutí a záverov vyplývajúcich lekárskych správ tvoriacich obsah administratívneho spisu správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj s poukazom na . 78. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho zdravotný stav bol v rozpore so zákonom posúdený v jeho neprítomnosti, správny súd túto námietku posúdil ako nedôvodnú. 79. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony účinný od 04.04.2020, ktorým bol doplnený o ustanovenie , podľa ktorého počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

80. V čase rozhodovania o žiadosti žalobcu bola v Slovenskej republike (ďalej tiež „SR“) vyhlásená (uznesením vlády SR č. 111 zo dňa 11.03.2020) mimoriadna situácia podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia COVID-19. Z dôvodu danosti krízovej situácie v zmysle citovaného v nadväznosti na o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov preto bol postup žalovaného dôvodný a v súlade so zákonom.

81. Správny súd nemôže konštatovať nezákonnosť v postupe správneho orgánu, ktorému citované právne predpisy v spojení s krízovou situáciou umožňovali v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu posúdiť jeho zdravotný stav bez jeho osobnej účasti pri posudzovaní. Postup správneho orgánu, ktorý je v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v príslušnom právnom konaní totiž nemôže porušiť subjektívne práva účastníka konania, ako to už opakovane judikoval aj Ústavný súd SR (mutatis mutandis napríklad sp. zn. , sp. zn. ). 82. Žalobca tiež namietal absenciu podpisov na posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia tvoriacich neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. 83. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na už citovanú stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej je odborný lekársky posudok významným podkladom pre rozhodnutie, pričom len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti (napr. rozsudok NS SR z 30.10.2019, sp. zn. XSžsk/XXX/XXXX). 84. Z uvedeného je zrejmé, že hoci neupravuje podrobne obsahové a formálne náležitosti odborného lekárskeho posudku, posudok musí svojou štruktúrou a obsahom umožniť hodnotenie tohto podkladu pre rozhodnutie samostatne aj v súvislostiach iných dôkazov a podkladov, a po stránke formálnej aj obsahovej musí pôsobiť presvedčivo a logicky. 85. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že všetky vyhotovené odborné posudky o invalidite (06.07.2021, 31.08.2021, 09.09.2021) obsahujú dve časti, a to zápisnicu a samotný posudok. 86. Zápisnice boli vypracované v súlade s , , podľa ktorého o dôležitých úkonoch a dôležitých dôkazoch v konaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu. Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde, kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo (, zákona o sociálnom poistení). 87. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zápisnica o posudzovaní zdravotného stavu poistenca a jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa musí ako celok obsahovať uvedenie toho, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde a kedy

konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní zúčastnili. V zápise o tom ako konanie prebiehalo, je potrebné aj uvedenie dôkazov o zdravotnom stave, jeho záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s odôvodnením takých záverov (odborný posudok). 88. V danom prípade zápisnice uvedené skutočnosti obsahujú a z ich obsahu je tiež možné ustáliť, ktorý posudkový lekár odborný posudok o invalidite vypracoval. Zápisnice však neboli žalobcovi doručované a žalobca nebol ani prítomný pri ich vyhotovení. 89. Žalobca ako účastník konania takto síce mal v zmysle právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie, a teda v zásade mal zákonom danú možnosť oboznámiť sa s obsahom zápisníc a tým aj s menom posudkového lekára, avšak v okolnostiach danej veci správny súd nepovažuje toto zákonom garantované právo za postačujúci spôsob informovania účastníka konania o podstatných náležitostiach podkladov pre rozhodnutie, na ktorých správne orgány svoje rozhodnutia v podstatnej miere založili. 90. Správny súd vzal pri tomto svojom závere do úvahy v prvom rade skutočnosť, že Sociálna poisťovňa počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 v podstate bezvýnimočne využíva zákonom aprobovanú možnosť posudzovať zdravotný stav poistenca v jeho neprítomnosti, a to aj v prípadoch, ak o osobnú prítomnosť účastník konania požiada ( ). Za tejto situácie je účastník konania prakticky úplne pozbavený možnosti osobnej účasti pri posudzovacom a aj následnom rozhodovacom procese. Celé konanie, vrátane posúdenia zdravotného stavu účastníka konania, sa tak vylúčením ústneho pojednávania s posúdením zdravotného stavu v prítomnosti poistenca stalo konaním výlučne písomným a poistenec nemá reálnu možnosť bezprostredne a osobne informovať posudkového lekára o svojom zdravotnom stave z hľadiska subjektívne vnímaných ťažkostí a zdravotných obmedzení. S ohľadom na túto „bezkontaktnosť“ pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca je preto dôvodné požadovať aj od posudkových lekárov a konajúcich správnych orgánov vyššiu mieru súčinnosti ústiacu do postupu, ktorý umožní takto znevýhodnenému účastníkovi konania v čo najširšej miere a čo najefektívnejšie realizovať jeho procesné práva pri uplatnení jeho nároku na invalidný dôchodok resp. na zvýšenie dôchodku na základe zmeny jeho zdravotného stavu. Účastníkovi konania by preto v čase, kedy sú objektívne obmedzené jeho možnosti osobnej účasti pri rozhodovaní v jeho veci mali byť dané v písomnej podobe k dispozícii podklady pre rozhodnutie v takej formálnej a materiálnej kvalite, ktorá mu umožní zhodnotiť ich z hľadiska ich presvedčivosti, odbornosti, úplnosti a v neposlednom rade aj zákonnosti. Práve informácia o tom, kto vypracoval odborný lekársky posudok predstavujúci podľa ustálenej praxe absolútne kardinálny podklad a zároveň neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veciach invalidného dôchodku, môže mať význam pre posúdenie, či bol posudok vypracovaný v súlade s ustanoveniami , a teda či je možné ho považovať za hodnoverný a objektívny, resp. či nie je dôvodné vzniesť námietku voči osobe posudkového lekára z hľadiska jeho objektivity a nezaujatosti. 91. Pokiaľ teda účastník konania nemal možnosť byť prítomný pri posúdení jeho zdravotného stavu, vo veci sa neuskutočnilo ústne pojednávanie a nebola mu doručená spolu s odborným posudkom o invalidite aj zápisnica je potrebné, aby z doručeného odborného posudku o invalidite vyplývala zrozumiteľná informácia o tom, kto tento posudok vypracoval a stal sa tak v zmysle garantom odbornosti tam prezentovaných záverov. Uvedený záver osobitne platí v období krízovej situácie, počas ktorého môžu byť možnosti účastníka konania osobne nahliadnuť do spisu vo významnej miere limitované obmedzujúcimi režimovými opatreniami. 92. Za daných okolností preto neuvedenie mena posudkového lekára, ktorý vypracoval odborný posudok o invalidite v texte samotného posudku doručovaného účastníkovi konania je podľa správneho súdu možné považovať za taký procesný nedostatok, ktorý mohol mať za následok porušenie subjektívnych práv žalobcu v priebehu správneho konania, keďže rozhodnutie, ktoré v prevažujúcej časti svojho odôvodnenia cituje resp. iba odkazuje na pripojený odborný posudok o invalidite, ktorého autor nie je z obsahu rozhodnutia ani posudku identifikovateľný, nevyhovuje požiadavke presvedčivosti rozhodnutia a jeho preskúmateľnosti. 93. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je v časti svojich záverov nepreskúmateľné a v časti záverov nemá oporu v obsahu administratívneho spisu a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia , rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd s ohľadom na dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného nepovažoval za nevyhnutné zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keďže nápravu vytýkaných nedostatkov môže realizovať aj žalovaný.

94. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť aj s prihliadnutím na aktuálny vývoj zdravotného stavu žalobcu a na skutočný obsah odborných lekárskych správ a nálezov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. 95. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému. 96. S poukazom na , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove( v spojení s ustanovením ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ).

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa , , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).