Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/115/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: HAKOM, s.r.o., so sídlom Československej armády 18, 036 01 Martin, IČO: 36 000 124, právne zastúpený: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Moyzesova 5, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101197098/2020 zo dňa 20.07.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím Číslo: 100600510/2020 zo dňa 04.03.2020 vyrubil daňovému subjektu HAKOM, s.r.o., Československej armády 18, 036 01 Martin, DIČ 2020434856, IČO 36000124, IČ DPH SK2020434856 (ďalej ako HAKOM, s.r.o) rozdiel dane v sume 6.030 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017. Podľa výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bola daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.09.2017 vo výške 23252,03 Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 29282,03 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101366793/2018 zo dňa 16.07.2018. Z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017 boli vypracované dva protokoly, a to Protokol č. 101836874/2019 zo dňa 30.07.2019 za zdaňovacie obdobia január 2017, február 2017, marec 2017 a december 2017, za ktoré nebolo zistené porušené ustanovení a Protokol č. 101836873/2019 zo dňa 30.07.2019 za zdaňovacie obdobia apríl 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017 a november 2017 so zisteným porušením Daňový subjekt si v zdaňovacom období august 2017 uplatnil odpočítanie dane podľa , v nadväznosti na citovaného zákona od dodávateľa PEJT, spol. s r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava (ďalej ako PEJT, spol. s r.o.), na základe prijatej faktúry č. 20170832 zo dňa 01.06.2017, dátum dodania 31.08.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“ vo výške základu dane 30.150 Eur a daň 20 % vo výške 6.030 Eur. Zároveň si žalobca uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa PEJT, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobia júl 2017, a september až november 2017. Daňový subjekt k prijatým faktúram predložil:

- plán vysielania reklamných spotov Košice, Ružomberok, Dolný Kubín

- obrat na účte č. XXXXXXXXXX vedený v W. U. a.s. zo dňa 15.08.2017, 13.09.2017, 09.10.2017, 21.11.2017, 13.12.2017

- Zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru medzi poskytovateľom PEJT, spol. s r.o. a objednávateľom HAKOM, s.r.o. zo dňa 20.04.2017

- Objednávka vysielania reklamných spotov zo dňa 17.08.2017

- CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách

- Fotodokumentáciu umiestenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., ktorá bola umiestnená v mestách Košice, Ružomberok a Dolný Kubín. Správca dane z verejne prístupných údajov v obchodnom registri zistil, že konateľom PEJT, spol. s r.o. bol v období od 20.11.2014 do 02.10.2017 Milan Jagerčík a od 02.10.2017 do 07.02.2018 Peter Hovan. PEJT, spol. s r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia a od 08.02.2018 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť NEXU, s.r.o., Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom (ďalej len NEXU s.r.o.), ktorej konateľom bol od 06.06.2014 do 28.03.2018 Ján Kochan (ktorý bol konateľom aj v spoločnosti PADAVAN s.r.o., do ktorej sa zlúčila spoločnosť media force, s.r.o.).. Správca dane za účelom preverovania oprávnenosti odpočítania dane z predložených dodávateľských faktúr od spoločnosti PEJT, spol. s r.o. vykonal v priebehu výkonu daňovej kontroly úkony k získaniu dôkazov v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku. Realizoval dožiadanie na Daňový úrad Trenčín, na základe ktorého zistil, že daňový subjekt NEXU, s.r.o. je nekontaktný, jeho konateľ je bezdomovec, daňový subjet so správcom dane nespolupracuje, posledné daňové priznanie bolo podané za zdaňovacie obdobie máj 2014 a na dani z príjmov právnických osôb za rok 2013. U daňového subjektu RKI média, s.r.o. je vykonávané určovanie dane podľa pomôcok na základe oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie máj 2017. Z odpovedí na dožiadanie zo dňa 10.10.2018 správca dane zistil, že dožiadaný správca dane vykonal na adrese sídla spoločnosti NEXU, s.r.o. miestne zisťovanie, z ktorého vyplynulo, že na adrese sídla označenej spoločnosti sa nachádza bytový dom, na zvončekoch a ani na nehnuteľnosti nie je nijakým spôsobom označená spoločnosť NEXU, s.r.o.. Dožiadaný správca dane v rámci vyhľadávacej činnosti spísal dňa 07.08.2017 zápisnice o ústnom pojednávaní s vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese sídla spoločnosti NEXU, s.r.o. - Dr. I. Markoviča č. 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, na ktorej malo v tom čase zapísané svoje sídlo 22 spoločností spolu so spoločnosťou NEXU, s.r.o.. Zo zápisníc vyplynulo, že vlastníci nedali súhlas so zápisom sídel spoločnostiam na označenú adresu. Z miestneho zisťovania zo dňa 21.07.2017 dožiadaným správcom dane vykonaného za účelom preverenia pobytu Jána Kochana, konateľa spoločnosti NEXU, s.r.o., vyplynulo, že ide o bezdomovca s adresou XXX XX Q. D.. Zásielky adresované daňovému subjektu NEXU, s.r.o. sa správcovi dane vracajú späť s poznámkou „adresát je neznámy“. Dňa 21.02.2019 bol správnym orgánom prvého stupňa vypočutý svedok R. F.. Na otázky správcu dane (okrem iného) uviedol, že k zmene konateľa došlo po dohode s pánom H., konalo sa valné zhromaždenie a k prepisu spoločnosti došlo u notára. Účtovníctvo spoločnosti PEJT, spol. s r.o. mu bolo odovzdané pánom H.. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti PEJT, spol. s r.o. v období, keď bol konateľom spoločnosti, bolo sprostredkovanie činnosti v oblasti reklamy; klient si u neho zadal objednávku a on ju zaslal dodávateľovi spoločnosti KATAMARAN s.r.o. a prihodil si maržu, spoločnosť nevykazovala žiadne väčšie výdavky. V období, keď bol konateľom, spoločnosť nezamestnávala zamestnancov a ani nevlastnila majetok. Spoločnosť PEJT, spol. s r.o. mala otvorený účet v I. U., číslo účtu nevedel uviesť. Disponentom účtu bol R. F., úhrady boli realizované len cez účet. Účtovníctvo spoločnosti viedol osobne R. F.. Žiadne výstupy z účtovníctva už nemá, celú agendu odovzdal novému konateľovi spoločnosti. Spoločnosť PEJT, spol. s r.o. mala v čase keď bol konateľom spoločnosti Peter Hovan vystaviť pre odberateľa HAKOM, s.r.o. faktúry č. 20171036 zo dňa 31.10.2018 a č. 20171124 zo dňa 30.11.2017, ktoré boli svedkovi predložené k nahliadnutiu, k uvedeným faktúram R. F. uviedol:

- podpis na faktúrach je jeho a dodal, že k faktúram bola ešte vystavená objednávka

- nevedel uviesť kto bol vlastníkom plôch (na ktorých boli reklamné plochy umiestnené), popis umiestnenia je uvedený na faktúre, nevedel špecifikovať kde konkrétne sa miesto umiestnenia nachádza; objednávku umiestnenia a zhotovenia reklamného spotu zadávali svojmu dodávateľovi spoločnosti KATAMARAN s.r.o.

- objednávky boli zadané elektronickou poštou, nevedel uviesť kto presne objednávku zadával, za spoločnosť PEJT, spol. s r.o. boli objednávky zasielané R. F.; o uvedených skutočnostiach nevedel pred predložiť písomný dôkaz

- vždy po kampani sa klientovi odovzdali fotky; fotky boli zaslané poštou; uvedené tvrdenia nevedel doložiť žiadnym potvrdením

- úhrady za dodania boli realizované prevodom na účet

- spoločnosť SOCIETY s.r.o, Titogradská 1396/10, 040 23 Košice, IČO: 36602418 nebola R. F. známa

- spoločnosť KATAMARAN s.r.o. bola obchodným partnerom spoločnosti PEJT, spol. s.r.o.

- k zlúčeniu spoločnosti PEJT, spol. s r.o. so spoločnosťou NEXU s.r.o., Dr. I. Markovička 2083/1, 91501 Nové Mesto nad Váhom došlo z osobných dôvodov

- pri zlúčení spoločností bolo účtovníctvo odovzdané novému konateľovi spoločnosti pri podpise u notára v Trenčíne Správca dane konštatoval, že na základe skutočnosti, že nemal možnosť nahliadnuť do účtovnej a daňovej evidencie spoločnosti PEJT, spol. s r.o., nemohla byť svedecká výpoveď bývalého konateľa danej spoločnosti Petra Hovana overená v účtovníctve, a teda ako taká nemá táto výpoveď žiadnu vypovedaciu schopnosť, nakoľko je pre správcu dane nepreveriteľná. Ďalej správny orgán prvého stupňa konštatoval, že dňa 12.07.2018 požiadal prostredníctvom súhrnnej žiadosti o zaslanie údajov z analytického systému kontrolných výkazov požadovaného daňového subjektu PEJT, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2017. Na základe získaných podkladov z kontrolných výkazov daňového subjektu PEJT, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie júl až november 2017 správca dane zistil, že daňový subjekt mal okrem iného realizovať dodania pre odberateľa HAKOM, s.r.o. v celkovej výške základ dane 130 650 EUR a DPH 20 % vo výške 26 130 EUR. Hlavným dodávateľom, ktorého daňový subjekt PEJT, spol. s r.o. uviedol v podanom kontrolnom výkaze, je spoločnosť KATAMARAN s.r.o., Miletičova č. 1, 821 08 Bratislava, IČO: 31 427 146 (ďalej len spoločnosť KATAMARAN s.r.o.), ktorá mala pre odberateľa realizovať dodania v zdaňovacích obdobiach júl až november 2017 v celkovej výške 2 912 395 EUR, z toho 20 % DPH 582 479 EUR. Správca dane uviedol, že z vykonaných šetrení bolo zistené, že dodaniu od spoločnosti PEJT, spol. s r.o. pre žalobcu malo predchádzať dodanie od spoločnosti KATAMARAN s.r.o.. Z verejne prístupných údajov v Obchodnom registri SR správca dane zistil, že daňový subjekt KATAMARAN s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia a od 03.02.2018 sa jeho právnym nástupcom stala spoločnosť SASH promotion, s.r.o., Dr. I. Markoviča č. 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom (ďalej len SASH promotion, s.r.o.). V spoločnosti SASH promotion, s.r.o. je jediným spoločníkom a konateľom (od 12.06.2017 do 28.03.2018) Ján Kochan, ktorý bol konateľom aj v spoločnostiach PADAVAN, s.r.o. (od 14.03.2014 do 27.09.2017) a NEXU, s.r.o. (od 06.06.2014 do 28.03.2018). Správca dane tiež nadobudol pochybnosti z podaných daňových priznaní na DPH spoločnosti KATAMARAN s.r.o., keď daňový subjekt po nulových daňových priznaniach za 1. a 2. štvrťrok 2017 začal vykazovať zdaniteľné plnenia v 3. štvrťroku 2017 so základom dane 1 924 757 EUR a daňou 384 951,40 EUR, vo 4. štvrťroku 2017 so základom dane 1 760 010 EUR a daňou 352 002 EUR, pričom mal len minimálnu daňovú povinnosť. Správca dane uviedol, že pri dosiahnutí obratu 100 000 EUR sa mal daňový subjekt registrovať v zmysle zákona o DPH na mesačného platiteľa už v 3. štvrťroku 2017, pričom túto svoju povinnosť zo zákona si nesplnil. Správca dane z odpovede I. U. O. N. G. Y. doručenej správcovi dňa 13.12.2018 zistil, že ohľadne účtu spoločnosti PEJT, spol. s r.o. vedeného v označenej banke, že daný účet bol založený dňa 22.05.2017 a zatvorený dňa 28.02.2018. Disponentom účtu bol R. H. a R. F.. Na účte boli v období od 01.06.2017 do 31.01.2018 realizované kreditné operácie vo výške 4 140 692,20 EUR a debetné operácie vo výške 4 140 038,30 EUR. Správca dane konštatoval, že z obratov na bankovom účte spoločnosti PEJT, spol. s r.o. vyplýva, že jednotlivé operácie boli deklarované tak, aby na účte bol minimálny finančný zostatok, čo pri skutočnom obchodovaní nie je reálne. Na účte boli prijaté úhrady od žalobcu celkovo vo výške 156 780 EUR. V odôvodnení rozhodnutia správca dane ďalej konštatuje, že z dôvodu, že zistenia, ktoré vyšli najavo u kontrolovaného daňového subjektu HAKOM, s.r.o. v zdaňovacom období august 2017 nadväzujú na ostatné zistenia za zdaňovacie obdobie apríl 2017 až november 2017, správca dane v rozhodnutí uviedol pre celistvosť obrazu o celom obchodnom reťazci aj ostatné zistenia za zdaňovacie obdobie apríl 2017 až november 2017. Správca dane na stranách 8 až 10 rozhodnutia uvádza skutkové zistenia dotýkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2017 a uplatnenia odpočítania dane žalobcom od dodávateľa R & S DESIGN, s.r.o. na základe prijatej faktúry č. 4201706 z 30.04.2017 a na stranách 10 až 12 rozhodnutia skutkové zistenia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj a jún 2017, v ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa RKI média, s.r.o., na základe prijatých faktúr č. 6201740 z 01.06.2017 a č. 6201741 z 01.07.2017. S cieľom získania objektívneho skutkového stavu o realizovaných transakciách správca dane preveroval aj vlastníkov nehnuteľností, na ktorých boli veľkoplošné LED obrazovky v roku 2017 umiestnené, ako

aj celý reťazec dodávateľov. Zo šetrení vyplynulo, že prvotnými prenajímateľmi plochy, na ktorej boli LED obrazovky inštalované boli spoločnosti Trides s.r.o. (Dolný Kubín), ASTAX s.r.o. (Ružomberok) a Mestská krytá plaváreň v Košiciach. Spoločnosť Trides s.r.o. prenajala priestor umiestnenia LED obrazovky odberateľovi LASER media, s.r.o., prenájom za rok 2017 bol vo výške základ dane 1 800 € a daň vo výške 360 €, spoločnosť ASTAX s.r.o. prenajala priestor umiestnenia LED obrazovky odberateľovi H. W.-JUTO, za rok 2017 bezodplatne, ten následne prenajal plochu umiestnenia spoločnosti LASER media, s.r.o. taktiež bezodplatne, Mestská krytá plaváreň Košice prenajala priestor umiestnenia LED obrazovky odberateľovi SOCIETY s.r.o., prenájom za rok 2017 bol vo výške 2 400 € bez DPH, spoločnosť SOCIETY s.r.o. následne prenajala plochu umiestnenia LED obrazovky spoločnosti LASER media, s.r.o. - výška prenájmu bola v roku 2017 13 200 € základ dane a vo výške 2 640 €. Správca dane následne preveril aj spoločnosť LASER media, s.r.o. a zistil, že spoločnosť LASER media, s.r.o. sa zaoberá výrobou LED osvetlenia a prevádzkovaním a montážou veľkoplošných LED obrazoviek (22-60m2); veľkoplošné obrazovky (12ks) sú umiestnené po celom Slovensku, využívajú sa na prenájom reklamného priestoru, najväčším dodávateľom spoločnosti LASER média, s.r.o. mala byť spoločnosť ELBI, s.r.o., ktorá prenajíma spoločnosti softvér na správu a prevádzku LED obrazoviek po celom Slovensku, a taktiež vykonávala servis všetkých LED obrazoviek; spolupráca prebieha od augusta 2017, na základe daňovej kontroly DPH, ktorá bola vykonaná u daňového subjektu LASER media, s.r.o. boli dodania realizované od spoločnosti ELBI, s.r.o spochybnené, odberateľmi spoločnosti LASER media, s.r.o. boli spoločnosti media force s.r.o. a KATAMARAN s.r.o. Správca dane uviedol, že spochybňuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľov RKI média, s.r.o., R&S DESING, s.r.o. a PEJT, spol. s r.o., nakoľko uvedení dodávatelia, ako aj ďalší dodávatelia v preverovanom obchodnom reťazci formálne ani vecne nepotvrdili, že dodávku tovaru skutočne vykonali. Správca dane neprenášal dôkazné bremeno na daňový subjekt HAKOM, s.r.o., ale vlastným šetrením v rámci vykonávanej daňovej kontroly preveroval celý obchodný reťazec za účelom zistenia prvotného dodávateľa tovaru, ako aj ostatné subjekty, ktoré sa v obchodnom reťazci nachádzali. Zároveň preveroval aj zaúčtovanie faktúr u jednotlivých obchodných partnerov a splnenie daňovej povinnosti na úrovni jednotlivých subjektov v obchodnom reťazci za účelom zistenia objektívnej pravdy. Bolo zistené, že daňový subjekt HAKOM, s.r.o. porušil ust. , v nadväznosti na tým, že si uplatnil v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty podanom za zdaňovacie obdobie august 2017 právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, pri ktorom nepreukázal (bolo spochybnené), že tento zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený spoločnosťou PEJT, spol. s r.o.na základe faktúry č. 20170832. 2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 101197098/2020 zo dňa 20.07.2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Po skonštatovaní podstatného obsahu odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a postupu ako aj zistení správcu dane tak, ako je zhrnuté na strane 11 až 18 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, poukázal na úpravu podľa , , , všetko zákona o DPH a podľa daňového poriadku. Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán mal v predmetnom konaní preukázané, že hlavnými dôkazmi, z ktorých správca dane vychádzal pri vylúčení faktúry z nároku na odpočítanie dane od dodávateľa PEJT, spol. s r.o. boli dôkazy predložené žalobcom. Práve dôkazmi, a to CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách v trvaní 15 sekúnd nebolo zrejmé, na akom mieste bol tento reklamný spot umiestnený a ktoré spoločnosti (RKI média, s.r.o., R&S DESING, s.r.o. a PEJT, spol. s r.o.) spot umiestnili a v akom časovom období bol spot vysielaný. Tiež z fotodokumentácie umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., na ktorej bola ručne dopísaná poznámka Ružomberok, Dolný Kubín a Košice, nebolo možné zistiť časový interval odvysielania spotu, pretože z fotodokumentácie nebolo dostatočne zrejmé umiestnenie LED obrazovky a nebola uvedená ani spoločnosť, ktorá mala spot na obrazovke umiestniť. Doklady, ktoré predložil žalobca správca dane preveroval v nadväznosti na dodávateľa PEJT, spol. s r.o. a následne na jeho subdodávateľov až po samotných majiteľov plochy, na ktorých mali byť LED veľkoplošné obrazovky umiestnené. Správca dane preveroval aj samotný daňový subjekt, akým spôsobom prijaté plnenie od dodávateľa PEJT, spol. s r.o. použil na dodávky zdaniteľných plnení na výstupe. Tvrdenie žalobcu, že snaha o získanie zákazníkov cestou reklamy na LED obrazovkách nepriniesla očakávané výsledky, a preto bola spolupráca s dodávateľmi ukončená, žalovaný vyhodnotil v nadväznosti na skutočnosť, že v súvislosti s prijatým plnením a následným dodaním pre potenciálnych odberateľov nepredložil daňový subjekt žiaden konkrétny dôkaz v súvislosti s realizáciou dodaní na výstupe, ktoré by správca dane mohol využiť na podporu tvrdení žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že zo

zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnenia prijatá od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Ide tu o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Žalovaný zdôraznil, že v daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav čo najúplnejšie. Správca dane rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, a preto tvrdenie odvolávajúceho sa, že správca dane sa nezaoberal tým ako teda mohli byť predmetné reklamné spoty vyrobené a odvysielané, keď reálne vyrobené a odvysielané boli, je neopodstatnené. Nebolo povinnosťou správcu dane v jeho rozhodnutí uviesť skutočnosti - dôkazy, ktoré by čo i len teoreticky mohli byť k dispozícii pred uzavretím zmluvy a v čase pred realizáciou plnenia služby, ktoré by dávali dôvod na to nerealizovať tento právny vzťah. Správca dane nevykonal pri predmetnej daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na zistenie objektívneho skutkového stavu, na vecné plnenie zdaniteľného obchodu. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako fakty, pretože ak správca dane na základe informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. Konštatovanie daňového subjektu o selektívnom a účelovom vykonávaní dôkazov správcom dane, ktoré mali viesť k spochybneniu dodania služby, je neopodstatnené. Pokiaľ ide o námietku nevykonania dôkazu výsluchom svedka bývalého konateľa spoločnosti RKI média, s.r.o. pána Tomáša Struhára, správca dane tohto svedka v rámci výkonu daňovej kontroly nevypočul z dôvodu, že vykonal rozsiahle šetrenia, z ktorých vyplynulo, že RKI média, s.r.o. neposkytla žalobcovi službu. S ohľadom na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu pristúpil vo vyrubovacom konaní k realizácii viacerých úkonov smerujúcich k vypočutiu tohto svedka, ktoré nevyústili do realizácie jeho vypočutia. Správca dane pri zabezpečení vypočutia svedka postupoval podľa daňového poriadku a využil všetky zákonné možnosti na jeho predvedenie. Uvedený svedok prostredníctvom emailu reagoval na výzvu správcu dane a uviedol v ňom, že on s danými vecami už nedisponuje (tu sa má na mysli súbor dokladov, na predloženie ktorých bol vyzvaný - poznámka správneho súdu) a v prílohe zaslal aj Zápis o odovzdaní a prevzatí dokladov z 02.05.2017, podľa ktorého účtovníctvo spoločnosti RKI média, s.r.o. prevzal dňa 02.05.2017 nový konateľ spoločnosti Oleksandr Zozulya. Pravosť podpisov na zápise o odovzdaní a prevzatí účtovníctva bola osvedčená u notára JUDr. Silvie Pršebice, dňa 02.05.2017. Na základe skutočnosti, že pán Tomáš Struhár už podľa jeho vyjadrenia v čase realizovania dodania služieb pre HAKOM, s.r.o. nebol konateľom spoločnosti a nedisponoval účtovnými dokladmi spoločnosti RKI média, s.r.o., sa správca dane s ohľadom na hospodárnosť a efektívnosť činnosti rozhodol, že nebude vykonávať ďalšie úkony smerujúce k jeho predvedeniu. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania prevzal už zistené skutočnosti z vykonanej daňovej kontroly - určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie máj 2017 vykonanej u daňového subjektu RKI média, s.r.o. V nadväznosti na to skonštatoval, že nie je predpoklad, že by správca dane opätovným predvedením svedka pána W. Y. dospel k inému záveru. Pri svojom rozhodovaní bral správca dane do úvahy všetky zistené skutočnosti, t.j. dôkazy vykonané správcom dane, ako aj dôkazy predložené žalobcom. V kontexte zistených skutočností považoval správca dane vyjadrenie svedka pána W. Y., ktoré boli predložené dodatočne vo vyrubovacom konaní za vyjadrenie v rozpore so zisteniami správcu a vo svetle zistených skutočností sa javí ako účelové. V nadväznosti na to, tvrdenie odvolávajúceho sa o nezákonnosti dokazovania, ktoré malo spočívať v spôsobe vykonania dokazovania týkajúceho sa výsluchu svedka pána W. Y., ktorý správca dane podľa názoru žalobcu odmietol vykonať, považuje žalovaný za zavádzajúce a nezakladajúce sa na zistených skutočnostiach. V súvislosti s odvolacou námietkou, ktorou žalobca namietal procesný postup správcu dane pri dokazovaní, keď tento prevzal do daňovej kontroly z iných konaní časť dôkazov, pričom odvolávajúci sa nemal možnosť k nim vyjadriť, žalovaný skonštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania neboli vznesené žiadne námietky proti postupu správcu dane. Správca dane pri prevzatí dokladov do tohto konania postupoval v súlade s úpravou § 24 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorej ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca zároveň k nezákonnosti získania dôkazov zo strany správcu dane neuvádza konkrétne, v rozpore s ktorým ustanovením zákona, mal správca dane počas výkonu daňovej kontroly konať.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane uvádza tento aj zistenia, ktoré sa netýkali len predmetného zdaňovacieho obdobia, žalovaný poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania vykonané úkony správcu dane a z nich vyplývajúce zistenia nasvedčovali tomu, že došlo k spochybneniu dodaní, ktoré mali realizovať spoločnosti R&S DESIGN, s.r.o. v období apríl 2017, RKI média, s.r.o. v období máj a jún 2017 a PEJT, spol. s r.o. v období júl až november 2017, preto nebolo možné jednotlivé šetrenia správcu dane uvádzať samostatne za zdaňovacie obdobia apríl až november 2017. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenia celého obchodného reťazca dodávateľov a v protokole z daňovej kontroly ako aj vo svojom rozhodnutí uviedol všetky písomnosti, dôkazy a kontrolné zistenia, ktoré ho viedli k prijatým záverom, teda aj zistenia o iných daňových subjektoch, pričom postupoval v súlade s úpravou § 24 daňového poriadku a jeho procesný postup nebol v rozpore s daňovým poriadkom. Daňový subjekt bol s prevzatými zisteniami oboznámený v písomnosti Výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017, zistenia boli uvedené aj v samotnom protokole a rozhodnutí. Splnomocnený zástupca daňového subjektu zároveň nahliadal do spisu daňovej kontroly, ktorého súčasťou sú aj prevzaté písomnosti z iných kontrol. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena žalovaný skonštatoval, že daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie DPH, má základnú povinnosť preukázať, že má naň právny nárok. Rovnako je tomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody či úľavy z platenia daní. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Aj z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že je nepostačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba na základe predloženia faktúry a zmluvy, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Žalobca ako odvolávajúci sa nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorom podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, a preto následne odberateľovi uvedenému na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. žalobca napriek tomu, že správca dane mu umožnil splniť svoju dôkaznú povinnosť, nevyvrátil dôvodné a preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb dodávateľom na spornej faktúre a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa PEJT, spol. s r.o..

3. Podaním zo dňa 16.09.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného a tieto zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby vymedzil žalobca nasledovné žalobné body: 1) Správca dane a žalovaný neuviedli vo svojich rozhodnutiach relevantné dôvody a skutočnosti, na základe ktorých by žalobca mal dôvod špekulatívne predpokladať, ako sa zachovajú jeho dodávatelia a ich subdodávatelia v budúcnosti. Spôsob, akým sa správca dane a žalovaný vysporiadali s vykonanými dôkazmi vedie žalobcu k záveru o vopred určených výsledkoch daňovej kontroly. Účelovosť konania správcu dane a žalovaného vyplýva z ich záveru o nepreukázaní existencie o vysielaní reklamných spotov na LED veľkoplošných obrazovkách v Dolnom Kubíne, Ružomberku a v Košiciach, i keď konštatovali, že tieto LED obrazovky existovali, boli majiteľmi nehnuteľností na základe zmlúv na nehnuteľnostiach umiestnené, vysielala sa na nich reklama, i spoty vyhotovené a vysielané pre žalobcu. Pri preukázaní existencie, prevádzky a vysielania na LED obrazovkách nie je podľa správnych orgánov preukázané kedy, v akom čase (že v čase podľa vystavených faktúr a na miestach podľa dokumentov predložených žalobcom), bola reklama vysielaná. 2) Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku usudzuje, že správca dane a žalovaný vydali svoje rozhodnutia na základe skonštatovania pochybností o skutočnom plnení podľa žalobcom predložených dokladov, pretože následne boli prevádzané obchodné podiely, menili sa konatelia, zanikali dodávatelia žalobcu. Je však podstatné, že k tomuto dochádzalo po poskytnutí zdaniteľného plnenia a žalobca o týchto skutočnostiach nemohol mať vedomosť a ani ich nemohol predpokladať. Žalobca v tejto časti poukázal na závery podľa rozsudku ES EÚ C-80/11, C-142/11 vec Mahagében a Dávid, závery ktorého citoval a skonštatoval v nadväznosti na ne, že toto rozhodnutie je aplikovateľné na prejednávanú vec v plnej miere.

3) Žalobca reklamné služby bez pochybnosti objednal, uzavrel na ich poskytnutie zmluvy, služby mu boli preukázateľne dodané, a preto za ne zaplatil. Žalobca správcovi dane predložil: o plán vysielania reklamných spotov Košice, Ružomberok, Dolný Kubín o obrat na účte č. XXXXXXXXXX vedený v W. U. a.s. zo dňa 15.08.2017, 13.09.2017, 09.10.2017, 21.11.2017, 13.12.2017 o Zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru medzi poskytovateľom PEJT, spol. s r.o. a objednávateľom HAKOM, s.r.o. zo dňa 20.04.2017 o Objednávka vysielania reklamných spotov zo dňa 17.08.2017 o CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách o Fotodokumentáciu umiestenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., ktorá bola umiestnená v mestách Košice, Ružomberok a Dolný Kubín. Týmito dôkazmi žalobca preukázal právo na odpočet z faktúry dodávateľa - PEJT, spol. s r.o. z 01.06.2017 za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“ vo výške 30.150,- Eur za zdaňovacie obdobie august 2017. 4) Žalobca trvá na odvolacích dôvodoch a poukazuje na ne, neopakuje ich v správnej žalobe a žiada, aby boli súčasťou odôvodnenia správnej žaloby. 5) Žalobca poukazuje na rozsudok SD EÚ C-255/02 vo veci Halifax, pričom uvádza, že služba bola žalobcovi poskytnutá a jej poskytnutie nebolo prostriedkom získania daňovej výhody, malo ekonomicky nespochybniteľný dôvod, ktorým bolo získanie nových zákazníkov. 6) Kým žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so subjektom PEJT, spol. s r.o. neboli pochybnosti o serióznosti tohto subjektu, nebol dôvod pochybovať, že tento subjekt dokáže služby, ktoré si žalobca objednal dodať, realizovať, a to i nastalo, a preto žalobca za takéto plnenie zaplatil. Ak dodávateľ svoj záväzok nesplnil, záväzok zaplatiť žalobcovi by nezanikol. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú žiadne konkrétne zistenia a skutočnosti a ani dôkazy, ktoré by dávali dôvod nerealizovať predmetný právny vzťah, správne orgány neuviedli, v čom mala „neopatrnosť“ žalobcu spočívať, na základe čoho sa mal žalobca domnievať, že konanie dodávateľa je neobvyklé, to platí aj pre subdodávateľov. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. . 7) Žalobca tvrdí, že pokiaľ správca dane zistil nejakú formu neobvyklého správania subjektov zahrnutých v reťazci dodávok nemôže bez ďalšieho používať čiastkové, možno len prvotné zistenia z iných daňových konaní, z ktorých nie je zistiteľný záver týchto konaní a to, či sa v ďalšom štádiu takéhoto iného konania a dokazovania v tom ktorom konaní ukázali takéto zistenia ako pravdivé alebo vyšlo najavo niečo iné. Správny orgán má konať v rámci jeho kompetencií rešpektujúc úpravu podľa článku 2 ods. 2 SR a nesmie prenášať zodpovednosť za prevzatie nekompetentných záverov zo správneho konania, ktoré je chránené daňovým tajomstvom na občana alebo iný subjekt súkromného práva tým, že mal vzniesť námietku vo vzťahu k postupu správneho orgánu. Súhrnne žalobca v závere namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného pre nedostatok dôvodov, skutočnosť, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

4. Podaním zo dňa 22.09.2020 žalobca doplnil odôvodnenie žaloby. Uvedené podanie bolo správnemu súdu doručené dňa 22.09.2020, teda pred uplynutím lehoty na včasné podanie žaloby v zmysle úpravy podľa ( - ďalej len ). V podaní zo dňa 22.09.2020 žalobca poukázal na úlohy finančnej správy a princípy štátnej správy príslušníkov finančnej správy. Príslušník finančnej správy by mal postupovať podľa úpravy , , , , , daňového poriadku, , zákona o DPH. Podmienky priznania odpočtu podľa a a zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy. Na ich splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie odpustiť možné nie je, nakoľko to zákon neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a pri dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. V danom prípade ide o fiškálne záujmy štátu. Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Z obsahu žaloby je zrejmé, že správca dane porušil práva kontrolovaného platiteľa, keď nepostupoval v súlade s rozsudkami SD EÚ a nevyhodnotil tieto výsledky v daňovej kontrole v prospech kontrolovaného platiteľa, nevyzval kontrolovaného platiteľa na vyjadrenie sa k pochybnostiam na strane správcu dane v priebehu dokazovania, pretože správca dane

má povinnosť postupovať podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku a § 24 ods. 2 daňového poriadku v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku a § 3 ods. 3 daňového poriadku.

5. K žalobe sa podaním zo dňa 17.02.2021 vyjadril žalovaný. K námietkam uvedeným v správnej žalobe zaujal nasledovné závery: Hlavnými dôkazmi, z ktorých správca dane pri svojom rozhodnutí vychádzal boli dôkazy predložené žalobcom. Z CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách v trvaní 15 sekúnd nebolo zrejmé, na akom mieste bol tento reklamný spot umiestnený a ktoré zo spoločností (RKI média, s.r.o., R & S DESIGN, s.r.o. a PEJT, spol. s r.o.) spot umiestnili a v akom časovom období bol spot vysielaný. Tiež z fotodokumentácie umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., na ktorej bola ručne dopísaná poznámka Ružomberok, Dolný Kubín a Košice, nebolo možné určiť časový interval odvysielania spotu a z tejto fotodokumentácie nebolo dostatočne zrejmé umiestnenie LED obrazovky a nebola uvedená ani spoločnosť, ktorá mala spot na obrazovke umiestniť. Žalovaným a správcom dane nebola spochybnená skutočná realizácia reklamy žalobcu na veľkoplošných LED obrazovkách, ale bolo spochybnené, že realizáciu reklám zabezpečili osoby na predložených faktúrach. Správca dane požadoval od žalobcu predloženie takých dôkazov, ktoré by potvrdili, že reklamy boli realizované spôsobom a osobou uvedenou na sporných faktúrach. Žalovaný poukázal na procesnú povinnosť znášať dôkazné bremeno u podnikateľov v nadväznosti na úpravu v spojení s úpravou daňového poriadku a v spojení so zásadou poctivého obchodného styku, ku ktorej neodmysliteľne patrí aj podnikateľská obozretnosť a primeraná starostlivosť pri získavaní všetkých dostupných informácií, vrátane právnych a daňových, týkajúcich sa zdaniteľného obchodu. Žalovaný poukazoval v tejto časti na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. a sp. zn. . Uviedol, že je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku si žalobca ako daňový subjekt zabezpečil od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov, ale aj budúcu procesnú spoluprácu, aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb sa realizovalo spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či boli tovar alebo služba dodané nie je povinný dokázať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predmetnej faktúre, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie DPH. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej je nepostačujúce pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobu uvedenou na faktúre. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že pri uplatnení odpočítania dane znáša dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý musí preukázať, že zákonom stanovené podmienky odpočítania dane boli splnené. Ak správca dane spochybní na základe vykonaných dôkazov deklarované zdaniteľné obchody je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobca má za to, že splnil všetky podmienky pre uplatnenie si správa na odpočítanie dane. Postup správcu dane, kedy tento výpovede svedkov vypočutých v rámci iných daňových konaní prevzal v súlade s úpravou daňového poriadku ako dôkazy v predmetnom daňovom konaní je žalovaným hodnotený ako súladný s označenou právnou úpravou. V tejto súvislosti žalovaný zároveň zdôraznil, že žalobca takýto postup správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nenamietal. Povinnosťou správcu dane v daňovom konaní nie je zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre. Správca dane a následne ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že v predmetnom konaní išlo o podvodné konanie resp. že žalobcom došlo k zneužitiu práva a získaniu daňovej výhody žalobcu, avšak na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dodanie služieb nebolo zrealizované podľa predložených faktúr, preto žalovaný so žalobnou námietkou, že je potrebné sa zaoberať aj otázkou, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti vedel alebo

mohol vedieť, že sa svojou činnosťou dopúšťa podvodného konania resp. na podvode participuje, nesúhlasí. Tu žalovaný poukázal na rozsudok SD EÚ C-80/11 a C-142/11. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, žiadne ustanovenie daňového poriadku nepojednáva o povinnosti správcu dane preukazovať úmysel daňového subjektu. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. K rozsudkom, ktoré žalobca v žalobe označil a na ktoré poukazuje žalovaný uviedol, že je dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov. Prečo správca dane nevypočul osobu N. S. a W. Y. vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil a žalovaný na tomto závere zotrváva. S odvolacími námietkami sa žalovaný vysporiadal vo svojom odvolaní a na závery podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia v nadväznosti na to poukazuje. Pokiaľ ide o doplnenie žaloby, správca dane postupoval podľa vyjadrenia sa žalovaného k žalobe v súlade s princípmi daňového konania, podľa daňového poriadku a zákona o DPH. Pokiaľ žalobca len vo všeobecnosti uvádza, že správca dane porušil práva kontrolovaného platiteľa, keď nepostupoval v súlade s rozsudkami ESD a tieto nevyhodnotil v daňovej kontrole v prospech žalobcu, žalovaný sa k uvedenému nevie vyjadriť.

6. Na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 02.09.2021, podľa obsahu ktorej zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Zdôraznil opäť, že na základe dokazovania vykonaného v daňovom konaní a jeho vyhodnotenia žalovaným je dôvodné usudzovať, že správca dane a žalovaný vydali správnou žalobou napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že mali pochybnosť o skutočnom plnení podľa žalobcom predložených dôkazov, pretože následne boli prevádzané obchodné podiely, menili sa konatelia a zanikali dodávatelia, ktorí sa mali podieľať na poskytnutí služby žalobcovi. Žalobca zdôrazňuje, že podstatnou okolnosťou celého obchodného prípadu je to, že k uvedeným udalostiam dochádzalo až po poskytnutí služby a žalobca o týchto udalostiach v čase poskytovania zdaniteľného plnenia nemohol mať vedomosť a ani nemal na základe akých informácií, indícií či iných skutočností takéto udalosti predpokladať. Opätovne žalobca citoval z rozhodnutia SD EÚ C-80/2011 a C-142/11 a zdôraznil, že z citácie vyplývajúce závery predstavujú podstatný aspekt celej veci, ktorý sa vinie rozhodnutím, ktorého nezákonnosť žalobca napadá. V právnom štáte je neakceptovateľná prax nútiť podnikateľa, aby v rámci eliminovania rizika, že mu štát neprizná nárokovateľné plnenie, kontroloval a zisťoval informácie o subdodávateľoch jeho dodávateľov, ich solventnosti, plnení si daňových a odvodových povinností, povesti a úmysloch ich majiteľov a osôb, ktoré v ich mene konajú a najmä, aby musel predpokladať ako sa zachovajú v budúcnosti. Žalobca aj keby chcel takéto informácie získať, nemá jeho dodávateľ žiadnu právnu povinnosť oznamovať mu totožnosť jeho subdodávateľov. Neexistuje na to žiaden právny nárok a navyše v niektorých prípadoch môže mať takáto informácia povahu predmetu obchodného tajomstva či podnikateľskej stratégie, kedy dodávateľ nemá záujem prezentovať identitu svojich subdodávateľov napríklad z dôvodu, aby jeho klient/obchodný partner túto informáciu nevyužil jednostranne vo svoj prospech.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného ako aj postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, pričom vychádzal zo zohľadnenia viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby podľa ( - ďalej len ). Správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná, napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane a postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, sú v súlade so zákonom, v nadväznosti na čo podľa žalobu zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa až e) . Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň 23.06.2022 správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok.

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.08.2017 (ďalej len „zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú tieto čo do podstatného obsahu zachytené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku, ďalej skutočnosť vydania protokolu o daňovej kontrole č. 101836873/2019 z 30.07.2019, ako aj existenciu vystavenia daňového dokladu - faktúry č. 20170832 dodávateľa PEJT spol. s r.o. zo dňa 31.08.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“, vo výške základu dane 30.150 Eur a dane 20% vo výške 6.030 Eur.

10. Pokiaľ žalobca v rámci prvého žalobného bodu, v rámci šiesteho žalobného bodu a tiež v rámci druhého žalobného bodu namietal, že správne orgány neuviedli relevantné dôvody a skutočnosti, na základe ktorých by žalobca mal dôvod špekulatívne predpokladať ako sa zachovajú jeho dodávatelia a ich subdodávatelia v budúcnosti, že správne orgány založili svoje rozhodnutia na základe skonštatovania pochybností o skutočnom plnení podľa žalobcom predložených dokladov, pretože následne boli prevádzané obchodné podiely, menili sa konatelia, zanikali dodávatelia žalobcu, pričom je však podstatné, že k tomuto dochádzalo po poskytnutí zdaniteľného plnenia a žalobca o takýchto skutočnostiach nemohol mať vedomosť a ani ich nemohol predpokladať a keď žalobca vstúpil do obchodného vzťahu s PEJT, spol. s r.o. neboli pochybnosti o jeho serióznosti, nebol dôvod pochybovať, že dokáže služby, ktoré si žalobca objednal dodať, realizovať, a to i nastalo, a preto žalobca za takéto plnenie zaplatil a pokiaľ by dodávateľ svoj záväzok nesplnil, záväzok zaplatiť by žalobcovi nevznikol, a teda správne orgány neuvádzajú vo svojich rozhodnutiach žiadne konkrétne zistenia, skutočnosti a dôkazy, ktoré by dávali dôvod nerealizovať predmetný právny vzťah a neuviedli v čom mala „neopatrnosť“ žalobcu spočívať a na základe čoho sa mal žalobca domnievať, že konanie dodávateľa je neobvyklé, a to platí aj pre subdodávateľov, správny súd konštatuje nasledovné závery: Správca dane ani žalovaný nezaložili svoje závery, ktoré boli základom ich rozhodnutí o nepriznaní práva žalobcu na odpočet DPH na skutočnostiach, ktoré by boli spojené s prostredím subjektov zapojených v dodávateľskom reťazci, ktoré by boli spojené so subjektami v dodávateľskom reťazci. Základom rozhodnutia správcu dane i žalovaného je záver o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom ohľadom skutočností, vo vzťahu ku ktorým ťaží dôkazné bremeno primárne práve daňový subjekt a ktoré skutočnosti vymedzuje relevantná právna úprava podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o DPH. Obsahom dôkaznej povinnosti daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia produkovaním dôkazov, ktoré sú spôsobilé relevantne spochybniť alebo vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia. V prejednávanej veci išlo o dôkazy vo vzťahu k uskutočneniu zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a jeho bezprostredným, priamym dodávateľom, teda o dôkazy z obchodnoprávneho vzťahu realizovaného pod plnou kontrolou a dosahom žalobcu ako daňového subjektu. Z uvedeného priestoru pre získanie dôkazov o realizácii zdaniteľného plnenia potom vyplýva pre daňový subjekt efektívna možnosť obstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia v rámci daňového konania realizovaného správcom dane i s časovým odstupom od času, kedy malo byť plnenie medzi daňovým subjektom a jeho priamym dodávateľom uskutočnené. To je spojené s naplnením požiadavky na postup žalobcu ako podnikateľského subjektu konať pri výbere obchodného partnera a pri vstupe do obchodnoprávneho záväzkového vzťahu s dostatočnou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, a tým minimalizovať podnikateľské riziko zaťažujúce každý podnikateľský subjekt podľa . Podnikateľské riziko v uvedených súvislostiach zahŕňa i stav, kedy daňový subjekt v rámci daňového

konania nebude schopný náležite splniť uvedenú dôkaznú povinnosť, ktorá ho zaťažuje v daňovom konaní a v rámci daňového konania, ktoré sa pravidelne uskutočňuje s časovým odstupom vo vzťahu k času uskutočnenia zdaniteľného plnenia a pre nedostatok hodnoverných dôkazov preukazujúcich priebeh zdaniteľného obchodu tak, ako je po formálnej stránke uvedené vo faktúre, preukázať skutočnosti vyvracajúce pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Uvedené platí i v prípade, že v čase realizácie plnenia sa priamy dodávateľ daňového subjektu a subdodávatelia javia ako fungujúce, bezproblémové subjekty. Správny súd poukazuje na závery podľa napríklad uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -89 z 01.03.2012, rozsudkov NS SR sp. zn. z 27.10.2011 alebo sp. zn. z 13.09.2011. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, podľa ktorej skutočnosti, ktoré založili pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia (prevody obchodných podielov, zmeny konateľov, zánik subjektov dodávateľov) nastali po poskytnutí zdaniteľného plnenia a žalobca ich teda nemohol v čase realizácie zdaniteľného plnenia predpokladať, ako nedôvodnú. V tejto časti odôvodnenia správny súd zdôrazňuje zistené skutočnosti v rámci postupu správcu dane, na základe ktorých mal správca dane pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia, a to predovšetkým zistenie, že:

- v období od 20.11.2014 do 02.10.2017 bol konateľom p. Milan Jagerčík a od 02.10.2017 do 07.02.2018 bol konateľom spoločnosti p. Peter Hovan; daňový subjekt PEJT, spol. s r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia a od 08.02.2018 sa jeho právnym nástupcom stala spoločnosť NEXU, s.r.o.;

- zamestnanci správcu dane na adrese sídla spoločnosti NEXU, s.r.o. vykonali viackrát miestne zisťovania, pri ktorých bolo zistené, že spoločnosť NEXU s.r.o. sa na adrese Dr. I. Markoviča 2083/1 v Novom Meste nad Váhom nenachádza

- konateľ spoločnosti NEXU, s.r.o. - Ján Kochan je podľa zistení srávcu dane bezdomovec, ktorý je konateľom viacerých spoločností, ktoré sú na neho prepisované za finančnú hotovosť od 20 do 50 EUR

- zásielky adresované daňovému subjektu NEXU, s.r.o. sa správcovi dane vracajú späť s poznámkou „adresát je neznámy“; daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, daňové priznania nepodáva; posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané za máj 2014 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo naposledy podané za rok 2013

- zamestnanci správcu dane vykonali ústne pojednávanie so svedkom Petrom Hovanom (konateľ spoločnosti PEJT, spol. s r.o. v období od 02.10.2017 do 07.02.2018), svedok pri svedeckej výpovedi síce verbálne potvrdil realizované dodania pre odberateľa - žalobcu, ale svoje tvrdenia nedoložil žiadnym dôkazom, a to hlavne z dôvodu, že účtovníctvo bolo odovzdané pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou NEXU, s.r.o. konateľovi Jánovi Kochanovi

- pri konfrontácii R. F. so skutočnosťou, že konateľ spoločnosti NEXU, s.r.o. (ktorá sa stala nástupcom spoločnosti PEJT, spol. s r.o.) je bezdomovec Ján Kochan, sa R. F. nechcel vyjadriť

- z kontrolných výkazov DPH bolo zistené, že dodávateľom spoločnosti PEJT, spol. s r.o. bola v mesiaci júl až november 2017 spoločnosť KATAMARAN s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a od 03.02.2018 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť SASH promotion, s.r.o.; v spoločnosti SASH promotion, s.r.o. je jediným spoločníkom a konateľom (od 12.06.2017 do 28.03.2018) Ján Kochan

- správca dane taktiež nadobudol pochybnosti z podaných daňových priznaní na DPH a daňového subjektu KATAMARAN, s.r.o., keď daňový subjekt po nulových daňových priznaniach za 1. a 2. štvrťrok 2017 začal vykazovať zdaniteľné plnenia v 3. štvrťroku 2017 so základom dane 1 924 757 EUR a daňou 384 951,40 EUR v 4. štvrťroku 2017 so základom dane 1 760 010 EUR a daňou 352 002 EUR, pričom mal len minimálnu daňovú povinnosť

- postupom zlučovania a zániku spoločností PEJT, spol. s r.o. KATAMARAN s.r.o. nebolo správcovi dane umožnené zaistiť účtovné doklady spoločností, teda bolo znemožnené overiť tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu. Na základe skutočnosti, že nebolo správcovi dane umožnené zaistiť účtovné doklady spoločnosti, teda bolo znemožnené overiť tvrdenia kontrolovaného subjektu (správny súd v tejto časti poukazuje napríklad na rozsudky NS SR sp. zn. , , alebo uznesenie ÚS SR sp. zn. ).

11. Pokiaľ žalobca v rámci druhého žalobného bodu poukazoval na závery podľa rozsudku SD EÚ C-80/2011 a C-142/2011 vo veci Mahagében a Dávid, v rámci piateho žalobného bodu za závery podľa rozsudku SD EÚ C-255/2002 vo veci Halifax a v rámci šiesteho žalobného bodu na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. , správny súd konštatuje, že tieto odkazy žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 13.09.2019, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.01.2020), vplýva že odpočítanie

dane nenastáva zo zákona (ex lege), ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky. Daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prijaté, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené plnenie, a teda ho dokladujú ako plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, či rozhodujúci dôkaz. Ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže orgán finančnej správy neuznať uplatnené právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry SD EÚ prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činnosti podliehajúcich spoločnému systému DPH. V tejto časti správny súd odkazuje na závery napríklad podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017, sp. zn. z 13.09.2019. V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom, je nutné zneužitie práva daňovým subjektom, rovnako ako aj daňový podvod v daňovom konaní preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane k ďalším úvahám o možnom zneužití práva, resp. podvodnom konaní daňového subjektu môže dôjsť len pokiaľ je preukázané samotné dodanie služby (tovaru) dodávateľom uvedeným na faktúre. V predmetnej veci však tak žalovaný ako aj správca dane dospeli k záveru, podľa ktorého dodanie tovaru (služby) dodávateľom uvedeným na faktúre preukázané žalobcom nebolo. Pokiaľ žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že nebolo preukázané dodanie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, potom nie sú dôvodné ďalšie úvahy žalobcu ohľadne dôkazného bremena správcu vo vzťahu ku podvodnému, resp. právo zneužívajúcemu konaniu žalobcu s poukazom na žalobcom označené rozhodnutia SD EÚ a NS SR. Rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní tovaru/služby dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Uvedené dôvody nie je možné vzájomne zamieňať, ako to učinil žalobca. Pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situáciu, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je, aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam alebo získal daňové zvýhodnenie. Podstatou teda je, že dodané plnenie nie je využívané daňovým subjektom na podnikateľský cieľ, t.j. že služba nebola využitá zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných plnení (služba totiž musí vykazovať istú výmennú majetkovú hodnotu pre zdaniteľnú osobu). Elementárnym predpokladom rozvinutia úvahy o zneužití práva daňovým subjektom (v zmysle nevyužitia dodaného plnenia na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení žalobcom) je nevyhnutý predpoklad, že k plneniu (dodaniu plnenia) dodávateľom uvedeným na faktúre vôbec dôjde. Od zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry SD EÚ nutné rozlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je tiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však Súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenie na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu a bolo tomu tak i v prejednávanej veci, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel resp. podvodným konaním zaťažuje správcu dane. Správca dane v prípade podvodného a právo zneužívajúceho konania musí preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom, a to tak materiálnych spočívajúcich v preukázaní reálneho dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úpravy DPH, pričom z okolností posudzovaného prípadu by bolo zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) vytvorením umelých podmienok (t. j. podmienok odporujúcich pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosti daňových subjektov)

a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom.

12. Pokiaľ žalobca namietal, že správne orgány neuviedli v čom jeho „neopatrnosť“ pri uzatváraní a realizácii obchodov spočívala, správny súd opätovne zdôrazňuje, že správca dane a žalovaný nezamietli právo na priznanie odpočtu DPH z dôvodu okolností na strane subjektov v dodávateľskom reťazci, ale prioritne z dôvodu, že sám žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach relevantných z hľadiska aplikácie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28.04.2020, v ktorom Najvyšší súd zdôrazňuje zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení medzi bezprostredným dodávateľom a jeho odberateľom je ekonomická činnosť, ktorá je plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý dobrovoľne vstupuje do obchodného vzťahu a zachováva pri tom opatrnosť obvyklú v obchodnom styku. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preukazuje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry SD EÚ. Je rozumné očakávať, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhšom časovom úseku, si žalobca ako daňový subjekt zabezpečí od druhej strany nielen dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov (teda takých dôkazných prostriedkov, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu), ale aj budúcu procesnú spoluprácu, aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či sa samotné dodanie tovaru a služieb zrealizovalo spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre.

13. Pokiaľ žalobca ťažiskovo v treťom žalobnom bode namietal, že dôkazmi, ktoré predložil v daňovom konaní (plán vysielania reklamných spotov Košice, Ružomberok, Dolný Kubín, obrat na účte č. XXXXXXXXXX vedený v W. U. a.s. zo dňa 15.08.2017, 13.09.2017, 09.10.2017, 21.11.2017, 13.12.2017, Zmluva o poskytnutí reklamného priestoru medzi poskytovateľom PEJT, spol. s r.o. a objednávateľom HAKOM, s.r.o. zo dňa 20.04.2017, Objednávka vysielania reklamných spotov zo dňa 17.08.2017, CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách, fotodokumentáciu umiestenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., ktorá bola umiestnená v mestách Košice, Ružomberok a Dolný Kubín.) preukázal svoje právo na odpočet z faktúry od dodávateľa PEJT, spol. s r. o. pod č. 20170832 zo dňa 31.08.2017 a v rámci prvého žalobného bodu poukazoval na spôsob, akým sa správca dane a žalovaný vysporiadali s vykonanými dôkazmi, čo vedie žalobcu k záveru o vopred určenom výsledku daňovej kontroly, o účelovosti konania správcu dane a žalovaného, hodnotí správny súd tieto námietky žalobcu ako nedôvodné. Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu a zároveň opakovane judikovanú pozíciu správcu dane v daňovom konaní, kedy správca dane dokazovanie vedie a vykonané dôkazy hodnotí aplikujúc pritom zásadu voľného hodnotenia dôkazov v nadväznosti na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane teda nemá zákonnú dôkaznú povinnosť, tá vo vzťahu k uplatnenému právu na odpočet ťaží primárne daňový subjekt. Správca dane v predmetom daňovom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie a nevychádzal len z dôkazných návrhov daňového subjektu, ale preveroval obchodnoprávne vzťahy žalobcu ako odberateľa a dodávateľa PEJT, spol. s r.o. tak, aby bol naplnený účel dokazovania - zistenie skutočností, ktoré majú význam pre riadne určenie dane. Z dôvodov, ktoré jednoznačne a zrozumiteľne správca dane vyjadril a oznámil pri plnení zákonnej povinnosti § 46 ods. 5 daňového poriadku ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu - výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie sa s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017 zo dňa 14.06.2019, správca dane oznámil daňovému subjektu svoje pochybnosti o realizácii zdaniteľného plnenia, formálne dokladovaného predmetnou faktúrou od dodávateľa PEJT, spol. s r.o. a vytvoril daňovému subjektu dane i po uvedenom vyjadrení pochybností svojim zákonným postupom dostatočný priestor tieto pochybnosti vyvrátiť a preukázať spoľahlivo realizáciu zdaniteľného plnenia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. , .

14. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dôvodne spochybnil realizáciu predmetného zdaniteľného plnenia, pretože výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že plnenie bolo realizované tak, ako o tom má svedčiť predmetná faktúra. Je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu, ale i to, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúry. Z takto definovaného skutkového stavu potom vyplýva, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrou (prílohou ktorej bol plán vysielania reklamných spotov). Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne, bez akýchkoľvek pochybností, preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre. Tieto dôkazy sú v každom jednotlivom prípade rôzne. V danom prípade takýmto dôkazom bez ďalšieho nie je zmluva o poskytnutí reklamného priestoru a ani obrat na účte, pretože tieto dôkazy nepreukazujú dodanie konkrétnej služby tak, ako je uvedené na spornej faktúre. Zmluva o poskytnutí reklamného priestoru je dôkazom len o existencii zmluvného záväzkového vzťahu medzi označenými účastníkmi zmluvy a nie je dôkazom o tom, že zmluvné strany reálne plnili povinnosti, ku ktorým sa v označenej zmluve zaviazali. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na priameho dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet DPH je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené vo faktúre, že deklarované plnenie poskytol skutočný vyhotoviteľ faktúry je v prípade pochybností správcu dane spravidla potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode, a ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Je potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar alebo služby (s iným tovarom a službami nezameniteľný) bol skutočne poskytnutý a tovar resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného dodávateľa, v konkrétnom rozsahu v zdaňovacom období, to znamená, že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o DPH. Samotná existencia tovaru alebo služby tiež nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH. Predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie je existencia tovaru alebo služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 24.01.2017. Z uvedeného dôvodu preto ani ďalšie žalobcom predložené dôkazy - CD s reklamným spotom, fotodokumentácia umiestnenia LED obrazovky - neboli spôsobilé preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH, a to vo vzťahu k dodaniu konkrétnej služby konkrétnym dodávateľom v relevantnom zdaňovacom období. Správny súd sa plne stotožnil so záverom žalovaného, že CD s reklamným spotom nie je spôsobilé preukázať, ktorý z dodávateľov reklamných služieb pre žalobcu, teda ktorý zo subjektov RKI média, s.r.o., R & S DESIGN, s.r.o., PEJT spol. s r.o. spot na LED obrazovke umiestnil a v akom relevantnom čase sa tak stalo. Rovnako z fotodokumentácie umiestnenia LED obrazovky s reklamou žalobcu nie je možné ustáliť časový interval odvysielania spotu resp. konkrétneho dodávateľa reklamného spotu.

15. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i námietku účelovosti postupu správcu dane a žalovaného a účelovosti hodnotenia dôkazov správcom dane. Zdôrazňuje, že žalovaný dospel k záveru o porušení ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 51 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre a že podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť dodávateľovi služby uvedenej na faktúre. Táto právne relevantná skutočnosť nemôže byť preukázaná samotnou existenciou LED veľkoplošných obrazoviek, zmluvami s majiteľmi nehnuteľností resp. zistením, že reklama žalobcu sa na LED obrazovke zjavila, nakoľko tieto zistenia sú spôsobilé len preukázať, že určitá služba bola žalobcovi poskytnutá, nie je však naďalej zrejmé v akom rozsahu, ktorým dodávateľom, ani v ktorom preverovanom zdaňovacom období sa tak stalo. Správny súd teda vychádza z názoru, podľa ktorého zo žalobcom označených záverov žalovaného nemožno vyvodiť účelovosť hodnotenia dôkazov žalovaným, ani účelovosť jeho postupu. Správca dane odôvodnene požadoval od žalobcu predloženie takých dôkazov, ktoré by potvrdili, že reklamy boli realizované spôsobom a osobou uvedenou v preverovanej faktúre. Správny súd konštatuje, že listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil a z jeho pohľadu majú preukazovať dodanie zdaniteľného plnenia od dodávateľa PEJT, spol. s r.o. túto skutočnosť nepreukazujú. Správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie služby dodávateľom

uvedeným na faktúre v preverovanom zdaňovacom období. Práve naopak pochybnosti o dodaní služby spoločnosťou PEJT, spol. s r.o. sa u správcu ešte zvýraznili.

16. Pokiaľ žalobca v rámci siedmeho žalobného bodu namietal, že správca dane nemôže bez ďalšieho používať čiastkové, možno prvotné zistenia z iných daňových kontrol, z ktorých nie je zistený záver týchto konaní a to, či sa v ďalšom štádiu konania a dokazovania v tom ktorom konaní ukázali takéto zistenia ako pravdivé alebo vyšlo najavo niečo iné, správny súd uvádza: Správca dane a žalovaný založili svoje rozhodnutia na závere o porušení úpravy podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 51 zákona o DPH, t.j. na závere o nesplnení podmienok pre priznanie odpočtu žalobcovi, nie primárne z dôvodu existencie pochybností v dodávateľskom reťazci, ale z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dodaní služby dodávateľom označeným na faktúre. Dôkazy, ktoré žalobca predložil (faktúra, plán vysielania, obrat na účte, zmluva o poskytnutí reklamného priestoru, CD s reklamným spotom, fotodokumentácia umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky), neboli spôsobilé samé o sebe preukázať dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Práve z tohto dôvodu, že dôkazy označené žalobcom boli nedostatočné sa správca dane z úradnej moci vykonaným dokazovaním pokúšal preveriť posudzované plnenie tak u priameho dodávateľa žalobcu, teda u subjektu PEJT, spol. s r.o. a následne aj u subdodávateľov až po majiteľov nehnuteľností, na ktorých mali byť LED obrazovky umiestnené. Ako je však zrejmé zo skutkových zistení správcu dane, ktoré v súlade s obsahom administratívneho spisu vzhľadom na zánik týchto spoločností a nekontaktnosť oprávnených osôb, mu to nebolo umožnené. Pokiaľ za takejto skutkovej situácie správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 4 daňového poriadku použil dôkazy týkajúce sa tých istých účastníkov konania z iných daňových konaní, nemožno voči tomuto postupu správcu dane nič namietať. Je potrebné zohľadniť, že výpočet dôkazných prostriedkov obsiahnutých v úprave § 24 ods. 4 daňového poriadku je len demonštratívneho charakteru, pričom správca dane môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ správca dane ako podklad rozhodnutia použije napríklad zistenia plynúce zo svedeckých výpovedí osôb vypočutých v pozícii svedka v iných daňových konaniach, môže tieto zistenia správca dane hodnotiť ako zistenia plynúce z listinných dôkazov (zápisníc o výsluchu svedkov). Pre úplnosť správny súd dodáva, že dokazovanie je vo všeobecnej rovine procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane v danej veci nebol pri dokazovaní viazaný iba návrhom daňového subjektu, ale bol povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. I v tejto časti správny súd zdôrazňuje, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím (sp. zn. , ). V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. V prejednávanej veci správny súd z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného nemal preukázané, že by správca dane resp. žalovaný svojvoľne a účelovo nakladali so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Správca dane hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vyhodnotenie zistených skutkových okolností zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Je potrebné poznamenať, že zásada objektívnej pravdy, ktorá daňové konanie ovláda nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

17. Pokiaľ žalobca v rámci štvrtého žalobného bodu namietal, že trvá na odvolacích dôvodoch, poukazuje na ne, neopakuje ich v správnej žalobe a žiada, aby boli súčasťou odôvodnenia správnej žaloby správny súd konštatuje, že vymedzenie konkrétnych a relevantných námietok musí byť súčasťou obsahu žaloby adresovanej súdu resp. tieto dôvody musia byť žalobcom doplnené do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Žalobcovi bolo rozhodnutie žalovaného oznámené dňa 23.07.2020. Zákonom stanovená lehota na zmenu rozsahu a dôvodov žaloby v nadväznosti na úpravu resp. žalobcovi tak márne uplynula dňa 23.09.2020. V tejto lehote žalobca žalobné dôvody o obsah odvolacích dôvodov nedoplnil. Správny súd v nadväznosti na úpravu podľa je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preto nakoľko žalobca výslovne tieto

dôvody nevymedzil priamo v texte správnej žaloby a ani ich v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, nemôže na ne správny súd prihliadať. Je potrebné zdôrazniť, že z uvedených dôvodov nie je prípustné, pokiaľ ide o vymedzenie žalobných bodov, nahrádzať tieto odkazom na iné podanie žalobcu učinené vo vzťahu k samotnému orgánu verejnej správy v administratívnom konaní.

18. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam na strane správcu dane v priebehu dokazovania, správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu, a to z podania správcu dane zo dňa 14.06.2019 mal správny súd preukázané, že správca dane v súlade s citovaným ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a súčasne v uvedenom podaní dôsledne a podrobne oboznámil žalobcu s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Podanie správcu dane teda neobsahovalo len formálne a všeobecne koncipované poučenie, ale detailne popisovalo všetky zistenia a pochybnosti, ktoré správca dane počas daňovej kontroly nadobudol tak, aby vytvoril reálnu možnosť žalobcovi vzniesť konkrétne námietky, resp. vysvetliť správcovi dane konkrétne nejasnosti a vzniesť v tejto súvislosti prípadné ďalšie dôkazné návrhy.

19. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dokazovania v správnom súdnom konaní výsluchom svedka W. Y. a N. S. správny súd uvádza, že nie je súdom skutkovým, ale súdom právnym a pre správny súd je v nadväznosti na úpravu podľa rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. Hoci priamo legitimuje správny súd v každom jednotlivom prípade vykonať dôkazy nielen potrebné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj na rozhodnutie vo veci, je súčasne potrebné zdôrazniť, že vždy ide o možnosť a nie povinnosť správneho súdu, pričom ide o nenárokovateľné procesné právo účastníkov konania. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že neboli splnené podmienky podľa úpravy , pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie, to znamená podľa vyhodnotenia správneho súdu dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, v prejednávanej veci správny súd nerozhodoval podľa a ani nerozhodoval v konaní podľa , , , , . Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca ani vo vzťahu k návrhu na výsluch svedka Y. a svedka S. nevymedzil konkrétne skutkové okolnosti relevantné pre prejednávanú vec, na ktoré navrhuje týchto svedkov vypočuť.

20. Sumárne v správnej žalobe namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu, nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu, ktorý nebol dostačujúci na riadne posúdenie veci a k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správny súd uvádza, že uvedené dôvody zakladajúce zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného vo veci skonštatovať vzhľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu pri hodnotení jednotlivých konkrétnych námietok žalobcu obsiahnutých v žalobných bodoch ako naplnené nehodnotí. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom dôsledne preveriť reálnosť zdaniteľných plnení deklarovaných po formálnej stránke predloženou faktúrou, vykonal úkony za účelom úplného a presného zistenia skutočností významných pre vyhodnotenie uplatneného práva žalobcu na odpočet, pričom svoje zistenia po ich vyhodnotení v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov správne právne posúdil. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného je odôvodnené v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z úpravy § 63 ods. 5 daňového poriadku. Odôvodnenia týchto rozhodnutí sú dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajú atribút preskúmateľnosti, nakoľko vymedzujú dostatočné východiská prijatých záverov i úvahy, ktorými boli správne orgány vedené pri ich prijatí. Rozhodnutie žalovaného reagovalo náležite na všetky odvolacie námietky žalobcu ako odvolateľa. V nadväznosti na to nie je správnym súdom ako dôvodná hodnotená ani námietka nepreskúmateľnosti, vznesená vo všeobecnej rovine, bez náležitej konkretizácie v závere správnej žaloby. Správne orgány zistili dostatočne skutkový stav pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý je základom ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise ,a tak ako je uvedené vyššie bol správne právne posúdený. Na základe skonštatovania nedôvodnosti námietok obsiahnutých v správnej žalobe rozhodol správny súd podľa o zamietnutí žaloby.

21. Žaloba bola zamietnutá, v nadväznosti na čo účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalovaný. Žalobcovi správny súd podľa a contrario náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe skonštatovania nepreukázania splnenia podmienky výnimočnosti situácie podľa a contrario.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.