Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Ek/3008/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., se sídlem Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242 konajúci na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 proti povinnému: maloletá Q. M., nar. XX.XX.XXXX, zast. zákonným zástupcom (otcom): T. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX F. v konaní zast.: Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 18.832,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8. 11. 2021 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 08.11.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie a III. výrokom oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -14 zo dňa 20.04.2021. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že sa ako prvé v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberala otázkou včasnosti, teda či povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. V tejto súvislosti skonštatovala, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 29.09.2021. Následne povinný zastúpený právnym zástupcom podal návrh na zastavenie exekúcie cez Ústredný portál verejnej správy dňa 15.10.2021, čiže po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Súčasne uviedla, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť len právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Pričom právna skutočnosť (dôvod zastavenia exekúcie) je uplatnená včas, ak ju povinný bez vlastnej ujmy nemohol uplatniť skôr. Zároveň ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, nakoľko ide o vyjadrenie

koncentračnej zásady. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to uplatnenú koncentračnú zásadu, neprihliadla na tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný podal tento návrh po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.

3. Napriek vyššie uvedenému právnemu záveru, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou pre úplnosť k tvrdeniu povinného ohľadne vydania exekučného titulu vyšším súdnym úradníkom uviedol, že vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je plne v kompetencii vyššieho súdneho úradníka, ktorému toto oprávnenie vyplýva priamo z ustanovenia . Pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným platobným rozkazom namietal rozpor so zákonom, neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, či charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou zdôraznil, že povinný mal možnosť brániť sa v základnom konaní podaním odporu voči uvedenému platobnému rozkazu. Zároveň uviedla, že exekučný súd je obsahom predloženého exekučného titulu viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, ak aj existovali, sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR ). NA záver vyššia súdna úradníčka uviedla, že nakoľko tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného ako nedôvodný v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku zamietol. Súčasne oprávnenému a povinnému nepriznala nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v celom rozsahu sťažnosť. Podanú sťažnosť odôvodnil tým, že napádané uznesenie nijako nereflektuje posúdenie jeho produkovanej právnej otázky a zároveň je v rozpore s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR a v konečnom dôsledku ďalším porušením jeho práv. V ďalšom povinný uviedol rovnaké skutočnosti, aké uviedol už v návrhu na zastavenie exekúcie. Opätovne poukázal na to, že v základnom konaní údajne nedošlo zo strany vyššieho súdneho úradníka k riadnemu a odbornému hodnoteniu právnej a skutkovej stránky veci, čím malo dôjsť k porušeniu a k naplneniu práve takej situácie, ktorú ako nesúladnú s právom EÚ uviedol Súdny dvor v rozsudku SDEÚ C-488/17 z 20.09.2018. Povinný taktiež v podanej sťažnosti uviedol, že nie vyšší súdny úradník, ale jedine sudca môže v skrátenom konaní rozhodovať vo veci, keďže je dôvodné predpokladať, že správne a spravodlivé posúdenie veci a ex offo prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok jedine sudcom. Ako samotnú podstatu podanej sťažnosti povinný označil skutočnosť, že v napadnutom uznesení nemožno nájsť odpoveď na to, či môže alebo nemôže vyšší súdny úradník vydať platobný rozkaz v skrátenom konaní a súčasne pritom rezignovať na povinnosť ex offo identifikovať neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne rezignovať na povinnosť posúdenia platnosti právneho úkonu z hľadiska rozporu či súladu s dobrými mravmi a pod. Zároveň v podanej sťažnosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného SR, konkrétne nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 04.02.2021 ako aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. ako aj bod 23 nálezu Ústavního sodu ČR, sp. zn. . Z uvedených dôvodov povinný považuje sťažnosťou napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a arbitrárne, a preto navrhujú toto uzneseniu súdom konajúcim o sťažnosti zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie alebo uznesenie zmeniť a exekúciu zastaviť.

5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 15.12.2021 vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že povinný vo svojej sťažnosti naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach vykonštruovaných v rámci jeho návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone a ktoré oprávnený výslovne popiera. Ba práve naopak, tvrdenia povinného sú v priamom rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou upomínacieho konania. Ďalej poukázal na o súdnych úradníkoch, pričom z tohto ustanovenia je podľa oprávneného viac ako zrejmé, že v rámci upomínacieho konania bol vyšší súdny úradník oprávnený vydať Platobný rozkaz. Akýkoľvek iný výklad považuje oprávnený v priamom rozpore so zákonom, pričom samotný názor povinného nie je pre súd smerodajný. Súčasne má oprávnený za to, že z Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 zo dňa 20.09.2018 nikde nevyplýva, že by v predmetnom konaní mohol rozhodovať len sudca, a teda že by zákonom táto právomoc nemohla byť prenesená na vyššieho súdneho úradníka. Takýto výklad zo strany povinného považuje oprávnený za absolútne formalistický, ktorý sa svoju chybu (oneskorené podanie odporu právnym zástupcom) v predmetnom konaní snaží zakryť takouto argumentáciou, ktorá nemá oporu nielen v právnych predpisoch, ale ani v samotných rozhodnutiach, ktoré prezentuje. Zároveň považuje za absolútne nie na mieste, aby sa rozhodnutie vydané príslušným všeobecným súdom v riadnom súdnom konaní v súlade so zákonom porovnávalo s rozhodcovským konaním. Pričom pokiaľ je aj v rámci výkonu rozhodcovského rozsudku daná právomoc exekučného súdu preskúmavať v spotrebiteľských veciach

takéto rozhodnutie, odôvodnením tohto postupu je práve to, aby bola zachovaná možnosť preskúmať prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok aj všeobecným súdom ako nezávislým orgánom. Na záver ešte oprávnený uviedol, že povinný mal nielen počas celého trvania zmluvného vzťahu, odkedy na ňu záväzok prešiel, ale aj počas celého súdneho konania - ako základného tak aj exekučného - maximálne nezodpovedný a laxný prístup nielen k plneniu svojich povinností, ale aj k využívaniu svojich procesných práv a teraz sa v absolútnom rozpore s dobrými mravmi pokúša zneužívať svoje postavenie spotrebiteľa, čiže slabšej strany sporu a formalisticky prekrúca ustanovenia zákona, ako aj rozhodnutia súdov, aby tým zakryla svoje pochybenia a vyhla sa plneniu svojich povinností. Pritom neprejavuje ani minimálnu snahu pristúpiť k akýmkoľvek úhradám svojho dlhu voči oprávnenému. Oprávnený má súčasne za to, že celé upomínacie konanie ako aj následné exekučné konanie prebieha v plnom súlade so zákonom a nedošlo k žiadnemu z pochybení, ktoré povinný vo svojich podaniach účelovo namieta. Preto sťažnosťou napadnuté uznesenie považuje oprávnený za správne, plne v súlade so zákonom, ako aj náležite odôvodnené.

6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola do elektronickej schránky súdu podaná dňa 06.12.2021 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky právneho zástupcu povinného doručené dňa 19.11.2021, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.08.2021, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 2.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2020 v spojitosti s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 11.03.2021 o odmietnutí odporu, dňa 06.09.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi (78EX 1065/2021). Dňa 15.10.2021 bol po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehote podaný poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného zdôrazňuje tú skutočnosť, že vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, konkrétne v bode 15 správne skonštatovala, že návrh povinného bol podaný po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Zároveň správne uviedla, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný uplatniť len právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Právna skutočnosť (dôvod zastavenia exekúcie) je uplatnená včas, ak ju povinný bez vlastnej ujmy nemohol uplatniť skôr. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, ide o vyjadrenie koncentračnej zásady. Preto súd nemal zákonnú povinnosť zaoberať sa dôvodmi uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie.

17. Napriek vyššie uvedenú konštatovaniu, z dôvodu právnej istoty účastníkov exekučného konania, sa vyššia súdna úradníčka zaoberala dôvodmi uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti sudca uvádza, že vyššia súdna úradníčka neponechala bez povšimnutia žiadne argumenty sťažovateľa (povinného), ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

18. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné reagovať na údajne vyšším súdnym úradníkom v sťažnosťou napadnutom uznesení nezodpovedanú otázku, „či môže alebo nemôže vyšší súdny úradník vydať platobný rozkaz v skrátenom konaní a súčasne pritom rezignovať na povinnosť ex offo identifikovať neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne rezignovať na povinnosť posúdenia platnosti právneho úkonu z hľadiska rozporu či súladu s dobrými mravmi a pod.“ Na margo uvedeného súd dáva do pozornosti povinnému, že vydanie platobného rozkazu (exekučného titulu) v upomínacom konaní je plne v kompetencií vyššieho súdneho úradníka, ktorému toto oprávnenie ako správne uviedol aj oprávnený vo svojom vyjadrení vyplýva priamo z ustanovenia o súdnych úradníkoch (do 1.7. 2021 bolo uvedené aj v o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“). Pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným platobným rozkazom namieta rozpor so zákonom, neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, či charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd zdôrazňuje, ako správne uviedol už vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí, že povinný sa v princípe mohol brániť v základnom konaní (právo podať odpor proti platobnému rozkazu), čo však povinný neurobil v zákonom stanovenej lehote. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani v zásade nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému platobnému rozkazu.

19. Vyššia súdna úradníčka odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že exekučný súd nemôže vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. Poukázala pritom na ustálenú judikatúru ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky -14 zo dňa 20.04.2021 v obdobnej veci Ústavného súdu, „K uvedenému ústavný súd dodáva, že zákonodarca reflektoval vývoj judikatúry domácich súdov aj Súdneho dvora, pokiaľ ide o možnosti obrany spotrebiteľa aj na úrovni prebiehajúceho exekučného konania, čo sa premietlo do znenia Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017. Aj po týchto zmenách však exekučný súd je povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou [§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku]. V prípade sťažovateľov však možnosť namietať existenciu neprijateľnej podmienky existovala, a to práve prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu, ktorú nevyužili, pričom v rámci sťažnosti (ale ani v rámci ústavnej sťažnosti) neuviedli žiaden dôvod, pre ktorý tak neurobili. Sťažovatelia mali tiež možnosť (s ohľadom na ich argumentáciu) využiť proti platobnému rozkazu mimoriadny opravný prostriedok v podobe žaloby na obnovu konania [ v spojení s ]. Nedostatok procesnej aktivity sťažovateľov v základnom konaní (ktorú sa snažia prekryť námietkou o nezákonnosti vydania platobného rozkazu v ich veci a tým i nezákonnosťou vedenia exekúcie) nemožno nahrádzať. V konaní vykonávacom, pretože to vzhľadom na jeho účel, ktorý zdôraznil v napadnutom uznesení i okresný súd, nie je prípustné.“ /viď bod 18 napadnutého rozhodnutia/.

20. Sudca však v súvislosti aj s touto sťažnosťou udáva, že túto zásadu nie je možné aplikovať plošne, na všetky exekučné tituly. Výnimku z tejto zásady tvorí napr. aj platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, pokiaľ podkladom pre jeho vydanie bola spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. K tomu sudca poukazuje na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. V tomto smere súd ďalej uvádza, že povinnosť ex offo skúmania zákonnosti exekučného titulu z hľadiska rešpektovania pri vydávaní platobného rozkazu vyplýva súdu aj z a Exekučného poriadku, konkrétne z Exekučného poriadku (k uvedenému viď aj zjednocujúce uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. -9 zo dňa 15. júna 2022).

21. V súvislosti so samotným spotrebiteľsko-právnym vzťahom medzi oprávneným a povinným súd ešte poznamenáva, že exekučný súd v exekučnom konaní je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať, keď posúdenie záväzkovoprávneho vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského má zrejmý význam pre samotný postup súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie je viazaný postupom upraveným v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku. Súd má tým na mysli konkrétne ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, a to práve v tom prípade, ak sa jedná o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Predloženie dotknutej spotrebiteľskej zmluvy resp. ostatných dokumentov s ňou súvisiacich má následne nepochybný význam pre posúdenie prípadnej existencie zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, a teda na náležité posúdenie, či predmetný exekučný titul bol alebo nebol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Na základe vyššie uvedených dôvodov (body 20 a 21 rozhodnutia) sa sudca oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje ako aj nahliadnutím do spisu a zistil, že Zmluva o úvere č. EZY-MRL-00099488-2014-BR00- IU, z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní, bola podpísaná medzi veriteľom UniCredit Bank Slovakia, a.s., IČO: 00 681 709 a pôvodnou dlžníčkou - matkou povinného dňa 07.08.2014. Súd, vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, z úradnej povinnosti skúmal či pohľadávka nie je premlčaná a zistil, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 18.04.2018. Ku dňu vyhlásenia splatnosti predstavovala pohľadávka žalovaného sumu 18.765,84 EUR s príslušenstvom. Žaloba bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 05.11.2020, žalobca si teda pohľadávku uplatnil v trojročnej premlčacej dobe. Pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Sudca následne preskúmal samotnú Zmluvu a zistil, že predmetom zmluvy o úvere bol úver vo výške 20.600,- EUR. Poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver 600,- EUR, Riadna úroková sadzba typu FIX bola dohodnutá v bode 4 Prílohy k Zmluve o úvere - Základných podmienok úveru vo výške 2,00% p.a. (základná úroková sadzba FLOAT vo výške 1,3% p.a. a hrubá marža vo výške 0,7% p.a.). Obdobie fixácie bolo dohodnuté na 3 roky. Následne bola dohodnutá výška úrokov 1,29 % p.a. (základná úroková sadzba FLOAT vo výške 1,3% p.a. a hrubá marža vo výške -0,1 % p.a.) od 15.08.2017. Výška anuitnej splátky predstavovala sumu 78,25 EUR a od septembra 2017 sumu 71,80 EUR. Celkový počet splátok 348 vždy do 15.-ho dňa v mesiaci kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť 15.08.2043. Súd z takto predloženej zmluvy zistil, že Zmluva o úvere číslo č. EZY-MRL-00099488-2014-BR00-IU zo dňa 07.08.2014 mala všetky náležitosti predpísané zákonom 129/2010. V zmluve sa konštatuje, že bola uzatvorená podľa - 507 zákona číslo . V súlade s citovaným zákonom bol dohodnutý úrok, avšak podľa sa zmluva považuje za spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom k vyčíslenej pohľadávke žalovaná suma pozostáva z istiny 18.765,84 EUR (20.600,- EUR - 1.834,16 Eur) a neuhradeného úroku vypočítaného ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 66,75 EUR spolu vo výške 18.832,59 EUR, pričom oprávnený žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny od 19.04.2018 (deň nasledujúci po predčasnej splatnosti úveru). Pokiaľ teda povinný zastúpený právnym zástupcom namieta výšku poplatkov za upomienky, poplatok za nedodanie

žalobcom vyžadovaných listín, poplatok za navýšenie úveru mi. vo výške 200,- EUR, poplatok za zmenu zmluvných podmienok vo výške 166,- EUR, poplatok za predčasné splatenie úveru, minimálne vo výške 166,- EUR, dokonca za nečerpanie úveru vo výške 500,- EUR a poplatok za vyčíslenie zostatku pohľadávky vo výške 40,- EUR, tak tieto poplatky ako vyplýva z vyššie uvedené neboli žalobcom (tu oprávnený) v súdnom konaní uplatnené, čiže nemajú žiadny vplyv na vymáhaný nárok, keď tento pozostáva len z nezaplatenej istiny + neuhradený úrok vypočítaný ku dňu predčasnej splatnosti vo výške 66,75 EUR a úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

23. Možno teda skonštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.

24. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

25. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

26. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

27. Sudca prvej inštancie tak konštatuje, že exekučné konanie je toho času vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý dosiaľ nebol zrušený, a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinnou splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

28. Na základe vyššie uvedeného tak sudca prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť povinného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 11. 2021 zamietnuť v celom rozsahu, keď povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného

poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

29. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

30. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli, súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).