Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobcu: Urbariát Jurová - pozemkové spoločenstvo, IČO: 30 400 7822, so sídlom Jurová č. 85, zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, advokátka so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti žalovanej: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX zastúpený: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o odstránenie neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. -246 zo dňa 12.03.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -292 zo dňa 31.03.2020 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil , , , , a , (ďalej iba „OZ“) a a (o pozemkových spoločenstvách), platného a účinného od 24.08.1995 do 30.04.2013 a vecne argumentoval, tým že podľa zmluvy o založení spoločenstva platí, že valné zhromaždenie rozhoduje o hospodárení spoločenstva a nakladá so spoločným majetkom, výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý plní predovšetkým uznesenia valného zhromaždenia a pokiaľ rozhoduje o hospodárskych záležitostiach v hodnote do 20.000,- Sk. Rozhodnutie výboru však nemohlo byť konečné, mohlo byť len podkladom na rozhodnutie pre valné zhromaždenie spoločenstva, lebo iba valné zhromaždenie spoločenstva mohlo rozhodnúť o tom, ako bude naložené so spoločným majetkom.

3. V čase sporného záznamu bol výbor spoločenstva 7-členný vrátane predsedu, ktorým bol Z. A.. Rozhodnutia výboru, pokiaľ by sa dotýkali nakladania so spoločným majetkom, môžu byť platné len ak by ich výbor prijal hlasovaním (lebo ide o kolektívny orgán). Žalobca súdu predložil zápisnicu z posledného valného zhromaždenia ktorej obsah osvedčuje, že valné zhromaždenie sa s predmetom

sporu zaoberalo a uložila výboru naďalej obhajovať práva podielníkov v tomto súdnom konaní , keďže zabratie pozemkov žalovanou pokladá za protizákonné. Žalobca predložil aj uznesenie z valného zhromaždenia z uplynulých rokov.

4. Výbor je výkonným orgánom spoločenstva, avšak za svoju činnosť zodpovedá valnému zhromaždeniu. Ak je na právny úkon predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru, inak za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru.

5. Žalovaná mohla a mala vedieť o excese, keďže je sama členkou urbariátu. Členovia spoločenstva, ktorí záznam údajne podpísali v podstate len identifikovateľne Z. A. prekročili svoje právomoci a žalovaná o tom nielen že mohla ale aj mala nepochybne vedieť. Na zázname uvedený J. A. je otcom žalovanej a v čase údajného podpisovania záznamu nebol členom výboru čo žalovaná vedela resp. vedieť musela. W. W. bol v čase jeho spísania mŕtvy. Ďalší podpísaný W. D. zomrel v roku 2014 ale podľa tvrdenia žalobcu v roku 2002 bol slepý na jedno oko a mal poruchy sluchu a preto žalobca spochybňuje jeho podpis.

6. Sporný záznam možno považovať ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Obč. zák. podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu , ktorá nie je osobitne upravená . Ani takáto zmluva však nemôže odporovať obsahu alebo účelu zákona. Súd sa stotožnil názorom žalobcu, ktorý poukázal na ust. § 491 Obč. zákona, podľa ktorého záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy v zákone neupravenej treba posúdiť podľa obsahu zmluvy ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Analógia zákona však je prípustná iba v tom rozsahu v akom zmluva neobsahuje vlastnú úpravu.

7. Zo záznamu 10.4.2002 nevyplýva žiadna dohoda o nájomnom , uvádza sa len , že lesný pozemok sa prenecháva do užívania na 50 rokov s tým, že budúci užívateľ odstráni nelegálnu skládku odpadu na vlastné náklady, z čoho je zrejmé, že aj takáto inominátna zmluva odporuje zákonu. Totiž ani jeden člen spoločenstva a ani spoločenstvo - urbariát nemôže prenechať spoločné nehnuteľnosti do užívania bez dohody o výške odplaty. Sporná zmluva trpí neurčitosťou , nezrozumiteľnosťou preto že z nej nie je možné zistiť presne špecifikovaný predmet užívania a sú aj pochybnosti o vážnosti vôle účastníkov právneho úkonu najmä na strane urbariátu ako už bolo vyššie uvedené.

8. Vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy súhrne súd považoval záznam - inominátnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák. Keďže tento záznam je absolútne neplatný právny úkon žalovaná užíva prejednávanú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.

9. Súd mal zato, že tento záznam bol uzavretý iba medzi fyzickými osobami ako je aj v zázname uvedené, že uzatvárajú členovia urbariátu. Je uvedené aj meno J. W., ktorý v tom čase už bol 8 rokov mŕtvy. Na listine absentuje aj úradná pečiatka výboru urbariátu . Záznam nespĺňa náležitosti podľa a nenachádza sa v dokumentoch žalobcu.

10. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd má zato, že záznam spísaný pri dohode o využívaní pozemku , parcelné č. 812/1 v obci O. zo dňa 10.4.2002 je neplatný preto odporkyňa nemôže požívať právnu ochranu užívania na základe takéhoto záznamu.

11. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že spoločná nehnuteľnosť parcelné číslo 812/1 - lesný pozemok resp. jeho časť sa nachádza neoprávnene vo faktickej moci žalovanej , ktorá nemá k tejto nehnuteľnosti osobitné právo umožňujúce jej samostatne rozhodnúť o užívaní tejto spoločnej parcely. Žalovaná svojim konaním zasiahla do práv navrhovateľa keďže užíva túto časť parcely bez právneho dôvodu preto súd žalobcovi priznal úspech a rozhodol o povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosť v k.ú. O. , obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m.

12. Nakoľko žalobca mal v konaní úspech súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s poukazom na , a . Je zrejmé, že prvé rozhodnutie vo veci bolo odvolacím súdom. vrátené

aj z dôvodu neurčitosti a teda nevykonateľnosti výroku rozhodnutia. Po zrušení a vrátení uvedeného rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Trnave, sp.zn. , žalobca navrhol pripustiť zmenu žalobného návrhu, ktorému návrhu okresný súd vyhovel uznesením zo dňa 20.03.2018 a pripustil zmenu žalobného návrhu tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

14. Poukázal na , a . Je nepochybné, že žalobný návrh musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Má za to, že opätovne ani po zmene žalobného návrhu samotný výrok rozsudku, na základe ktorého je "Žalovaná povinná vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec O. na LV č. XXX ako parcely reg. "C" č. 812/1

- lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17 m a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku“, nezodpovedá skutkovému stavu a trpí vadou neurčitosti a je nevykonateľný. Žalovaná má v zmysle výroku rozsudku vypratať nehnuteľnosť a to parcelu č. 812/1 v k.ú. O. v rozsahu 601m2, ktorá podľa žalobného návrhu je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. Uvedené tvrdenie sa ale nezakladá na pravde, nakoľko žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností ale tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých podielnikov a žalobca tieto nehnuteľnosti len spravuje. Uvedený nedostatok žalobného návrhu však nie je vadou podania, na ktorú by mal súd upozorniť resp. vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania. Preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne, nakoľko toto nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom v rámci konania.

15. Neurčitosť žalobného návrhu spočíva v tom, že nie je opäť zrejmé, teda dostatočne určite vymedzené, ktorých 601m2 z celkovej výmery parcely (86.089m2) má žalovaná vypratať. Zároveň je žalovanej uložená povinnosť odstrániť oplotenie v dĺžke 79,17m, pričom zase nie je bližšie vymedzené, kde sa uvedené oplotenie, ktoré má byť odstránené nachádza, a teda aj túto časť výroku rozhodnutia považuje za neurčitú a tým aj nevykonateľnú.

16. Ohľadom žalobného návrhu poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. : "Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch ( ). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byt' presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastat' účinky žalobcom zamýšľané (). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ). Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny alebo nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

17. Ohľadom poučovacej povinnosti súdu však poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.12.2011, sp. zn. "Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania."

18. Bolo na žalobcovi, aby svoje podanie opravil tak, aby bol žalobný návrh vo veci samej určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný teda navrhol taký žalobný návrh, ktorý presne, určito a

zrozumiteľne vymedzuje akú povinnosť navrhuje žalovanému uložiť, prípadne toho, čo má žalovaný presne, kedy a v akej lehote vykonať resp. čoho sa má zdržať. Žalobca pritom na pojednávaní dňa 20.03.2018 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na vyjadrení zo dňa 21.06.2017, kde upravil petit v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Trnava a žiadal pripustenie zmeny petitu, čomu súd uznesením vyhovel. V predmetnom rozhodnutí Krajský súd v Trnave pritom uviedol, kde sú nedostatky návrhu a taktiež uviedol ako mohol žalobca svoj návrh upraviť tak, aby bol určitý a teda vykonateľný. Na základe vyššie uvedeného preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.03.2019, č.k. -246 podľa zmenil tak, že súd žalobu zamieta. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že vecne žalovaná argumentuje len s neurčitosťou žalobného návrhu a ďalej tým, že vo výroku je konštatované podielové spoluvlastníctvo žalobkyni a žalovanej k spornej nehnuteľnosti, čo nezodpovedá skutočnosti, lebo žalobkyňa túto nehnuteľnosť len spravuje. Nie je tiež dostatočne určená, čo má žalovaná vypratať. Domáha sa preto zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobu zamietne.

20. S touto argumentáciou žalovanej nesúhlasí. Navrhovaný petit znie tak, že:

21. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť, ktorú vedie Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor v k. ú, O., Obec O. na LV č. XXX, ako parc. registra" C" č. 812/1 lesné pozemky vo výmere 86.089 m2 v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu a to v rozsahu 601 m2, vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17 m2 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Je pravdou, že vo výroku napadnutého rozsudku je uvedené, že sporná parcela je „v podielovom spoluvlastníctva Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo", čo je dôsledkom toho, že v texte navrhovaného petitu súd opomenul uviesť slovo "členov".

23. Je zrejmé, že ide o zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo okamžitým zlyhaním duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhotovenia a vyhlásenia rozsudku. Žalovaná aj jej právny zástupca nepochybne text navrhovaného petitu poznajú a preto im musí byť zrejmé, že ide o chybu, ktorá rozpoznateľne svedčí o zrejmej nesprávnosti.

24. Podľa , súd, kedykoľvek bez návrhu opraví v rozsudku i iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie.

25. Pre žalovanú je tak isto nepochybne zrejmé, že okupovaná časť parcely bola zameraná „geodetickým zameraním skutočného stavu" vypracovaného Ing. C. D. (POZ PROJKISS, Malé Dvorníky 132/ č. 44/2013 so stavom k 20.1.2014, potvrdeným autorizovaným geodetom a kartografom Ing. K. I., ktoré je založené v spise. V tomto prípade nejde o geometrický pán a geodetické zameranie sa nezapisuje do katastra.

26. Nevylučuje však, že toto geodetické zameranie mohlo byť súčasťou rozsudku, ako v prípade geometrického plánu. Podľa je však možné dopĺňacím rozsudkom o takýto výrok napadnutý rozsudok doplniť.

27. Pre žalovanú nemôže byť z tohto hľadiska napadnutý rozsudok neurčitý a nevykonateľný. Je to zrejme tá časť, ktorú okupuje. Nepatrí do jej výlučného vlastníctva, ale do podielového spoluvlastníctva všetkých členov pozemkového spoločenstva, o ktorú časť sa celé konanie vedie, keď súčasne žalovaná tvrdila, že nadobudla právo ju užívať z titulu nájmu.

28. Navrhuje preto, aby súd opravil a prípadne doplnil napadnutý rozsudok podľa a . Napadnutý rozsudok pokladá za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil s tým, že mu prizná náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

29. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (), po skonštatovaní, že podané odvolanie

má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech.

30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej, bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie so zameraním na vykonateľnosť napadnutého rozsudku.

31. Žalobca sa svojím zmeneným návrhom (podaním zo dňa 04.12.2018) potom ako odvolací súdu zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie domáhal rozhodnutia, ktorým by žalovanú súd zaviazal vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorú zmenu súd pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 20.03.2018.

32. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím (v poradí druhým) rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O. , obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve Urbariátu Jurová - pozemkové spoločenstvo a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m.

33. K odvolacej argumentácii týkajúcej sa žalobného petitu a to vo vzťahu k tomu, čo žalobca chcel žalobným návrhom dosiahnuť, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičným princípom, čo znamená, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto vymedzením je súd v zásade viazaný. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby. V zásade platí, že žalobný návrh musí byť jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa žalobca domáha. Súd je týmto žalobným návrhom viazaný (tzv. zásada ne ultra petitum upravená v a ) čo znamená, že nemôže prekročiť návrh strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa strany domáhali.

34. Odvolaciemu súdu sú pritom známe závery súdnej praxe, že pokiaľ žalobca označí v žalobe presne, určite a zrozumiteľne spôsob určenia právneho vzťahu, práva, alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia nie je pritom viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca skutočne domáhal (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. ).

35. V danom prípade sa žalobca ako „pán sporu“ (dominus liti), potom ako požiadali súd o pripustenie zmeny pôvodnej žaloby, ktorá zmena bola súdom pripustená, čím súd prvej inštancie rešpektoval tento dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorý mu výhradne patrí, domáha voči žalovanej zaviazať ju k vyprataniu nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor k.ú. O., obec O. na LV č. XXX ako parcelu reg. "C" č. 812/1-lesné pozemky vo výmere 86.089 m2, v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu a to v rozsahu 601 m2 vrátane odstránenia oplotenia tejto rozlohy v dĺžke 79,17m. Takýto žalobný petit je petitom určitým a zrozumiteľným, súd na jeho základe vie o čom koná a rozhoduje.

36. Odvolací súd sa síce stotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej v tom, že žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, ale tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých podielnikov a žalobca tieto nehnuteľnosti len spravuje, avšak z obsahu žalobného návrhu, z konania samého a i z odôvodnenia predmetného rozsudku je zrejmé, že pri vyhlasovaní rozsudku došlo

k zrejmej nesprávnosti, ktorú súd prvej inštancie napravil opravným uznesením č.k. -292 zo dňa 31.03.2020. Z tohto dôvodu je preto táto odvolacia námietka nedôvodná.

37. Pokiaľ ide o neurčitosť žalobného návrhu z dôvodu, že nie je opäť zrejmé, teda dostatočne určite vymedzené, ktorých 601m2 z celkovej výmery parcely (86.089m2) má žalovaná vypratať a zároveň je žalovanej uložená povinnosť odstrániť oplotenie v dĺžke 79,17m, tu odvolací súd udáva, že i keď žalobca mohol upresniť petit žaloby i s odkazom na „geodetické zameranie skutočného stavu" vypracovaného Ing. C. D., POZPROJ-KISS, Malé Dvorníky 132, č. 44/2013 so stavom k 20.01.2014, potvrdeným autorizovaným geodetom a kartografom Ing. K. I., ktoré je založené v spise a mohlo byť súčasťou rozsudku, je možné považovať petit v znení ako bol upresnený žalobcom za postačujúci.

38. Ako už bolo citované, žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. )

39. Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľnosti vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Neznamená to, že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľnosti musí byť nutne identifikovaná všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, požiadavka jej určitosti - nezameniteľnosť pritom musí byť bezpodmienečne zachovaná. Z uvedeného plynie, že hodnotiace kritéria určitosti v takýchto prípadoch, ktorým je i nehnuteľnosť zapísaná (evidovaná) v katastri nehnuteľnosti sa nemusí nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných (porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2000, sp.zn. Cpjn 38/98, uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 44, ročník 2000). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. )

40. V danej veci sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti a odstránenia oplotenia, teda týkajúcich sa práv k nehnuteľnosti, avšak tých, ktoré sa nezapisujú do katastra nehnuteľností.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nie je povinný v žalobe vymedziť v petite žaloby časť nehnuteľnosti, ktorú žiada vypratať tak, že táto bude označená v geodetickom pláne, ale postačuje, ak je identifikovaná iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, akej nehnuteľnosti sa žaloba týka. Je potrebné si uvedomiť, že podstatou žaloby o vypratanie je návrh vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádzajú veci žalovanej, aby bola táto nehnuteľnosť vyprataná. Úspech žalobcu v spore tak nie je limitovaný rozsahom plochy z pozemku (s ktorým hospodári žalobca), kde sa nachádzajú veci žalovanej z celkovej plochy tohto pozemku, ale práve tým, že žalobca preukáže, že na pozemku v jeho vlastníctve (v danom prípade, s ktorým hospodári) sa nachádzajú veci žalovanej bez oprávnenia. Polohové určenie plochy pozemku užívanej žalovanou je len otázkou možnej identifikácie neoprávneného užívania žalovanou tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Inými slovami povedané, žalobca nie je pre úspech v spore povinný v žalobnom petite uviesť, že navrhuje vypratať konkrétnu časť pozemku, ktorá patrí členom žalobcu, užívanú a zapratanú žalovanou z konkrétne vymedzenej (napr. geometrickým plánom) časti pozemku, ktorý patrí členom žalobcu a nie je chybou, že neurčil, ktorých konkrétne 601 m2 má žalovaná vypratať. V konečnom dôsledku totiž ide o uloženie povinnosti žalovanej na vlastné náklady vypratať sporom dotknutú nehnuteľnosť, pričom vymedzenie pozemku (prípadne jeho časti) je známe obom stranám sporu a napokon vyplýva i geodetického zamerania predloženého žalobcom. 42. Pre vykonateľnosť povinnosti uloženej rozhodnutím súdu je významné identifikovať nezameniteľným spôsobom len nehnuteľnosť, ktorú je žalovaná povinná na vlastné náklady vypratať. Predmetná nehnuteľnosť identifikovaná bola v zmysle údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností, teda označením pozemku tak, ako je tento evidovaný v katastri nehnuteľností, teda pozemku ako takého (aj z

hľadiska jeho rozsahu), a pokiaľ žalobca vymedzil aj veľkosť výmery, ktorú je povinná žalovaná vypratať bez bližšej špecifikácie, uvedené nie je nedostatkom vykonateľnosti rozsudku, keďže obom stranám je známe, ktorú časť nehnuteľnosti žalovaná užíva, aj keď nič nebránilo žalobcovi formulovať petit žaloby bližšie, resp. s doplnením geodetického zamerania, ktorý by bol súčasťou rozsudku. 43. Obdobne uvedené platí i pre odstránenie oplotenia, ktorého sa žalobca domáhal.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny, v spojení s opravným uznesením, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, s použitím ust. , potvrdil.

45. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).