Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/321/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Urbariát Jurová

- pozemkové spoločenstvo, IČO: 30 400 7822, so sídlom Jurová 85, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovanej: J. A., narodená XX.X.XXXX, bytom O. XX, zastúpená splnomocnencom: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46 255 010, so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o odstránenie neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/192/2013-143 zo dňa 5.4.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil odporkyni (žalovanej) povinnosť odstrániť neoprávnené zásahy do vlastníckych práv žalobcu a to tým, že odstráni oplotenie zasahujúce do parcely registra „C“ č. 812/1-lesný pozemok, vo výmere 86.089 m2, ktorú vedie Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor pre k. ú. O. na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu v rozsahu 601 m2 a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom uložil odporkyni (žalovanej) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 615,57 eur advokátke navrhovateľa (žalobcu) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 37, § 671 ods. 1, 2, § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 3, § 18 ods. 2 písm. d) zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách platnom od 24.8.1995 do 30.4.2013, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zo záznamu spísaného pri dohode zo dňa 10.4.2002 vyplýva, že táto dohoda bola uzavretá medzi členmi urbariátu a žalovanou, pričom žalovaná v tom čase žila v platnom manželstve a užívanie nehnuteľnosti nie je bežná vec, ktorú by mohla vykonávať bez súhlasu svojho manžela ( § 145 Obč. zák.). V zázname uvedení členovia urbariátu bez uvedenia funkcie mali procesné postavenie rovnaké ako žalovaná, ktorá je tiež členom urbariátu. Tento záznam je svojim obsahom nájomnou zmluvou. V nájomnej zmluve musí byť presne špecifikovaný predmet nájmu a nestačí uviesť približne výmeru ako je to uvedené v zázname cca 800 m2. V dohode nie je uvedená výška nájomného, ani náklady na odstránenie nelegálnej skládky, čo by bolo odpočítané z nájomného na určité obdobie. Odstránenie údajnej nelegálnej skládky odpadu na vlastné náklady nie je adekvátne výške nájmu daného pozemku na dobu 50 rokov. Výpoveď svedka J. A. je rozporuplná, keď na pojednávaní tvrdil, že pozemok potrebovala žalovaná na skládku materiálu, lebo stavala dom a v kritickom zázname je naopak uvedená nelegálna skládka odpadu, ktorú sa zaviazala žalovaná odstrániť

na vlastné náklady. Podľa zmluvy o založení spoločenstva platí, že valné zhromaždenie rozhoduje o hospodárení spoločenstva a nakladá so spoločným majetkom, výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý plní predovšetkým uznesenia valného zhromaždenia a pokiaľ rozhoduje o hospodárskych záležitostiach v hodnote do 20.000,-Sk, nejde o nakladanie so spoločným majetkom ale o bežné hospodárenie spoločenstva, pretože nie je možné aplikovať na rozhodnutia, ktoré sa týkajú nakladania spoločného majetku (a tým nepochybne by bolo aj prenechanie spoločnej parcely do užívania) rozhodnutia o hospodárskych záležitostiach v hodnote do výšky 20.000,-Sk. V čase sporného záznamu bol výbor spoločenstva 7-členný, vrátane predsedu, ktorým bol Z. A.. Rozhodnutia výboru, pokiaľ by sa dotýkali nakladania so spoločným majetkom, môžu byť platné len, ak by ich výbor prijal hlasovaním (lebo ide o kolektívny orgán), takéto rozhodnutie však nemohlo byť konečné, mohlo byť len podkladom na rozhodnutie pre valné zhromaždenie spoločenstva, lebo iba valné zhromaždenie spoločenstva mohlo rozhodnúť o tom, ako bude naložené so spoločným majetkom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že obsah celého sporného záznamu a celá dohoda sú absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemohol vyvolať žiadne následky, ani účinky, že predmetný záznam nemožno považovať za platný pre neurčitosť. A neuzavreli ho oprávnené osoby. Súd prvej inštancie mal zato, že tento záznam bol uzavretý iba medzi fyzickými osobami, ako je aj v zázname uvedené, že ho uzatvárajú členovia urbariátu. Na zázname je uvedené aj meno J. W., ktorý v tom čase už bol 8 rokov mŕtvy. Na listine absentuje aj úradná pečiatka výboru urbariátu. Záznam nespĺňa náležitosti podľa § 671 Občianskeho zákonníka a nenachádza sa v dokumentoch žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že záznam spísaný pri dohode o využívaní pozemku parcelné č. 812/1 v obci O. zo dňa 10.4.2002 je neplatný, preto žalovaná nemôže požívať právnu ochranu užívania na základe takéhoto záznamu. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nepochybne preukázané, že spoločná nehnuteľnosť parcelné číslo 812/1 - lesný pozemok, resp. jeho časť, sa nachádza neoprávnene vo faktickej moci žalovanej, ktorá nemá k tejto nehnuteľnosti osobitné právo umožňujúce jej samostatne rozhodnúť o užívaní tejto spoločnej parcely. Žalovaná svojim konaním zasiahla do práv žalobcu, keďže užíva túto časť parcely bez právneho dôvodu, preto priznal žalobcovi úspech. Úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 615,57 eur.

4. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala písomne odvolanie žalovaná prostredníctvom jej splnomocnenca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že záznam zo dňa 10.4.2002 je dostatočne určitý a podpísaný oprávnenými osobami. Na základe predmetného záznamu žalovaná časť predmetnej parcely dobromyseľne po dobu desiatich rokov užívala, pričom žalobca predmetné užívanie začal spochybňovať až po uvedenej dobe. V zmysle § 20 Občianskeho zákonníka koná za právnické osoby štatutárny orgán. Na základe zmluvy o založení spoločenstva je štatutárnym orgánom výbor a listiny podpisuje predseda spoločenstva a člen výboru, teda na prejav vôle právnickej osoby v písomnej forme vyžaduje podpis dvoch osôb bez ohľadu na celkový počet členov výboru, pričom samotný proces rozhodovania v rámci výboru je záležitosťou spoločenstva smerom vnútra. Samotný záznam spísaný pri dohode o užívaní pozemku zo dňa 10.4.2002 predstavuje výsledok rozhodovacej činnosti oprávneného orgánu, ktorý je podpísaný predsedom i členom výboru, a preto má za to, že dokument je podpísaný oprávnenými osobami. Žalovaná do obsahovej či formálnej stránky predmetného dokumentu nezasahovala. Predmetný záznam bol vypracovaný členmi výboru. V prípade, že členovia výboru prekročili rozsah svojich právomocí, samotná dohoda nemôže týmto trpieť, nakoľko žalovaná o prekročení právomoci nemohla vedieť. Dohoda medzi účastníkmi bola nepomenovanou zmluvou, ktorá vymedzila všetky podstatné podmienky dohody. Nedostatok pečiatky na zázname nerobí dokument neplatným, nakoľko ani zákon, ani zmluva o založení spoločenstva pre platnosť písomného úkonu výboru použitie pečiatky nevyžaduje. Ak žalobca predmetným záznamom nedisponuje, nemôže byť na ťarchu žalovanej, nakoľko táto nezodpovedá za spisový poriadok v rámci urbariátu. Súd prvej inštancie neskúmal, či manžel žalovanej súhlasil s predmetným právnym úkonom. V prípade, ak by s ním nesúhlasil, išlo by o relatívne neplatný právny úkon, ktorej neplatnosti by sa mal právo dovolať výlučne manžel žalovanej v 3-ročnej zákonnej lehote, pričom ak sa ho nedovolá, hľadí sa na právny úkon ako na platný. Samotný výrok rozsudku je nevykonateľný pre jeho neurčitosť. Žalovaná má odstrániť oplotenie zasahujúce do parcely CKN č. 812/1 v rozsahu 601 m2, pričom však bližšie nevymedzuje, ktorú časť predmetného oplotenia je žalovaná povinná odstrániť. Na uvedenom nemení ani fakt, že v odôvodnení rozsudku sa súd odvoláva na geometrický plán, ktorý však nie je uvádzaný vo výroku rozsudku. Žalobca sa v návrhu domáhal iného petitu, ako toho, ktorý súd v konečnom dôsledku vydal.

Rozsudok súdu prvej inštancie zmenil výmeru pozemku určenú v návrhu žalobcu, resp. sa nevysporiadal s požiadavkou žalobcu na uvedenie dotknutej časti do pôvodného stavu, a to ani v odôvodnení súdu, ani v priebehu konania vykonaním dôkazov o ustálení pôvodného stavu pozemku. V neposlednom rade spochybňujeme správnosť vymedzenia oplotenia zasahujúceho do predmetnej CKN parcely č. 812/1, ktorá podľa nášho právneho názoru má byť vymedzená obvodom a nie obsahom, teda nie v metroch štvorcových ale len v metroch. Všetky tieto skutočnosti majú za následok nevykonateľnosť napadnutého rozsudku. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou CKN parcely č. 812/1 v k. ú. O. v rozsahu 10.041/290981-in k celku, čo z celkovej výmery 86.089 m2 predstavuje 2.970,70 m2, žalovaná je podľa veľkosti jej podielu druhou najväčšou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre k. ú. O. v rámcu urbariátu a opakovane sa snažila docieliť dohodu so žalobcom ohľadom predmetu konania, v dôsledku nevysvetliteľnej averzie zo strany niektorých členov urbariátu voči žalovanej k tomu nedošlo. Toto správanie a stanovisko žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal.

6. K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom jeho advokátky. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol býval vysporiadal počas celého dokazovania a ktoré by sa nebolo bývalo odrazilo aj v písomnom vyhotovení rozsudku. Ako najhlavnejšie prekážky platnosti záznamu považuje sporný podpis J. W., ktorý v čase vyhotovenia záznamu nežil. Ďalej očividný rozdiel v spôsobe podpisovania W. D. oproti iným podpisom na listinách založených do spisu. Nakoniec aj nedostatok legitimácie otca žalovanej - J. A. k podpísaniu takéhoto dokumentu, keďže v tom čase nebol členom urbariátu, ale len lesným hospodárom. Valné zhromaždenie rozhoduje o hospodárení spoločenstva a nakladá so spoločným majetkom. Výbor je len výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý plní predovšetkým uznesenia Valného zhromaždenia a rozhoduje o bežných hospodárskych záležitostiach v hodnote 20.000,-Sk. Údajné prenechanie časti spoločného majetku urbariátu do užívania žalovanej nie je v kompetencii výboru, ale len valného zhromaždenia. Nesúhlasí s argumentom žalovanej ohľadom nevykonateľnosti petitu súdu, keďže samotná žalovaná si je plne vedomá zásahov do spoločného majetku urbariátu, a to vybudovania oplotenia s betónovým základom, ktorého odstránením dôjde aj k odstráneniu neoprávnených zásahov do urbariátu. Nie je možné konštatovať, že nakoľko je žalovaná druhou najväčšou spoluvlastníčkou a vlastní 2.970,70 m2, si môže s predmetnými 601 m2 nakladať podľa svojej ľubovôle. Pokiaľ tu niečo odporuje dobrým mravom, tak je to správanie žalovanej.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a),

b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na odstránenie neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil jeho nárok.

10. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo namietanie, že samotný výrok napadnutého rozsudku je nevykonateľný pre jeho neurčitosť a súd prvej inštancie zmenil výmeru pozemku určenú v žalobe a nevysporiadal sa s požiadavkou na uvedenie dotknutej časti pozemku do pôvodného stavu.

11. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.6.2013 doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.6.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanej odstrániť neoprávnené zásahy do vlastníckych práv žalobcu tým, že odstráni oplotenie zasahujúce do parcely číslo 812/1-lesný pozemok, vo výmere 86.089 m2, ktorú vedie Správa katastra v Dunajskej Strede, na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu v rozsahu 663,75 m2 a uviesť túto časť dotknutej parcely do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej tak, že uložil žalovanej povinnosť odstrániť neoprávnené zásahy do vlastníckych práv žalobcu a to tým, že odstráni oplotenie zasahujúce do parcely registra „C“ č. 812/1-lesný pozemok, vo výmere 86.089 m2, ktorú vedie Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor pre k. ú. O. na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu v rozsahu 601 m2 a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá, druhá, tretia Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

13. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

14. Súd (až na prípady uvedené v § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku) nezačína konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet strany a je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej ustanoveniu § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku a zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Občiansky súdny poriadok účinný v čase konania pred súdom prvej inštancie vyžadoval (rovnako aktuálne účinný Civilný sporový poriadok vyžaduje), aby žalobcov návrh bol vyjadrený úplne presne a určito, zároveň zohľadňoval, že pri podaní žaloby, t. j. na začiatku procesu posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich pre tú - ktorú vec, nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec; práve preto pripúšťal procesnú možnosť, aby žalobca za konania so súhlasom súdu spresnil žalobu a dokonca ju aj zmenil (§ 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 139 Civilného sporového poriadku). Uvedená možnosť nemení nič na povinnosti žalobcu vymedziť vždy petit žaloby spôsobom dostatočne presným, zrozumiteľným a určitým, umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je predmetom konania. Ani vo vyššie spomenutých prípadoch, kedy žalobcovi určité dôvody subjektívnej alebo objektívnej povahy môžu spôsobovať ťažkosti pri formulovaní a obsahovom vymedzení žalobného návrhu, nemožno ustúpiť od požiadavky určitosti žalobného petitu, pretože ten je pre súd vždy rámcom

rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Kedykoľvek v priebehu konania musí byť zrejmé, o čom sa koná, teda čo je predmetom konania, ale v žiadnom prípade to nemôže byť určené až dodatočne výsledkami súdneho dokazovania. 15. Podľa odvolacieho súdu nemožno žalobcom uvedený petit v žalobe, ktorým žiadal „odstrániť neoprávnené zásahy do vlastníckych práv žalobcu tým, že odstráni oplotenie zasahujúce do parcely číslo 812/1-lesný pozemok, vo výmere 86.089 m2, ktorú vedie Správa Katastra v Dunajskej Strede, na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu v rozsahu 663,75 m2 a uviesť túto časť dotknutej parcely do pôvodného stavu“ považovať za presný a určitý, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním žaloby. V tomto smere je jednoznačne odvolacia námietka žalovanej dôvodná, keď v petite nie je presne uvedené aké oplotenie a v akom rozsahu má byť odstránené, pričom uvedenie rozsahu oplotenia metrami štvorcovými (m2) je neprijateľné, keďže meter štvorcový (m2) je jednotka určujúca veľkosť plochy a nie dĺžky, ktorou jednotkou meter (m) je možné nanajvýš určovať dĺžku oplotenia. V prípade, že žalobca mal záujem domáhať sa odstránenia neoprávnených zásahov vyprataním nehnuteľnosti o rozlohe 663,75 m2, v tomto smere mal znieť aj jeho petit žaloby, a to samozrejme spolu s ďalšou jednoznačnou identifikáciou tejto nehnuteľnosti podľa údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností (katastrálne územie, číslo parcely, údaj, či sa jedná o parcelu registra „C“ alebo „E“, druh pozemky, výmera pozemku). Samozrejme, že žalobca mohol v prípade, že sa jedná len o časť parcely, túto vymedziť i s odkazom na geometrický plán spolu s údajmi vyplývajúcimi z katastra nehnuteľností, ktorý geometrický plán by sa tak stal súčasťou rozhodnutia vo veci samej. Navyše nehnuteľnosť uvedená v petite žalobe nie je ani identifikovaná údajom o katastrálnom území, kde sa nachádza; tento údaj doplnil až súd prvej inštancie sám do výroku napadnutého rozsudku. Rovnako nie je zrejmé, čo mal žalobca na mysli pod pojmom „uvedenie do pôvodného stavu“, a to nanajvýš za stavu predmetnej nehnuteľnosti, ktorý bol medzi stranami sporný (ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prvej inštancie). Žalobcom formulovaný petit by sa nemohol pre svoju neurčitosť stať enunciátom súdneho rozhodnutia. Nepochybne tak žalobcom požadovaný petit trpí vadou neurčitosti, teda jednalo sa o neúplné podanie. V takomto prípade bolo povinnosťou súdu prvej inštancie ex offo vyzvať žalobcu k odstráneniu vád žaloby (§ 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 129 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku), čo súd prvej inštancie opomenul, keďže dôsledne nevenoval pozornosť posúdeniu všeobecných náležitostí žaloby a nevykonal žiaden pokus o odstránenie zistených vád.

16. Podľa § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

17. Podľa § 216 Civilného sporového poriadku súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (odsek 1). Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (odsek 2).

18. Žalobným petitom vymedzuje žalobca pre súd rámec (hranice) jeho rozhodovania, ktorým je v našom civilnom procese viazaný; vyplýva to priamo z jeho podstaty, ako nástroja ochrany subjektívnych občianskych práv. Ak je vo sfére subjektívnych občianskych práv zásadne vecou nositeľov týchto práv, aby ich uplatňovali a dožadovali sa ochrany porušených či ohrozených práv, musí byť tiež zásadne ich vecou, aby vymedzili rozsah požadovanej ochrany. Len tak sa môže formovať dispozičný princíp civilného procesu, ktorého významným prejavom je i pravidlo o viazanosti súdu žalobným petitom. Z viazanosti súdu žalobným petitom vyplýva, že okrem zákonom vymedzených prípadov súd nemôže v sporovom konaní prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum). Súd musí vždy rešpektovať predmet konania vymedzený žalobou, čo znamená že nemôže rozhodnúť nad rámec žalobného petitu, ale ani na základe iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobe. To však neplatí, pokiaľ ide o právne posúdenie veci, ktoré nie je obligatórnou náležitosťou žaloby a v prípade, že ho strana v žalobe uvedie, súd ním nie je viazaný v súlade so zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Súd musí vždy dbať na to, aby výroková časť rozhodnutia bola formulovaná tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.

19. V preskúmavanom prípade sa žalobca domáhal odstránenia oplatenia v rozsahu 663,75 m2 (?) a uvedenia časti dotknutej parcely do pôvodného stavu (?), pričom súd prvej inštancie rozhodol o odstránení oplatenia v rozsahu 601 m2, do výroku doplnil údaj o katastrálnom území a nerozhodol o požiadavke žalobcu uviesť túto časť dotknutej parcely do pôvodného stavu. Ak je pravidlo o viazanosti súdu žalobným petitom plne opodstatnené, znamená to, že je predmet určenia žaloby žalobcom záväzný a má o ňom súd prvej inštancie meritórne rozhodnúť (samozrejme za predpokladu splnenia podmienky určitosti a zrozumiteľnosti petitu žaloby). Nielenže žaloba žalobcu trpela vadami opísanými v bode 15. tohto uznesenia, ale navyše súd prvej inštancie si svojvoľne „upravil“ žalobcom uvedený petit a tiež nerozhodol o časti petitu požadovaného žalobcom. Pokiaľ súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok s takýmto petitom, je i ďalšia odvolacia námietka žalovanej dôvodná a rozsudok vydaný v konaní postihnutý tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za správny, nakoľko súd je povinný vychádzať zo žaloby, petit žaloby nemôže modifikovať a nemôže o ňom rozhodnúť len čiastočne.

20. Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol vo veci spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku, pričom sa dôsledne neriadil príslušnými zákonnými ustanoveniami a zákonným spôsobom nepostupoval podľa ustanovení § 79 ods. 1 v spojení s § 43, § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, týmto nesprávnym procesným postupom v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Ďalej žalovaná v odvolaní nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštanciem, že predmetný záznam je síce nájomnou zmluvou, ktorá nespĺňa náležitosti platnej nájomnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu sa jednalo o nepomenovanú zmluvu, ktorá vymedzila všetky podstatné podmienky dohody. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že záznam zo dňa 10.4.2002 je svojim obsahom nájomnou zmluvou, v ktorom nie je presne špecifikovaný predmet nájmu, výška nájomného a náklady na odstránenie nelegálnej skládky.

23. Niet pochybností o tom, že nájom ako všeobecný právny inštitút zahŕňa početné ekonomické vzťahy, na základe ktorých si nevlastníci odplatne prisvojujú úžitkovú hodnotu veci. Z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že pojmovými znakmi nájomnej zmluvy sú prenechanie užívania alebo brania úžitkov, určitá vec, dočasnoť a odplatnosť. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na tvrdenia strán, skúmať splnenie zákonných náležitostí ich prejavu vôle obsiahnutého v prípadnej spornej zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného písmom, ktorí urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania. Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z obsahu spisu bolo zistené, že žiadna zo strán v spore netvrdila, že sporný záznam je nájomnou zmluvou, prípadne že by mala vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd prvej inštancie považoval sporný záznam za nájomnú zmluvu, v tomto smere zdôvodnenie jednou vetou („Tento záznam je svojim obsahom nájomnou zmluvou.“) nespĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie), nie je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní v tomto smere vychádzal a prečo zistený skutkový stav právne posúdil práve ako nájomný vzťah medzi stranami sporu. Jedným z pojmových znakov nájmu je odplatnosť, pričom v zázname nie je ani len zmienka o akomkoľvek nájomnom; je len konštatované, že sa lesný pozemok prenecháva do užívania na dobu 50 rokov s tým, že budúci užívateľ odstráni nelegálnu skládku odpadu na vlastné náklady. Minimálne absencia tejto náležitosti nájomnej zmluvy hovorí v prospech tvrdeniu žalovanej, že sa nejedná o nájomnú zmluvu. Preto i táto odvolacia námietka žalovanej je opodstatnená.

24. Ďalším odvolacím argumentom žalovanej bolo namietanie, že súd prvej inštancie neskúmal, či manžel žalovanej súhlasil s predmetným úkonom, t. j. so záznamom zo dňa 10.4.2002, vzhľadom na konštatovanie, že predmetný právny úkon je neplatný z dôvodu, že v čase uzavretia dohody žila žalovaná v manželskom zväzku.

25. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

26. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zaujal právny názor, že žalovaná v čase spísania záznamu dňa 10.4.2002 žila v platnom manželstve a užívanie nehnuteľnosti nie je bežná vec, ktorú by mohla vykonávať bez súhlasu manžela. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v súvislosti s problematikou vzniku záväzku zo zmluvy jedným z manželov (napr. ako nájomcu, užívateľa, vypožičiavateľa) bez súhlasu druhého manžela, resp. k odpovedi na otázku, či je takýto záväzkový vzťah platný, je treba vychádzať predovšetkým ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, pričom v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z uvedeného tak vyplýva záver, že právny úkon, ktorým niektorý z manželov disponoval spoločnou vecou alebo vykonával jej správu a zároveň, ak nešlo o bežnú záležitosť, je bez súhlasu druhého manžela neplatný. V preskúmavanom prípade však nešlo o spoločnú vec, keďže vlastníkmi nehnuteľnosti boli členovia urbariátu a nie žalovaná s vtedajším manželom, preto podpisom sporného záznamu obsahujúceho dohodu o užívaní časti nehnuteľnosti jedným z manželov vzniká povinnosť alebo právo iba tomuto jedinému manželovi. Vstup do užívania časti nehnuteľnosti jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti.

27. Ďalej žalovaná v odvolaní namietala, že sporný záznam zo dňa 10.4.2002 považuje za platný, nakoľko štatutárnym orgánom spoločenstva je výbor, podľa zmluvy o založení spoločenstva podpisuje listiny predseda spoločenstva spolu s jedným členom výboru, preto má za to, že dokument je podpísaný oprávnenými osobami a v prípade, ak členovia výboru prekročili rozsah svojich právomocí, samotná dohoda tým nemôže trpieť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že záznam nemožno považovať za platný z dôvodu, že ho neuzavreli oprávnené osoby.

28. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

29. Zo sporného záznamu vyplýva, že bol spísaný dňa 10.4.2002 so subjektmi budúci užívateľ: J. K. (žalovaná) a členmi urbariátu v obci O. (členmi žalobcu): Z. A., P. W., J. A., W. D.. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že bol uzavretý medzi členmi urbariátu a žalovanou, ako jednoznačne vyplýva z označenia jeho účastníkov, teda nebol uzatvorený za žalobcu štatutárnym orgánom. Jednou z najvýznamnejších otázok pre posúdenie platnosti právneho úkonu je posúdenie toho, či v mene právnickej osoby alebo v jej zastúpení, úkon uskutočnila osoba na to oprávnená. Ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje subjekty, ktoré sú oprávnené robiť právne úkony za právnickú osobu a to tak, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom, tzv. štatutárne orgány, s tým, že konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby. Druhú skupinu osôb, ktoré môžu robiť právne úkony za právnickú osobu, vymedzuje ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že sú to pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak člen právnickej osoby vybočil z medzí svojich oprávnení za ňu konať, posúdia sa následky excesu podľa druhej vety § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto smere majú podstatný význam dve skutočnosti: a) či člen právnickej osoby konal pri excese zo svojej kompetencie v nadväznosti na predmet činnosti právnickej osoby, b) či ten, s kým bolo konané, nemohol vedieť pri právnom úkone uskutočnenom za právnickú osobu, že ide o

exces. V danom prípade žalobca bol zriadený Zmluvou o založení spoločenstva z februára 1996, pričom podľa uvedenej zmluvy rozhoduje o hospodárení spoločenstva a nakladá so spoločným majetkom Valné zhromaždenie, výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva je Výbor spoločenstva, Výbor spoločenstva zastupuje navonok predseda spoločenstva, ktorý predseda spoločenstva podpisuje listiny s ďalším členom Výboru spoločenstva. V prejednávanom prípade je nesporné, že o úkonoch týkajúcich sa nakladania spoločného majetku prislúcha rozhodovať Valnému zhromaždeniu. Ďalej zo žiadneho vnútorného predpisu nemožno vyvodiť záver, že by členovia žalobcu boli oprávnení robiť za žalobcu ako právnickú osobu právne úkony, ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by robenie právnych úkonov za žalobcu jeho členmi bolo obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie (žalovaná to ani netvrdila). U týchto osôb má druhá strana predpokladať, že konateľské oprávnenie môže byť pochybné. Navyše ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie vymedzené týmto spôsobom, pričom o prekročenie oprávnenia ide aj vtedy, ak takéto oprávnenie nemajú vôbec podľa vnútorných predpisov a ani to nie je obvyklé (čo je aj prejednávaný prípad), je druhá zmluvná strana chránená proti tomuto excesu v prípade, že sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby (porovnaj výpis z registra spoločenstiev) a súčasne ide o prekročenie, o ktorom druhá zmluvná strana nemohla vedieť. Žalovaná v podaní zo dňa 29.10.2013 poukazovala na to, že je evidentné, že členovia výboru urbariátu boli v plnom rozsahu oprávnení takýto úkon uskutočniť, ďalej v podaní zo dňa 24.2.2016 poukazovala na aplikáciu ustanovenia § 20 Občianskeho zákonníka na daný prípad vo vzťahu k prekročeniu oprávnenia členov podpísaných na zázname konať za žalobcu.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu svojho stanoviska pri výklade a aplikácii príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúceho sa konania člena právnickej osoby. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedlo, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keď súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetnú právnu argumentáciu žalovanej a neposkytol jej žiadnu repliku na ňou predostreté právne otázky týkajúce sa výkladu príslušného ustanovenia § 20 Občianskeho zákonníka

31. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalovanej možnosť konať pred súdom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania.

32. Napokon ani odvolacia námietka žalovanej, že správanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi, keď sa sama snažila ako druhá najväčšia podielová spoluvlastníčka docieliť dohodu so žalobcom ohľadne predmetu konania, ku ktorej dohode v dôsledku nevysvetliteľnej averzie zo strany niektorých členov urbariátu, nemohla žalovanej privodiť úspech vo veci. V odvolacom konaní totiž nemožno prihliadať na nové skutočnosti a dôkazy a nejedná sa ani o jednu z výnimiek pre použitie novôt v odvolacom konaní podľa § 205a Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 366 Civilného sporového poriadku).

33. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

34. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku, a to už podľa aktuálne účinného Civilného sporového poriadku (§ 139), teda

vyzve žalobcu na opravu žaloby a podľa výsledku pokusu o opravu žaloby zvolí ďalší postup. Následne znova posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť o celom predmete konania, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

36. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .