Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7cdo/122/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. P., bývajúcej v D.

zastúpenej JUDr. P. Z., advokátom so sídlom v D. proti žalovaným 1/ Š. C., bývajúcemu v Ž.

2/ C. C., bývajúcej v v Ž. o určenie, že žalovaní nesplnili podmienky vydržania

k pozemku, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke A. P.

a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.

zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25.

februára 2011 sp. zn. , takto

r o z h o d o l

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením z 29. decembra 2010 č. k. -47 odmietol

podanie žalobkyne z 28. októbra 2009, ktoré podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie

konania ( ) s poukazom na ustanovenia a ,

Vychádzal z toho, že žalobkyňa v návrhu na začatie konania riadne nevymedzila a neuviedla

čoho sa domáha ( vada žalobného petitu z hľadiska jeho úplnosti, určitosti, zrozumiteľnosti,

t.j. i vykonateľnosti). Na výzvu súdu smerujúcu k doplneniu návrhu o uvedenie –

konkretizáciu pozemku v žalobnom petite – t.j. špecifikáciu tejto nehnuteľností podľa

katastrálneho územia, parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácii registra

„C“ alebo „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, žalobkyňa nereagovala, podanie

neopravila ani nedoplnila i keď bola poučená o právnych následkoch s tým spojených

(odmietnutí podania v zmysle ). Z uvedených dôvodov súd podanie

2

odmietol. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2, vety prvej

z dôvodu, že v konaní im žiadne trovy nevznikli.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 25. februára 2011

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219

ods. 1,2 potvrdil; vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa,

pokiaľ tento považoval žalobný petit (obsahovo pozostávajúci z troch výrokov) za neurčitý

a nevykonateľný pokiaľ sa v každom z výrokov uvádza odkaz na „pozemok“ bez toho, aby

bol presne konkretizovaný (špecifikovaný), tak ako ju formuloval vo výzve adresovanej

žalobkyni súd prvého stupňa. Zhodne so súdom prvého stupňa zdôraznil, že žalobný petit

(sám o sebe) musí byť vždy úplný, presný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný.

Označený nedostatok žalobného petitu bol dôvodom výzvy súdu, ktorú žalobkyňa

nerešpektovala považujúc svoje podanie z z 28. októbra 2009 za úplné a zrozumiteľné.

S týmto názorom žalobkyne sa odvolací súd nestotožnil a preto rozhodnutie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací

súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jej názoru došlo v konaní k procesnej vade

v zmysle Odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že súdy

neakceptovali jej stanovisko, že podanie (žaloba) obsahovala všetky zákonom stanovené

náležitosti, teda neobsahovala vady, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať.

Žalobkyňa v podanej žalobe (v jej obsahu) presne a nezameniteľne označila pozemok

(navyše pripojila i list vlastníctva k pozemku) ku ktorému žiadal určiť, že 1/ je jeho

vlastníčkou, 2/ žalovaní nesplnili podmienky jeho vydržania a 3/ tento patrí do dedičstva po

poručiteľke A. P.. Vymedzenie (odôvodnenosť) takto určených žalobných petitov vyplýva

z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe. Vychádzajúc z uvedeného nepovažovala za

správny záver súdov, že nedošlo k dostatočnej špecifikácii žalobného petitu pri označení

nehnuteľnosti (pozemku) a preto nebolo možné v tomto konaní pokračovať (§ 43 ods. 2

). Poukázala, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania

a nadmerný tlak na doplňovanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré

nemajú oporu v zákone, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (IV. ÚS

3

1/02). Odmietnutím podania (žaloby) dovolateľka stratila vlastnícke právo v dôsledku

uplynutia 10 ročnej vydržacej doby k pozemku žalovanými.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), spĺňajúca podmienku

osobitného zastúpenia pre dovolacie konanie ( ), bez nariadenia dvolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto (odhliadnuc od prípustnosti

dovolania v zmysle – k tomu viď ďalej) pri posudzovaní jeho prípustnosti treba

vychádzať z ustanovenia V zmysle je dovolanie prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa. Napadnuté (potvrdzujúce) uznesenie

odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a 2

, preto dovolanie proti nemu v zmysle týchto ustanovení nie je procesne prípustné.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

4

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je

inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľka netvrdí, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; namieta

však, že konanie trpí vadou v zmysle , pretože súdy odmietli podanie

(žalobu), aj napriek tomu, že pre uvedený postup neboli splnené zákonné podmienky, čím

došlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom..

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ). treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať

ide tiež vtedy, ak súd podľa odmietne podanie (návrh na začatie konania),

hoci podmienky pre tento postup nie sú dané, pretože sa takýmto rozhodnutím bráni

dovolateľke v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené

alebo porušené na súde. V danej veci ale o také odňatie možnosti konať pred súdom nešlo.

Pri posudzovaní dovolania žalobkyne podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je v ňom

námietka, že súdy nesprávne považovali špecifikáciu žalobného petitu pri označení

nehnuteľnosti (pozemku) za neurčitú a nevykonateľnú aj napriek tomu, že žalobkyňa

v obsahovej časti žaloby (opisujúcej skutkový i právny stav veci) pozemok označila údajmi

z katastra nehnuteľnosti (číslom listu vlastníctva – X., katastrálnym územím – B., parcelným

číslom – X., druhom pozemku - trvalý trávnatý porast a výmerou - X. m²) a k žalobe ako

prílohu (listinný dôkaz) pripojila informatívny výpis listu vlastníctva č. X. (č.l. 11 spisu).

5

V zmysle má návrh na začatie konania okrem všeobecných

náležitostí ( ) obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov, prípadne

ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých

sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Návrh

na začatie konanie musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúci rozsah

uplatneného nároku. V návrhu na začatie konania musia byť uvedené rozhodujúce skutkové

údaje konkretizujúce uplatnený nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho

jednoznačnú individualizáciu, t.j. nemožnosť zámeny. Opísanie rozhodujúcich skutočností

slúži k vymedzeniu predmetu konania po stránke skutkovej a k jeho identifikácii, ktorá

ho odlišuje od predmetov iných konaní. Návrh musí byť presný a určitý, lebo súd je (okrem

výnimiek uvedených v zákone) návrhom na začatie konania viazaný.

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza,

ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku.

Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom

a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon

na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť

a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom

rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených

prípadoch ( ).

Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný.

Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť,

lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované.

Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností

v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu

do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné.

Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby

rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané ().

Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho

vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , ). Ak návrh neobsahuje

uvedené náležitosti, je nesprávny alebo nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec

6

súdu je povinný v zmysle uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej

lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo

doplnenie vykonať.

Dovolací súd sa stotožňuje so záverom súdov nižších stupňov, že podanie dovolateľky

z 28. októbra 2009 (č.l. 1 - 11 spisu) – pokiaľ ide o označenie pozemku v žalobnom petite

(v návrhu, čoho sa žalobkyňa domáha) – jeho vymedzenie (konkretizácia, špecifikácia)

chýba, čím je žalobný petit neurčitý (prípadne nebol by takto ani vykonateľným) a preto

konanie trpí vadou, pre ktorú nemožno ďalej v konaní pokračovať. Nebolo možné prisvedčiť

prípadným požiadavkám žalobkyne, aby vady žaloby odstraňoval súd tak, že by akýmkoľvek

svojvoľným spôsobom zasahoval do žalobného petitu a menil jeho obsah. Len žalobkyňa

smie vykonať opravu, či úpravu žaloby. Táto jej právna možnosť (autonómna dispozícia) je

zachovaná bez ohľadu, či je poučenie (ne)správne o tom, ako sa má oprava, či doplnenie

podania podľa súdu vykonať. Procesnoprávny úkon, ktorým sa opravuje, mení, dopĺňa alebo

inak upravuje obsah žaloby patrí pritom len žalobkyni, nie súdu. Len na účastníkovi konania

(v danom prípade žalobkyni) záleží, či takýto úkon uskutoční. Je zrejmé, že v predmetnom

prípade žalobkyňa odmietala doplniť žalobný petit, zotrvávajúc na svojom názore o určitosti

jej žaloby ako celku. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že skutkový obsah žaloby musí

byť premietnutý do žalobného návrhu (žalobného petitu), musí s nim byť vo vzájomnom

logickom prepojení; pokiaľ žalobkyňa v obsahu žaloby prezentovala určité tvrdenia

k nehnuteľnosti, mal aj žalobný petit (žalobný návrh – časť žaloby) obsahovať vymedzenie

tej nehnuteľnosti, ku ktorej sa v súdnom konaní domáhala požadovaných určení; bez ďalšieho

možno konštatovať, že pokiaľ tomu tak nebolo, bol tu zjavný nesúlad (najmä z hľadiska

určitosti) medzi obsahom žaloby (prezentovanými skutkovými tvrdeniami) a žalobným

petitom, ktorý sa súdy správne pokúšali odstrániť za súčinnosti žalobkyne. Žalobkyňa

odmietala participovať na odstránení vád podania, súdy preto nemali inú právnu možnosť,

len jej podanie odmietnuť. Neobstojí v tejto súvislosti argumentácia dovolateľky o prílišnom

formalizme v postupe súdov pri posudzovaní toho, či (nie)je postačujúce označenie

nehnuteľnosti pojmom – pozemok – bez ďalších údajov v žalobnom petite. Žalobným petitom

je súd viazaný, jeho vyjadrenie sa v konečnom dôsledku transformuje vo výroku meritórneho

rozhodnutia súdu a v prípade núteného výkonu takéhoto rozhodnutia je toto exekučným

titulom. Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných

v katastri nehnuteľnosti vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo

možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Neznamená to, že nehnuteľnosť evidovaná

7

a popisovaná v evidencii nehnuteľnosti musí byť nutne identifikovaná všetkými údajmi

vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, požiadavka jej určitosti –

nezameniteľnosť pritom musí byť bezpodmienečne zachovaná. Z uvedeného plynie, že

hodnotiace kritéria určitosti v takýchto prípadoch, ktorým je i nehnuteľnosť zapísaná

(evidovaná) v katastri nehnuteľnosti sa nemusí nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej

evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov

evidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných (porovnaj stanovisko

Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2000, sp.zn. Cpjn 38/98, uverejneného v Sbírce soudních

rozhodnutí a stanovisek pod č. 44, ročník 2000). Povinnosťou, ktorú si žalobkyňa

preukázateľne nesplnila ani na výzvu súdu, bolo uviesť mimo označenia, že sa jedná

o pozemok, aj ďalšie identifikačné znaky charakterizujúce túto nehnuteľnosť. Tieto mohla

žalobkyňa uviesť na základe podkladov, ktoré mala preukázateľne k dispozícií už pri podaní

návrhu na začatie konania súdu (viď obsah žaloby a jej prílohy, tiež informatívneho výpisu z

listu vlastníctva - čl. 1 až 11 spisu). Nešlo teda o prípad, kedy by rozhodné údaje pre

označenie (identifikáciu) nehnuteľnosti boli výlučne v dispozičnej moci druhej strany

v spore, súdu, iného orgánu verejnej správy, alebo tretieho subjektu nezúčastneného na

konaní, ku ktorým by žalobkyňa nemala prístup.

Súdy teda v danej veci správne posudzovali otázku splnenia náležitostí návrhu na

začatie konania v zmysle ods. l a vzhľadom na to, že dovolateľka napriek súdnej

výzve vady predmetného podania neodstránila, postupoval súd prvého stupňa správne, keď

toto jej podanie odmietol ( ); rovnako správne postupoval odvolací súd, keď

jeho uznesenie ako vecne správne potvrdil. Pretože sa súdy riadili zákonom, nie je

opodstatnené tvrdenie dovolateľky, že ich postupom jej bola odňatá možnosť pred súdmi

konať ( ).

Nakoľko prípustnosť dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť z

a nedošlo ani k zisteniu vád konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej

republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je

dovolanie neprípustné.

Dovolací súd nepriznal procesne úspešným žalovaným náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania a súčasne im

8

žiadne trovy v dovolacom konaní ani nevznikli ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á ,v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta