Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/221/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ C., bývajúcej v T., 2/

G., bývajúcemu v T., 3/ O., bývajúcemu v B., 4/ K., bývajúcej V., všetkých zastúpených

JUDr. A., advokátkou so sídlom v K., proti žalovaným 1/ S., so sídlom v K., 2/ M., so sídlom

v K., 3/ M., so sídlom v B., o určenie, že konfiškovaný majetok štát nikdy platne

nenadobudol, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , na dovolanie

žalobcov 1/ až 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 8. júna 2006 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na súde 16. januára 2004 sa právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/

(Dr. G., narodená X., naposledy bývajúca T., ktorá zomrela X.) a žalobcovia 3/, 4/ domáhali

proti žalovaným, aby súd určil, že štát vlastnícke právo k nehnuteľnému a hnuteľnému

majetku Š., narodeného X. v K., zomrelého X. v Maďarsku, odňatého konfiškáciou podľa

Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. Výmerom č. 50368/1946 z 30. septembra l946

a Výmerom č. 50368/1946 z l. októbra 1946, vydaných Národným výborom mesta K.,

a vlastnícke právo k nehnuteľnému a hnuteľnému majetku M., rodenej H., narodenej L.

a zomrelej X. Maďarsku, odňatého konfiškáciou podľa Dekrétu prezidenta republiky č.

108/1945 Sb. Výmerom č. 50368/1946 z l. októbra 1946, vydaného Národným výborom

mesta K., nikdy platne nenadobudol. Ďalej žiadali určiť, že „dedičské právo žalobcov

2

k majetku, odňatého konfiškáciou na ťarchu ich rodičov otca Š., narodeného dňa X. v K.,

zomrelého dňa X. v MR, Výmerom č.j. 50368/1946 z 30. sept. l946 a Výmerom č.j.

50368/1946 z l. okt. 1946, vydaných Národným výborom mesta K., a matky M., rodenej H.,

narodenej dňa X. a zomrelej dňa X. v Maďarsku, Výmerom č.j. 50368/1946 z l. okt. 1946,

vydaného Národným výborom mesta K., je zachované, existujúce“, resp. alternatívne určiť, že

„konfiškovaný majetok Š., narodeného dňa X. v K., zomrelého dňa X. v MR, Výmerom č.j.

50368/1946 z 30. sept. l946 a Výmerom č.j. 50368/1946 z l. okt. 1946, vydaných Národným

výborom mesta K., a M., rodenej H., narodenej dňa X a zomrelej dňa X. v Maďarsku,

Výmerom č.j. 50368/1946 z l. okt. 1946, vydaného Národným výborom mesta K., patrí do

dedičstva po poručiteľoch.“

Okresný súd K. I uznesením z 20. apríla 2005 č.k. -55 žalobcov,

prostredníctvom ich právnej zástupkyne vyzval, aby pod následkom odmietnutia podania

( ) v lehote 30 dní doplnili žalobu o presnú špecifikáciu nehnuteľností,

ktorých sa podaná žaloba týka, v súlade s údajmi v katastri nehnuteľnosti (t.j. listy vlastníctva,

čísla parciel, katastrálne územia a výmery), ako i o presnú špecifikáciu hnuteľného majetku

(t.j. evidenčné a popisné údaje), ďalej aby uviedli cenu nehnuteľného a hnuteľného majetku,

ktorý je predmetom konania, ako i presné sídla (ulicu a číslo) žalovaných 1/ až 3/.

Žalobcovia na uvedenú výzvu reagovali písomným podaním z 29. apríla 2005.

Označili v ňom presné sídla žalovaných 1/ až 3/ a uviedli v ňom, že berú žalobu späť v časti,

ktorou sa domáhali aby súd určil, že „dedičské právo žalobcov k majetku, odňatého

konfiškáciou na ťarchu ich rodičov otca Š., narodeného dňa X. v K., zomrelého dňa X. v MR,

Výmerom č.j. 50368/1946 z 30. sept. l946 a Výmerom č.j. 50368/1946 z l. okt. 1946,

vydaných Národným výborom mesta K., a matky M., rodenej H., narodenej dňa X. a zomrelej

dňa X. v Maďarsku, Výmerom č.j. 50368/1946 z l. okt. 1946, vydaného Národným výborom

mesta K., je zachované, existujúce“, resp. alternatívne aby súd určil, že „konfiškovaný

majetok Š., narodeného dňa X. v K., zomrelého dňa X. v MR, Výmerom č.j. 50368/1946 z 30.

sept. l946 a Výmerom č.j. 50368/1946 z l. okt. 1946, vydaných Národným výborom mesta K.,

a M., rodenej H., narodenej dňa X. a zomrelej dňa X. v Maďarsku, Výmerom č.j. 50368/1946

z l. okt. 1946, vydaného Národným výborom mesta K., patrí do dedičstva po poručiteľoch.“

Zároveň žiadali pripustiť rozšírenie žaloby o určenie, že „Výmer č.j. 50368/1946 z 30. sept.

l946 vydaný Národným výborom mesta K. na ťarchu Š., nar. dňa X. v K., zomrelého dňa X.

3

v MR, ďalej Výmer č.j. 50368/1946 z l. okt. 1946, vydaný Národným výborom mesta K., na

ťarchu Š., nar. dňa X. v K., zomrelého dňa X. v MR, ako i M., rodenej H., nar. dňa X.

a zomrelej dňa X. v Maďarsku, sú od počiatku právne neúčinnými správnymi aktmi.“

Písomným podaním z 23. mája 2005 doplnili, že ich žaloba je žalobou určovacou v zmysle §

80 písm. c/ a nie žalobou na vydanie hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako i že

konfiškačné rozhodnutia, ktorými došlo k odňatiu majetku, neobsahovali cenu odňatého

majetku a že súdny poplatok za žalobu zaplatili v správnej výške. Súčasne v tomto podaní

navrhli rozhodnúť „o našich návrhoch na pripustenie zmeny pôvodného návrhu petitu“.

Okresný súd K. I uznesením z 5. augusta 2005 č.k. -63 odmietol podanie

žalobcov, ktorým sa domáhali určenia, že štát podľa dekrétu č. a výmeru

Národného výboru mesta K. č. 50368/1946 platne nenadobudol vlastnícke právo

k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku ich otca Š. a matky M.. Zároveň zastavil konanie

o určenie dedičských práv žalobcov k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku ich otca Š.

a matky M., konfiškovaného podľa dekrétu č. a výmeru Národného výboru

mesta K. č. 50368/1946. Rozhodol tiež, že nepripúšťa zmenu žaloby o určenie právnej

neúčinnosti výmerov Národného výboru mesta K. č. 50368/1946 z 30. septembra 1946 a 1.

októbra 1946 v časti týkajúcej sa rodičov žalobcov. Odmietnutie podania žalobcov odôvodnil

tým, že v tomto procesnom úkone nie je uvedená presná špecifikácia dotknutých hnuteľností

a ani nehnuteľností, ktorých sa podanie týka (nie je uvedené katastrálne územie, nie je

označený list vlastníctva, číslo parciel, ich výmera). Keďže žalobcovia napriek súdnej výzve

neopravili a nedoplnili procesný úkon, ktorý by mohol byť podľa obsahu návrhom na začatie

konania, odmietol ho podľa Zastavenie konania odôvodnil súd tým, že

žalobcovia vzali späť žalobu o určenie ich dedičských práv k hnuteľnému a nehnuteľnému

majetku ich otca Š. a matky M., konfiškovaného podľa dekrétu č. a výmeru

Národného výboru mesta K. č. 50368/1946 (resp. o určenie, že tento majetok patrí do

dedičstva po ich rodičoch). Na odôvodnenie výroku, ktorým nepripustil zmenu žaloby

v zmysle návrhu žalobcov (aby bolo určené, že výmery Národného výboru mesta K.

č. 50368/1946 z 30. septembra 1946 a 1. októbra 1946 sú od počiatku právne neúčinné) súd

prvého stupňa uviedol, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie

o zmenenej žalobe ( ).

Uvedené uznesenie napadli žalobcovia odvolaním vo výroku, ktorým bolo ich

podanie odmietnuté, a tiež vo výroku, ktorým nebola pripustená zmena žaloby. Výrok

o zastavení konania odvolaním nenapadli.

Krajský súd v K. uznesením z 8. júna 2006 sp. zn. potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo podanie žalobcov odmietnuté, a odmietol ich

odvolanie proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým nebola pripustená zmena

žaloby. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa so záverom

súdu prvého stupňa, že z podanej žaloby a jej doplnenia nie je možné zistiť, ktorých

hnuteľných a nehnuteľných vecí sa má určovacia žaloba týkať, bez ktorého upresnenia by sa

stalo súdne rozhodnutie nevykonateľným a nemohlo by slúžiť na ochranu práv žalobcov.

Preto v časti, pokiaľ súd prvého stupňa podanie žalobcov odmietol, jeho rozhodnutie ako

vecne správne v zmysle potvrdil. Odvolanie žalobcov proti výroku uznesenia

prvostupňového súdu o nepripustení zmeny žaloby odmietol s poukazom na ustanovenie §

202 ods. 3 písm. f/ z dôvodu procesnej neprípustnosti odvolania proti tomuto výroku (§

218 ods. l písm. c/ ). Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil

ods. l a ods. l a nepodaním návrhu na náhradu trov konania zo strany

v odvolacom konaní úspešných žalovaných.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, ktoré

odôvodnili tým, že v konaní im bola znemožnená realizácia ich procesných práv (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ), v konaní došlo k tzv. inej vade konania (

písm. b/ ) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Opodstatnenosť opravného prostriedku vyvodzovali z toho, že

procesný postup súdov viedol k tomu, že sa nemohli domôcť svojich riadne a zákonným

spôsobom uplatnených práv. Súdy im tiež nevytvorili možnosť predniesť a doplniť návrhy na

vykonanie dokazovania a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vzhľadom na to žiadali, aby

dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie.

Žalovaní 2/, 3/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov zhodne navrhli dovolanie ako

neprípustné odmietnuť. Žalovaný 1/ sa k dovolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou, bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu

prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie ( ) alebo potvrdzujúce

uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ak a/ odvolací súd v ňom

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ). Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

niektorého z uvedených uznesení, a preto prípustnosť dovolania z a

nemožno vyvodiť.

So zreteľom na to by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade

výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ; povinnosť skúmať, či konanie

nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237

písm. a/ až g/ Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak je konanie, v ktorom bolo vydané, postihnuté niektorou zo

závažných, v ňom vymenovaných procesných vád (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného

spôsobu začatia konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

6

Vady konania uvedené v až e/, dovolatelia nenamietali

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ až e/, g/

nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa ako dovolací dôvod v zmysle uvádza, že

žalobcom bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti pred

súdom konať ( ) treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci

účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd podľa

odmietne podanie (žalobu), hoci podmienky pre tento postup nie sú dané.

Keďže súd (až na prípady uvedené v zákone - viď ) nezačína konanie

z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie

konania, aby procesný úkon, ktorým začína konanie, prispôsobil po stránke formulačnej

a obsahovej , stanovujúcemu náležitosti návrhu na začatie konania, uvedenie

ktorých je nevyhnutne potrebné, aby súd mohol návrh prejednať a vecne (meritórne) o ňom

rozhodnúť. V zmysle tohto ustanovenia má návrh okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3

) obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, pravdivé

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva,

a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Návrh na začatie konanie musí

obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúci rozsah uplatneného nároku.

V návrhu na začatie konania musia byť uvedené rozhodujúce skutkové údaje konkretizujúce

uplatnený nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, t.j.

nemožnosť zámeny. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu

konania po stránke skutkovej a k jeho identifikácii, ktorá ho odlišuje od predmetov iných

konaní. Návrh musí byť presný a určitý, lebo súd je návrhom na začatie konania viazaný.

Nedostatok náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu

a pokračovaniu v konaní. Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny alebo

nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 43 ods. 1

uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je

povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Ako vyplýva z obsahu spisu, pôvodné podanie žalobcov neobsahovalo všetky

formálne ako i obsahové náležitosti žaloby v zmysle ods. l , keďže z neho nebolo

zrejmé, ktorých hnuteľných a nehnuteľných vecí sa má určovacia žaloba týkať a neboli presne

označení žalovaní. Na výzvu súdu, ktorá bola vykonaná v súlade s , žalobcovia

niektoré vady podania odstránili, avšak naďalej podanie žalobcov postrádalo konkretizáciu

predmetu sporu uvedením identifikácie dotknutých hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktorých

sa podanie týka a ktoré mali tvoriť základ žaloby a individualizovať uplatnený nárok. Aj za

predpokladu, že by žalobcom určité dôvody subjektívnej alebo objektívnej povahy

spôsobovali ťažkosti v obsahovom vymedzení žaloby, nie je možné od požiadavky náležitostí

žaloby vyžadovaných ustúpiť a akceptovať neúplnú, neurčitú

alebo nepresnú žalobu, keď naviac zákon pripúšťa procesnú možnosť, aby žalobca za konania

so súhlasom súdu spresnil žalobu a dokonca ju aj zmenil ( ods. l ). Žalobcovia mali,

pokiaľ sa chceli vyhnúť odmietnutiu ich podania, žalobu v zmysle výzvy súdu doplniť,

nakoľko ani podľa názoru dovolacieho súdu odkaz v žalobe na výmery Národného výboru

mesta K. č. 50368/1946 z 30. septembra 1946 a 1. októbra 1946, z ktorých vyvodzovali svoj

uplatnený nárok, ako aj ich pripojenie k žalobe, v danom prípade nie je postačujúce

z hľadiska splnenia požiadaviek na všeobecné obsahové náležitosti žaloby stanovených v § 42

ods. 3 a ods. l

Vzhľadom na to, že žalobcovia napriek súdnej výzve žalobu uvedeným spôsobom

nedoplnili a vadu predmetného podania neodstránili, postupoval súd prvého stupňa správne,

keď toto ich podanie odmietol ( ); rovnako správne postupoval aj odvolací

súd, keď jeho uznesenie ako vecne správne potvrdil. Pretože sa súdy riadili zákonom, nie je

opodstatnené tvrdenie žalobcov, že ich postupom im bola odňatá možnosť pred súdmi konať

v zmysle

Pokiaľ dovolanie žalobcov smeruje proti výroku uznesenia, ktorým odvolací súd

odmietol odvolanie žalobcov smerujúce proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nepripustení

zmeny žaloby, aj v tejto časti je dovolanie procesne neprípustné. K postupu súdu prvého

stupňa treba uviesť, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

To, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou,

posudzuje súd. Ustanovenie dáva preto žalobcovi možnosť zmeniť žalobu

(len) so súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho

konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (viď ).

V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom

žalobca môže uplatniť svoj nárok v novom konaní. Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či

výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby,

(ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením

dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto

táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním

súd prvého stupňa, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy,

lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je

prípustné (viď ). Ani dovolací súd, posudzujúci prípustnosť

dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

, nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencii tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , ktorá mala spočívať v nevytvorení možnosti súdmi podávať návrhy na

doplnenie dokazovania, treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama o sebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (pozn.: dovolací súd

napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania v zmysle

Žalobcovia v dovolaní ďalej namietali, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). K odňatiu

možnosti dovolateľov pred súdom konať nemohli viesť ani právne závery, na ktorých súdy

9

založili svoje rozhodnutia, lebo ustanovenie dáva odňatie možnosti

konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretože súd svojím rozhodovaním neporušuje žiadnu

procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na to dovolanie žalobcov odmietol podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho

súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ až 3/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Dovolací súd napriek tomu žalovaným 1/ až 3/

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy tohto konania ( v spojení s a

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. septembra 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková