Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/94/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Romana Tichého, v sporovej právnej veci žalobcu: UNISTAV spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 279, 905 01 Senica, IČO: 31 409 539, právne zastúpeného: Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, 811 04 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 199 808, proti žalovanému: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, právne zastúpenému: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -318 zo dňa 11. mája 2021, takto

rozhodol:

Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -318 zo dňa 11. mája 2021 v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -318 zo dňa 11. mája 2021 v napadnutom výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vzhľadom na žalovaným doručený návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp.zn. , v ktorom žalovaný vystupuje v pozícii žalobcu a v rámci ktorého sa žalobca domáha nahradenia vôle spoločnosti OHL ŽS Slovakia, a.s., TUCON, a.s. a UNISTAV spol. s r.o. ohľadom súdnej úschovy vedenej Okresným súdom Žilina pod sp.zn. a v rámci ktorého ide o identické skutkové okolnosti ako v prípade súdneho konania vedeného pod sp.zn. , pričom rozdiel spočíva iba v tom, že spoločnosť BCI, a.s. žaluje v jednom súdnom konaní všetky zúčastnené subjekty, okresný súd na návrh žalovaného rozhodol o prerušení konania Okresného súdu Žilina pod sp.zn. do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. uznesením zo dňa 02.08.2018, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 31.01.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2019.

3. Rozhodnutie o prerušení konania súd prvej inštancie založil na skutočnosti, že vzhľadom na predmet sporu a okruh procesných strán v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp.zn. sa prerušenie konania javí ako hospodárne a efektívne, nakoľko v súvisiacom konaní sp.zn. sú účastníkmi konania všetky subjekty majúce záujem na vydaní finančných prostriedkov zo súdnej úschovy vedenej Okresným súdom Žilina pod sp zn. a je preto v záujme všetkých dotknutých subjektov efektívnejšie prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti postúpenia pohľadávok spoločnosti BCI, a.s., na ďalšie subjekty v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. , a teda vyriešenie sporného postúpenia pohľadávok spoločnosti BCI, a.s. na ďalšie subjekty v konaní, ktorého účastníkmi sú všetky dotknuté subjekty a takýto postup je aj súladný so základnými princípmi civilného sporového konania, predovšetkým s princípom právnej istoty sporových strán vyplývajúcim z , 2 a v záujme hospodárnosti konania podľa .

4. Po zistení skutočnosti, že odpadol dôvod prerušenia konania, nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. rozhodnutím súdu prvej inštancie č.k. -532 zo dňa 16.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 27.05.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2020, okresný súd nariadil na prejedanie veci pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov procesných strán.

5. Z obsahu žaloby vyplývalo, že žalobca sa voči žalovanému domáha nahradenia prejavu vôle, a to súhlasu s vydaním predmetu úschovy, a to v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , v rámci ktorého Okresný súd Žilina rozhodol o prijatí finančných prostriedkov zložiteľa Obce Závod do úschovy v celkovej výške 2.160.712,65 Eur za účelom splnenia záväzku, a to v prospech štyroch označených príjemcov, medzi inými v prospech žalobcu a žalovaného, a to z dôvodu, že zložiteľ nevedel, ktorý z príjemcov je oprávnený, tzn. kto je oprávneným veriteľom pohľadávky tvoriacej predmet úschovy.

6. „Medzi stranami bolo nesporné, že tak žalobca, ako aj žalovaný podali v konaní o úschove žiadosť na vydanie predmetu úschovy a rovnako je nesporné, že zo strany príjemcov nebol daný súhlas všetkých označených príjemcov na vydanie predmetu úschovy žalobcovi. Vzhľadom na to, že konanie o úschovách začalo pred dňom nadobudnutia účinnosti t.j. (ďalej len „“), ktorého účinnosť nastala dňa 01. júla 2016, v zmysle konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Na rozhodovanie o návrhu na prerušenie konania a trovy konania okresný súd aplikoval platný a účinný procesný predpis, ktorým je (ďalej len „“). Na skutkový a právny stav vyplývajúci z konania o úschovách okresný súd aplikoval a (ďalej len „“), , (ďalej len „CSP“. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania okresný súd vzhľadom na zistené okolnosti prejedávanej veci tento procesný návrh zamietol, a to s prihliadnutím na požiadavku zachovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ktorého účelom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú procesné strany do momentu právoplatného skončenia veci. K stavu právnej istoty spravidla dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorým sa čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa procesné strany obrátili na súd. Takáto povinnosť súdu vyplýva z , podľa ktorého ustanovenia súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Otázku prerušenia konania upravuje a nasl. ako obligatórne prerušenie konania v prípade a a ďalej fakultatívne prerušenie konania podľa .“

7. Citovaný tak umožňuje súdu reagovať na procesnú situáciu, keď sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na jeho konečné rozhodnutie a je preto v záujme hospodárnosti prebiehajúce konanie prerušiť a vyčkať na rozhodnutie vydané v tomto inom konaní. Súd musí dôsledne posúdiť, či sú skutočne splnené predpoklady na takéto rozhodnutie, a či prerušenie konania je efektívnym opatrením. S prihliadnutím na dĺžku konania v prejednávanej veci, ktoré začalo podaním žaloby dňa 31.03.2017 a dĺžku konania o úschove, ktoré začalo podaním návrhu ešte v roku 2014, pri zohľadnení záverov rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. -532 zo dňa 16.05.2019,

s ktorého vecným rozhodnutím a jeho odôvodnením sa okresný súd v plnom rozsahu stotožňuje, nesúhlasné stanovisko žalovaného s prerušením konania, súd návrh na prerušenie konania v kontexte podaného dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, nevyhodnotil ako dôvodný, keďže podľa ustálenej rozhodovacej praxe samotné podanie dovolania bez ďalšieho nie je dôvodom na prerušenie konania. Prerušenie konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania ako základnej podmienky, ktorú je súd povinný posudzovať v každom štádiu konania aj v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na prerušenie konania. Okresný súd preto návrh na prerušenie konania tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku, zamietol.

8. K otázke prípustnosti podanej žaloby „okresný súd poukázal na to, že predpokladá vydanie predmetu úschovy príjemcovi na jeho žiadosť a len v prípade, ak uplatní právo na vydanie predmetu úschovy niekto iný ako zložiteľom označený príjemca alebo aj v prípade, ak s vydaním veci nesúhlasil iný zložiteľom označený príjemca, je možné vydať predmet úschovy len so súhlasom všetkých účastníkov konania o úschove a osôb, pre ktorých nesúhlas došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa sa v takom prípade vyžaduje len vtedy, pokiaľ bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa. Potom osobe, ktorá uplatnila nárok na vydanie predmetu úschovy, sa predmet úschovy vydá len vtedy, pokiaľ s tým súhlasí zložiteľ a príjemca. Pokiaľ však došlo k odopretiu súhlasu s vydaním predmetu úschovy, tento je možné nahradiť právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým má byť rozhodnuté, že ten kto vydanie odporoval, je povinný súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi. Vzhľadom na to, že v konaní o úschovách súd zásadne nie je oprávnený riešiť sporné otázky medzi jednotlivými jeho účastníkmi a vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania o úschovách nedošlo k dohode a pre nesúhlas jednotlivých príjemcov nebolo možné predmet úschovy vydať príjemcovi, bol legitímny postup ktoréhokoľvek príjemcu domáhať sa potrebného súhlasu rozhodnutím súdu vydaným v sporovom konaní.“

9. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je príjemca alebo ten, ktorý uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy, pričom pasívne legitimovaným je ten, pre ktorého nesúhlas nebolo možné predmet úschovy vydať žalobcovi. Výrok rozhodnutia súdu o tom, že žalovaný je povinný súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žalobcovi potom nahrádza prehlásenie vôle žalovaného účastníka v konaní o úschovách ( ). Čiže v situácii, pokiaľ žalovaný nesporne odmietol udeliť súhlas žalobcovi na vydanie predmetu úschovy, bol žalobca oprávnený domáhať sa podanou žalobou na Okresnom súde Žilina nahradenia súhlasu žalovaného s vydaním úschovy.

10. K okamihu rozhodovania okresného súdu v predmetnej právnej veci však bolo nesporné, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Žilina č.k. -532 zo dňa 16.05.2019 okresný súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/, medzi inými aj žalobcu v tomto konaní, t.j. spoločnosti UNISTAV spol. s r.o. s vydaním predmetu úschovy - finančných prostriedkov z úschovy súdu vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. v prospech žalobcu v celej zloženej sume 2.160.712,65 Eur (t.j. v prospech žalovaného v tomto konaní - BCI, a.s.). V nadväznosti na uvedené právoplatné rozhodnutie je potrebné konštatovať, že tak, ako aj žalobca a žalovaný, ktorí boli účastníkmi konania, v ktorom okresný súd vydal právoplatné rozhodnutie v prospech spoločnosti BCI, a.s., ktorým nahradil vyhlásenie vôle žalovaných, medzi inými aj spoločnosti UNISTAV spol. s r.o., sú tieto procesné strany právoplatným rozhodnutím viazané, a preto zásadne nie je možné v inom konaní úspešne uplatňovať nárok, ktorý už bol právoplatne rozhodnutím súdu priznaný. V danom prípade podľa okresného súdu platí, že v skončenom konaní došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca identicky nárok odvodzuje v tomto konaní pri zodpovedaní rovnakej predbežnej otázky, ktorej vyhodnotenie sa premietlo do už vydaného právoplatného rozhodnutia súdu.

11. „Okresný súd dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci nesmie vychádzať z iného záveru ohľadom existencie pohľadávky žalobcu BCI, a.s. na vydanie predmetu úschovy a je vyriešením tejto prejudiciálnej otázky Okresným súdom Žilina v konaní v spojení s konaním Krajského súdu v Žiline vo vzťahu k nahradeniu prejavu vôle žalovaného, viazaný. Právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné s výnimkou jeho zrušenia mimoriadnym opravným prostriedkom. Napriek tomu, že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie v tej istej veci, to znamená s identickým predmetom konania, uvedená okolnosť neznamená, že už v jednom prípade v predchádzajúcom sporovom konaní s konečnou platnosťou medzi stranami vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu by mohla byť neskôr v inom súdnom konaní medzi tými istými účastníkmi posudzovaná iným

spôsobom ako otázka predbežná. V danom prípade bol tak súd povinný pri svojom rozhodovaní v tejto ďalšej veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom sporovom konaní predbežná otázka a na ňu nadväzujúce posúdenie nahradenia prejavu vôle. Uvedený prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom sporovom konaní, hoci s neidentickým predmetom konania, t. j. bez existencie prekážky veci rozhodnuté vedie k výsledku, že žalobca v konaní nebude úspešný. Prejudicialitu vo vyššie označenom kontexte je potrebné chápať ako kauzálny vzťah medzi dvomi subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Jedná sa o situáciu, kedy právoplatným rozhodnutím vo veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto veci. Teda v situácii, že v inom súvisiacom konaní, na ktorého právoplatné skončenie bolo viazané pokračovanie v predmetnej právnej veci, došlo k nahradeniu súhlasu žalobcu UNISTAV spol. s r.o. s vydaním predmetu úschovy spoločnosti BCI, a.s. (v predmetnom konaní v postavení žalovanému), súd je povinný pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci o právnom vzťahu procesných strán tento posudzovať len tak, aby závery rozhodnutia v tejto veci zodpovedali záverom právoplatného rozhodnutia v inej súvisiacej veci. Dôsledkom opačného prístupu by mohla nastať situácia, že dvomi právoplatnými rozhodnutiami s pozitívnym nahradením súhlasu na vyplatenie finančných prostriedkov, by právo na vydanie predmetu úschovy vzniklo viacerým subjektom, čím by nedošlo k nastoleniu právnej istoty a odstráneniu základnej spornosti medzi jednotlivými príjemcami predmetu úschovy. Teda napriek tomu, že prejudiciálna otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sama predmetom konania nie je, avšak od jej vyriešenia je závislé rozhodnutie, ktoré má byť súdom prijaté, súd v novom konaní musí rešpektovať tieto prejudiciálne účinky právoplatného rozhodnutia u tých istých procesných strán, pričom na totožnosť procesných strán nemá vplyv rozdielnosť ich procesného postavenia v oboch konaniach. Účinok vyššie zmienenej prejudiciality sa premietol do rozhodnutia súdu, ktorým súd žalobu zamietol, pričom nerozhodoval o zastavení konania, ku ktorému dochádza len v prípade identity inej veci s vecou už právoplatne rozhodnutou.“

12. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ iným právoplatným rozhodnutím bol nahradený súhlas všetkých ostatných príjemcov predmetu úschovy v konaní o úschovách (sp.zn. ), ďalšie zotrvanie žalobcu UNISTAV spol. s r.o. na podanej žalobe o nahradenie prejavu vôle je za daných okolností procesne neprípustným nárokom, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. V kontexte na uvedené právne posúdenie veci okresný súd vyhodnotil návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov k okolnostiam uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky ako nadbytočné, nehospodárne, nemajúce základ a opodstatnenie v zistenom skutkovom stave z vykonaných dôkazov.

13. Rovnako vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania okresný súd vzhľadom na zistené okolnosti prejedávanej veci návrh zamietol, a to s prihliadnutím na požiadavku zachovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ktorého účelom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú procesné strany do momentu právoplatného skončenia veci. K stavu právnej istoty spravidla dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorým sa čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa procesné strany obrátili na súd. Takáto povinnosť súdu vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého ustanovenia súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Otázku prerušenia konania upravuje zákonné a nasl. ako obligatórne prerušenie konania v prípade a a ďalej fakultatívne prerušenie konania podľa , podľa ktorého zákonného ustanovenia ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ustanovenie tak umožňuje súdu reagovať na procesnú situáciu, keď sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na jeho konečné rozhodnutie a je preto v záujme hospodárnosti prebiehajúce konanie prerušiť a vyčkať na rozhodnutie vydané v tomto inom konaní. Z obsahu uvedeného je zrejmé, že v danom prípade ide o fakultatívne rozhodnutie súdu, kedy na základe vlastnej úvahy a s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci súd buď konanie preruší, alebo urobí iné vhodné opatrenia. Keďže prerušenie konania sa v dôsledku procesného rozhodnutia súdu o prerušení konania predlžuje, zákonná požiadavka rýchlej a účinnej ochrany práv procesných strán v súdnom konaní determinuje prerušenie konania skôr ako výnimočné opatrenie súdu. Preto súd musí dôsledne posúdiť, či sú skutočne splnené predpoklady na takéto rozhodnutie a či prerušenie

konania je efektívnym opatrením. S prihliadnutím na dĺžku konania prejednávanej veci, ktoré začalo podaním žaloby dňa 31.03.2017 a dĺžku konania o úschove, ktoré začalo podaním návrhu ešte v roku 2014, pri zohľadnení záverov rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. -532 zo dňa 16.05.2019, s ktorého vecným rozhodnutím sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd návrh na prerušenie konania v kontexte podaného dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu nevyhodnotil ako dôvod na prerušenie konania, keďže podľa ustálenej rozhodovacej praxe samotné podanie dovolania bez ďalšieho nie je dôvodom na prerušenie konania. Súd je názoru, že prerušenie konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania ako základnej podmienky, ktorú je súd povinný posudzovať v každom štádiu konania aj v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na prerušenie konania. Podľa opakovane judikovaného právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky () dovolanie nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne vymedzenou procesným predpisom a preto všeobecný súd nemôže bez ďalšieho nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie. Súd preto návrh na prerušenie konania tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku, zamietol. Okresný súd o trovách konania rozhodol podľa , , , .

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa , a , pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku sa odvoláva (takmer výlučne) na konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. a jeho závery. V tomto konaní bol vydaný rozsudok č.k. -532 zo dňa 16.05.2019 (ďalej len „Rozsudok OS “) a následne aj rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -776 zo dňa 27.05.2020 (ďalej len „Rozsudok KS “), ktorým súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného v rade 1/ OHL ŽS Slovakia, a.s., žalovaného v rade 2/ TuCon, a.s., žalovaného v rade 3/ UNISTAV spol. s r. o. tak, že dáva súhlas na vyplatenie finančných prostriedkov zo súdnej úschovy vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. v prospech žalobcu BCI, a.s. vo výške 2.160.712,65 Eur a žalobcovi priznal tiež nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Žalobca však v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že voči uvedeným rozhodnutiam bolo z jeho strany, ako aj zo strany TuCon, a.s. podaný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, spolu s návrhom na odklady právoplatnosti napadnutého rozsudku okresného súdu . Dovolacie konanie je vedené pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. a dovolanie bolo podané dňa 3.8.2020 (ďalej len „Dovolanie“). Dňa 7.6.2021 bolo v uvedenom konaní vydané uznesenie sp.zn. , ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že odkladá právoplatnosť rozsudku okresného súdu sp.zn. v spojení s rozsudkom krajského súdu a to až do rozhodnutia o Dovolaní (ďalej len „Uznesenie NS SR“). Súd prvej inštancie pritom svoje predchádzajúce rozhodnutie, ktorým prerušil konanie odôvodnil tým, že „S ohľadom na predmet sporu a okruh procesných strán v konaní vedenom OS Žilina pod sp.zn. dospel súd k záveru o účelnosti prerušenia konania v prejednávanej veci do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Prerušenie konania sa javí ako hospodárne a efektívne, nakoľko v konaní vedenom pod sp.zn. sú účastníkmi konania všetky subjekty majúce záujem na vydaní finančných prostriedkov zo súdnej úschovy vedenej Okresným súdom Žilina pod sp.zn. . S ohľadom na účasť všetkých dotknutých subjektov v konaní sp.zn. , bude efektívnejšie prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti postúpenia pohľadávok spoločnosti BCI, a.s. na ďalšie subjekty v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. . Vyriešenie sporného postúpenia pohľadávok spoločnosti BCI, a.s. na ďalšie subjekty v konaní, ktorého účastníkmi sú všetky dotknuté subjekty, je zároveň v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania, a to predovšetkým s princípom právnej istoty sporových strán, vyplývajúcim z Čl. 2 ods. 1, 2 a v záujme hospodárnosti konania v zmysle Čl. 17 . Prejudiciálne vyriešenie platnosti prevodu pohľadávok a ustálenie oprávneného subjektu disponujúceho pohľadávkou voči Obci Závod, vyplývajúcou zo Zmluvy o dielo č. 2/2012, je otázkou majúcou zásadný vplyv na prejednanie a rozhodnutie žaloby v prejednávanej veci. Súčasne súd vyriešenie danej otázky v rámci konania vedeného pod sp.zn. považuje za efektívnejšie a v záujme princípu právnej istotu strán.“ Uvedené rozhodnutie bolo následne potvrdené Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.: . Súd teda považoval konanie a otázky, ktoré sa tam riešili za významné pre rozhodnutie v tomto konaní.“ Teda, v tomto konaní už okresný súd raz konštatoval, že tak pre účely efektívneho a hospodárne vedeného konania, ako aj správneho a spravodlivého rozhodnutia v záujme zabezpečiť právnu istotu je nevyhnutné prerušiť toto konanie až do právoplatného rozhodnutia v konaní sp.zn. . Vzhľadom na uznesenie NS SR považuje

žalobca napadnutý rozsudok za vydaný predčasne, za nedostatočne odôvodnený, za arbitrárny a nepreskúmateľný, a preto nezákonný.

15. Odvolateľ poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa opakovane uvádza, že okresný súd musí žalobu zamietnuť vzhľadom na rozhodnutie súdov v konaní sp.zn. . Avšak, vzhľadom na podané Dovolanie a zásadné právne otázky, ktoré je potrebné v dovolacom konaní posúdiť žalobca považuje napadnutý rozsudok za predčasný. Do rozhodnutia o Dovolaní tak stále ostávajú nevyriešené právne otázky rozhodujúce pre posúdenie práv jednotlivých strán konania, a teda pre rozhodnutie vo veci samej (viď nižšie). Keďže odôvodnenie rozsudku sa odvoláva len na rozhodnutie v konaní sp.zn. a zároveň predmetným právnym otázkam sa absolútne nevenuje, rozhodnutie je tak nepreskúmateľné a arbitrárne. Zdôraznil, že predmetom konania sp.zn. sú totožné nároky a pre jej posúdenie sú rozhodujúce totožné právne otázky ako v tomto konaní. Preto podľa názoru žalobcu bolo dôvodné prerušiť toto konanie až do času rozhodnutia o Dovolaní. V opačnom prípade bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s otázkou platnosti postúpenia pohľadávok zo žalovaného na žalobcu a ďalších jeho subdodávateľov a z toho plynúceho nároku žalobcu voči Obci Závod, a teda aj k peňažným prostriedkom v úschove. Rovnaké otázky sa ako predbežné otázky riešia v konaní sp.zn. , a preto žalobca považuje za hospodárne a správne konanie prerušiť až do rozhodnutia o Dovolaní. Poukázal na princíp právnej istoty, v prípade že Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovie Dovolaniu, tak by mohlo dôjsť ku kolízii nárokov, keďže v konečnom dôsledku by rovnaký nárok žalobcu a žalovaného v tomto konaní bol posúdený presne opačne ako v konaní sp.zn. . Teda, hrozila by absurdná situácia, keď na vydanie peňažných prostriedkov z úschovy by boli oprávnené zainteresované subjekty (príjemcovia) v rozsahu presahujúcom výšku zložených peňažných prostriedkov. Takéto vzájomne odporujúce si rozhodnutia o rovnakých nárokoch sú v hrubom rozpore s princípom právnej istoty explicitne vyjadreným v Čl. 2 . Konanie tak má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z prezentovaného skutkového stavu jednoznačne možno vyvodiť záver, že v zmysle zachovania spravodlivosti by peňažné prostriedky v úschove, o vydanie ktorých „sa vedie toto konanie mali patriť tým spoločnostiam, ktoré vykonali Dielo - teda OHL ZŠ, TuCon a UNISTAV. Tieto peniaze totiž boli určené ako odplata za Dielo. Je absurdné, že si teraz na ne nárokuje Žalovaný, čoho dôsledkom by bolo, že odmenu dostane spoločnosť, ktorá Dielo ani reálne nevykonala. A naopak, spoločnosti, ktoré vykonali Dielo ostanú bez odmeny, a to len pre akési spochybnenie vlastných prechádzajúcich právnych krokov Žalovaného. Také konanie považujeme za účelové a amorálne, obzvlášť vzhľadom na okolnosti, ako k nim došlo. Nevyhnutným následkom Rozsudku je neopodstatnený a neoprávnený prospech Žalovaného na základe jeho nečestného konania, a naopak, na druhej strane je to Žalobca a ďalšie spoločnosti, ktorí za svoju prácu, zhotovenie Diela riadne a včas, nedostanú akúkoľvek odmenu, pretože konali v dobrej viere, že zmluvný partner (Žalovaný) koná poctivo. Argumentačná línia uvedená Rozsudku OS a Rozsudku KS, a v nadväznosti na ne teda aj v Rozsudku voči ktorému smeruje toto odvolanie, je podľa názoru Žalobcu neudržateľná. Dotknuté splnomocnenie bolo obmedzené na krátky čas, najviac na 19 dní (od 11.10. do 30.10.2013). Udelené bolo z dôvodu, že splnomocniteľ odišiel do dôchodku, a nevedel garantovať riadny výkon funkcie podpredsedu Predstavenstva do kým vzdanie sa výkonu tejto funkcie nadobudne účinnosť (uskutoční sa valné zhromaždenie). Za účelom, aby nebola ochromená činnosť Žalovaného, splnomocnil na výkon tejto funkcie predsedu Predstavenstva spoločnosti BCI. UNISTAV zastáva názor, že takéto konanie bolo plne legálne a legitímne.“

16. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že nie každé udelenie plnomocenstva členom predstavenstva inému členovi predstavenstva akciovej spoločnosti je obchádzaním zákona. Obchádzaním zákona nie je najmä prípad, keď ide o časovo obmedzené splnomocnenie na účely zabezpečenia riadneho a bezproblémového chodu obchodnej spoločnosti. Samotné splnomocnenie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti na inú osobu (hoci aj iného člena tohto orgánu) teda nie je samo o sebe neplatné. K obchádzaniu vôle valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti by mohlo dochádzať iba v prípade, že takéto splnomocnenie nie je ničím limitované. V prípade „bianko“ plnej moci možno konštatovať, že výkon práva udeliť plnú moc je v kolízii s právom valného zhromaždenia určiť spôsob konania štatutárneho orgánu. Limitácia okruhu osôb, ktorým môže byť udelené plnomocenstvo je daná právnymi predpismi, a preto takáto plná moc nemôže byť udelená napr. osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Z právnej úpravy však nevyplýva, a ani nemožno odvodiť záver, že by člen štatutárneho orgánu mohol udeliť plnú moc iba inej osobe, ako ďalšiemu členovi štatutárneho orgánu tejto spoločnosti. Naviac, v zmysle príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, osobitne , vyplýva záver, že výkon práva je limitovaný morálnymi, mravnými a etickými

hodnotami spoločnosti. Preto zjavné zneužitie práva, ktoré sa podľa žalobcu nepochybne prejavuje v správaní žalovaného nepožíva právnu ochranu, preto až do konečného vyriešenia uvedených sporných, no o to dôležitejších právnych otázok, ktoré sú predmetom dovolacieho konania, a ktoré majú zásadný vplyv na posúdenie a rozhodnutie v tomto konaní, by súd nemal rozhodnúť. V opačnom prípade, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovie podanému Dovolaniu, no súd v tomto konaní rozhodne v neprospech žalobcu, hrozia nezvratné škody. Žalobca žiadal, aby odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že nahradí súhlas žalovaného s vydaním peňažných prostriedkov vo výške 700.742,19 Eur zo súdnej úschovy v prospech žalobcu v konaní o úschove vedenom na okresnom súde a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, eventuálne aby v zmysle v spojení s napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby v zmysle v spojení s rozsudok okresného súdu zrušil a konanie prerušil, a to až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní, ktoré podal žalobca proti rozhodnutiu Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 27.5.2020.

17. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že odvolaním napadnutý rozsudok je správny a zákonný, a preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v zmysle potvrdil ako vecne správny a aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný odmietol návrh žalobcu, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a následne, aby konanie prerušil do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní v konaní sp.zn. . Žalovaný zrekapituloval konanie na okresnom súde a ponechal na úvahe odvolacieho súdu, či žalovaný postupoval ľstivo a nemorálne, keď neuznáva za vyššie uvedených faktov platnosť konania PhDr. Z. za BCI, a.s. a platnosť postúpenia pohľadávok. Ekonomickým motívom žalobcu pri postupovaní pohľadávky bolo to, že žalobca vedel, že žalovaný je v zlej ekonomickej kondícii a že bude na neho vyhlásený konkurz/pôjde do reštrukturalizácie, a preto, aby sa vyhol nutnosti prihlásiť pohľadávky spolu s ostatnými veriteľmi s perspektívou iba čiastočného uspokojenia sa pokúsil o nadobudnutie pohľadávok vyššie uvedeným, očividne neplatným spôsobom. Žalobca vedel, že žalovaný mu je ochotný postúpiť pohľadávky voči Obci Závod iba vo výške, ktorá zodpovedá pohľadávkam žalobcu voči žalovanému, ktoré sú po splatnosti. „Z hľadiska žalovaného je celkom absurdným si myslieť, že je možné používať preškrtnutú plnú moc na kupovanie pohľadávok v hodnote 2.160.712,65 € (!!!), odhliadnuc teda od všetkého vyššie uvedeného.“

18. K doručenému vyjadreniu žalovaného podľa doručenky na č.l. 408 spisu sa žalobca k momentu rozhodovania odvolacieho súdu nevyjadril.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa , a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , , návrhu na prerušenie v odvolacom konaní v zmysle nebolo vyhovené a odvolanie do výrokovej časti rozsudku, ktorou okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania odmietol podľa , pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -416 zo dňa 22.06.2022, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, a to i na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali

väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci samej podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie odkazuje na zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na zodpovedajúce odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

24. Krajský súd za aplikácie , uvádza, že podľa podaného odvolania žalobcom bol napádaný rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

25. Primárne odvolací súd uvádza, že po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu sa stotožnil so skutkovým aj právnym stavom, tak boli ustálené okresným cez úpravu v , v podrobnostiach naň odkazuje ako uviedol vyššie avšak na dotvrdenie správnosti prijatých záverov okresným súdom považuje za podstatné zodpovedať na niektoré odvolacie otázky položené žalobcom, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevanciu vo vzťahu k posudzovaniu správnosti prijatých záverov okresným súdom.

26. Žalobca v podanom v rozsiahlom odvolaní namietal dôvody podľa , a .

27. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

28. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. Podľa , v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

31. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť

od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.

32. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa . Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

33. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a v tejto rovine potom namietal i arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia.

34. K otázke, čo možno považovať za prekvapivé, či nepredvídateľné rozhodnutie, sa už v minulosti vyjadroval Najvyšší súd SR. Podľa neho, „tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch, ako súd prvej inštancie za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné (uznesenie NS SR sp.zn. z 21. marca 2018“. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (uznesenie NS SR zo 17. októbra 2011 sp.zn. ).

35. K uvedenej námietke v rovine tvrdenej arbitrárnosti, sa odvolací súd oboznámil s celým priebehom prvoinštančného konania. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, po oboznámení sa s priebehom celého konania pred súdom prvej inštancie, ako i prijatých záverov okresným súdom, nie je namieste konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého arbitrárneho rozhodnutia vo veci samej.

36. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu, kedy žalobca tvrdil, že voči rozhodnutiu, z ktorého vychádzal okresný súd, bolo ním podané dovolanie s uvedením, že dovolacie konanie je vedené pred Najvyšším súdom SR a dovolanie bolo podané dňa 03.08.2020, bolo podľa odvolacieho súdu k momentu rozhodovania odvolacieho súdu zrejmé, že uvedené dovolacie konanie vo veci bolo skončené rozhodnutím, ktoré rozhodnutie dovolacieho súdu bolo predložené do konania a bolo tiež doručené i žalobcovi, ktorý v predmetnom dovolacom konaní vystupoval ako žalovaný (č.l. 406 spisu v spojení s doručenkou na č.l. 408 spisu). Z uvedeného nebolo sporné, že dovolacie konanie vo veci bolo ukončené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho.

37. Odvolací súd vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam a odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorý vyčítal okresnému súdu, že neprerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. a podľa , že za situácie, že dovolací súd vo veci rozhodol, nebol daný dôvod na prerušenie konania vo vyvolanom odvolacom konaní v zmysle , ale ani na odklon od záverov súdu prvého stupňa tak, ako boli vyslovené v napadnutom rozsudku okresného súdu pod ods. 20. a 21, s dôrazom na to, že aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania v časti

zamietnutia návrhu okresným súdom na prerušenie konania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych zákonných podmienok prípustnosti odvolania je, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

38. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

39. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

40. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

41. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd zistil, že odvolanie žalobcu smeruje proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol, zdôrazňuje sa však, že právna úprava v pripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa a ktoré je taxatívne vymenované v (pozitívne vymedzenie). Zákon, a to , práve proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o prerušenie konania nepripúšťa, pretože v nie je uvedené ako rozhodnutie, proti ktorému je odvolanie prípustné, a preto odvolací súd nemal inú možnosť, ako odvolanie žalobcu odmietnuť v tejto časti podľa .

42. Vyčítal odvolateľ okresnému súdu v odvolaní pod časťou III., že rozhodol okresný súd predtým, ako vo veci bolo rozhodnuté o ním podanom dovolaní a tiež vyčítal okresnému súdu, že si osvojil závery, ktoré vyplývajú z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. -532 zo dňa 16.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. . Je zrejmé, že okresný súd v ods. 25. zvýraznil, že právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné, s výnimkou jeho zrušenia mimoriadnym opravným prostriedkom napriek tomu, že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie tej istej veci, tzn. s identickým predmetom konania uvedená okolnosť neznamená, že už v jednom prípade v predchádzajúcom sporovom konaní s konečnou platnosťou medzi stranami vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu by mohla byť neskôr v inom konaní medzi tými istými účastníkmi posudzovaná iným spôsobom, ako otázka predbežná. Ak okresný súd konštatoval, že v danom prípade bol povinný pri svojom rozhodovaní v tejto ďalšej veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom sporovom konaní predbežná otázka a na ňom nadväzujúce posúdenie nahradenia prejavu vôle, tak s takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil ako s vecne správnym vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo vo veci ku kvalitatívnemu ani kvantitatívnemu posunu, či už v právnej alebo skutkovej rovine. Ak zdôraznil okresný súd, že prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom sporovom konaní, hoci s neidentickým predmetom konania, t.j. bez existencie prekážky veci rozhodnutej, vedie k výsledku, že žalobca v konaní nebude úspešný, i tento záver v spojení s nasledujúcimi závermi okresného súdu bol vyhodnotený ako vecne správny. Je potrebné konštatovať, že prejudicialitu je potrebné chápať ako kauzálny vzťah medzi dvomi subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Jedná sa o situáciu, kedy právoplatným rozhodnutím vo veci sa vyriešila

otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto veci. Teda v situácii, že v inom súvisiacom konaní, na ktorého právoplatné skončenie bolo viazané pokračovanie v predmetnej právnej veci, došlo k nahradeniu súhlasu žalobcu UNISTAV s.r.o. s vydaním predmetu úschovy spoločnosti BCI, a.s. (v predmetnom konaní v postavení žalovanému), bol okresný súd, a to i podľa záverov odvolacieho súdu, povinný pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci o právnom vzťahu procesných strán tento posudzovať len tak, aby závery rozhodnutia v tejto veci zodpovedali záverom právoplatného rozhodnutia v inej súvisiacej veci. Ak okresný súd konštatoval, že „...Dôsledkom opačného prístupu by mohla nastať situácia, že dvomi právoplatnými rozhodnutiami s pozitívnym nahradením súhlasu na vyplatenie finančných prostriedkov, by právo na vydanie predmetu úschovy vzniklo viacerým subjektom, čím by nedošlo k nastoleniu právnej istoty a odstráneniu základnej spornosti medzi jednotlivými príjemcami predmetu úschovy. Teda napriek tomu, že prejudiciálna otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sama predmetom konania nie je, avšak od jej vyriešenia je závislé rozhodnutie, ktoré má byť súdom prijaté, súd v novom konaní musí rešpektovať tieto prejudiciálne účinky právoplatného rozhodnutia u tých istých procesných strán, pričom na totožnosť procesných strán nemá vplyv rozdielnosť ich procesného postavenia v oboch konaniach. Účinok vyššie zmienenej prejudiciality sa premietol do rozhodnutia súdu, ktorým súd žalobu zamietol, pričom nerozhodoval o zastavení konania, ku ktorému dochádza len v prípade identity inej veci s vecou už právoplatne rozhodnutou.“ (č.l. 325 spisu), tak odvolací súd tento záver považoval za vecne správny. Ak bol považovaný rozsudok okresného súdu zo strany žalobcu za predčasný, tak odvolací súd sa nemohol so žalobcom v tejto rovine stotožniť s dôrazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré vyhodnotil ako vecne správne. Mal za to odvolací súd, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebol dôvod na prerušenie konania. Ak bolo poukazované v odvolaní na časť IV. s poukazom na posúdenie veci Najvyšším súdom SR v dovolacom konaní, tak je zrejmé sporovým stranám, ktoré boli účastníkmi uvedeného konania, že predmetná dovolacia vec bola Najvyšším súdom SR, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu v tejto odvolacej veci, rozhodnutá. Za danej situácie nemohla byť potom ani odvolacia argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej „Argumentačná línia uvedená v Rozsudku OS a Rozsudku KS a v nadväznosti na ne teda aj rozsudku, voči ktorému smeruje toto odvolanie, je podľa názoru žalobcu neudržateľná, ak bolo vo veci rozhodnuté dovolacím súdom“, vyhodnotená ako taká, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu.

43. V rámci vyvolaného odvolacieho konania žalobca argumentoval tým, že nie každé udelenie plnomocenstva členom predstavenstva inému členovi predstavenstva akciovej spoločnosti je obchádzaním zákona. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje, sa rozlišuje: 1/ všeobecné (generálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu na všetky právnej úkony, 2/ osobitné (špeciálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu konať v rozsahu a) iba jedného právneho úkonu, b) určitého druhu právnych úkonov. Z hľadiska rozsahu oprávnenia daného zástupcovi v plnomocenstve zákon rozoznáva plnomocenstvo 1/ neobmedzené, ktoré prenecháva voľnosť konania zástupcovi, 2/ obmedzené, ktoré presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon i judikatúra súdov za podstatné pri rozlišovaní toho, kedy považovať plnú moc za všeobecnú alebo individuálnu (osobitnú, špeciálnu) považuje rozsah právnych úkonov, na vykonanie ktorých je udelené (na všetky, jeden alebo iba konkrétny druh právnych úkonov). Ohraničenie doby, na ktorú je plná moc udelená, ako aj dôvod, pre ktorý sa plná moc udeľuje, môže mať charakter doplňujúcich (konkretizujúcich) informácií, nie však pre určenie povahy plnej moci rozhodujúcich. Vychádzajúc z vyššie uvedeného len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dovolací súd v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 14. decembra 2021 uzatvára, že pokiaľ Stanovy spoločnosti žalobcu (v čase od 12.07.2007 do 25.11.2013) určili, že konanie menom spoločnosti sa bude realizovať tak, že v mene spoločnosti konajú predseda a ktorýkoľvek podpredseda spoločne alebo obidvaja podpredsedovia spoločne, bolo neprípustné, aby podpredseda predstavenstva splnomocnil na zastupovanie svojej osoby pri podpisovaní dokumentov (v konkrétnom prípade išlo o zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2013) predsedu predstavenstva, ktorá okolnosť viedla k tomu, že namietané zmluvy dňa 30.10.2013 podpísal N.. C. Z. raz ako predseda predstavenstva vo vlastnom mene a raz na základe plnej moci zo dňa 10.10.2013 za podpredsedu predstavenstva X.. S. D.. V tejto súvislosti sa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2008, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „pokiaľ z výpisu z obchodného registra vyplýva určitý spôsob konania štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, treba ho dodržať (nielen pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ale aj pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve)“. Pokiaľ teda žalobca v posudzovanej veci uvedeným spôsobom

nekonal, bol obídený zákon, aj vôľa predstavenstva ako štatutárneho orgánu, ktorý určil konanie v mene spoločnosti vo vyššie uvedenom znení, cieľom ktorej okolnosti bolo zabezpečiť vzájomnú kontrolu a tiež zodpovednosť najmenej dvoch členov predstavenstva.

44. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (, 4, ), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. , ).

45. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

46. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde ani o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania. 47. Ak nebolo žalobe žalobcu rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie v podrobnostiach sa odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , . 48. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na , . Pokiaľ odvolaním žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tieto výroky, ktoré boli ako závislé od výroku vo veci samej rovnako potvrdené. 49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.