Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu IGAZ - PAPIER, spol. s r.o., so sídlom Trenčín, Železničná 714, IČO: 36 351 792, proti žalovanému MMOLI s.r.o, so sídlom Ostratice 45, IČO: 50 567 217, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o, so sídlom Bratislava, Lehotského 4, IČO: 36 757 276, o zaplatenie 3 859,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. -77 zo dňa 11. októbra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 859,20 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 482,40 Eur od 30.05.2019 do 29.06.2019, zo sumy 964,80 Eur od 30.06.2019 do 29.07.2019, zo sumy 1 447,20 Eur od 30.07.2019 do 29.08.2019, zo sumy 1 929,60 Eur od 30.08.2019 do 29.09.2019, zo sumy 2 412 Eur od 30.09.2019 do 29.10.2019, zo sumy 2 894,40 Eur od 30.10.2019 do 29.11.2019, zo sumy 3 376,80 Eur od 30.11.2019 do 29.12.2019, zo sumy 3 859,20 Eur od 30.12.2019 do zaplatenia, do troch dní a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného dokazovania: Zo zmluvy o podnájme č. 197 vyplýva, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomca uzavreli dňa 19.12.2018 písomnú zmluvu o podnájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol podnájom nebytových priestorov v objekte na ulici U. X v S.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.12.2021. Cena za podnájom (podnájomné) bola dohodnutá odkazom na výpočtový list, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podnájomný pomer bolo možné zrušiť okrem iného aj okamžitým zrušením z dôvodu omeškania s platením podnájomného. Oznámením o zrušení podnájmu zo dňa 14.11.2019 žalobca zrušil podnájomný vzťah ku dňu 31.12.2019 a žalovaného vyzval na vrátenie kľúčov. Zo zoznamu neuhradených podnájmov z účtovného systému žalobcu vyplýva, že žalovaný neuhradil podnájomné vo výške 482,40 Eur mesačne splatné k 29. dňu v mesiaci, a to v mesiacoch máj až december 2019. Spolu ide o sumu 3 859,20 Eur. Z dohody o platbách nájomného vyplýva, že ide o Prílohu č. 2 k podnájomnej zmluve. Výška nájomného bola stanovená na 482,40 Eur vrátane DPH a splatnosť bola dohodnutá k 29. dňu v

mesiaci. Z e-mailového prísľubu žalovaného na zaplatenie dlžného podnájomného vyplýva, že konateľka žalovaného žiadala zástupcu žalobcu o pokračovanie v nájme. Uviedla, že ku koncu roka (2019) vyrovnajú všetky záväzky a súhlasia s podmienkami v zaslanej prílohe o zrušení nájmu. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 05.06.2020 vyplýva, že konateľka žalovaného dňa 19.05.2020 požiadala o možnosť splatiť dlžné podnájomné v dvoch splátkach do 20.06.2020 a do 20.07.2020 z dôvodu presunutia zákazok a z dôvodu pandémie. Zástupca žalobcu s návrhom súhlasil.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , až 4, až 4, , , o nájme a podnájme nebytových priestorov, , nariadenia vlády SR č. a konštatoval, že žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný. Zistil, že strany v súlade s ustanoveniami uzavreli dňa 19.12.2018 podnájomnú zmluvu, na ktorý právny vzťah strán sa okrem citovaného právneho predpisu aplikujú aj ustanovenia o obchodných záväzkových vzťahoch, pretože ide o podnikateľov konajúcich pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca bol na podklade uvedenej zmluvy nájomcom a žalovaný podnájomcom. Niet sporu o tom, že žalovaný za obdobie uvedené v žalobe nezaplatil podnájomné, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listinných dôkazov, najmä z prehľadu nezaplateného podnájomného, ale aj z e-mailovej komunikácie strán, z ktorej je zrejmé, že žalovaný žiadal o umožnenie zaplatenia podnájomného v splátkach. Podnájomné bolo dohodnuté na 482,40 Eur mesačne a žalovaný ho neuhradil za 8 mesiacov. Preto súd žalobcovi priznal sumu 3 859,20 Eur (482,40 Eur / mesiac x 8 mesiacov). Keďže je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, patrí žalobcovi podľa aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania nie je v rozpore s ustanovením a nar. vl. č. Mohol si uplatniť úrok z omeškania až do výšky 9% ročne, uplatnil si ho však v sume nižšej, pričom súd je s poukazom na rozsahom žalobného návrhu viazaný. Preto súd priznal žalobcovi popri dlžnej istine aj úrok z omeškania, a to v uplatnenej výške 8 % ročne, a to z jednotlivých uplatnených súm podnájomného, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti podnájomného (od prvého dňa omeškania), vždy do dňa splatnosti ďalšieho podnájomného, pričom pri každej ďalšej položke sa základ pre výpočet úroku z omeškania zvyšuje o ďalšie splatné podnájomné, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tohto podnájomného. O splatnosti prisúdenej sumy súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že určil zákonnú lehotu na plnenie. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty súd žiaden dôvod nezistil, ani žiadna zo strán predĺženie lehoty na plnenie nežiadala. ej7ienky poskytnutia úverov. skom elené JUDr. úhradu dlhu. . tovať. Boli zaslané 4 upomienky v súlade so splátkou úveru e-mail Osobitne sa súd prvej inštancie zaoberal obranou žalovaného v odpore zo dňa 25.05.2020. Tvrdenia žalovaného o nároku na zľavu z podnájomného súd považuje len za účelové, vedené snahou vyhnúť sa plneniu, pričom tieto tvrdenia nie sú preukázané žiadnym dôkazom. Žalovaný ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojej procesnej obrany vykonať. Žalobca pritom skutkové tvrdenia žalovaného o vadnom poskytovaní plnenia z jeho strany poprel. Pravdivosti tvrdení žalovaného nenasvedčujú ani vykonané dôkazy, keď v e-mailovej komunikácii zo dňa 10.12.2019 uvádza prostredníctvom svojej konateľky, že všetky záväzky voči žalobcovi vyrovnajú a majú záujem pokračovať v nájme a zo dňa 19.05.2020, kde žiada žalovaný o splátkový kalendár na zaplatenie podnájomného a prejavil vôľu pokračovať v podnájme. Ani v jednej zo správ žalovaný netvrdí, že nemohol predmet nájmu užívať riadne a ani sa nedomáha poskytnutia zľavy z podnájomného. Preukázateľne takéto tvrdenia uplatnil až v odpore zo dňa 25.05.2020. Keďže teda skutkové tvrdenia žalovaného o nároku na zľavu z podnájomného z dôvodu vadného poskytovania plnení zo strany žalobcu neboli v spore preukázané, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.4. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na 02.08.2021. Termín pojednávania bol na žiadosť konateľky žalovaného z dôvodu jej práceneschopnosti zmenený na 02.08.2021 o 08:30. Predvolanie bolo žalovanému doručené dňa 25.05.2021 a upovedomenie o zmene termínu dňa 12.08.2021. Dňa 11.10.2021 doručil súdu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie žiadosti nevyhovel, a keďže mu bola doručená bezprostredne pred pojednávaním vo veci, nemohol už právneho zástupcu žalovaného upovedomiť o tom, ako jeho žiadosť posúdil. Je potrebné poukázať na

to, že žiadosť bola podaná v nedeľu pred pojednávaním, pričom podateľňa podania z víkendu začína spracúvať až o 07:30, pojednávanie v tejto veci bolo už o 08:30 a pracovný čas sudcu začína o 08:00 hod. Preto nebolo možné na žiadosť reagovať bezprostredne, čo súd aj konštatoval v zápisnici z pojednávania. Žiadna osoba oprávnená konať za žalovaného, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie neustanovili. Dôvody, pre ktoré právny zástupca žalovaného žiadal odročiť pojednávanie, súd prvej inštancie nepovažoval za dôležité a včas oznámené dôvody podľa . Zástupca žalovaného argumentuje tým, že mu bolo udelené plnomocenstvo až 08.10.2021 o 17:00 hod, preto sa nemohol oboznámiť so spisom a skutkovými okolnosťami. Súd poukazuje na to, že žalovanému bola doručená žaloba už 11.05.2020 a odvtedy mal dostatok priestoru na vyhľadanie právneho zastúpenia. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené 25.05.2021 a upovedomenie o zmene termínu 12.08.2021. Takmer dva mesiace teda vedel o termíne pojednávania vo veci, čo je dostatočný čas na vyhľadanie kvalifikovaného právneho zastúpenia. Preto súd jeho procesný postup, keď vyhľadal právne zastúpenie až bezprostredne pred pojednávaním, na konci posledného pracovného dňa pred pojednávaním a potom dôvodil v žiadosti o odročenie nedostatkom času na prípravu hodnotí ako obštrukčné procesné správanie, vedúce k nedôvodným prieťahom v konaní, ktoré je v rozpore s ustanovením a . Súd pojednávanie na žiadosť právneho zástupcu žalovaného preto neodročil. Zástupca žalobcu sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť ospravedlnil, pričom nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. V súlade s súd spor prejednal bez prítomnosti strán a ich zástupcov, pretože všetci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, žalobca nežiadal o odročenie pojednávania a dôvody uvedené pre odročenie pojednávania právnym zástupcom žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodné.

1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , , , . Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v spore v celom rozsahu procesne úspešný, súd prvej inštancie mu proti neúspešnému žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa , , , , , a a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že konajúci súd znemožnil žalovanému právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces, v súdnom procese uprednostnil tvrdenia žalobcu pred tvrdeniami žalovaného, čím porušil rovnosť procesných strán a nestrannosť konajúceho súdu prvej inštancie. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z podstatného procesného pochybenia súdu prvej inštancie. Uviedol, že plnomocenstvo udelil svojmu právnemu zástupcovi v piatok dňa 08.10.2021 o 17:00 hod v Bratislave. Žalovaný má procesné právo nechať sa zastupovať advokátom v ktoromkoľvek štádiu súdneho sporu. Právny zástupca sa z objektívnych dôvodov nemohol oboznámiť so súdnym spisom, nemohol z objektívnych príčin zmeniť svoj pracovný program 11.10.2021. Vzhľadom na objektívne dôvody, že právny zástupca žalovaného prevzal zastupovanie žalovaného v piatok 08.10.2021 o 17:00 hod v Bratislave a v pondelok 11.10.2021 sa malo konať pojednávanie v danej sporovej veci, zástupca v nedeľu 10.10.2021 písomne požiadal súd prvej inštancie z objektívnych dôvodov o odročenie pojednávania vytýčeného na pondelok 11.10.2021 o 8:30 hod v Partizánskom. Týmto z objektívnych dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neprítomnosť žalovaného. Uviedol tiež, že žiada, aby bol informovaný o vybavení predmetnej žiadosti. Žiadosť o odročenie bola doručená konajúcemu súdu 10.10.2021 v čase o 12:49, aj do dátovej schránky konajúceho súdu prostredníctvom portálu www.justice.gov.sk dňa 10.10.2021 o 19: 46hod. Konajúci súd sa dozvedel o žiadosti o odročenie doručením dňa 10.10.2021 o 19:25 hod ako aj v čase o 19:46 hod. Poukázal na skutočnosť, že v pandemickej situácii nie jednoduché nájsť si právne zastúpenie zo strany advokáta, hlavne na malomestských súdoch, ktorej čelia kritike zo strany ministerstva spravodlivosti a záujmu o ich zrušenie pre ich nevhodné fungovanie. V predmetnej sporovej veci nebola zachovaná lehota minimálne 5 dní, aby sa mohol zástupca žalovaného oboznámiť so súdnym spisom. Konajúci súd v prípade, že neuznal žiadosť zástupcu žalovaného, bol povinný upovedomiť ho v zmysle , že prevzatie zastúpenia v piatok dňa 08.10.2021 o 17:00 hod

v Bratislave a nemožnosť riadne sa oboznámiť so súdnym spisom a pripraviť si obhajobu, nie je dôvod na odročenie pojednávania v pondelok dňa 11.10.2021 o 8:30 hod v Partizánskom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa hodnoverne nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, že predmet prenájmu poskytovaných žalobcom nebol vhodný na užívanie v zmysle uzatvorenej zmluvy o nájme. Žalobcovi nevhodnosť užívania prenajatých priestorov niekoľkokrát reklamoval, čomu nasvedčuje odôvodnenie napadnutého rozsudku - bod 8. Žalobca ponúkol žalovanému zľavu z nájomného, pričom táto skutočnosť nemožnosť užívania prenajatých priestorov zo strany žalovaného neodstránila. Súd nezistil ani zisťoval skutkový stav sporovej veci, nezabezpečil hodnoverné dôkazy, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu vo veci samej. Žalovaný mal záujem o mimosúdnu dohodu žalobcovi, prebiehala medzi nimi aj vzájomná komunikácia. Konajúci súd vo veci konal a rozhodol v rozpore z ustanoveniami a najmä v rozpore s článkom 144 ods. 1 SR. Žalovaný má právo zvoliť si svojho advokáta kedykoľvek počas svojho súdneho konania, stále prebiehajú rokovania o možnej dohode medzi stranami ako aj z dôvodu hospodárnosti súdneho konania ako aj z dôvodu zvyšujúcich sa nákladov pre žalovaného na právne služby v sporovej veci s poukazom na situáciu s spojenú s pandémiou COVID 19, ktorá mala pre podnikateľov vrátane žalovaného oveľa negatívnejší finančný dopad ako na zamestnancov verejnej správy.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, v ktorom súd poukazuje na to, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené 25.05.2021 a upovedomenie o zmene termínu 12.08.2021. Takmer 2 mesiace teda vedel o termíne pojednávania, čo je dostatočný čas na vyhľadanie kvalifikovaného právneho zastúpenia. Stotožnil sa s hodnotením súdu, že ide o obštrukčné procesné správanie. Vtedajšia pandemická situácia (25.05. až 12.08. 021) sa s aktuálnou situáciou nedá porovnať. Poukázal na počty pozitívnych PCR testov v danom období. Žalovaný podpísal podnájomnú zmluvu slobodne, bez nátlaku, vopred sa oboznámil s kvalitou nebytového priestoru. Žiadnu reklamáciu na kvalitu služieb si u žalobcu neuplatnil, čo dokazuje emailový prísľub konateľky žalovaného zo dňa 19.05.2021 a 05.06.2021. Ku komunikácii o urovnaní sporu medzi stranami nedošlo, žalobca vždy považoval a naďalej považuje svoj nárok na dlžné podnájomné za oprávnený a nespochybniteľný. Žalovaný o svojich tvrdeniach nepredložil žiaden dôkaz.

4. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril tak, že sa pridržiava v celých v celom rozsahu všetky vyjadrení dôkazov uvedených už v odvolaní. Poukázal na mylnosť a bezpredmetnosť uvádzania počtu pozitívnych výsledkov PCR testov evidovaných Národným centrom zdravotníckych informácii SR žalobcom. Nepopiera, že mal zmluvný vzťah so žalobcom, predmet nájmu však mal byť spôsobilý na riadne a nerušené užívanie, ale práve žalobca si riadne nesplnil túto jeho zmluvnú povinnosť a žalovaný nemohol riadne a nerušene užívať predmet podnájmu. Žalobcovi nevhodnosť užívania prenajatých priestorov niekoľkokrát reklamoval, čomu nasvedčuje odôvodnenie napadnutého rozsudku pod bodom 8, kedy žalobca ponúkol žalovanému zľavu z nájomného. Súd nezistil a nezisťoval skutkový stav sporovej veci, nezabezpečil hodnoverné dôkazy, ktoré by preskúmateľne odôvodňovali jeho rozhodnutie vo veci samej. Žalobca uvádza vo vyjadrení nepravdivé skutočnosti, pretože sám mu ponúkol vzhľadom na viaceré reklamácie zľavu z ceny podnájmu. Žalovaný stále má záujem o urovnanie sporu mimosúdnou dohodou, do dnešného dňa sa nenašlo kompromisné riešenie, ktoré by bolo akceptovateľné.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

10. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa , , e/, , a , teda že v danej veci neboli splnené procesné podmienky konania; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Za aplikácie posudzoval odvolací súd na základe odvolania žalovaného i z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

12. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie a odvolacím dôvodom žalovaného, týkajúcim sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces v súvislosti s uskutočnením pojednávania súdu prvej inštancie dňa 11.10.2021, na ktoré podľa názoru žalovaného neboli splnené zákonné podmienky, keďže žalovaný prostredníctvom zástupcu včas a riadne ospravedlnil svoju neúčasť i neúčasť zástupcu na pojednávaní a vážnymi a objektívnymi okolnosťami odôvodnil svoju žiadosť o odročenie tohto pojednávania, pričom skutočnosť, že súd bude vo veci pojednávať a rozhodovať mu ani nebola zo strany súdu oznámená tak, ako to stanovuje zákon, odvolací súd uvádza: 12.1. Podľa predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

12.2. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

12.3. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

12.4. Podľa ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

12.5. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník konania: bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia skôr uvedených predpokladov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.07.2012).

12.6. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v , nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.09.2011). Ustanovenie umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa, aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Odvolací súd zdôrazňuje, že za dôležitý dôvod možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu týchto okolností je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Odvolací súd, v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní nepreukázal ani žalovaný ani jeho právny zástupca.

12.7. Pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za vážne okolnosti a teda ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani ich kritériá, tieto by mali byť vyvodzované zo skutočností, ktoré sú vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážne, svojou povahou znemožňujúce sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, tzn. svojou povahou znemožňujúce každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania a sú súčasne ospravedlniteľné (všeobecne prijímané ako odpustiteľné), nepredvídateľné (nepredvídané alebo neočakávané), neodvrátiteľné (neumožňujúce sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhle, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúce sporovej strane, v danom prípade žalovanému uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. , z 20.04.2010). Odvolací súd zároveň dodáva, že dôležitý dôvod podľa je taký dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Päťdňová lehota na prípravu pojednávania v zmysle ustanovenia je hlavne lehotou pre stranu sporu, aby mala možnosť sa na pojednávanie pripraviť, pričom pod prípravu pojednávania je možné zahrnúť aj jej právo na zvolenie si advokáta. Vážnymi okolnosťami sú len také okolnosti, ktoré nastali neočakávane, boli príčinou, že sa strana sporu nemohla na pojednávanie dostaviť, resp. na pojednávanie pripraviť. Za vážny a ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá strane sporu bola známa.

12.8. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie v súdnej veci neodporoval ustanoveniam , ako argumentuje žalovaný v odvolaní. Žalovanému bolo predvolanie na termín pojednávania nariadeného na deň 11.10.2021 doručené už dňa 12.08.2021, teda v dostatočnom predstihu, aby sa mohol žalovaný pripraviť na predmetné pojednávanie, prípadne si zabezpečiť právne zastúpenie. Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania nie je, ak strana, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ustanovením (najmenej päť dní predo dňom jeho konania), v období menej ako päť dní predo dňom konania pojednávania udelí splnomocnenie na zastupovanie v konaní advokátovi. Uvedené platí aj vtedy, ak takto zvolený advokát sa nemôže zúčastniť pojednávania, napr. z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, prípadne že si nestihol naštudovať súdny spis. Povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá ( Základných princípov ) a zároveň je jeho oprávnením odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedu k nedôvodným prieťahom v konaní ( Základných princípov ). Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.02.2020, podľa ktorého: „ ... Medzi šikanózne konanie strany sporu, ktoré sa môže už na prvý pohľad javiť ako konanie smerujúce k nedôvodným prieťahom v konaní, ktoré je v záujme čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia sporu potrebné odmietnuť, je aj udelenie splnomocnenia advokátovi na zastupovanie v spore jeden deň pred skôr určeným termínom pojednávania za súčasného podania žiadosti o odročenie pojednávania. Zároveň v takejto situácii nemožno hodnotiť konanie advokáta - ktorý príjme deň pred pojednávaním splnomocnenie na zastupovanie v spore v situácii, keď vie, že sa predmetného pojednávania nemôže zúčastniť - inak ako za konanie, ktoré je v rozpore s profesnou etikou advokáta, a ktoré odporuje jeho povinnostiam vyplývajúcim z ustanovenia § zákona

č. o advokácii, ktoré ukladá advokátovi povinnosť pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, pričom musí dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. V takejto situácii bolo povinnosťou advokáta buď odmietnuť zastupovanie v spore, prípade oznámiť klientovi (žalovanému), že sa pojednávania nebude môcť zúčastniť pre kolíziu s iným pojednávaním s tým, aby sa pojednávania zúčastnila aspoň samotná strana sporu. Pritom nie je možné sa spoliehať na to, že súd žiadosti o odročenie pojednávania vyhovie (keďže to nie je povinnosťou súdu), prípadne na to, že protistrana advokátovi oznámi, že sa pojednávania nezúčastní. ...“ Skutočnosť, že žalovaný (resp. jeho právny zástupca) sledoval žiadosťou o odročenie pojednávania len zmarenie termínu pojednávania a ničím neodôvodnené predĺženie sporu, vyplýva aj z časového hľadiska. Právny zástupca žalovaného nielenže doručil žiadosť o odročenie termínu pojednávania súdu prvej inštancie deň pred jeho konaním, ale doručil ju v deň pracovného voľna dňa 10.10.2021 (nedeľa). Z uvedeného je zrejmé, že predmetnú žiadosť mohol súd prvej inštancie objektívne vybaviť až najbližší pracovný deň, ktorým bol aj dňom nariadeného pojednávania, t. j. 11.10.2021.

12.9. Žalovaný o pojednávaní nariadenom na 11.10.2021 vedel v dostatočnom časovom predstihu, pričom ním predložené dôvody na odročenie nariadeného pojednávania, nie je možné akceptovať ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle . Nemožno opomenúť, že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť strany sporu, resp. jej právneho zástupcu o odročenie pojednávania je na posúdení súdu, ktorý túto dôvodnosť posudzuje vždy podľa konkrétnych individuálnych okolností prípadu.

12.10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval v súlade s , , ak pojednávanie nariadené na 11.10.2021 neodročil. Postupom súdu, ktorý sa neprieči zákonu, preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

13. Žalovaný ďalej tvrdil, že k porušeniu jej práva na spravodlivý proces došlo aj z dôvodu, že v odôvodnení rozsudku sa súd prvej nevysporiadal s jeho tvrdeniami.

14. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Z odsekov 1 až 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, čoho sa žalobca v konaní domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil a predložil na preukázanie svojich tvrdení a aké prostriedky procesného útoku použil. Z odsekov 8 a 9 odôvodnenia vyplýva vyjadrenie žalovaného a ním označený dôkaz. V odsekoch 15 až 21 odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy, ktorými vykonal dokazovanie a konkrétne skutkové okolnosti vyplývajúce z dôkazov. V odsekoch 23 až 33 odôvodnenia citoval súd prvej inštancie znenie právnych noriem právnych predpisov, podľa ktorých právne posúdil zistený skutkový stav. Odseky 34 až 45 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie obsahujú ustálený skutkový stav veci, vyhodnotenie dôkaznej situácie, a to aké zistenia vyvodil z dôkazov. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia strany produkovali, čo považoval za preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku, a preto je uvedená odvolacia argumentácia žalovaného nedôvodná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. .

15. Žalovaný tiež namieta, že súd prvej inštancie spôsobom dokazovania porušil princíp rovnosti zbraní (zásadu rovnosti procesných strán).

15.1 Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu ( ).

15.2 Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. ).

15.3 Obsah spisu podľa názoru odvolacieho súdu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti procesných strán. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Vzhľadom na námietky žalovaného smerujúce najmä k nevyváženému spôsobu dokazovania odvolací súd pripomína, že dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). V súdenej veci naviac žalovaný označil len dôkaz- emailovú komunikáciou s protistranou, ktorý dôkaz súd prvej inštancie i vykonal a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Z práva na spravodlivý súdny proces však pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 31.08.2004, zo dňa 05.01.2000, zo dňa 19.03.1997).

16. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne právne posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami, ktorý vznikol na základe zmluvy o podnájme č. 197 zo dňa 19.12.2018 podľa ustanovení o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že na základe tejto zmluvy prenechal žalobca žalovanému ako podnájomcovi do užívania nebytové priestory a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi zmluvne dohodnuté podnájomné 482,40 Eur + DPH. Ďalej súd prvej inštancie vzhľadom na , správne vychádzal z ust. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Keďže predstavuje kogentné zákonné ustanovenie, od ktorého sa strany nemôžu odchýliť ( ), vo vzťahu k úrokom z omeškania potom z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne aplikoval ust. , a , nariadenia vlády SR č. .

17. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že predmetný podnájomný vzťah skončil ku dňu 31.12.2019. Na základe o nájme a podnájme nebytových priestorov a zmluvy o podnájme bol teda žalovaný povinný zmluvne platiť zmluvne dohodnuté nájomné až do 31.12.2019. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcovi uhradil podnájomné za obdobie od mája do decembra 2019, teda za 8 mesiacov trvania zmluvného vzťahu strán, bol správny záver súdu prvej inštancie, že žaloba o zaplatenie sumy 3 859,20 Eur (8 x 482,40 Eur), je dôvodná.

18. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci správne ustálil i úrok z omeškania, ktorý patrí žalobcovi vo vzťahu k žalovanej pohľadávke podľa ustanovení , v spojení s nariadenia vlády SR č. 21/ 2013 Z.z.

19. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď podľa § 255 ods. 1 priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému.

20. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne nemožnosti užívať predmet podnájmu z dôvodu jeho vád, a s tým súvisiacou argumentáciou o nároku na zľavu z podnájomného, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že žalobca skutkové tvrdenia žalovaného o vadnom poskytovaní plnenia z jeho strany poprel, pričom žalovaný ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojej procesnej obrany vykonať. Pravdivosti tvrdení žalovaného nenasvedčujú ani v konaní vykonané dôkazy, keď v e-mailovej komunikácii zo dňa 10.12.2019 uvádza prostredníctvom svojej konateľky, že všetky záväzky voči žalobcovi vyrovnajú a majú záujem pokračovať v nájme a zo dňa 19.05.2020, kde žiada žalovaný o splátkový kalendár na zaplatenie podnájomného a prejavil vôľu pokračovať v podnájme. Ani v jednej zo správ žalovaný netvrdí, že nemohol predmet nájmu užívať riadne a ani sa nedomáha poskytnutia zľavy z podnájomného. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentuje, že sám súd prvej inštancie, konkrétne v odseku 8 rozsudku, uviedol, že žalobca mu z dôvodu vád predmetu podnájmu poskytol zľavu z podnájomného (ale túto skutočnosť nepretavil do svojho rozhodnutia), odvolací súd zistil, že žalovaným namietaný odsek 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku predstavuje podstatný obsah písomného vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného (a nie skutkový či právny záver súdu prvej inštancie), z ktorého však žalovaným uvádzané tvrdenie o poskytnutí zľavy z podnájomného v dôsledku existencie vád predmetu podnájmu žalobcom žalovanému nevyplýva. Postupu súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodu, že skutkové tvrdenia žalovaného o nároku na zľavu z podnájomného z dôvodu vadného poskytovania plnení zo strany žalobcu neboli v spore preukázané, žalobe v celom rozsahu vyhovel, potom niet čo vytknúť. Odvolací súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal vadné plnenie zo strany žalobcu a teda ani súvisiaci nárok žalovaného na zľavu z podnájomného.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

22. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

22.1 Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.2 Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22.3 Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22.4 Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22.5 Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa v spojení s , vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22.6 O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).