Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/78/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M.-I., a.s., so sídlom v B.,

zastúpeného JUDr. O. C., advokátom v B., proti žalovanej Slovenskej republike, v mene

ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra SR so sídlom v Bratislave, Chlumeckého

č. 2, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. decembra 2009 sp. zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d mi e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 19. januára 2009 č.k. -141 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 470 miliónov Sk

(15 601 141,87 Eur) s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne, stotožniac sa so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa, rozsudkom zo 16. decembra 2009 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 12,56 Eur do 3 dní.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil ustanovením , t.j. odňatím možnosti konať pred odvolacím

súdom, ktoré malo spočívať v tom, že odvolací súd prejednal vec na pojednávaní

v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil z dôvodu, že

s doterajším právnym zástupcom ukončil poskytovanie právnych služieb dohodou dňa

11. decembra 2009 a nový právny zástupca potrebuje minimálne 5 dní na naštudovanie

komplikovanej problematiky a rozsiahleho súdneho spisu. Z toho dôvodu požiadal

o odročenie nariadeného pojednávania, čo odvolací súd neakceptoval. Zároveň vytkol

odvolaciemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci ( ), keď

tento opomenul prihliadnuť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 Obdo V 101/2005, podľa ktorého výmaz obchodnej spoločnosti na základe rozhodnutia,

ktoré nenadobudlo právoplatnosť je právne neúčinný a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal

s otázkou, prečo neboli súdom prvého stupňa v konaní vykonané ním navrhované dôkazy.

Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť, pretože v danej veci ide

o potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

V každom dovolacom konaní skúma dovolací súd najskôr to, či dovolanie je podané

v zákonom stanovenej lehote, či ho podáva na to oprávnená osoba a či dovolanie je procesne

prípustné (či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 237

až ). Dovolací súd pri tom rieši len otázky procesnej povahy. K riešeniu

ďalších otázok (napríklad z hľadiska výskytu procesnej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle alebo z hľadiska

správnosti právneho posúdenia veci v zmysle ) môže dovolací súd

pristúpiť až vtedy, keď bolo dovolanie podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom

oprávneným podať dovolanie a proti rozhodnutiu, ktoré podľa zákona možno týmto

mimoriadnym opravným prostriedkom napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky

prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu, lebo dovolanie žalobcu

nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku ( ), odvolací súd sa neodchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, lebo dosiaľ v tejto veci ani

nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor ( ) a dovolanie smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

a nesmeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

). Z dôvodu neprípustnosti dovolania podľa až 3 dovolací súd nemá

právo preskúmavať napadnuté rozhodnutie z vecnej stránky a zaoberať sa tvrdeniami

o výskyte inej procesnej vady konania (o nesprávnom hodnotení dôkazov, o nesprávnom, či

neúplne zistenom skutkovom stave veci, t.j., či súd prihliadol na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vydané v inom konaní, či sa vysporiadal s otázkou vykonaného

dokazovania pred súdom prvého stupňa a pod.) majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci v zmysle alebo z hľadiska správnosti právneho posúdenia

veci v zmysle

So zreteľom na obsah dovolania a vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1

) dovolacieho súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám

v zmysle neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch

nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Treba ale uviesť, že

z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný

subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil

uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv

a oprávnených záujmov.

Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

vyvodzuje z toho, že odvolací súd napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania

16. decembra 2009 vec prejednal bez jeho účasti, i keď svoju neúčasť na tomto pojednávaní

riadne a včas ospravedlnil tým, že s doterajším právnym zástupcom dohodou ukončil

poskytovanie právnych služieb 11. decembra 2009 a nový právny zástupca potrebuje

minimálne 5 dní na naštudovanie komplikovanej problematiky a rozsiahleho súdneho spisu.

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní, a ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie pojednávania, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Toto ustanovenie platí aj pre

konanie na odvolacom súde ( ).

V danej veci odvolací súd vytýčil pojednávanie na 25. novembra 2009. Predvolanie

na toto pojednávanie bolo doručené žalovanému 16. novembra 2009 a právnemu zástupcovi

žalobcu, JUDr. M. K., bolo predvolanie na toto pojednávanie uložené na pošte B. dňa

18. novembra 2009, kde si ho advokát osobne prevzal 4. decembra 2009. Listom

z 20. novembra 2009, JUDr. M. K., požiadal Krajský súd v Trenčíne (doručený súdu

23. novembra 2009) o odročenie pojednávania vytýčeného na 25. novembra 2009 z dôvodu

jeho onemocnenia s tým, že lekárske potvrdenie doručí súdu v lehote 10 dní (lekárske

potvrdenie do spisu doložené nebolo ani do rozhodovania dovolacím súdom – pozn.

dovolacieho súdu). Krajský súd v Trenčíne 25. novembra 2009 pojednávanie odročil

z dôvodu pracovnej neschopnosti právneho zástupcu žalobcu na termín 16. decembra 2009.

Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené žalovanému 30. novembra 2009, právnemu

zástupcovi žalobcu bola v tento deň zásielka súdu uložená na pošte, kde si ju právny zástupca

vyzdvihol 4. decembra 2009. Listom z 11. decembra 2009 doručeným odvolaciemu súdu

14. decembra 2009 oznámil žalobca konajúcemu súdu, že žiada odročiť pojednávanie

vytýčené na 16. decembra 2009 z dôvodu, že s doterajším právnym zástupcom ukončil

dohodu o poskytovaní právnych služieb dňom 11. decembra 2009 a nový právny zástupca –

ktorého meno neuviedol – potrebuje minimálne 5 dní na naštudovanie problematiky i súdneho

spisu. Prílohu listu tvorila dohoda o ukončení poskytovania právnych služieb z 11. decembra

2009. Plná moc na zastupovanie novým advokátom v tomto konaní do spisu doložená nebola.

Odvolací súd v zápisnici o pojednávaní oboznámil podanie žalobcu zo 14. decembra 2009

(správne 11. decembra 2009) a rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu.

V takomto postupe odvolacieho súdu nemožno vidieť vadu konania namietanú

dovolateľom.

Dôležitý dôvod v zmysle môže byť vyvodzovaný len

zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému

pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca

každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom

pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),

nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca

účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla

(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho

účasti na pojednávaní). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného

účastníka o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd podľa okolností

toho-ktorého prípadu.

Dôvod vymedzený v podaní žalobcu – dohoda o ukončení poskytovania právnych

služieb advokátom a nedostatok času na oboznámenie sa so spisom novým právnym

zástupcom – nemožno kvalifikovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Predvolanie

na ďalší termín pojednávania (keď prvé pojednávanie bolo na žiadosť právneho zástupcu

žalobcu odročené) bolo procesnej strane žalobcu doručené s časovým predstihom výrazne

presahujúcim zákonnú 5-dňovú lehotu, čím bol vytvorený dostatočný priestor na prípadnú

zmenu právneho zástupcu. Naviac, podanie žalobcu z 11. decembra 2009 požadujúce ďalšie

odročenie pojednávania, neobsahovalo žiaden doklad, ktorý by potvrdzoval existenciu nového

právneho zastúpenia žalobcu v súdenej veci.

Dovolací súd zastáva názor, že zmena právneho zastúpenia a nedostatok času

na oboznámenie sa so spisom, naviac za situácie, keď plnomocenstvo na zastupovanie

v konaní nebolo predložené, nie je dôležitým dôvodom na vyhovenie žiadosti o odročenie

pojednávania v zmysle Zo spisu nevyplýva, že by žalobca nemal dostatok

času zmeniť si právneho zástupcu, ktorý by bol schopný v zostávajúcom čase

do pojednávania oboznámiť sa s obsahom spisu a zúčastniť sa na pojednávaní. Prípadná

neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni (a teda aj účasť

advokáta alebo jeho zástupcu na súdnom pojednávaní) ide na ujmu účastníka alebo advokáta,

nie súdu. Ak sa žalobca chcel zúčastniť pojednávania, o termíne pojednávania vedel, takže si

mohol takto uplatniť svoje procesné práva a pokiaľ chcel byť v tomto konaní zastúpený

advokátom, mohol zmenu v právnom zastúpení urobiť najneskôr v čase od 4. decembra 2009,

kedy mu (jeho právnemu zástupcovi) bolo doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené

odvolacím súdom na termín 16. decembra 2009. Ak za daného stavu odvolací súd prejednal

a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu ( ) neodňal mu možnosť konať pred

súdom v zmysle

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa

ods. l písm. c/ v spojení s ako neprípustné odmietol bez

toho, aby sa mohol zaoberať aj jeho ďalšími námietkami spochybňujúcimi správnosť

právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním

žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová