Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-64-2022.pdf
PDF · 170.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/64/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: T. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, č. cestovného dokladu XX XXXXXXX, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený ADVOKÁCIA, s.r.o. Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854107 proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Nitra, Rázusova 7, 949 01 Nitra o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 18.07.2022, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č.p. PPZ-HCP-BA11-16-055/2022-AV o zaistení zo dňa 15. júla 2022, takto
rozhodol:
I. Napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA11-16-055/2022-AV zo dňa 15.07.2022, ktorým bola žalobcovi, T. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, č. cestovného dokladu XX XXXXXXX, dňom 15.07.2022 predĺžená lehota zaistenia na čas do 16.08.2022 z r u š u j e .
II. V časti petitu o nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia konanie z a s t a v u j e.
III. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
I.
žaloba
1. Včas podanou žalobou zo dňa 18.07.2022, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 SSP, doručenou dňa 26.07.2022 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ-HCP-BA11-16-055/2022-AV o zaistení zo dňa 15.07.2022, jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia, alternatívne určenia, že napadnuté rozhodnutie o zaistení je nezákonné a náhrady trov konania. Svoje sťažnostné dôvody právne založil na porušení ust. § 35 ods. 3 a 4, zákona č. 215/2004 Z.z.. o ochrane utajovaných skutočností, § 82 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej aj „ZoPC“)
2. V skutkovej argumentácii uviedol, že je štátnym občanom Ruskej federácie, prvýkrát prišiel na Slovensko v roku 1991 za účelom štúdia na Vysokej poľnohospodárskej škole (dnes SPU) v Nitre, na ktorú nastúpil dňa 01.09.1991 a na účel štúdia mu bol udelený prechodný pobyt. V roku 2000 uzavrel manželstvo s občiankou SR M. C., s ktorou spoločne nadobudli rodinný dom na adrese Š. XX, Z. G., v ktorej býval až do 18.05.2022, t.j. do dňa zaistenia. V Slovenskej republike mal ako cudzinec udelený trvalý pobyt. S manželkou vlastné deti nemal, jeho manželka však mala z predchádzajúceho vzťahu dve
deti, syna M. a dcéru L., ktoré ho berú ako vlastného otca. Dcéra L. žije v ich domácnosti spolu so svojimi maloletými deťmi (4 a 2 roky), ktoré ho oslovujú dedo.
3. Žalobca poznamenal, počas svojho dlhoročného pobytu a života na Slovensku sa zapájal do spoločenského a kultúrneho života komunity, ako aj budovania medzinárodných a kultúrnych vzťahov s Ruskou federáciou, ale aj ďalšími krajinami postsovietskeho priestoru, sprostredkoval kontakty medzi hokejovými klubmi Slovenska a Ruska (výmenu, pobyt hráčov, trénerov a pod.), v roku 2008 dohodol pobyt viacerých slovenských hokejových klubov (MsHK Žilina, HKM Nitra a ďalšie) so žiackymi mužstvami na turnaji „Pohár Treťjaka," organizovaného legendou ruského a svetového hokeja, Z.L. E. v Moskve, pričom slovenskú výpravu osobne sprevádzal, tlmočil a zabezpečil jej ubytovanie. Viackrát tiež na slovenských hudobných festivaloch a podujatiach sprostredkoval účasť ruských kapiel a hudobných súborov (napr. účasť skupiny OTaBa Ë na festivale Lodenica v Piešťanoch v roku 2017). V minulosti pôsobil aj ako člen Odbornej rady pre ruskú národnostnú menšinu, čo je Orgán Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Na Slovensku má podiely v troch obchodných spoločnostiach typu s.r.o. a v jednej typu SE, ktoré sa prevažne zaoberajú dovozom stavebných materiálov (drevo, vybavenie domácností...), ale aj stavebnými a geodetickými prácami. Na Slovensko v roku 1991, nepretržite sa tu zdržiava, má dlhoročné rodinné, pracovné a priateľské väzby, strávil tu viac ako polovicu svojho života a plynule ovláda slovenský jazyk.
4. Oddelenie cudzineckej polície PZ Nitra (ďalej aj „správny orgán") podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoPC") ho rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-16-013/2022-AV zo dňa 18.05.2022 administratívne vyhostilo z územia Slovenskej republiky a podľa ust. § 82 ods. 3 písm. a/ mu uložilo zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov. Toto rozhodnutie napadol opravným prostriedkom, ktorý bol u žalovaného stratený až do dňa 27.06.2022. Ku dňu podania žaloby nebolo o ňom rozhodnuté.
5. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-16-017/2022-AV zo dňa 18.05.2022 ho podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ zák.č. 404/2011 Z.z. dňom 18.05.2022 ho na účel výkonu administratívneho vyhostenia zaistilo a umiestnilo do Ústavu na pobyt cudzincov v Medveďove. Dĺžku doby zaistenia určilo do 18.06.2022. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom sp.zn. 8sa/42/2022 zo dňa 08.06.2022, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Voči rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, v ktorej najprv tvrdil, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení je právoplatné, neskôr zaslal jej doplnenie, v ktorom vzal toto tvrdenie späť s tým, že nájdený opravný prostriedok pre neho predstavuje „novo zistenú skutočnosť, o ktorej sa dozvedel až 27.06.2022". Ku dňu podania tejto žaloby sa o veci koná na Najvyššom správnom súde SR pod sp.zn. lSak/12/2022 a zákonná lehota na definitívne rozhodnutie o zaistení uplynie do 22.07.2022. 6. Vzhľadom k tomu, že sa blížilo aj uplynutie lehoty predĺženia zaistenia do 16.07.2022, ďalším rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA11-16-055/2022-AV zo dňa 15.07.2022 Oddelenie cudzineckej polície PZ Nitra, podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, predĺžilo lehotu jeho zaistenia do 16.08.2022. 7. Dôvodom pre vydanie predmetných rozhodnutí bola utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Vyhradené," ktorej pôvodcom je Odbor riadenia kriminálnych analýz Prezídia PZ, evidovaná pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022, uložená na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, z ktorej by mal vyplývať zákonný dôvod a postup podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, t.j. mal by predstavovať vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedená utajovaná informácia, ktorá ho zaraďuje ako „osobu ohrozujúcu bezpečnosť SR" a teda podľa žalovaného „nedáva možnosť uložiť alternatívu zaistenia." Jeho ponechanie na slobode by vraj „v značnej miere ohrozilo realizáciu výkonu administratívneho vyhostenia," pričom však z odôvodnenia nie je žiadnym spôsobom zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, že na tom istom mieste býva nepretržite cca 15-16 rokov, od výstavby svojho rodinného domu (pozemok na výstavbu zakúpili spolu s manželkou v r. 2004). Z jeho trvalých pomerov nemožno identifikovať, v čom konkrétne žalovaný vidí ohrozenie realizácie výkonu administratívneho vyhostenia a nemožnosť uloženia alternatívy. 8. V konaní pred žalovaným s ním bola pred vydaním napadnutého rozhodnutia spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA11-16-053/2022-AV podľa ust. § 22 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, spísania ktorej sa zúčastnil aj jeho právny zástupca. V zápisnici je jasne zachytené, že obaja
výslovne žiadali, aby sa mohli oboznámiť s utajovanou písomnosťou a dôvodmi v nej uvedenými, čo im žalovaný napriek tomu, že prejavili ochotu uzavrieť a podpísať záväzok mlčanlivosti k tejto skutočnosti, doteraz neumožnil. V zápisnici č. PPZ-HCP-BA11-16-054/2022-AV je len uvedené, že o sprístupnenie informácie, môžu žiadať jej pôvodcu, čo je v rozpore s postupom stanoveným zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Toto výslovne namietli, čo je a v predmetnej zápisnici aj zachytené. Žalobca si nie je vedomý akejkoľvek okolnosti, ktorá by mohla predstavovať bezpečnostné riziko, t.j. vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok na Slovensku a ku dňu podania tejto žaloby mu nie je známe, aké sú dôvody uvedené v utajovanej informácii, ktoré by mali byť základom pre všetky rozhodnutia vo veci. 9. Za podstatu veci označil právne posúdenie situácie, v ktorej ako cudzinec, ktorý žije legálne, viac ako 30 rokov na Slovensku (z toho viac ako 20 rokov v manželstve s občiankou SR), má tu rodinné a príjmové zázemie, nemôže v konaní pred správnym orgánom procesne oponovať tvrdeniu pôvodcu utajovanej informácie (NAKA) a policajného útvaru, že jeho trvalý pobyt je pre Slovenskú republiku nebezpečný a on predstavuje bezpečnostné riziko, z dôvodu, že mu nie je známe, akými okolnosťami je to spôsobené. To je uvedené len v utajovanej písomnosti, s najnižším stupňom utajenia V „vyhradené,“ ktorá bola jediným podkladom rozhodnutia o administratívnom vyhostení a následného rozhodnutia o zaistení. Ak by chcel uviesť niečo k dôvodom uvedeným v utajovanej písomnosti išlo by výlučne o fabuláciu, pretože mu jednoducho nie je známe, aké konkrétne okolnosti či skutočnosti by mali byť v tejto informácii uvedené. Zákon nijako nevylučuje právo účastníka konania/jeho advokáta, na oboznámenie sa s obsahom utajenej informácie, naopak pre advokáta sa to predpokladá priamo v právnom predpise.
10. S odvolaním sa na ust. § 35 ods. 3 a 4 zák. č. 215/2004 Z.z.. o ochrane utajovaných skutočností, konštatoval, že minimálne jeho právny zástupca bol oprávnenou osobou, ktorá sa mohla jednorazovo oboznámiť s utajovanou písomnosťou, s povinnosťou vyhlásenia o mlčanlivosti. Sprístupnenie mal vykonať správny orgán a nie pôvodca informácie, NAKA. Keďže išlo len o stupeň utajenia „Vyhradené“, žalovaný mohol súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou informáciou udeliť priamo, bez povinnosti o jej sprístupnení informovať pôvodcu. Žalovaný však túto informáciu jednoducho nesprístupnil. 11. Poukázal na vybočenie utajovanej informácie zo zákonného rámca a nelegálnosť jej použitia (bez ohľadu na prípadné dôvody v nej uvedené). Podľa odôvodnenia všetkých rozhodnutí uvedených v žalobe, a aj napadnutého rozhodnutia, utajovaná písomnosť „obsahuje konkrétne dôvody, ktorých záverom je, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a je daný zákonný postup podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a/ ZoPC." Takýto záver je ale v rozpore s právnymi predpismi a účelom ust. § 82 ods. 2 a/ ZoPC (predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok), pretože toto môže skonštatovať len zložka, resp. štátny orgán, ktorému to kompetenčne prislúcha. Teda, pokiaľ by takúto informáciu vydala Slovenská informačná služba, bolo by to kompetenčné a funkčne v poriadku, pretože v zmysle zák.č. 46/1993 Z.z. je „štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu..." Kompetenciu bezpečnosti štátu má aj Vojenské spravodajstvo v zmysle zák. č. 198/1994 Z.z., teda pokiaľ by bolo pôvodcom utajovanej informácie ono, bolo by to takisto kompetenčne v súlade s úlohami, ktoré tejto zložke ukladá a priznáva právny predpis. Nie je však v poriadku, pokiaľ túto informáciu vydal ktorýkoľvek útvar PZ SR (či už prezidiálny alebo iný), pretože kompetencie a úlohy celého PZ SR ustanovuje § 1 zák. č. 171/1993 Z.z., pričom pojmy „bezpečnosť" a „bezpečnosť štátu" sú zákonodarcom logicky a kompetenčné oddelené. 12. Ak by teda pôvodca utajovanej informácie ako zložka PZ SR (v tomto prípade venujúca sa kriminálnym analýzam) dospela k informáciám, hoci len operatívneho charakteru, že by mal páchať protiprávnu činnosť akéhokoľvek charakteru, alebo dospela k akýmkoľvek poznatkom svedčiacim o páchaní trestnej činnosti, mala postupovať tak ako to orgánu činnému v trestnom konaní prináleží, ale nie vydať takúto informáciu slúžiacu ako podklad pre administratívne vyhostenie a zaistenie. Preto ani nevie a nemôže uviesť viac konkrétnych skutočností k tomu, že by mal tvoriť bezpečnostné riziko pre SR. Poukázal aj na stupeň utajenia predmetnej utajovanej písomnosti V, čo je samo o sebe v konflikte s tým, že by mohla obsahovať skutočnosti znamenajúce bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku. Nevýhodnosť pre záujmy SR sa nemôže zamieňať s poškodením záujmov SR a navyše v danom stupni utajenia sa nepredpokladá ujma pre SR, iba poškodenie záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Už len z tohto dôvodu nemôže utajovaná písomnosť predstavovať podklad pre rozhodnutie, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 13. Vzhľadom k uvedeným dôvodom to znamená porušenie zákona a základných procesných práv žalobcu a vzhľadom na rodinné väzby na Slovensku aj jeho základného práva na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Tento zásah žalovaný v napadnutom rozhodnutí o predĺžení zaistenia lakonicky odôvodnil jednou vetou: „V danom prípade ide o záujem spoločnosti, ktorý treba nadradiť záujmu jednotlivca" s tým, že „neboli zistené a preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rešpektovať súkromný a rodinný život účastníka konania".
II.
Vyjadrenie
14. Vo vyjadrení zo dňa 25.07.2022 žalovaný poukázal na vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky, č.: PPZ-HCP-BA11-16-013/2020-AV zo dňa 18.05.2022, na základe ktorého bol rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA11-16-017/2022-AV zo dňa 18.05.2022 zaistený na účel výkonu vyhostenia. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-16-055/2022-A V zo dňa 15.07.2022, mu bola opätovne predĺžená lehota zaistenia do 16.08.2022, z dôvodu podanej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 8Sa/42/2022 zo dňa 08.06.2022, ktoré má odkladný účinok. Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 22.07.2022 bola kasačná sťažnosť žalovaného zamietnutá. 15. Ďalej žalovaný popísal obsah žaloby žalobcu s konštatovaním, že jeho predchádzajúce rozhodnutie o zaistení bolo vydané v súlade s platnými právnymi normami, riadne vykonaným dokazovaním, spoľahlivo zisteným skutkovým stavom veci a prístupom ku konaniu v zmysle zásady individuálnosti. Utajovanou písomnosťou zo dňa 05.05.2022, evidovanou pod č.: PPZ-RKA- 2022/143-004-V, ktorej pôvodcom je Odbor riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru a s ktorou sa dňa 13.05.2022 oboznámil riaditeľ žalovaného je preukázané, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný priadok. Zo skutočností, ktoré uviedol v rozhodnutí je zrejmé, že dôvody ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu a taktiež rozhodnutia o zaistení žalobcu naďalej pretrvávajú. Ak zanikne účel zaistenia, bude postupovať v zmysle zákona a žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustí. V súčasnosti však účel nezanikol a naďalej trvá. 16. Žalovaný poznamenal, že po celý čas konania postupoval v zmysle zásady zákonnosti a individuálnosti, so zohľadnením všetkých skutočností zistených riadnym dokazovaním, žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi nemohol utajovanú písomnosť poskytnúť k nahliadnutiu z dôvodu, že sa nachádza na úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Na požiadanie žalobcu a jeho právneho zástupcu im však poskytol k nahliadnutiu celý spisový materiál. Rozhodnutím o administratívnom vyhostení žalobcu informoval, že je možné požiadať pôvodcu utajovanej písomnosti o jednorazové oboznámenie sa a tiež bol poučený o možnosti podať riadny opravný prostriedok, v ktorom mohol svoje právo využiť. Žalovaný nemá žiadnu informáciu, že by žalobca právo na oboznámenie sa s utajovanou písomnosťou, či už u pôvodcu alebo u ukladateľa písomnosti využil. Žalovaný v súlade s ust. § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností navrhol súdu, aby sa oboznámil s predmetnou utajovanou písomnosťou, na základe ktorej vydal rozhodnutie o zaistení ako aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu v prípade žalobcu, resp. rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a tak správne rozhodnúť vo veci. 17. Doba zaistenia je informatívna, nedá sa určiť presne, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, ako aj spolupráce žalobcu so žalovaným, ktorý v spolupráci s ÚPZC vykonáva všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia SR. Žalovaný nepristúpil k možnosti využitia zaistenia žalobcu na zákonom stanovenú maximálnu dobu 6 mesiacov, ale práve vedený jednotlivými dôkazmi a úvahami ako aj poznatkami z aplikačnej praxe stanovil zaistenie na minimálnu dobu, sledujúc po celý čas zaistenia trvanie jeho účelu. Tiež sa zaoberal článkom 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, tak ako je uvedené aj v rozhodnutí o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu č.: PPZ-HCP- BA11-16-013/2022 zo dňa 18.05.2022. Právo na rodinný život žalobcu bolo v tomto prípade obmedzené v záujme legitímneho cieľa, ktorým je ohrozenie bezpečnosti štátu, a tým, že uprednostnenie tohto práva pri aplikácii trestu proporcionality je dôležitejšie ako právo na ochranu rodiny, súkromia a práv účastníka konania. Ohrozovanie bezpečnosti štátu, má žalovaný preukázané získanou informáciou utajovaného charakteru so stupňom utajenia „vyhradené“ vedenou pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022. 18. Žalovaný zistil, že dôvody zaistenia pominuli, nakoľko žalobca bol dňa 21.07.2022 zo zaistenia eskortovaný do domovskej krajiny, čím bol zrealizovaný výkon administratívneho vyhostenia, na účel
ktorého bol zaistený a tak dôvod jeho zaistenia odpadol. Z uvedeného dôvodu žalovaný Krajskému súdu navrhol žalobu zastaviť ako neopodstatnenú. 19. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal. III. rozhodnutie
20. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 15.07.2022, č.p. PPZ-HCP-BA11-16-055/2022-AV, žalovaný za účelom výkonu administratívneho vyhostenia, predĺžil dobu zaistenia žalobcu najviac do 16.08.2022. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 82 ods. 2 písm. a/, § 88 ods. 1 písm. b/, § 88 ods. 1 písm. b/, ods. 4, 5, § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoPC, čl. 5 ods. 1, čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“). V skutkových dôvodoch poukázal na oboznámenie sa riaditeľa správneho orgánu dňa 13.05.2022 s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „vyhradené“ (preto nemôže byť súčasťou administratívneho spisu), obsahujúcou konkrétne dôvody, ktorých záverom je vážna hrozba žalobcu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a danosť zákonného postupu podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a/ ZoPC. Pôvodcom tejto informácie je Odbor riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru, je evidovaná pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022 a uložená na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. 21. Na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č.: PPZ-HCP- BA11-16-013/2022-AV zo dňa 18.05.2022, ktorým bol žalobca podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a/ ZoPC administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) a ktorým mu bol uložený zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov na dobu desať rokov podľa ust. § 82 ods. 3 písm. a/ ZoPC, bol žalobca podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC dňom 18.05.2022 zaistený. Dňa 18.05.2022 s ním bola podľa ust. § 22 ods. 1 správneho poriadku spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v ktorej okrem iného uviedol, že si nie je vedomý žiadnej okolnosti, ktorá by mohla viesť k záveru, že by mohol predstavovať riziko pre Slovensko, kde sa zdržiava tridsať rokov legálne, bez porušovania právnych noriem SR, kde má vybudované rodinné väzby, pracovné vzťahy, okruh priateľov a spôsob jeho života sa nijako nevymyká spôsobu života bežnej rodiny. So slovenskou občiankou uzatvoril dňa 11.11.2000 manželstvo, v ktorom žije dodnes a tiež s deťmi M. C. a L. Š. rod. C.. Počas trvania manželstva nadobudol rodinný dom v Nitre. Nie je v kontakte so žiadnymi závadovými osobami a nemá vedomosť, že by ktokoľvek v okruhu ľudí s ktorými je v kontakte, mohol predstavovať bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku. 22. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej aj „ÚPZC“) zaslal dňa 13.06.2022 správnemu orgánu informáciu o umiestnení žalobcu do priestorov útvaru, oboznámení ho s účelom zaistenia a s plánovaným postupom výkonu vyhostenia z územia SR. Žalobca uviedol, sa chce svojvoľne vrátiť do krajiny pôvodu, do Ruskej federácie. ÚPZC sa neúspešne pokúsil zabezpečiť letenky cez systém FAR, nakoľko agentúra Frontex nepodporuje lety na územie Ruskej federácie a preto sa obrátil na predajcu Asiana s.r.o., s možnosťou letu po trase Viedeň-Istanbul-Moskva. Výkon vyhostenia bol naplánovaný na deň 17.06.2022. Dňa 14.06.2022 bola správnemu orgánu doručená informácia z ÚPZC, že žalobca počas zaistenia uviedol, že Slovenskú republiku opustí iba za sprievodu policajtov do krajiny pôvodu. Nakoľko ďalšie letenky pre príslušníkov policajného zboru nebolo možné zakúpiť, výkon vyhostenia nebolo možné zrealizovať do doby pôvodného zaistenia, teda do 18.06.2022, na základe čoho správny orgán dňa 17.06.2022, rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA11-16-033/2022-AV, pristúpil k vydaniu rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia do 16.07.2022 na zabezpečenie všetkých potrebných úkonov k odsunu žalobcu do domovskej krajiny. 23. Dňa 13.07.2022 bola správnemu orgánu doručená informácia z ÚPZC, že počas celého zaistenia sa snažil o vyhostenie žalobcu do 16.07.2022, avšak bez pozitívneho výsledku. Dňa 15.07.2022 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa ust. § 22 ods. 1 správneho poriadku, v ktorej okrem iného uviedol, že si nie je vedomý žiadnej skutočnosti, ktorá by mohla viesť k záveru, že by mohol predstavovať riziko pre Slovenskú republiku. Správny orgán konštatoval, že zo skutočností, uvedených v rozhodnutí je zrejmé, že dôvody ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu a rozhodnutia o zaistení žalobcu naďalej pretrvávajú. Utajovanú písomnosť nemohol žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi poskytnúť k nahliadnutiu z dôvodu, že sa nachádza na úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Právo k sprístupneniu tejto utajovanej písomnosti im neuprel, nakoľko v čase ich žiadosti ňou nedisponoval, a v zápisnici o podaní vyjadrenia oboch informoval a navrhol im postup vo veci oboznámenia sa s utajovanou písomnosťou. 24. Z ust. § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností vyplýva, že právny zástupca žalobcu by sa s utajovanou skutočnosťou mohol oboznámiť na základe súhlasu vedúceho, do ktorého
pôsobnosti utajovaná písomnosť patrí a mala by byť u neho uložená pre potreby oboznámenia sa. Na základe uvedeného je potrebné predĺžiť lehotu zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný na realizáciu výkonu vyhostenia do 16.08.2022. Správny orgán pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia čisto z praktických dôvodov, nakoľko zákon o pobyte cudzincov mu v prípade ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky ukladá, účastníka konania zaistiť. Ide o povinnosť, nie možnosť. Zaistenie žalobcu je taktiež potrebné na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania na území štátov schengenského priestoru. 25. Žalovaný konštatoval, že inštitút zaistenia cudzinca priamo slúži výkonu administratívneho vyhostenia a zaistenie žalobcu je potrebné aj na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania na území štátov schengenského priestoru. Policajný útvar môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a/, b/ ZoPC. Aj týmito alternatívami sa zaoberal, avšak žalobcu vyhodnotil ako osobu predstavujúcu vážnu hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky a preto nemal inú možnosť ako ho zaistiť a tým predísť páchaniu ďalšej protiprávnej činnosti. Záujem spoločnosti, treba v danom prípade nadradiť záujmu jednotlivca a neboli zistené a preukázané skutočnosti odôvodňujúce vzhľadom na ich efektívnosť a osobu žalobcu, ako osobu porušujúcu všeobecne platné právne predpisy, uloženie miernejšej alternatívy zaistenia. Podľa práva EÚ sa musia vyčerpať všetky alternatívy a zaistenie musí byť poslednou možnosťou, pokiaľ tieto alternatívy nemožno účinne uplatniť na základe individuálneho posúdenia každého prípadu. Zaistenie je nevyhnutné na zabezpečenie úspešnej prípravy a organizácie návratovej operácie. So žalobcom sa zaobchádza humánne a dôstojne, v súlade s medzinárodným a vnútroštátnym právom sa rešpektujú jeho základné práva, a sú dodržiavané zásady, uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES) a zaistenie je v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2008/115/ES. 26. Správny orgán dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky na uloženie menej závažného prostriedku ako zaistenia, podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov. Ide o osobu, vyhodnotenú ako osobu ohrozujúcu bezpečnosť Slovenskej republiky, čo správnemu orgánu nedáva možnosť uložiť alternatívu zaistenia, ktorá by v značnej miere ohrozila realizáciu výkonu administratívneho vyhostenia. Žalobcu preto zaistil a dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný a predĺžil ju najviac do dňa 16.08.2022. Správny orgán aj s ohľadom na to, že žalobca je držiteľom platného cestovného dokladu, rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia v minimálnej hranici sadzby, v rámci zákona o pobyte cudzincov. Počas uvedenej doby bude zabezpečovať technicko- personálne zabezpečenie návratu, pristúpi k zabezpečeniu leteniek aj pre príslušníkov Policajného zboru SR, vykonávajúcich sprievod. 27. Počas konania o predĺžení lehoty zaistenia sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu, v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru, tieto práva mu neupiera a plne ich rešpektuje. V danom prípade však ide o záujem spoločnosti, ktorý treba nadradiť záujmu jednotlivca. Z uvedeného je zrejmé, že neboli zistené a preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rešpektovať súkromný a rodinný život účastníka konania v zmysle vyššie citovaného článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 28. Záverom správny orgán označil lehotu predĺženia zaistenia za účelnú a efektívnu, pretože v jeho prípade a uloženého zákazu vstupu je potreba vykonať výkon administratívneho vyhostenia bez zbytočného odkladu a prieťahov zo strany orgánov Slovenskej republiky a v prípade žalobcu to nie je možné okamžitým vrátením na hranicu ani uložením miernejších donucovacích opatrení. 29. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP, v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. § 228 SSP, do siedmich pracovných dní nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 SSP) je dôvodná, rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 230 ods. 1 pís. a/ SSP zrušil. V časti prepustenia žalobcu zo zaistenia z dôvodu jeho eskortovania do domovskej krajiny, konanie zastavil. 30. Podľa § 206 ods. 3, 4, 5, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
31. Podľa § 230 ods. 1 pís. a/ SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 32. Podľa § 82 ods. 2 písm. a/ zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 33. Podľa § 85 ods. 1 písm. c/ zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom ( ďalej aj „vydávajúci štát“), ak štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny. 34. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák.č. 404/2011 Z.z.., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 35. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 36. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 37. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 38. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. d/ zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 39. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na a/ prísne tajné, b/ tajné, c/ dôverné, d/ vyhradené. 40. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, stupne utajenia sa označujú slovami "Prísne tajné", "Tajné", "Dôverné" a "Vyhradené" alebo skratkami "PT", "T", "D" a "V". 41. Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. 42. Podľa § 35 ods. 1 zák.č. 215/2004 Z.z., s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené bez vykonania bezpečnostnej previerky je oprávnený oboznamovať sa v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojej funkcie predseda vyššieho územného celku a starosta obce. Vedúci alebo bezpečnostný zamestnanec štátneho orgánu, ktorý postupuje utajovanú skutočnosť, oboznámi predsedu vyššieho územného celku alebo starostu obce s povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti. Ak sa má starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Dôverné až Prísne tajné, požiada úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky príslušného stupňa na svoju osobu. 43. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, s utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia podmienok podľa § 10, oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby podľa osobitného zákona, 16) ohrozený svedok a chránený svedok, 17) osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných predpisov, 18) osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu 18a) a agent 19) po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam. 44. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát,
notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam. 45. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, štátny orgán, ktorý vo veci koná, je povinný neodkladne písomne informovať úrad a pôvodcu utajovanej skutočnosti o osobe uvedenej v odseku 3 a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné. 46. Podľa § 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 47. Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 48. Podľa § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 49. Podľa článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní. 50. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a/ zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom c/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d/ iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e/ zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. 51. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 52. Rozhodnutím zo dňa 18.05.2022, č.p. PPZ-HCP-BA11-16-017/2022-AV, žalovaný zaistil žalobcu najviac do 18.06.2022 za účelom výkonu administratívneho vyhostenia, dôvodom ktorého je utajovaná písomnosť stupňa utajenia „vyhradené, “ evidovaná pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022, obsahujúca informácie Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru o tom, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, čo zakladá zákonný postup podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a/ ZoPC. 53. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-16-033/2022-AV zo dňa 17.06.2022 žalovaný s odkazom na ust.. § 82 ods. 2 písm. a/, § 88 ods. 1 písm. b/, ods. 4 a 5, § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 404/2011 Z. z., čl. 5 ods. 1, čl. 8 ods. 1, / Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), predĺžil žalobcovi lehotu zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.07.2022. 54. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-16-055/2022-AV zo dňa 15.07.2022, žalovaný opäť predĺžil lehotu zaistenia žalobcu na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia najviac do 16.08.2022, z rovnakých dôvodov, teda na základe utajovanej písomnosti stupňa utajenia „vyhradené, “ evidovanej pod č.: PPZ-RKA-2022/143-004-V zo dňa 05.05.2022, obsahujúcej informácie Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru o tom, že predstavuje vážnu hrozbu pre
bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, čo zakladá zákonný postup podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a/ ZoPC. Tiež sa odvolal na informáciu útvaru policajného zaistenia pre cudzincov zo dňa 13.06.2022 o tom, že po umiestnení žalobcu do priestorov útvaru a po jeho oboznámení o plánovanom postupe výkonu jeho vyhostenia z územia SR uviedol, že sa chce dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu, do Ruskej federácie. Po zabezpečení leteniek bol výkon vyhostenia naplánovaný na deň 17.06.2022. Dňa 14.06.2022 mu ÚPZC doručil informáciu, že žalobca Slovenskú republiku opustí len za sprievodu policajtov do krajiny pôvodu, čo do 18.06.2022 nebolo možné zrealizovať a došlo k predĺženiu zaistenia do 16.07.2022. Dňa 13.07.2022 mu ÚPZC doručil informáciu, že žalobcu nie je možné do dňa 16.07.2022 vyhostiť, nakoľko jeho podmienku na zabezpečenie sprievodu do krajiny pôvodu, nebolo možné do tohto času predĺženia zaistenia vybaviť. 55. Žalobca v žalobných dôvodoch po opise svojho príchodu na územie Slovenska v roku 1991 za účelom štúdia, svojho tridsaťročného pôsobenia aj v kultúrnej či športovej sfére, svojho rodinného zázemia, profesného a verejno-prospešného života na Slovensku, analyzoval podklad svojho administratívneho vyhostenia, a to utajovanú písomnosť so stupňom utajenia „vyhradené,“ Za podstatu veci označil posúdenie právnej situácie, v ktorej nemôže v konaní pred správnym orgánom procesne oponovať tvrdeniu pôvodcu utajovanej informácie (NAKA) a policajného útvaru, že jeho trvalý pobyt je pre Slovenskú republiku nebezpečný a on predstavuje bezpečnostné riziko. Ani dôvod, že uvedená písomnosť je utajená, navyše len s najnižším stupňom utajenia „Vyhradené", tvoriaca základný a v zásade jediný podklad rozhodnutia o administratívnom vyhostení, a následne rozhodnutia o zaistení a jeho predĺžení, nevylučuje jeho právo a právo jeho advokáta na oboznámenie sa s jej obsahom. Vychádzajúc z odôvodnenia všetkých rozhodnutí žalovaného, poukázal na vybočenie utajovanej informácie zo zákonného rámca a na nelegálnosť jej použitia. Pre jeho označenie, ako osoby predstavujúcej hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, analyzoval otázku kompetencie orgánov na jej vydanie, otázku možnej manipulácie s touto informáciou i otázku svojvôle pri jej vydaní. 56. Aj keď právo na prístup k podkladom v spise nie je právom absolútnym a v správnom ako aj súdnom konaní môžu existovať protichodné záujmy, ktoré je potrebné vyvažovať k právam cudzinca (ochrana národnej bezpečnosti), obmedzenia možnosti procesnej ochrany cudzinca však nesmú zasiahnuť do samotnej podstaty práv chránených v článku 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Ak teda dôjde k obmedzeniam, cudzincovi musí byť daná účinná možnosť predložiť dôvody proti správnemu rozhodnutiu, resp. musí byť chránený pred svojvôľou. Iba obmedzenia, ktoré budú riadne odôvodnené a dostatočne kompenzované, môžu obstáť (Muhammad a Muhammad proti Rumunsku, §§ 130 - 133; porov. tiež nadväzujúcu judikatúru, napr. rozsudok ESĽP z 09.03.2021, Hassine proti Rumunsku, sťažnosť č. 36328/13). Hoci podľa okolností môže byť cudzincovi odoprené právo na prístup k utajeným materiálom, neznamená to, že mu správny orgán neoznámi vôbec nič. Správne orgány musia informovať cudzincov aspoň o podstate vznesených obvinení („substance of the accusations,“ „la substance des reproches,“ pozri Muhammad a Muhammad proti Rumunsku, § 151, porov. § 153 tamtiež). Rovnako judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok veľkej komory SDEÚ zo 04.06.2013, ZZ, C-300/11) vyžaduje, aby cudzinec bol oboznámený aspoň s podstatou dôvodov (angl. „the essence of the grounds," fran. „la substance des motifs“), na základe ktorých štát voči cudzincovi vykonal nejaké opatrenia, ako je napr. ukončenie pobytového titulu alebo odopretie vstupu (rozsudok NSS SR sp.zn. 1Sak/12/2022 z 22.07.2022). 57. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k utajovanej skutočnosti, má však priestor svojho využitia v konaní o administratívnom vyhostení, nie v konaní o zaistení. Správny súd však poznamenáva, že ak vo vyšetrovacej činnosti Odboru riadenia kriminálnych analýz Prezídia Policajného zboru došlo zisteniu informácie, ktorá by mohla indikovať nebezpečnosť žalobcu pre Slovenskú republiku, mala mu byť už aj vzhľadom na stupeň utajenia „Vyhradené", sprístupnená, mal s ňou byť konfrontovaný a mal mať možnosť sa k nej vyjadriť, ozrejmiť ju, prípadne ju vyvrátiť. 58. Ústavný súd SR v náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje: „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“..... „limitom zaistenia je práve naplnenie účelu, a
to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo dohovor v texte čl. 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takého konania, ale aj reálnosť vyhostenia.“ Ako je ďalej v náleze uvedené: „vzťahom medzi zaistením a jeho účelom sa viackrát zaoberal aj ESĽP, napr. vo veci Samie Ali v. Suisse, Agnissan v. Denmark.. Obmedzenie osobnej slobody je viazané na účel zaistenia. Medzi zaistením a jeho účelom je úzka súvislosť. I keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri rozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu. Pri osobnej slobode je veľmi bezprostredne, priam na nerozlíšenie previazaný hmotnoprávny a procesnoprávny komponent. Nie je náhoda, že práve ochrana osobnej slobody je tak podrobne upravená v ústave a dohovore.“ V Náleze Ústavný súd poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom. 59. Žalobca bol bez možnosti oboznámenia sa s utajovanou skutočnosťou administratívne vyhostený z územia SR, so zákazom vstupu na jej územie a územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov. Ako vyplýva z obsahu spisu, na území SR, kde žije od roku 1991, uzavrel v roku 2000 manželstvo so slovenskou občiankou, žije usporiadaným rodinným životom v Nitre, kde má postavený rodinný dom, podieľa sa na kultúrnych a športových aktivitách a úspešne podniká. Na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA11-16-013/2022-AV zo dňa 18.05.2022, bol na účel výkonu administratívneho vyhostenia zaistený a jeho zaistenie bolo ďalej dvakrát predĺžené, až do dňa 16.08.2022. Výkon administratívneho vyhostenia bol zrealizovaný dňa 21.07.2022. 60. Najvyšší a aj Ústavný súd SR viackrát vo svojich rozhodnutiach akcentovali, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune, vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016 1Sza/8/2015, 10SZa/2/2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013). 61. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená Chartou základných práv a slobôd. Keďže ide o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom a ako s mimoriadnym inštitútom, obmedzujúcim a pozbavujúcim osobnú slobodu človeka, je potrebné s ním narábať veľmi citlivo, s ohľadom na ostatné okolnosti konkrétneho prípadu. Zaistenie je tiež nástrojom slúžiacim výkonu administratívneho vyhostenia, pre začatie ktorého je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Táto podmienka je u žalobcu splnená existenciou vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, PPZ-HCP-BA11-16-013/2022-AV zo dňa 18.05.2022, v ktorom mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov.
62. NS SR vo svojich rozhodnutiach opakovane poukazuje na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred jej zákonmi a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich, nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.
63. V zmysle čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej aj „návratová smernica“), pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a/ existuje riziko úteku, alebo b/ dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
64. Rozhodnutie o predĺženia zaistenia, ktoré žalovaný vydal, síce obsahuje informáciu, že riaditeľ správneho orgánu sa oboznámil s utajovanou písomnosťou a je daný zákonný postup podľa ust. § 82 ods. 2 písm. a/ ZoPC, teda administratívne vyhostenie, je v ňom argumentovaný prísľub žalobcu opustiť Slovenskú republiku, za účelom čoho boli zabezpečené letenky na jeho odsun ako i názorová zmena a podmienka na eskortáciu za sprievodu príslušníkov policajného zboru, ku ktorej dňa 21.07.2022 aj došlo. 65. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na svoje rozhodnutie č.k. 8Sa/42/2022-25 zo dňa 08.06.2022, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-16-017/2019-AV zo dňa 18.05.2022, ktorým bol žalobca zaistený na čas do 18.06.2022 a žalovanému nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bola jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodnenie v otázke nevyhnutnosti vykonania zaisťovacieho procesu, ako aj v otázke nevyužitia alternatív zaistenia. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd rozsudkom sp.zn. 1Sak/12/2022 zo dňa 22.07.2022 zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
66. Na podklade tohto právoplatne zrušeného rozhodnutia o zaistení žalobcu, č. PPZ-HCP- BA11-16-017/2019-AV zo dňa 18.05.2022, žalovaný vydal ďalšie dve rozhodnutia, ktorými lehotu zaistenia žalobcu predĺžil. Správny súd zdôrazňuje, že ak je rozhodnutie správneho orgánu, predstavujúce správny akt zakladajúci určité právne vzťahy, pre jeho nezákonnosť zrušené, nemôže správny orgán na takúto neexistujúcu základňu vytvoriť nadstavbu formou ďalších rozhodnutí, na zrušené rozhodnutie nadväzujúcich, ktoré naviac opäť riadne neodôvodní.
67. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). K základným právam účastníka konania, obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Uvedené možno analogicky použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu. 68. Odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa týka. Odôvodnenie rozhodnutia v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ust. zákona, nariadení ES, odkaz na Zmluvu, bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, to akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov riadil, ako sa vysporiadal s námietkami účastníka ktoré uviedol v opravnom prostriedku a s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na každý argument nie je povinný dať podrobnú odpoveď, nemusí dať odpoveď na všetky otázky ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). 69. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. lSža/9/2016 zo dňa 27.07.2016: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch
aplikovať nielen na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“
70. Správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí opätovne dopustil rovnakého pochybenia ako v rozhodnutí zo dňa 18.06.2022, keďže možnosť využitia alternatív zaistenia, vzhľadom k osobe žalobcu, žijúceho na území SR 30 rokov, disponujúceho vlastnou nehnuteľnosťou, finančnými prostriedkami a rodinným zázemím v manželstve trvajúcom od roku 2000, úplne odignoroval.
71. V uvedenej súvislosti súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia NSS SR sp.zn. 1Sak/12/2022 zo dňa 22.07.2022 (ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8Sa/42/2022-25 zo dňa 08.06.2022), ktorý v bodoch 35 - 39 zdôrazňuje, že vzhľadom na rozpor vnútroštátnej právnej úpravy ust. § 89 ods. 2 druhej vety zákona o pobyte cudzincov, ktoré neumožňuje uložiť alternatívy k zaisteniu, s právom EÚ, vnútroštátna právna úprava ostane ponechaná neaplikovaná a správny orgán bude vo veci zaistenia pristupovať individuálne a v súlade s princípom proporcionality, po zohľadnení možnosti využitia miernejších opatrení, ktoré zákon o pobyte cudzincov v § 89 ods. 1 ponúka. Až v prípade, že dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade nie je možné uplatniť iné dostatočne účinné a miernejšie donucovacie opatrenia, a že v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny hrozí riziko jeho úteku alebo sa vyhýba príprave návratu či vykonaniu odsunu alebo ich inak sťažuje, rozhodne o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny ako o prostriedku ultima ratio. Zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny nie je možné využívať rutinne a systematicky na každé konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov.
72. Bolo povinnosťou žalovaného, ktorý celú otázku využitia alternatív zaistenia odbavil citáciou ust. § 89 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov, riadne odôvodniť, prečo by v konkrétnom prípade nebol legitímny cieľ zaistenia naplnený použitím miernejšieho opatrenia, a to povinnosťou hlásenia pobytu alebo zložením peňažnej záruky. Ide o zásadný nedostatok odôvodnenia z hľadiska princípu proporcionality a nevyhnutnosti opatrenia, ktorý má za následok nezákonnosť rozhodnutia o zaistení. Zaisťovanie cudzincov sa považuje za svojvoľné, ak nie je potrebné za všetkých okolností prípadu a nie je primerané sledovaným cieľom {Danyal Shafiq v. Australia, CCPR/C/88/D/1324/2004, UN Human Rights Committee (HRC), 13 November 2006 ods. 7(2)).
73. Vzhľadom k zázemiu žalobcu a jeho podnikateľským aktivitám, umožňujúcim využitie miernejších opatrení, vyhodnotil správny súd zaistenie i predĺženie jeho zaistenia ako svojvoľné a neprimerané danej skutkovej situácii. 74. Správny súd dáva opätovne do pozornosti základné práva zaručené Ústavou SR, ktorými sa žalovaný neriadil, jeho rozhodnutie žiadnym spôsobom neodzrkadľuje reálny stav veci a je naviac porušujúce aj čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru, pretože ním bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného života žalobcu, u ktorého nejde o realizáciu návratovej operácie administratívneho vyhostenia, ale o následok vyvolaný rozhodnutím o administratívnom vyhostení, ktoré je založené na informácii, ktorej obsah nemal možnosť spoznať. 75. Podľa ustanovenia § 99 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z., správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/.
76. Žalobca bol dňa 21.07.2022 eskortovaný do domovskej krajiny, bol teda zrealizovaný výkon administratívneho vyhostenia, na účel ktorého bol zaistený a tým odpadol dôvod jeho zaistenia.
77. V časti petitu o prepusteniu žalobcu zo zaistenia súd na základe uvedenej skutočnosti, konanie podľa ust. § 99 písm. g/ zák. č. 162/2015 Z. z. zastavil.
78. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 SSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 79. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 písm. b/ SSP a § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).