Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-29-2021.pdf
PDF · 271.18 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: E. Z., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/XX, X., IČO: 34 761 543, zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 29. 03. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100338101/2018 zo dňa 09. 02. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie august 2014 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v ktorom si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 43.677,61 eur.
2. Dňa 12. 11. 2014 sa u žalobcu začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2014, a to na základe oznámenia správcu dane zo dňa 10. 11. 2014. Správca dane dňa 18. 11. 2014 spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli správcovi dane predložené doklady a konateľ žalobcu uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období bol hlavným predmetom jeho činnosti nákup a predaj mrazeného mäsa, pričom nadmerný odpočet vznikol titulom nákupu mäsa od slovenských dodávateľov a jeho následného predaja do Českej republiky.
3. Správcovi dane boli okrem iného predložené faktúry, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Jednalo sa o faktúru č. 201400085 vystavenú spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o. dňa 01. 08. 2014 znejúcu na sumu 82.361,66 eur (z toho DPH vo výške 13.726,94 eur) - tovar: mrazené kuracie prsia solené 2 kg x 6, zn. copagril PR97, dátum spot. 12/2015, množstvo: 22176, miesto vykládky Mraziarne a. s. Sládkovičovo spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre, faktúru č. 201400087 vystavenú spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o. dňa 04. 08. 2014 znejúcu na sumu 81.561,17 eur (z toho DPH vo výške 13.593,53 eur) - tovar: mrazené kuracie prsia sol. 2 kg x 6 zn. SEARA, BR2172, dátum spot. 12/2015, miesto vykládky Mraziarne a.s. Sládkovičovo, množstvo: 21996 spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre, faktúru č. 1401396 vystavenú spoločnosťou TENDERFOOD AB, s.r.o. dňa 20. 08. 2014 znejúcu na sumu 20.446,27 eur
(z toho DPH vo výške 3.407,71 eur) - tovar: kuracie prsia Brasil Solené (6 x 2 kg), zn. BIG FRANGO (BR1215) - 09828.0524/1215, množstvo: 5532 kg spolu s dodacím listom, faktúru č. 20140018 vystavenú spoločnosťou Exporton s.r.o. dňa 27. 08. 2014 znejúcu na sumu 75.694,08 eur (z toho DPH vo výške 12.615,68 eur) - tovar: kuracie prsia mraz. BR sol. Perdix 8 x 2 kg, množstvo: 20480 kg spolu s dodacím listom, faktúru č. 20140019 vystavenú spoločnosťou Exporton s.r.o. dňa 27. 08. 2014 znejúcu na sumu 5.005,44 eur (z toho DPH vo výške 834,24 eur) - tovar: kuracie prsia mraz. ČR Natural 6 x 2 kg, množstvo: 1320 kg spolu s dodacím listom, faktúru č. 2014323 vystavenú spoločnosťou Mima Market s.r.o. dňa 28. 08. 2014 znejúcu na sumu 1.533,76 eur (z toho DPH vo výške 255,63 eur) - tovar: kurence SK kalibrované 1,9, množstvo 824,60 kg spolu s dodacím listom. Žalobca tiež predložil dodávateľské faktúry: č. 140048 zo dňa 01. 08. 2014 pre odberateľa: Žouželka s.r.o. - tovar: mraz. kur. prsia BK BR 797, coopagril, 6 x 2 kg, soľ, spotreba do december 2015, množstvo: 22176 spolu s dodacím listom a dokladom CMR, č. 140049 zo dňa 05. 08. 2014 pre odberateľa: Žouželka s.r.o. - tovar: mraz. kur. prsia BK BR 2172 Seara 6 x 2 kg, soľ, spotreba do december 2015, množstvo: 21996 kg spolu s dodacím listom a dokladom CMR, č. 140050 zo dňa 15. 08. 2014 pre odberateľa: K and T mäso s.r.o. - tovar: mraz. kur. prsia BK, množstvo: 420 kg spolu s dodacím listom, č. 140051 zo dňa 28. 08. 2014 pre odberateľa: Žouželka s.r.o.- tovar: mraz. kur. prsia BK BR 466, Perdix 8 x 2 kg, soľ, BR 466, spotreba: december 2015, množstvo 20480 kg spolu s dodacím listom a dokladom CMR, č. 140052 zo dňa 28. 08. 2014 pre odberateľa: K and T mäso s.r.o. - tovar: mraz. kur. prsia BK, Big Frango, soľ, množstvo: 1008 kg, spotr.: október 2015 spolu s dodacím listom a výpisy z účtu žalobcu.
4. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9401401/5/5167479/2014 zo dňa 24. 11. 2014 zaslaná ústrednému orgánu Českej republiky, v ktorej správca dane žiadal o preverenie existencie tovaru, dodaného množstva, osoby spotrebiteľa vo vzťahu k subjektu: Žouželka, s.r.o., ktorý mu mal byť dodaný žalobcom v zdaňovacom období august 2014. Dňa 04. 05. 2015 správca dane urgoval poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií.
5. Dožiadaný Daňový úrad Trenčín zaslal správcovi dane odpoveď na jeho dožiadanie ohľadne spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. spolu so zápisnicou o miestnom zisťovaní zo dňa 15. 01. 2015, pri ktorom boli zabezpečené dokumenty od spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. Pri miestnom zisťovaní bol prítomný konateľ spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. V rámci miestneho zisťovania bolo zistené, že tovar predaný žalobcovi dodávateľ nadobudol od spoločnosti DSP trade s.r.o. s dodacou podmienkou: MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde mal dodávateľ prenajaté skladové priestory na základe zmluvy o prenájme a predložil skladové karty: CP/1668/14 zo dňa 19. 08. 2014 (Prijem cudzích ukladateľov) a CV/3367/14 zo dňa 20. 08. 2014 (Výdaj cudzích ukladateľov), prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť DSP trade s.r.o., miesto nakládky je predmetom obchodného tajomstva, miesto vykládky bolo: MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo. Pri predaji predmetného tovaru žalobcovi osobne vystavil a podpísal faktúru, predložil doklady preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi ako i doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od DSP trade s.r.o.
6. Dožiadaný Daňový úrad Žilina doručil správcovi dane odpoveď zo dňa 11. 12. 2014 na dožiadanie ohľadne daňového subjektu Mima Market, s.r.o. spolu so zápisnicou o miestnom zisťovaní zo dňa 05. 12. 2014, keď výsledkom vykonaného miestneho zisťovania bolo potvrdenie realizácie obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou Mima Market, s.r.o. Dňa 09. 12. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil konateľ spoločnosti Mima Market, s.r.o. a vyplynulo z nej, že tovar predaný žalobcovi obchodná spoločnosť Mima Market, s.r.o. nadobudla od spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o., Nitrianske Pravno, pričom spoločnosť Mima Market s.r.o. predložila doklady týkajúce sa obchodu so žalobcom i so svojim dodávateľom ohľadne predmetného tovaru.
7. Dožiadaný Daňový úrad Trnava správcovi dane ohľadne daňového subjektu Exporton s.r.o. doručil odpoveď zo dňa 13. 01. 2015 spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 12. 2014, ktorého sa zúčastnil konateľ spoločnosti Exporton s.r.o. Ing. L. N. a tento odpovedal na otázky vo vzťahu k obchodu so žalobcom v období mesiaca august 2014, zároveň predložil listiny. Uviedol, že predmetný tovar (ktorý následne predal žalobcovi) nadobudol od spoločnosti N&Y s.r.o., keď prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť N&Y s.r.o. a tovar bol vyložený v sklade MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo. Tovar sa prevádzal len skladovo, pričom faktúru podpísal on osobne, k úhrade kúpnej ceny došlo bankovým prevodom.
8. Dožiadaný Daňový úrad Banská Bystrica správcovi dane ohľadne preverovaného daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o. doručil dňa 22. 01. 2015 odpoveď spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo
dňa 13. 01. 2015 a listinami zabezpečenými od predmetnej spoločnosti, ktoré boli totožné s listinami predloženými k predmetnému obchodu žalobcom, faktúry boli uvedené v účtovníctve, tieto boli uvedené v daňovom priznaní DPH i v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie august 2014. Dodávateľom predmetného tovaru bola spoločnosť N&Y s.r.o., ktorá zabezpečila i prepravu tovaru a miestom vykládky bol sklad MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo. K nadobudnutiu tohto tovaru došlo momentom úhrady kúpnej ceny, čo bolo v momente, keď bol kamión s tovarom fyzicky v sklade MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo.
9. Dožiadaný Daňový úrad Trenčín správcovi dane doručil dňa 15. 01. 2015 odpoveď ohľadne skutočností zistených o daňovom subjekte SLOVRESPO s.r.o. (právny nástupca spoločnosti N&Y s.r.o.) spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 11. 03. 2014. Dožiadaný daňový úrad uviedol, že preverovaný daňový subjekt SLOVRESPO, s.r.o. je nekontaktný, na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri nesídli, živnostenské oprávnenie spoločnosti bolo zrušené, konateľ spoločnosti U. X. na ústnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nepozná a žiadne účtovné doklady nemá.
10. Dožiadaný Daňový úrad Košice správcovi dane doručil dňa 22. 04. 2015 odpoveď na dožiadanie o preverenie špecifikovaných skutočností u daňového subjektu: N&Y s.r.o. Dožiadaný daňový úrad uviedol, že obchodná spoločnosť a ani jej konateľ na výzvy príslušného daňového úradu nereagovali.
11. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava správcovi dane ohľadne daňového subjektu DPS trade s.r.o. doručil dňa 20. 04. 2015 odpoveď spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 02. 2015, ktorého sa zúčastnil konateľ spoločnosti DPS trade s.r.o. Z. U.. Tento potvrdil vystavenie faktúry pre spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o. dňa 19. 08. 2014, pričom táto bola vystavená a podpísaná p. R. B.. Faktúra bola založená v účtovníctve, bola zahrnutá v evidencii DPH za zdaňovacie obdobie júl - august 2014. Predmetom obchodu bola kúpa a predaj tovaru - mrazené kuracie prsia solené Brazília. Zároveň boli predložené kópie emailových objednávok od spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o. Tovar nadobudol od spoločnosti J-ten s.r.o., o čom predložil faktúry. Tovar bol po kúpe odvezený priamo k odberateľovi TENDERFOOD AB s.r.o. Tiež predložil doklady o úhrade kúpnej ceny spoločnosti J-ten s.r.o. ako aj úhrady od spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o.
12. Dňa 28. 11. 2014 správca dane spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní vykonanom u daňového subjektu: MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo, kde zamestnanci správcu dane zistili, že v priestoroch predmetného subjektu sa nachádzal aj tovar spoločnosti žalobcu, pričom išlo o kuracie prsia a kurence. Palety boli označené štítkami s názvom uskladňovateľa, dátumom uskladnenia a množstva. Pri vstupe do areálu sa vedie evidencia, kniha jázd, vstupov a výstupov. Zároveň bola vyhotovená fotodokumentácia. Listiny žiadané správcom dane spoločnosť MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo predložila dňa 05. 12. 2014.
13. Správca dane požiadal o poskytnutie súčinnosti i Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Trnava. Táto podaním zo dňa 31. 03. 2015 správcovi dane oznámila, že spoločnosť Exporton, s.r.o. bola zaregistrovaná do ich databázy ako sprostredkovateľ - podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami, ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne. Regionálna a potravinová správa Šaľa správcovi dane oznámila, že žalobca nie je registrovaný na vykonávanie obchodných činností s potravinami, kontroly u predmetného daňového subjektu vykonané neboli.
14. Rozhodnutím zo dňa 11. 05. 2015 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. prerušil daňovú kontrolu odo dňa 13. 05. 2015 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15. 05. 2015.
15. Odpoveď zo dňa 15. 07. 2015 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9401401/5/5167479/2014 zo dňa 24. 11. 2014 vo vzťahu k spoločnosti Žouželka, s.r.o. bola správcovi dane doručená dňa 22. 07. 2015. K odpovedi boli pripojené i účtovné doklady. Príslušný orgán v odpovedi uviedol, že majiteľom vozidla, ktorým bola vykonaná preprava tovaru fakturovaného pod č. 140048 bola spoločnosť FrigoTransSped, v prípade prepravy tovaru fakturovaného pod č. 140049 bola majiteľom vozidla B. B. a v prípade prepravy tovaru fakturovaného pod č. 140051 bola majiteľom vozidla spoločnosť AGROcom - M. M.. Podľa predložených dokladov bol tovar následne predaný ďalším daňovým subjektom, a to: Daneola s.r.o., Molton s.r.o., PR., P. (P+P Provazník) a U. s.r.o. Platby
neboli uhradené v hotovosti. Ide o dlhodobý kontakt medzi dodávateľom a odberateľom, komunikácia prebiehala emailom, resp. telefonicky.
16. Dňa 27. 07. 2015 správca dane požiadal príslušný orgán Českej republiky o doplnenie informácií ohľadne spoločnosti Žouželka, s.r.o. s tým, že dňa 25. 08. 2015 bola správcovi dane doručená reakcia príslušného orgánu ČR, ktorý požadoval doručenie novej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.
17. Oznámením zo dňa 07. 09. 2015 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 25. 08. 2015. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 11. 09. 2015.
18. V administratívnom spise sa nachádza ďalších 5 žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (žiadosť MVI 1385194/2015 zo dňa 08. 09. 2015 ohľadne daňového subjektu MOLTON, s.r.o., žiadosť MVI 1385594/2015 zo dňa 08. 09. 2015 ohľadne daňového subjektu P. X., žiadosť MVI 1387692/2015 zo dňa 08. 09. 2015 ohľadne daňového subjektu P. P., žiadosť MVI 1403721/2015 zo dňa 11. 09. 2015 ohľadne daňového subjektu U. a X., s.r.o., žiadosť MVI 1404511/2015 zo dňa 11. 09. 2015 ohľadne daňového subjektu Daneola s.r.o.).
19. Rozhodnutím zo dňa 11. 09. 2015 správca dane prerušil daňovú kontrolu v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. z dôvodu potreby získania ďalších informácií spôsobom podľa osobitného predpisu s tým, že daňová kontrola sa prerušuje od 17. 09. 2015 do dňa, keď správca dane získa potrebné informácie pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 21. 09. 2015.
20. Odpovede na žiadosti MVI 1385194/2015 a 1385594/2015 boli správcovi dane doručené dňa 20. 01. 2016, na žiadosť MVI 1404511/2015 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď dňa 11. 02. 2016, odpoveď na žiadosť MVI 1387692/2015 bola správcovi dane doručená dňa 22. 02. 2016 a odpoveď na žiadosť MVI 1403721/2015 bola správcovi dane doručená dňa 01. 06. 2016. Z odpovede k žiadosti MVI 1385194/2015 vyplynulo, že prepravu predmetného tovaru objednávala spoločnosť MOLTON, s.r.o. u spoločnosti Daneola s.r.o., prepravu vykonala spoločnosť TTV spedice spol. s r.o. Tovar bol kúpený od spoločnosti Žouželka s.r.o., čo bolo podložené daňovým dokladom a tovar bol ďalej predaný spoločnosti J-ten s.r.o. Tovar bol v sklade v Holešoviciach, kde bol naložený a prepravený spoločnosti J-ten s.r.o. na územie SR. Tovar od spoločnosti Žouželka s.r.o. bol objednaný telefonicky, v deň nákupu bol tovar odovzdaný dopravcovi Daneola s.r.o., ktorý ho prepravil spoločnosti J-ten s.r.o. do skladu na Slovensku. Zároveň boli predložené všetky relevantné doklady. Pri daňovej kontrole u predmetného daňového subjektu (MOLTON, s.r.o.) príslušný správca dane pri daňovej kontrole (ktorá bola ukončená dňa 22. 10. 2015) nemal preukázané, že tovar bol reálne dodaný osobe registrovanej pre daň, daňová povinnosť nebola u daňového subjektu odvedená z titulu neoprávneného deklarovania oslobodenia od dane pri IC dodávke tovaru do iného členského štátu, čo má charakter podvodného konania. Tiež bolo konštatované, že všetky obchodné transakcie svedčia o účelovom postupe osôb vzájomne prepojených v reťazci platcov. Z odpovede k žiadosti MVI 1385594/2015 (vo vzťahu k daňovému subjektu P. X.) vyplynulo, že k preprave tovaru nedošlo, pretože tovar osobne prebral u dodávateľa Žouželka s.r.o. v Holešoviciach, kde si od spoločnosti KAVER-servis, s.r.o. prenajímal skladovacie priestory (rovnako ako aj spoločnosť Žouželka s.r.o.) a tovar potom prepravil odberateľovi vlastnými motorovými vozidlami. Komunikoval priamo s p. Žouželkom, ktorého pozná cca 10 rokov, objednávky tovaru boli ústne. Predmetný tovar následne predal spoločnosti KAN CHENG s.r.o., ktorá následne tovar predala maloodberateľom. Z čiastočnej odpovede na žiadosť MVI 1404511/2015 vyplynulo, že spoločnosť Daneola s.r.o. je špedícia, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru (mrazeného kuracieho mäsa) pre spoločnosť Žouželka s.r.o. Podľa získaných dokladov nakládka mäsa o hmotnosti 22008 kg bola vykonaná v sklade MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo dňa 02. 08. 2014 a vyložená dňa 04. 08. 2014 v sklade Mraziarne Kaver servis, sklad Žouželka s.r.o. Od spoločnosti Daneola s.r.o. bol tiež zaistený doklad o preprave kuracieho mäsa z Dánska do Bratislavy (nakládka v Dánsku, Slagelse dňa 31. 07. 2014, vykládka v Bratislave 01. 08. 2014 v Market centrum s.r.o.). Mrazené kuracie mäso o hmotnosti 21996 kg spoločnosť Žouželka s.r.o. vyfakturovala spoločnosti Daneola s.r.o. k dátumu 08. 08. 2014, tovar zostal v mraziarňach Kaver servis, Sklad Žouželka s.r.o. a dňa 09. 08. 2014 bol tento naložený a prepravený do skladu MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo. Preprava bola realizovaná spoločnosťou K+K mezinárodní doprava s.r.o. Identické množstvo tovaru bolo vyfakturované spoločnosťou Daneola s.r.o. spoločnosti J-ten s.r.o. Z odpovede na žiadosť MVI 1387692/2015 vyplynulo, že P. P. je podnikajúca fyzická osoba s predmetom podnikania mäsiarstvo a údenárstvo, ktorý je registrovaný na príslušnej veterinárnej správe. Má prevádzku, kde je aj
maloobchodná predajňa. Dlhodobo vykazuje daňové povinnosti a neprebiehajú u neho žiadne daňové kontroly. Dožiadaný orgán potvrdil obchodnú spoluprácu medzi predmetným daňovým subjektom a spoločnosťou ALI-FRIGO s.r.o. (predtým Žouželka s.r.o.). P. P. je reálne podnikajúci daňový subjekt, ktorý nadobudol tovar - mrazené kuracie mäso od spoločnosti ALI-FRIGO s.r.o. a odpočet z faktúry si uplatnil v mesiaci august 2014. Prepravu tovaru si zabezpečil sám, tovar bol skladovaný v skladových priestoroch ALI-FRIGO s.r.o., odkiaľ si postupne tovar odvážal vlastným vozidlom. Úhrada kúpnej ceny prebehla bankovým prevodom. Objednávka bola telefonická, tovar bol ďalej dodaný koncovým zákazníkom k spotrebe. Z odpovede na žiadosť MVI 1403721/2015 vyplynulo, že spoločnosť U. a X. s.r.o. sa v 4. štvrťroku 2014 zaoberala nákupom a predajom mäsa. V tomto období obchodovala i so spoločnosťou ALI-FRIGO s.r.o. Faktúru s dodacím listom č. 409/14 konateľ daňového subjektu predložil a následne si z nej uplatnil odpočet DPH. Predmetný tovar bol následne predaný na Slovensko spoločnosti J-ten s.r.o. Medzi spoločnosťami ALI-FRIGO s.r.o. a U. a X. s.r.o. k fyzickému presunu tovaru nedošlo, nakoľko obe spoločnosti mali prenajatý skladovací priestor v skladovacích priestoroch spoločnosti ALI-FRIGO s.r.o.
21. Podaním zo dňa 18. 01. 2017 správca dane urgoval o poskytnutie medzinárodnej výmeny informácií ohľadne daňového subjektu Daneola s.r.o. Odpoveď na žiadosť MVI 1404511/2015 (k daňovému subjektu Daneola s.r.o.) zo dňa 31. 01. 2017 bola správcovi dane doručená dňa 01. 02. 2017.
22. Oznámením zo dňa 07. 02. 2017 správca dane oznámil žalobcovi, že ku dňu 31. 01. 2017 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 13. 02. 2017.
23. Správca dane pri výkone daňovej kontroly nahliadol i do odpovede na dožiadanie ohľadne daňového subjektu J-ten s.r.o., o čom bol spísaný dňa 13. 02. 2017 úradný záznam, ku ktorému boli pripojené relevantné dokumenty. Podľa zistení spoločnosť J-ten s.r.o. na výzvy nereaguje, pri miestnom zisťovaní na adrese sídla spoločnosti bolo zistené, že tam spoločnosť nemá poštovú schránku. Spoločnosť bola ku dňu 09. 07. 2015 vymazaná z obchodného registra. Tiež nahliadol do listín - dožiadanie + odpoveď + doplnenie + odpoveď ohľadne daňového subjektu N&Y s.r.o., výzvy + odpovede ohľadne daňového subjektu N&Y, s.r.o. ako aj zápisnice o podaní vysvetlenia spísanej s L. B., konateľom obchodnej spoločnosti N&Y, s.r.o. v období od 20. 08. 2014 do 20. 01. 2015. Z predmetných listín vyplynulo, že spoločnosť N&Y s.r.o. sa nepodarilo skontaktovať, dňa 28. 10. 2014 tento daňový subjekt podal riadne daňové priznanie za 3. štvrťrok 2014, pričom dňa 25. 03. 2015 došlo k dobrovoľnému výmazu tejto spoločnosti z obchodného registra. Tiež bolo zistené, že bankový účet pre uvedenú spoločnosť založil Z. M., účet bol otvorený dňa 22. 05. 2014 a uzatvorený dňa 11. 05. 2015, dispozičné právo mu bolo zrušené dňa 31. 03. 2015, v období od 05. 05. 2015 do 11. 05. 2015 mal dispozičné právo k účtu U. X.. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia spísanej s L. B. dňa 13. 03. 2015 (ktorý bol konateľom spoločnosti N&Y s.r.o. v období od 20. 08. 2014 do 20. 01. 2015) vyplynulo, že išlo o tzv. „bieleho koňa“, ktorý uviedol, že za spoločnosť N&Y s.r.o. nevykonával žiadnu činnosť, riadil ho U. V., cez ktorého sa nakontaktoval na L. X., pre ktorého dal vyhotoviť pečiatku spoločnosti N&Y s.r.o. so svojim čitateľným podpisom, ktorú potom L. X. používal na opečiatkovanie faktúr. On za spoločnosť nič nevystavoval a nič nepodpisoval, žiadne účtovné doklady spoločnosti nemal. Žiadne spoločnosti, ktoré obchodovali so spoločnosťou N&Y s.r.o. nepoznal. Spoločnosť potom prepísal na osobu menom U. X. u notárky v Dubnici nad Váhom. Potvrdil, že bol konateľom aj iných spoločností: Prosperita s.r.o., Rumis s.r.o., HNA s.r.o., Rudolf s.r.o. a KARMAR s.r.o. Uviedol, že podľa jeho vedomostí predmetom podnikania spoločnosti bol dovoz kuracích pŕs z Poľska. Na otázky ohľadne obchodnej činnosti spoločnosti odpovedať nevedel, splnomocnenie nikomu nedával.
24. Podaním zo dňa 27. 02. 2017 správca dane oznámil žalobcovi pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2014, keď opísal postup správcu dane počas predmetnej kontroly, ako aj jeho zistenia so záverom, že zdaniteľné obchody tak, ako boli deklarované, sa neuskutočnili a nie je preukázané skutočné dodanie tovaru - mrazených kuracích pŕs jednotlivými dodávateľmi TENDERFOOD AB, s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o., Exporton s.r.o. a Mima Market s.r.o. podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty pre kontrolovaný daňový subjekt - žalobcu. Z uvedeného mu vyplynulo, že jednotlivým daňovým subjektom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
25. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nahliadol i do spisu daňového subjektu CORAL, spol. s r.o., o čom spísal dňa 14. 06. 2017 úradný záznam a vyhotovil kópiu relevantných listín. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02. 12. 2015 spísanej s Z. M. vyplynulo, že tento bol konateľom spoločnosti N&Y s.r.o. v období od 15. 04. 2014 do 29. 07. 2014. Spoločnosť kúpil od O. P. z D.. Chcel začať podnikať a jeden jeho známy mu dal kontakt na túto osobu. Kúpna cena bola 1.000 - 2.000 eur, uhradil ju O. P. v hotovosti. Doklady o kúpe nemá, zrejme ich odovzdal novému konateľovi. Sám riadil chod spoločnosti, ktorá nemala žiadnych zamestnancov. Všetko zabezpečoval sám, zisk z predaja bol jeho. Hlavným predmetom činnosti bol nákup a predaj tovaru - mrazené výrobky a kuracie prsia. Tovar objednával od spoločnosti TRADECO z Uherského Hradišťa. Táto spoločnosť mu zabezpečovala prepravu tovaru priamo k jeho odberateľovi - spoločnosti Exporton s.r.o., Virema Trade a ďalším. Spoločnosť mala sídlo na adrese v D., čo bola adresa rodinného domu O. P., ku ktorému si sporadicky chodil pre poštu. Sám vystavoval faktúry, viedol účtovníctvo, podával daňové priznania. Pri predaji spoločnosti všetky doklady odovzdal L. B.. S týmto sa stretol v bare v Novom Meste nad Váhom, kde sa spoznali a spomenul mu, že chce predať firmu N&Y s.r.o. L. B. prejavil záujem, následne sa stretli u notára v Dubnici nad Váhom, kde boli podpísané všetky doklady. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nikoho nesplnomocnil na jej zastupovanie. Spoločnosť mala účty v ČSOB a v Tatra banke, oba účty zakladal on v čase, keď sa stal konateľom spoločnosti. Dispozičné právo k účtom mal len on. Tieto účty zostali funkčné aj po predaji spoločnosti, po predaji mal prístup k týmto účtom L. B. a on mal naďalej dispozičné právo. Z účtu vyberal peniaze a odovzdával ich L. B., peniaze mu doniesol do Nového Mesta nad Váhom. Vždy mu za to dal nejaké peniaze, stovku, dve. Takto to fungovalo asi 2 mesiace, potom mu povedal, že končí, lebo sa mu naskytla nejaká práca. On dispozičné právo k účtom neprevádzal, nevie, čo bolo ďalej. Funkcie konateľa sa vzdal preto, že už nechcel ďalej podnikať. Potvrdil vystavovanie faktúr pre spoločnosť Mima Market s.r.o. ako aj pravosť jeho podpisu na faktúrach. Uviedol, že úhrady kúpnej ceny boli realizované cez účet po dodaní tovaru. Žiadne zásielky na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu nenahlasoval, nevedel, či spoločnosť bola registrovaná na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Spoločnosť začala obchodovať s mrazeným kuracím mäsom v čase, keď sa stal jej konateľom. Pri vykládke tovaru nikdy prítomný nebol. Tovar objednal od spoločnosti TRADECO, následne mu ten, kto tovar prebral za spoločnosť Mima Market s.r.o., zavolal a poslali mu peniaze na účet. On následne vyplatil faktúru spoločnosti TRADECO. Pri preberaní tovaru nebol. Stačilo mu, že mu bolo oznámené, že tovar bol naložený a potom vyložený a že mu zaplatili. Prepravu zabezpečovala spoločnosť TRADECO, miesto nakládky bolo v spoločnosti TRADECO, miesto vykládky uviesť nevedel. Nevedel mená vodičov, ani označenie dopravných prostriedkov, iba to, že išlo o kamióny. So spoločnosťou TRADECO sa nakontaktoval asi cez internet, žiadnu zmluvu s nimi nepodpísal. Doplnil, že tovar bol zrejme z Čiech, na Slovensko bol dovezený spoločnosťou TRADECO. Doklady o preprave odovzdal novému konateľovi pri predaji spoločnosti.
26. Dňa 14. 06. 2017 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly. V tomto uviedol vyššie spomenuté zistenia. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 23. 06. 2017. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu dňa 17. 07. 2017. Vo vyjadrení namietal zistenia správcu dane. Mal za to, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke nesprávne posúdil a v jeho konaní sa vyskytla vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.
27. Dňa 14. 09. 2017 spísal správca dane úradný záznam o nahliadnutí do výpisov z výkonu daňových kontrol DPH za zdaňovacie obdobie február a marec 2014 u daňového subjektu TENDERFOOD AB s.r.o. a do zápisnice o podaní vysvetlenia s Ing. Z. W.. Zároveň vyhotovil kópiu relevantných listín. Do spisu bola založená kópia zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 09. 2015 spísaná s D. E., zamestnankyňou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kópia zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 09. 2015 spísaná s U. B., zamestnancom spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo, kópia zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 09. 2015 spísaná s Y. L., zamestnancom spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo a kópia zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 29. 09. 2015 spísaná s Mgr. C. X., zamestnankyňou spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo.
28. Dňa 18. 09. 2017 bola spísaná i zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 14. 06. 2017 predložených žalobcom. Ústneho pojednávania sa za žalobcu zúčastnil splnomocnenec JUDr. L. X., konateľ obchodnej spoločnosti Daňový poradca & Partner s.r.o.
29. Rozhodnutím zo dňa 28. 09. 2017 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 44.433,73 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, nadmerný odpočet mu v sume 43.677,61 eur nepriznal a vyrubil mu daň v sume 756,12 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.
30. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. 02. 2018. Predmetné rozhodnutie nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 16. 02. 2018.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
31. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100338101/2018 zo dňa 09. 02. 2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane.
32. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadne absencie preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia dôkazov v protokole z daňovej kontroly ako aj ohľadne dĺžky trvania daňovej kontroly a jej prerušenia. Tieto považoval za nedôvodné. Dôvody nezákonnosti obsiahnuté v odvolacej námietke označil za všeobecné tvrdenia nezákonnosti, ktoré mu bez ďalšej konkretizácie na posudzovaný prípad, graficky znázornený aj v protokole z daňovej kontroly (strana 27), neumožňujú vyjadriť sa konkrétne. Konštatoval, že namietaný protokol obsahuje výsledok daňovej kontroly (strana 5 až 34), ktorého zavŕšením je číselné zhrnutie výsledkov daňovej kontroly (strana 35) vrátane vyhodnotenia zistení a dôkazov (strana 30 až 34) preukázateľne uvádzaných a priebežne hodnotených (strana 5 až 30), z čoho možno vyvodiť záver, že protokol z daňovej kontroly vyhotovený zamestnancom správcu dane obsahuje náležitosti určené ustanovením § 47 písm. h) daňového poriadku (preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov), ako aj náležitosti určené ustanovením § 46 ods. 8 prvá veta daňového poriadku (výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov). Kontrolovaný daňový subjekt mal v priebehu daňovej kontroly právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Právo určené ustanovením § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku však neuplatnil, keď v lehote určenej správcom dane sa k zisteným skutočnostiam v rámci výkonu daňovej kontroly nevyjadril.
K prerušeniu daňovej kontroly a jej dĺžke poukázal na ustanovenie § 46 ods. 2, ods. 9 písm. a), ods. 10 veta prvá a druhá daňového poriadku, keď lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia a na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Pod odkazom 21a) daňový poriadok príkladmo uvádza zákon č. 442/2012 Z. z., nariadenie Rady (EU) č. 904/2010. V danom prípade preskúmaním postupu správcu dane vychádzajúc z ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b), ods. 3, 4 a 5 daňového poriadku, žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola začatá 12. 11. 2014 (v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 9401401/5/4979779/2014 z 10. 11. 2014) a ukončená 23. 06. 2017 (dňom doručenia protokolu spolu s výzvou č. 101334457/2017 zo 14. 06. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole). V priebehu daňovej kontroly nastala situácia, kedy je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EU) č. 904/201 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ,,nariadenie Rady (EU) č. 904/2010), a preto správca dane prostredníctvom kontaktnej osoby MVI na daňovom úrade, a zároveň e-mailom, zaslal na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie CLO šesť žiadostí o MVI č. 9401401/5/5167479/2014 (24.11.2014), č. 1385194/2015, 1385594/2015, 1387692/2015 (08. 09. 2015), č. 1403721/2015, 1404511/2015 (11. 09. 2015) a jednu žiadosť o doplnenie odpovede na žiadosť o MVI č. 9401401/5/1221920/2014 (27. 07. 2015) s tým, že možnosť prerušenia daňovej kontroly využil dvakrát: od 13. 05. 2015 do 25. 08. 2015, v prípade žiadosti o MVI č. 9401401/5/5167479/2014 a od 17. 09. 2015 do 31. 01. 2017, v prípade žiadostí o MVI č. 1385194/2015, 1385594/2015, 1387692/2015, 1403721/2015, 1404511/2015. Po zohľadnení prerušenia daňovej kontroly (na 606 dní), žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že časový rámec na jej vykonanie prekročený nebol. K tvrdeniu odvolávajúceho sa, že lehota na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu začína plynúť najskôr odo dňa, kedy príslušný orgán zašle žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu, a zároveň končí tým dňom, kedy je príslušnému
orgánu zaslaná odpoveď od príslušného orgánu iného členského štátu, uviedol, že na posudzovaný prípad nemožno aplikovať zákon č. 442/2012 Z. z., na ustanovenia ktorého sa odvolávajúci v podanom odvolaní odvoláva, nakoľko medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 442/2012 z. z. nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane môže prerušiť daňové konanie (resp. daňovú kontrolu), ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak správca dane využije možnosť prerušiť daňové konanie (resp. daňovú kontrolu) z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, toto konanie už musí byť začaté (to znamená, že musí prebiehať). Avšak v prípade, ak správca dane využije možnosť prerušiť daňové konanie (resp. daňovú kontrolu) z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, nie je taxatívne stanovené, že by už táto žiadosť o MVI mala byť expedovaná, resp. zaslaná dožiadanému orgánu iného členského štátu. Rovnako nie je zákonom obmedzené, aby napriek skutočnosti, že bola zaslaná žiadosť o MVI, pokračoval správca dane v daňovej kontrole a neprerušil ju, príp. by ju prerušil neskôr. Vzhľadom na túto skutočnosť vyslovil názor, že daňová kontrola mohla byť prerušená skôr, ako bola žiadosť o MVI expedovaná, resp. zaslaná dožiadanému orgánu iného členského štátu. Jedinou podmienkou, ktorá musí byť dodržaná je skutočnosť, že deň prerušenia daňovej kontroly nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu. V prvom prípade bola daňová kontrola prerušená od 13. 05. 2015, pričom rozhodnutie z 11. 05. 2015 č. 20204360/2015 bolo podľa údajov informačného systému správcu dane odovzdané na poštovú prepravu dňa 13. 05. 2015. V druhom prípade bola daňová kontrola prerušená od 17. 09. 2015 a rozhodnutie z 11. 09. 2015 č. 20816612/2015 bolo podľa údajov formačného systému správcu dane odovzdané na poštovú prepravu dňa 16. 09. 2015. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní (resp. v daňovej kontrole) z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Ak má správca dane pokračovať v daňovom konaní (resp. v daňovej kontrole) vtedy, keď pominú dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, žalovaný bol toho názoru, že správca dane môže v konaní pokračovať až vtedy, keď od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, oddelenie CLO obdrží získané informácie. V prvom prípade bola daňová kontrola prerušená do 25. 08. 2015, teda do dňa, v ktorý kontaktná osoba pre MVI na daňovom úrade obdržala odpoveď na žiadosť o MVI č. 9401401/5/5167479/2014. V druhom prípade bola daňová kontrola prerušená do 31. 01. 2017, teda do dňa, v ktorý kontaktná osoba pre MVI na daňovom úrade obdržala odpoveď na žiadosť o MVI č. 1404511/2015. Odvolaciu námietku o nezákonnom prerušení daňovej kontroly preto považoval za bezdôvodnú.
Po opísaní priebehu vykonanej daňovej kontroly a zistení správcu dane k námietke žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci v protokole uviedol, že predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie a nie protokol z daňovej kontroly. Zároveň konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt bol v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 tretia veta daňového poriadku výzvou č. 101334457/2017 zo 14. 06. 2017 vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a na označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, príp. aj na predloženie listinných dôkazov (ak je to možné). Tým, že uvedené oprávnenie daňový subjekt využil (podanie zo dňa 17. 07. 2017), vyčerpal poslednú možnosť vyjadrovať sa k zisteniam uvedeným v protokole. Pokiaľ žalobca bez bližšej konkretizácie vo svojom vyjadrení poukázal na existenciu svedeckých výpovedí splnomocneného zástupcu skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo (Ing. Z. W.) a jeho zamestnancov (D. E., U. B., Y. L., U.. C. X.), ktoré nemali byť v protokole z daňovej kontroly uvedené a vyhodnotené, žalovaný uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní dokazovanie v tomto smere doplnil. Skutočnosti zistené nahliadnutím do požadovaných svedeckých výpovedí uviedol a vyhodnotil v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101970097/2017 z 18. 09. 2017 (ktorej hlavným predmetom bolo prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole), a následne aj v napadnutom rozhodnutí (strana 38 až 40).
Tiež sa v rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu odvolávajúc sa na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf/117/2015 zo dňa 08. 06. 2017 a sp. zn. 6Sžf/10/2012, sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15. 03. 2011. Uviedol, že rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú záväzné len v danej konkrétnej veci a nie ako precedens, keď v danom prípade ide o potraviny živočíšneho pôvodu, obchodovanie s ktorými upravuje špeciálna legislatíva, najmä zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a vykonávacie nariadenie komisie (EU) č. 931/2011 z 19. 09. 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť
stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu, ktorú sú povinné subjekty obchodujúce s potravinami dodržiavať a riadiť sa nimi tak, ako uvádza správca dane v napadnutom rozhodnutí (napr. strana 30, 24 až 26). K rozsudku Súdneho dvora C-277/14 PPUH Stehcemp, na ktoré sa žalobca odvolával, žalovaný uviedol, že jeho záver nemožno použiť na daný prípad, nakoľko v tomto prípade boli dodávatelia žalobcu v čase výkonu daňovej kontroly kontaktní, títo podali daňové priznania za zdaňovacie obdobie august 2014 a daň zaplatili, to však už neplatilo o ich dodávateľoch, ktorí vykazovali správanie rizikových subjektov charakteristické pre reťazové daňové podvody s DPH (nesúčinnosť, nekontaktnosť, konateľmi sú tzv. „biele kone“, nevykonávanie ekonomickej činnosti, v čase výkonu daňovej kontroly u žalobcu tieto spoločnosti zanikli zlúčením, resp. zanikli skôr).
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
33. Žalobca v podanej žalobe zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca aj v konaní pred súdom trval na svojom stanovisku, že ak správca dane prerušuje daňovú kontrolu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku s výslovným uvedením, že: „je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu“, potom rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nemôže byť vyhotovené v skorší deň, než je deň, kedy príslušný orgán, t. j. Finančné riaditeľstvo SR, pošle žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného štátu. Správca dane totiž nie je žiadnym právnym predpisom oprávnený, a ani iným legitímnym spôsobom splnomocnený, zasielať žiadosti o MVI, a preto zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly nastáva až dňom podania žiadosti o MVI príslušným orgánom. Správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 20816612/2015 vydal už dňa 11. 09. 2015, zatiaľ čo príslušný orgán poslal žiadosti príslušnému orgánu iného štátu v dňoch 24. 09. 2015 a 14. 10. 2015. Tento postup vyvodzoval zo zákona č. 442/2012 Z. z. i zo zákona č. 333/2011 Z. z., keď mal za to, že medzinárodná výmena informácií sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu, t. j. mimo rámec daňového poriadku. To znamená, že ak sa správca dane rozhodne prerušiť daňovú kontrolu z tohto dôvodu, už v deň vyhotovenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly musia byť splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise. Keďže orgánom Finančnej správy SR, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, žiadosť správcu dane zaslaná e -mailom Finančnému riaditeľstvu SR sama o sebe neznamená, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. O tejto skutočnosti, t. j. či je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, predsa rozhoduje Finančné riaditeľstvo SR, a to takou formou, že žiadosť, či už podľa § 6 zák. č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, alebo podľa článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pošle príslušnému orgánu členského štátu. Ak by Finančné riaditeľstvo SR takúto žiadosť o MVI neposlalo príslušnému orgánu členského štátu, potom by to nebolo potrebné, a to aj napriek e - mailovej žiadosti správcu dane. Spôsob výmeny informácií je uvedený v článku 8 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010. Ak by Finančné riaditeľstvo SR nezaslalo žiadosť o MVI vo forme vzorového formulára prijatého Európskou komisiou, nebola by dodržaná podmienka spôsobu podľa osobitného predpisu a tým by neboli naplnené podmienky na prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby správca dane mohol aplikovať ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku musia byť splnené dve zákonné podmienky: 1/ musí byt' Finančným riaditeľstvom SR zaslaná žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu a 2/ táto žiadosť musí byť podaná vo forme štandardného (vzorového) formulára prijatého Európskou komisiou. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06, podľa ktorého správca dane nemôže vykladať zákon extenzívnym spôsobom. Tiež poukázal na článok 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, v ktorom sa uvádza, že žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pod bodom 25 sa v preambule predmetného nariadenia uvádza, že lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu. V prípade prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia č. 20816612/2015 zo dňa 11. 09. 2015 bola daňová kontrola prerušená na dobu viac ako šestnásť mesiacov, čo je 5-krát viac ako na medzinárodnú výmenu informácií stanovuje vyššie citovaný článok 10 nariadenia. Ohľadom tohto svojho tvrdenia poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015, III. ÚS 226/06, III. ÚS 283/2010.
34. Tiež namietal, že v rámci vykonanej daňovej kontroly predložil všetky doklady, ktoré príslušné právne predpisy považujú za podmienku na uplatnenie nároku na odpočítanie dane pri nákupe tovaru (§ 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Zároveň všetkým dodávateľom žalobcu v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 citovaného zákona vznikla daňová povinnosť. Z daňového spisu preukázateľne vyplýva, že vznik daňovej povinnosti titulom dodania tovaru žalobcovi potvrdili všetci jeho dodávatelia - TENDERFOOD AB. s.r.o., A.P.P.I. spol. s r.o., Exporton s.r.o. a Mima Market s.r.o. Z daňového spisu ďalej preukázateľne vyplýva, že: 1.všetci dodávatelia potvrdili dodanie tovaru žalobcovi, 2. vystavené faktúry riadne zaúčtovali a priznali daňovú povinnosť k DPH, 3. tovar bol reálne dodaný žalobcovi, 4. dodanie tovaru do priestorov skladovateľa a jeho ďalšie skladovanie a manipulácia s ním bolo skladovateľom bezvýhradne potvrdené, 5. žalobca za dodaný tovar riadne zaplatil, 6. žalobca tovar preukázateľne ďalej predal. Doplnil, že nikdy neprichádzal do kontaktu s dodávateľmi svojich dodávateľov. Nemal žiadnu vedomosť o tom, ktorý dodávateľ dodal tovar jeho dodávateľovi. Keďže si osobne preveroval nakúpený tovar nachádzajúci sa na sklade u skladovateľa, mal prehľad o jeho množstve a kvalite. V žiadnom prípade nemal nielenže žiadnu vedomosť, ale nemal ani žiadnu pochybnosť o tom, že by nákup tovaru od jeho dodávateľov mal byť poznačený podvodom. Na predmetných faktúrach, z ktorých si uplatňoval nárok na odpočítanie dane, predsa je uvedený pôvod tovaru. Ak sa jednalo o brazílske kuracie mäso, potom na predmetných faktúrach je uvedená skratka BR a číslo výrobného podniku, množstvo tovaru, druh tovaru a jeho značka, šarža tovaru a dátum spotreby. Tovar v žiadnom prípade nemohol byť v nejakom fakturačnom kolobehu (karusel), pretože u žalobcu sa nikdy neobjavil ten istý tovar, ktorý by už bol niekedy v minulosti nakúpil. Toto tvrdenie správcu dane považoval za v príkrom rozpore s jeho zisteniami uvedenými v daňovom spise. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/137/2013 zo dňa 31. 03. 2015. V danom prípade však správca dane jednoducho žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že sa správcovi dane nepodarilo preukázať, či dodávatelia jeho vyššie uvedených štyroch dodávateľov majú vo svojej účtovnej evidencii zaúčtované doklady o nákupe predmetného mäsa a jeho predaji predmetným dodávateľom žalobcu. Zdôraznil, že žalobcovi dodávali tovar spoločnosti TENDERFOOD AB. s.r.o., A.P.P.I. spol. s r.o., Exporton s.r.o. a Mima Market s.r.o., t. j. slovenské spoločnosti, ktorých konateľov žalobca osobne pozná, s nimi komunikuje a v predmetnom zdaňovacom období preukázateľne obchodoval. Reálna existencia tovaru je nespochybniteľná. Taktiež je nespochybniteľný vznik daňovej povinnosti na strane žalobcových dodávateľov. Mal za to, že vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 nemožno žalobcu zaťažovať dôkazným bremenom aj vo vzťahu k právnym vzťahom týkajúcim sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03. K tejto problematike poukázal tiež na rozhodnutia NS SR sp zn. 6Sžf/81/2013, judikatúru súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-80/11, C-142/11 z 21.06.2012), rozhodnutie NS ČR sp. zn. 5 Afs 131/2004 z 25.03.2005. Doplnil, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ jednoznačne vyplýva, že právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. Smernice 2006/112/ES je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Preto nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý výlučne v prípade, ak s ohľadom na objektívne skutočnosti je preukázané, že platiteľ dane, ktorému bol tovar dodaný, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Zo skutočností uvedených či už v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane a tiež v rozhodnutí žalovaného, však v žiadnom prípade nevyplýva, že by správca dane objektívnymi skutočnosťami preukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že dané obchodné prípady sú súčasťou nejakého podvodného konania Za objektívne skutočnosti je potrebné považovať také, ktoré sú zistené čo najúplnejšie bez ohľadu na konanie subjektov na predchádzajúcom či nasledujúcom stupni.
IV. Vyjadrenie žalovaného
35. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24. 09. 2018 k podanej žalobe uviedol, že sa pridržiava odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Podrobne zopakoval priebeh daňovej kontroly vykonanej správcom dane, keď námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti prerušenia daňovej kontroly považoval za nedôvodnú. Zopakoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia k tejto námietke. Žalobca sa podľa názoru žalovaného mylne domnieva, že musí dokazovať skutočnosti za iný daňový subjekt. S poukazom na daňovú a špeciálnu legislatívu, bolo povinnosťou žalobcu požadovať od svojho dodávateľa informácie preukazujúce pôvod tovaru deklarovaného spornými faktúrami. Pokiaľ mu dodávateľ neposkytol informácie o zásielkach potravín živočíšneho pôvodu tak, ako to požaduje vykonávacie nariadenie (EU) o požiadavkách na vysledovateľnosť, mal vedieť, že nemusí ísť o legálne dodávky a takéto dodávky nemal prevziať. Žalobca uznal fakturované dodávky a ich cenu tým, že faktúry prijal, zaúčtoval, na ich základe viedol záznamy podľa § 70 zákona o DPH a v daňovom priznaní uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Preto bolo vecou jeho zodpovednosti ako objednávateľa tovaru, aby zvážil rozsah a potrebnosť jemu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v prípade daňovej kontroly predloží na preukázanie svojich tvrdení, že uplatnený nárok na odpočítanie dane je oprávnený. Zákon o DPH nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, a preto formálna existencia faktúr, ako aj preukázanie zaplatenia vyfakturovaných súm nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v dokladoch, vo všetkých jeho znakoch - v právnej skutočnosti, objekte a subjekte. Správca dane v napadnutom rozhodnutí nepopiera predloženie účtovných dokladov k výkonu daňovej kontroly, s nimi súvisiacej účtovnej evidencie a záznamov DPH, ani zistenia správcu dane o tom, že obchodní partneri daňového subjektu potvrdili verifikované zdaniteľné obchody. Zdôraznil však, že právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatnej dani, to znamená dani zodpovedajúcej reálnemu plneniu. Rozsiahlym dokazovaním vedeným správcom dane (bez súčinnosti daňového subjektu) bolo zistené, že v reťazci obchodníkov s komoditou kuracie mäso bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania typu tzv. ,,karusel“ (strana 24) s cieľom uplatniť odpočítanie dane a neoprávnene čerpať nadmerný odpočet, ktorý finalizuje podvod vo vzťahu k DPH.
V závere svojho podania navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh konania
36. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 20. 10. 2018, v ktorom zopakoval svoje námietky a tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 5S/205/2016 zo dňa 10. 07. 2018, ktorý mal riešiť obdobnú situáciu, keď správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 na dobu od 23. 12. 2013 do 15. 06. 2015. Žalobca v danej veci (kontrolovaný daňový subjekt) namietal, že pri prerušení daňovej kontroly nebola dodržaná lehota uvedená v článku l0 citovaného nariadenia a preto došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Krajský sud v Bratislave v odôvodnení svojho rozsudku pod bodom 79 uviedol, že správny súd poukazujúc aj na nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti DPH, kde v čl. 10 a nasl. stanovil ešte prísnejšiu lehotu a uviedol, že žiadaný orgán má poskytnúť informáciu tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán požadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly, treba poukázať na ust. § 61 ods. 4 daňového poriadku, ktorý je potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Aj z toho dôvodu Krajský súd v Bratislave rozhodnutie tak Finančného riaditeľstva SR, ako aj prvostupňového správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Tiež zotrval na svojej námietke ohľadne hmotnoprávnej stránky veci. Mal za to, že v priebehu daňovej kontroly jednoznačne preukázal, že tovar nakúpil a následne ho predal. V tejto súvislosti poukázal na identický prípad riešený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžfk/52/2017 zo dňa 08. 08. 2018, ktorý sa týka priamo jedného zo žalobcových dodávateľov, a to spoločnosti Mima Market s.r.o.
37. Žalovaný ďalšie písomné vyjadrenie ani napriek výzve súdu zo dňa 29. 10. 2018 nepodal.
38. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 15. 05. 2019 a v poradí prvý rozsudok vo veci samej vyhlásil na pojednávaní dňa 22. 05. 2019. Vo veci rozhodol tak, že rozsudkom č.k. 11S/71/2018-135 zo dňa 22. 05. 2019 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca.
39. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/70/2019 zo dňa 28. 04. 2021 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/71/2018-135 z 22. mája 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Následne zistil, že v odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd sa vôbec nezaoberal návrhmi žalobcu, ktorý poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011, z ktorého aj rozsiahlo citoval, pričom krajský súd sa k týmto právnym názorom Najvyššieho súdu SR, žiadnym spôsobom nevyjadril, nezaujal k nim žiadne stanovisko, čím aj podľa názoru kasačného súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý a riadny súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. V odôvodnení rozsudku absentuje akékoľvek vysporiadanie sa a zdôvodnenie s týmto návrhom žalobcu.
Kasačný súd súčasne dal do pozornosti správneho súdu, že uznesením sp. zn. 5Sžfk/34/2018 z 5. marca 2020 predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Konanie je na Súdnom dvore EÚ vedené pod sp. zn. C-186/20 a toho času nie je ukončené.
40. Po vrátení veci na krajský súd, uznesením č.k. 21S/29/2021-225 zo dňa 02. 09. 2021 súd konanie prerušil do skončenia prejudiciálneho konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie na návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018.
Vo veci vedenej pred Súdnym dvorom EÚ C-186/20 bol dňa 30. 09. 2021 vyhlásený rozsudok, z ktorého vyplýva, že zo znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. Tento výklad potvrdzuje aj cieľ, ktorý sleduje nariadenie č. 904/2010. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa článku 1 ods. 1 nariadenia sa ním majú stanoviť podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov, pričom na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia týmto orgánom, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť správny výmer DPH, pri kontrole riadneho uplatňovania tejto dane, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a v rámci boja proti podvodom súvisiacim s uvedenou daňou. Zároveň bolo poukázané aj na odôvodnenie 5 a 7 a 8 nariadenia a bolo konštatované, že nariadenie č. 904/2010 sa týka umožnenia administratívnej spolupráce na účely výmeny informácií, ktoré môžu byť potrebné pre daňové orgány členských štátov. Na druhej strane nariadenie č. 904/2010nemožno vykladať tak, že by priznávalo zdaniteľným osobám konkrétne práva, keďže neobsahuje žiadne výslovné ustanovenia v tomto zmysle. Okrem toho toto nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na položené otázky potrebné odpovedať tak, že článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.
Následne správny súd uznesením č.k. 21S/29/2021-239 zo dňa 25. 01. 2022 rozhodol tak, že pokračuje v konaní vedenom pod sp. zn. 21S/29/2021 a vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 23. 08. 2022, za účasti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
41. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 02. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyjadreným v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/70/2019 zo dňa 28. 04. 2021 a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
42. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2014 (teda i v kontrolovanom zdaňovacom období august 2014), predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.
43. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase rozhodovania žalovaného a správcu dane), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správcu dane, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase rozhodovania správnych orgánov), daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase rozhodovania správnych orgánov), ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 61 ods. 1 až 6 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase rozhodovania správnych orgánov), správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom. ____________________ 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase rozhodovania správnych orgánov), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
44. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to: či došlo k prerušeniu daňovej kontroly zákonným spôsobom,
či doba trvania daňovej kontroly neprekročila zákonom stanovenú lehotu a či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty v sume 43.677,61 eur za zdaňovacie obdobie august 2014 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od spoločností TENDERFOOD AB, s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o., Mima Market s.r.o. a Exporton s.r.o. na základe faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu v mesiaci august 2014, a to faktúr: č. 201400085 zo dňa 01. 08. 2014 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o., č. 201400087 zo dňa 04. 08. 2014 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o., č. 1401396 zo dňa 20. 08. 2014 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou TENDERFOOD AB, s.r.o., č. 20140018 zo dňa 27. 08. 2014 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou Exporton s.r.o., č. 20140019 zo dňa 27. 08. 2014 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou Exporton s.r.o., č. 2014323 zo dňa 28. 08. 2014 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou Mima Market s.r.o.
45. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nezákonného postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly. Túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď preskúmaním obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola začatá 12. 11. 2014 (v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 9401401/5/4979779/2014 z 10. 11. 2014) a ukončená bola dňa 23. 06. 2017 (dňom doručenia protokolu spolu s výzvou č. 101334457/2017 zo 14. 06. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole). Keďže v priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EU) č. 904/201 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ,,nariadenie Rady (EU) č. 904/2010) a to za účelom zistenia obchodného reťazca a preverenia reálnosti obchodu u odberateľa žalobcu a subodberateľov, správca dane zaslal Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky celkove šesť žiadostí o MVI, a to: č. 9401401/5/5167479/2014 (zo dňa 24. 11. 2014), č. 1385194/2015, č. 1385594/2015, č. 1387692/2015 (zo dňa 08. 09. 2015), č. 1403721/2015, č. 1404511/2015 (zo dňa 11. 09. 2015) a jednu žiadosť o doplnenie odpovede na žiadosť o MVI č. 9401401/5/1221920/2014 (zo dňa 27. 07. 2015) s tým, že možnosť prerušenia daňovej kontroly využil dvakrát: od 13. 05. 2015 do 25. 08. 2015 (titulom žiadosti o MVI č. 9401401/5/5167479/2014) a od 17. 09. 2015 do 31. 01. 2017 (titulom žiadosti o MVI č. 1385194/2015, č. 1385594/2015, č. 1387692/2015, č. 1403721/2015 a č. 1404511/2015). Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená, správny súd konštatuje, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňová kontrola prebiehala v období od 12. 11. 2014 do 12. 05. 2015, od 26. 08. 2015 do 16. 09. 2015 a od 01. 02. 2017 do 23. 06. 2017, čo je celkove 347 dní). K tvrdeniu žalobcu, že lehota na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu začína plynúť najskôr odo dňa, kedy príslušný orgán zašle žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu, a zároveň končí tým dňom, kedy je príslušnému orgánu zaslaná odpoveď od príslušného orgánu iného členského štátu, správny súd uvádza, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 442/2012 Z. z., keďže tento sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty (§ 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2012 Z. z.), pričom ustanovenie § 61 daňového poriadku stanovuje len jednu podmienku, a to že deň prerušenia daňovej kontroly nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu. V prvom prípade bola daňová kontrola prerušená od 13. 05. 2015, pričom rozhodnutie č. 20204360/2015 z 11. 05. 2015 bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 13. 05. 2015. V druhom prípade bola daňová kontrola prerušená od 17. 09. 2015 a rozhodnutie č. 20816612/2015 z 11. 09. 2015 bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 16. 09. 2015. Správny súd mal v uvedenej súvislosti za to, že správca dane neporušil žiadne zákonné ustanovenia a ani nariadenie Rady (EU) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly postupoval podľa ustanovenia § 61 daňového poriadku, pričom deň prerušenia daňovej kontroly bol v oboch prípadoch stanovený ako deň nepredchádzajúci dňu, ku ktorému bolo rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly odovzdané na poštovú prepravu žalobcovi. K dátumu, ktorý stanovil správca dane ako deň, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly správny súd uvádza, že i v tomto prípade postupoval správca dane v súlade s § 61 ods. 4 daňového poriadku, keď tento deň bol dňom doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správcovi dane. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenia nariadenia Rady (EU) č. 904/2010, správny súd konštatuje, že uvedené nariadenie stanovuje lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, tieto lehoty sú však záväzné pre dožiadaný orgán. To, že dožiadaný orgán pri vybavovaní žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nepostupuje v súlade s uvedeným nariadením a nedodrží maximálnu lehotu na vybavenie žiadosti ním stanovenú, neznamená, že správca dane je povinný po márnom uplynutí lehoty stanovenej nariadením Rady (EU) č. 904/2010 pokračovať v daňovej kontrole. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 186/20, z ktorého jednoznačne vyplýva, že článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie
môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. S poukazom na uvedené je akýkoľvek odkaz žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci pod sp. zn. 5S/205/2016 zo dňa 10. 07. 2018 irelevantný a právny názor správneho súdu prekonaný, preto sa ním správny súd v odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej už nezaoberal.
Uvedený právny názor je potrebné taktiež subsumovať aj na žalobcom namietaný nezákonný spôsob prerušenia daňovej kontroly, spočívajúci v tom, že správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 11. 09. 2015 skôr ako príslušný orgán poslal žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na znenie § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc pritom zo žalobcom citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/3/2018 zo dňa 21. 02. 2019 (bod 48), sp. zn. 6Sžfk/62/2017 zo dňa 27. 02. 2019 (bod 74), sp. zn. 2Sžfk/54/2018 zo dňa 26. 06. 2019 (bod 46), všetky tieto rozhodnutia obsahovali v týchto bodoch jednu vetu, ktorá znie: „pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia odpovede.“ Čo sa týkalo rozhodnutia sp. zn. 4Sžfk/72/2018 zo dňa 10. 09. 2019 bod 48, uvedené rozhodnutie obsahovalo dôvod pre vyhovenie žalobe žalobcu tú skutočnosť, že správca dane požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu (Českej republiky a Maďarskej republiky) informácie po častiach, kedy v záujme efektívnosti bolo možné (a aj potrebné) ich kumulovať, čo uznal aj kasačný súd, a preto nevyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného. Uvedené však nie je možné skutkovo subsumovať na daný skutkový stav.
Hodnotiac právny názor Najvyššieho súdu SR vo vyššie citovaných rozhodnutiach, správny súd je tiež toho názoru, že pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia odpovede. S poukazom na obsah administratívneho spisu, správny súd mal aj za to, že správca dane odoslal prostredníctvom žalovaného žiadosť o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudziemu štátu a až po tomto dni prerušil daňovú kontrolu a tiež pokračoval dňom doručenia odpovede správcovi dane, t.j. dňom, kedy sa mu odpoveď dostala do dispozície. Uvedený výklad správny súd považuje za súladný i s účelom predmetnej právnej úpravy, ktorým je okrem zabezpečenia právnej istoty účastníkov konania predovšetkým zamedziť, aby k prerušeniu nedochádzalo bez existencie zákonom predpokladaných dôvodov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť slovné spojenie „by mal“, čo nemožno zamieňať so slovom „musí“, a preto ani pri nedodržaní postupu uvedeného najvyšším súdom, nemožno za každých okolností považovať prerušenie daňovej kontroly za nezákonné. Čo sa týkalo účelnosti prerušenia daňovej kontroly, tá môže byť predmetom odvolacieho konania, ako aj súdneho konania, avšak v danom prípade takáto námietka vznesená nebola, a preto sa ňou správny súd ani nezaoberal. Na uvedené nadväzuje aj tá procesná situácia, ktorú uviedol žalobca na nariadenom pojednávaní, že ak by nedošlo zo strany žalovaného k odoslaniu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. V takom prípade, ak by to účastník konania namietal, nielen správny súd, ale aj žalovaný, by museli vyhodnotiť nedôvodnosť prerušenia daňovej kontroly a na takéto prerušenie neprihliadať. Toto však nebol daný prípad, a preto nie je ani na mieste zo strany správneho súdu riešiť hypotetické situácie, ktoré by mohli nastať, ak by sa súd nestotožnil s procesným výkladom žalobcu. Správny súd je však toho názoru, že proces, akým v konečnom dôsledku dôjde k odoslaniu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií od správcu dane k príslušnému orgánu, je procesom upravujúcim postup správnych orgánov a takýmto konaním nedochádza k zásahu do subjektívnych práv a povinností daňovníkov, nakoľko odo dňa prerušenia daňovej kontroly nedochádza k priamym zásahom do práv a povinností daňovníka, keďže „prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016-20). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na výklad realizovaný Najvyšším správnym súdom SR k otázke neuvedenia dňa prerušenia konania napr. v rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/73/2020, z ktorého vyplýva zdôraznenie logického a teleologického výkladu zákonného ustanovenia, ako aj prihliadnutie na účel zákona a tým je v danom prípade vykonanie medzinárodnej výmeny informácií, a dôvodné prerušenie daňovej kontroly.
46. K námietkam žalobcu ohľadne neuznania nároku na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené i v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 3 a 44 tohto rozsudku vystavených spoločnosťami A.P.P.I spol. s r.o., TENDERFOOD AB, s.r.o., Exporton, s.r.o. a Mima Market s.r.o. ako dodávateľmi tovaru pre žalobcu. Z ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaných a vyššie uvedených dodávateľov len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredných dodávateľov a preveril i ďalšie spoločnosti, nakoľko bolo nesporne preukázané, že s predmetným tovarom sa obchodovalo v obchodných reťazcoch, ktoré správca dane riadne zistil a identifikoval vychádzajúc z informácií získaných od subjektov tvoriacich jednotlivé články obchodného reťazca.
47. Odpočítanie dane nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.
48. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, prípadne rozhodujúci dôkaz.
49. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.
50. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn.
3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, l Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).
Z novšej judikatúry správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/26/2019 zo dňa 25. 05. 2022, týkajúci sa obchodu s kuracím mäsom, z ktorého vyplýva, že sťažovateľova námietka proti jeho zaťaženiu dôkazným bremenom je nedôvodná už z dôvodu jeho mylnej predstavy o tom, že správca dane nemôže pri vyhodnocovaní preukaznosti dokladov vychádzať z odôvodnených pochybností (k tomu postačí odkázať na odôvodnenia napadnutých rozsudkov, ale aj bohatú judikatúru kasačného súdu viď citované rozhodnutia vyššie). Za pozornosť stojí, že preskúmavané rozhodnutia nestoja iba na závere o spochybnení predložených dôkazov, ale žalovaný (i krajský súd) dospel priamo k odôvodneným záverom o tom, že deklarované obchody niesli znaky podvodných transakcií.
51. Uvedené je možné subsumovať na daný prípad, kedy v priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry špecifikované v bode 3 a 44 tohto rozsudku. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
52. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosť o tom, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkový stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločností dodávateľov: A.P.P.I spol. s r.o., TENDERFOOD AB, s.r.o., Mima Market s.r.o. a Exporton s.r.o., predmetom ktorých malo byť dodanie tovaru (kuracieho mäsa) žalobcovi podľa faktúr uvedených v bode 3, resp. 44 tohto rozsudku, vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané od dožiadaných daňových úradov, poznatky získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, poznatky získané miestnym zisťovaním v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, poznatky získané nahliadnutím do spisov daňových subjektov: J-ten s.r.o., N&Y s.r.o. a CORAL, spol. s r.o., poznatky získané zo správ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trnava a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Šaľa.
53. Žalobca si v zdaňovacom období august 2014 uplatnil odpočítanie dane titulom faktúr vystavených dodávateľmi A.P.P.I spol. s r.o., TENDERFOOD AB, s.r.o., Mima Market s.r.o. a Exporton s.r.o. (faktúry špecifikované v bode 3 a 44 tohto rozsudku), predmetom fakturácie bola kúpa mrazeného kuracieho mäsa. Správca dane pri preverovaní predmetných obchodný transakcií zistil, že obchod s predmetným kuracím mäsom bol realizovaný v obchodných reťazcoch, ktoré vypátral a detailne opísal vo svojom rozhodnutí. Na základe týchto zistení a deklarovaných obchodov, bolo potom právom a povinnosťou správcu dane preveriť celý obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu, vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca dane v danom prípade po vykonaní rozsiahleho dokazovania správne konštatoval, že v jednotlivých obchodných reťazcoch obchodujúcich s predmetným kuracím mäsom síce priamy dodávateľ žalobcu potvrdil zrealizovanie obchodu a preukázal ho, avšak nebolo preukázané, že u predchádzajúcich článkov tohto reťazca jednotlivým subjektom vznikla daňová povinnosť, na ktorú následne nadväzovala daňová povinnosť nasledujúceho obchodného článku a následne právo žalobcu na odpočítanie dane. Konkrétne, v preukázanom obchodnom reťazci: J-ten s.r.o. - DSP trade s.r.o. - TENDERFOOD AB, s.r.o. - žalobca, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH u daňového subjektu J-ten s.r.o., ktorý je nekontaktný, pričom táto spoločnosť zanikla dňa 08. 07. 2015 zlúčením s inou obchodnou spoločnosťou, v preukázanom obchodnom reťazci: N&Y, s.r.o. - A.P.P.I spol. s r.o. - žalobca a v obchodnom reťazci: N&Y, s.r.o. - Exporton s.r.o. - žalobca, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH u daňového subjektu N&Y, s.r.o., pričom zo strany tejto spoločnosti nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov a ako taká nevykonávala žiadnu skutočnú hospodársku činnosť, v preukázanom obchodnom reťazci: P. X., s.r.o. - Mima Market s.r.o. - žalobca, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH u daňového subjektu P. X., s.r.o.
54. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že tieto plnenia boli skutočne dodané spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od svojich dodávateľov: spoločností TENDERFOOD AB, s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o., Exporton s.r.o. a Mima Market s.r.o., že jeho dodávatelia predmetné obchody potvrdili, vystavené faktúry riadne zaúčtovali a priznali daňovú povinnosť k DPH ešte nedokazuje, že im v súvislosti s týmito dodávkami v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. vznikla daňová povinnosť. Predloženie dokladov je totiž len jednou z hmotno-právnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade so zákonom.
55. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným uvedeným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
56. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania vo vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom správca dane zistil reťazec dodávateľov, v ktorom boli jednotlivé zdaniteľné obchody realizované, predmetné zdaniteľné obchody na úrovni jednotlivých článkov reťazca overoval a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od týchto spoločností, keď v rámci jednotlivých obchodných reťazcov obchodujúcich s kuracím mäsom nebol preukázaný pôvod tohto tovaru a ani to, ako sa tento dostal na územie Slovenskej republiky, hoci ide o potravinu živočíšneho pôvodu, obchodovanie s ktorou upravuje špeciálna legislatíva, najmä zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a vykonávacie nariadenie komisie (EU) č. 931/2011 z 19. 09. 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu, ktorú sú povinné subjekty obchodujúce s potravinami dodržiavať a riadiť sa nimi, pričom žalobca v tomto smere nepristupoval k svojim obchodným partnerom dostatočne zodpovedne. Tiež nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u prvého zisteného článku obchodného reťazca, na ktorú následne nadväzovala daňová povinnosť ďalších v reťazcoch figurujúcich dodávateľov a v konečnom dôsledku žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane.
57. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom tovaru. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).
58. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.
59. V podanej žalobe žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).
Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.
Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či predmetný tovar je tvrdeného pôvodu a či skutočne pochádza od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie
dodávateľov, odberateľov a dopravcov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere, resp. že vedel alebo mal vedieť, že konkrétne obchody sú súčasťou nejakého podvodného konania.
60. Čo sa týkalo poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/137/2013, správny súd bol toho názoru, že ani predmetný rozsudok nie je možné aplikovať na daný skutkový a právny stav. Citácie, na ktoré žalobca poukazoval, sa síce nachádzajú v citovanom rozhodnutí, avšak predstavujú odvolanie žalobcu a nie závery Najvyššieho súdu SR. Následne z odôvodnenia ďalej vyplynulo, že dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu bola neúplnosť predloženého administratívneho spisu, a to vo vzťahu k relevantným skutkovým zisteniam, z ktorých daňové orgány pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí vychádzali, a preto sa odvolací súd nezaoberal vecnou stránkou sporu. Uvedené sa týka aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, ktorý nebolo možné subsumovať na daný skutkový a právny stav. V tomto ohľade je potrebné poukázať na to, že ak správca dane dospeje k záveru, že údaje na faktúre nespĺňajú požiadavku hodnovernosti, čo bolo judikované v rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/1/2011 ako základná podmienka jeho aplikovateľnosti, dôkazné bremeno sa prenáša zo strany správcu dane na daňový subjekt v zmysle § 24 ods. 1 Daňového subjektu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015). V tejto súvislosti aj Najvyšší súd s odkazom na § 49 ods. 1, ako aj § 51 ods. 1 zákona o DPH zdôrazňuje, že overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých skutočností, ktoré umožnia prijať hodnoverné závery, či hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočítania dane boli splnené a či uplatňovaný nárok pre nesplnenie, hoci len jednej zo všetkých požadovaných podmienok, nie je vylúčený. Predmetom pochybností v rámci fakturácie bol nedostatočne označený predmet fakturácie, ako aj nepreukázaný jeho pôvod, čo viedlo správne správcu dane k pochybnostiam. Pritom na preukázanie pôvodu je nepostačujúce označenie na tovare, že ide o brazílske kuracie mäso, či iné, za stavu, ak absentuje jeho registrácia v zmysle platnej registrácie. Záverom tejto argumentácie správny súd dodáva, že zo strany žalobcu nestačí len poukazovať na odlišnú judikatúru a túto v príslušných statiach citovať, ale pre jej úspešnú aplikáciu je potrebné poukázať aj na obdobné skutkové, či procesné situácie, vyžadujúce si jej aplikáciu v záujme právnej istoty, čo v danom prípade naplnené nebolo.
Na zdôraznenie správnosti záveru o nepreukázaní pôvodu v zmysle fakturácie, správny súd dodáva, že nebolo v danom prípade vôbec zrejmé, kto potravinu uviedol na tuzemský trh a to i napriek tomu, že išlo o komoditu živočíšneho pôvodu, teda špecifickú komoditu, pri obchodovaní s ktorou je potrebné prihliadať na špeciálnu legislatívu. Zisťovanie pôvodu mäsa však nemožno považovať za obchodné tajomstvo, a preto žalobca mal zákonné právo, ako aj povinnosť, zisťovať tieto informácie a následne by vedel aj preukázať reálnosť obchodného reťazca, v rámci ktorého bol zapojený.
Ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/52/2017 je potrebné dodať, že sa síce týkal spoločnosti Mima Market s.r.o., ale v tomto prípade bolo vytýkané, že zo strany daňových orgánov nedošlo k zisteniu (v spise sa nenachádzal žiaden doklad, ktorý by takúto skutočnosť preukazoval alebo naznačoval), že by sa žalobca vedome podieľal na podvodnej činnosti svojich dodávateľov alebo, že by mal vedomosť o zneužívaní princípov v systéme DPH týmito subjektami, pričom ani pochybnosti správcu dane o fiktívnosti predmetnej dodávky do dispozície žalobcu, sa nezakladajú na jeho zisteniach. Uvedené nie je možné subsumovať na daný prípad, v rámci ktorého bolo konštatované, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Daňové orgány v danom prípade nenamietali zapojenie žalobcu do daňového podvodu, ale vytýkali tú skutočnosť, že nebol preukázaný pôvod tovaru a teda absentoval aj subjekt, ktorý tovar uviedol na trh, a preto neboli splnené zákonnom stanovené podmienky na uplatnenie nadmerného odpočítania DPH.
Následne správny súd tiež dodáva, že nebolo možné aplikovať ani rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/117/2015, nakoľko tento sa týkal nedostatočného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov pri závere daňových orgánov o zneužití práva na odpočet dane, resp. účasti na daňovom podvode.
Posledným rozsudkom, na ktorý poukazoval žalobca, bol rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/28/2020 zo dňa 27. 06. 2022, týkajúci sa spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o., ktorý žalobca aj krátkou cestou založil do spisu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v danom prípade (t.j. 21S/29/2021) k nepriznaniu nadmerného odpočtu a vyrubeniu dane došlo z toho dôvodu, že uplatnením práva na odpočítanie dane na základe vystavených sporných faktúr bolo preukázané porušenie zákona
č. 222/2004 Z. z. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 51 ods. 1, ako i § 74 ods. 1 písm. f), g) žalobcom v zdaňovacom období august 2014. S tým, že nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok sa stotožňuje aj správny súd vo vyššie uvedenom odôvodnení. Na rozdiel od danej situácie (konanie vedené pod sp. zn. 21S/29/2021), v rozsudku, týkajúcom sa spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. (sp. zn. 10Sžfk/28/2020) sa správny súd zaoberal aj možnosťou odmietnutia priznania práva na odpočet dane, ak sa preukáže, že sa platiteľ dane zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a ustálil, že išlo o zneužitie objektívneho daňového práva, ako aj vyjadril odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných obchodov a nakoniec z právneho hľadiska ustálil nesplnenie podmienok pre odpočet DPH. S poukazom na takéto odôvodnenie Najvyšší správny súd SR vytýkal, že krajský súd vec neposúdil správne, keď rovnako ako žalovaný z pochybností týkajúcich sa reťazca dovodil nepreukázanie dodania tovaru a zároveň nedostatok obozretnosti sťažovateľa. Následne kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako celok pre protichodné a nejasne odôvodnené závery, ktoré považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Uvedené však nemožno subsumovať samé o sebe aj na daný skutkový a právny stav, preto správny súd aj pri tomto rozhodnutí nemal za preukázanú obdobnú skutkovú a právnu situáciu. Samotné citácie určitých vhodne zvolených častí rozhodnutia nemožno aplikovať na daný skutkový stav bez toho, aby bola jednoznačne preukázaná ich totožnosť. V tomto ohľade aj napriek rozsiahlemu zdôvodneniu, takáto argumentácia zo strany žalobcu absentovala. Naviac, v tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje aj na iné rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu a to rozsudok sp. zn. 10Sžfk/26/2019 zo dňa 25. 05. 2022, ako aj sp. zn. 5Sžfk/34/2018 zo dňa 31. 03. 2022, ktoré procesný postup a závery správnych orgánov odobrujú.
Rovnako tak nemožno na daný skutkový a právny stav aplikovať ani Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 22. októbra 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny - Poľsko) - PPUH Stehcemp sp. j Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek/ Dyrektor Izby Skarbowej w Łodzi (Vec C-277/14) tak, ako to aj správne ustálil žalovaný, nakoľko vo veci prejednávanej pred Súdnym dvorom došlo k zamietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.
61. S poukazom na uvedené súd po opätovnom preskúmaní dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 28. 09. 2017 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 v sume 44.433,73 eur s tým, že mu nepriznal nadmerný odpočet v sume 43.677,61 eur a vyrubil mu daň v sume 756,12 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 09. 2017 potvrdil podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994
vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
62. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
63. O trovách konania, vrátane trov kasačného konania, správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu opätovne zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
O trovách kasačného konania žalobcu súd samostatným výrokom nerozhodoval, nakoľko mal za to, že žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebolo možné priznať, pretože predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu bolo zrušené na základe procesného pochybenia, v dôsledku čoho nebolo možné ustáliť, že by bol žalobca v konečnom dôsledku v konaní úspešný a patrila mu náhrada trov kasačného konania podľa § 167 SSP.
64. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.