Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sa-4-2022.pdf
PDF · 136.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: Z.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX X. X, právne zastúpený advokátom Mgr. Martinom Paškalom so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2022 vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.11.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X z 04.11.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 04.11.2021 obsahuje ustanovenia § 60 ods.10, § 65 ods.1, 2, § 66 ods.1, § 82b, § 293 dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že žalobca ku 1. júnu 2021 získal 7325 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods.10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca získal 20 rokov a 25 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím ste splnili podmienky nároku na starobný dôchodok 1. júna 2021. V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že ku dňu, od ktorého žiada žalobca priznať starobný dôchodok, získal 5438 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Podľa § 60 ods.10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca získal 14 rokov a 328 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Záverom konštatoval, že žalobca tak nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, a preto nespĺňa jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 04.11.2021 v zákonom stanovenej lehote.
2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava ako správny orgán druhého stupňa - žalovaný v preskúmavanej právnej veci rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2022 v súlade
s ustanoveniami § 215 ods.4 a § 218 ods.2 zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.11.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok.
3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 01.06.2022. Obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb považovaných za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobca k 01.06.2022 získal 7325 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 20 rokov a 25 dní obdobia dôchodkového poistenia (20,0685). Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy žalobcovi boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12. septembra 2012 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 16. augusta 2012 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 328/2002 Z.z.") v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 1. októbra 1982 do 10. marca 1983 a doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. augusta 1987 do 15. augusta 2012 v III. pracovnej kategórii. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ustanovenie § 60 ods.2 a § 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 344/2011 Z.z., je zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Nakoľko bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, na nárok ktorého mu bola zhodnotená cela doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, vrátane vojenskej služby, nie je možné v súlade s § 255 ods.5 a § 60 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. Zamestnanie hasiča, ktoré vykonával žalobca, nebolo zaradené v rezortných zoznamoch v l. ani v II. pracovnej kategórii, nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Ani podľa evidenčného materiálu nebola doba služby hasiča zaradená do l. (II.) kategórie funkcií, bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Podľa preukázaného skutkového stavu, ak výkon zamestnania hasiča nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby postupovať podľa ustálenej judikatúry. Nakoľko žalobca nevykonával službu hasiča vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedených skutočností bol v súlade s § 196 ods.7 zákona č. 461/2003 Z.z. v administratívnom spise zhodnotený každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, žalovaný dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. V správnej žalobe zo dňa 22.02.2022, žalobca uviedol, že podaním správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu pri jeho vydávaní si žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu z titulu porušenia jeho základného sociálneho práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré mu je dané v Čl. 30 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a v Čl. 39 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) za podrobností ustanovených zákonom č. 461/2003 Z.z. Žalobca na odôvodnenie žaloby poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané v rozpore s Čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (ďalej len „Dohovor č. 128“), ďalej citovanými zákonmi a taktiež v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) zverejnenou napr. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, pričom žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa jeho žiadosťou u žalovaného domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky (tzv. časť civilnú), t.j. za dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore (a jeho predchodcoch), ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Žalobca má za to, že § 1 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia aj napriek tomu, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok ako príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru (hasičovi). Taktiež má za to, že splnil zákonnú podmienku nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia (nielen dobu poistenia vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Zhodnotenie doby, ktorá bola žalobcovi ako hasičovi zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Žalobca zastáva názor, že pri rozhodovaní o výške starobného dôchodku sa nezohľadnil a nepostupovalo sa v súlade právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý zaujal v obdobnej veci, a nevychádza z Čl. 39 ústavy. Podľa tohto ustanovenia občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, t.j. bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme (podľa zákona č. 328/2002 Z.z.) alebo iba vo všeobecnom systéme poistenia (podľa zákona č. 461/2003 Z.z.). Ako uvádza Najvyšší súd SR, až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. V zhode s ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci (vyjadreným napríklad v rozsudku sp. zn. 9So/138/2011, rozsudku sp. zn. 7So/138/2011, rozsudku sp. zn. 10So/21/2015 či v rozsudku sp. zn. 9So/137/2016) možno aj v prípade žalobcu uviesť, že „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.“ Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011, sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10So/21/2015, sp. zn. 9So/74/2014, sp. zn. 9So/137/2016, rovnako poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006, III. ÚS 341/07, IV. ÚS 186/07, PL. ÚS 15/98, II. ÚS 148/069. Žalobca má za to, že z uvedených skutočností bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaný mal na vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona č. 461/2003 Z.z. zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31.12.2007 tak, ako to vyplýva aj z § 60 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. (vzhľadom na skutočnosť, že disponuje odvedenými poistnými odvodmi), ale aj dobu trvania služobného pomeru, t.j. od vzniku do skončenia služobného pomeru, tzn. že sa zhodnocuje celková doba dôchodkového poistenia. Žalobca v tejto súvislosti poznamenáva, že sa vo svojej žiadosti nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií (čo odôvodňuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí), ale z dôvodu, že podľa jeho názoru splnil dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tzn. minimálne potrebných 15 rokov doby dôchodkového poistenia, a dovŕšil fyzický vek ustanovený v § 65 ods.2 tohto zákona. Žalobca má za to, že pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok je žalovaný povinný zohľadniť, okrem doby získanej vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, aj dobu, kedy bol dôchodkovo poistený rámci osobitného systému sociálneho poistenia, ako aj vymeriavacie základy. Takto vypočítanú teoretickú výšku starobného dôchodku skrátiť primerane k počtu rokov trvania služby rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku, priznaného podľa zákona č. 328/2002 Z.z. teda postupovať v súlade s Čl. 33 Dohovoru č. 128. V závere žalobca z hľadiska rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktoré žalovaný akceptoval a po zrušení pôvodných rozhodnutí starobný dôchodok priznal, možno poukázať napríklad na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 29Sa/20/2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 8Sa/62/2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 3Sa/3/2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 2Sa/24/2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 2Sa/8/2020. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.
5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.03.2022 uviedol, že s námietkami žalobcu sa nestotožňuje, považuje ich za nedôvodné, pričom opakovane uvádza, že jeho postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobou. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietke žalobou, že žalovaný mal postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len "Dohovor") uviedol, že žalovaný zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods.2 Dohovoru. V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaný v prípade žalobcu zvolil rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. K námietke právneho zástupca žalobcu, v ktorej poukazuje na obdobné prípady, o ktorých rozhodovali krajské súdy, uviedol žalovaný, že sa nejedná o rozhodnutia súdov najvyššej inštancie a v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Preto poukazovanie na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky je nedôvodné, pretože právny názor uvedený v rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, (judikát publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 pod č. 83), na ktorý poukazuje žalobca v odvolaní a právny zástupca v správnej žalobe uviedol, že predmetný rozsudok sa skutkovo a právne týka odlišnej veci, ako v prípade žalobcu. V predmetnom rozsudku rozhodol súd v prípade poistenca, ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na znížene dôchodkového veku, s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalobca nevykonával službu hasiča vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods.2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára 2022 a trvá na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára 2022, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. novembra 2021. Žalovaný má zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
6. Žalobca v replike zo dňa 16.05.2022 uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení a v ňom uvedených námietok neuvádza žiadne skutočnosti, kedy nesprávnym aplikovaním ustanovení Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (Dohovor č. 128), zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj právnych názorov všeobecných súdov a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) dospel k nesprávnemu záveru, a i keď žalobcovi určil starobný dôchodok v sume 177,00 eur mesačne, išlo o nezákonný postup a žalobca za nezákonné považuje obidve rozhodnutia žalovaného. Žalobca má naďalej za to, že ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky na jeho priznanie požadované cit. zákonom č. 461/2003 Z.z. a žalovaný neakceptoval skutočnosť, že v čase podávania žiadosti splnil týmto zákonom ustanovené obidve podmienky, a to dôchodkový vek a poistnú dobu minimálne 15 rokov. K splneniu podmienky veku žalobca opakovane poukazuje na rozsudky NS SR uvedené v správnej žalobe, najmä však na rozsudok NS SR spis. zn. 9So/137/2016 z 30.05.2018, v ktorom zaujal právny názor vo veci splnenia podmienky minimálnej doby poistenia 15 rokov. Žalobca v zhode s dôvodmi uvedenými v ním podanej správnej žalobe považuje opakovane za potrebné poukázať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané v rozpore s Čl. 33 Dohovoru č. 128, ďalej v žalobe citovanými zákonmi a taktiež v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR zverejnenou napr. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011. Žalobca má za to, že Dohovor č. 128 má prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z.z. a v plnom rozsahu sa vzťahuje na „vec“ žalobcu, a keďže ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky na jeho priznanie podľa zákona č. 461/2003 Z.z., bol žalovaný povinný výpočet jeho výšky a napadnuté rozhodnutie vydať v súlade s uvedeným Dohovorom č. 128 a so zákonmi vzťahujúcimi sa na predmetné právne vzťahy. Podanou žiadosťou sa žalobca u žalovaného domáhal prehodnotenia výšky starobného dôchodku priznaného v sume 177,- eur mesačne za odpracované roky (tzv. časť civilnú), t.j. za dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore (a jeho predchodcoch), ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 328/2002 Z.z.). K dôvodom, či skôr vysvetleniu žalovaného, pre ktoré zamietol žiadosť žalobcu o prehodnotenie výšky priznaného starobného dôchodku, žalobca uvádza, že z hľadiska ním uplatňovaného práva na ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe je takáto právna argumentácia účelová, ktorá nezodpovedá 3 zásadám právneho štátu a spôsobuje nezákonnú diskrimináciu starobných dôchodcov z radov bývalých profesionálnych hasičov oproti iným starobným dôchodcom. V súvislosti s uplatňovaním nároku na starobný dôchodok a vyjadrením žalovaného uvedeným v závere jeho vyjadrenia žalobca považuje za potrebné opakovane poukázať i na to, že sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií, ale z dôvodu, že podľa jeho názoru splnil obidve podmienky ustanovené v zákone č. 461/2003 Z.z. Žalobca má za to, že po posúdení jeho nároku na starobný dôchodok je žalovaný povinný zohľadniť, okrem doby získanej vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, aj dobu, kedy bol dôchodkovo poistený rámci osobitného systému sociálneho poistenia, ako aj vymeriavacie základy, a všetky tieto relevantné skutočnosti zohľadniť pri určení výšky starobného dôchodku. V závere žalobca z hľadiska rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktoré žalovaný v aplikačnej praxi akceptoval a po zrušení pôvodných napadnutých rozhodnutí starobný dôchodok žiadateľom (bývalým profesionálnym hasičom) priznal, možno poukázať napríklad na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 29Sa/20/2020, podľa ktorého v bode 24. ako správny súd uvádza, že (cit) „Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, žalovaný by mal postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok žalobcu preto žalovaný môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby hasiča rozhodujúcich pre výšku starobného dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť hasičom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou žalovaný zaobchádzal horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani on nemá pochybnosti.“ Poukázať možno aj na právne názory v rozsudku Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 8Sa/62/2020, rozsudku Krajského súdu v Prešove spis. zn. 3Sa/3/2020, rozsudku Krajského súdu v Prešove spis. zn. 2Sa/24/2020, rozsudku Krajského súdu v Prešove spis. zn. 2Sa/8/2020, rozsudku Krajského súdu v Prešove spis. zn. 7Sa/26/2020.
7. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril, napriek tomu že výzva súdu v zmysle ustanovenia § 106 ods.2 Správneho súdneho poriadku mu bola doručená dňa 24.05.2022.
8. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. SSP (správna žaloba v sociálnych veciach) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, taktiež sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X z 04.11.2021 vykazujú právne vady podľa § 191 ods.1 písm.c) SSP a teda, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci je potrebné vyhovieť.
9. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 20.10.2021, požiadal o priznanie starobného dôchodku.
10. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgánu sociálneho zabezpečenia č. SPOU- OSZ-VZ-47239-1/2012 zo dňa 12.09.2012 vyplýva, že rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach č. 151/2012 zo dňa 09.07.2012 žalobcovi podľa § 61 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov skončil na základe písomnej žiadosti služobný pomer príslušníka Hasičského a záchranného zboru dňom 15.08.2012. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola podľa § 58 zákona zhodnotená doba trvania služobného pomeru 25 rokov a 183 dní. Za túto dobu patrí výsluhový dôchodok vo výške 55 % základu určeného podľa § 60 zákona.
11. Podľa § 60 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 255 ods.5 citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
14. Podľa ustanovenia § 274 ods.1 citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
15. Podľa čl. 39 ods.1 a 3 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
16. Podľa čl. 33 ods.2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
17. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods.1 Ústavy SR vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom je ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom, následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
18. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).
19. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i Generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci (§ 199 a nasl. SSP), ktorú posudzuje správny súd neformálne (§ 202 ods.2 SSP) a pri prejednávaní, ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je (§ 203 ods.2 SSP) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia nemožno
považovať za vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu služobného pomeru žalobcu v Hasičskom zbore od 01.08.1978 do 15.08.2012 a dobu jeho náhradnej vojenskej služby od 01.10.1982 do 10.03.1983, ktorá mu bola započítaná pre nárok na výsluhový príspevok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia a jeho výšky.
21. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, 1So/15/2015 zo dňa 16.11.2016, 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.
22. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uviedol: „V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku...
...V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods.2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.
Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods.2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods.2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z.“
23. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, v ktorom konštatoval, že „absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich
dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Ustanovenie §1 ods.3 zák. č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a §101 zák. č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti... Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“
24. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 z 15.08.2012, konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods.2 Dohovoru č. 128.“
25. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
26. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.
27. V danom prípade neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od už ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, týkajúceho sa danej problematiky, prezentovaného v citovanom
rozsudku spis. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ako to vyplýva z bodu 23 odôvodnenia rozsudku i ďalších jeho vyššie citovaných rozsudkov, pričom žalovaný sa týmito právnymi názormi neriadil, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.
28. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP v spojení s § 137 ods.4 SSP, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods.1 písm.c) SSP napadnuté rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
29. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry a postupom z nej vyplývajúcim vypočítať výšku jeho starobného dôchodku a vo veci jeho žiadosti o starobný dôchodok vydať rozhodnutie s tým, že v zmysle § 191 ods.6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.
30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods.1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
31. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci