Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu C. U. E., rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX V., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. júla 2020 Číslo: XXX XXX XXXX X na základe podanej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. júla 2020 Číslo: XXX XXX XXXX X a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16. apríla 2020 Číslo: XXX XXX XXXX X vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ústredie dňa 09.07.2020 pod č. XXX XXX XXXX X podľa o sociálnom poistení ako príslušný odvolací orgán na rozhodovanie podľa citovaného zákona vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 16.04.2020 pod č. XXX XXX XXXX 0, ktorým bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, v celom rozsahu zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný citáciou ust. § 218 ods. 1, 2 citovaného zákona a poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý posudzoval žiadosť pána C.. U. E. o priznanie starobného dôchodku spísanej na pobočke v Sociálnej poisťovni Bardejov dňa 26.02.2020, ktorá rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X dňa 16.04.2020 podľa § 60, § 65 a § 255 ods. 1 citovaného zákona, v znení neskorších predpisov a zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 26.02.2020. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie zo dňa 06.05.2020, ktoré obsahuje identické skutočnosti ako sú uvedené v správnej žalobe, na ktorú správny súd poukáže v rozhodnutí ďalej.

3. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne ústredie bol správny a napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Vychádzal pritom z administratívneho spisu, z ktorého je zrejmé, že účastník konania požiadal dňa 26.02.2020 o priznanie starobného dôchodku odo dňa 25.03.2017, t.j. 3 roky spätne.

Ďalej v odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán citoval príslušné ustanovenia , konkrétne , , , , . Poukázal na to, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 04.10.2010 bol účastníkovi konania od 01.09.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, a pre nárok na tento dôchodok mu bol zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1997 do 26.09.1979 a doba trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 01.12.1985 do 31.08.2010.

4. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že vzhľadom na to, že účastník konania v období trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. pracovnej kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 citovaného zákona v znení neskorších predpisov, sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenie § 274 ods.1 citovaného zákona a dôvodil ďalej tým, že zamestnanie - funkcia hasič, ktorú účastník konania vykonával, nebola teda v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. a v II. pracovnej kategórií a účastník konania teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórií a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórií funkcií. Podľa preukázaného skutkového stavu, ak výkon zamestnania hasiča nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórií funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby hasiča postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. Opätovne poukázal žalovaný na to, že nakoľko účastník konania nevykonával službu hasiča vo zvýhodnenej kategórií funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. Zároveň poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry NS SR, nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 citovaného zákona zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systému sociálneho poistenia aj keď títo poistenci za dobu služby získavali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

5. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola účastníkovi konania zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 26 rokov a 277 dní a nakoľko účastník konania bez zohľadnenia tejto doby služby, čo je v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 citovaného zákona nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, pretože získal 4 312 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 11 rokov a 297 dní, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá správne. Opätovne žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na uvedené námietka účastníka konania týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.09.2010 za výkon zamestnania hasiča a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania hasič, nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórií funkcií. Z tohto dôvodu pri hodnotení doby služby nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať článok 33 Dohovoru. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby hasiča nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

6. Žalovaný v závere rozhodnutia argumentoval tým, že pokiaľ v odvolaní účastník konania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 15.08.2012, tento sa týka skutkovo odlišnej veci a preto ho nie je možné aplikovať v danom konaní. Zároveň poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR č. , na ktorý poukázal účastník konania je potrebné uviesť, že tento sa týka takisto skutkovo odlišnej veci z čoho vyplýva, že nie je možné v prípade účastníka konania postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Žalovaný uviedol, že sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným napríklad v rozsudku NS SR zo dňa 15.08.2012 a vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenia za obdobia v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Zároveň odvolací orgán uviedol, že podľa § 196 ods. 7 citovaného zákona, sociálna poisťovňa hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a priznania trov konania. Zároveň sa žalobca vyjadril, že súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorým generálny riaditeľ potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 16.04.2020, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o starobný dôchodok. Poukázal na hlavné dôvody, pre ktoré bola jeho žiadosť zamietnutá. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie I. stupňa je nezákonné z toho dôvodu žiada, aby boli obidve rozhodnutia zrušené. Žalobca v prvom rade poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané v rozpore s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom poukázal na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011.

8. Žalobca argumentoval v žalobe tým, že Dohovor č. 128 má prednosť pred , a v plnom rozsahu sa vzťahuje podľa žalobcu na danú vec. Žalobca má za to, že ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky na jeho priznanie ustanovené v , ako aj v Dohovore č. 128 a nie je v rozpore ani so Podľa žalobcu žalovaný neakceptoval skutočnosť, že v čase podávania žiadosti žalobca podľa jeho názoru splnil zákonom stanovené obidve podmienky a to dôchodkový vek, ako aj poistnú dobu minimálne 15 rokov. Žalobca sa svojou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky (tzv. časť civilnú), t. j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v hasičskom a záchrannom zbore, ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok podľa Má za to, že ustanovenie citovaného zákona nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že mu bol priznaný tzv. výsluhový dôchodok ako príslušníkovi hasičského a záchranného zboru, keďže dovŕšil dôchodkový vek. Má za to, že splnil zákonnú podmienku nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Zhodnotenie doby podľa žalobcu na vznik nároku na výsluhový dôchodok nemá žiadny vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku, pričom zhodnotením doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok dochádza iba ak tej skutočnosti, že aj po započítaní doby dôchodkového poistenia podľa spĺňa jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia, čo predstavuje minimálne 15 rokov.

9. Žalobca zastáva názor, že pri rozhodovaní sa nezohľadnilo a nepostupovalo sa v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý zaujal v obdobnej veci a nevychádzal tak žalovaný z článku 39 . Žalobca pritom poukázal v žalobe na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp.zn. , ako aj sp.zn. , či rozsudku sp.zn. . Zároveň poukázal na judikatúru všeobecných súdov, na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. a opätovne poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku . Žalobca ďalej argumentoval aj vysloveným právnym názorom rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. a v rozsudku . Žalobca poukázal aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj princíp právnej istoty (napríklad ) a jeho súčasťou je tiež požiadavka, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná teda rovnaká odpoveď. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv, v danom prípade bolo porušené právo sťažovateľa, článku 6 ods. 1, ako aj právo podľa článku 16 Dohovoru, v spojení s článkom 1 Protokolu č. 1, s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora Beran vs. Rumunsko č. 1 zo dňa 06.12.2007. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu zo dňa 03.11.2006, ako aj ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, a to konkrétne rozsudku zo dňa 30.03.2016.

10. Žalobca argumentoval tým, že má za to, že sociálna poisťovňa mala v jeho veci pri rozhodovaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru. Poukázal pritom na sociálne zabezpečenie príslušníkov hasičského a záchranného zboru, ktoré bolo až do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a jeho zamestnávateľ až do 31.12.2007

odvádzal poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky do príslušných fondov sociálnej poisťovne v súlade so , ktoré po schválení , ktorým sa mení a dopĺňa o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný od 01.01.2008 zostal naďalej v sociálnej poisťovni, to znamená nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra SR. V závere žaloby žalobca poukázal na to, že v jeho prípade žalovaný mal na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zhodnotiť nie len dobu dôchodkového poistenia získanú do 31.12.2007 tak, ako to vyplýva aj z ust. citovaného zákona vzhľadom na skutočnosť, že disponuje poistnými odvodmi, ale aj dobu trvania služobného pomeru, ktorý získal od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru. To znamená, že sa zhodnocuje celková doba dôchodkového poistenia. Ďalej je potrebné podľa žalobcu uviesť, že príslušník hasičského záchranného zboru a jeho zamestnávateľ až do 31.12.2007 odvádzal poistné na dôchodkové poistenie z ktorého ako už uviedol sa uhrádzajú dôchodkové dávky do príslušných fondov sociálnej poisťovne v súlade s ustanoveniami , ktoré po prijatí príslušného účinného od 01.01.2008 zostalo aj naďalej v sociálnej poisťovni, to znamená, že nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra SR. Žalobca ešte uviedol, že vo svojej žiadosti sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií, ale žiadosť podal z dôvodu, že splnil tak dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v citovaného zákona, tzn. minimálne 15 roky doby dôchodkového poistenia, ako aj na skutočnosť, že dovŕšil fyzický vek ustanovený v citovaného zákona. Na základe uvedeného podal správnu žalobu.

III.

Vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie žalobcu

11. Písomným podaním zo dňa 03.12.2020 sa vyjadril žalovaný, pričom poukázal na skutkové a právne okolnosti preskúmavaných rozhodnutí a vzhľadom na závery obsiahnuté v týchto rozhodnutiach navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň žalovaný sa vyjadril, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

12. K vyjadreniu žalovaného podal písomné stanovisko zo dňa 21.12.2020 žalobca, ktorý zotrval na žalobných dôvodoch a navrhol tak ako v správnej žalobe rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.

IV.

Závery správneho súdu

13. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Z.z . V zmysle a nasledujúcich ustanovení tohto právneho predpisu postupoval správny súd pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov na základe podanej správnej žaloby.

14. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo oparenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy na základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt alebo profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 65 ods. 1, 2 citovaného zákona má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov a 76 dní žalobca dovŕšil dňa XX.XX.XXXX.

17. Ako vyplýva z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR v Bratislave zo dňa 04.10.2010, bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.09.2010 podľa ustanovení , 39, a , v súlade s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre vypočítanie výšky sumy bola mu zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1997 do 26.09.1979, ako aj doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01.12.1985 do 31.08.2010. Ku dňu 25.03.2017 získal žalobca 4 312 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 297 dní obdobia dôchodkového poistenia.

18. Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Správny súd v predmetnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie tak žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Sociálnej poisťovne ústredie, ktorým rozhodol tak, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 26.02.2020 zamietol podľa § 60, § 65 a § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný odôvodnili rozhodnutie tým, že žalobca síce dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní dňa XX.XX.XXXX, avšak s poukazom na to, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok v októbri 2010 a bolo mu započítaná celková služba v hasičskom a požiarnom zbore a nebol zaradený do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií, nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. Zároveň správne orgány argumentovali poukazom na obsah ustanovenia § 274 citovaného zákona a argumentovali tým, že vzhľadom na námietky účastníka konania v odvolaní týkajúcich sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku, sú tieto argumentácie nedôvodné. Ďalej dôvodili tým, že účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok dňa 01.09.2010 za výkon zamestnania hasiča a podľa preukázaného skutkového stavu žalobca nebol zaradený do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií. Z toho dôvodu pri hodnotení doby služby nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR a článku 33 Dohovoru.

20. Z obsahu podanej žaloby bezpochyby vyplýva, že žalobca sa domáha priznania starobného dôchodku nie z titulu tzv. kategórií, ale z titulu tej skutočnosti, že splnil jednak dobu dôchodkového poistenia stanovenú v a jednak z dôvodu, že dovŕšil fyzický vek stanovený v citovaného zákona ku 25.03.2017.

21. Správny súd argumentuje ďalej tým, že v konaní nebolo sporné, že žalobca ku dňu dovŕšenia 62 rokov získal 11 rokov a 297 dní obdobia dôchodkového poistenia a rovnako nebolo sporné, že mu bol priznaný od 01.09.2010 výsluhový dôchodok podľa príslušných ustanovení

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c ), ak má alebo ak by mala inak chránený osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

23. V Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn.: , ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná, a z ktorého okrem právnej vety, že:

„Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“, vyplýva aj jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku.

24. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

25. Napokon aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15.06.2012, ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že „...vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnoty doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“.

26. Žalovaný prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. I keď uvádzaná judikatúra riešila sociálne zabezpečenia vojakov a policajtov tým, že od 01.01.2008 bol pojem policajt v rozšírený aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým tiež patrí výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, vzťahuje sa na nich rovnako. Hoci odporkyňa svoje zamietané rozhodnutia odôvodnila nesplnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, vo vyjadrení k odvolaniu doplnila ďalší dôvod - že nárok na starobný dôchodok podľa a to len v prípade, že získal poistenec potrebnú dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a takéto zamestnanie trvalo do 31.12.1999, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. To však podľa názoru správneho súdu neznamená, že mu tým zanikol nárok na pomernú časť starobného dôchodku v zmysle vyššie uvedeného za obdobie poistenia, ktoré nebolo zhodnotené pri výpočte výsluhového dôchodku. Žalobcovi pracovné zaradenie hasiča končilo k 31.08.2010. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný od 1. septembra 2010 a po tomto období žaloba získal 4 312 dní dôchodkového poistenia, ktoré mu neboli zhodnotené v rámci doby dôchodkového obdobia započítaného k 01.09.2010 a žalovaný mu túto dobu nezhodnotil ani na základe žiadosti o starobný dôchodok.

27. Správny súd dáva do pozornosti, že po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov, ako aj obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že z týchto vyplýva, že žalobca dosiahol k 25.03.2017 4 312 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 297 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré však pri stanovení výsluhového dôchodku k 01.09.2010, započítané toto obdobie nebolo. Preto správny súd dal za pravdu žalobcovi a vyhovel jeho námietkam v podanej žalobe v tom, že bol ukrátený na svojich právach. Správne orgány mali a akceptovať a prepočítať samotnú

výšku podľa Dohovoru č. 128 článku 33, zároveň sa mali venovať uvedeným odvolacím námietkam voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré formuloval v odvolaní žalobca a k uvedenému prepočtu výšky starobného dôchodku pristúpiť tak, ako to žiadal žalobca vo svojej žiadosti o starobný dôchodok.

28. V samotnej žalobe žalobca viackrát poukazoval na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR s poukazom na rozhodnutia v senáte 7So, ako aj v senáte 9So, pričom poukázal, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie vo všeobecnom systéme, čo má za následok lepšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí boli poistení v zahraničí a samotná poisťovňa vôbec nespochybňuje spôsoby počtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku pri zohľadňovaní dôb v iných systémoch. Uvedený postup sociálnej poisťovne namietal žalobca, konkrétne v dôvodoch podanej správnej žaloby a argumentoval tým, že viacero rozhodnutí, tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj viaceré právne názory v judikatúre Ústavného súdu v Slovenskej republike smerujú k tomu, že samotné rozhodnutia správnych orgánov boli vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a uvedené rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

29. S poukazom na žalobné dôvody uvedené v správnej žalobe žalobcom správny súd argumentáciu žalobcu prijal a napadnuté rozhodnutie žalovaného., ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne vydané rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd v súčasnej dobe dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia je preto potrebné zrušiť podľa ustanovení § 191 ods. 1 písm. d/, e/ S.s.p. a preto napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

30. Čo sa týka žalovaného a jeho ďalšieho postupu je potrebné, aby opätovne správne orgány pristúpili k prehodnoteniu nároku žalobcu na starobný dôchodok, respektíve k prepočtu výšky starobného dôchodku s poukazom na to, že dôvody, ktoré uvádzali správne orgány vo svojich rozhodnutiach neboli dostatočne preukázané a doba, ktorá nebola zhodnotená 4 312 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 297 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré nadobudol žalobca po období, kedy mu bol priznaný výsluhový dôchodok, teda od 01.09.2010 nebolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia pri stanovení výsluhového dôchodku. S dôrazom na túto skutočnosť je preto potrebné s poukazom na článok 33 Dohovoru opätovne preskúmať dôvody podanej žiadosti zo dňa 26.02.2020 čo sa týka výšky starobného dôchodku a postupovať v zmysle príslušných ustanovení Z.z o sociálnom poistení, ako aj v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128. Správny súd zdôraznil, že doba 4 312 dní dôchodkového poistenia nebola žalobcovi zhodnotená vôbec.

31. S poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 S.s.p. správny súd rozhodol o náhrade trov konania, s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca si náhradu trov konania v konaní uplatnil, ale túto nevyčíslil, rozhodne o nej správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( v spojení s ust. ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).