Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu plk. v. v. Ing. Michala Jurdíka, nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Dedovec 1072/98, Považská Bystrica, proti žalovanému Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. novembra 2020, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. novembra 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 3. júla 2020 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX 7158 0 zo dňa 03.07.2020 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok. Zároveň žiadal zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán zamietol jeho žiadosť o starobný dôchodok s odôvodnením, že obdobie výkonu služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru (hasiča), ktoré bolo žalobcovi zhodnotené na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je možné zhodnotiť na vznik nároku na starobný dôchodok podľa , čím žalobca nesplnil jednu z podmienok ustanovených týmto zákonom, a to minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré žalovaný zamietol. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť. Mal za to, že napadnutými rozhodnutiami boli porušené jeho práva, a to právo na súdnu ochranu z titulu porušenia jeho základného sociálneho práva na primerané hmotné zabezpečenie. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach z roku 1967 a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Mal za to, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky na jeho priznanie ustanovené a žalovaný pri rozhodovaní o zamietnutí jeho žiadosti nepostupoval v súlade s dohovorom č. 128, a ani so . Mal za to, že splnil ustanovené obe podmienky a to, dôchodkový vek a poistnú dobu minimálne 15 rokov. V prípade zamietnutia jeho žiadosti sa s ním zaobchádzalo horšie ako s poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a je pre nepriznanie starobného dôchodku znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom systéme

sociálneho poistenia a nezískal ju v systéme všeobecnom. Žalobca sa podanou žiadosťou u žalovaného domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky (tzv. časť civilnú), t.j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore (a jeho predchodcu), ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný podľa . Vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia nebráni napriek tomu, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok ako príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru, keďže dovŕšil dôchodkový vek. Preto splnil zákonnú podmienku nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nielen dobu poistenia vyžadovanú od poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Zhodnotenie doby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Po zhodnotení doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok dochádza iba k tej skutočnosti, že aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa spĺňa jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia minimálne 15 rokov. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. , , , . Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. vyplýva, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Mal za to, že žalovaný mal v jeho sociálnej veci pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať v súlade s čl.33 dohovoru č. 128 a citovanými zákonmi a tento krátiť primerane k dobe trvania jeho služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bolo až do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Príslušník tohto zboru ale aj zamestnávateľ až do 31.12.2007 odvádzal poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade so , ktoré po schválení , ktorým sa mení a dopĺňa zostalo naďalej v Sociálnej poisťovni, tzn. že nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra SR. Mal za to, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa a žalovaný mal zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31.12.2007 tak, ako to vyplýva aj z , ale aj dobu trvania služobného pomeru, ktorú získal od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru, tzn. že sa zhodnocuje celková doba dôchodkového poistenia. Vo svojej žiadosti sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcii alebo pracovných kategórií, ale z dôvodu, že podľa jeho názoru splnil dobu dôchodkového poistenia minimálne 15 rokov a dovŕšil fyzický vek ustanovený v .

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v podanej žalobe argumentoval totožnými námietkami ako v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. S argumentmi sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že žalobca bez zohľadnenia doby služby v súlade s a v znení neskorších predpisov nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Doba služby hasiča nebola zaradená vo zvýhodnenej kategórii funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, nebolo možné preto v prípade žalobcu postupovať podľa ustálenej judikatúry súdov a aplikovať čl. 33 dohovoru. S námietkami žalobcu sa nestotožnil, považuje ich za nedôvodné. Poukázal na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý vo viacerých rozsudkoch uvádza, že nárok na znížený dôchodkový vek podľa v znení neskorších predpisov vzniká len v prípade, ak poistenec získa potrebnú dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a takéto zamestnanie trvá do 31.12.1999, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , na ktorý poukazoval žalobca, sa skutkovo týka odlišnej veci a netýka sa žalobcu. Rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného

považoval za správne, uplatnený nárok v celom rozsahu neuznával a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) žalobca uviedol, že na priznanie starobného dôchodku splnil podmienky ustanovené a žalovaný neakceptoval skutočnosť, že v čase podávania žiadosti 27.05.2020 splnil zákonom ustanovené obe podmienky, a to dôchodkový vek a poistnú dobu minimálne 15 rokov. Podanou žiadosťou sa u žalovaného domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky, t.j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore, ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok podľa . nebráni vzniku súbehu nárokov na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že mu bol priznaný v rámci osobitného sociálneho poistenia podľa tzv. výsluhový dôchodok. Uvedené spôsobuje nezákonnú diskrimináciu starobných dôchodcov z radov bývalých profesionálnych hasičov. Vo svojej žiadosti zo dňa 27.05.2020 sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií, ale z dôvodu, že podľa jeho názoru v medziach judikatúry Najvyššieho súdu SR splnil dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v , tzn. minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia a dovŕšil fyzický vek ustanovený v a ods. 2 tohto zákona.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa (ďalej len ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

6.1.Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

6.2. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6.3. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.11.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX 7158 0 zo dňa 03.07.2020 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok.

8. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 19.11.2019, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 24.09.2018.

9. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX 7158 0 zo dňa 03.07.2020 podľa zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, nakoľko ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (k 24.09.2018) získal 4072 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 57 dní, preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č.p. SPOU- OSZ-44.863-9/2020-VZ zo dňa 04.05.2020 bol žalobcovi od 01.09.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa , na nárok ktorého bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v III. pracovnej kategórii, počas obdobia trvania služobného pomeru bol hasičom a nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, preto podľa Sociálnej poisťovne nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru na nárok na starobný dôchodok. Pre výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu služby hasiča od 01.08.1980 do 31.08.1980 v III. pracovnej kategórii, doba

základnej vojenskej služby od 01.09.1980 do 31.08.1981 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča od 01.09.1981 do 31.08.2010 v III. pracovnej kategórií.

10. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie. Podanou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku sa domáhal jeho priznania za odpracované roky (tzv. časť civilnú), t.j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore (a jeho predchodcoch), ktorá mu bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok. Priznanie výsluhového dôchodku nebráni vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, keďže dovŕšil dôchodkový vek. Mal zato, že splnil zákonnú podmienku nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal zhodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje a o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Podľa žalobcu mala Sociálna poisťovňa postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku tento krátiť primerane k dobe trvania jeho služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bolo až do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu mala Sociálna poisťovňa zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31.12.2007 tak, ako to vyplýva aj z (vzhľadom na skutočnosť, že disponuje poistnými odvodmi), ale aj dobu trvania služobného pomeru, ktorú získal od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru, tzn. mala zhodnotiť celkovú dobu dôchodkového poistenia.

11. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.11.2020, ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, t.j. k 24.09.2018 žalobca získal 4072 dní dôchodkového poistenia (11 rokov a 57 dní). Žalobca tak nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, preto nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa v znení . Ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa , nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistením. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradený do I. alebo II. pracovnej kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, výsluhový dôchodok mu bol priznaný, v súlade s a v znení neskorších predpisov sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. V prípade, ak hasič nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby hasiča postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku čl. 33 Dohovoru. Nakoľko žalobca nevykonával službu hasiča vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 30 rokov a 38 dní a nakoľko žalobca bez zohľadnenia tejto doby služby v súlade s a v znení neskorších predpisov nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá správne. Žalovaný mal za to, že rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 15.08.2012 a sp.zn. zo dňa 22.08.2012 sa týkajú skutkovo odlišnej veci a nie je možné podľa nich postupovať v prípade žalobcu.

12. Podľa o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,

Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

12.1. Podľa o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

12.2. Podľa 65 ods. 1 o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

12.3. Podľa o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

12.4. Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

13. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2008 pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

15. Podľa čl. 33 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (Dohovor č. 128) vyhláseného v Zbierke , ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

16. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť z dôvodu podľa .

17. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.09.2010 a pre priznanie jeho nároku a výšky bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v III. pracovnej kategórii za obdobia od 01.08.1980 do 31.08.1980 za dobu výkonu služby hasiča, od 01.09.1980 do 31.08.1981 za dobu základnej vojenskej služby, od 01.09.1981 do 31.08.2010 za dobu výkonu služby hasiča. Žalobca sa podanou žiadosťou nedomáhal od žalovaného priznania starobného dôchodku z dôvodu zníženia dôchodkového veku, žiadal aby mu bol priznaný starobný dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov a 139 dní, t.j od 24.09.2018. Sociálna poisťovňa eviduje obdobie dôchodkového poistenia u žalobcu od 01.09.1971 do 31.07.1980, od 01.07.2012 do 30.09.2012, od 01.102016 do 31.12.2017, t.j. spolu 4072 dní - 11 rokov a 57 dní.

18. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, konkrétne z rozsudkov sp.zn. zo dňa 22.08.2012, sp.zn. zo dňa 30.03.2016 a sp.zn. zo dňa 30.05.2018, ktorých závery aplikoval na tento prípad.

19. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

20. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia () neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

21. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov (vrátane príslušníkov Hasičského a záchranného zboru) do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

22. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovaného sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia,

získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.

23. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 22.08.2012 zastával názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má žalovaný povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

24. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, žalovaný by mal postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke . Starobný dôchodok žalobcu preto žalovaný môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby hasiča rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa . Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť hasičom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby () a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou žalovaný zaobchádzal horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani on nemá pochybnosti.

25. Z vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR, z ktorých súd v rozhodnutí vychádzal, vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru č. 128 možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

26. Žalovaný žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov, že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. I keď uvádzaná judikatúra riešila sociálne zabezpečenie vojakov a policajtov, tým, že od 01.01.2008 bol pojem policajt v rozšírený aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým tiež patrí výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, vzťahuje sa na nich rovnako.

27. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu a žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ), opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 24.09.2018 a postupovať v zmysle bodu 24. odôvodnenia tohto rozsudku.

28. V prejednávanej veci bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a preto mu krajský súd podľa priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.