Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_TN-14Sa-44-2022.pdf
PDF · 127.44 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-14Sa/44/2022
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 07. októbra 2022, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. októbra 2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 05. 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
1) Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 05. 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) podľa ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 22. 04. 2022 o priznanie starobného dôchodku, nakoľko k 20. 04. 2022 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.
2) Rozhodnutie odôvodnila nárokom poistenca na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
3) S poukazom na ustanovenie § 65 ods. 2 a prílohu č. 3b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa konštatovala dovŕšenie dôchodkového veku 62 rokov a 10 mesiacov u žalobcu dňa 20. 04. 2022, ku ktorému však žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. K tomuto dňu získal iba 4015 dní, t.j. 11 rokov obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis ktorého bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“) a teda žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.
4) Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí ďalej konštatovala, že z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 305124/2018 zo dňa 30. 05. 2018 mala preukázané, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 328/2002 Z. z.) od 01. 07. 2011.
5) Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od XX. XX. XXXX E. XX. XX. XXXX v III. pracovnej kategórii. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. sa doba služobného pomeru nepovažovala za obdobie dôchodkového poistenia a preto ju Sociálna poisťovňa na nárok na starobný dôchodok nehodnotila.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
6) Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 10. 2022 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „odvolací orgán“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil. Poukázal na odvolacie námietky žalobcu, v ktorých žalobca napadnuté rozhodnutie označil za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a na účely stanovenia výšky starobného dôchodku žiadal započítať aj obdobie dôchodkového poistenia hodnotené na účely výsluhového dôchodku, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, ako aj na ďalšie rozsudky. Ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne bol správny.
7) Žalovaný s odkazom na ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. uviedol, že dôchodkový vek žalobca dosiahol dňa 20. 04. 2022, pričom nárok na dôchodkovú dávku si uplatnil žiadosťou spísanou dňa 22. 04. 2022 a starobný dôchodok žiadal priznať od 20. 04. 2022. Ku dňu 20. 04. 2022 žalobca získal 11 rokov dôchodkového poistenia, teda nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, čím nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok, na ktorý mu na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.
8) Výkonom služby colníka získal žalobca dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný od XX. XX. XXXX. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od XX. XX. XXXX E. XX. XX. XXXX v III. pracovnej kategórii. Funkcia colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I., ani v II. pracovnej kategórii.
9) Keďže v období trvania služobného pomeru nebol žalobca zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu aj bol priznaný získal podľa osobitného predpisu, zákona č. 328/2002 Z. z., v súlade s ustanovením § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažovala za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok, a preto žalobcovi na nárok na starobný dôchodok zhodnotená nebola.
10) Ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, ako aj ďalších rozsudkov, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal sa žalovaná vyjadrila v tom zmysle, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku
neboli zohľadnené. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Žalovaná skonštatovala, že v prípade žalobcu vyššie uvedený postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií.
Žaloba
11) Správnou žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 27. 10. 2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 07. 10. 2022 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20. 05. 2022. Poznamenal, že žalovaná odmieta započítať dobu služby žalobcu do celkovej doby poistenia v rozpore s ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V kontexte uvedeného, žalobca upriamil pozornosť správneho súdu na nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:
rozhodnutie sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2013 v zmysle ktorého: „...vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme...“ a
rozhodnutie sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. 08. 2012 podľa ktorého: ...“Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ale získal by túto dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia...“
12) Žalobca bol taktiež toho názoru, že nedôvodná je aj námietka žalovanej, že uvedený postup je možný len v prípade zníženia dôchodkového veku vzhľadom k nárokom vyplývajúcim z I. a II. kategórii funkcií. Podľa žalobcu to potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. 10. 2019 (bod 48), z obsahu ktorého vyplýva, že „...Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť v akom rozsahu a v akej kategórií funkcií bola doba služby hodnotená. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno starobný dôchodok krátiť a v pomernej časti, zodpovedajúcej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku je preto mylný...“ Takisto v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018 sa uvádza: ...“Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno túto dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme. Pre právne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. kategórii funkcií...“ Takýmto postupom žalovanej by sa tieto doby poistenia vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov poistenia zohľadnené.
13) Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby, nemá podľa vyjadrenia žalobcu oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne a nezákonné, a takým je aj postup žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku započítaná. Žalovaná totiž opomenula vziať do úvahy aj poslednú vetu ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení podľa ktorého: „...a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu...Žalobca nemá priznaný žiaden z uvedených druhov invalidných dôchodkov.“
14) Žalobca taktiež poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane dospel k záveru (viď R 55/2011), „...že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenia na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky.“ Ustálený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúci sa nutnosti započítania doby služby do celkovej doby poistenia si podľa znalostí žalobcu osvojili aj všetky Krajské súdu Slovenskej republiky, medzi nimi i Krajský súd v Trenčíne (napr. v rozhodnutí sp. zn. 29Sa/2/2022 zo dňa 18. 05. 2022 a sp. zn. 29Sa/20/2020 zo dňa 31. 03. 2021).
Vyjadrenie žalovanej k žalobe, duplika žalovanej
15) Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 11. 2022 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedenom v napadnutom rozhodnutí a v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Žalobu žiadala ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba ako „SSP“) zamietnuť. Poukázala na obsah administratívneho spisu, najmä na potvrdenie z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 305124/2018 zo dňa 30. 05. 2018, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od XX. XX. XXXX podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od XX. XX. XXXX E. XX. XX. XXXX v III. pracovnej kategórii. Zamestnanie, funkcia colník, nebola v uvedenom období v rezortných zoznamoch zaradená v I., ani v II. kategórii funkcií.
16) Keďže žalobca v období trvania služobného pomeru nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorý mu bol aj priznaný v súlade s ustanovením § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z., sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto mu na nárok na starobný dôchodok nebola zhodnotená. Nakoľko žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok mu bola zamietnutá.
17) Žalobca sa už k duplike žalovanej nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
18) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici teda ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 27. 07. 2023 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 07. 08. 2023.
19) Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, vrátane postupu týchto orgánov, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovanej preto podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa ustanovenia § 191 ods. 4 prvá veta SSP.
20) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21) Podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
22) Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 22. 04. 2022 požiadal o dávku starobného dôchodku odo dňa 20. 04. 2022. Jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu nedosiahnutia obdobia dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov ku dňu 20. 04. 2022, nakoľko vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal len 4015 dní, t.j. 11 rokov dôchodkového poistenia. Žalobca je od XX. XX. XXXX poberateľom výsluhového dôchodku. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od XX. XX. XXXX E. XX. XX. XXXX v III. pracovnej kategórii. Pretože za obdobie výkonu služby v colnej správe získal nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., toto obdobie mu žalovaná s odkazom na ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nezapočítala ako obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.
23) Okrem vyššie uvedeného sa správny súd oboznámil aj s príslušnou judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011, Rč. 53/2011 (sp.zn. 9So 62/2009), sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012 publikovaným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013), rozhodnutiami NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28. 06. 2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23. 02. 2017, sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28. 06. 2017, sp. zn. 7So/19/2016 zo dňa 04. 07. 2017, sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. 10. 2019. Tiež sa oboznámil s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci, vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR ako napr. s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sd/13/2016 zo dňa 21. 03. 2016, s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Sd/45/2015 zo dňa 26. 01. 2016, s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sd/224/2014 zo dňa 18. 02. 2015 a s judikatúrou Ústavného súdu SR, napr. rozhodnutím ÚS SR I. ÚS 87/93, PL,ÚS 16/95 a ÚS SR II. ÚS 243/05.
Relevantné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení a právne predpisy
24) Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
25) Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
26) Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
27) Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z., má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
28) Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
29) Podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je dôchodkový vek žalobcu 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov. 30) Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
31) Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
32) Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
33) Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V súvislosti s týmto ústavným právom súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24. 08. 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
34) Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby 29 rokov a 07 dní, zhodnotenej žalobcovi pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
35) Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.
36) Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
37) Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.
38) Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. rozumie aj colník.
39) Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS SR v rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.“.
40) NS SR v rozsudku sp. zn. 10So 59/2015 zo dňa 27. 07. 2016 uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28. 10. 2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.“
41) Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ustanovenie § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej
dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobcu. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, je preto jej postup s odkazom na ustanovenie § 255 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanoveniach.
42) Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ustanovenia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z .z., z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny. Žalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ustanovenia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky.
43) Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 65 Zákona o sociálnom poistení, mala Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by mu potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky.
44) Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že mu nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
45) Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
46) Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t.j. 29 rokov a 07 dní štátnej služby colníka. Týmto postupom mu tak odňala jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 07. 10. 2022 vrátane prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20. 05. 2022 tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, ktorý opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, mu zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, ktorý je založený na ustálenej judikatúre NS SR, napr. na názore vyjadrenom v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012 publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) v ktorom NS uviedol:“Odvolací súd dokonca zastáva názor, že vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.“
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.