Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-2-2022.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu MUDr. D. G., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Y. XXXX/XX, U., zastúpený Advokátskou kanceláriou poruban advokáti s.r.o., so sídlom N. 2/532, Trenčín, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8. decembra 2021,
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.09.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že podal ešte dňa 10.12.2019 žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 07.09.2018, ktorú Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.01.2020 zamietla pre nesplnenie podmienky doby dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sociálnom poistení (F.), pretože ku dňu XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil dôchodkový vek XX rokov a XXX dní podľa § 65 ods. X F., mal získať iba XXXX dní dôchodkového poistenia (13 rokov 318 dní). Napriek námietke, že k vzniku nároku na starobný dôchodok nebola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) od 12.07.1986 (vrátane výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1981 do 30.09.1982), bolo odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdené generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne dňa 09.06.2020. Následne Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. XXSa/XX/XXXX rozsudkom zo dňa 08.04.2021 napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôsledku rozsudku generálny riaditeľ zrušil prvostupňové rozhodnutie a celé kolečko negatívnych rozhodnutí začalo ešte raz na ústredí a dospelo až k ďalšej správnej žalobe, ktorá znova vychádza z ustálenej súdnej praxe a tentokrát predovšetkým z rozsudku KS TN sp. zn. XXSa/XX/XXXX. Čo sa týka skutkových a právnych okolností, tak jedinou zmenou, ktorá nastala na strane klienta po vydaní napadnutého rozhodnutia, je, že na vlastnú žiadosť bol jeho služobný pomer skončený ku dňu 31.12.2021. Ku dňu podania správnej žaloby nebol zatiaľ priznaný nároku na výsluhový dôchodok. Správna žaloba však stále rieši predchádzajúce obdobie, v ktorom bol klient ukrátený na svojich právach, pretože už ku dňu 07.09.2018 splnil obe zákonné podmienky, a to nielen dosiahnutie dôchodkového veku,
ale aj dobu poistenia viac ako 15 rokov. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci sa žalovaný (a rovnako to vždy platí aj pre ústredie) dopustil zjavnej nezákonnosti, keď nezapočítal relevantné obdobie trvania služobného pomeru. Z pohľadu vzniku nároku na starobný dôchodok je irelevantné, že osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek, získala potrebné doby poistenia v inom ako všeobecnom systéme. Takýto postup sa týka nielen osôb v osobitnom systéme v Slovenskej republiky (vojaci, policajti, ZVSJ), ale aj osôb, ktoré boli/sú poistené v zahraničí. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XSo/XX/XXXX a sp. zn. XSk/X/XXXX a najmä na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 08.04.2021.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia žalobca získal dobu štúdia v období od 01.09.1971 do 31.08.1981 a dobu poistenia od 01.09.1981 do 30.09.1981 a od 01.10.1982 do 11.07.1986 t.j. 5063 dní dôchodkového poistenia, čo je 13 rokov a 318 dní obdobia dôchodkového poistenia. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu, ktorá zakladá nárok na výsluhový dôchodok, aj keď o výsluhový dôchodok do vydania rozhodnutia o odvolaní nepožiadal, v súlade s § 60 ods. 2 zákona a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov toto obdobie žalobcovi nebolo možné zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Vzhľadom na to, že ku dňu 07.09.2018, t.j. ku dňu od ktorého žiada žalobca o priznanie starobného dôchodku nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nakoľko mu služobný pomer aj v čase rozhodovania o odvolaní trval, z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že nemá nárok na starobný dôchodok z dôvodu nezískania potrebného počtu obdobia dôchodkového poistenia, pretože nie je možné zohľadniť obdobie výkonu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby a nie je možné uplatnenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru pre určenie sumy starobného dôchodku. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XSo/ XXX/XXXX, sp.zn. XSo/XX/XXXX a sp.zn. XSk/XX/XXXX. Rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného považoval za správne, uplatnený nárok v celom rozsahu neuznával a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) žalobca uviedol, že z pohľadu vzniku nároku na starobný dôchodok je irelevantné, že osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek, získala potrebné doby poistenia v inom ako všeobecnom systéme. Takýto postup sa týka nielen osôb v osobitnom systéme v Slovenskej republiky (vojaci, policajti, ZVJS), ale aj osôb, ktoré boli/sú poistené v zahraničí.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech z týchto dôvodov:
6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
6.1.Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
6.2. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6.3. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.06.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXXX 0 zo dňa 08.09.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok.
8. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že dňa 10.12.2019 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie o priznanie starobného dôchodku.
9. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.01.2020 uvedenú žiadosť žalobcu zamietol s odôvodnením, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Dňa 09.06.2020 generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 560 XXX XXXX 0 odvolanie žalobcu podané voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalobca podal Krajskému súdu v Trenčíne správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 560 XXX XXXX 0 zo dňa 09.06.2020, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXSa/XX.XXXX-XX zo dňa 08.04.2021, právoplatným dňa 15.04.2021. Uvedeným rozhodnutím správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, žalovaný kasačnú sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nepodal.
10. Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 08.04.2021 konštatoval, že právny názor žalovaného, podľa ktorého dôchodkovú dávku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nie je možné priznať, pokiaľ je žalobca v služobnom pomere ako príslušník ZVJS, by mal v prípade poistencov, ktorí boli poistení v osobitnom aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) za následok diskrimináciu, a to v dôsledku nerovnakého zaobchádzania v otázkach sociálneho zabezpečenia a odnímal by im nedovoleným spôsobom dodatočne nároky, ktoré im už vznikli. Podľa správneho súdu žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na starobný dôchodok zohľadnil len prvú časť z citovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a nevysporiadal sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobca bol dôchodkovo poistený, resp. ešte stále v súčasnosti je dôchodkovo poistený podľa osobitného predpisu, zákona č. 328/2002 Z.z., pričom mu nebol priznaný invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z.. Na základe vyššie uvedených skutočností je preto podľa správneho súdu potrebné, aby žalovaný v súvislosti s posudzovaním podmienok nároku na priznanie starobného dôchodku v zmysle § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posudzoval v rámci doby všeobecného dôchodkového poistenia aj dobu, kedy bol žalobca dôchodkovo poistený v rámci osobitného systému.
11. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15.06.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.01.2020 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
12. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 56X XXX XXXX 0 zo dňa 08.09.2021 podľa § 65 ods. 1 zákona č, 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 10.12.2019. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 07.09.2018, za dobu služobného pomeru žalobcovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok a vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia žalobca získal 5063 dní dôchodkového poistenia, t.j. 13 rokov 318 dní. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XSo/XXX/XXXX zo dňa 31.07.2009, sp.zn. XSo/XX/XXXX zo dňa 31.03.2008, sp.zn. XSk/XX/XXXX zo dňa 16.12.2020 a uviedol, že vzhľadom k tomu, že ku dňu 07.09.2018, t.j. ku dňu, od ktorého žalobca žiada o priznanie starobného dôchodku, nie je žalobca poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nakoľko jeho služobný pomer naďalej trvá. Podľa prvostupňového správneho orgánu z judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že žalobca nemá nárok na starobný dôchodok z dôvodu nezískania potrebného počtu obdobia dôchodkového poistenia, pretože nie je možné zohľadniť obdobie výkonu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas služby a nie je možné uplatnenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru pre určenie sumy starobného dôchodku. Prvostupňový správny orgán mal za to, že nárok na započítanie doby služobného pomeru a príjmov dosiahnutých počas obdobia výkonu služby na nárok na starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy bude možné posúdiť až po skončení služobného pomeru žalobcu. Žalobcovi by bolo možné priznať starobný dôchodok, ak by splnil podmienky uvedené v § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. aj v prípade trvania služobného pomeru v ZVJS ku dňu 07.09.2018, pričom na dobu služobného pomeru by sa neprihliadalo. V danej veci však žalobca nesplnil podmienky pre priznanie dôchodku, pretože nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov.
13. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.12.2021, ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal dobu štúdia a dobu poistenia 5 063 dní dôchodkového poistenia, čo je 13 rokov a 318 dní obdobia dôchodkového poistenia. Nakoľko účastník konania získal dobu služby v rozsahu, ktorá zakladá nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov mu obdobie výkonu služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok. Vzhľadom na to, že ku dňu 07.09.2018 t.j. ku dňu od ktorého žiada žalobca o priznanie starobného dôchodku nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nakoľko mu služobný pomer aj v súčasnosti trvá, z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že nemá nárok na starobný dôchodok z dôvodu nezískania potrebného počtu obdobia dôchodkového poistenia, pretože nie je možné zohľadniť obdobie výkonu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby a nie je možné uplatnenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru pre určenie sumy starobného dôchodku. Nárok na započítanie doby služobného pomeru a príjmov dosiahnutých počas obdobia výkonu služby na nárok na starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy bude možné posúdiť až po skončení služobného pomeru účastníka konania.
14. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 14.1. Podľa § 6 ods. 1 až ods. 3 zákona o sociálnom poistení poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210101%23paragraf-60.odsek-2> 4 a 5. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210101%23paragraf-60.odsek-4> Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. 14.2. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 14.3. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210101%23prilohy.priloha- priloha_c_3a_k_zakonu_c_461_2003_z_z> ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210101%23prilohy.priloha- priloha_c_3b_k_zakonu_c_461_2003_z_z> 14.4. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 14.5. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 14.6. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
14.7. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701%23paragraf-129> zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701%23predpis.cast-piata> Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1988/100/20030701%23paragraf-14.odsek-2.pismeno-b> písm. b) až h). <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701%23paragraf-14.odsek-2.pismeno-b>
14.8. Podľa § 15 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie. 15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2008 pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
17. Podľa čl. 33 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (Dohovor č. 128) vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
18. podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
19. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
20. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
18. Súd záver o nesprávnom právnom posúdení veci zakladá na tom, že žalovaný ako orgán verejnej správy bol Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 08.04.2021 právoplatným dňa 15.04.2021 v ďalšom konaní podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v uvedenom zrušujúcom rozsudku, avšak od tohto sa podstatne odklonil. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 08.04.2021 v tejto konkrétnej veci, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 39) prijal jednoznačný záver, že je potrebné, aby žalovaný v súvislosti s posudzovaním podmienok nároku na priznanie starobného dôchodku v zmysle § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posudzoval v rámci doby všeobecného dôchodkového poistenia aj dobu, kedy bol žalobca dôchodkovo poistený v rámci osobitného systému. 19. V bode 34 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXSa/XX/XXXX-XX súd uviedol názor, že z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým
zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. 20. Ďalej Krajský súd v Trenčíne v bode 35 rozsudku č.k. 25Sa/19/2020-33 odôvodnenia konštatoval, že takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. V bode 36 odôvodnenia súd uviedol, že zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). V bode 37 odôvodnenia súd uviedol, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu vojenskej služby a služby príslušníka ZVJS bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého mu bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti (rozsudok NS SR sp. zn. 7 So/XXX/XXXX zo dňa 15.08.2011).
21. S podstatnou námietkou, o ktorú žalovaný opieral svoje rozhodnutie (dôchodkovú dávku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nie je možné priznať, pokiaľ je žalobca v služobnom pomere ako príslušník ZVJS) sa Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 25Sa/19/2020-33 vysporiadal tak, že tento právny názor zakladá diskrimináciu v dôsledku nerovnakého zaobchádzania v otázkach sociálneho zabezpečenia. Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na starobný dôchodok zohľadnil len prvú časť z citovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a nevysporiadal sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobca bol dôchodkovo poistený podľa osobitného predpisu, zákona č. 328/2002 Z.z., pričom mu nebol priznaný invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalovaný tak vo svojom rozhodnutí nerešpektoval už vyslovený právny názor súdu, ktorým bol povinný sa riadiť. 22. Súd záverom poukazuje aj na to, že v priebehu konania nastala pre rozhodnutie vo veci ďalšia významná okolnosť, a to že k 31.12.2021 došlo ku skončeniu služobného pomeru žalobcu na vlastnú žiadosť. 23. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný ako správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne neriadil vysloveným právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (č.k. XXSa/XX/.XXXX-XX) a ktorým bol žalovaný v ďalšom konaní viazaný. Rozhodnutie žalované je preto nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 24. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného dôsledne sa riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP), opätovne posúdiť a rozhodnúť o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 07.09.2018.
28. V prejednávanej veci bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a preto mu krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.