Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/141/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcov: 1. S. H. W. V. M. , J. O. X.XX.XXXX, G. N. Č.. XXX, 2. S. Z. Á. J. Q. Š. Q. I. Á. , J. O. XX.X.XXXX, G. S., X. S. Č.. XX/XX, žalobcovia zastúpení JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou v Bratislave, Miletičova č. 3/A, proti žalovanej: S. E. M. V. M. S. F. Q. I. Á. , J. O. X.X.XXXX (v napadnutom rozsudku nesprávne uvedený dátum narodenia X.X.XXXX), G. S., L. Č.. XXXX/XX, o určenie, že dôvod vydedenia žalobcov nie je daný, s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27. augusta 2021, č.k. -256, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 27. augusta 2021, č.k. -256,

- vo výroku I. p o t v r d z u j e ;

- vo výroku II. m e n í tak, že žalobcom v l., 2. rade spoločne a nerozdielne proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalobcom v l., 2. rade spoločne a nerozdielne proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 27.8.2021, č.k. -256, vo výroku I. určil, že dôvody vydedenia žalobcov v l., 2. poručiteľom M. H., narodený dňa X.X.XXXX, zomrel dňa X.X.XXXX, ktorý bol ich otcom, uvedené v listine o vydedení zo dňa 2.12.2013, nie sú dané; vo výroku II. priznal žalobcom v l., 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovia v l., 2. rade majú za to, že nie sú dané dôvody vydedenia podľa ustanovenia ods. l písm. a/, b/ . Z tohto dôvodu potom aj závet sa stáva neplatným v časti, ktorá odporuje ustanoveniu . Dôvodili, že manželstvo ich rodičov bolo poznačené požívaním alkoholických nápojov zo strany otca. Matka dňa 9.7.2007 utrpela úraz s vážnymi zraneniami, pričom otec situáciu nezvládol, začal nekontrolovateľne piť alkohol, bol vulgárny, hlučný, rozbíjal veci okolo seba. Keď sanitka doviezla matku domov, otec išiel do hostinca, kde sa opil. Žalobca v l. rade v čase úrazu matky navštevoval vysokú školu v Trnave, kde býval a pripravoval sa na skúšky. Poručiteľ krátko po tom, ako matku previezli do nemocnice, vykrikoval niečo o samovražde, odišiel do pivnice, kde mal zbraň a náboje. Žalobca v l. rade za ním utekal, chytil ho, aby sa k zbrani nemohol priblížiť, aby mu zabránil v seba poškodzujúcom konaní. Žalovaná (sestra poručiteľa) napriek žiadosti ich matky, aby pomohla, ho v pití podporovala. Približne v máji 2008 poručiteľ začal bezdôvodne žalobcovi v 1. rade nadávať a vyhodil ho z domu s tým, že viac nemôže prekročiť prah jeho domu; žalobca v 1. rade zostal bývať u svojej priateľky. V júli 2010 sa otec v prítomnosti tretích osôb jednoznačne vyjadril, že keď žalobca v 1.

rade príde domov, zastrelí ho. V septembri 2012 žalobkyňa v 2. rade ochorela a liečila sa v rodičovskom dome, kde aj trvale žila. Matku opitý poručiteľ vyháňal preč, hodil po nej vešiak, na žalobkyňu v 2. rade sa poručiteľ vyrútil, chytil ju za ruku, hodil o zem a kričal na všetkých, aby vypadli. Z otca mala strach, mala na krku a rukách modriny, a preto si zobrala len sveter a kľúče od auta, keď utiekla z domu pred otcom. Poručiteľ ich vymkol, a tak žalobca v l. rade im (matke a sestre) poskytol bývanie u seba. Neskôr sa im do domu v Studienke nepodarilo dostať, poručiteľ nevlastnil mobilný telefón, nemal pevnú linku, nebolo ho možné telefonicky kontaktovať. Nikdy ich otec nekontaktoval, napriek tomu, že poznal ich telefónne čísla. Otec nepracoval a okrem domu v Studienke ho nemohli nikde zastihnúť, do hostinca za ním ísť nechceli. V čase spísania listiny o vydedení bol v dobrej zdravotnej kondícii, bol sebestačný, pričom jeho zásadným problémom bol alkohol. 1.2. Žalovaná odmieta žalobcami opísané správanie poručiteľa. Žalobcovia dlho odmietali poručiteľa, aj v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, ignorovali ho, správali sa k nemu ako k cudziemu človeku. Odmieta, že by sa počas hospitalizácie matky žalobcov o domácnosť starala výlučne žalobkyňa v 2. rade, poručiteľ ju (žalovanú) zavolal, aby prišla poupratovať. Obaja žalobcovia aj počas rozvodového konania ich rodičov podporili zotrvanie manželstva poručiteľa s ich matkou. O poručiteľa sa na sklonku jeho života starala sama, žalobcovia mu neposkytli žiadnu pomoc. 1.3. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením , ods. l, , C.m.p., ods. l, ods. l, . 1.4. V nadväznosti na prípustnosť podanej žaloby podľa ustanovenia a po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne. Listina o vydedení a prejav vôle poručiteľa tam uvedený spĺňajú formálne náležitosti. Nie sú ale dané materiálne dôvody, pre ktoré poručiteľ mal v úmysle a prejavil vôľu vydediť žalobcov ako svojich potomkov. Pre inštitút vydedenia je smerodajný skutkový stav existujúci výlučne v dobe zriadenia listiny o vydedení, alebo v dobe, ktorá listine o vydedení predchádzala. 1.4.1. Nebol daný zákonný dôvod možného vydedenia vyplývajúci z ustanovenia . Pre naplnenie tohto zákonného dôvodu, teda že potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, je potrebné, aby bola pomoc zo strany potomka skutočne potrebná, že nebolo o poručiteľa postarané inými členmi rodiny, že potomok o situácii poručiteľa vedel, alebo mohol vedieť, či poručiteľ umožnil potomkovi mu potrebnú pomoc reálne poskytnúť, tiež že vôbec, resp. do akej miery, so zreteľom na stupeň nemohúcnosti pomoc potreboval. Neposkytnutie pomoci nemôže byť dôvodom vydedenia, ak poručiteľ potrebnú pomoc odmietal. Dôležité je, aké boli reálne možnosti potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc, či je takéto konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia dôvodili, že poručiteľ k dátumu vyhotovenia listiny o vydedení dňa 2.12.2013 nebol na nich (svoje deti) odkázaný na nevyhnutnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Približne tri mesiace po spísaní listiny o vydedení (v roku 2014) bol poručiteľ schopný sám viesť motorové vozidlo. V danom prípade ho viedol dokonca pod vplyvom alkoholu. Podľa svedkyne A. I., susedy poručiteľa, poručiteľ bol sebestačný a až približne jeden a pol roka pred smrťou sa opustil (zomrel dňa 2.2.2017), a teda ešte po spísaní závetu v roku 2013, minimálne ešte dva roky, nevyžadoval pomoc. Ďalej uviedla, že keď poručiteľ vyhodil žalovanú v 2. rade z domu, bol sebestačný a ani ďalšie roky nepotreboval pomoc. Rok a pol pred smrťou už ležal, avšak vedel vstať z postele a keď k nemu prišla, otvoril jej sám dvere. V tej dobe sa začala o neho starať žalovaná, ktorá mu upratovala, varila; neskôr si ho žalovaná brávala aj k sebe domov. Manžel žalovanej M. E. vypovedal, že poručiteľ v čase, keď býval sám v dome, keď bol dva roky sám od roku 2012, choval sliepky. K okolnosti zhabania vodičského preukazu, ktoré nastali po spísaní listiny o vydedení až v roku 2014, žalovaná uvádzala, že poručiteľ mal u neho na dvore brigádu, pili varené víno; poručiteľ, podľa žalovanej, trpel na bolesti kĺbov a následne (až od roku 2014), t.j. po spísaní listiny o vydedení, sa mu stav postupne zhoršoval a bolo mu potrebné pomáhať. Z vykonaného dokazovania tak súd vyvodil, že poručiteľ v čase spísania listiny o vydedení nebol odkázaný na pomoc iných a navyše následne mal pomoc riadne zabezpečenú zo strany svojej sestry. Ak mal pomoc zabezpečenú od inej osoby, nebola pomoc žalobcov potrebná. Poručiteľ až do roku 2014 preukázateľne bol schopný sám viesť motorové vozidlo a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by do spísania listiny o vydedení poručiteľ potreboval nevyhnutnú pomoc od svojich potomkov. Žalovaná ani len netvrdila, nevyplývalo to ani z vykonaného dokazovania, žeby poručiteľ oslovil žalobcov v l., 2. rade a informoval ich o svojom zdravotnom stave, prípadne, že by od nich žiadal poskytnúť akúkoľvek pomoc. Napokon žalovaná uviedla, že žalobcovia nevedeli, že je ich otec v jej opatere, ktorú mu poskytovala (až) od augusta 2015 intenzívnou celodennou starostlivosťou, poručiteľ neinformoval žalobcov, že by potreboval pomoc, a teda žalobcovia mu ani nemohli reálne pomoc poskytnúť; napokon nemali ani reálnu možnosť poskytnúť poručiteľovi pomoc. Súd nesúhlasil s

tvrdením žalovanej, že samotný alkoholizmus je choroba, a preto mali žalobcovia v l., 2. rade poskytovať otcovi pomoc. Pri akejkoľvek závislosti je predovšetkým na samotnom závislom, aby sám zabojoval a pokúsil sa svojej závislosti zbaviť. Príbuzní mu môžu iba poskytnúť pomocnú ruku, nikoho však nemožno nútiť, aby sa podrobil liečeniu závislosti, ak sám nenájde v sebe vnútornú silu na liečenie. Z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu vyplýva, že poručiteľ sa ani nepodrobil vyšetreniu závislosti na alkohole, preto mu bol vodičský preukaz odobraný. 1.4.2. Nebol daný ani ďalší dôvod vydedenia ( ) spočívajúci v trvalom neprejavení opravdivého záujmu potomka o poručiteľa. Súd prvej inštancie dôvodil, že charakter skutočného vnútorného vzťahu možno vyvodiť z vonkajších prejavov osobného, resp. písomného, styku, zo starostlivosti potomka o poručiteľa, pričom nemožno opomenúť možnosti dediča prejavovať záujem, a či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie opravdivého záujmu. Samotná existencia stavu, keď potomok neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, vyžaduje zavinenie potomka na tomto stave. Je tiež potrebné mať na pamäti to, či sa sám poručiteľ pričinil o to, aby boli medzi ním a jeho potomkom dobré vzťahy, či potom mal vôbec reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal. Ak napríklad poručiteľ k tomuto stavu sám prispel, potom bez ďalšieho nemožno vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomka malo byť dôvodom na vydedenie. Z vykonaného dokazovania v predmetnej právnej veci vyplýva, že žalobcovia v l., 2. rade nezavinili, že sa so svojím otcom (žalobca v l. rade od roku 2007 a žalobkyňa v 2. rade od roku 2012) nestretávali. Práve sám poručiteľ tento stav spôsobil a žalobcovia ani nemali možnosť obnoviť narušené vzťahy. Svedkovia M. Q., A. I. a čiastočne aj Z. I., potvrdili tvrdenia žalobcov v l., 2. rade, že ich otec nadmerne požíval alkoholické nápoje. Podľa svedka Z. I. bolo v obci všeobecne známe, že poručiteľ chodí do pohostinstva. Podľa svedkyne M. Q. na zhoršení rodinných vzťahov zohrával u poručiteľa dôležitú úlohu alkohol, ktorý svoju dcéru volal soplivá; poručiteľ vôbec nemal pekné slovo na deti. Na jednej akcii v obci na jej otázku, kde má manželku, poručiteľ odpovedal, že ju vyhodil z domu. A. I. udávala, že poručiteľ bol takmer stále opitý a potvrdila, že iba ráno sa s ním dalo porozprávať a následne už išiel do krčmy, medzitým si pospal a poobede pokračoval v pití, že svoju dcéru volal soplivá; keď bol poručiteľ pod vplyvom alkoholu, bolo ťažké s ním vydržať. Poručiteľ jej povedal, že poslal manželku a dcéru preč. Bola svedkom toho, ako žalobca v l. rade prišiel na návštevu a vtedy poručiteľ odišiel preč a nekomunikoval s ním; bolo to v čase, keď žalobcu v l. rade vyhodil z domu. Svedkyňa zopakovala, že sám poručiteľ jej povedal, že manželku, dcéru, vyhodil z domu. V konaní zostalo nesporné, že od roku 2012 žil poručiteľ v dome sám, necelé dva roky po odchode žalobkyne v 2. rade zo spoločnej domácnosti poručiteľ spísal listinu o vydedení svojich detí, a následne o niekoľko dní podal žiadosť o rozvod s matkou žalobcov. Zostalo tiež preukázané, že ani žalobkyňa v 2. rade neopustila spoločnú domácnosť s poručiteľom dobrovoľne, ale stalo sa tak náhle vo večerných hodinách po konflikte s poručiteľom. Žalovaná svoje tvrdenie, že žalobkyňa v 2. rade opustila spoločnú domácnosť s poručiteľom už skôr, ničím nepreukázala a odporuje aj tvrdeniu, že až od roku 2012 žil poručiteľ sám; odporuje tvrdeniu svedkov. Napokon sama žalovaná potvrdila, že žalobca v 1. rade im volal, resp. jej príbuznej, a snažil sa, aby jeho otec podstúpil protialkoholické liečenie. Teda v čase, keď s otcom býval v spoločnej domácnosti, sa snažil riešiť pre neho problematické užívanie alkoholu. Túto skutočnosť súd považoval za významnú z hľadiska posúdenia samotného vzťahu žalobcu v l. rade s otcom a jeho následného odchodu z domácnosti otca. Bolo preukázané, že už v roku 2007, pred odchodom žalobcu v l. rade, vznikla situácia, keď jeho otec mal samovražedné vyhrážky a zabránil mu v tom, keď mu zbraň zobral. Túto situáciu potvrdila aj žalovaná, keďže sa vtedy spolu s ďalšími príbuznými dostavila do domu poručiteľa. Žalovaná ale udávala iné dôvody, ktoré mali poručiteľa viesť k týmto vyhrážkam. Súd ďalej dôvodil, že žalobcovia v l., 2. rade nezavinili, že sa od určitého času s otcom nestretávali, resp. sa s ním stretávať nemohli. Život s osobou (s poručiteľom), ktorá nadmerne požíva alkoholické nápoje, je pre rodinných príslušníkov nesmiernym stresom. Žalobcovia v l., 2. rade sa v mladom veku museli prizerať správaniu svojho otca pod vplyvom alkoholu, sami mali odlišný postoj k životu, študovali na vysokej škole, mali svojich partnerov a následne uzatvorili manželstvá. Nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že v domácnosti nepomáhali a ani pre posúdenie veci nebolo podstatné, pretože si žalobcovia plnili predovšetkým svoje študijné povinnosti. Sám poručiteľ sa chválil svedkyni A. I., že deti úspešne študujú, a teda sám mal z ich vzdelávania radosť. Vzťah otca a detí bol poznačený požívaním alkoholu otcom (poručiteľom), čo nemožno považovať za chybu detí (žalobcov v l., 2. rade). 1.4.3. Osobitne súd prvej inštancie dôvodil, že návrh na rozvod manželstva poručiteľ podal niekoľko dní po spísaní listiny o vydedení, žalovaná so svojím manželom v danom konaní vypovedala ako svedkyňa a poručiteľa na rozvodové pojednávanie sprevádzala. Sama žalovaná poznala všetky okolnosti spísania závetu, ako aj návrhu na rozvod manželstva poručiteľa, kto ho písal, ako mal poručiteľ postupovať, jej manžel viezol poručiteľa k notárovi na spísanie listiny o vydedení svojich detí a závetu. V rozvodovom

konaní sa žalovaná, jej manžel, vyjadrovali k vzťahu detí k poručiteľovi; v tom čase už vedeli o ich vydedení. Matka žalobcov uvádzala, že z domu neodišla dobrovoľne a ak by manžel podstúpil protialkoholické liečenie, videla možnosť návratu k nemu. Žalobca v l. rade v rozvodovom konaní svojich rodičov vypovedal ako svedok a uviedol, že otca videl naposledy pred piatimi rokmi, keď ho otec z domu vyhodil. Žalobkyňa v 2. rade, tiež svedkyňa v rozvodovom konaní svojich rodičov, potvrdila, že jej otec nie je ochotný sa liečiť z alkoholizmu. 1.4.4. Súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovanej, že žalobcovia v l., 2. rade účelovo robia z poručiteľa alkoholika. Skutočnosť, že poručiteľ požíval nadmerne alkoholické nápoje, bolo preukázané výpoveďami svedkov a podporne slúži aj listinný dôkaz o tom, že poručiteľ viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu, či nie je závislý od alkoholu a nechal si vodičský preukaz odobrať. Žalobcovia nenamietali tvrdenie žalovanej, že poručiteľ bol vodič z povolania a nemohol piť alkohol. Tvrdili, že poručiteľ začal mať problémy s alkoholom až vtedy, keď zostal na invalidnom dôchodku. Obe strany videli začiatok zhoršených vzťahov po nehode matky žalobcov v l., 2. rade v roku 2007. 1.5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením ods. l, 1.6. V záhlaví napadnutého rozsudku súd prvej inštancie u žalovanej uviedol, chybou v písaní, nesprávny dátum jej narodenia, keď uviedol „4.5.1957“. Správny dátum narodenia žalovanej je 4.5.1955, ako to zo spisu, tiež zo spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. (závetu), vyplýva. Niet pochýb o tom, kto je žalovaným v predmetnom súdnom konaní (S. E., rodená H., narodená dňa X.X.XXXX).

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Do pozície žalovanej ju postavili žalobcovia napadnutím dôvodov, pre ktoré ich jej brat vydedil. Spolu s manželom bratovi poskytovala celodennú opateru v chorobe a jeho invalidite v podstate dva roky pred jeho smrťou, počas ktorých jeho deti neprejavili o neho akýkoľvek záujem. Záujem o otca, po rokoch ignorovania jeho existencie, u nich vytryskol až po jeho smrti, keď by nemali zdediť polovicu jeho domu. Jej jediným záujmom v tomto konaní nie je dostať sa k majetku brata, polovicu rodinného domu, ale brániť jeho meno proti klamlivým a jeho osobu očierňujúcim tvrdeniam zo strany jeho vlastných detí a bývalej manželky. Nikto iný mu pomoc neposkytol, čo bolo preukázané. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, nelogické, hraničí s arbitrárnosťou. Podstatnú časť rozsudku tvorí opis výpovedí účastníkov konania, svedkov, listinných dôkazov, citácií zákonných ustanovení, resp. závery, ktoré neboli sporné, na úkor úvah, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov. Dôkazy hodnotil jednostranne, bez vzájomných súvislostí, nekriticky hodnotil výpovede žalobcov ako hodnoverné, a výpoveď jej svedka M. E. hodnotil ako nepravdivú, úvahy uvádzal rozporné s výsledkami dokazovania, vnútorne rozporné, nejasné, nezrozumiteľné, závery nevyplývajú z vykonaného dokazovania, výpoveď jej a svedka M. E. bagatelizoval. Namietala tiež hodnotenie dôkazov vyplývajúcich zo spisu týkajúceho sa rozvodu manželstva rodičov žalobcov. Neuvádzala, že žalobcovia nevedeli, že je ich otec v jej opatere, ktorú mu poskytovala od augusta 2015 intenzívnou celodennou starostlivosťou. K tejto otázke v konečnom vyjadrení uviedla „Pokiaľ žalobcovia nevedeli, že ich otec je fyzicky v mojej domácnosti a ja mu poskytujem opateru v starobe a chorobe, od augusta 2015 spôsobom intenzívnej celodennej starostlivosti, keď už bol imobilný a nespôsobilý aj na bežné hygienické úkony, už samotná táto skutočnosť svedčí o ich absolútnej ľahostajnosti k svojmu otcovi. Pokiaľ o tom vedeli, tak potom aj keby poručiteľ bol naozaj taký zlý a neznesiteľný a nebolo možné s ním komunikovať, ako ho vykresľujú v tomto konaní, tak záujem o neho mohli predsa prejaviť aj iným spôsobom, než osobným fyzickým kontaktom. Nič im nebránilo kontaktovať mňa alebo niekoho z mojej rodiny, hoci aj vo forme prejavenia záujmu otázkou ako sa mu darí. Nič také sa nestalo.“ Na svojej argumentácii trvá. Žalobu považuje za neopodstatnenú, žalobcovia znášajú dôkazné bremeno, ktoré neuniesli, listina o vydedení je platná, obsahuje vôľu poručiteľa, nebolo dokázané, žeby zákonné dôvody vydedenia v čase vyhotovenia listiny o vydedení neexistovali. Podstata žaloby a informácie v nej sú dehonestáciou rodiča po jeho smrti jeho vlastnými deťmi v snahe dostať sa k jeho majetku, ktorému v starobe neposkytli ani pomoc v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom (invaliditou) ani akýkoľvek záujem, čo aj sami žalobcovia potvrdzujú. Ich argumenty vychádzajú len z ich vlastných, inými dôkazmi objektívne nepodložených, tvrdení, resp. ich matky. Správanie poručiteľa opísané žalobcami nezodpovedá jeho charakteristike podľa jej vnímania. Zdôraznila, že návrh na rozvod manželstva podal

poručiteľ a jeho manželka L. H. dokonca s rozvodom nesúhlasila, teda nechcela sa rozviesť s takým „alkoholikom a tyranom“, v rozvodovom konaní neuvádzala žiadne okolnosti o jeho alkoholizme, o jeho agresii. Obsah rozvodového spisu spochybňuje hodnovernosť L. H. a aj pravdivosť tvrdení jej a žalobcov v tomto konaní. Poručiteľ nebol zbavený ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, jeho alkoholizmus, resp. ani abúzus alkoholu, nemá oporu v žiadnych lekárskych posudkoch; nepodali trestné alebo priestupkové oznámenie pre jeho chovanie. Rešpektuje súdnu prax, že dôvody vydedenia musia existovať už v čase vyhotovenia listiny o vydedení, avšak súd nepripustil dokazovanie vzťahov medzi poručiteľom a jeho deťmi v období po vyhotovení listiny o vydedení do smrti poručiteľa (od 2.12.2013 do 2.2.2017). Netvrdí, že správanie žalobcov k poručiteľovi v tomto neskoršom období môže založiť dôvod vydedenia, ale podľa jej názoru má priamy vzťah k posudzovaniu hodnovernosti žalobcov a ich matky. Namietala tiež procesný postup súdu prvej inštancie, pretože ním súd porušil princíp rovnosti zbraní a porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. Od roku 2013 poručiteľ už žil v jej domácnosti a od augusta 2015 bol imobilný, poskytovala mu intenzívnu celodennú osobnú starostlivosť až do jeho smrti. V tom období sa jeho deti o neho vôbec nezaujímali. Listinu o vydedení poručiteľ nezmenil, nezrušil, čo svedčí o tom, že svoj názor v otázke vydedenia žalobcov nezmenil. Ani prípadné zlé vzťahy s otcom žalobcov nezbavili povinnosti poskytnúť mu starostlivosť v starobe, v chorobe; nič im nebránilo kontaktovať ju alebo niekoho z jej rodiny. Preukázaná ľahostajnosť žalobcov k poručiteľovi v tomto období spochybňuje pravdivosť ich tvrdení o tom, aký záujem o poručiteľa v skutočnosti mali a len jeho osobnostné vlastnosti a správanie komunikáciu s ním znemožňovali. Bol by totiž absurdný a neobhájiteľný záver, podľa ktorého do vyhotovenia listiny o vydedení deti o poručiteľa záujem prejavovali (alebo chceli, len on im to znemožňoval), ak je súčasne nepochybne preukázané, že kontinuálne ďalšie obdobie prevyšujúce tri roky (po vyhotovení listiny o vydedení) o poručiteľa, v čase jeho choroby - invalidity, imobility, odkázanosti na iného a zomierania - žiadny záujem neprejavili, hoci im v tom nič nebránilo. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neakceptoval jej návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcov, jej, jej manžela M. E., jej dcéry H. E., k objasneniu vzťahov medzi poručiteľom a žalobcami a ich prejavom záujmu o vlastného imobilného a umierajúceho otca v uvedenom období bezprostredne predchádzajúcom smrti poručiteľa; tiež matky žalobcov L. H. k objasneniu a odstráneniu jej rozporov pri popise vzťahu k poručiteľovi v čase rozvodového konania a v tomto konaní. Napokon súd prvej inštancie ani riadne neodôvodnil dôvod vydedenia podľa ustanovenia ods. l písm. b/ . Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a rozhodnúť tak, že žalobu zamietne a jej prizná trovy konania v plnej výške, alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie v intenciách návrhov sporových strán, ktorým správne ustálil skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Podrobne sa zaoberal (označenými) dôkazmi samostatne, ako aj v súvislostiach, svoje úvahy, ktorými dospel k rozhodnutiu, podrobne rozpísal a logicky odôvodnil každú dôležitú otázku týkajúcu sa predmetu sporu. Nerozporovali skutočnosť, že žalovaná spolu s manželom poskytli poručiteľovi pred jeho smrťou osobnú starostlivosť, nesnažia sa dehonestovať poručiteľa, ale iba si uplatňujú svoje zákonné práva vyplývajúce im z . V konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolaní na ich stranu stavia aj ich matku, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa. Pritom ide o konanie, ktoré sa týka výlučne vzťahov medzi poručiteľom a nimi (žalobcami v l., 2. rade). Preto i otázky nastolené žalovanou, na ktoré jej súd podľa jej vyjadrenia v odvolaní neposkytol odpovede, ako sú uvádzané na strane 10 odvolania, sú z pohľadu dokazovania právne irelevantné. Nie je predmetom dokazovania, prečo ich matka nepodala návrh na rozvod manželstva, prečo s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila. Žalovaná celý čas obracia pozornosť na spis týkajúci sa rozvodu manželstva ich rodičov, pričom ale predmet dokazovania v tomto konaní a v konaní o rozvod manželstva je rozdielny. V rozvodovom konaní sa riešili vzťahy medzi manželmi a nie medzi poručiteľom a jeho deťmi. Po pozornom preštudovaní výpovedí manželov a detí v oboch kauzách je zrejmé, že výpovede vzájomne korešpondujú, keďže obaja (žalobcovia v l., 2. rade) v oboch konaniach hovoria o nadmernom požívaní alkoholických nápojov poručiteľom, čo malo zásadný vplyv na jeho správanie, pričom v rozvodovom konaní videli možnosť sanácie manželských vzťahov, pokiaľ by poručiteľ absolvoval protialkoholické liečenie. V predmetnom konaní súd prvej inštancie vypočul žalovanú, ako aj na jej návrh jej manžela M. E. ku všetkým okolnostiam, teda i k obdobiu po spísaní listiny o vydedení poručiteľom. K výsluchu tohto svedka súd správne poznamenal, že zistil, že svedok bol pravdepodobne pred svojím výsluchom oboznámený s výpoveďami iných svedkov, čo vyplýva nielen z písomnej zápisnice z pojednávania zo dňa 23.10.2019, ale najmä zo zvukového

záznamu z daného pojednávania, nakoľko svedok sa vyjadroval k už realizovaným výsluchom svedkov I. a Z., k čomu právny zástupca žalovanej uviedol, že on cez obednú prestávku odpovedal áno na otázku, či kydala na poručiteľa H.. Vzhľadom na uvedené mal súd správne za to, že sú tu pochybnosti o výsluchu svedka. Žalovaná opakovane poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 13.2.2020, avšak svoje tvrdenia ničím nepodložila, spochybnila všetky svedecké výpovede, ktoré potvrdzovali ich tvrdenia (žalobcov), napriek tomu, že z jej výpovede vyplynulo, že nebola účastná situácií, ku ktorým sa vyjadrovala, vzťah ich a otca vyhodnocovala len z nepriamych vyjadrení tretích osôb a vyjadrení získaných sprostredkovane, pretože sa s nimi po roku 2008 ani nestretla. Zo svedeckých výpovedí, aj z napadnutého rozsudku, vyplýva neprimerané požívanie alkoholických nápojov poručiteľom, jeho agresívne prejavy a absolútne nevhodné správanie voči nim. Týmito svedeckými výpoveďami sa súd podrobne zaoberal a svoje úvahy nimi zdôvodňoval. Skutočnosť, že poručiteľ a žalovaná popierali alkoholizmus poručiteľa ešte neznamená, že nadmerné požívanie alkoholických nápojov poručiteľom nebolo. Súd prvej inštancie vykonal všetky sporovými stranami navrhnuté dôkazy, ktoré sa vzťahujú k veci a dôvody, prečo nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz výsluchom jej dcéry H. E., odôvodnil. Vykonanie dôkazov k objasneniu vzťahov medzi poručiteľom a nimi v období predchádzajúcom smrti poručiteľa, teda niekoľko rokov po spísaní listiny o vydedení, sú jednoznačne nadbytočné, pretože toto obdobie, po spísaní listiny o vydedení, je právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu. Rovnako nadbytočné v tomto konaní je aj doplniť dokazovanie výpoveďou svedkyne L. H. na objasnenie a odstránenie jej rozporov pri popise jej vzťahu k poručiteľovi v čase rozvodového konania, pretože výpovede v obidvoch konaniach sú porovnateľné a predmetom tohto konania nie je jej vzťah k poručiteľovi. Zdôraznili odôvodnenie rozsudku v bodoch 37. až 41., v ktorých súd prvej inštancie odôvodňuje neexistenciu dôvodu vydedenia podľa ustanovenia ods. l písm. b/ . Tvrdenie žalovanej, že poručiteľ býval v jej domácnosti už od roku 2013, bolo vyvrátené výpoveďou poručiteľa v rozvodovom konaní, ako aj výpoveďou jednotlivých svedkov vypočutých v tomto konaní. Poručiteľ minimálne do druhej polovice roku 2014 žil sám v rodinnom dome v Studienke, následne sa zdržiaval striedavo v dome v Studienke a u nej a až po roku 2015 starostlivosť o poručiteľa prevzala žalovaná. Teda bolo jednoznačne preukázané, že v čase spísania listiny o vydedení žil v rodinnom dome v Studienke sám, bol sebestačný, sebaobslužný a mimo problémov s chrbticou nemal zásadné zdravotné problémy, lieky nebral. I v tomto období naďalej poručiteľ požíval alkoholické nápoje, čo vyplýva i zo správy o zadržaní a odobratí vodičského preukazu z 26.2.2014, z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu, pričom túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná.

4. Žalovaná sa už k vyjadreniu žalobcov k jej odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. septembra 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právna zástupkyňa žalobcov, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd vyhovel žalobe vo veci samej, odvolací súd potvrdil ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ). Pre úplnosť považuje ale za potrebné uviesť ešte nasledovné.

6. Nepochybný je predmet sporu, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že nie sú dané dôvody ich vydedenia ich otcom M. H., narodený dňa X.X.XXXX, zomrel dňa X.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 2.12.2013. Nepochybný je aj obsah listiny o vydedení (č.l. 12, 28 spisu) obsiahnutý v notárskej zápisnici JUDr. O. S. zo dňa 2.12.2013, sp.zn. N 549/2013, Nz 47460/2013, NCRIs 48235/2013, v ods. II. „... v nadväznosti na ustanovenie ods. l písm. a) a b) vydeďujem svoje dve deti, a to syna S. H., narodeného XX. XX. XXXX, toho času bytom v G. - O. diely a dcéru S. H., narodenú XX. XX. XXXX, toho času bytom v S. na ulici 1. mája, pretože mi neposkytujú žiadnu pomoc, trvalo neprejavujú o mňa záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať, všetky moje snahy o nadviazanie kontaktu s nimi sa skončili neúspešne, odmietajú akýkoľvek kontakt so mnou - žiadne listy, pohľadnice, telefonáty alebo osobné stretnutie. Žiaľ, nespomenú si na mňa ani pri príležitosti sviatkov, či rodinných osláv. Ich prístup ku mne ma veľmi bolí a veľmi sa trápim pre toto ich správanie, ktoré neviem zmeniť, hoci styk s nimi som nikdy neodmietol. Určujem, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na všetkých potomkov mojich detí S. H. a S. H..“

6.1. Podľa ods. l písm. a/, b/ poručiteľ môže vydediť potomka, ak a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch; b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. 6.2. Zákonodarca dovoľuje, a aj v roku 2013 dovoľoval, fyzickým osobám urobiť poriadok pre prípad svojej smrti so svojím majetkom vrátane urobiť poriadok vo vzťahu ku svojim potomkom, ktorí budú prichádzať do úvahy ako ich zákonní dedičia. Musia však tieto úkony (závet, vydedenie) obsahovať prísne zákonné materiálne a formálne náležitosti práve z dôvodu, že v čase ich aplikácie už poručiteľ žiť nebude. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia taxatívne uvedeného v ustanovení ods. l majúci trvalý charakter. Pre všetky tam uvedené dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi (v rozpore s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie). Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenie zákona spôsobuje dôkaznú núdzu. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti, tvrdenia poručiteľa, zakladajúce niektorý dôvod vydedenia, musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu poručiteľom, ku ktorému dôjde v budúcnosti, je absolútne neplatné. Listinu o vydedení môže poručiteľ neskôr meniť, zrušiť, zničiť. 6.2.1. Neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch v rozpore s dobrými mravmi sa musia posudzovať so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musia sa vziať do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, teda aj to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi poskytnúť (napr. nemoc, invalidita, pobyt dediča vo väzení a pod.), či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval, pretože bez cudzej pomoci si svoje základné životné potreby nemohol zabezpečiť. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne, keď sám poručiteľ sa nechová k potomkovi v rozpore s dobrými mravmi; treba prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka. 6.2.2. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa, v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti). Za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nemožno považovať prípad, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr. alkoholizmus rodiča, bezdôvodné napádanie dieťaťa, bezdôvodné vyháňanie dieťaťa zo spoločnej domácnosti a pod.) a z tohto dôvodu sám potomok nemal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal, teda či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať, udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Zákonný dôvod vydedenia podľa ustanovenia vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. 6.2.3. Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem (k ods. 6 až 6.2.3. porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe v roku 1997 pod č. 61, m.m. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , , ).

7. Ako je uvedené vyššie v predmetnej právnej veci poručiteľ vydedil svojich potomkov (žalobcov v l., 2. rade) a ich potomkov dňa 2.12.2013. Poručiteľ v listine o vydedení neuvádzal a ani v predmetnom súdnom konaní nebolo preukázané, žeby sa dovtedy žalobcovia v l., 2. rade k poručiteľovi trvalo chovali v rozpore s dobrými mravmi, žeby ich chovanie bolo možné nepochybne podriadiť pod ustanovenie ods. l písm. a/, b/ . Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že žaloba je dôvodná, že žalobcovia si splnili svoju základnú povinnosť tvrdenia a následne dôkaznú povinnosť ( ). Naopak žalovaná svoju povinnosť tvrdenia nesplnila a následne dôkaznú povinnosť neuniesla. Všetky jej dôvody, dôkazy, smerovali do obdobia posledných dvoch rokov života poručiteľa (2015 - 2.2.2017). Žiadne nové skutočnosti, ktoré by svedčali v prospech žalovanej, nepriniesli ani skutočnosti vyplývajúce zo spisu týkajúceho sa rozvodu manželstva rodičov žalobcov. Ak potom súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie ňou navrhovaným spôsobom, rozhodol vecne a právne

správne. V čase vyhotovenia listiny o vydedení z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že poručiteľ bol sebestačný, nebol vôbec odkázaný na pomoc iných, základom zlých vzťahov s deťmi bolo požívanie alkoholických nápojov poručiteľom, (bezdôvodné) vyháňanie detí zo spoločnej domácnosti s ním. Napokon ani z listiny o vydedení nevyplýva, a ani žalovaná netvrdila, žeby pred 2.12.2013 poručiteľ svoje deti skutočne kontaktoval, teda žeby sa sám snažil o nadviazanie akéhokoľvek kontaktu s nimi, o odstránenie spornosti v ich vzťahoch. Dôvody vydedenia obsiahnuté v listine o vydedení zo dňa 2.12.2013 sú citáciou zákonných dôvodov bez konkrétneho skutkového opisu vzťahujúceho sa k poručiteľovi a jeho deťom. Takto koncipované dôvody vydedenia založili (už teraz trvalú) dôkaznú núdzu žalovanej. Túto nemožno odstrániť práve z dôvodu, že ten, kto vydedil svojich potomkov a ich potomkov, už nežije. Právne irelevantné zostali tvrdenia žalovanej aj v tom, že sa o poručiteľa starala posledné dva roky pred jeho smrťou (2015 - 2.2.2017), jej všeobecné tvrdenia v tom, že súd hodnotil výpoveď jej manžela Alojza Haramiu za nepravdivú, všeobecné tvrdenia v tom, že dôkazy, neuviedla ktoré, zostali rozporné, nejasné, nezrozumiteľné, ktoré súd bagatelizoval.

8. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla vada týkajúca sa procesných podmienok, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; napokon takú ani odvolateľka netvrdila ( ). Procesným postupom súd prvej inštancie neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne aj správne právne rozhodol. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá zakotvené v ustanovení

9. Postupom podľa ustanovenia odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, keďže je nepresný. Nie je z neho zrejmé, v akom pomere sa žalobcovia podieľajú na nároku na náhradu trov konania proti žalovanej. Keďže základom je dedičské konanie po ich otcovi, a keďže do skončenia dedičského konania sú všetci dedičia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, potom aj ich nárok na náhradu trov konania je nárokom solidárnym ( ods. l ; ods. l, ods. l ). Nadbytočná je tá časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd uvádza, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Totiž táto časť vyplýva priamo zo zákona ( ).

10. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

11. Žalobcovia mali úspech aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, a tak im, opätovne spoločne a nerozdielne proti žalovanej, odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % ( ods. l, ods. l, ods. l ). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v osobe súdneho úradníka ( ).

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( veta druhá v spojení s zákona č, o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).