Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/239/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Soni Mesiarkinovej,

v právnej veci navrhovateľa R. P., bývajúceho v L., proti odporcom 1/ M. V., 2/ A. V., obaja

bývajúci v B., zastúpení JUDr. M. P., advokátom v T., o určenie neplatnosti listiny o

vydedení, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. , o dovolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 5. mája 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 20. novembra 2008 č.k. -62 zamietol

návrh navrhovateľa a odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch svojho

rozhodnutia uviedol, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu, na strane navrhovateľa je

daný naliehavý právny záujem v tom smere, že ako zákonný dedič sa domáha svojich

majetkových práv, ktoré by mu mali titulom dedenia patriť a listinou o vydedení mu bolo toto

právo odopreté. Poručiteľ v danom prípade dôvody vydedenia oprel o ustanovenie § 469a

ods. 1 písm. b/ . Z výpovedí účastníkov i svedkyne vyplynulo,

že navrhovateľ trvale neprejavoval skutočný záujem ako potomok o poručiteľa. Nie je

rozhodujúce, že poručiteľ ho za svojho syna nepovažoval. Keďže navrhovateľ o poručiteľa

trvale neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, dôvody

vydedenia sú dôvodné. Súd prvého stupňa preto návrh považoval za nedôvodný a v celom

rozsahu ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave rozsudkom z 5. mája 2009,

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že listina

o vydedení, napísaná dňa X. poručiteľom J. V., narodeným X., naposledy bytom T.,

zomrelým dňa X., do notárskej zápisnice notárky JUDr. D. J., pod sp. zn. N 319/2003, Nz

91634/2003, je neplatná v časti vydedenia navrhovateľa a jeho potomkov. Navrhovateľovi

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal

na okolnosti predmetnej veci, najmä na vzťah navrhovateľa a poručiteľa. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Odvolací súd skonštatoval, že

navrhovateľ nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že

o poručiteľa neprejavil záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že ho ako

potomka zavrhol hneď po jeho narodení. Navrhovateľ sa svojim konaním nepričinil na vzniku

tohto stavu, tento nezavinil ani čiastočne. Za týchto okolností nebolo možné od neho

požadovať zmenu v postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase

medzi ním a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, resp. citový vzťah, v

ktorom by navrhovateľ mohol pokračovať. Preto návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že

listina o vydedení, napísaná dňa 13.10.2003 je neplatná v časti vydedenia navrhovateľa a jeho

potomkov. Odvolací súd navrhovateľovi ako úspešnému v tomto konaní, nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania, keďže si žiadne trovy neuplatnil.

Proti rozsudku odvolacieho súd podali dovolanie odporcovia 1/ a 2/, ktorí ho žiadali

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom a trvali na tom, že dôvody vydedenia v danom prípade sú dané.

Odvolaciemu súdu vytýkali, že celá jeho argumentácia je založená na tom, že poručiteľ sa

o navrhovateľa dostatočne nezaujímal a preto nebol dôvod na vydedenie. V odôvodnení

rozhodnutia nezohľadnil postoje, ako aj úkony matky - osoby navrhovateľovi najbližšej

a úkony navrhovateľa samotného. Poukázali na to, že dňa 13.10.2003 poručiteľ zriadil

vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr. D. J. č. N 319/2003,

Nz 91634/2003 Listinu o vydedení, v ktorej jednoznačne uviedol ako dôvod vydedenia

skutočnosť, že navrhovateľ sa nikdy o poručiteľa nezaujímal, nikdy ho nekontaktoval a to ani

po dovŕšení svojej plnoletosti. Po dovŕšení plnoletosti navrhovateľa, zaslala matka

navrhovateľa poručiteľovi písomné prehlásenie s úradne overeným podpisom, že sa

navrhovateľ s poručiteľom v detstve nestýkal, v súčasnosti sa nestýka a ani v budúcnosti sa

stretávať nebude. V závere notárskej zápisnice bol dôvod vydedenia kvalifikovaný v súlade

s tak, že navrhovateľ trvale o poručiteľa

neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Zdôraznili, že matka

navrhovateľa si od narodenia navrhovateľa neželala, aby sa poručiteľ stýkal s navrhovateľom,

pričom poručiteľovi v tom bránila všetkými spôsobmi. Poručiteľovi teda nebolo umožnené,

aby si vytvoril a rozvíjal akýkoľvek vzťah k navrhovateľovi. Túto skutočnosť dokazuje

jednak písomné podanie odporcov z 9.5.2008, ich výpovede na pojednávaní 24.6.2008,

výpoveď svedkyne V. Č. a najmä žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z 24.8.1988,

ktorá bola spísaná v čase, keď navrhovateľ mal 6 rokov, a v ktorej matka navrhovateľa

jednoznačne uviedla, že jej vtedajší manžel má veľmi dobrý vzťah k navrhovateľovi, nerobí

medzi deťmi rozdiely a navrhovateľ ho považuje za svojho vlastného otca, pretože tohto

(biologického) nepozná. Zároveň v tejto žiadosti matka navrhovateľa uviedla, že jej vtedajší

manžel si mieni maloletého syna osvojiť. Preto všetky tvrdenia o tom, že sa navrhovateľ so

svojou matkou snažili kontaktovať poručiteľa a vytvoriť vzťah sú vymyslené a účelové. Mali

za to, že navrhovateľ v doterajšom konaní dôkazné bremeno neuniesol a ani nepreukázal, že

by neboli dané dôvody pre vydedenie. Nesúhlasili ani s argumentom odvolacieho súdu v

napadnutom rozsudku, že navrhovateľ nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky

vydedenia, pretože situáciu, že o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej

miere poručiteľ tým, že ho ako potomka zavrhol hneď po narodení. Nemožno považovať za

rozhodujúce, že poručiteľ pôvodne navrhovateľa nepovažoval za svojho syna, pretože

otcovstvo bolo určené súdom. Navrhovateľovi bola táto skutočnosť známa a svoj záujem

o otca prejaviť mohol bez ohľadu na to, či predtým poručiteľ otcovstvo popieral alebo nie, a

teda či bol pozitívny predpoklad, že tento záujem bude opätovaný. Navrhovateľ v doterajšom

konaní žiaden prejav záujmu o otca počas jeho života nepreukázal. V podstate preukázal po

poručiteľovej smrti záujem iba o jeho majetok, čo samo osobe možno považovať za konanie

v rozpore s dobrými mravmi. Samotná skutočnosť, že vzťah medzi navrhovateľom

a poručiteľom nebol riadne vytvorený, alebo bol len formálny, nie je dôvodom na to, aby

nemohlo dôjsť k vydedeniu z dôvodu neprejavenia opravdivého záujmu o poručiteľa.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení poukázal na vecnú správnosť napadnutého

rozsudku, ktorého závery vychádzali z vykonaného dokazovania. Žiadal preto dovolanie

odporcov 1/, 2/ zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú riadne zastúpení

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, že dovolanie odporcov nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených

v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v ,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ a g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom zistená

a dovolatelia ani vo svojom dovolaní nenamietali, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Z obsahu dovolania odporcov 1/, 2/ vyplýva, že títo ako dovolací dôvod uplatňujú

ustanovenie

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho

viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k vyhoveniu návrhu, je vecne správne.

Podľa ustanovenia , môže poručiteľ

vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc

v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Rovnako môže poručiteľ urobiť aj

vtedy, ak potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok

mal prejavovať.

Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa

odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa

zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne

a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných

požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia

uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia

a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie

sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine

o vydedení.

Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a/ a b/ vyplýva, že na ich

základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch

poručiteľa a potomka. Dovolací súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu

v zmysle ustanovenia , považoval za významný

vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného

vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného

vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne

písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom

pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/

, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať

takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi

v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne,

či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.

Zákonný dôvod vydedenia uvedený v totiž

vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len

samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa

je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je

skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho,

že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by

neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu

potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné.

K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a

. Pôjde predovšetkým o otázku skutkovú a posúdenie okolnosti

konkrétneho prípadu (R 45/1986).

Odvolací súd výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že poručiteľ

po narodení navrhovateľa zapieral voči nemu otcovstvo, ktoré muselo byť určené súdom,

navrhovateľ (ako maloleté dieťa) bol zverený do výchovy matky a otcovi (poručiteľovi) bola

uložená povinnosť platiť na výživu dieťaťa sumu 400 Kčs mesačne. Svoj postoj voči nemu

nezmenil ani potom, čo bol v konaní o určenie otcovstva neúspešný, o navrhovateľa sa

nezaujímal a nepovažoval ho za svoje dieťa. Poručiteľ súdom určené výživné riadne neplatil.

Navrhovateľ sa s poručiteľom počas svojho života osobne vôbec nekontaktoval (vyvinul

úsilie sa s ním stretnúť keď mal 14 rokov, avšak poručiteľ nebol doma), v kontakte

s poručiteľom bola iba jeho matka, takže k osobnému kontaktu medzi navrhovateľom

a poručiteľom nikdy nedošlo. Navrhovateľ poručiteľa poznal iba z rozprávania, nevznikol

medzi nimi žiaden vzťah. Poručiteľ sa oženil a aj vo svojom manželstve pretrvával

v presvedčení, že navrhovateľ nie je jeho dieťaťom.

Podľa názoru dovolacieho súdu výklad uvedeného ustanovenia odvolacím súdom

v prejednávanej veci bol správny. Právne závery odvolacieho súdu zodpovedajú skutkovým

zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Jeho právny záver, že navrhovateľ

nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa

neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že ho ako potomka

zavrhol hneď po jeho narodení, je správny. Navrhovateľ sa svojím konaním nepričinil

na vzniku tohto stavu, tento nezavinil ani čiastočne. Mal za to, že za týchto okolností nebolo

možné od neho požadovať zmenu v jeho postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí

plnoletosti, lebo v tom čase medzi ním a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný

vzťah, resp. citový vzťah, v ktorom by mohol pokračovať, resp. na ktorý by mohol prípadne

nadviazať. Dovolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho

súdu, ako aj s dôvodmi dovolaním napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne

poukazuje.

Keďže v predmetnej veci neboli dané dôvody vydedenia uvedené v ustanovení § 469a

ods. 1 písm. b/ , zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu považoval

za správny a preto dovolanie odporcov 1/, 2/ podľa zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania, proti odporcom 1/, 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania (243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24 februára 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská