Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 63 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (79)951/376390.8ee2fb.pdf
PDF · 115.66 KB
No categories available
5Cdo/239/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Soni Mesiarkinovej,
v právnej veci navrhovateľa R. P., bývajúceho v L., proti odporcom 1/ M. V., 2/ A. V., obaja
bývajúci v B., zastúpení JUDr. M. P., advokátom v T., o určenie neplatnosti listiny o
vydedení, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 16 C 17/2008, o dovolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 5. mája 2009, sp. zn. 9 CoD 19/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava rozsudkom z 20. novembra 2008 č.k. 16 C 17/2008-62 zamietol
návrh navrhovateľa a odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu, na strane navrhovateľa je
daný naliehavý právny záujem v tom smere, že ako zákonný dedič sa domáha svojich
majetkových práv, ktoré by mu mali titulom dedenia patriť a listinou o vydedení mu bolo toto
právo odopreté. Poručiteľ v danom prípade dôvody vydedenia oprel o ustanovenie § 469a
ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka. Z výpovedí účastníkov i svedkyne vyplynulo,
že navrhovateľ trvale neprejavoval skutočný záujem ako potomok o poručiteľa. Nie je
rozhodujúce, že poručiteľ ho za svojho syna nepovažoval. Keďže navrhovateľ o poručiteľa
trvale neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, dôvody
vydedenia sú dôvodné. Súd prvého stupňa preto návrh považoval za nedôvodný a v celom
rozsahu ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave rozsudkom z 5. mája 2009,
sp. zn. 9 CoD 19/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že listina
o vydedení, napísaná dňa X. poručiteľom J. V., narodeným X., naposledy bytom T.,
zomrelým dňa X., do notárskej zápisnice notárky JUDr. D. J., pod sp. zn. N 319/2003, Nz
91634/2003, je neplatná v časti vydedenia navrhovateľa a jeho potomkov. Navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na okolnosti predmetnej veci, najmä na vzťah navrhovateľa a poručiteľa. Na rozdiel od súdu
prvého stupňa dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Odvolací súd skonštatoval, že
navrhovateľ nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že
o poručiteľa neprejavil záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že ho ako
potomka zavrhol hneď po jeho narodení. Navrhovateľ sa svojim konaním nepričinil na vzniku
tohto stavu, tento nezavinil ani čiastočne. Za týchto okolností nebolo možné od neho
požadovať zmenu v postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase
medzi ním a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, resp. citový vzťah, v
ktorom by navrhovateľ mohol pokračovať. Preto návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že
listina o vydedení, napísaná dňa 13.10.2003 je neplatná v časti vydedenia navrhovateľa a jeho
potomkov. Odvolací súd navrhovateľovi ako úspešnému v tomto konaní, nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania, keďže si žiadne trovy neuplatnil.
Proti rozsudku odvolacieho súd podali dovolanie odporcovia 1/ a 2/, ktorí ho žiadali
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom a trvali na tom, že dôvody vydedenia v danom prípade sú dané.
Odvolaciemu súdu vytýkali, že celá jeho argumentácia je založená na tom, že poručiteľ sa
o navrhovateľa dostatočne nezaujímal a preto nebol dôvod na vydedenie. V odôvodnení
rozhodnutia nezohľadnil postoje, ako aj úkony matky - osoby navrhovateľovi najbližšej
a úkony navrhovateľa samotného. Poukázali na to, že dňa 13.10.2003 poručiteľ zriadil
vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr. D. J. č. N 319/2003,
Nz 91634/2003 Listinu o vydedení, v ktorej jednoznačne uviedol ako dôvod vydedenia
skutočnosť, že navrhovateľ sa nikdy o poručiteľa nezaujímal, nikdy ho nekontaktoval a to ani
po dovŕšení svojej plnoletosti. Po dovŕšení plnoletosti navrhovateľa, zaslala matka
navrhovateľa poručiteľovi písomné prehlásenie s úradne overeným podpisom, že sa
navrhovateľ s poručiteľom v detstve nestýkal, v súčasnosti sa nestýka a ani v budúcnosti sa
stretávať nebude. V závere notárskej zápisnice bol dôvod vydedenia kvalifikovaný v súlade
s § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka tak, že navrhovateľ trvale o poručiteľa
neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Zdôraznili, že matka
navrhovateľa si od narodenia navrhovateľa neželala, aby sa poručiteľ stýkal s navrhovateľom,
pričom poručiteľovi v tom bránila všetkými spôsobmi. Poručiteľovi teda nebolo umožnené,
aby si vytvoril a rozvíjal akýkoľvek vzťah k navrhovateľovi. Túto skutočnosť dokazuje
jednak písomné podanie odporcov z 9.5.2008, ich výpovede na pojednávaní 24.6.2008,
výpoveď svedkyne V. Č. a najmä žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z 24.8.1988,
ktorá bola spísaná v čase, keď navrhovateľ mal 6 rokov, a v ktorej matka navrhovateľa
jednoznačne uviedla, že jej vtedajší manžel má veľmi dobrý vzťah k navrhovateľovi, nerobí
medzi deťmi rozdiely a navrhovateľ ho považuje za svojho vlastného otca, pretože tohto
(biologického) nepozná. Zároveň v tejto žiadosti matka navrhovateľa uviedla, že jej vtedajší
manžel si mieni maloletého syna osvojiť. Preto všetky tvrdenia o tom, že sa navrhovateľ so
svojou matkou snažili kontaktovať poručiteľa a vytvoriť vzťah sú vymyslené a účelové. Mali
za to, že navrhovateľ v doterajšom konaní dôkazné bremeno neuniesol a ani nepreukázal, že
by neboli dané dôvody pre vydedenie. Nesúhlasili ani s argumentom odvolacieho súdu v
napadnutom rozsudku, že navrhovateľ nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky
vydedenia, pretože situáciu, že o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej
miere poručiteľ tým, že ho ako potomka zavrhol hneď po narodení. Nemožno považovať za
rozhodujúce, že poručiteľ pôvodne navrhovateľa nepovažoval za svojho syna, pretože
otcovstvo bolo určené súdom. Navrhovateľovi bola táto skutočnosť známa a svoj záujem
o otca prejaviť mohol bez ohľadu na to, či predtým poručiteľ otcovstvo popieral alebo nie, a
teda či bol pozitívny predpoklad, že tento záujem bude opätovaný. Navrhovateľ v doterajšom
konaní žiaden prejav záujmu o otca počas jeho života nepreukázal. V podstate preukázal po
poručiteľovej smrti záujem iba o jeho majetok, čo samo osobe možno považovať za konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Samotná skutočnosť, že vzťah medzi navrhovateľom
a poručiteľom nebol riadne vytvorený, alebo bol len formálny, nie je dôvodom na to, aby
nemohlo dôjsť k vydedeniu z dôvodu neprejavenia opravdivého záujmu o poručiteľa.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení poukázal na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, ktorého závery vychádzali z vykonaného dokazovania. Žiadal preto dovolanie
odporcov 1/, 2/ zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú riadne zastúpení
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že dovolanie odporcov nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným
dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených
v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p.,
neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ a g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom zistená
a dovolatelia ani vo svojom dovolaní nenamietali, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.
Z obsahu dovolania odporcov 1/, 2/ vyplýva, že títo ako dovolací dôvod uplatňujú
ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho
viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k vyhoveniu návrhu, je vecne správne.
Podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka môže poručiteľ
vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc
v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Rovnako môže poručiteľ urobiť aj
vtedy, ak potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
mal prejavovať.
Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa
odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa
zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne
a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných
požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia
uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia
a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie
sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine
o vydedení.
Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a/ a b/ vyplýva, že na ich
základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch
poručiteľa a potomka. Dovolací súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu
v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, považoval za významný
vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného
vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného
vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne
písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom
pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/
Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať
takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi
v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne,
či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.
Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž
vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len
samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa
je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je
skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho,
že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by
neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.
Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu
potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné.
K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a
Občianskeho zákonníka. Pôjde predovšetkým o otázku skutkovú a posúdenie okolnosti
konkrétneho prípadu (R 45/1986).
Odvolací súd výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že poručiteľ
po narodení navrhovateľa zapieral voči nemu otcovstvo, ktoré muselo byť určené súdom,
navrhovateľ (ako maloleté dieťa) bol zverený do výchovy matky a otcovi (poručiteľovi) bola
uložená povinnosť platiť na výživu dieťaťa sumu 400 Kčs mesačne. Svoj postoj voči nemu
nezmenil ani potom, čo bol v konaní o určenie otcovstva neúspešný, o navrhovateľa sa
nezaujímal a nepovažoval ho za svoje dieťa. Poručiteľ súdom určené výživné riadne neplatil.
Navrhovateľ sa s poručiteľom počas svojho života osobne vôbec nekontaktoval (vyvinul
úsilie sa s ním stretnúť keď mal 14 rokov, avšak poručiteľ nebol doma), v kontakte
s poručiteľom bola iba jeho matka, takže k osobnému kontaktu medzi navrhovateľom
a poručiteľom nikdy nedošlo. Navrhovateľ poručiteľa poznal iba z rozprávania, nevznikol
medzi nimi žiaden vzťah. Poručiteľ sa oženil a aj vo svojom manželstve pretrvával
v presvedčení, že navrhovateľ nie je jeho dieťaťom.
Podľa názoru dovolacieho súdu výklad uvedeného ustanovenia odvolacím súdom
v prejednávanej veci bol správny. Právne závery odvolacieho súdu zodpovedajú skutkovým
zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Jeho právny záver, že navrhovateľ
nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa
neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že ho ako potomka
zavrhol hneď po jeho narodení, je správny. Navrhovateľ sa svojím konaním nepričinil
na vzniku tohto stavu, tento nezavinil ani čiastočne. Mal za to, že za týchto okolností nebolo
možné od neho požadovať zmenu v jeho postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí
plnoletosti, lebo v tom čase medzi ním a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný
vzťah, resp. citový vzťah, v ktorom by mohol pokračovať, resp. na ktorý by mohol prípadne
nadviazať. Dovolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho
súdu, ako aj s dôvodmi dovolaním napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne
poukazuje.
Keďže v predmetnej veci neboli dané dôvody vydedenia uvedené v ustanovení § 469a
ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu považoval
za správny a preto dovolanie odporcov 1/, 2/ podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania, proti odporcom 1/, 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení
s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24 februára 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská