Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-9-2023.pdf
PDF · 203.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Marekom Labudom v spore žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX C., 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX C., obaja zastúpení: JUDr. Jozef Semjan, advokát, IČO: 53 214 200, so sídlom Včelárska 18, 821 05 Bratislava, proti žalovaným: 1/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Zuzana Nespalová, advokát, IČO: 30 866 359, so sídlom Saratovská 6/D, 841 02 Bratislava, 2/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X, XXX XX C., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto
r o z h o d o l :
1
I. Dôvody vydedenia H. I. A., narodeného XX.XX.XXXX, ktorého dôsledky sa vzťahujú i na všetkých potomkov H. I. A., ktorými sú žalobcovia, otcom J. A., I. A., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX, ktoré sú uvedené v Závete a listine o vydedení zo dňa 22.09.2004 spísanej vo forme Notárskej zápisnice K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, nie sú dané.
II. Vo zvyšnej časti o určenie, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi J. A., I. A., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, súd konanie zastavuje.
III. Žiadna so sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1
1. Žalobcovia sa žalobou proti žalovaným domáhajú určenia, že dôvody vydedenia H. I. A. otcom J. A., ktorého dôsledky sa vzťahujú i na všetkých potomkov H. I. A., ktoré sú uvedené v Závete a listine o vydedení spísanej vo forme Notárskej zápisnice K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXX/XXXX dňa 22.09.2004 nie sú dané. Žalobcovia sa žalobou po pripustení jej zmeny domáhajú aj určenia, že sú dedičmi po poručiteľovi. Žalobcovia boli postupom podľa § 194 ods. 1 CMP na podanie takejto žaloby odkázaní uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 65D/80/2022 (Dnot 29/2022) zo dňa 22.06.2023, prostredníctvom notárky L. M. N., ktorá tam vedené konanie pod sp. zn. 65D/80/2022 zároveň týmto uznesením prerušila do vyriešenia skutkového sporu.
2. Žalobcovia boli uznesením sp. zn. 65D/80/2022 (Dnot 29/2022) zo dňa 22.06.2023 odkázaní na podanie žaloby o určenie: (a) skutkovej otázky, že dôvody vydedenia nie sú dané a nadbytočne aj, že (b) žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi. Lehotu na podanie žaloby notárka určila na 1 mesiac od právoplatnosti uznesenia. Súd konštatuje, že žaloba bola podaná v jednomesačnej prekluzívnej lehote určenej uznesením súdneho komisára podľa § 194 CMP. Hoci pôvodný petit doslovne nekopíroval znenie určené notárkou, súd posudzuje procesný úkon podľa jeho obsahu. Z pôvodnej žaloby bolo zrejmé, že žalobcovia otvorili spor o skutkovú otázku, či dôvody vydedenia sú dané. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/49/2021 a rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/8/2026, súd je viazaný obsahom žaloby, nie jej doslovnou formuláciou. Nesprávna formulácia petitu nemôže ísť na ťarchu žalobcov, ak zjavne smerujú k vyriešeniu správne identifikovanej skutkovej otázky. Podľa § 194 CMP má byť predmetom sporu výlučne skutková otázka, od ktorej sa odvíja dedičské právo. Žalobcovia už v pôvodnej včasnej žalobe uplatnili skutkovú časť petitu („dôvody vydedenia nie sú dané“). Právne posúdenie (určenie neplatnosti listiny alebo priame určenie dedičského práva) je v sporovom konaní nadbytočné, keďže toto posúdenie prináleží notárovi v dedičskom konaní. Súd tak môže o žalobe v časti týkajúcej sa dôvodov vydedenia konať a rozhodnúť a zvyšok žaloby (určenie dedičského práva) posúdiť samostatne.
3. Žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa 22.09.2004 bol J. A., I. A., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/X, C. (ďalej aj ako „Poručiteľ“) spísaný Závet a listina o vydedení, a to vo forme notárskej zápisnice K. XXX/XXXX K. XXXXX/XXXX (ďalej ako „Závet a listina o vydedení“). Poručiteľ v Závete a listine o vydedení uvádza, že v celom rozsahu v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydeďuje svojho syna I. A., narodeného XX.XX.XXXX, vtedy trvalý pobyt E. X/X, C. a podľa ustanovenia § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dôsledky vydedenia vzťahujú i na všetkých potomkov p. H. I. A.. Dňa 24.05.2023 boli žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ ako účastníci dedičského konania sp. zn. 65D/80/2022 Dnot 29/2022 vedenom poverenou notárkou L. M. N., v dedičskej veci po Poručiteľovi oboznámení so Závetom a listinou o vydedení, pričom žalobcom bola poskytnutá lehota do 24.06.2023 na zaslanie písomného vyjadrenia k Závetu a listine o vydedení. Dňa 21.06.2023 žalobcovia podali notárke L. M. N. písomné vyjadrenie k Závetu a listine o vydedení. Dňa 22.06.2023 Mestský súd Bratislava IV prostredníctvom notárky L. M. N. vydal uznesenie sp. zn. 65D/80/2022 (Dnot 29/2022), ktorým konanie o dedičstve prerušil. Súd zároveň žalobcov odkázal, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia, podali na Mestský súd Bratislava IV žalobu o určenie, že dôvody vydedenia H. I. A., ktorého dôsledky sa vzťahujú i na všetkých potomkov H. I. A., ktoré sú uvedené v Závete a listine o vydedení nie sú dané a že ako žalobcovia sú dedičmi po Poručiteľovi. Žalobcovia sú deti p. H. I. A. a jeho pani manželky M. A.. Žalovaná 1/ je manželkou Poručiteľa a zároveň babkou žalobcov. Žalovaný 2/ je synom Poručiteľa a žalovanej 1/, zároveň je žalovaný 2/ bratom p. H. I. A..
4. Pre presnejšie pochopenie vzťahu medzi otcom a synom a jeho rodinou, čiže medzi Poručiteľom a p. H. I. A., žalobcovia uviedli nasledovné skutkové tvrdenia. Keď sa Poručiteľ a jeho manželka (žalovaná 1/) dozvedeli, že manželka p. H. I. A. pani M. A. je tehotná, a to pri prvom aj druhom tehotenstve, tak Poručiteľ so žalovanou 1/ posielali pani M. A. na potrat. Pri druhom tehotenstve, z ktorého sa narodila žalobkyňa 2/, na pani A. vykrikovali, aby pani M. A. „išla za dedom A., otcom p. M. A., aby jej prikázal ísť na potrat, že oni doma nebudú trpieť pan*hartov. Poručiteľ neprijal narodenie žalobkyne 2/, nebol sa na ňu ani pozrieť. Až keď mala žalobkyňa 2/ štyri mesiace, prišiel na jej krstiny do kostola a videl ju prvý krát. Na krst prišiel z dôvodu, aby ľudia, ktorí ich poznali, nehovorili, že chýbal pri krste svojej vnučky (žalobkyne 2/). Od samotného začiatku, keď sa p. H. I. A. s M. A. a žalobcom 1/ presťahoval bývať do rodinného domu, ktorý sa nachádzal hneď vedľa domu Poručiteľa a žalovanej 1/, tak sa tvorili napätia medzi rodinami. Poručiteľ a žalovaná 1/ odmietali odzdraviť p. H. I. A. a jeho rodinu. Keď rodina p. H. I. A. pozdravila Poručiteľa a žalovanú 1/, oni sa otáčali chrbtom a neodzdravili. Po presťahovaní p. H. I. A. a jeho rodiny z bytu na Saratovskej ulici do jeho rodinného domu, ktorý sa nachádzal vedľa rodinného domu Poručiteľa a žalovanej 1/, p. H. I. A. hneď musel odovzdať kľúče od svojho domu Poručiteľovi a žalovanej 1/, tak ako to vyžadovali. Poručiteľ a žalovaná 1/ chodili do rodinného domu p. H. I. A. kedykoľvek, dávali jemu a jeho rodine najavo, že rodinný dom je ich a oni sú iba v podnájme, čo nebola pravda. Rodinný dom vlastnil p. H. I. A. (postavil) na pozemku, ktorý dostal darom od svojich rodičov. Bol povinný odovzdávať každý mesiac celú výplatu, až do doby, kým sa neoženil. Na stavbe domu sa pravidelne zúčastňoval a financoval svojou odovzdanou výplatou. Poručiteľ sa neúspešne domáhal vrátenia daru späť v súdnom konaní na OS Bratislava IV. Pánovi Ing. Ščepánovi Poručiteľ zakázal posadiť si zeleninu a okrasné rastliny v záhrade okolo rodinného domu. Poručiteľ postavil plechovú búdu
priamo za rodinný dom p. H. I. A., v ktorej uskladňovali všetko, čo nechcel mať u seba v pivnici. Keď si p. H. I. A. posadil pred svoj rodinný dom sadenicu borovice, tak Poručiteľ mu ju vytrhol a žalovaná 1/ si tam posadila kosatce. Pán H. I. A. nemohol urobiť nič podľa svojho vkusu, a na všetko potreboval odobrenie Poručiteľa. So všetkými podmienkami a pripomienkami Poručiteľa a žalovanej 1/, musel p. H. A. a jeho rodina ticho súhlasiť, aby nebol konflikt. Poručiteľ nedovolil rodine p. H. I. A. postaviť si vlastnú bránku do domu a rovnako mu zakazovali využívať jeho bránku, dôsledkom bolo, že rodina jeho syna musela preskakovať plot. Keď p. H. I. A. zavolal majstrov, aby zhotovili druhú bránku, Poručiteľ ich začal vyháňať. Žalovaná 1/ sa vyhrážala p. M. A., že keď budú chodiť cez ich bránu a po ich dvore, tak sa stane vražda. Tento odkaz bol podaný i v mene Poručiteľa, preto sa rozhodol H. I. A. situáciu riešiť tým, že urobil vchodovú bránku k svojmu domu. Poručiteľ spolu so žalovanou 1/ opakovane vyhadzovali p. H. I. A. spolu s jeho rodinou z rodinného domu a to aj v útlom veku žalobcov, a to napríklad z dôvodu, že bol prevesený paplón na balkóne rodinného domu rodiny p. H. I. A., ktorý sa sušil (precikaný žalobcom 1/ ako dieťaťom). Poručiteľ so žalovanou 1/ opakovane spomínali narážky typu, že „to tu vyzerá ako na cigánskom dvore“, nadávali p. H. A. za jeho manželku, že má okamžite odísť lebo oni „ku*vu v dome nechcú“. Poručiteľ nikdy nesúhlasil s manželstvom svojho syna p. H. I. A., pretože jeho manželka bola podľa jeho slov „cigánka“. Poručiteľ a žalovaná 1/ opakovane p. H. I. A. a jeho rodine nadávali a vyhrážali sa. Poručiteľ v dome H. I. A. napadol manželku p. M. A. a chcel ju vyhodiť z poschodia cez okno spálne rodinného domu. Ďalej Poručiteľ zakazoval p. H. A. a jeho rodine návštevy, dokonca návštevu babky žalobcov p. A., tú chceli vyťahať za vlasy, keď prišla. Poručiteľ bránil svojmu synovi žalovanému 2/ stretávať sa so svojím bratom p. H. I. A., následkom čoho bolo, že sa museli spolu stretávať mimo domu. Poručiteľ mal negatívny vzťah aj k svojim vnúčatám, t. j. žalobcom. Ako je vyššie spomenuté, neprial si ich narodenie a posielal ich matku na potrat. Nesprával sa k nim prívetivo, nezdravil ich. Pravidelne sa pred ich návštevou zatajoval, napríklad keď im chceli žalobcovia ukázať vysvedčenie alebo zablahoželať k sviatku. Keď sa žalobcovia prišli pochváliť so známkami, tak ich skritizoval „nechápe ako im učiteľka mohla dať dobré známky“. Rovnako, keď chodili mu ukazovať hračky, ktoré dostali, tak ich konfrontoval Poručiteľ, odkiaľ majú ich rodičia peniaze, že im ich kúpili, načo „vyhadzujú peniaze na sprostosti“. Poručiteľ zakazoval žalobcom chodiť k susedom hrať sa, napr. k O., M. alebo k M.. Poručiteľ žalobcov nikdy nepochválil, nezdieľal s nimi radosť, bol k nim neprívetivý, nadával im čoho následkom bolo, že žalobcovia sa začali Poručiteľa báť. Vzťah Poručiteľa k žalobcom okrem iného preukazuje skutočnosť, že ich v Závete a listine o vydedení spomenul a vydedil, a to v čase, keď mali žalobcovia 13 a 11 rokov. Žalobcovia sa o vydedení dozvedeli až v predmetnom dedičskom konaní od notárky. Poručiteľ vytváral napätie, nadával a vykrikoval na p. H. I. A. a jeho rodinu. Vytvárali dusnú atmosféru. Správanie Poručiteľa a žalovanej 1/ bol psychický teror na rodinu p. H. I. A.. Napriek vyššie uvedenému p. H. I. A. sa snažil viesť svoju rodinu k úcte k jeho rodičom, to je k Poručiteľovi a žalovanej 1/.
5. O tom, že pán H. I. A. prejavoval o Poručiteľa ako svojho otca opravdivý záujem, podľa žalobcov svedčia nasledovné skutočnosti: Pán H. I. A. dal meno žalobkyni 2/ po prababke, to je B. a to z dôvodu, aby urobil radosť Poručiteľovi a žalovanej 1/ lebo vedel, že žalovaná 1/ bola jedináčik a jej mama bola pre ňu všetkým. Keď mal Poručiteľ 55-ku, p. H. I. A. kúpil Poručiteľovi a žalovanej 1/ letecký zájazd na Sardíniu. Pán H. I. A. požiadal cestovnú kanceláriu, aby im to oznámili po telefóne, že boli náhodne vybratí z telefónneho zoznamu. Poručiteľ uveril a spolu so žalovanou 1/ išli. V lietadle bola pripravená letuška, ktorej dal p. H. I. A. peniaze, vreckové, a aby mu zagratulovala v mene jeho rodiny k jeho narodeninám. Z prvej rodinnej dovolenky z Grécka v roku 1997 p. H. I. A. priniesol Poručiteľovi darček Metaxu a keď im ju niesol, nechcel mu Poručiteľ so žalovanou 1/ otvoriť dvere, potom ju nechal p. H. I. A. položenú medzi dverami. Na jeseň v roku 2000 – 2001 p. H. I. A. kúpil Poručiteľovi tonu hrozna, aby mohol Poručiteľ „spraviť“ burčiak, ktorý sa snažil robiť každé hody. Pán H. I. A. videl, že Poručiteľ má slabú úrodu hrozna, tak mu chcel dopriať radosť. Pán H. I. A. spolu so svojou rodinou chodil Poručiteľovi pomáhať na záhradu do Marianky, staral sa Poručiteľovi o hydinu, keď Poručiteľ išiel na dovolenku, kupoval mu darčeky, zdravil ho, navštevoval ho, ak mu to bolo umožnené zo strany Poručiteľa, a inými spôsobmi mu prejavoval náklonnosť a záujem.
6. Žalobcovia žalobu ďalej odôvodnili tým, že výrok uvedený v Závete a listine o vydedení, že H. I. A. Poručiteľa viac ako 6 rokov nenavštívil, nestaral sa oňho, vôbec s ním nekomunikoval, iba keď bol pod vplyvom alkoholu, kedy sa mu fyzicky vyhrážal, správal sa k nemu neúctivo, je nepravdivý. Pán H. I. A. prejavoval o svojho otca, Poručiteľa, opravdivý záujem, ktorý by ako potomok k Poručiteľovi mal prejavovať. Zaujímal sa o Poručiteľa, snažil sa mu pomáhať, obdarovával ho, čoho príkladom sú demonštratívne vyššie uvedené skutočnosti ako nakúpenie hrozna na burčiak alebo darovanie leteckej dovolenky pri mori. Pán H. I. A. F. pomáhal, napr. so záhradou alebo inými povinnosťami. Podľa toho
ako mu Poručiteľ umožnil, ho navštevoval. Viedol celú svoju rodinu k úcte k svojmu otcovi (Poručiteľovi). Vzťah medzi H. I. A. a Poručiteľom nebol ideálny, nakoľko Poručiteľ nikdy neprijal do rodiny nevestu svojho syna a následne ani ich deti, žalobcov. Pán H. I. A. mohol prejavovať opravdivý záujem len v možnostiach, aké mu umožnil Poručiteľ, ktorý jeho záujem odmietal, utajoval sa, nadával mu, vyháňal jeho manželku a rodinu a psychicky ho šikanoval cez vzťah rodinnej nadriadenosti otca k synovi. Je nutné konštatovať, že poručiteľ zlý vzťah medzi ním a potomkom H. I. A. vyvolal a rovnako do veľkej miery sa k nemu pričiňoval. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, zákonnú úpravu a existujúcu ustálenú judikatúru súdov v oblasti právneho posudzovania dôvodov vydedenia majú žalobcovi za to, že v tomto konkrétnom prípade nemohli byť a ani neboli splnené zákonné podmienky vydedenia, vzťah medzi Poručiteľom a p. H. I. A. bol bez pričinenia p. H. I. A. narušený, Poručiteľ neprejavoval záujem o zachovanie dobrého vzťahu s p. H. I. A., stránil sa stretnutiam s H. I. A., žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/ a tým aj podstatnou mierou prispel k zhoršovaniu a ochladnutiu vzťahov s p. H. I. A., žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/.
7. Žalobcovia v neskorších vyjadreniach rozporovali vyjadrenie žalovanej 1/, že sa otec žalobcov p. I. A. nepodieľal na výstavbe rodinného domu. V čase výstavby rodinného domu bol študentom Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, ktorú študoval externe. Zároveň bol zamestnaný, pracoval na Starej Vajnorskej – Domáce potreby, veľkosklad. Na stavbe osobne pomáhal majstrom a zároveň ju financoval zo svojej mzdy. I. A. nedostal darom rodinný dom, bol stavebníkom rodinného domu a po jeho skolaudovaní bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako jeho vlastník. Žalobcovia uviedli, že žalovaná 1/ nijakým spôsobom nepreukázala údajnú „ústnu dohodu“, ktorou sa p. I. A. vzdal dedičstva. V minulosti Poručiteľ so žalovanou 1/ žiadali vrátanie daru na súde, pričom neboli úspešní a súd uznal vlastnícke právo p. I. A. k pozemku a k rodinnému domu. Ak by existovala predmetná ústna dohoda, logicky by nebolo potrebné požadovať dar (pričom dom darom nebol) a následne spísať Závet a listinu o vydedení, nakoľko bola rodina podľa žalovanej 1/ dohodnutá. Žalobcovia teda nevedia o existencii ústnej dohody medzi p. I. A. a jeho rodičmi. Neboli nikdy predložené žiadne dôkazy, ktoré by svedčili v prospech tejto ústnej dohody. Z uvedených dôvodov majú za to, že predmetná dohoda neexistovala. V prípade, ak by sa aj pripustila existencia ústnej dohody, bola by táto dohoda absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je neprípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti.
8. Tvrdenie žalovanej 1/, že s manželom (Poručiteľom), zorganizovali synovi svadbu, žalobcovia označili za pravdivé, avšak doplnili k tomu nasledovné skutočnosti. Prvú svadbu žalovaná 1, Poručiteľ a otec snúbenice p. I. A. organizovali na termín september 1990. Avšak, keď sa žalovaná 1/ s Poručiteľom dozvedeli, že ich svat je Róm, zrušili svadbu. Išli do P. na Obecný úrad (kde boli všetci spoločne dohodnúť termín svadby), nechali tam zapichnutý odkaz vo dverách, že svadbu rušia (v tom čase bolo potrebné potvrdenie o organizovaní svadby, k zakúpeniu obrúčok). Toto potvrdenie prišli pýtať za snúbenicou svojho syna osobne do bytu na Saratovskej ulici, kde bývala. Q. I. A. trval na sobáši a nedovolil im odovzdať toto potvrdenie k obrúčkam a vyhlásil, že on sa ožení so snúbenicou aj napriek ich zákazu. Až po tomto incidente prijali skutočnosť, že syn si svoju snúbenicu zoberie za manželku a súhlasili so svadbou. Následkom vyššie uvedeného p. I. A. prvý termín sobášu nestihol, sobáš sa uskutočnil koncom októbra roku 1990.
9. Tvrdenia žalovanej 1/ ku krstinám žalobcovia označili za nepravdivé. Žalovaná 1/ s Poručiteľom boli pozrieť vnuka po jeho narodení v nemocnici, ale na posedenie po krste odmietli prísť na stanovený čas, ostatná rodina s krstnými rodičmi si sadli k pripravenému obedu. Nechceli sedieť za stolom so svokrom p. I. A., ktorý bol rómskej národnosti s tým, že prídu neskôr. Nakoniec prišli, keď už všetci odišli.
10. Tvrdenia žalovanej 1/ ohľadne záhrady a bránky žalobcovia označili za nepravdivé. Žalobcovia so svojimi rodičmi do záhrady nemohli chodiť. Celý čas počúvali o tom, že to nie je ich dom a už vôbec nie ich pozemok, čo ďalej vyústilo do súdneho sporu, ktorým sa Poručiteľ so žalovanou 1/ domáhali vrátenia daru pozemku a vlastníctva rodinného domu. Súd žalobe nevyhovel a rodinný dom s pozemkom ostali vo vlastníctve H. I. A..
11. Tvrdenia žalovanej 1/, že nikdy nevyhadzovali syna s nevestou, žalobcovia označili za nepravdivé. Osočovali ich a urážali ich, pričom nejavili záujem o zlepšenie vzťahov medzi rodinami. Keď Žalobcovia a ich rodičia chodili cez bránku Poručiteľa a žalovanej 1/, viackrát si žalovaná 1/ s Poručiteľom počkali
na manželku I. A., keď sa vracala domov s deťmi (žalobcami) a kričali na ňu, že je „špina cigánska“ a podobne.
12. Žalobcovia tiež odmietajú tvrdenia, že by ich otec p. I. A. bol alkoholik a správal sa agresívne. Žalobcovia ako jeho deti by si jeho závislosť a agresívne správanie všimli a trpeli by ním. Žalobcovia majú za to, že manželka p. I. A. pani M. A. nikdy neopustila svojho manžela v období do spísania Závetu a listiny o vydedení. Súd rozviedol manželstvo v roku 2014. O výjazde polície nemajú žalobcovia vedomosť, pričom poukazujú, že žalovaná 1/ tento výjazd nijako nepreukázala.
13. K tvrdeniu žalovanej 1/ ohľadne požičiavania peňazí p. I. A., o jeho podnikaní, problémoch a alkoholizme žalobcovia uviedli, že tieto tvrdenia popierajú. Navyše žalovaná 1/ nimi poukazuje na obdobie, ktoré bolo po spísaní Závetu a listiny o vydedení, to znamená, že na tieto tvrdenia žalovanej 1/ súd nemôže prihliadať, nakoľko existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním Závetu a listiny o vydedení, v tomto prípade sa jedná o skutkový stav do 22.09.2004. Z rovnakého dôvodu tak súd podľa žalobcov nemôže prihliadať na vyjadrenia žalovanej 1/ ohľadne udalostí po úmrtí Poručiteľa. Napriek tomu, že sa to týka obdobia, ktoré nie rozhodné pre určenie neexistencie dôvodov vydedenia, žalobcovia sa k nemu vyjadrujú nasledovne. Žalobkyňa 2/ počas štúdia na vysokej škole (cca rok 2015) stretla starých rodičov predávať úrodu zo záhrady na trhoch pri Obchodnom dome Saratov v Dúbravke, zastavila sa pri nich a spolu sa rozprávali. Potom ich bola viackrát navštíviť (hody, narodeniny, bežné návštevy). O úmrtí Poručiteľa sa dozvedela od kamarátky (svedkyne) Q. D. 18.01.2023 večer (3 dni po tom ako zomrel), ktorá v tom čase stále bývala na susednej ulici od bydliska starých rodičov. Žalobkyňa 2/ nechcela tomu veriť, nakoľko jej bolo zvláštne, že by jej to babka (žalovaná 1/), nedala vedieť (kontakt na žalobkyňu 2/ mala) a išla sa pozrieť na úradnú tabuľu k Miestnemu úradu v Dúbravke, čím sa táto správa potvrdila. Okamžite na druhý deň po práci išla žalobkyňa 2/ žalovanú 1/ pozrieť a poskytla jej ochotu pomôcť s vybavovaním poslednej rozlúčky. Potom sa videli na pohrebe, ktorého sa zúčastnili žalobcovia so svojou mamou – M. A.. Ďalej sa návštevy žalobkyne 2/ zintenzívnili, nakoľko jej bolo žalovanej 1/ veľmi ľúto ako osoby a ženy, ktorá prišla o svojho manžela, s ktorým boli spolu celý život a ostala sama. Pokiaľ nebol manžel žalobkyne 2/ v práci, chodievali tam spolu aj s ich psíkom, aby mala žalovaná 1/ trošku rozveselenie a necítila sa tak sama. Medzi pohrebom a spomínanou svadbou ju žalobkyňa 2/ navštívila násobne viackrát ako 3x. Keď sa žalobkyňa 2/ pýtala na dedičstvo, tak to bolo až po tom ako žalovaná 1/ sama začala túto tému, keďže celá situácia bola pre žalovanú 1/ nepríjemná. Vzhľadom na to, čo žalovaná 1/ sama spomínala, sa žalobkyňa 2/ dozvedela, že je problém v postupe dedičského konania, keďže nevedia o pobyte p. I. A.. Čo sa týka spomínanej výmeny bytu žalobkyne 2/ zaťaženého hypotékou, nikdy ho žalobkyňa 2/ neponúkala ako výmenu za dom žalovanej 1/. Vo vyjadrení žalovanej 1/ je logický rozpor, nakoľko aj keby sa táto výmena uskutočnila, musela by žalobkyňa 2/ naďalej platiť hypotéku za byt, investovať nemalé peniaze do rekonštrukcie domu a zároveň platiť aj vyššie režijné náklady na prevádzku domu, čo by bolo vzhľadom na jej príjmy nerealizovateľné. Takisto je potrebné poukázať na skutočnosť, že byt sa nachádza v staršom bytovom dome, kde je prístup do výťahu na medziposchodiach a teda treba vyjsť zakaždým viacero schodov, čo určite nie je bývanie pre staršieho človeka s bolesťami bedrových kĺbov.
14. Žalobcovia uviedli, že vyjadrenia o podieloch na dedičstve, prípadnom započítaní daru do dedičstva nie sú predmetom tohto konania a súd nie je príslušný o nich rozhodovať v tomto konaní.
15. Ako prostriedky procesného útoku okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobcovia v priebehu konania predložili listinné dôkazy: Závet a listina o vydedení K. XXX/XXXX (K. XXXXX/XXXX), vyjadrenie k Závetu a Listine o vydedení zo dňa 21.06.2023 (podané v rámci dedičského konania) a uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 65D/80/2022 (Dnot 29/2022) zo dňa 22.06.2023 vydané notárkou L. M. N. (s doložkou právoplatnosti).
16. Žalobcovia v rámci dokazovania navrhli výsluch žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ a výsluch svedkov M. A., M. I. a Q. D.. Všetky tieto dôkazy súd vykonal na pojednávaniach konaných v dňoch 19.03.2025 a 22.12.2025.
17. Žalobcovia v písomných podaniach navrhli aj dokazovanie výsluchom svedka M. A., avšak na pojednávaní konanom dňa 22.12.2025 uviedli, že na vykonaní tohto dôkazu už netrvajú z dôvodu, že svedok je zdravotne indisponovaný. Súd preto tento dôkaz nevykonal.
18. Žalobcovia v písomných podaniach uviedli, že žalovaná 1/ s Poručiteľom v minulosti podali žalobu, ktorou sa voči I. A. domáhali vrátenia daru – rodinného domu. Domnievali sa, že predmetné rozhodnutie v tejto veci by mohlo ozrejmiť rodinné vzťahy v tom období, avšak žalobcovia neboli v tom konaní sporovou stranou, preto požiadali tunajší súd, aby postupom podľa § 189 CSP tento dôkaz vyžiadal. Súd zistil, že ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/105/2000, ktoré bolo ukončené procesným uznesením o zastavení konania. Tunajší súd si dal celý spisový materiál pripojiť k tomuto konaniu. Obe strany sa so spisovým materiálom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C/105/2000 mali možnosť oboznámiť.
19. Žalobcovia tiež navrhli, aby tunajší súd vyžiadal potvrdenie Sociálnej poisťovne o zamestnanosti a štúdiu I. A. na vysokej škole. Súd žiadosti žalobcov na vyžiadanie tohto dôkazu nevyhovel a to z dôvodu, že obdobie štúdia I. A. ďaleko predchádzalo obdobiu pred spísaním Záveru a listiny o vydedení
- preto súd túto skutočnosť nepovažoval za rozhodnú pre zistenie skutkového stavu veci.
20. Žalovaná 1/ sa k veci vyjadrila písomnými podaniami, v ktorých uviedla, že prevažná väčšina tvrdení žalobcov uvedených v žalobe sú nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Žalovaná 1/ považuje za potrebné objasniť situáciu s rodinným domom, v ktorom p. H. I. A. spolu s rodinou býval. Žalovaná 1/ spolu s nebohým manželom vlastnila pozemok parcelu č. XXX o rozlohe 430 m2 v k. ú. P. (aktuálne ide o parcely registra CKN parc. č. XXX/X B. XXX/X), ktorý susedil s pozemkom parc. č. XXX, na ktorom je postavený rodinný dom, ktorý je spolu s pozemkom predmetom dedičského konania. V roku 1982 žalovaná 1/ a Poručiteľ darovali parcelu č. XXX svojmu staršiemu, v tom čase neplnoletému (17 ročnému) synovi, p. H. I. A., pretože pre v tom čase platné zákony, nemohli vlastniť dva veľké pozemky, inak by im štát parcelu č. XXX vyvlastnil. Navyše uvedená parcela č. XXX bola vtedajším Odborom výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV určená za stavebný pozemok, čo znamenalo, že na uvedenej parcele musel jej vlastník začať stavať, inak by opäť došlo k vyvlastneniu. Stavebné povolenie bolo vydané dňa XX.XX.XXXX, teda v čase kedy mal syn žalovanej 1/ a Poručiteľa H. I. A. 19 rokov a po skončení štúdia na strednej škole v tom čase absolvoval povinnú (dvojročnú) vojenskú službu, pretože sa mu nepodarilo urobiť prijímacie skúšky na vysokú školu. S ohľadom na to, že v tom čase bol syn žalovanej 1/ a Poručiteľa už plnoletý a bol vlastníkom parcely č. XXX, na dokladoch týkajúcich sa stavebného konania figurovalo jeho meno. Je však jednoznačné, že v tom čase 19- ročný mladý muž, ktorý práve absolvoval povinnú základnú vojenskú službu po škole, nemohol mať ani čas a ani prostriedky na stavbu domu. Po skončení základnej vojenskej služby začal syn žalovanej 1/ a Poručiteľa študovať na vysokej škole. Rodinný dom sa staval do roku 1989, kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. V tom čase bol syn žalovanej 1/ a Poručiteľa stále študentom vysokej školy. Finančne ako aj osobne celú stavbu zabezpečovali žalovaná 1/ spolu s Poručiteľom, pričom otec žalobcov - syn žalovanej 1/ a Poručiteľa sa nijakým spôsobom na stavbe domu nepodieľal. Občasne osobne vypomohol, avšak s ohľadom na to, že študoval na vysokej škole, prednosť pred akýmikoľvek aktivitami malo štúdium. Syn žalovanej 1/ a Poručiteľa tak dostal do daru nie len parcelu č. XXX, ale de facto aj rodinný dom, ktorý sami z vlastných prostriedkov postavili žalovaná 1/ a Poručiteľ. Preto bola aj medzi synom žalovanej 1/ a Poručiteľa a žalovanou 1/ a Poručiteľom uzavretá ústna dohoda, že s ohľadom na skutočnosť, že dostal od rodičov rodinný dom s pozemkom, nebude si nárokovať na rodičovský dom (dom a pozemok, ktoré sú predmetom dedičského konania) a tento v celosti bude patriť mladšiemu synovi (žalovanému 2/), aby mal každý syn rovnako.
21. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že sa ostro vymedzuje voči tvrdeniam, ktoré sú o jej nebohom manželovi uvedené v žalobnom návrhu, ktoré ho vykresľujú ako autoritatívneho a necitlivého človeka, ktorý sám zapríčinil ochladnutie vzťahov medzi ním a synom (H. I. A.) a dokonca mal chcieť svoju nevestu vyhodiť z okna. Poručiteľ staršieho syna vždy podporoval a aj preto ho nenútil pomáhať na stavbe domu, ktorý mu mal patriť, pretože jeho štúdium na vysokej škole (asi cca od roku 1986 – 1991) považoval za prvoradé. Počas štúdia na vysokej škole, v predposlednom ročníku, syn H. I. A., informoval rodičov, že jeho priateľka je tehotná. Je pravdou, že touto situáciou zostali žalovaná 1/ a Poručiteľ zaskočení, avšak vôbec nie je pravdou, že by v tom čase priateľku syna posielali na potrat. Naopak žalovaná 1/ a Poručiteľ sa rozhodli zorganizovať svadbu, aby dieťa, ich vnúča, mohlo vyrastať v usporiadanej rodine. Syn spolu s manželkou začal bývať v byte u manželkinho otca, bol nútený nájsť si zamestnanie, aby uživil rodinu a vysokú školu dokončil diaľkovo. Pokiaľ ide o vnuka, toho boli Poručiteľ a žalovaná 1/ pozrieť ešte v pôrodnici a boli mu aj na krste. Pokiaľ ide o vnučku, syn žalovanej 1/ a Poručiteľa (p. H. I. A. ) rodičov na krst ani nepozval. Až na naliehanie fotografa krstín, ktorý zároveň poznal žalovanú 1/ a Poručiteľa, ich syn prišiel zavolať na prípitok. Poručiteľ pozvanie prijal, avšak prípitok sa uskutočnil
len medzi dverami domu syna žalovanej 1/ a Poručiteľa, ďalej Poručiteľa ani nepozvali. Nikdy žalovaná 1/ a Poručiteľ neodmietli pozdraviť syna, príp. jeho rodinu. Tvrdenie žalobcov, že syn žalovanej 1/ a Poručiteľa „bol povinný každý mesiac odovzdávať celú výplatu až do doby, kým sa neoženil“, žalovaná 1/ označila za nepravdivé. Syn žalovanej 1/ a Poručiteľa bol až do svojej svadby výhradne študentom (resp. vojakom), preto nemal akú výplatu odovzdávať. Pokiaľ ide o odovzdanie kľúčov od bytu, jediné kľúče, ktoré syn žalovanej 1/ a Poručiteľa odovzdal, boli kľúče od ich (rodičovského) domu, pretože vyhlásil, že od nich odchádza a kľúče viac nechce. Žalovaná 1/ a Poručiteľ ani nedisponovali kľúčmi od domu syna, mali kľúče len od garáže.
22. Žalovaná 1/ vo vyjadreniach tvrdí, že syn a ani nevesta sa o záhradu vôbec nestarali, bol tam neporiadok a záhrada bola zanedbaná a pokiaľ ide o bránku, jej urobenie navrhol sám Poručiteľ, pretože už v tom čase syn veľa pil a vždy si našiel (pokiaľ bola bránka spoločná) zámienku, aby „navštívil“ rodičov a rozpútal hádku. Zriadením bránky pre dom syna žalovanej 1/ a Poručiteľa malo dôjsť k obmedzeniu incidentov, ku ktorým zo strany syna žalovanej 1/ a Poručiteľa dochádzalo. Vyhrážky o tom, že sa stane vražda, vôbec nie sú pravdivé a v prípade, aj keby došlo k vysloveniu vyhrážky žalovanou 1/, nie je možné jej vyjadrenia vztiahnuť automaticky na Poručiteľa. Poručiteľ a ani žalovaná 1/ nikdy nevyhadzovali syna alebo jeho rodinu z domu, avšak nevesta žalovanej 1/ a Poručiteľa sa na dom sťažovala a neustále ho kritizovala. Preto raz pri takejto výmene názorov, kedy po sťažnosti manželky syna, jej žalovaná 1/ povedala, že môže byť rada, že býva v novom krásnom dome, ktorý získala zadarmo, manželka syna uviedla, že videla aj krajšie domy, na čo jej žalovaná 1/ uviedla, že ak sa jej teda nepáči, nech ide bývať do prezidentského paláca. Toto však bola výmena medzi manželkou syna a žalovanou 1/. Poručiteľ nikdy syna ani jeho rodinu z domu nevyhadzoval. Takisto žalovaná 1/ označila za nepravdivé aj tvrdenie žalobcov, že syn žalovanej 1/ a Poručiteľa im chodil pomáhať na záhradu do Marianky. Ak ho aj o pomoc v súvislosti so záhradou v Marianke požiadali, vždy sa vyjadril, že nemá na to čas. Pokiaľ ide o zakúpenie tony hrozna v roku 2000-2001, tak toto tvrdenie nie je vôbec pravdivé. Syn žalovanej 1/ a Poručiteľa nikdy žiadne hrozno Poručiteľovi nezakúpil. Je pravdou, že syn žalovanej 1 a Poručiteľa im zakúpil dovolenku, ale to bolo v roku 1995, teda 2 roky po narodení vnučky žalovanej 1/ a Poručiteľa (žalobkyne 2/), o ktorej je v žalobe tvrdené, že jej narodenie neprijali. Ak by to tak naozaj bolo, nedáva žiadnu logiku, aby syn kupoval žalovanej 1/ a Poručiteľovi dva roky na to dovolenku. Žalovaná 1/ si dovolí poznamenať, že skutočnosť, že im syn zakúpil dovolenku, mali neskôr vyhadzované na oči a vyčítané pri každej hádke, ktorú v podnapitom stave rozpútal syn žalovanej 1/ a Poručiteľa. Najvypuklejšie sa problémy začali prejavovať cca 4-5 rokov po nasťahovaní syna žalovanej 1/ a Poručiteľa do domu vedľa žalovanej 1/ a Poručiteľa. Syn žalovanej 1/ a Poručiteľa začal mať manželské problémy, ktoré riešil alkoholom. Jeho manželka ho niekoľkokrát s deťmi opustila a neskôr ju zase presvedčil, aby sa vrátila späť. Ich problémy nakoniec vyústili do rozvodu manželstva (žalovaná 1/ si nespomína na presný rok, asi to bolo okolo roku 2009). Vtedy sa im syn prišiel vysťažovať a uviedol, že ak by sa mu niekedy niečo stalo, nechce, aby manželka alebo jeho deti niečo dedili, pričom si zároveň od rodičov vyžiadal peniaze, pretože bola zima a jemu mali v dôsledku nedoplatkov vypnúť plyn. K rodinným problémom sa pridružili problémy v podnikaní, ktoré začal syn žalovanej 1/ a Poručiteľa prevádzkovať ako fyzická osoba v roku 1996 a v roku 2001 aj založením akciovej spoločnosti. Syn žalovanej 1/ a Poručiteľa sa veľmi zadlžil. Neustále si chodil požičiavať peniaze, ktoré nikdy nevrátil. Žalovaná 1/ a Poručiteľ sa o jeho zadlženosti dozvedali tak, že syn žalovanej 1/ a Poručiteľa si nezmenil adresu trvalého pobytu na adresu „svojho“ rodinného domu (E. X), ale aj sebe aj deťom a manželke uvádzal adresu rodičovského domu E. X. Do schránky žalovanej 1/ a Poručiteľa tak chodili rôzne výzvy od exekútorov a vymáhačských firiem a žalovaná 1/ a Poručiteľ sa niekoľkokrát stretli s veriteľmi aj osobne, kedy sa im došli vyhrážať, že za synove dlhy im zoberú dom. Syn žalovanej 1/ a Poručiteľa odkedy začal s podnikaním, začal si od žalovanej 1/ a Poručiteľa požičiavať peniaze. Najprv to bolo sporadicky a neskôr pod zámienkou vyplatenia dlhov, prípadne tvrdenia, že nemá z čoho zaplatiť náklady bývania a pod., neskôr sa to dialo častejšie. Tieto prostriedky žalovanej 1/ a Poručiteľovi nikdy nevrátil. Peniaze si nepožičiaval len od nich, ale aj od matky žalovanej 1/, jeho starej mamy – dôchodkyne, ktorá mu pre nedostatok finančných prostriedkov darovávala rôzne šperky. Peniaze si požičiaval aj od svojho o 11 rokov mladšieho brata (žalovaného 2/), ktorý bol vtedy stredoškolákom. Pod zámienkou priateľského stretnutia ho vylákal z domu „na pivo“ (aby rodičia nevedeli, že si od neho pýta peniaze) a následne od neho žiadal pôžičku. Žalovaný 2/ v tom čase disponoval len úsporami z brigád, prípadne ušetrenými financiami, ktoré dostal pri príležitosti sviatkov a pod. Žalovaný 2/ vždy ochotne peniaze bratovi požičal, avšak syn žalovanej 1/ a Poručiteľa mu ich nikdy nevrátil. V záujme ušetrenia vlastných prostriedkov, dokonca, v čase neprítomnosti žalovanej 1/ a Poručiteľa nechal syn žalovanej 1/ a Poručiteľa v ich dome, na ich meno zaviesť internetové pripojenie, o čom sa žalovaná 1/ a Poručiteľ dozvedeli až vtedy, keď im prišiel vysoký nedoplatok za tieto služby
(ktoré sami nikdy neobjednali) a boli nútení to riešiť. Keď neustále požičiavanie peňazí nabralo neúnosnú mieru, žalovaná 1/ nakoniec odmietla ďalej požičiavať peniaze, čo vyústilo k incidentu, kedy Poručiteľ išiel raz večer na dvor a keď syn žalovanej 1/ a Poručiteľa videl, že sa svieti na dvore, opitý a bez zjavnej príčiny začal po Poručiteľovi vykrikovať a hádzať po ňom črepníky s kvetmi a kričať, že ho zabije. Incident bol žalovanou 1/ a Poručiteľom hlásený na polícii, avšak nevolali hliadku v čase, keď sa to dialo, ale na políciu to išli nahlásiť. Kým sa s policajtmi vrátili späť, syn žalovanej 1/ a Poručiteľa sa už pravdepodobne upokojil a bol zavretý v dome, kde neodpovedal na zvonenie. Následne sa nedostavil ani na predvolanie na políciu, takže o tomto incidente nie je žiadny záznam. Raz naopak, syn žalovanej 1/ a Poručiteľa išiel bez príčiny nahlásiť na políciu na Poručiteľa, že ho zbil. Keď policajti prišli a konfrontovali tvrdenia syna žalovanej 1/ a Poručiteľa, po preverení si situácie zistili, že v čase, keď mal Poručiteľ zbiť syna, sa Poručiteľ nachádzal v práci, takže išlo o krivé obvinenie. Syn žalovanej 1/ a Poručiteľa prišiel v dôsledku dlhov o dom a pozemok, ktorý dostal od rodičov. V roku 2014 videla žalovaná 1/ a Poručiteľ syna naposledy, kedy im stručne oznámil, že ide na služobnú cestu a odvtedy ho nevideli. Aj to, že je dom v exekúcii, resp. bol v exekúcii sa dozvedeli žalovaná 1/ a Poručiteľ až následne, keď sa tam začal sťahovať nový majiteľ. Pokiaľ ide o vzťah a návštevy žalobcov 1/ a 2/, tieto boli ovplyvnené vzťahmi žalovanej 1/ a nevesty. Deti chodili na návštevy k starým rodičom, avšak väčšinou len na Vianoce pre darčeky alebo peniaze, pričom návšteva trvala veľmi krátko alebo prišli, keď dostali vysvedčenie, pretože za dobré vysvedčenie im žalovaná 1/ dávala peniaze. Tieto krátke a sporadické návštevy sa však diali asi len do 4-tej triedy základnej školy žalobcu 1/. Následne sa už vnúčatá o starých rodičov nezaujímali, resp. v tom čase im to mohlo byť vyčítané, pretože boli pod vplyvom rodičov. Od rozvodu syna žalovanej 1/ a Poručiteľa (p. H. I. A.) s manželkou, žalovaná 1/ a Poručiteľ vnúčatá nevideli. Prvýkrát približne po 14-tich rokoch videla žalovaná 1/ vnúčatá na pohrebe svojho manžela. O smrti Poručiteľa im ani nedala vedieť, pretože syna nevidela od roku 2014 a na nikoho z vnúčat nemala kontakt. Následne asi pol roka po pohrebe sa s ňou spojila vnučka (žalobkyňa 2/), ktorá ju požiadala, či si môže na jej dvore usporiadať svadobnú odobierku. Zároveň žalovanú 1/ pozvala na svadbu, ktorej sa aj zúčastnila. Žalobkyňa 2/ po svadbe žalovanú 1/ asi 3x navštívila a neustále sa vypytovala na dedičského konanie. Syna žalovanej 1/ a Poručiteľa nevedeli nájsť, a preto žalobkyňa 2/ dala žalovanej 1/ návrh, aby si vzájomne vymenili bývanie, že aby jej žalovaná 1/ dala dom a žalobkyňa 2/ by jej dala 2-izbový byt, ktorý je zaťažený hypotékou. S týmto návrhom žalovaná 1/ nesúhlasila a kým nie je dedičské konanie ukončené, toto by nebolo ani realizovateľné. Následne na to prišiel za žalovanou 1/ aj jej vnuk (žalobca 1/) a žiadal, aby žalovaná 1/ prepísala dom na polovicu na neho a jeho sestru (žalobkyňu 2/). Keď to žalovaná 1/ odmietla, vstal, povedal, že sa s ňou nemá o čom baviť a odišiel. Odvtedy ani žalobca 1/ a ani žalobkyňa 2/, žalovanú 1/ nekontaktovali. Pokiaľ ide o incident „s vyhodením z okna“, tento podľa žalovanej 1/ vôbec nie je pravdivý. Poručiteľ do domu syna ani nevstupoval. Súčasný majiteľ synovho domu sa pýtal raz žalovanej 1/, či nevie, prečo je v synovom dome na spálni zaklincované okno, k čomu sa žalovaná 1/ nevedela vyjadriť, avšak pri stretnutí s vnučkou v súvislosti s jej svadbou sa jej opýtala, či o tom niečo nevie. Na to jej vnučka povedala, že to okno zaklincovala raz jej mama, pretože ju chcel syn žalovanej 1/ a Poručiteľa v podnapitom stave vyhodiť z okna.
23. Podľa žalovanej 1/ syn (p. H. I. A. ) neprejavoval o Poručiteľa opravdivý záujem tak, ako to predpokladá § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka. V čase spísania Závetu a listiny o vydedení žalovaná 1/ a Poručiteľ neboli so synom v riadnom kontakte už veľmi dlhú dobu. Tak ako sa píše v Listine o vydedení so synom prišli do kontaktu (keďže bývali vedľa seba) len, keď bol pod vplyvom alkoholu a prišiel si od nich pýtať peniaze alebo sa „vykričať“ na nich z problémov, ktoré mal v rodine, príp. v súvislosti s podnikaním, a z ktorých obviňoval rodičov, pričom nie raz sa stalo, že pri takejto „návšteve“ sa rôzne Poručiteľovi vyhrážal a to aj fyzickým násilím alebo zabitím, prípadne dochádzalo aj k fyzickému ohrozeniu Poručiteľa.
24. K námietke žalobcov, že Listina o vydedení je s poukazom na znenie vety „6 rokov ma nenavštevoval, nestará sa o mňa, vôbec so mnou nekomunikuje, iba keď je pod vplyvom alkoholu, kedy sa mi fyzicky vyhráža. Správa sa ku mne neúctivo...“ nezrozumiteľná a zmätočná, čo má spôsobovať neplatnosť prejavu vôle obsiahnutého v Závete a Listine o vydedení, žalovaná 1/ uviedla, že takto naformulovaná veta vôbec nie je zmätočná a nejasná, práve naopak zdôrazňuje dôvod vydedenia uvedený v Listine o vydedení. Treba najmä vychádzať zo skutočnosti, že syn žalovanej 1/ a Poručiteľa a žalovaná 1/ a Poručiteľ bývali vedľa seba, ich pozemky susedili, preto sa kontaktu nedalo vyhnúť. V Závete a Listine o vydedení je jasne uvedené, že syn s Poručiteľom „nekomunikuje, iba keď je pod vplyvom alkoholu“, za čím nasleduje veta „Správa sa ku mne neúctivo...“. Zo skutočnosti, že žalovaná 1/ a Poručiteľ a ich syn bývali vedľa seba a zo znenia uvedenej vety možno jednoznačne vyvodiť záver, že ku „kontaktu/
komunikácii“ dochádzalo len pri náhodných stretnutiach, keď sa obaja nachádzali na pozemkoch a keď bol syn pod vplyvom alkoholu. Komunikáciu pod vplyvom alkoholu, vyhrážky a neúctivé správanie kedy malo dochádzať aj k fyzickým vyhrážkam, naozaj nemožno považovať za prejavovanie opravdivého záujmu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaná 1/ rozhodne popiera, že by Poručiteľ sám zapríčinil, že sa so synom nestretávali a že preto o neho syn nejavil opravdivý záujem, tak ako to popisujú žalobcovia odkazom na súdne rozhodnutia. Poručiteľ syna vždy podporoval, daroval mu pozemok, postavil pre neho dom a vystrojil mu svadbu. K ochladnutiu vzťahov došlo postupne a to najmä z dôvodov na strane syna, ktorý začal požívať nadmerne alkohol, narobil dlhy, neustále si požičiaval peniaze od rodičov, ktoré im nikdy nevrátil a zaťahoval rodičov do svojich problémov, ktoré museli riešiť (stret s veriteľmi, vyplatenie dlhov za neoprávnene zavedený internet). Syn žalovanej 1/ a Poručiteľa sa rodičom takpovediac obrátil chrbtom a okrem zakúpenej dovolenky v roku 1995, im nikdy nepomohol s tým, čo bolo treba (či už okolo ich domu, záhrady v Marianke a pod.) a to ani na požiadanie rodičov, nie ešte, že by sa sám došiel zaujímať, ako sa rodičia majú alebo či niečo nepotrebujú. Približne od roku 1998 ich nenavštevoval, napriek tomu, že býval vedľa, nezaujímal sa o to ako sa majú a či niečo potrebujú. Ak sa stretol s nimi, keď boli vonku na záhrade a to tak v čase pred vydedením, ale aj po ňom, bolo to len s cieľom vylákať od nich peniaze, ktoré nikdy nevrátil alebo s cieľom vyliať si na nich svoj hnev v podnapitom stave.
25. K tvrdeniam žalobcov, že sa ich otec podieľal na výstavbe rodinného domu, žalovaná 1/ uviedla, že tieto nie sú pravdivé. Stavba rodinného domu započala v roku 1984, kedy bolo vydané stavebné povolenie. Vyplýva to z dôkazu doloženého k vyjadreniu žalovanej 1/ - z kolaudačného rozhodnutia. Ku kolaudácii rodinného domu došlo až v roku 1989. V roku 1984 mal otec žalobcov 19 rokov, a teda nemal sa akým spôsobom podieľať na stavbe rodinného domu finančne. Po skončení strednej školy, otec žalobcov určitú dobu pracoval a zároveň požiadal o odklad vojenskej služby. Opätovne povolaný bol až v roku 1986. Po absolvovaní povinnej vojenskej služby, v tom čase v rozsahu 2 roky, začal študovať na vysokej škole. Popri štúdiu začal pracovať až posledné ročníky vysokej školy v čase, keď jeho partnerka – mama žalobcov zostala tehotná a musel sa ženiť. Aby mohol živiť rodinu, musel začať pracovať. V tom čase však bol už dom dostavaný a prevedený do vlastníctva otca žalobcov. Dovtedy, aj keď v období po skončení štúdia na SŠ do nástupu na povinnú vojenskú službu určitú dobu pracoval, nijakým spôsobom a už vôbec nie finančným sa nepodieľal na výstavbe rodinného domu. Ako z dátumov vyplýva, ani nie je možné, aby sa otec žalobcov s ohľadom na svoj vek a postavenie študenta, neskôr vojaka a potom zase študenta, finančne podieľal na výstavbe rodinného domu. Všetko financovali žalovaná 1/ spolu s manželom, tak ako to vyplýva z dokladov o kúpe materiálu v rokoch 1987-1989. Žalovaná 1/ na podporu svojich tvrdení nemôže uviesť ani svedkov, ktorí by mohli potvrdiť správanie otca žalobcov voči jej pozostalému manželovi a voči nej. Bola to pre nich nepríjemná ťažká záležitosť, o ktorej neradi hovorili pred cudzími a žalovaná 1/ sa zdôverovala len dvom blízkym priateľkám, ktoré boli párkrát aj svedkami správania otca žalobcov voči manželovi žalovanej 1/ a voči nej. Tieto však s ohľadom na svoj vek a zdravotné problémy, nie sú spôsobilé už vo veci vypovedať. Sám manžel žalovanej 1/ sa za to, aký bol jeho syn, hanbil a so svojím trápením sa nezdôveroval vôbec nikomu. Jediným priamym svedkom nie malého počtu incidentov bol žalovaný 2/, ktorý v rozhodnom čase býval u rodičov a v tom čase bol už dospelý. Žalobcovia sa snažia vykresliť otca ako osobu, ktorá sa všemožne snažila o zlepšenie vzťahu so svojimi rodičmi, ktorá dokonca trpela „šikanou“ zo strany nebohého manžela žalovanej 1/ cez vzťah rodinnej nadriadenosti otca k synovi“, čo žalovaná 1/ považuje naozaj za silné slová, voči ktorým sa jej nebohý manžel už ani nemôže brániť. Avšak tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Už samotné konanie žalovanej 1/ a jej nebohého manžela, kedy podali žalobu o vrátenie daru, nasvedčuje, že veci neboli v poriadku a k takému kroku by sa neuchýlili, ak by situácia nebola vážna. Nie je pravdou, že sa otec žalobcov snažil zlepšiť vzťahy s rodičmi (manželom žalovanej 1/ a so žalovanou 1/), ak by to tak bolo, nebohý manžel žalovanej 1/ a ani ona sama by určite túto snahu neodmietali. Avšak slovné napádanie manžela žalovanej 1/ a samotnej žalovanej 1/, vyhrážky fyzickým násilím a pokrikovaním vulgarizmov zo strany otca žalobcov, rozhodne nemožno považovať za pokus o zlepšenie vzťahov a záujem o otca. Otec žalobcov, akonáhle ho manžel žalovanej 1/ a žalovaná 1/ prestali podporovať a požičiavať mu peniaze, obrátil sa im chrbtom a celá situácia už len eskalovala. V žiadnom prípade nie je možné vinu za tento zlý vzťah pričítať manželovi žalovanej 1/ a nej samotnej, ktorí syna podporovali v štúdiu, darovali mu pozemok, postavili mu dom, vystrojili mu svadbu a snažili sa ho zachraňovať z finančných problémov. Žalobcovia sa snažia svojimi tvrdeniami preukázať, že sám nebohý manžel žalovanej 1/ bránil svojím správaním a nezáujmom synovi - otcovi žalobcov v prejavovaní opravdivého záujmu, snažia sa svojou argumentáciou, vinu za dôvody vydedenia preniesť na nebohého manžela žalovanej 1/ a nepriamo poukazujú na to, že samotné správanie poručiteľa - manžela žalovanej 1/ viedlo k tomu, že jeho syn - otec
žalobcov nakoniec neprejavoval o neho opravdivý záujem. V tomto prípade však nešlo o jednorazovú alebo krátkodobú záležitosť. Nebohý manžel žalovanej 1/ krok vydedenia zjavne dlho zvažoval, keď v samotnom závete je uvedené, že syn o neho neprejavuje opravdivý záujem „viac ako 6 rokov“, pričom jasne v závete špecifikoval dôvody vydedenia. Ak sa aj žalobcovia snažia poukázať, že neprejavovanie opravdivého záujmu zo strany syna poručiteľa – otca žalobcov, bolo spôsobené samotným poručiteľom, treba zdôrazniť, že poručiteľ poukazoval v závete aj na nevhodné správanie otca žalobcov voči nemu. Žalovaná 1/ má za to, že oni ako rodičia urobili všetko preto, aby mali so synom dobrý, ak nie aspoň korektný vzťah. S ohľadom na dobu, ktorá uplynula od rozhodného obdobia a všetky okolnosti prípadu, je žalovaná 1/ presvedčená, že by mala byť rešpektovaná vôľa jej nebohého manžela, pretože jeho krok vydedenia syna, s ohľadom na synov nezáujem a nevhodné správanie, považuje za správny. Nemožno tvrdiť, že otec žalobcov bol starostlivý syn, ktorý mal záujem svoj vzťah s rodičmi zlepšiť a že jeho nezáujem o rodičov bol spôsobený konaním rodičov samotných, to nevysvetľuje, prečo ich neustále, v čase keď bol pod vplyvom alkoholu, slovne napádal a rôzne sa im vyhrážal. Toto konanie nemožno považovať za záujem. Ak následne manžel žalovanej 1/ a žalovaná 1/ prestali komunikovať so synom – otcom žalobcom bolo to zavinené samotným správaním otca žalobcov. Zároveň, ako sami žalobcovia, aj žalovaná 1/ poukazuje na to, že v závete sa spomína, že dôvodom vydedenia je skutočnosť, že syn otca už viac ako 6 rokov nenavštívil, nestará sa o neho, vôbec s ním nekomunikuje, iba keď je pod vplyvom alkoholu, kedy sa mu fyzicky vyhráža... Závet bol spísaný v roku 2004 a teda rozhodné obdobie pre posudzovanie skutočností predstavuje roky cca 1997/1998-2004. Preto ani argumentácia zo strany žalobcov týkajúca sa zakúpenia dovolenky pre žalovanú 1/ a jej nebohého manžela v roku 1995 nie je pre toto konanie relevantná. Situácia v roku 1995 mohla byť úplne iná ako o dva, tri roky neskôr. Rovnako tak udalosti z roku 1992 týkajúce sa času pred narodením žalobkyne 2/ nie sú podstatné, zvlášť ak tri roky na to, zakúpil otec žalobcov rodičom dovolenku. Ani samotný manžel žalovanej 1/ udalosti z pred roku 1997 nepovažoval zjavne za tak závažné, keďže sa v závete odvoláva na obdobie cca 6 rokov spätne. Žalovaná 1/ trvá na svojich vyjadreniach, že jej syn – otec žalobcov sa k jej nebohému manželovi (a aj k nej) nesprával v súlade s dobrými mravmi, a tak ako sa na syna patrí, vôbec sa o nich nezaujímal a nekomunikoval s nimi, a to tak v rozhodnom období ako aj po ňom, pričom od roku 2014 ho nevidela vôbec.
26. Žalovaná 1/ v rámci procesnej obrany okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení predložila listinné dôkazy: Notárska zápisnica – darovacia zmluva, rozsudok Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 07.12.1982, Záznam zo dňa 21.11.1983, Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 31.08.1989, Splnomocnenie zo dňa 20.05.1985, Výpis zo ŽR SR a OR SR, Povolávací rozkaz z 30.09.1986, povolenie o odklade vojenskej služby, Potvrdenie o zamestnaní po skončení SŠ, Doklady o úhradách za materiál pri stavbe rodinného domu, Výpis z Centrálneho registra exekúcií.
27. Žalovaná 1/ v rámci dokazovania navrhla výsluch žalovanej 1/ a žalovaného 2/. Tieto dôkazy súd vykonal na pojednávaní konanom dňa 19.03.2025.
28. Žalovaná 1/ v písomných podaniach navrhla, aby súd zabezpečil do konania spis týkajúci sa rozvodového konania matky a otca žalobcov, z ktorého môžu vyplynúť skutočnosti potvrdzujúce tvrdenia žalovanej 1/, ako napríklad, že otec žalobcov mal dlhy, prípadne, že nadmerne požíval alkohol. Tieto skutočnosti by smerovali k tomu, že tvrdenia žalovanej 1/ nie sú len výmyslami, ako uvádzajú žalobcovia. Súd zistil, že ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/214/2013. Tunajší súd si dal celý spisový materiál pripojiť k tomuto konaniu. Obe strany sa so spisovým materiálom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C/214/2013 mali možnosť oboznámiť.
29. Žalovaný 2/ sa k veci písomne vyjadril podaním zo dňa 25.10.2023, v ktorom uviedol nasledovné: „.. môj otec mi nikdy nezakazoval stretnutia s bratom I. A.. Medzi mnou a bratom je 11 ročný vekový rozdiel a najmä z tohto dôvodu sme si nevytvorili žiadny hlbší vzájomný vzťah, nemali sme spoločné záujmy ani tému, o ktorej by sme sa mohli baviť. Od malička si spomínam, že brat odo mňa vždy pýtal len peniaze. Ako malý som chodieval babke (matke mojej mami) nakupovať do obchodu a babka mi z týchto nákupov, vždy nechávala nejaké drobné, ktoré som si sporil. Bratovi nevadilo pýtať peniaze ani odo mňa ako malého dieťaťa. Keď som bol na strednej škole, chodil za mnou tajne v čase, keď naši neboli doma, aby ma vytiahol von na pivo, a následne odo mňa pýtal peniaze, že si potrebuje požičať. Vždy som si sporil z brigád alebo keď som nejaké financie dostal na sviatky a z týchto som mu vždy niečo požičal, resp. vlastne dal, pretože mi nikdy nič nevrátil. Situácia u nás nebola dobrá, brat napriek tomu, že mu rodičia poskytovali zázemie až do jeho svadby, podporovali ho v štúdiu, darovali mu pozemok, postavili
mu dom a vystrojili svadbu, správal sa voči nim veľmi nevďačne. V čase, keď sa brat ženil som mal 14 rokov. Postupne sa správanie brata voči našim menilo a aj keď mi nebolo všetko povedané, vnímal som smútok a sklamanie našich rodičov z toho, kam brat smeruje. Neustále aj od nich si požičiaval peniaze, ktoré nikdy nevrátil. Raz na čierno zaviedol do domu našich rodičov internet bez toho, aby im o tom dal vedieť. Tento internet využíval len on, ale neplatil zaň. Naši sa dozvedeli o tom, že je v ich dome zavedený internet len tak, že im prišiel zrazu veľký nedoplatok. V roku 2003 som odišiel na 7,5 roka do Anglicka pracovať a už v čase môjho odchodu aj dlhšiu dobu pred tým, brat k rodičom vôbec nechodil, ledva ich pozdravil na dvore (záhrady spolu susedia). Nikdy nechodil pomáhať do záhrady v Marianke a vôbec si nespomínam, že by otcovi kupoval niekedy nejaké hrozno a otec to ani nikdy nespomenul. Ak brat za rodičmi zašiel bolo to len preto, že potreboval peniaze. Pokiaľ ide o bratove deti, tieto k nám chodili veľmi zriedka a len na veľmi krátko, napríklad len na Vianoce, aby si prišli pre darčeky a hneď na to odišli, alebo keď bolo v škole vysvedčenie, za ktoré im moja mama dávala peniaze, prípadne prišli na rôzne sviatky pre sladkosti. Aj to trvalo len určitú dobu cca asi do môjho odchodu do Anglicka, pretože v čase keď som bol v Anglicku a chodil som na Vianoce alebo niektoré víkendy domov a pýtal som sa na situáciu, povedali mi, že vnúčatá už k nim nechodia vôbec. O tom, že otec brata vydedil som sa dozvedel vlastne až teraz po jeho smrti, ale som toho názoru, že otec mal na to plné právo. Podľa toho ako som v tom čase vnímal situáciu ja, môj brat sa o neho, resp. o rodičov naozaj vôbec nezaujímal, nechodil ich navštevovať, len na nich opitý pokrikoval alebo pýtal od nich peniaze, ktoré im nikdy nevrátil.“
30. Žalovaný 2/ neskôr doplnil, že “... Moji rodičia celý život pracovali vo výrobe, aby si niečo dokázali vybudovať, moja mama pracovala ako kožušníčka, šila kožuchy v jednom zamestnaní a otec robil v tlačiarňach tiež celý život až po dôchodok. Žili spolu 58 rokov v harmónii. Teraz moja neter a synovec, ktorí od ich 7-mich rokov k nám nechodili bojujú za dedičstvo po svojom otcovi, o ktorom ani netušia, kde je a či žije a sami mojich rodičov ani poriadne nepoznali. Nezdá sa mi spravodlivé, aby niečo dedili. Brat dostal svoj podiel v podobe pozemku a domu, ako s ním naložil je jeho vec. Synovec a neter sa ozvali len po smrti môjho otca a navrhovali mojej mame, aby na nich prepísala dom. Keď to odmietla prestala byt pre nich zaujímavá a viac sa už u nej neukázali. K mojím rodičom sa brat nesprával vôbec s úctou, často som bol sám svedkom, keďže som v tom čase býval v dome, ako vykrikoval na našich rodičov rôzne veci a bol slovne agresívny a vulgárny. Inak k nim vôbec nechodil a nebavil sa s nimi, nejavil o nich žiadny záujem. Ako som spomínal, mňa lákal von pod rôznymi zámienkami a vždy so sebou bral aj nejakú svoju „priateľku" hoci bol ženatý. Tých priateliek bolo niekoľko a mňa využíval ako zámienku na vylákanie nejakých peňazí a tiež ako „krytie" keď chcel byť so svojou milenkou, ktorú práve mal. Nežil vôbec usporiadaným životom a potom, čo začal podnikať sa jeho finančná situácia ešte zhoršila. Rodičia sa rozhodli, že už mu viac požičiavať nebudú a vtedy im začal vykrikovať, že veď on im zaplatil dovolenku a pod. Od vtedy sa s rodičmi nebavil a ak, tak len neslušným pokrikovaním, keď bol v podnapitom stave.“
31. Žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení nepredložil žiadne listinné dôkazy. Žalovaný 2/ navrhol výsluch žalovanej 1/ a žalovaného 2/, ktorý súd vykonal na pojednávaní dňa 19.03.2025.
32. Podľa Čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP): „Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.“
33. Podľa Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP): „Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.“
34. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (CSP): „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“
35. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP): „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").“
36. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP): „Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.“
37. Podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP): „Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.“
38. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP): „Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.“
39. Podľa § 194 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (CMP): „Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.“
40. Podľa § 194 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku (CMP): „Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.“
41. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.“
42. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.“
43. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“
44. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.“
45. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“
46. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.“
47. Podľa § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.“
48. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka: „Poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,“
49. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.“
50. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.“
51. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.“
52. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka: „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“
53. Súd v konaní zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 22.09.2004 bol poručiteľom J. A. (G. XX.XX.XXXX) spísaný Závet a Listina o vydedení vo forme Notárskej zápisnice č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, v ktorej poručiteľ podľa § 469a písmeno b) Občianskeho zákonníka vydedil potomka - syna I. A. s tým, že dôsledky tohto vydedenia sa vzťahujú i na všetkých potomkov I. A.. Súčasne zriadil do notárskej zápisnice aj závet, a za závetného dediča určil manželku D. A. (žalovanú 1/) a ako náhradného dediča syna B. A. (žalovaného 2/). Potomkami syna I. A. sú žalobcovia 1/ a 2/, ktorí v rámci dedičského konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 65D/80/2022 (Dnot 29/2022) po oboznámení sa so Závetom a listinou o vydedení poručiteľa, sa písomne vyjadrili v znení, že s nimi nesúhlasia. Konanie o dedičstve bolo prerušené uznesením zo dňa 22.06.2023, právoplatným dňa 17.07.2023, ktorým boli žalobcovia zároveň odkázaní, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia podali na súd žalobu o určenie, že dôvody vydedenia I. A. poručiteľom J. A., ktorého dôsledky sa vzťahujú i na všetkých potomkov I. A., ktoré sú uvedené v Závete a listine o vydedení spísané vo forme notárskej zápisnice, nie sú dané, a že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi. Žaloba bola podaná na súd v lehote 30 dní. Žalovaní sú manželka a syn poručiteľa, ktorí by ako dedičia v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy okrem vydedeného I. A.. Poručiteľ s poukazom na § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka ako dôvody vydedenia uviedol, že „syn I. A. o neho ako otca trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, už viac ako 6 rokov ho nenavštívil, nestará sa o neho, vôbec s ním nekomunikuje, iba keď je pod vplyvom alkoholu, vtedy sa mu aj fyzicky vyhráža; správa sa ku nemu neúctivo, aj napriek tomu, že mu spolu s manželkou darovali stavebný pozemok a postavili rodinný dom v ktorom teraz na E. X/X E. C. býva“.
54. Vo vzťahu k rodinným pomerom, najmä teda vzťahu medzi poručiteľom J. A. a jeho synom I. A. pred spísaním Záveru a listiny o vydedení, súd zistil nasledovný skutkový stav. Vydedený syn poručiteľa v čase spísania závetu žil spolu so svojou manželkou a dvoma deťmi (žalobcami) v rodinnom dome postavenom na pozemku susediacom s pozemkom a rodinným domom poručiteľa, teda poručiteľ a vydedený syn boli susedia. Rodinný dom, v ktorom syn I. býval, vlastnil spolu s pozemkom, na ktorom bol postavený. Pozemok v roku 1982 daroval I. poručiteľ J. spolu so žalovanou 1/, čo mal súd za preukázané z predloženej darovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania nemal súd pochybnosť o tom, že rodinný dom, ktorý syn I. vlastnil, a v ktorom býval so svojou rodinou, bol postavený v rokoch 1984 až 1989 poručiteľom a žalovanou 1/, nakoľko syn I. bol v čase výstavby študentom, prípadne vykonával povinnú vojenskú službu, teda nemal dostatok prostriedkov, aby finančne zabezpečil výstavbu rodinného domu. Ak by sa na výstavbe aj nejako osobne podieľal, išlo by skôr len o výpomoc. Aj keď meno I. bolo uvedené na kolaudačnom rozhodnutí z roku 1989, výstavbu rodinného domu fakticky zabezpečovali poručiteľ so žalovanou 1/, čo preukázali aj potvrdeniami o nákupe stavebného materiálu. V roku 1990 sa syn I. oženil s M. A. (I. A.), pričom ich manželstvo nebolo poručiteľom od samého počiatku prijímané pozitívne. Toto mal súd za preukázané najmä z výpovede svedkyne – M. A., z ktorej výpovede toto jasne vyplynulo, pričom súd nemal za preukázané, že by sa na postoji poručiteľa v tomto ohľade niečo zmenilo v období pred spísaním Závetu a listiny o vydedení. V rokoch 1991 a 1993 sa synovi I. narodili deti – žalobcovia, pričom ani ich vzťahy s poručiteľom neboli štandardne dobré, čo svojimi výpoveďami potvrdili tak žalobcovia, ako aj žalovaní. Ich výpovede si však vzájomne odporujú v tom, komu dávajú takýto stav za vinu. Z výpovedí žalobcov a žalovaných vyplynulo, že syn I. s rodinou v období minimálne do spísania Závetu a listiny o vydedení bývali vedľa poručiteľa a žalovanej 1/, pričom ku vzájomným interakciám medzi nimi dochádzalo – aj sa navštevovali, aj keď v obmedzenej miere. Žalobcovia zhodne vypovedali, že poručiteľ sa k synovi I. a jeho rodine v období pred spísaním Závetu a listiny o vydedení správal nepriateľsky a dokonca ich vyhadzoval z domu, čo potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa M. A.. Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi síce uviedla, že tvrdenia o vyhadzovaní z domu nie sú pravdivé, avšak odôvodňuje to tým, že ona s poručiteľom ten dom postavili a oni ho financovali. Žalovaná 1/ potom vysvetlila aj situáciu, kedy mala I. manželku M. A. poslať „bývať do prezidentského domu“, avšak toto vyjadrenie nepopiera skutkové tvrdenie žalobcov, že ich z domu vyhadzoval poručiteľ. Súd ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že postoj poručiteľa voči synovi I. v období pred spísaním závetu bol odmietavý, poručiteľ odmietal prijímať akékoľvek dary od syna, čo potvrdila aj výpoveď žalovanej 1/. Poručiteľ Q. I. ďalej vytýkal nadmerné pitie alkoholu a požičiavanie si peňazí a zároveň sa vyjadroval neúctivo vo vzťahu k rodine syna I. a vytýkal im ich etnický pôvod.
55. Súd vykonaným dokazovaním tiež zistil, že okolo roku 2009 sa z domácnosti syna I. (z rodinného domu vedľa poručiteľa a žalovanej 1/) odsťahovala manželka M. A. s deťmi – žalobcami, po čom tam 5 rokov ostal žiť sám syn I.. Najneskôr v roku 2014 sa kontakt medzi poručiteľom a synom I. a jeho rodinou prerušil úplne, keď išiel dom syna I. do dražby. Q. I. a jeho rodina o poručiteľa potom už neprejavovala žiadny záujem, ako vyplynulo z výpovede žalovanej 1/, ani nevedeli, že poručiteľ prekonal infarkt. Tieto skutočnosti (uvedené v tomto odseku) avšak nie sú pre rozhodnutie súdu v tejto veci relevantné, nakoľko sa vzťahujú k obdobiu po spísaní Závetu a listiny o vydedení.
56. Žalobcovia sa žalobou v podstatnej skutkovej časti domáhajú určenia, že dôvody vydedenia, ktoré poručiteľ J. A. uviedol v Závete a listine o vydedení zo dňa 22.09.2004, nie sú dané. Poručiteľ J. A. dňa 22.09.2004 formou notárskej zápisnice spísal Závet a listinu o vydedení, ktorou vydedil syna I. A. s tým, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jeho deti. Súd nárok žalobcov (v tejto časti žaloby) právne posúdil podľa toho, či došlo k materiálnemu naplneniu zákonnej podmienky pre vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, teda či I. A. prejavoval pred spísaním Závetu a listiny o vydedení o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
57. Súd zistený skutkový stav právne posúdil s ohľadom na naplnenie materiálnych dôvodov vydedenia, nie len podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, ale podporne aj v zmysle ustálenej judikatúry: Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/239/2009 a 2Cdo/109/2010 zákonný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené. Samotná existencia stavu, v ktorom potomok neudržiava s poručiteľom kontakty, nepostačuje. Súd skúma, či mal vzťah charakter skutočného vnútorného vzťahu, a hodnotí ho vo vzťahu k objektívnym možnostiam potomka. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/96 (aplikovaného napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/8/2026, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/77/2024 či Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/19/2021), o neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poručiteľ sa nemôže s úspechom dovolávať dôsledkov stavu, ktorý sám objektívne spôsobil. Na základe rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/213/2022 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/126/2017 platí, že ak poručiteľ aktívnym nepriateľským konaním (napr. agresívnym správaním, odmietaním komunikácie) bránil potomkovi v kontaktoch a zmaril možnosť vytvorenia vzťahu, nemožno od potomka spravodlivo žiadať, aby niesol zákonné dôsledky vydedenia. V takomto prípade chýba zavinenie potomka a materiálny dôvod vydedenia absentuje. Najvyšší súd SR v rozhodnutí vo veci sp. zn. 6Cdo/98/2018 (R 10/2021) vyslovil právny názor, že dôvod vydedenia musí byť daný už v čase spísania listiny o vydedení. Pre posúdenie existencie dôvodu vydedenia sú právne významné len skutočnosti, ktoré nastali do okamihu spísania tejto listiny.
58. Súd právne posúdil nárok žalobcov a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že poručiteľom J. A. spísaný Závet a listina o vydedení odkazuje na zákonný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka len formálne, bez jeho materiálneho naplnenia. Vzhľadom na uvedené, súd prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol, že dôvody vydedenia nie sú dané.
59. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že vzťah medzi poručiteľom a synom I. bol približne do 25. veku syna štandardný. Poručiteľ so žalovanou 1/ sa o syna I. starali, zabezpečovali jeho potreby, darovali mu stavebný pozemok, na ktorom pre neho postavili rodinný dom. Keď sa syn I. v roku 1990 oženil s M. A., vzťahy medzi ním a poručiteľom sa začali zhoršovať. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že poručiteľ synovu manželku M. do rodiny nikdy riadne neprijal, naopak, správal sa k nej neúctivo a urážlivo. Rovnako deti, ktoré sa im v manželstve narodili (t. j. žalobcovia), sa necítili poručiteľom riadne prijaté, aj keď v konaní sa nepreukázalo, že by sa poručiteľ voči nim správal až tak neúctivo ako k manželke M.. Ak záujem potomka o prehlbovanie vzťahu s rodičom (poručiteľom) ochladne v dôsledku toho, že poručiteľ dlhodobo zaujíma takýto postoj voči rodine potomka, potom nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie opravdivého záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Respektíve, miera záujmu, aký je potom možné od potomka spravodlivo očakávať, je výrazne nižšia.
60. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťah syna I. k poručiteľovi v období pred spísaním Závetu a listiny o vydedení nie je možné charakterizovať úplným odlúčením. Syn býval vedľa poručiteľa, teda ku kontaktu medzi nimi muselo dochádzať, aj keď tento kontakt bol obmedzený. Súd nezistil, že by
syn o poručiteľa v rozhodnom období neprejavoval opravdivý záujem - ak by poručiteľovi aj chcel niečo dať, ten od syna odmietal čokoľvek prijať, ako vyplynulo z dokazovania. Sama žalovaná 1/ vo výpovedi uviedla, že by od syna nič neprijali - ani dovolenku, ktorú im zaplatil, keby vedeli, že to je od neho. K úplnému odlúčeniu syna s poručiteľom, ktoré strany a svedkovia opisovali vo výpovediach, došlo až neskôr, po spísaní Závetu a listiny o vydedení.
61. Vychádzajúc z výpovedí sporových strán je vzťah syna I. s poručiteľom možné charakterizovať aj tým, že poručiteľ od syna očakával väčšie prejavovanie vďaky za to, že ho poručiteľ materiálne zabezpečil a poručiteľ tiež očakával, že sa syn bude v živote viac podriaďovať radám poručiteľa, najmä teda v otázke výberu jeho manželky. Tieto očakávania neboli dlhodobo naplnené, čo viedlo k sklamaniu nad správaním syna I. a toto negatívne ovplyvnilo ich vzájomný vzťah. Toto spolu s častým požičiavaním peňazí a užívaním alkoholu, podľa názoru súdu vyústilo k spísaniu Závetu a listiny o vydedení. Je však potrebné poukázať, že takéto správanie syna I. neodôvodňuje záver o tom, že by o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem v intenciách, ako predpokladá ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka. Poručiteľ tak v Závete a listine o vydedení na dôvody vydedenia poukázal iba formálne, bez ich materiálneho naplnenia. Súdu sa tiež javí ako veľmi pravdepodobné, že pohnútkou poručiteľa k vydedeniu syna I. bolo tiež usporiadanie majetkových pomerov pre prípad smrti tak, aby poručiteľov (rodičovský) dom pripadol druhému synovi – žalovanému 2/, keďže syn I. už za života dostal od poručiteľa a žalovanej 1/ rodinný dom s pozemkom. Keďže však syn I. je podľa zákona neopomenuteľným dedičom, aby poručiteľ dosiahol uvedené usporiadanie majetkových pomerov, musel syna Rastislava vydediť. Takýto spôsob usporiadania majetkových vzťahov v rodine, keď každý zo synov dostane jeden dom, je logickým a v praxi bežným spôsobom usporiadania majetkových vzťahov v obdobnej situácii. Dokonca žalovaná 1/ v písomných podaniach, ako aj vo výpovedi uviedla, že dohoda na takomto usporiadaní majetkových pomerov medzi poručiteľom, žalovanou 1/ a synom I. aj existovala, hoci len v ústnej forme. Aj keď žalobcovia existenciu takejto dohody popierajú, podľa názoru súdu by nebolo ničím neobvyklým, keby sa na tom zúčastnení takto dohodli, nakoľko takéto dohody v rodinách sú bežné. Existencia takejto dohody priamo nepotvrdzuje a ani nevyvracia, či syn I. prejavoval o poručiteľa opravdivý záujem, súd však dokazovanie v tomto smere vyhodnotil ako skutočnosti preukazujúce možnú pohnútku poručiteľa, uviesť dôvody vydedenia v Závete a listine o vydedení iba formálne, za účelom dosiahnutia želaného usporiadania majetkových vzťahov. Súd pripomína, že dôvody vydedenia podľa § 469a Občianskeho zákonníka sú jasne dané, pričom aby nastali účinky vydedenia, musí dôjsť aj k ich materiálnemu naplneniu.
62. K niektorým sporným tvrdeniam strán sporu súd považuje za potrebné uviesť, ako vyhodnotil niektoré dôkazy, teda čo má z vykonaného dokazovania za preukázané. Súd má za preukázané, že syn I. si často požičiaval peniaze od žalovaných a poručiteľa. Toto vyplynulo z výpovedí žalovaných. Žalobcovia síce uviedli, že o tom nemajú vedomosť, avšak to túto skutočnosť nevyvracia, nakoľko syn I. si tak mohol chodiť požičiavať peniaze bez ich vedomia. K tvrdeniu o nadmernom pití alkoholu, súd má za preukázané, že syn I. alkohol požíval, avšak z dôkazov nevyplynulo, že v rozhodnom období (pred spísaním Závetu a listiny o vydedení) holdoval alkoholu v takej miere, ktorá by odôvodňovala záver, že o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem, teda že ho kontaktoval, iba keď bol opitý. Z pripojených spisov Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 7C/105/2000 a 23C/214/2013 nevyplynuli žiadne dôkazy preukazujúce rozhodné skutočnosti uvedené sporovými stranami. Uvedené skutočnosti (požičiavanie si peňazí a pitie alkoholu) však neviedli súd k záveru, že syn neprejavoval opravdivý záujem o poručiteľa.
63. Súd vyššie uviedol tie skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré boli podstatné a označil najmä tie dôkazy, z ktorých vychádzal. K ostatným tvrdeniam a dôkazom súd nepovažoval za dôležité sa jednotlivo vyjadrovať, nakoľko ich nepovažoval za rozhodné pre posúdenie podstaty veci. Ide najmä o tvrdenia vzťahujúce sa k obdobiu po spísaní Závetu a listiny o vydedení alebo k obdobiu, ktoré ďaleko predchádzalo vydedeniu.
64. Žalovaná 1/ vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, keď uviedla, že dedič, ktorý sa má svojich práv v rámci tohto konania domáhať, nie je právne mŕtvi, a teda nenastala zákonná sukcesia do práv a povinností ako v prípade smrti. K tomuto súd uvádza, že aktívna vecná legitimácia žalobcov vychádza priamo z uznesenia, ktorým boli notárom z dedičského konania žalobcovia priamo odkázaní na podanie žaloby. Aj keď vydedený syn I. nie je právne mŕtvy, v dedičskom konaní sa na neho podľa § 468 Občianskeho zákonníka neprihliada. Z ustanovenia § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka potom
vyplýva, že ak „nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti“. Zákon tak nevyžaduje, aby k prechodu dedičského podielu syna I. na jeho deti musel on zomrieť. Keďže na syna I. sa v tomto prípade neprihliada, zákon nevylučuje, aby k dedeniu jeho dedičského podielu pristúpili jeho deti – žalobcovia. Žalobcom tak v tomto konaní aj fakticky svedčí aktívna vecná legitimácia.
65. Okrem určenia právnej skutočnosti, že dôvody vydedenia nie sú dané, notárka v dedičskom konaní uznesením sp. zn. 65D/80/2022 (Dnot 29/2022) zo dňa 22.06.2023 odkázala žalobcov na podanie žaloby nadbytočne aj o určenie, že žalobcovia sú dedičia po poručiteľovi. V tejto nadbytočnej časti žaloby žalobcovia pri podaní žaloby nedodržali dikciu uznesenia sp. zn. 65D/80/2022 (Dnot 29/2022) zo dňa 22.06.2023, keď sa žalobným návrhom v žalobe najprv domáhali určenia neplatnosti Listiny o vydedení a až neskôr po uplynutí lehoty stanovenej uznesením sp. zn. 65D/80/2022 (Dnot 29/2022) zo dňa 22.06.2023 žalobný návrh v tejto časti korigovali tak, že ho zmenou žaloby zosúladili s uznesením notárky. Žalobcovia tak v tejto nadbytočnej časti síce nedodržali lehotu stanovenú notárkou v uznesení, avšak táto skutočnosť je podľa názoru súdu bez právneho významu, nakoľko notárka odkázala žalobcov na podanie takejto civilnej žaloby (o určenie, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi) bez opory v zákone.
66. Posúdenie právnych otázok spadá do výlučnej právomoci dedičského súdu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ak sú predmetom konania o dedičskom práve sporné skutkové okolnosti, tieto predstavujú len predbežnú otázku. Samotná formulácia uznesenia, ktorým dedičský súd odkázal dediča na podanie žaloby o určenie, kto je poručiteľovým dedičom, sa týka posúdenia právnej otázky, čo patrí do kompetencie dedičského súdu. Pre správne vyhodnotenie tejto právnej otázky (dedičského titulu) je potrebné posudzovať právo dediča v širšom kontexte (napríklad z hľadiska dedičskej nespôsobilosti, postavenia neopomenuteľného dediča, či poučenia o dedičskom práve), na rozdiel od sporového konania, ktoré sa zameriava primárne na izolovanú spornú skutkovú otázku.
67. V priebehu dedičského konania môžu vyvstať otázky tak skutkové, ako aj právne. Jeden zo zásadných rozdielov medzi nimi spočíva v tom, že so spornými právnymi otázkami sa poverený notár (ako súdny komisár) v zmysle príslušných ustanovení CMP vyrovnáva priamo v rámci dedičského konania. Posúdenie toho, kto je a kto nie je dedičom, predstavuje právnu otázku, ktorú poverení notári v dedičskom konaní bežne riešia. Až v situácii, keď notárovi v posúdení právnej otázky bráni sporná skutková okolnosť, je povinný v zmysle § 194 ods. 1 CMP odkázať účastníkov dedičského konania na podanie žaloby v civilnom sporovom konaní. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 194 ods. 1 CMP) jasne vyplýva, že takáto žaloba sa má týkať výhradne určenia spornej právnej skutočnosti. Podľa výsledku tohto sporového konania následne notárovi nič nebráni v tom, aby v dedičskom konaní autoritatívne vyriešil nadväzujúcu právnu otázku, t. j. určil, kto je dedičom. S poukazom na znenie § 137 písm. d) CSP v spojení s § 194 ods. 1 CMP civilný súd v sporovom konaní nemá právomoc určovať, kto je dedičom v prebiehajúcom dedičskom konaní. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v časti žalobného nároku na určenie, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi, chýba právomoc sporového súdu. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, súd s poukazom na § 161 CSP konanie v tejto časti zastavil.
68. Súd má za to, že na podklade tohto rozsudku je možné v dedičskom konaní pokračovať, nakoľko súd prvým výrokom (tohto rozsudku) dostatočne odstránil spornú skutočnosť, ktorá v dedičskom konaní vyvstala, pričom už samotné určenie toho, kto je dedičom po poručiteľovi, je otázkou, s ktorou sa notár musí byť schopný v dedičskom konaní vysporiadať.
69. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade s § 262 ods. 1 CSP.
70. V prejednávanej veci boli žalobcovia v rozsahu meritórneho rozhodovania plne úspešní, keďže súd ich žalobe o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, v celom rozsahu vyhovel. Súd však dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 257 CSP, a preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí súd predovšetkým v špecifickom charaktere tohto sporu. Hoci žalovaní nemali vo veci úspech, nemožno konštatovať, že by vznik tohto súdneho sporu akokoľvek zavinili. Od žalovaných by nebolo spravodlivé požadovať, aby znášali trovy konania protistrany, pretože v tomto konaní v dobrej viere obhajovali poslednú vôľu svojho manžela (žalovaná 1/) a otca (žalovaný 2/). Súd má preto za to, že je spravodlivé a morálne
opodstatnené, aby každá zo sporových strán znášala svoje trovy konania samostatne, bez ohľadu na konečný výsledok sporu.
Poučenie:
1
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.