Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/8/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, C., občan SR, právne zastúpená : JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka so sídlom 29. augusta č.5, Bratislava, proti žalovanej: E. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, I. J., občan SR, právne zastúpená Petruška & partners s.r.o., IČO: 47 254 882, so sídlom Kupecká 18, Nitra, v konaní o určenie neplatnosti listiny o vydedení, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2.9.2025 č.k. -163, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že listina o vydedení, ktorú zanechal poručiteľ E. K. L., ktorá bola spísaná vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. a uložená v Notárskom centrálnom registri závetov pod číslom NCRza 791/2020, je neplatná. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Nitra v dedičskej veci po poručiteľovi E. K. L., zomrelého dňa X.X.XXXX uznesením zo d 30.7.2024 odkázal žalobkyňu, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia uplatnila svoje právo žalobou na Okresnom súde v Nitre o určení neplatnosti poručiteľovej listiny o vydedení, spísanej dňa 5.2.2020 vo forme notárskej zápisnice Mgr. Evou Žebrákovou. Žalobkyňa namietala neplatnosť listiny o vydedení z dôvodu, že v danom prípade neexistovali zákonné dôvody pre vydedenie, a preto je listina absolútne neplatným právnym úkonom. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. -3 , , -3 a ust. a . Konštatoval, že nebolo sporné, že žalobkyňa je dcérou poručiteľa E. K. L. a tento dňa 5.2.2020 spísal na Notárskom úrade Mgr. Evy Žebrákovej notársku zápisnicu – listinu o vydedení žalobkyne z dôvodu: „Vydeďujem svoju dcéru A. M., N. L., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko o moju osobu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Nevidel som ju posledných 10 rokov a za túto dobu sme spolu nemali žiaden kontakt.“- poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX. Predmetom konania bola žaloba o určenie, že Listina o vydedení je neplatná s odôvodnením, že poručiteľ sám nemal žiaden záujem sa so žalobkyňou stýkať a udržiavať s ňou príbuzenský vzťah, od roku 1993 nevyvinul žiadnu snahu o kontaktovanie sa s ňou a neexistencia dôvodov vydedenia má následok neplatnosť jednostranného právneho úkonu poručiteľa pre rozpor so zákonom. Pokiaľ ide o formálno-právne náležitosti listiny o vydedení, tieto boli splnené. Pokiaľ ide o materiálne náležitosti vydedenia, tieto boli namietané žalobkyňou. Žalobkyňa netvrdila, a nepreukázala, že chcela s otcom komunikovať v období od jej 14 rokov, resp. v rozhodujúcom období, pre posúdenie existencie dôvodu vydedenia teda ku dňu 5.2.2020, teda obdobie predchádzajúce uvedenému dátumu, t. j. od 5.2.2010 do 5.2.2020, kedy bola spísaná listina o vydedení. Keďže dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení. Súd skúmal, či

žalobkyni ako potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa, nebránili objektívne okolnosti, či zo strany žalobkyne ide o zavinené neprejavovanie kvalifikovaného záujmu o poručiteľa, a či bol nezáujem žalobkyne o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a dospel k záveru, že poručiteľ mal záujem o styk so žalobkyňou, napriek naštrbeným vzťahom, súvisiacim s rozvodom matky žalobkyne, opakovane a rôznymi spôsobmi sa snažil o obnovenie kontaktu so žalobkyňou a žalobkyni objektívne dôvody v nadviazaní kontaktu s poručiteľom nebránili. Výsledky vykonaného dokazovania nepotvrdzujú tvrdenie žalobkyne, že v prejavovaní opravdivého záujmu vo vzťahu k poručiteľovi jej bránili samotné správanie sa poručiteľa vo vzťahu k nej, v jeho nezáujme. Bolo preukázané, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobkyňou boli dlhodobo narušené, avšak z dokazovania nemožno vyvodiť ten záver, že by pôvodcom narušenia týchto vzťahov bol sám poručiteľ. Naopak, v konaní bolo preukázané, že poručiteľ o blízky príbuzenský vzťah so žalobkyňou stál, pretože nezáujem jeho potomka sa ho osobne citovo dotýkal a táto situácia mu prekážala. Toto bolo potvrdené výpoveďou žalovanej, ako i svedkov O. E., E. K. a P. K.. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu samotnej žalobkyne a svedkovej mal súd preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k takému správaniu, ktoré predstavovalo zavinené a kvalifikované správanie zo strany potomka. Mala objektívnu a reálnu možnosť objektívne prejaviť záujem o svojho otca, ktorý ako potvrdili svedkovia i vycestoval do Bratislavy na stretnutie so žalobkyňou, ktorá bola pozvaná na oslavu narodením poručiteľovej matky, kde však neprišla za ním, nekontaktovala ho, ani ho nezoznámila so svojimi deťmi a manželom. Žalobkyňa tvrdila, že ju poručiteľ nekontaktoval na sviatky, ale zároveň nepreukázala, že by z jej strany bola iniciatíva ho kontaktovať k sviatkom, či mu oznámila sobáš, narodenie detí a podobne. Žalobkyňa nepoprela, že bola informovaná o zdravotnom stave poručiteľa, keď bol v nemocnici, pričom ani v tomto jeho stave ho nenavštívila. Jej tvrdenie, že nevedela o pohrebe, a i keby o ňom vedela, by sa ho nezúčastnila, lebo ako obeť psychického násilia zo strany otca, jej terapeutmi jej bolo odporučené sa vyhýbať stresovým situáciám a toxickým ľuďom, aby sa jej výrazne nezhoršil zdravotný stav, toto jej tvrdenie nebolo ničím preukázané. Nebol predložený žiadny dôkaz, že by bola obeťou týrania poručiteľom, čo nepreukazujú predložené kardiologické správy z roku 1989, kde boli konštatované psychosomatické obtiaže a doporučenie zmeny rodinných vzťahov, ani lekárske správy zo súčasnej doby. Súd mal preto na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa nejavila o poručiteľa žiaden záujem, pričom tento dôvod vydedenia žalobkyne bol v listine o vydedení riadne špecifikovaný. Nebolo potrebné presnejšie skutkovo vymedziť negatívnu skutočnosť neprejavovanie žiadneho záujmu, pričom z časového hľadiska v listine o vydedení poručiteľ uviedol, že ju nevidel posledných 10 rokov a za túto dobu nemali žiaden kontakt. Toto v konaní aj bolo preukázané, a súd takéto dlhodobé konanie žalobkyne ako dcéry poručiteľa považoval za rozporné s dobrými mravmi. Napriek tomu, že bola pozvaná na oslavu starej matky, na ktorej bol i poručiteľ, nekontaktovala sa s ním, nevyhľadala ho. Tvrdila, že sa nedozvedela o chorobe poručiteľa, ani o jeho hospitalizácii pred smrťou, ako ani po pohrebe, čo bolo vyvrátené, pričom poznamenala, že keby sa i o pohrebe dozvedela, by sa ho nezúčastnila. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ sám svojím konaním spôsobil túto situáciu a v dôsledku jeho nezáujmu by vyplynul dlhodobý nezáujem žalobkyne o poručiteľa, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalovanej, ktorá bola v konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a domáhala sa jeho zmeny tak, že súd žalobe vyhovie a určí, že listina o vydedení je neplatná, prípadne navrhla, aby súd odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konania a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa ust. ) a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam – odvolací dôvod podľa ust. a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci – odvolací dôvod podľa . V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že v zmysle uznesenia podala žalobkyňa ako dcéra poručiteľa žalobu o určenie neplatnosti listiny o vydedení z dôvodu, že v danom prípade neexistovali zákonné dôvody pre jej vydedenie. V konaní tvrdila a preukazovala, že jej pasivita voči poručiteľovi bola vyvolaná samotným poručiteľom, ktorý sa ako otec správal počas ich spolužitia v domácnosti (pred rozvodom rodičov žalobkyne) agresívne voči žalobkyni a jej matke. Žalobkyňa preukázala, že poručiteľ bol agresívny, vyhrážal sa a jeho správanie malo zlý vplyv na maloleté deti, pričom v konaní o rozvod poručiteľ svoje agresívne správanie potvrdil a potvrdil aj skutočnosť, že matku žalobkyne fyzicky napadol. Žalobkyňa preukázala, že výrazné patologické rodinné vzťahy a patologické výchovné postupy v čase pred rozvodom jej rodičov (rok 1989), mali nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav a vyžadovali jej opakovanú hospitalizáciu, nielen v Nitre, ale aj v B. L., a že žalobkyňa ako 10 ročné dieťa začala chodiť na terapie k psychológovi. Tiež preukázala, že po rozvode jej rodičov, si

poručiteľ riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči nej, a to napriek tomu, že mal oveľa vyššie príjmy ako matka žalobkyne. Vzhľadom na tieto skutočnosti, preukázané listinnými dôkazmi očakávala, že súd prvej inštancie bude posudzovať, či medzi ňou a poručiteľom existoval kvalifikovaný vzťah, ktorého existencia je predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia podľa , a že bude prihliadať aj na okolnosti, ktoré neexistenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu spôsobili, a ktoré predchádzali porušeniu ich kontaktu. Tieto skutočnosti mali pre rozhodnutie kľúčový vplyv, keďže až po ich vyhodnotení je možné posúdiť, či sa zo strany žalobkyne jedná o zavinené, alebo o nezavinené neprejavovanie záujmu o poručiteľa, a teda či môže, alebo nemôže prichádzať do úvahy jej vydedenie. Žalobkyňa neargumentovala a dôvod vydedenia nevyvracala tým, že o poručiteľa prejavovala záujem a tento ju odmietol, ale tým, že jej neprejavovanie záujmu o poručiteľa nebolo zavinené ňou, ale poručiteľom. Žalobkyňa sa svojím konaním nepričinila na vzniku tohto stavu, a tento nezavinila ani čiastočne, keďže v danom čase bola maloletá a vzťah dieťaťa k otcovi sa formuje predovšetkým z aktívneho citového vzťahu rodiča k dieťaťu od útleho detstva, a nie naopak. Tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za psychické traumy, ktoré žalobkyni spôsobil poručiteľ v období jej detstva, a ktoré preukázala listinnými dôkazmi. V odôvodnení rozsudku tak absentuje vysvetlenie, ako súd vyhodnotil správanie poručiteľa v období detstva žalobkyne preukázané nielen listinnými dôkazmi, ale aj výsluchom svedkyne – sestry poručiteľa E. L., ktorá potvrdila, že po rozvode rodičov brala brata od nich, aby deti nezažívali hádky. V odôvodnení rozsudku nenachádza vysvetlenie, na základe akého správania poručiteľa dospel súd prvej inštancie k záveru, že by malo byť od žalobkyne spravodlivé očakávať, že sa bude v dospelosti o poručiteľa zaujímať a akým spôsobom sa ona ako maloletá mala za daných okolností pričiniť na budovaní vzťahu s poručiteľom. Uvedené nie je z rozsudku zistiteľné. Tiež namieta, že súd pri posúdení existencie dôvodu vydedenia sa nezaoberal ani tým, či správanie žalobkyne môže byť považované za odporujúce dobrým mravom, s prihliadnutím na správanie sa poručiteľa k nej. Súd prvej inštancie takto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namieta tiež, že v konaní nebolo preukázané, že poručiteľ mal záujem o styk s ňou, ani že sa opakovane a rôznymi spôsobmi snažil o obnovenie kontaktu. Žalobkyňa sa v roku 2018 zúčastnila oslavy 90. narodenín poručiteľovej matky, ktorej sa zúčastnil aj poručiteľ, avšak žiaden z vypočutých svedkov nevidel, že by sa poručiteľ na uvedenej oslave akýmkoľvek spôsobom snažil o kontakt so žalobkyňou alebo, že by sa čo i len zdržiaval v jej blízkosti. Uvedená oslava sa konala 2 roky predtým ako poručiteľ spísal listinu o vydedení, v ktorej uviedol, že žalobkyňu nevidel posledných 10 rokov a za túto dobu spolu nemali žiaden kontakt. Preto je nesprávne zistenie súdu prvej inštancie, že poručiteľ opakovane a rôznymi spôsobmi sa snažil o obnovenie kontaktu so žalobkyňou. Ona o žiadnej snahe poručiteľa o obnovu kontaktu s ňou nemá vedomosť. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že poručiteľ o blízky príbuzenský vzťah so žalobkyňou stál a jej nezáujem sa ho osobne citovo dotýkal a táto situácia mu prekážala. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani z výsluchu svedka O. E., ani z výsluchu svedkyne E. L. nie je zrejmé akým spôsobom a kedy sa mal poručiteľ pokúšať o kontakt so žalobkyňou. V žalobe jasne opísala ako prebiehalo jej posledné stretnutie s poručiteľom a ako vyvíjala konkrétnu snahu kontaktovať nie poručiteľa v dobe, keď mala 14 rokov a tiež uviedla, že od toho času k žiadnemu stretnutiu s poručiteľom nedošlo, z čoho je zrejmé, že žiadne stretnutie na káve v Bratislave sa neuskutočnilo. Súd prvej inštancie celkom nekriticky vychádzal z tvrdení žalovanej a z nepriamych svedeckých výpovedí ňou navrhnutých svedkov, pričom ich výpovede nevyhodnocoval vo vzájomnej súvislosti, s dôkazmi predloženými žalobkyňou a svedeckými výpoveďami svedkov, navrhnutých žalobkyňou a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Ak by poručiteľ skutočne mal záujem o kontakt so žalobkyňou, tak na uvedenej oslave v roku 2018, mu v osobnom kontakte s ňou nič nebránilo. Preto nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie vyhodnotil absencie kontaktu medzi poručiteľom a žalobkyňou na uvedenej oslave v neprospech žalobkyne, keď z výsluchu svedkov nevyplynulo, že by to bola žalobkyňa, kto sa stránil kontaktu s poručiteľom. Ďalej namieta, že z výpovedí svedkov, navrhnutých žalovanou, vypočutých na pojednávaní, konanom dňa 15.5.2025 nie je vôbec zrejmé, kedy a ako sa ma poručiteľ po roku 1993 pokúsiť o obnovu kontaktu so žalobkyňou. Žiaden zo svedkov, vypočutých na pojednávaní nebol osobne prítomný pri takomto údajnom pokuse poručiteľa o kontakt a žiaden zo svedkov ani nevedel bližšie konkretizovať obdobie ani spôsob tohto údajného pokusu o kontakt. Ani v listine o vydedení poručiteľ neuviedol, že by sa sám snažil niekedy so žalobkyňou skontaktovať, a že ho absencia kontaktu s ňou trápila. Súd prvej inštancie opomenul rozhodujúcu skutočnosť, že nezáujem žalobkyne o poručiteľa bol v danom prípade vyvolaný samotným poručiteľom, a nie žalobkyňou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vyvrátila dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení tým, že preukázala, že neprejavovanie záujmu o poručiteľa nebolo ňou zavinené. Ona ako potomok nemala skutočnú príležitosť prejavovať o poručiteľa záujem, a preto nie je spravodlivé, aby znášala následky vydedenia z jeho

strany. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru, že zo strany žalobkyne sa jednalo o zavinené neprejavovanie záujmu. Pokiaľ poručiteľ sám nemal žiadny záujem sa so žalobkyňou stýkať a udržiavať s ňou príbuzenský vzťah, tak je zrejmé, že nezavinený nezáujem žalobkyne sa nemohol poručiteľa nijako citovo dotknúť, a ani mu nemohlo vadiť, nakoľko sám poručiteľ od roku 1993 nevyvinul snahu o kontaktovanie sa so žalobkyňou. Súd prvej inštancie tiež nesprávne posúdil rozpor s dobrými mravmi, keď za rozporné s dobrými mravmi považoval nie konanie poručiteľa, ale konanie žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa o poručiteľa opravdivý záujem bola vyvolaná samotným poručiteľom, ktorý sa o ňu nezaujímal od jej 14 rokov, a nebudoval si k nej vzťah, ani predtým, keď sa správal agresívne a žalobkyňa sa ho bála, čo budovaniu vzťahu nijako neprispieva. Súd prvej inštancie nesprávne založil rozhodnutie aj na skutočnostiach, ktoré nastali po spísaní listiny o vydedení (po roku 2020), teda v období, ktoré nebolo pre posúdenie veci rozhodujúce. Súd prvej inštancie poukazoval v rozsudku na to, že žalobkyňa nenavštívila poručiteľa v nemocnici počas hospitalizácie, a že nebola na jeho pohrebe, a to napriek tomu, že súd prvej inštancie sám uviedol, že za rozhodujúce obdobie považoval obdobie pred spísaním listiny o vydedení, teda 5.2.2020. Nepovažuje závery súdu prvej inštancie za správne, nakoľko v danom prípade sa poručiteľ počas svojho života nemohol voči žalobkyni dovolávať opravdivého záujmu, pretože bolo preukázané, že to bol poručiteľ, kto vyvolal stav, ktorý žalobkyni ako potomkovi bránil prejavovať o poručiteľa záujem. V závere namietla, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie má oporu v judikatúre NS SR, podľa ktorej sa o neprejavovanie opravdivého záujmu podľa , nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 01.11.1997) 3.K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy, a to jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku záujmu žalobkyne o svojho otca a dospel k záveru, že žalobkyňa o svojho otca – poručiteľa, nejavila žiaden záujem, a to dlhodobo, pričom toto konanie posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež správne vyhodnotil ako nepravdivé tvrdenia žalobkyne o skutočnostiach, že sa nedozvedela o chorobe poručiteľa, ani o jeho hospitalizácie pred smrťou, ako ani o pohrebe. Keď žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom zo dňa 20.3.2025 uviedla, že keby sa aj o pohrebe poručiteľa dozvedela tohto by sa nezúčastnila. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ sám svojím konaním spôsobil situáciu, z ktorej by vyplynul nezáujem jeho dcéry o blízky príbuzenský vzťah so svojím otcom. Súd prvej inštancie v konaní na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a svoje závery založil na správnom právnom posúdení. 4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote ( ), a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa a zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 5.Podľa , žalobou možno považovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 6.Podľa (ako dedičského súdu), ktorým bola žalobkyňa výslovne odkázaná, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala žalobu na Okresný súd v Nitre o určenie neplatnosti poručiteľovej listiny o vydedení, spísaný dňa 5.2.2020, vo forme notárskej zápisnice Mgr. Evou Žebrákovou, notárom so sídlom v Nitre, pod sp. zn. . 7.Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktoré mu vzniklo v priebehu konania o dedičstve, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti. Ich procesná prípustnosť vyplýva z ust. , ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od posúdenia sporných skutočností, odkáže dedičský súd uznesením toho z domnelých dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby podal žalobu na určenie spornej právnej skutočnosti. Žalobný návrh je v týchto prípadoch vymedzený uznesením dedičského súdu. Uznesenie dedičského súdu podľa by malo (v zásade) vymedziť predmet budúceho sporu tak, aby obsahom petitu bola otázka skutková, a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci. Právne posúdenie sa má totiž vykonať v konaní o dedičstve (v mimosporovom konaní). Napríklad zákonný dedič v konaní o dedičstve tvrdí, že listina o vydedení je neplatná, pretože nenastali skutkové okolnosti, na základe ktorých by mohla byť od poručiteľa vydedená. „Platná listina o vydedení“ alebo „Neplatná listina o vydedení“, sú zložené právne skutočnosti. Skladajú sa totiž z určitých skutkových elementov (hypotéza právnej normy) a aj ich právneho posúdenia (dispozícia právnej normy). Petitom žaloby podľa nemá byť určenie platnosti

alebo neplatnosti listiny o vydedení. Skutková otázka, ktorá sa má určiť žalobou podľa sa má týkať výlučne skutkových okolností. Formulácia petitu preto môže znieť napríklad tak, že žalobca navrhuje, aby súd určil, že dôvody vydedenia nie sú dané. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, a nie jeho formuláciou. Napriek tomu, že bolo v dedičskom konaní jednoznačne zrejmé, že spor o dedičské právo má pôvod v skutkovej otázke (naplnenie, resp. nenaplnenie dôvodov vydedenia), súd v dedičskom konaní nesprávne, pri odkázaní žalobkyne na podanie žaloby, jej formuloval žalobný tak, že nesmeroval k skutkovej otázke, ale k rozhodovaniu o právnej otázke (určenie neplatnosti listiny o vydedení). Vo vyššie uvedenom nesprávnom vyhodnotení spornej skutočnosti a dedičským súdom nesprávne formulovaným žalobným návrhom došlo k vade, v podobe vnútorného rozporu medzi formulovaným petitom a skutkovými tvrdeniami, uvádzanými v žalobe, pričom táto vada nemôže ísť na ťarchu žalobkyni, ktorá zjavne svojou žalobou smerovala k vyriešeniu jej správne identifikovanej skutkovej otázke, o ktorej je medzi dedičmi spor (určenie), že dôvody vydedenia nie sú dané. 8.Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu, uvedenú v sú: zásah súdu do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdu a iných orgánov SR a ich spravodlivé rozhodnutie (I.ÚS/ 26/1994). 9.V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu a tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom. Právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu, spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom degenatio justitiae (odmietnutie spravodlivosti). 10.Po porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktorým právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom – ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II.ÚS/559/2018, III.ÚS/47/2019). 11.V súvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom odvolateľka namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý sa podľa jej názoru nevysporiadal s rozhodujúcimi dôkazmi, na ktoré poukazovala, v dôsledku čoho považovala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za vnútorne rozporné a zmätočné, zároveň nesúhlasila s právnym posúdením, ako aj hodnotením dôkazov. 12.Podľa , poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. 13.Listina o vydedení musí obsahovať niektorý z dôvodov vydedenia, uvedených v , aj popísaním skutkového stavu, ktorý konkrétny dôvod vydedenia napĺňa aj po skutkovej stránke. Dôvod vydedenia musí objektívne existovať už pri spisovaní listiny o vydedení; inak by pre tento dôvod nebola zákonná opora a išlo by o neplatný právny úkon (). V danom prípade poručiteľ v listine o vydedení ako dôvod uviedol ust. , nakoľko jeho dcéra o jeho osobu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Ďalej uviedol, že ju nevidel posledných 10 rokov a za túto dobu nemali spolu žiadny kontakt. 14.Pri tomto dôvode vydedenia je potrebné skúmať, či potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, bez ktorého nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Preto pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ust. , je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Ak vydedený potomok sa neprejavoval voči poručiteľovi tak, ako by sa voči poručiteľovi mal prejavovať, býva kladené za vinu aj samotnému poručiteľovi, a to preto, že sa sám zo svojej strany nepričinil o to, aby

sa medzi ním a potomkom vytvorili vzťahy, aké by medzi oboma pokoleniami mali byť. Záujem, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné posudzovať, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom, mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie (NS ČR sp. zn. ). Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa citovaného ustanovenia sa má súd zaoberať tým, či správanie potomka môže byť považované za odporujúce dobrým mravom s prihliadnutím na správanie sa poručiteľa k nemu ako k dieťaťu. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať nezáujem potomka v situácii, keď tento nezáujem bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stál, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýkal, kde mu tento stav vadil, nie v prípade, ak ide o situáciu, keď mu bol tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám aj podstatne prispel. O neprejavovanie opravdivého záujmu poručiteľa v zmysle citovaného ustanovenia nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (NS SR sp. zn. ). 15.Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že by chcela s poručiteľom komunikovať v období od jej 14 rokov, resp. v rozhodujúcom období pre posúdenie existencie dôvodu vydedenia, teda ku dňu 5.2.2020, teda obdobie predchádzajúce uvedenému dátumu, t. j. od 5.2.2010 do 5.2.2020, kedy bola spísaná listina o vydedení. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ sám svojím konaním spôsobil túto situáciu a v dôsledku jeho nezáujmu by vyplynul dlhodobý nezáujem žalobkyne o poručiteľa, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16.S poukazom na uvedené sa odvolateľka v posudzovanom konaní procesne prípustným spôsobom domáhala určenia (spornej) skutkovej otázky, a to, že dôvody vydedenia v listine o vydedení nie sú dané. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu vyššie uvedeného, pričom takýto právny názor odvolací súd považuje za predčasný. Žalobkyňa nesporne v konaní preukázala, že poručiteľ bol agresívny, vyhrážal sa a jeho správanie malo zlý vplyv na maloleté deti, pričom samotný poručiteľ potvrdil tieto skutočnosti svojho agresívneho správania a aj to, že matku žalobkyne fyzicky napadol. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia listinnými dôkazmi, predloženými žalobkyňou, keď ich považoval za nepreukázané, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti riadne neodôvodnil. Žalobkyňa ako 10 ročné dieťa začala chodiť na terapie k psychológovi, a preto súd prvej inštancie sa mal zamerať na posudzovanie, či medzi ňou a poručiteľom existoval kvalifikovaný vzťah, ktorého existencia je predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia podľa a hlavne prihliadať na okolnosti, ktoré sa k takémuto vzťahu pričinili, a ktoré predchádzali porušeniu ich kontaktu. Žalobkyňa počas celého konania neargumentovala, že mala snahu sa s poručiteľom skontaktovať, naopak argumentovala tým, že neprejavovanie jej záujmu o poručiteľa nebolo zavinené ňou, ale poručiteľom. Je potrebné vychádzať z toho, že v čase rozvodu manželstva, keď došlo k narušeniu vzťahov medzi ňou a poručiteľom bola maloletá a vzťah dieťaťa k otcovi sa formuje predovšetkým z aktívneho citového vzťahu rodiča k dieťaťu, od útleho detstva, a nie naopak. Súd prvej inštancie nedostatočným dôvodom vysvetlil, že na základe akého správania sa poručiteľa mal dospieť k záveru, že by malo byť od nej spravodlivo očakávať, že sa bude v dospelosti o poručiteľa zaujímať. Súd len stroho konštatoval, že poručiteľ prejavoval o ňu záujem, avšak neuviedol, z akých dôkazov pritom vychádzal, keď poukázal len na výpoveď svedkov: O. E., E. K. a P. K., pretože tieto skutočnosti priamo z výsluchu svedka O. E. nevyplynuli, a ani z výsluchu E. L., nie je zrejmé akým spôsobom a kedy sa mal poručiteľ pokúšať o kontakt so žalobkyňou. Žalobkyňa výslovne poprela, že by sa malo kontaktovať stretnutie s poručiteľom na káve v Bratislave, pričom súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdení žalovanej, a pričom tieto výpovede nevyhodnocoval vo vzájomnej súvislosti s dôkazmi, predloženými žalobkyňou a svedeckými výpoveďami svedkov, navrhnutých žalobkyňou. Z výpovedí svedkov, navrhnutých žalovanou na pojednávaní, konanom dňa 15.5.2025, nie je zrejmé, kedy a ako sa mal poručiteľ pokúsiť o obnovu kontaktu so žalobkyňou. Žiaden zo svedkov, vypočutých na pojednávaní, nebol osobne prítomný pri takomto údajnom pokuse poručiteľa o kontakt, a žiaden zo svedkov ani nevedel bližšie konkretizovať obdobie, ani spôsob tohto údajného pokusu o kontakt. Samotný poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že žalobkyňu nevidel posledných 10 rokov a za túto dobu spolu nemali žiaden kontakt, čo sa ukázalo ako nepravdivým, keďže žalobkyňa sa v roku 2018 zúčastnila oslavy 90. narodenín poručiteľovej matky, ktorej sa zúčastnil aj poručiteľ, avšak žiaden z vypočutých svedkov nevidel, že by sa poručiteľ na uvedenej oslave akýmkoľvek spôsobom snažil o kontakt so žalobkyňou. Preto nemožno jednoznačne dávať za vinu jej správanie, že na uvedenom stretnutí sa mala práve ona pokúsiť o kontakt s poručiteľom. Súd prvej inštancie tiež nesprávne postupoval, keď poukazoval v rozsudku na to, že žalobkyňa nenavštívila poručiteľa v nemocnici počas hospitalizácie, že

nebola na jeho pohrebe, napriek tomu, že sám uviedol, že za rozhodujúce obdobie považoval obdobie pred spísaním listiny o vydedení, teda 5.2.2020, preto akékoľvek následné správanie sa žalobkyne po uvedenom období, nemá na preskúmavaný prípad žiaden vplyv, pretože v danom prípade nedošlo o dôvod vydedenia v zmysle ust. , avšak o ustanovenie . 17.Odvolací súd preto prihliadal na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, ktorej následkom je jeho nepresvedčivosť. Súd prvej inštancie konštatoval, že bol v konaní preukázaný dôvod vydedenia, keď poručiteľ uviedol, že ju posledných 10 rokov nevidel, čo je v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože bolo nesporne preukázané, že v roku 2018 sa spolu stretli na oslave, avšak je pravdou, že na tejto oslave nemali žiaden kontakt. Avšak takéto správanie žalobkyne je potrebné vyhodnotiť v celom kontexte vykonaných dôkazov, ktoré v konaní žalobkyňa produkovala. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní je viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu. 18.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).