Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v sporovej právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpený zástupcom: OFFICIUM G, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Jahodná 3369/9, 058 01 Poprad, IČO: 35 885 459 (pôvodne HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Jahodná 9, Poprad), za ktorú koná: Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 204 786 (pôvodne IURIS SL s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava - mestská časť Karlova Ves), adresa na doručovanie WESTEND TOWER, Dúbravská cesta 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ KREO CAPITAL, s.r.o., so sídlom Pod Stráňou 874/43, 028 01 Trstená, IČO: 46 709 215, 2/ I. X., nar. X.X.XXXX, bytom L. U. XXX/XX, XXX XX O. a 3/ H. X., nar. X.XX.XXXX, bytom L. U. XXX/XX, XXX XX O., všetci žalovaní právne zastúpení: PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, v konaní o zaplatenie 18.521,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -145 zo dňa 17. mája 2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -176 zo dňa 30. júna 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. -207 zo dňa 15. novembra 2021 a opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. -215 zo dňa 21. decembra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -145 zo dňa 17. mája 2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -176 zo dňa 30. júna 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. -207 zo dňa 15. novembra 2021 a opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. -215 zo dňa 21. decembra 2021 p o t v r d z u j e , s tým, že výrok I. správne znie: žalovaný v rade 1/ (dlžník), žalovaný v rade 2/ (ručiteľ) a žalovaný v rade 3/ (ručiteľ) sú povinní zaplatiť žalobcovi 14.882,96 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 29.11.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že v rozsahu poskytnutého plnenia jedným z nich povinnosť ostatných zaniká.

II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I/ uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.882,96 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 29.11.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II/ vo zvyšnej časti žalobu zamietol, výrokom III/ návrh žalovaných 1/ až 3/ na prerušenie konania zo dňa 17.05.2021 zamietol a výrokom IV/ uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 60 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca so žalovaným 1/ ako leasingovým nájomcom uzatvorili dňa 27.7.2017 leasingovú zmluvu č. LZF/17/21037 (ďalej len „leasingová zmluva“). Predmetom leasingovej zmluvy bol prenájom hnuteľnej veci - osobného motorového vozidla zn. BMW 740d, VIN: WBAYB01070D126759 od dodávateľa Auto Palace Bratislava s.r.o. a následný prevod vlastníctva. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal prenechať žalovanému 1/ predmet leasingu do nájmu/užívania, za čo sa žalovaný 1/ zaviazal platiť žalobcovi leasingové splátky a dohodnuté poplatky. Bližšie podmienky leasingového vzťahu upravujú Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. - dopravná technika FL/DT/01/15 k leasingovej zmluve LZF/17/21037 (ďalej len „VZP“) a dohoda o platbách nájomného k zmluve. Vstupná cena predmetu leasingu bola stanovená vo výške 29.000,- Eur bez DPH. Žalovaný 1/ sa zaviazal zaplatiť žalobcovi 1/ zvýšenú splátku v sume 6.960,- Eur s DPH. Žalovaný 1/ bol ďalej povinný vykonávať pravidelné mesačné splátky vo výške 640,50 Eur s DPH a poistného vo výške 115,31 Eur. Počet pravidelných splátok predmetu leasingu bol dohodnutý na 48, pričom prvá splátka bola splatná ku dňu 30.8.2017 a posledná ku dňu 30.7.2021. Žalovaný 1/ bol v zmysle leasingovej zmluvy povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 43.274,88 Eur, ktorú tvorí istina - cena predmetu leasingu vo výške 29.000,- Eur bez DPH, prvá zvýšená splátka v sume 5.800,- Eur bez DPH, leasingový úrok v sume 2.420 Eur bez DPH, povinné zmluvné poistenie vo výške 662,88 Eur bez DPH, havarijné poistenie vo výške 4.872,- Eur bez DPH a pri riadnom splácaní leasingových splátok aj poplatok 30,- Eur bez DPH za následný prevod vlastníctva a DPH vo výške 6.290,- Eur. Žalobca na základe objednávky zaplatil dodávateľovi kúpnu cenu za predmet leasingu v dohodnutej výške 29.000,- Eur bez DPH na základe faktúry č. 1175300815 zo dňa 31.7.2017. Žalovaný 1/ si následne dňa 31.7.2017 prevzal od dodávateľa predmet leasingu do užívania. Žalovaný 1/ vykonal riadne úhradu 1. zvýšenej splátky v sume 6.960,- Eur s DPH dňa 1.8.2017. Splnenie záväzkov žalovaného 1/ vzniknutých v súvislosti s plnením povinností z leasingovej zmluvy bolo zabezpečené ručiteľským vyhlásením žalovaného 2/ zo dňa 27.7.2017 a ručiteľským vyhlásením žalovaného 3/ zo dňa 27.7.2017. Dňa 16.7.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu predmetu leasingu, spôsobujúcemu trvalé vyradenie z prevádzky. Na základe uvedenej skutočnosti došlo v súlade s bodom 4. 3. VZP k predčasnému ukončeniu zmluvy ku dňu 18.7.2018. Žalobca oznámil žalovanému 1/ predčasné ukončenie zmluvy a vyzval ho, aby sa v lehote 14 dní od doručenia oznámenia vyjadril, či má záujem o odkúpenie použiteľných zvyškov predmetu leasingu. Žalovaný 1/ oznámil, že má záujem o odkúpenie zvyškov, nakoniec však so žalobcom neuzatvoril dohodu o prevzatí za úhradu. Žalobca dňa 28.11.2018 vypracoval konečné finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy. Podľa tohto vyúčtovania pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/ je v celkovej sume 18.521,95 Eur a pozostáva z :

- nedoplatku na ročnom havarijnom poistení vo výške 38,10 EUR

- nedoplatku na ročnom PZP vo výške 2,50 EUR

- poplatku za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 120 EUR

- náhrady poistného podľa ust. bodu 4. 8. 1. písm. d/ VZP vo výške 46,95 EUR

- náhrady nákladov podľa ust. bodu 4. 8. 1. písm. c/ VZP vo výške 35,81 EUR

- zvyškovej hodnoty predmetu leasingu vo výške 21 604,15 EUR

- preplatkov na splátkach spolu vo výške - 3325,56 EUR. Žalobca vyzval žalovaných 1/ až 3/ na zaplatenie svojej pohľadávky, vzniknutej na základe predčasne ukončenej zmluvy, ale žalovaní 1/ až 3/ ju doteraz nezaplatili.

3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), , (ďalej aj len „“) a zistený skutkový stav veci, okresný súd žalobe čiastočne vyhovel.

4. Žalovaní 1/ až 3/ so žalobou v odpore proti platobnému rozkazu nesúhlasili. Poukázali na to, že pokiaľ si žalobca voči nim uplatňuje zaplatenie zvyškovej hodnoty predmetu leasingu, ktorú vyčíslil na sumu 21.604,15 Eur, tak bol predložený dôkaz od ČSOB Poisťovne, a.s. (oznámenie o ekonomicky neúčelnej oprave motorového vozidla), na základe ktorého uvedená poisťovňa uviedla, že náklady na opravu presahujú 80% všeobecnej hodnoty vozidla. Žalobca a žalovaný 1/ sa dohodli na vstupnej hodnote motorového vozidla vo výške 29.000,- Eur bez DPH. Pred vyradením motorového vozidla z prevádzky žalovaný 1/ vozidlo takmer rok užíval, počas ktorého došlo k zníženiu jeho hodnoty. Hodnota vozidla v čase dopravnej nehody klesla minimálne okolo 4.000,- Eur, takže v čase nehody mohla byť vo výške 25.000,- Eur. Vozidlo tiež bolo obhliadnuté autorizovaným servisom, a to spoločnosťou MD - Bavaria Žilina, s.r.o., ktorá vyčíslila výšku opravy dokonca na sumu 39.726,96 Eur (vrátane DPH). Zvyšková hodnota motorového vozidla teda nemohla byť vo výške 21.604,- Eur, pretože v tom prípade by sa

nemohlo jednať o poškodenie prevyšujúce 80% hodnoty vozidla. Zvyšková hodnota motorového vozidla môže byť v rozmedzí od 0 - 5000 Eur - keďže hodnota nepoškodených súčastí, ktoré bolo možné použiť z motorového vozidla, bola v rozsahu 0 - 20% , keďže podľa ČSOB Poisťovne, a.s. cena opravy presahuje 80% hodnoty motorového vozidla.

5. Žalobca uviedol, že čo sa týka použiteľných zvyškov vozidla, tak leasingový nájomca najprv prejavil záujem o odkúpenie zvyškov, ale napokon neuzatvoril dohodu o ich odkúpení, tieto použiteľné zvyšky ostali uňho a žalobca nemá vedomosť, ako s nimi leasingový nájomca naložil. Zvyšková hodnota predmetu leasingu bola vypočítaná tak, že od sumy 29.000,- Eur bola odpočítaná istina leasingových splátok do dňa ukončenia zmluvy vo výške 10.996,54 Eur. Nedoplatok na ročnom poistnom na havarijnom poistení pod písm. a/ vyúčtovania je vyčíslený za obdobie od začiatku leasingovej zmluvy až do jej predčasného ukončenia. Je vypočítaný ako alikvotná časť poistného na havarijné poistenie motorového vozidla za obdobie do skončenia mesiaca, v ktorom došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, to znamená za obdobie od 18.7.2018 do 31.7.2018. Mesačné poistné na havarijné poistenie bolo 101,50 Eur. Poplatok za predčasné ukončenie zmluvy 120,- Eur bol určený podľa sadzobníka poplatkov, ktorý bol súčasťou leasingovej zmluvy. Náhrada poistného pod bodom d/ vyúčtovania je poistné na povinné zmluvné poistenie vozidla vo výške 13,81 Eur mesačne, za obdobie od 31.7.2018 do 30.10.2018 z dôvodu, že zákon o poistnom zmluvnom poistení ustanovuje povinnosť platiť poistné ešte 3 mesiace od neuhradenia poistného na ďalšie poistné obdobie. Okrem toho ešte táto čiastka zahŕňa alikvotnú časť poistného na povinné zmluvné poistenie za obdobie od 18.7.2018 do 31.7.2018. Žalobca sa nevedel vyjadriť k písm. b/ a e/ svojho vyúčtovania. Preplatky na splátkach pod písm. d/ vyúčtovania predstavujú sumu preplatkov na splátkach po ukončení leasingovej zmluvy, ktoré zaplatil leasingový nájomca. Žalobca doplnil, že pod bodom f/ vyúčtovania si žalobca uplatnil škodu podľa ust. bodu 4. 8. 1. VZP.

6. Žalovaní 1/ až 3/ uviedli, že žalovaný 1/ použiteľné zvyšky vozidla odpredal tretej osobe za 5.000,- Eur. Zo strany poisťovne, ktorá uzatvorila havarijné poistenie na predmet leasingu, nebolo napriek tomu, že poistná udalosť bola poisťovni riadne oznámená, vyplatené žiadne poistné plnenie s odôvodnením, že priebeh dopravnej nehody tak, ako ho deklaroval žalovaný 1/, nezodpovedá druhu a rozsahu poškodenia motorového vozidla. Poisťovňa odmietla plniť aj z dôvodu, že žalovaný 1/ odpredal vrak vozidla a nie je možné vyhotoviť znalecký posudok. Žalovaní 1/ až 3/ po tom, čo žalobca na pojednávaní dňa 17.5.2021 upresnil jednotlivé položky vyúčtovania pohľadávky, ktorá vznikla žalobcovi voči žalovanému 1/ na základe predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, mali k žalobe výhrady voči priznaniu 2,50 Eur podľa písm. b/ vyúčtovania a voči priznaniu 35,80 Eur podľa písm. e/ vyúčtovania. Žalovaní 1/ až 3/ tiež mali výhrady k položke f/ vyúčtovania, kde mal podľa nich žalobca vyčísliť škodu bez DPH, takže podľa nich mala byť správne táto položka vyčíslená vo výške 18.003,46 Eur. Podľa nich položka f/ vyúčtovania mala byť vypočítaná ako rozdiel medzi vstupnou cenou motorového vozidla 29.000,- Eur a súčtom splátok istiny, splatných do ukončenia leasingovej zmluvy, v celkovej sume 10.996,54 Eur, čo zahŕňa akontáciu, zaplatené splátky a alikvotnú časť splátky splatnej do 30.7.2018. Podstatnou výhradou žalovaných 1/ až 3/ voči žalobe sa napokon stalo to, že žalovaní 1/ až 3/ tvrdili, že žalobca nemá právo na finančné vyrovnanie na základe predčasného ukončenia leasingovej zmluvy za stavu, kedy poisťovňa, ktorá uzatvorila zmluvu na havarijné poistenie vozidla - predmetu leasingu, odmietla plniť s odôvodnením, že na vozidlo, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode, im nebolo umožnené vypracovať znalecký posudok na určenie výšky škody, resp. použiteľných zvyškov a tiež odmietla plniť z dôvodu, že priebeh dopravnej nehody, ako ho deklaroval žalovaný 1/, je z technického hľadiska neprijateľný - priebeh dopravnej nehody nekorešponduje s druhom a rozsahom poškodenia vozidla.

7. Okresný súd považoval žalobcom uplatnený nárok, s výnimkou položiek 2,50 Eur pod b/ a 35,81 Eur pod e/ vyúčtovania predčasného ukončenia zmluvy, ktoré žalobca nevedel konkretizovať čo predstavujú, za odôvodnený a preukázaný. Napokon voči vyúčtovaniu nemali zásadné výhrady ani žalovaní 1/ až 3/, okrem tej, že pokiaľ si žalobca pod položkou f/ uplatnil škodu, spočívajúcu v rozdiele medzi vstupnou cenou predmetu leasingu a súčtom istiny leasingových splátok do dňa ukončenia leasingovej zmluvy, tak tento rozdiel mal byť vypočítaný ako rozdiel medzi vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH a súčtom istiny leasingových splátok do dňa ukončenia leasingovej zmluvy (29.000,- Eur - 10.996,54 Eur = 18.003,46 Eur). Súd túto námietku žalovaných voči žalobe akceptuje, pretože pokiaľ si žalobca uplatnil voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu škody, tá môže byť priznaná len bez DPH. Opodstatnenosti tejto námietky žalovaných nasvedčoval podľa okresného súdu napokon aj prednes samotnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 17.5.2021, ktorá uviedla, že zvyšková hodnota predmetu leasingu bola

vypočítaná tak, že od sumy 29.000,- Eur bola odpočítaná istina leasingových splátok do dňa ukončenia zmluvy vo výške 10.996,54 Eur - vo vyúčtovaní pod písm. f/ je však zvyšková hodnota predmetu leasingu uvedená vo výške 21.604,15 Eur, čo nie je rozdiel medzi sumou 29.000,- Eur a 10.996,54 Eur. Z tohto je zrejmé, že vyúčtovanie žalobcu je v časti pod písm. f/ nesprávne a správne mala byť uvedená suma 18.003,46 Eur. Po odpočítaní nepreukázaných položiek pod písm. b/ a e/ a úprave položky pod f/ vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy dospel okresný súd k záveru, že žalobca preukázal právo na zaplatenie 14.882,96 Eur. Spolu s istinou okresný súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, v súlade s a v spojení s Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Okresný súd zamietol návrh žalovaných 1/ až 3/ na prerušenie konania do skončenia konania o žalobe žalobcu KDB Pharm, s.r.o., so sídlom Pod Stráňou 874/43, Trstená, IČO: 46 709 215 (v prebiehajúcom konaní vystupuje ako žalovaný 1/) proti žalovanému ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416 o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713 sumu 30.000,- Eur s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 16.604,15 Eur od 14.5.2021 do zaplatenia a zo sumy 16.604,15 Eur od 14.5.2021 ako nedôvodný. „Žalovaný 1/ podal túto žalobu voči uvedenej poisťovni s odôvodnením, že ide o poisťovňu, s ktorou bolo uzatvorené havarijné poistenie predmetu leasingu a podľa žalovaného 1/ táto poisťovňa sa vyhýba zaplateniu a poskytnutiu poistného plnenia bez právneho dôvodu. Žalovaní 1/ až 3/ odôvodnili návrh na prerušenie konania tým, že v konaní o žalobe žalovaného 1/ voči poisťovni sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci ( ), pretože pokiaľ by žalovaný 1/ bol s touto žalobou voči poisťovni úspešný, tak žalobca by sa na úkor žalovaných 1/ až 3/ bezdôvodne obohatil, pretože by na základe rovnakého právneho titulu dostal plnenie jednak od nich, ako aj od poisťovne. Súd tento návrh na prerušenie konania nepovažuje za dôvodný, pretože jednak vyhovenie tomuto návrhu by spôsobilo zbytočné prieťahy v konaní - žalovanému 1/ nič nebránilo, aby žalobu voči poisťovni podal skôr, než dňa 14. 5. 2021 - tesne pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok - keď už v decembri 2018 mu bolo známe zamietavé stanovisko poisťovne vo veci poskytnutia poistného plnenia z havarijného poistenia a jednak konanie, začaté na základe žaloby žalovaného 1/ nemá s prebiehajúcim konaním priamu súvislosť. Je síce pravdou, že podľa bodu 3. 2. 5. 2 VZP v prípade vzniku škody na predmete leasingu plní poisťovateľ poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy priamo v prospech leasingového prenajímateľa, logicky sa to však týka len prípadov, kedy poisťovňa pristúpi k vyplateniu poistného plnenia. V prípade poistnej udalosti na predmete leasingu, ktorý užíval žalovaný 1/, poisťovňa odmietla čo aj čiastočne poskytnúť poistné plnenie. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu žalovaných 1/ až 3/ , že by sa žalobca na ich úkor bezdôvodne obohatil, keď prijal plnenie jednak od poisťovne, ale vyžaduje ho aj od nich. Ak by v budúcnosti ( hypoteticky ) bola poisťovňa na základe žaloby žalovaného 1/ zaviazaná plniť poistné plnenie v prospech žalobcu, budú si môcť žalovaní 1/ až 3/ voči žalobcovi uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, v akom poisťovňa plnila žalobcovi na základe rovnakého právneho dôvodu, ako žalobcovi splnili aj žalovaní 1/ až 3/.“

9. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný. Pri určení práva na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že žalobca si žalobou uplatnil voči žalovaným zaplatenie 18.521,95 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 29.11.2018 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku 17.5.2021 predstavuje úrok z omeškania vo výške 4.114,91 Eur, spolu istina s úrokom z omeškania v sume 22.636,86 Eur. „Okresný súd žalobcovi priznal 14 882,96 EUR s úrokom z omeškania 9 % ročne od 29.11.2018 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 17.5.2021 predstavuje úrok z omeškania 3306,46 EUR, spolu s istina s úrokom z omeškania v sume 18189,42 EUR. Úspech žalobcu predstavuje 80%, úspech žalovaného 20%, čistý úspech je rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného 80% - 20% = 60%. Čistý úspech žalobcu je teda 60%.“

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, voči výrokom II. a IV. z dôvodov uvedených v a (ďalej aj len ako „CSP“). Podľa žalobcu okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v spojení s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie napádaným rozsudkom neuznal zvyškovú hodnotu predmetu leasingu vo výške 21.604,15 Eur s DPH a túto položku priznal bez DPH, t.j. len vo výške 18.003,46 Eur. Okresný súd k uvedenému

skonštatoval len toľko, že náhrada škody môže byť priznaná len bez DPH a ďalej tento právny názor žiadnym spôsobom nezdôvodnil. V prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy v dôsledku trvalého vyradenia predmetu leasingu z prevádzky vznikol poskytovateľovi leasingu (teda žalobcovi) voči prijímateľovi leasingu (žalovanému 1/) nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi vstupnou cenou predmetu leasingu a súčtom istiny uhradených leasingových splátok a ostatných nákladov až do dňa ukončenia leasingovej zmluvy, a to nie z právneho dôvodu náhrady škody, ale ako zmluvný nárok v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu. Pri predmetnej sume sa nemôže jednať o náhradu škody z titulu zodpovednostného vzťahu, nakoľko vzniknutá pohľadávka nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou spôsobujúcou predčasné ukončenie leasingovej zmluvy, ale vyplýva zo zmluvného záväzku a povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi do doby predčasného ukončenia leasingovej zmluvy všetky vzniknuté a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich príslušenstva ako aj výšku zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy v zmysle bodu 4.3.2. v spojení s bodom 4.8.1. Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu.

11. V odvolaní žalobca uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozsudku ohľadom (strohého) konštatovania, že zvyšková hodnota predmetu leasingu môže byť priznaná len bez DPH. Zvyšková hodnota predmetu leasingu je žalobcom vypočítaná ako rozdiel vstupnej ceny vo výške 29.000,- Eur a uhradených leasingových splátok vo výške 10.996,54 Eur + 20% DPH nakoľko je žalobca platcom DPH a vyfakturovaný nárok na vrátenie uhradenej sumy je povinný účtovať spolu s DPH.

12. Namietal žalobca v odvolaní nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a to predovšetkým v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania DPH k zvyškovej hodnote predmetu leasingu. Právo na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako aj SR. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpoveď na rozhodujúce argumenty, vysvetliť a právne zdôvodniť výrok svojho rozhodnutia. V namietanej nedostatočnosti rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že náhrada škody môže byť priznaná len bez DPH a z toho dôvodu žalobcovi uplatnený nárok v časti DPH nepriznal. K uvedenému prvostupňový súd neuviedol žiadnu právnu argumentáciu a ani relevantné zákonné ustanovenie, a teda žalobca nevie, z akých úvah súd pri rozhodovaní vychádzal a na základe čoho čiastočne žalobcovi žalobný návrh nepriznal. Uvedeným tak prvostupňový súd žalobcovi ukrátil na možnosti vyjadriť sa a argumentovať v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu.

13. Okresný súd bez ďalšieho v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že položka písm. f) v sume 21.604,15 Eur nie je rozdiel vstupnej ceny predmetu leasingu (kúpnej ceny bez DPH) a sumou 10.996,54 Eur. Okresný súd si bez ďalšieho ustálil, že suma 10.996,54 Eur je výška reálne zaplatených splátok žalovaným 1/ do vypracovania finančného vyčíslenia. V skutočnosti sa však jedná o časť výpočtu celkových nákladov, ak by Leasingová zmluva plynulo trvala ďalej až k 6.11.2018. „Následný predpoklad trvania leasingovej zmluvy tvoril výpočet spotreby finančných prostriedkov evidovaných žalobcom od žalovaného (3.325,56 EUR). Žalobca vychádzajúc z prvotného nastavenia splácania poskytnutého finančné leasingu (uspokojenie uhradenej kúpnej ceny s DPH, poistného, leasingového úroku a v neposlednom rade aj DPH) vyčíslil ideálny stav uspokojovania nároku žalobcu.“

14. Žalobca nesúhlasil v odvolaní s postupom okresného súdu, ak bez ďalšieho ustálil, že nárok žalobcu nemôže spočítavať vo vyčíslenej DPH, t.j. v sume 3.600,69 Eur (20 % zo sumy 18.003,46) nakoľko okresný súd takýmto postupom zamietol nárok žalobcu na ostatné príslušenstvo leasingového financovania, ktoré nebolo sporné. Tak ako bolo uvedené v leasingovej dokumentácii, leasingový nájomca (žalovaný 1/) bol povinný pravidelnými mesačnými splátkami uspokojiť uhradenú kúpnu cenu (s DPH) ako aj leasingový úrok, poistné a DPH. Okresný súd však svojim rozhodnutím ustálil, že nárok žalobcu spočíva len v rozdiely medzi čiastočnou kúpnou cenou, a to bez DPH napriek tomu, že ju žalobca uhradil a súčtom ideálnych splátok istiny bez ďalšieho, „resp.“ s nárok na rozdiel poistného a poplatkom (č.l. 172 spisu) za predčasné ukončenie leasingovej zmluvy. Konečné finančné vyúčtovanie v sebe zahŕňa všetky náklady spojené s leasingovou zmluvou, a to až do ideálneho ukončenia podľa evidovaného zostatku ako aj vyčíslenú DPH. Žalobca vyčíslil svoj nárok na sumu 18.521,95 Eur, pričom proti svojmu nároku započítal sumu 3.325,56 Eur ako označené nepriradené úhrady, ktoré v skutočnosti boli priradené na ideálne splátky až do 06.11.2018. „Ak teda okresný súd následne tieto nepriradené úhrady, ktoré konečné finančné vyúčtovanie postúpili až k 06.11.2018 došlo by k dvojitému započítaniu“ (č.l. 172 spisu). Okresným súdom tvrdená (čistá) istina splátok bola počítaná

až do 06.11.2018, pričom vytvorila kvázi súčet istín 10.996,54 Eur, avšak súčasťou tohto súčtu sú aj nepriradené úhrady, ktoré okresný „súd následne opätovne odpočítal zo sumy rozdielu kúpnej ceny bez DPH a uhradených splátok (29.000 - 10.996,54 = 18.033,46 EUR) a pripočítaní nesporných nárokov (38,10 + 120 + 46,95 = 205,05) a opätovnom odpočte nepriradených úhrad (18.033,46 + 205,02 = 18238,51) čím dostal priznanú sumu 14.822,96 EUR (18.238,51 - 3.325,56). Okresný súd však nepostupoval správne nakoľko odpočítal z priznanej sumy dvakrát prv započítané úhrady, ktoré tvorili výpočet leasingovej zmluvy trvajúcej až do 06.11.2018“. Žalobca „má za to, že súd v časti zamietnutého nároku nepostupoval správne, ak sa uspokojil s tvrdením žalobcov o nemožnosti uplatňovania si DPH pri vzniku škody (bez ďalšieho) a zároveň nesprávnym matematickým postupom odpočítal zo základu kúpnej ceny (bez reálne uhradeného DPH) ideálne vyčíslené splátky istiny hoc pri výpočte prihliadol na ostatné náklady spojené s leasingom“, navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku II. a naň nadväzujúci výrok IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní proti výroku I., III. a IV. z dôvodu podľa , , . Rozsudok okresného súdu považovali žalovaní za nesprávny, pretože okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca nepredložil v súdnom konaní znalecký posudok, na ktorý sa odvoláva. Tvrdenie žalobcu, že nebolo možné vyhotoviť znalecký posudok na motorové vozidlo „považujeme za absurdne a irelevantné a to z dôvodu, že žalovaný 1/ použiteľné zvyšky motorového vozidla odpredal tretej osobe až po tom čo lízingový nájomca (žalovaný 1/) nepodpísal dohodu o ich odkúpení. Uvedeným tvrdením chceme poukázať na skutočnosť, že žalobca mal dostatok času na vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý mohol predložiť súdu ako dôkaz“. Citovali odvolatelia z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.01.2019.

16. Žalovaní v odvolaní namietali, že okresný súd sa v ods. 5. napadnutého rozsudku dostatočne nevysporiadal s otázkou hodnoty motorového vozidla v čase tesne pre dopravnou nehodou. Na upresnenie uviedli, že strany sporu sa dohodli na vstupnej hodnote motorového vozidla vo výške 29.000,- Eur bez DPH, táto vstupná hodnota bola stanovená pri podpise lízingovej zmluvy, avšak motorové vozidlo žalovaný 1/ využíval takmer rok pred spôsobenou dopravnou nehodou. Je nepochybné, že používaním motorového vozidla dôjde k jeho opotrebeniu (amortizácii). Vzhľadom na uvedené považovali odvolatelia iba za hypotetické konštatovanie súdu, že hodnota vozidla v čase dopravnej nehody klesla minimálne okolo 4.000,- Eur a tiež za nedôsledné. Okresný súd dostatočne neodôvodnil ako stanovil prípadne na základe akých dôkazov určil amortizáciu motorového vozidla len na sumu 4.000,- Eur.

17. Namietali žalovaní v odvolaní, že napadnutým výrokom III. rozsudku okresný súd zamietol ich návrh na prerušenie konania do skončenia konania o žalobe žalovaného „1/ voči žalovanej obchodnej spoločnosti ČSOB Poisťovňa, a. s. Žalovaní 1/ až 3/ sú názoru, že súd mal prerušiť konanie nakoľko ide o otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie vo veci samej. Nespornou je skutočnosť, že v prípade ak by žalobca (v tomto konaní žalovaný 1/) bol úspešný v podanej žalobe žaloba by sa bezdôvodne obohatil, nakoľko by mu bolo plnené zo strany žalovaných 1/ až 3/ a taktiež aj od obchodnej spoločnosti ČSOB Poisťovňa, a.s.“. Podľa „Základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu". Podľa „Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb". Podaný návrh na prerušenie konania je podľa žalovaných dôvodný, nakoľko je dôvodná obava, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaných l/ až 3/. K hypotetickej úvahe okresného súdu, v zmysle ktorej „Ak by v budúcnosti bola poisťovňa na základe žaloby žalovaného 1/ zaviazaná plniť poistné plnenie v prospech žalobcu, budú si môcť žalovaní 1/ až 3/ voči žalobcovi uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, v akom poisťovňa plnila žalobcovi na základe rovnakého právneho dôvodu, ako žalobcovi splnili aj žalovaní 1/ až 3/“ uviedli, že pravdepodobne by bolo išlo o ďalšie súdne konanie medzi stranami sporu. Všeobecné zmluvné podmienky, bod 3.2.5.2 upravuje, že „Poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy plní poisťovateľ v súlade s vinkuláciou poistného plnenia v prospech ČSOBL“ (ČSOB Leasing a.s. pozn. žalovaných 1/ - 3/). „Prijaté poistné plnenie je určené na výplatu LN za účelom opráv PL a náhrady škody". Podľa bodu 4.3.2 všeobecných zmluvných podmienok „Poistné plnenie v prípade trvalého vyradenia PL z prevádzky v prípade jeho preukázateľného zničenia alebo odcudzenia použije ČSOBL prednostne na úhradu škody vzniknutej ČSOBL ako vlastníkovi PL v súvislosti s predčasným ukončením LZ". Celé odôvodnenie rozsudku okresného súdu je podľa žalovaných založené

na hypotetických úvahách a okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi a taktiež absentuje v odôvodnení rozsudku „proces" na základe akých skutočností (dôkazov) súd dospel k uvedenému výroku rozsudku. Navrhli, aby krajský súd podľa , a zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovaným 1/ až 3/ prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných (č.l. 199a spisu) uviedol, že v odvolaní nešpecifikujú, aké konkrétne dôkazy, ktoré okresný súd údajne nevykonal majú na mysli. Žalovaní v odvolaní poukazovali na znalecký posudok na motorové vozidlo, na ktorý sa žalobca odvolával, ale ho nepredložil. Žalobca preto nerozumel, prečo žalovaní vytýkali okresnému súdu nevykonanie navrhnutých dôkazov, keď zjavne žiadne ďalšie dôkazy žalovaní nenavrhovali a predloženie znaleckého posudku na motorové vozidlo mohlo byť len povinnosťou tvrdenia žalobcu a nie žalovaného. Skutočnosť, že žalovaní nenavrhovali žiadne ďalšie dôkazy, vyplýva aj zo zápisnice zo súdneho pojednávania zo dňa 17.05.2021, kde zástupkyňa žalovaných pred uznesením súdu ohľadom skončenia dokazovania uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca zároveň poukázal na to, že v civilnom spore majú povinnosť tvrdiť strany sporu. Pri odvolaní nemôže obstáť strohé tvrdenie, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, pričom nie je známe, ktoré konkrétne dôkazy nevykonal a obzvlášť, keď žalovaní žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli. Ustálenie skutkového základu sporu je v civilnom procese prioritne zverené stranám sporu, pričom súd má len určité materiálne korekcie. Z uvedeného tak súd nemohol postupovať nesprávne, keď nevykonal dôkaz, ktorý nebol navrhnutý. Žalobca k tvrdeniu žalovaných, že v ods. 5. rozsudku nie je úvaha a hodnotenie dôkazov okresného súdu, zdôraznil, že v tejto časti zhrnul tvrdenia žalovaných, ktoré uviedli v odpore voči platobnému rozkazu. Žalobca preto nerozumel, prečo žalovaní namietali hypotetické konštatovanie ohľadom klesnutia hodnoty vozidla vo výške 4.000,- Eur, keď túto hypotézu sami uviedli v podanom odpore. Vyjadrenie žalovaných záverom pôsobí nelogicky a bez vecnej a dôvodnej argumentácie. Žalovaní podali odvolanie voči výroku III. rozsudku, v ktorom okresný súd zamietol návrh žalovaných na prerušenie konania do skončenia konania o žalobe žalovaného 1/ voči žalovanej spoločnosti ČSOB Poisťovňa, a.s. pričom zastávali názor, že táto otázka má význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa žalovaných by sa žalobca bezdôvodne obohatil v prípade, keby mu bolo plnené zo strany žalovaných a taktiež od spoločnosti ČSOB Poisťovňa, a.s. Okresný súd návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný, nakoľko by prerušenie konania spôsobilo zbytočné prieťahy v konaní a žalovaný 1/ mohol žalobu voči poisťovni podať skôr, než 14.5.2021, t.j. 3 dni pred súdnym pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a zároveň okresný súd nevidel medzi podaním žaloby voči poisťovni a týmto konaním priamu súvislosť a tiež konštatoval, že ak by v budúcnosti bola poisťovňa na základe žaloby žalovaného 1/ zaviazaná plniť poistné plnenie v prospech žalobcu, tak žalovaní 1/ až 3/ majú právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, v akom poisťovňa plnila žalobcovi na základe rovnakého právneho dôvodu, ako žalobcovi plnili aj žalovaní 1/ až 3/. Prerušenie konania je v zmysle fakultatívnym rozhodnutím súdu. Súd pri takomto rozhodnutí musí brať do úvahy, či otázka, ktorá sa v spore rieši a má význam pre rozhodnutie, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd musí taktiež brať do úvahy vhodnosť prerušenia konania a dbať na to, aby sa konanie zbytočne nepredlžovalo, nedošlo k porušenia práva na spravodlivý súdny proces účastníkov konania a účastníkom nebola odňatá rýchla a účinná ochrana ich práv v zmysle . V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. , je rozhodujúcim hľadiskom pre prerušenie konania zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Prerušenie konania v prejednávanej veci považoval žalobca za zbytočné, účelové zo strany žalovaných a narúšajúce princíp rýchlosti a hospodárnosti konania. O účelovosti prerušenia konania a podania žaloby zo strany žalovaného 1/ svedčí aj skutočnosť, že žalovaný 1/ túto žalobu podal 3 dni pred súdnym pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok prvého stupňa. V predmetnom konaní nejde o otázku tak závažného charakteru, že by zakladala dôvod na prerušenie konania, čo je inštitút výnimočného charakteru a nie bežnej praxe. Otázka možného a hypotetického bezdôvodného obohatenia žalobcu nie je otázkou, bez ktorej by súd nemohol meritórne rozhodnúť, nakoľko súd má skutkový stav ustálený a jasný, v opačnom prípade by žalobcovi odňal právo na rýchle a účinné prejednanie veci a ochranu jeho práv. Taktiež v prípade, že by aj žalobcovi bolo v budúcnosti plnené aj zo strany poisťovne, právny poriadok žalovaným priznáva prostriedky na zjednanie nápravy, a to žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia, v krajnom prípade žalobu na obnovu konania.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaných podľa , a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného

súdu potvrdený ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaných bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -224 zo dňa 20.9.2022, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, a to i na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca a žalovaní vymedzili v odvolaniach a ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci samej podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaných odvolaní. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie odkazuje na zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na zodpovedajúce odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

24. Krajský súd vzhľadom k odvolaniam poukazuje na , , keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalobcu a žalovaných v tejto veci vyjadrené v podaných odvolaniach. Pokiaľ odvolatelia nevykvalifikovali iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v podaných odvolaniach, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolaní žalobcu a žalovaných. Ak boli súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podaných odvolaniach odvolatelia nerozporovali, tak tieto sa zákonite bez ďalšieho nemohli stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu nebol zákonný priestor, ak v zmysle je odvolací súd dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) .

25. Krajský súd za aplikácie , konštatuje, že podľa podaného odvolania žalobcom a odvolania žalovaných bol napádaný rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

26. Primárne odvolací súd uvádza, že po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaných sa stotožnil so skutkovým aj právnym stavom, tak ako boli ustálené okresným súdom a cez úpravu v , v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ako už uviedol vyššie, avšak na dotvrdenie správnosti prijatých záverov okresným súdom považuje za podstatné zodpovedať na niektoré odvolacie otázky položené žalobcom a žalovanými, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevanciu vo vzťahu k posudzovaniu správnosti prijatých záverov okresným súdom.

27. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

29. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Podľa , v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

32. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.

33. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa . Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania procesných predpisov bolo dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu je potrebné uviesť to, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok ako i relevanciu obrany žalovaných. 35. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. vyplývajú závery, ktoré si odvolací súd osvojil a v zmysle ktorých „....Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. To znamená, že hodnotenie dôkazov, a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok, z iných, než z vyššie uvedených dôvodov nemožno dovolaním úspešne napadnúť“, ktoré postuláty boli v postupe okresného súdu dodržané podľa zistení odvolacieho súdu po vykonaní odvolacieho prieskumu. 36. Vo vzťahom k odvolacím dôvodom odvolateľov odvolací súd uvádza, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle , lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. decembra 2017) .

37. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi a ani žalovaným ako sporovým stranám možnosť aktívnej účasti a právo na označenie navrhovaných dôkazov bolo tak žalobcom ako i žalovanými zrealizované. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane ( ). Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania okresným súdom podľa odvolacieho súdu nedošlo.

38. Z obsahu podaných odvolaní je možné prijať záver, že žalobca a aj žalovaní okrem iného namietali i nesprávny procesný postup. Odvolací súd preto vychádzal i zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia zo dňa 28.2.2019 sp.zn. , v zmysle ktorého „...Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.“ Odvolací súd, vychádzajúc primerane a podporne a v intenciách predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu, po vykonaní odvolacieho prieskumu, nemohol konštatovať, že by zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, resp. porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

39. Žalobca v odvolaní uviedol, že napadnutým rozsudkom okresný súd neuznal zvyškovú hodnotu predmetu leasingu vo výške 21.604,15 Eur s DPH a túto položku priznal bez DPH, t.j. len vo výške 18.003,46 Eur, s tým, že konštatoval, že náhrada škody môže byť priznaná len bez DPH a ďalej tento právny názor žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu, odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, s dôrazom na argumentáciu žalobcu v relevantnom štádiu konania. Je pritom zrejmé, že žalovaní sa v relevantnom štádiu konania v rámci aplikovanej

obrany bránili argumentáciou, že škoda môže byť vyčíslená len bez DPH (čl. 138 spisu), na ktorú námietku žalobca nereagoval, nevzniesol žiadnu námietku, ktorou by toto tvrdenie žalovaných učinil sporným, preto ak okresný súd vychádzal potom z tohto postulátu ako nesporného, prevzal ho do svojho rozhodnutia, tak zo strany odvolacieho súdu nebol priestor, aby sa stotožnil s odvolateľom, že napadnutý rozsudok okresného súdu v tejto časti je nedostatočne odôvodnený. Pripomína odvolací súd, že táto argumentácia bola vznesená žalovanými v štádiu do vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené a žalobca neoznačil a ani nepreukázal žiaden z dôvodov cez úpravu v , že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a týkajúce sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých tvrdení protistrany, alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia tvrdenia protistrany. Na odvrátenie fikcie nespornosti tvrdení strany protistrany postačuje ich popretie, ku ktorému popretiu však zo strany žalobcu v tejto rovine nedošlo. Z obsahu spisového materiálu a z priebehu konania nevyplynulo, že by pre včasnosť označenia skutočností, prípadne predloženia dôkazov žalobcom v tejto rovine mu bránila objektívna prekážka. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 17.05.2021 pred okresným súdom uviedla, podľa obsahu zápisnice spísanej okresným súdom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovanie (č.l. 138 spisu).

40. Len pre komplexnosť posúdenia cituje odvolací súd k vyššie uvedenému právnu úpravu podľa , v zmysle ktorej prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

41. Žalobca v odvolaní uviedol, že okresným súdom tvrdená (čistá) istina splátok bola počítaná až do 06.11.2018, pričom vytvorila kvázi súčet istín 10.996,54 Eur avšak súčasťou tohto súčtu sú aj nepriradené úhrady, ktoré okresný „súd následne opätovne odpočítal zo sumy rozdielu kúpnej ceny bez DPH a uhradených splátok (29.000 - 10.996,54 = 18.033,46 EUR) a pripočítaní nesporných nárokov (38,10 + 120 + 46,95 = 205,05) a opätovnom odpočte nepriradených úhrad (18.033,46 + 205,02 = 18238,51) čím dostal priznanú sumu 14.822,96 EUR (18.238,51 - 3.325,56). Okresný súd však nepostupoval správne nakoľko odpočítal z priznanej sumy dvakrát prv započítané úhrady, ktoré tvorili výpočet leasingovej zmluvy trvajúcej až do 06.11.2018.“ Žalobca namietol v odvolaní, že okresný súd v časti zamietnutého nároku nepostupoval správne, ak sa uspokojil s tvrdením žalovaných o nemožnosti uplatňovania si DPH pri vzniku škody (bez ďalšieho) a zároveň nesprávnym matematickým postupom odpočítal zo základu kúpnej ceny (bez reálne uhradeného DPH) ideálne vyčíslené splátky istiny hoc pri výpočte prihliadol na ostatné náklady spojené s leasingom. Odvolací súd sa oboznámil s odvolacou argumentáciou žalobcu a po vykonanom odvolacom prieskume vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku okresného súdu konštatuje, že ju nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, ak žalobca vo vzťahu k svojej argumentácii nezohľadnil aj východiská okresného súdu, v zmysle ktorých „Napokon voči vyúčtovaniu nemali zásadné výhrady ani žalovaní 1/ až 3/, okrem tej, že pokiaľ si žalobca pod položkou f/ uplatnil škodu, spočívajúcu v rozdiele medzi vstupnou cenou predmetu leasingu a súčtom istiny leasingových splátok do dňa ukončenia leasingovej zmluvy, tak tento rozdiel mal byť vypočítaný ako rozdiel medzi vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH a súčtom istiny leasingových splátok do dňa ukončenia leasingovej zmluvy (29 000 EUR - 10996,54 EUR = 18003,46 EUR). Súd túto námietku žalovaných voči žalobe akceptuje, pretože pokiaľ si žalobca uplatnil voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu škody, tá môže byť priznaná len bez DPH. Opodstatnenosti tejto námietky žalovaných nasvedčuje napokon aj prednes samotnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 17.5.2021, kde uviedla, že zvyšková hodnota predmetu leasingu bola vypočítaná tak, že od sumy 29000 EUR bola odpočítaná istina leasingových splátok do dňa ukončenia zmluvy vo výške 10996,54 EUR - vo vyúčtovaní pod písm. f/ je však zvyšková hodnota predmetu leasingu uvedená vo výške 21 604,15 EUR, čo nie je rozdiel medzi sumou 29 000 EUR a 10996,54 EUR. Z tohto je zrejmé, že vyúčtovanie žalobcu je v časti pod písm. f/ nesprávne a správne mala byť uvedená suma 18003,46 EUR. Po odpočítaní nepreukázaných položiek pod písm. b/ a e/ a úprave položky pod f/ vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy dospel súd k záveru, že žalobca preukázal právo na

zaplatenie 14882,96 EUR“. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd dostatočne ozrejmil svoje východiská a ak vychádzal zo skutočnosti, že v konečnom vyúčtovaní pod písm. f/ je zvyšková hodnota predmetu leasingu uvedená vo výške 21.604,15 Eur (rub č.l. 33 spisu), tak uvedené súhlasí so samotnou žalobou žalobcu, s tvrdeniami v nej a v konečnom dôsledku aj s prednesom právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 17.5.2021 (čl. 138 spisu), v zmysle ktorého sa pridržiava žaloby.

42. Žalovaní v odvolaní namietali, že uvedenie okresného súdu v ods. 5. napadnutého rozsudku považovali iba za hypotetické a nedôsledné konštatovanie okresného súdu, v zmysle ktorého hodnota vozidla v čase dopravnej nehody klesla minimálne okolo 4.000,- Eur a mali za to, že okresný súd dostatočne neodôvodnil ako stanovil, prípadne na základe akých dôkazov určil amortizáciu motorového vozidla len na sumu 4.000,- Eur. Odvolací súd v rovine tejto námietky konštatuje, že to bol žalovaný, ktorý už v odpore (č.l. 91 spisu) uviedol, že „...teda takmer rok pred dopravnou nehodou na základe ktorej došlo k vyradeniu OMV a prevádzky a k jeho úplnému zničeniu. Žalovaný OMV používal takmer jeden kalendárny, počas ktorého došlo k zníženiu hodnoty OMV. Ak zoberieme do úvahy, že hodnota vozidla o jeden rok klesla cca 4.000 Eur“. Ak teda išlo o tvrdenia žalovaných, a to v relevantnom štádiu konania, pričom okresný súd si ich osvojil za situácie, že žalobca ich nenamietal v relevantnom štádiu konania, stali sa nespornými už v tomto relevantnom štádiu prvoinštančného konania, tak potom nebol priestor na to, aby odvolací súd, bez ďalšieho, vo vyvolanom odvolacom konaní, vyhodnocoval tieto závery okresného súdu.

43. V odvolaní žalovaní uviedli, že „...považujeme za absurdne a irelevantné a to z dôvodu, že žalovaný 1/ použiteľné zvyšky motorového vozidla odpredal tretej osobe až po tom čo lízingový nájomca (žalovaný 1/) nepodpísal dohodu o ich odkúpení. Uvedeným tvrdením chceme poukázať na skutočnosť, že žalobca mal dostatok času na vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý mohol predložiť súdu ako dôkaz.“ Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu odvolateľov sa podľa odvolacieho súdu žiada primárne poukázať na zmluvné dojednania vyplývajúce z leasingovej zmluvy v rovine vlastníctva a oprávnenia nakladať s predmetom leasingu, na skutočnosti vyplývajúce z úkonu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy ako je na čl. 28 rub spisu, z vyjadreného nesúhlasu žalovaného 1/ s odpredajom predmetu leasingu (čl. 30 spisu) a tiež na to, že ani z tvrdení žalovaných nevyplýva súhlas žalobcu pre žalovaného 1/ s odpredajom zvyškov, ale ani časové údaje a súvislosti, ktoré odvolatelia v odvolaní nekonkretizovali, na základe ktorých by odvolací súd mohol konštatovať dôvodnosť tejto odvolacej námietky minimálne v rovine určenia časového momentu „dostatok času“. Ak odvolatelia v odvolaní neuviedli časový moment odpredaja zvyškov, pričom z listinného dôkazu zo dňa 12.12.2018 (č.l. 126 spisu) vyplýva, že dňa 12.12.2018 bolo vozidlo mimo územia SR, tento listinný dôkaz odvolatelia nenamietali a ani nespochybnili, a to v rovine časových a teritoriálnych údajov, pričom k doručeniu žaloby na okresný súd došlo dňa 8.12.2020, tak potom nie je zrejmé, na základe čoho by malo byť vyhodnotené tvrdenie žalovaných v odvolaní, „že žalobca mal dostatok času na vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý mohol predložiť súdu ako dôkaz“ ako relevantné. Ak sami žalovaní uvádzali v odvolaní tvrdenie o znaleckom posudku, tak podľa odvolacieho súdu nebolo možné podporne vychádzať potom ani z listinného dôkazu na čl. 96 a nasl. spisu, keďže jeho funkciu a dôvody vyhotovenia nemožno stotožňovať s dôvodmi a funkciou, formou a zákonnými požiadavkami kladenými na znalecký posudok.

44. Žalovaní v odvolaní namietali III. výrok napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania vznesený žalovanými.

45. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

46. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré znamená také prerušenie, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže, ale nemusí konanie prerušiť. Prerušenie konania je na úvahe prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť (primerane uznesenie NS SR sp. zn. ). Výber vhodného opatrenia (napríklad ako prerušenie konania) slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného súdneho konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu v súdnom konaní (Čl. 2 ods. 1 v spojení s Čl. 17 ) a použiť to opatrenie, ktorým sa ochrana strán

sporu zabezpečí čo najrýchlejšie, aj najúčinnejšie. Určujúcim hľadiskom je aj hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Odvolací súd v zhode s okresným súdom nevidel priestor na prerušenie konania, mal za to, že boli naplnené podmienky pre prejednanie a rozhodnutie vo veci a na tomto mieste odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti.

47. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (, 4, ), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. , ).

48. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

49. Po oboznámení sa s priebehom celého konania pred súdom prvej inštancie, ako i prijatých záverov okresným súdom nie je namieste ani konštatovanie o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (arbitrárneho) rozhodnutia vo veci samej. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

50. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde ani o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolatelia nestotožnili. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľov s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

51. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

52. Podľa , keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie v podrobnostiach sa opäť odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , . 53. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na , . Pokiaľ odvolaním žalobcu ani žalovaných neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.

54. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo postupované podľa , . Odvolanie uskutočnil tak žalobca, ako aj žalovaní. Ani jedna zo sporových strán so svojim odvolaním nebola úspešná, preto krajský súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.