Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-58-2019.pdf
PDF · 244.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/58/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: H.. X. N., nar. XX.XX.XXXX, prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Hlavná 44, Košice, adresa na doručovanie: U. XXD, U., právne zastúpená: JUDr. Branislav Dufala, advokát, Mudroňova 51, Bratislava, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2 ODK 2/2018-136 zo dňa 30.01.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného 2. Disciplinárnej komisie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. 2 ODK 2/2018-136 zo dňa 30.01.2019 ako aj rozhodnutie prvej Disciplinárnej komisie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. 1 DK 2/2017-477 zo dňa 24.05.2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Konanie pred správnym orgánom
1. Námestník Generálneho prokurátora Slovenskej republiky pre trestný úsek Mgr. R. T. dňa 29.05.2017 pod sp. zn. V/1 Spr. 49/17/1000-15 podal návrh na začatie disciplinárneho konania (z dôvodov opísaných nižšie) proti žalobkyni, prokurátorke Generálnej prokuratúry SR.
2. V konaní sa uskutočnili ústne pojednávania v termínoch 18.07.2017, 12.09.2017, 25.01.2018, 22.02.2018, 13.04.2018 a 24.05.2018, bolo vykonané dokazovanie prednesením návrhu na začatie konania a jeho odôvodnenie navrhovateľom, výsluch disciplinárne stíhanej žalobkyne, výsluch svedkyne riaditeľky medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry SR JUDr. H. J., oboznámením spisových materiálov predložených navrhovateľom a žalobkyňou alebo zadovážených správnym orgánom, oboznámením hodnotenia vypracovaného podľa § 31 ods. 1 písm. a/ zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 154/2001 Z.z.“), oboznámením námietok voči hodnoteniu ako aj rozhodnutia prokurátorskej rady žalovaného o podaných námietkach.
3. Prvá disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry SR ako správny orgán konajúci v prvom stupni vydala rozhodnutie č. 1 DK 2/2017-477 zo dňa 24.05.2018, ktorým v prvom výroku žalobkyňu uznala vinnou, že v Bratislave na Generálnej prokuratúre SR, ulica Štúrova 2, pracovisko Špitálska 22, ako prokurátorka Generálnej prokuratúry SR
A) bola neprimeranú dobu nedôvodne nečinná v nasledovných jej pridelených trestných veciach, v ktorých boli z podnetu podriadených prokuratúr vykonávajúcich dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní Generálnou prokuratúrou SR podané do cudziny žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vykonaním vyšetrovacích úkonov a v primeraných lehotách nevykonávala úkony smerujúce k zabezpečeniu ich realizácie, konkrétne 1) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 243/12/1000, ktorej predmetom bola žiadosť o právnu pomoc do Spojených arabských emirátov, od prevzatia veci dňa 11.04.2016 až do 20.02.2017 nevykonala žiaden úkon prokurátora smerujúci k zabezpečeniu výsledkov právnej pomoci, 2) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 555/14/1000, ktorej predmetom bola žiadosť o právnu pomoc do Malajzie, po tom, ako 03.02.2016 oslovila Veľvyslanectvo SR v Indonézskej republike so žiadosťou o súčinnosť, až do 20.02.2017 nevykonala žiaden ďalší úkon prokurátora smerujúci k zabezpečeniu výsledkov právnej pomoci, pričom absencia výsledkov právnej pomoci bola prekážkou ukončenia prípravného konania, 3) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 562/14/1000, ktorej predmetom bola žiadosť o právnu pomoc do Seychelskej republiky, od prevzatia veci 11.05.2016 až do 20.02.2017 nevykonala žiaden úkon prokurátora smerujúci k zabezpečeniu výsledkov právnej pomoci, pričom neposkytnutie žiadanej právnej pomoci bolo jedinou prekážkou ukončenia prípravného konania, 4) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 417/15/1000, ktorej predmetom bola žiadosť o právnu pomoc do Kamerunskej republiky, od prevzatia veci dňa 18.04.2017 až do 23.02.2017 nevykonala žiaden úkon prokurátora smerujúci k zabezpečeniu výsledkov právnej pomoci, pričom bez zabezpečenia výsledkov žiadanej právnej pomoci nie je možné vo veci ukončiť prípravné konanie, 5) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 141/15/1000. ktorej predmetom bola žiadosť Krajskej prokuratúry Nitra o právnu pomoc do Ghany, od 02.02.2016, nevykonala žiaden úkon smerujúci k zabezpečeniu realizácie právnej pomoci, či už z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti Krajskej prokuratúry Nitra o oznámenie stavu vybavovania z 01.02.2016, vecný spis dávala len „na lehotu", naposledy dňa 05.02.2017 na lehotu 05.04.2017, 6) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 189/11/1000 (v súčasnosti V/l Gnm 155/17/1000), ktorej predmetom bola žiadosť o právnu pomoc pre Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky do Singapuru z 27.04.2011, dňa 25.11.2015 Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry' Slovenskej republiky predložil medzinárodnému odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doplňujúce informácie, ktorých poskytnutím Generálna prokuratúra Singapuru podmieňovala vybavenie žiadanej právnej pomoci, na túto skutočnosť však JUDr. Roskoványi od pridelenia veci dňa 01.04.2016 nereagovala, dodatočné informácie Generálnej prokuratúre Singapuru nezaslala, vecný spis dávala v intervaloch štyroch mesiacov „na lehotu" bez akéhokoľvek úkonu smerujúceho k vybaveniu veci až do 23.02.2017, čím spôsobila nevybavovanie dožiadania singapurskou stranou minimálne od 01.04.2016 do 23.02.2017, B) bola nedôvodne nečinná v nasledovných jej pridelených trestných veciach, v ktorých bolo odovzdané do cudziny dovtedy našimi orgánmi evidované a vedené trestné stíhanie alebo evidované a vybavované trestné oznámenie, nesplnila svoju povinnosť v primeraných lehotách požadovať od dožiadaných štátov oznámenie stavu alebo výsledku trestného konania, konkrétne : 7) vo veci vedenej pod sp. zn. V GPt 407/14/1000. ktorej predmetom bolo odovzdanie trestného stíhania do Talianskej republiky, od prevzatia veci 04.04.2016 až do 23.02.2017 vôbec nezisťovala stav odovzdaného trestného konania, 8) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Gn 122/13/1000, ktorej predmetom bolo odovzdanie trestného oznámenia do Dominikánskej republiky, od prevzatia veci 15.04.2016 až do 23.02.2017 vôbec nezisťovala stav odovzdaného trestného konania, 9) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Gnm 449/16/1000. ktorej predmetom bola žiadosť Krajskej prokuratúry Banská Bystrica o odovzdanie trestného oznámenia do Spolkovej republiky Nemecko, od pridelenia veci dňa 23.09.2016 až do 23.02.2017 nevykonala žiaden úkon na vybavenie veci, 10) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Gn 662/13/1000, ktorej predmetom bolo odovzdanie trestného oznámenia do Talianskej republiky, od 18.02.2016 do 23.02.2017 nevykonala žiaden úkon smerujúci k vybaveniu veci, 11) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Gn 77/11/1000, ktorej predmetom bolo odovzdanie trestného oznámenia Ruskej federácii, od pridelenia veci dňa 01.02.2016 až do 19.01.2017 nevykonala žiaden úkon smerujúci k vybaveniu veci, C) nesplnila povinnosť predložiť správu zo zahraničnej pracovnej cesty v lehote 30 pracovných dní, vyplývajúcu z ustanovenia článku 5 príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 1/1998
o postupe pri uskutočňovaní zahraničných stykov zamestnancov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a to v každej z nasledovných vecí: 12) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Spr 70/16/1000 - Stretnutie kontaktnej skupiny Európskej komisie - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ zo 4. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti, do 20.03.2017 nepredložila správu zo stretnutia, na ktorom sa zúčastnila v Bruseli dňa 14.04.2016, 13) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Spr 114/16/1000 - Stretnutie zástupcov členských štátov Európskej únie k vytvoreniu skupiny pre boj proti rasizmu, xenofóbii a ostatným formám intolerancie, do 20.03.2017 nepredložila správu zo stretnutia, na ktorom sa zúčastnila v Bruseli dňa 14.06.2016, 14) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Spr 126/16/1000 - Konferencia Európskej komisie k vzájomnému uznávaniu príkazov na zaistenie a konfiškáciu majetku v Európskej únii, do 20.03.2017 nepredložila správu zo stretnutia, na ktorom sa zúčastnila v Bruseli dňa 20.06.2016, 15) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Spr 177/15/1000 - Finančné vyšetrovanie, projekt EMPACT/THB, Amsterdam, do 20.03.2017 nepredložila správu zo stretnutia, na ktorom sa zúčastnila v Bruseli v dňoch 01 - 02.12.2015, 16) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Spr 197/15/1000 - 3. stretnutie ARO platformy k virtuálnej mene, do 20.03.2017 nepredložila správu zo stretnutia, na ktorom sa zúčastnila v Bruseli dňa 20.10.2015, 17) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Spr 229/15/1000 - Plenárne zasadnutie ARO platformy, implementačné stretnutie k smernici 2014/42/EÚ, do 20.03.2017 nepredložila správu zo stretnutia, na ktorom sa zúčastnila v Bruseli v dňoch 25.-26.11.2015, teda opakovane po dlhší čas zavinene nedbanlivostným opomenutím porušila základné povinnosti prokurátora upravené v ustanovení § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z., tým, že nekonala svedomité a bez prieťahov, čím sa dopustila závažného disciplinárneho previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z.. 4. V prvom výroku prvostupňového rozhodnutia sa konštatuje, že žalobkyňa opakovane a po dlhší čas zavinene nedbanlivostným opomenutím porušila základné povinnosti prokurátora upravené v § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. tým, že nekonala svedomite a bez prieťahov, čím sa dopustila závažného disciplinárneho previnenia podľa § 189 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z.. Podľa § 189 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie - zníženie základného platu o 30 (tridsať) % na osem mesiacov.
5. Druhým výrokom prvostupňového rozhodnutia bol žalobkyňa podľa § 208 ods. 3 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. oslobodená v časti návrhu námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky pre trestný úsek sp. zn. V/l Spr 49/17/1000-15 z 29.05.2017 na začatie disciplinárneho konania, vymedzenej tak, že:
18) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 327/15/1000 - žiadosť o právnu pomoc do Kuvajtského štátu, posledný úkon prokurátora smerujúci k zadováženiu výsledkov právnej pomoci z 24. 07. 2015, nedôvodná nečinnosť JUDr. N. minimálne od 24. 02. 2016, kedy zastupovala pôvodnú referentku Mgr. W. A. a vecný spis od 30. 11. 2015 do 23. 02. 2017 dávala len „na lehotu", okrem doby čerpania dovolenky v trvaní 37 pracovných dní, doby trvania dočasnej neschopnosti na výkon funkcie v trvaní 53 pracovných dní, teda jej nedôvodná nečinnosť mala trvať celkovo najmenej 164 pracovných dní,
19) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 630/15/1000 - žiadosť o právnu pomoc do Britských panenských ostrovov, od 04. 08. 2016 nedôvodná nečinnosť prokurátorky JUDr. N., ktorá do dňa vykonania kontroly dňa 23. 02. 2017 nezaslala Okresnej prokuratúre Košice I (alebo Krajskej prokuratúre Košice) žiadosť orgánov Britských panenských ostrovov o doplnenie žiadosti o právnu pomoc, čím zapríčinila nevybavovanie dožiadania orgánmi Britských panenských ostrovov do 23. 02. 2017, okrem doby čerpania dovolenky v trvaní 15 pracovných dní, doby trvania dočasnej neschopnosti na výkon funkcie v trvaní 50 pracovných dní, teda jej nedôvodná nečinnosť mala trvať celkovo 73 pracovných dní.
20) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 42/14/1000 (v súčasnosti V/l Gnm 159/17/1000) - žiadosť o právnu pomoc pre oddelenie dozoru v trestných veciach Generálnej prokuratúry SR do Belize; trestná vec pridelená JUDr. N. dňa 21.04.2016, ktorá nevykonala žiadny úkon smerujúci k zadováženiu výsledkov právnej pomoci do 23. 02. 2017, okrem doby čerpania dovolenky v trvaní 30 pracovných dní, doby trvania dočasnej neschopnosti na výkon funkcie v trvaní 53 pracovných dní, teda jej nedôvodná nečinnosť mala trvať celkovo najmenej 131 pracovných dní. Vecný spis bol dňa 06.03. 2017 odňatý JUDr. N. a pridelený inému prokurátorovi medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry,
21) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 4/12/1000 - žiadosť do Spojených arabských emirátov o informáciu o podmienkach odovzdania trestného stíhania (informácia o cudzom práve), posledný úkon smerujúci k vybaveniu veci z 21. 07. 2015; trestná vec pridelená JUDr. N. dňa 24. 03. 2016, od tohto dňa do 23.02.2017, okrem doby čerpania dovolenky v trvaní 33 pracovných dní, doby trvania dočasnej neschopnosti na výkon funkcie v trvaní 53 pracovných dní, mala byť nedôvodné nečinná celkovo v trvaní 146 pracovných dní. Vecný spis bol dňa 06.03.2017 odňatý JUDr. Roskoványi a pridelený inému prokurátorovi medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry,
22) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gnm 583/16/1000 - žiadosť o právnu pomoc do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska, dňa 11.01.2017 medzinárodný odbor Generálnej prokuratúry SR obdržal žiadosť britských orgánov o dodatočné zaslanie poučenia svedka, ktoré prokurátorka JUDr. N. k žiadosti o právnu pomoc omylom nepriložiia, do 20.02.2017 neposlala vyžiadané poučenie do Spojeného kráľovstva, čím zapríčinila nevybavovanie žiadosti o právnu pomoc dožiadanou stranou od 18.10.2016, kedy bola zaslaná žiadosť o právnu pomoc do Spojeného kráľovstva,
23) vo veci vedenej pod sp. zn. V GPt 221/13/1000 - odovzdanie trestného stíhania do Ukrajiny, prokurátorka JUDr. N. do 23. 02. 2017 neodpovedala na žiadosti Krajskej prokuratúry Bratislava z 09.05.2016 a 04.10.2016 o oznámenie stavu konania na Ukrajine,
24) vo veci vedenej pod sp. zn. V GPt 344/07/1000 - odovzdanie trestného stíhania do Kuvajtského štátu, prokurátorka do 23.02.2017 neodpovedala na žiadosť Krajskej prokuratúry Bratislava z 19. 09. 2016 o oznámenie stavu konania v Kuvajtskom štáte,
25) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Gn 495/13/1000 - odovzdanie trestného oznámenia do Talianskej republiky, posledný úkon prokurátora 12.09.2016 - vyžiadanie informácie z Talianskej republiky; prokurátorka JUDr. N. do 23.02.2017 neodpovedala na žiadosť Krajskej prokuratúry Banská Bystrica z 11. 8. 2016 o oznámenie stavu konania, teda okrem doby čerpania dovolenky v trvaní 8 pracovných dní, doby trvania dočasnej neschopnosti na výkon funkcie v trvaní 50 pracovných dní, mala byť nedôvodné nečinná celkovo v trvaní 55 pracovných dní,
26) vo veci vedenej pod sp. zn. V/l Gn 390/14/1000 - žiadosť o právnu pomoc do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska, prokurátorka JUDr. N. do 23.02.2017 nereagovala na opätovné žiadosti Krajskej prokuratúry Košice zo 14.01.2016 a 28.06.2016 o oznámenie stavu vybavovania žiadosti o právnu pomoc, okrem doby čerpania dovolenky v trvaní 42 pracovných dní, doby trvania dočasnej neschopnosti na výkon funkcie v trvaní 53 pracovných dní, teda mala byť nedôvodné nečinná celkovo v trvaní 186 pracovných dní,
27) vo veci vedenej pod sp. zn. V/2 Gn 400/14/1000 - odovzdanie trestného oznámenia do Talianskej republiky; 04. 02. 2015 oznámenie o prijatí trestného oznámenia talianskymi orgánmi Krajskej prokuratúre Trenčín; od 04. 02. 2016 do 23. 02. 2017 mala byť JUDr. N. nedôvodné nečinná v súvislosti so zisťovaním stavu trestného konania v cudzine, okrem doby čerpania dovolenky v trvaní 39 pracovných dní, doby trvania dočasnej neschopnosti na výkon funkcie v trvaní 53 pracovných dní, teda celkovo v trvaní 175 pracovných dní, pretože sa nedopustila disciplinárneho previnenia.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný (druhá odvolacia disciplinárna komisia) rozhodnutím č. 2 ODK 2/2018-136 zo dňa 30.01.2019 tak, že podľa § 211 ods. 3, ods. 4 s poukazom na § 211 ods. 8, § 216 zákona č. 154/2001 Z.z. za použitia § 319 Trestného poriadku odvolanie žalobkyne zo dňa 16.07.2018 a jeho doplnenia zo dňa 01.10.2018 a 24.01.2019 v spojení s odvolaním jej právneho zástupcu JUDr. Branislava Dufalu zo dňa 13.06.2018 zamietol a rozhodnutie prvej disciplinárnej komisie žalovaného č. 1 DK 2/2017-477 zo dňa 24.05.2018 potvrdil.
7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že
„k námietke nezákonnosti výsluchu svedkyne JUDr. H. J., riaditeľky medzinárodného odboru GP SR, v konaní pred prvostupňovom komisiou je potrebné uviesť, že danou námietkou sa riadne a úplne zaoberala prvostupňová komisia, ktorá svoje rozhodnutie riadne a úplne zdôvodnila. Uviedla a konštatovala postavenie JUDr. H. J. ako svedkyne v disciplinárnom konaní, popísala dôvod a účel jej
potrebnej výpovede v konaní, nakoľko išlo o vykonanie úplného prehľadu o práci disciplinárnej stíhanej prokurátorky. Hodnotenie a vierohodnosť výpovede svedkyne si určuje a vyhodnocuje orgán, pred ktorým svedok vypovedá. Nie je v kompetencií disciplinárne stíhaného prokurátora sám určovať, ktorý svedok by mal byť vypočutý, pričom môže svedkov aj sám navrhovať, ale nemôže určovať, že daný svedok nesmie byť vypočutý, môže sa k jednotlivým svedkom vyjadrovať a aj spochybňovať obsah ich výpovede, pričom svedok je riadne poučený o následkoch svojej výpovede.
K námietke zaťaženosti (ktorá bola do úplných podrobností a záverov konštatovaná v prvostupňovom rozhodnutí) a to hlavne na poukázanie rozsahu nápadu vecí, prebratie agendy po predchádzajúcej kolegyni JUDr. A., je potrebné uviesť, že prvostupňová komisia riadne a úplne preverila danú skutočnosť, zabezpečila všetky relevantné podklady k riadnemu a úplnému zisteniu danej skutočností. Preverila štatistické ukazovatele na jednotlivých prokurátorov, referentov, porovnala vzájomní nápad vecí a prideľovanie vecí, zhodnotila obsah a stav agendy, pričom jednoznačne zistila, že zaťaženosť disciplinárne stíhanej prokurátorky neobsahovala žiadne prvky nadmernosti a objektívnej nezvládnuteľnosti. Súčasne sa zaoberala aj zložitosťou vecí v agende, kde nezistila žiadne zvlášť obtiažne vecí. Išlo o riadnu a ničím výnimočnú agendu na úseku medzinárodného styku s cudzími krajinami, riadne porovnateľnú s agendou iných prokurátorov. Objektívnosť aj terajších tvrdení disciplinárne stíhanej spochybňuje aj ten fakt, že nikdy počas výkonu funkcie tieto námietky zaťaženosti a spôsob prideľovania agendy, jej nemožnosť riadneho vybavovania, neuviedla svojej priamo nadriadenej, alebo nijako nevyjadrila svoje námietky či už aj písomne k daným skutočnostiam. Samotná podstata trestných veci a ich zložitosť vyplýva aj z postavenia referenta na generálnej prokuratúre, kde ide o najvyššiu hierarchiu výkonu práce na prokuratúre, ktorej majú zodpovedať aj odborné schopností a vedomostí vybavovania jednotlivých vecí.
K námietke neúplných skutkových zistení a ich nedostatočných vyjadrení v skutkových vetách rozhodnutia v bode I., je potrebné uviesť, že všetky skutkové zistenia v častiach A, B a C v jednotlivých skutkových vetách v bodoch 1 až 17 jednoznačne, jasne a zrozumiteľné uvádzajú skutočností, ktoré sa kladú disciplinárne stíhanej za vinu.
K námietke porušenia zásady ne bis in idem v danom konaní, je potrebné uviesť, že uvádzaný pohovor medzi disciplinárne stíhanou a jej nadriadenou ako je uvedený v odvolaní jednoznačne nenapĺňa ustanovenia § 191 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z., ktorý uvádza aké formálne a materiálne náležitosti musia byť splnené pre naplnenia daného ustanovenia. V danom prípade k danému nedošlo, ani sama disciplinárne stíhaná neuviedla takéto konkrétne skutočností, ktorý by mohli aj bez splnenia vyššie uvedených náležitostí splnenie takýchto podmienok v danom pohovore splniť ako ich uvádza zákona. Išlo v danom prípade o všeobecné upozornenie na riadne plnenie povinností disciplinárne stíhanej bez konkrétnych skutkových okolností. V danom prípade preto nedošlo k naplneniu princípu ne bis in idem v súbežne konanom disciplinárnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo preukázané, že by vykonaný „pohovor“ bol ohľadne tých skutkov ako sú kladené za vinu disciplinárne stíhanej, a že by mali spôsobiť zastavenie disciplinárneho konania.
K námietke formy výkonu dozoru disciplinárne stíhanej a to napadnutie dozoru vo forme „Urgencií“ a ich zakotvenia v právnom poriadku a ich dopadu na vybavenosť právnych pomoci, je potrebné uviesť, že dozorový prokurátor vykonáva dozor vo forme rôznych foriem činností, jednou z nich na úseku medzinárodného odboru je jednoznačne aj urgencia, písomnosť zisťujúca stav vybavenosti danej veci u cudzieho orgánu, bez toho či cudzie krajiny majú s nami uzavreté zmluvy alebo ide o vzájomnosť, bez toho ako na tieto urgencie cudzie krajiny vo všeobecností reagujú, kde pri prerušení trestného stíhania môže dôjsť k premlčaniu trestného stíhania voči konkrétnej osobe. Táto obrana disciplinárne stíhanej preto v danom konaní neobstojí, nakoľko sa jej dáva za vinu svedomité a riadne plnenie zverených úloh, kde nezisťovanie stavu v pridelených veciach aj formou urgencie a tým aj rezignovanie na plnenie svojich úloh túto skutkovú okolnosť - nečinnosť - jednoznačne napĺňa.
K námietke spôsobenia závažných následkov spojených s nepísaním urgencií a zisťovania stavu konaní v pridelených trestných veciach je potrebné opätovne konštatovať ako uviedla prvostupňová komisia, že v dvoch veciach výlučne vlastným nekonaním (v jednom prípade aj napriek upozorneniu nadriadenej) spôsobila nevybavovanie veci a priamo tiež oddialenie vykonania dôkazov, ohrozila tak úspešnosť trestného konania ako takého. V ďalších veciach nevykonala úkon, ktorý mohol účinne prispieť k
urýchleniu vybavenia veci (k zabezpečeniu dôkazu) svojou nečinnosťou tak spôsobovala prieťahy v realizácii trestného konania.
K námietke uvedenej v doplnení odvolania ohľadne toho, že riaditeľka medzinárodného odboru spolu s vedúcim mala získať prístup do služobného e-mailu disciplinárne stíhanej bez jej súhlasu a vedomia, je potrebné uviesť, že tieto zistené skutočností nemajú žiaden vplyv na zistení skutkový stav, ktorý sa kladie za vinu disciplinárne stíhanej prokurátorke v skutkoch 1 až 17 v bode I. rozhodnutia a za ktoré je aj stíhaná. Daná skutočnosť bola oznámená a rozoberaná aj s 1. námestníkom generálneho prokurátora SR a aj s predsedom Prokurátorskej rady GP SR, kde skutočnosti tvrdené disciplinárne stíhanou prokurátorkou ohľadne neprimeraného správania riaditeľky medzinárodného odboru, boli oznámené aj Etickej komisií. Takto zistené skutočností vzala odvolacia komisia na vedomie, pričom takto preverené skutočností už priamo zo zistení nebude ďalej oznamovať iným orgánom vo vnútri organizácie prokuratúry, nakoľko príslušné orgány sa o tejto skutočnosti už dozvedeli a danú vec aj preskúmavali.
K námietke uvedenej v doplnení odvolania ohľadne toho, že bol daný na vedomie Záznam z pracovnej porady riaditeľky medzinárodného odboru konanej v dňoch 20. novembra 2018 - 21. novembra 2018, stým, že na str. 8 v časti C - odovzdanie trestného konania, kde v poslednej vete je konštatované, že po prerušení trestného konania prokurátor 1 x ročne osloví cudzí justičný orgán...., je potrebné uviesť, že na tento záver ako obranu disciplinárne stíhanej, že na základe aplikačnej praxe bola stanovená lehota na obdobie jedného roka, nie je možné v zistených skutkových zisteniach prihliadnuť. Daná skutočnosť bola jednoznačne vytrhnutá z celého kontextu a zmyslu prijatého usmernenia, nakoľko daná lehota je len maximálnou hraničnou lehotou a to len vzhľadom ku konkrétnej trestnej veci, neznamená, že dozorový prokurátor nemá í rok vykonávať žiadnu činnosť a len si tzv. „prekalendárovať“ vec o 1 rok, takýto výkon dozoru v trestných veciach, kde aj po prerušení trestného stíhania môže dôjsť k premlčaniu trestného konania, by znamenal rezignáciu tunajších orgánov svedomito a riadne plniť svoje povinností.
Pre úplnosť zistení vo veci je potrebné poukázať aj na vyjadrenie obhajcu, ktorý poukázal na rozhodnutie kárneho senátu Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 16 Kss 8/2013 z 18.12.2013, kde k tomu je potrebné uviesť, že daná vec vzhľadom na zistené skutočností v disciplinárnom konaní vecne a ani obsahovo nesúvisia s danou stíhanou vecou. K danej veci išlo o posúdenie konania sudkyne, ktorá v jednej konkrétnej veci odmietla vyhlásiť rozsudok v tam špecifikovanom konaní.
Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti prokurátora, zavinené správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní, alebo správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry.
Disciplinárne stíhaná JUDr. X. N., v riadne pridelených trestných veciach v rámci výkonu dozoru na najvyššom stupni hierarchie prokuratúry, svojim konaním jednoznačne a preukázateľne porušila ustanovenie § 26 odsek 1 písmeno c) Zákona č. 154/2001 Z.z., kde prokurátor je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti svedomité, nestranne a bez prieťahov.
Disciplinárne zodpovedná konala zavinene vo forme vedomej nedbanlivosti, pretože vedela, že môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť právom chránený záujem, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Je preto možné konštatovať, že disciplinárne stíhaná prokurátorka uvedeným konaním (skutkom v bodoch 1 až 17) v danej veci naplnila všetky znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 26 odsek 1 písmeno c) Zákona č. 154/2001 Z.z..
V rámci úvahy o uložení druhu a výmere disciplinárneho opatrenia prihliadla disciplinárne komisia k závažnosti disciplinárneho previnenia a k osobe disciplinárne stíhanej.
Disciplinárnym previnením je len kvalifikované porušenie povinností prokurátora pri súčasnom naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, a že je potrebné tiež prihliadnuť aj na princíp proporcionality a subsidiarity, pričom podanie disciplinárneho návrhu je až ultima ratio.
V prípadoch, ak sú zistené prieťahy v konaní je potrebné okrem zistenia samotných prieťahov v konaní zisťovať aj do akej miery je tento stav pričítateľný aj nesplneniu povinností disciplinárne stíhanej
prokurátorke. V danej veci bolo zistené, že uvedené prieťahy v konaní sú v plnej miere pričítateľné disciplinárne stíhanej prokurátorke (nesie plnú zodpovednosť za tento stav), ktoré tak vznikli výlučné spôsobom jeho organizovania vybavenia pridelenej agendy.
Rozhodovanie v primeraných lehotách je považované za súčasť práva na spravodlivý proces, preto nemožno nedôvodné prieťahy v konaní hodnotiť inak ako porušenie služobných povinností zo strany prokurátora, pričom tieto prieťahy sú spôsobilé navonok narušiť aj dôveru v spravodlivé rozhodovanie.
Odvolacia disciplinárna komisia sa rovnako stotožňuje s argumentáciou týkajúcou sa odôvodnenia prvostupňovej komisie ohľadne toho, že ide v konaní disciplinárnej stíhanej o závažne disciplinárne previnenie a to z konkrétne spôsobeného následku, teda z materiálnej stránky dôsledkov, ktoré nečinnosťou JUDr. N. spôsobila. Ako už bolo konštatované vyššie, v dvoch veciach výlučne vlastným nekonaním (v jednom prípade aj napriek upozorneniu nadriadenej) spôsobila nevybavovanie veci a priamo tiež oddialenie vykonania dôkazov, ohrozila tak úspešnosť trestného konania ako takého. V ďalších veciach nevykonala úkon, ktorý mohol účinne prispieť k urýchleniu vybavenia veci (k zabezpečeniu dôkazu) svojou nečinnosťou tak spôsobovala prieťahy v realizácii trestného konania.
Odvolacia disciplinárna komisia súčasne poukazuje, že konanie o právnych pomociach je rovnako súčasťou trestného konania a orgány, prokurátori, na nej sa zúčastňujúci sú povinní i tu postupovať riadne a svedomité, bez vytvárania prieťahov v konaní, bez ohľadu na ich názor ako dožiadané štáty reagujú na komunikáciu a spoluprácu v konaniach v styku s cudzinou. Prokurátor nemôže sám subjektívne aj, keď vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu, do budúcna určovať ako bude cudzí štát v každej ďalšej trestnej veci reagovať na spoluprácu so Slovenskou republikou, a preto sám určovať čo je v danej veci podstatné a čo nie, zmysel práce v styku s cudzinou takúto možnosť neumožňuje. Prokurátor aj pri vybavovaní agendy na úseku medzinárodnej spolupráce, ak je dlhodobo nečinný a to v rozsahu až mesiacov, jednoznačne napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, prokurátor sa dopustí disciplinárneho previnenia pokiaľ by bol vo veci nečinný, aj keby to bolo z dôvodu svojej nerozhodnosti, alebo odbornej nespôsobilosti vo veci riadne rozhodovať.
2. odvolacia disciplinárna komisia sa stotožňuje s konštatáciou 1. disciplinárnej komisie (čo tvorí aj obsah podaného odvolania), že „vzhľadom na početnosť vecí, v ktorých porušila základné povinnosti (17 vecí) a na dlhodobý charakter zanedbávania povinností (viac ako 1 rok), by uloženie peňažnej sankcie v nižšom rozsahu alebo na kratšiu dobu bolo neprimerane mierne“.
Vzhľadom k tomu, že odvolacia disciplinárna komisia nezistila podľa § 211 odsek 4 Zákona č. 154/2001 Z.z. dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia 1. disciplinárnej komisie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.k. 1 DK 2/2017 - 477 zo dňa 24.05.2018 v bode I, ani na vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie, podľa §211 odsek 3, odsek 4 s poukazom na § 211 odsek 8, § 216 Zákona č. 154/2001 Z.z. za použitia § 319 Trestného poriadku odvolanie JUDr. X. N., prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, vykonávajúcej funkciu prokurátora na medzinárodnom odbore Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zo dňa 16.07.2018 a jeho Doplnenia zo dňa 01.10.2018 a 24.01.2019 v spojení s odvolaním jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Branislava Dufalu, zo dňa 13.06.2018, s prílohami, zamietla ako nedôvodné a rozhodnutie 1. disciplinárnej komisii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp.zn. 1 DK 2/2017-477 zo dňa 24.05.2018 potvrdila.“
II. Žaloba
8. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonností rozhodnutí žalovaného opísaných v úvodnej časti odôvodnenia rozsudku, tieto považovala za nezákonné, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
9. K skutkom uvedeným v časti I. bod A) a bod B) napadnutého rozhodnutia žalobkyňa poukazujúc na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1, ods. 1 Ústavy SR, § 5 prvej vety zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 153/2001 Z.z.“), § 5 písm. a/, d/ zákona č. 153/2001 Z.z., § 26 ods. 1 písm. a/, c/, § 29 písm. b/, § 188 ods. 1 písm. a/, § 188 ods. 2, § 216 a § 217 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. namietala, že tieto právne predpisy a ani interné predpisy žalovaného neobsahujú právnu úpravu „urgencie“ ako úkonu alebo prostriedku výkonu úloh prokurátora pri plnení služobných povinností.
Urgencia ako právny úkon prokurátora teda nemá žiadnu oporu v zákone. Je to len upozornenie alebo prosba dožiadanému orgánu cudzieho štátu, aby konal. Urgencia nezakladá žiadne práva a povinnosti, nespôsobuje žiadne právne následky a jej splnenie je nevynútiteľné. Podanie urgencie prokurátorom nie je protiprávne, avšak jedná sa o postup prokurátora ako štátneho orgánu, ktorý nie je právne upravený a teda napísanie urgencie ani nemôže byť zákonnou povinnosťou prokurátora (existuje právna úprava výzvy, resp. urgencie ako úkonu štátneho orgánu, resp. súdu v iných právnych predpisoch upravujúcich iné konania, ktoré predpisy sa však na konanie žalobkyne v predmetnej veci nevzťahujú). Keďže urgencia nie je zákonom a ani internými prepismi GP SR (príkazy, usmernenia GP SR) upravený úkon a nástroj výkonu plnenia služobných povinností vyplývajúcich z funkcie prokurátora, žalobkyňa sa oneskoreným vypisovaním urgencií ani nemohla dopustiť zanedbania splnenia zákonnej povinnosti prokurátora vyplývajúcej jej zo zákona.
10. Nemožno teda ani vyvodzovať príčinnú súvislosť medzi nenapísaním urgencie ako porušením právnej povinnosti prokurátora zo strany žalobkyne a následkom - prieťahom v konaní, ktorý mohol hypoteticky nastať, podotýkam takmer v absolútnej miere nekonaním dožiadaného štátu.
11. Právna konštrukcia výroku napadnutého rozhodnutia o vine žalobkyne v skutkoch v bodoch A) a B) napadnutého výroku rozhodnutia, okrem skutkov 5) a 9), v ktorých sú žalobkyni vytýkané prieťahy vo vybavení veci (úkon vo veci samej), právne vychádza z porušenia základnej povinnosti prokurátora konať bez prieťahov, ktoré prieťahy spočívajú a majú materiálny základ v nenapísaní urgencií.
12. Keďže urgencia a povinnosť písať urgenciu nie je zákonom upravený úkon a nenapísanie urgencie teda nemožno považovať za nesplnenie služobnej povinnosti, nemožno nenapísanie urgencie ani subsumovať pod porušenie základnej povinnosti prokurátora konať bez prieťahov v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 písm. c) Zákona č. 154/2001 Z.z.. Žalobkyni nemožno klásť za vinu prieťahy v konaní spočívajúce v tom, že nevykonala úkon prokurátora, ktorý nemá oporu v zákone. Nenapísanie urgencie ako zákonom neupraveného úkonu prokurátora, resp. zákonom neupraveného prostriedku ustanoveného zákonom (§ 5 prvej vety zákona č. 153/2001 Z.z.) a absenciu akejkoľvek právnej úpravy v tomto smere, nemožno hodnotiť pri úvahách o rozhodovaní o vine žalobkyne na ťarchu žalobkyne.
13. Podľa § 29 písm. b) zákona č. 154/2001 Z.z. má vedúci prokurátor právo vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako postupovať v konaní. Ani v jednom z týchto prípadov však nebol žalobkyni vydaný zo strany vedúceho prokurátora konkrétny pokyn v konkrétnej veci aký konkrétny úkon prokurátora má v tej ktorej konkrétnej veci vykonať.
14. Ku skutkom 1), 2), 3), 4) a 5) časti í, bod A) napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uviedla, že v týchto skutkoch sa jedná o žiadosti o právnu pomoc do tzv. tretích krajín u ktorých absentuje uzatvorená zmluva o právnej pomoci so SR, a teda tieto krajiny právnu pomoc vôbec nie sú povinné poskytnúť a právnu pomoc poskytujú, resp. neposkytujú výlučne na základe vlastného rozhodnutia. Neposkytnutím právnej pomoci tieto štáty neporušujú žiadne svoje povinnosti.
15. Návrh na začatie disciplinárneho konania podaný voči žalobkyni sp. zn. V/l Spr 49/17/1000-15 zo dňa 30.5.2017 vytýkal žalobkyni prieťahy v konaní na základe porušenia konkrétnej povinnosti prokurátora, a to Opatrenia poverenej riaditeľky medzinárodného odboru GP SR prijatého na porade špecialistov na oblasť právneho styku s cudzinou konanej 21.10. - 22.10.2015, kde bolo prokurátorom uložené, aby vo veciach zaslaných právnych pomoci do cudziny urgovali vybavenie právnych pomoci minimálne každých šesť mesiacov, v odôvodnených prípadoch aj v skorších lehotách.
16. Žalobkyňa na svoju obhajobu v konaní pred prvostupňovým orgánom uviedla, že s týmto Opatrením poverenej riaditeľky MO nebola oboznámená.
17. Prvostupňový orgán pri týchto skutkoch pri konštatovaní viny žalobkyne neuznal u žalobkyni porušenie predmetného Opatrenia poverenej riaditeľky medzinárodného odboru GP SR, tak ako jej to bolo kladené za vinu podľa návrhu ďalšieho účastníka na začatie disciplinárneho konania. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu, prvostupňový orgán v tomto smere upustil od dokazovania.
18. Ku skutku 5) pod bodom A) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v ktorom bolo žalobkyni kladené za vinu, že vo veci sp. zn. V/l Gn 141/15/1000 od 02.02.2016 nevykonala žiaden úkon (urgenciu) a vec dávala len na „lehotu“, naposledy 05.02.2017 na lehotu 05.04.2017, žalobkyňa uviedla, že v predmetnej veci KP Nitra listom zo dňa 19.04.2016 oznámila medzinárodnému odboru GP SR, že svedok, ktorého výsluch bol predmetom právnej pomoci, bol vypočutý na území SR 04.04.2016 a teda KP Nitra na ďalšom vybavení žiadosti o právnu pomoc netrvá. Disciplinárna komisia žalobkyňu v tomto bode uznala za vinnú za prieťahy v konaní od 02.02.2016 do 05.04.2017, hoci už dňa 04.04.2016 odpadli objektívne dôvody na realizáciu právnej pomoci. Je pravdou, že predmetná informácia sa do spisu žalobkyne nedostala (správa KP Nitra sa zrejme niekde stratila) a žalobkyňa vec naďalej subjektívne považovala za neskončenú, avšak z objektívneho hľadiska možno v tejto veci pričítať žalobkyni nečinnosť maximálne od 02.02.2016 do 04.04.2016, ktorá nečinnosť ani pri akomkoľvek prísnom posudzovaní jej konania zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu zrejme nenaplňuje znaky disciplinárneho previnenia. Žalovaný uznanie žalobkyne za vinnú v tomto bode odôvodňuje tým, že aj keď objektívne zanikla zodpovednosť za tento skutok (zanikla dňa 04.04.2016 vykonaním úkonu výsluchu svedka), žalobkyňa subjektívne o stanovisku KP Nitra o ustúpení od právnej pomoci nevedela a vec subjektívne považovala za aktuálnu, pričom vec „kalendárovala“ bez napísania urgencie. Z hľadiska zavinenia je skutok žalobkyne ustálený ako spáchaný z nedbanlivosti v zmysle § 16 Tr. zák. Podľa žalobkyne vzhľadom ku skutočnosti, že páchanie tohto skutku z hľadiska naplnenia objektívnej stránky deliktu skončilo už dňa 04.04.2016, hoci žalobkyňa subjektívne vychádzala zo skutočnosti, že vec nie je skončená až do 05.04.2017, žalobkyňa sa nemohla dopustiť páchania nedbanlivostného deliktu nad rámec zániku objektívnej zodpovednosti za tento delikt. Konanie žalobkyne, keď sa subjektívne domnievala, že vec je stále aktuálna, hoci už objektívne bola dávno skončená, v zmysle ustanovení Trestného zákona a komentára k Trestnému zákonu možno z hľadiska teórie trestného činu posudzovať za nespôsobilý pokus, teda konanie, ktoré síce subjektívne smeruje k spôsobeniu následku, ale následok objektívne nemôže nastať. Pokus deliktu (trestného činu) v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 Trestného zákona a komentára k Trestnému zákonu však je možný a teda aj trestný len pri úmyselných deliktoch (trestných činoch). Z uvedených dôvodov teda tento skutok nenaplňuje znaky disciplinárneho previnenia z dôvodu nenaplnenia objektívnej stránky deliktu a zároveň z dôvodu neprípustnosti trestnosti pokusu deliktu pri nedbanlivostných deliktoch.
19. K skutku 6) pod bodom A) prvostupňového rozhodnutia, v ktorom boli žalobkyni vo veci sp. zn. V/l Gn 189/11/1000 kladené za vinu prieťahy v konaní spojené s oddialením trestného konania ako následkom spôsobeným zo strany prokurátora, žalobkyňa uviedla, že vec sa týkala podania ÚŠP GP SR zo dňa 25.11.2015, ktoré bolo vybavené s prieťahmi. Predmetný spis bol žalobkyni pridelený 01.04.2016. Žalobkyňa k predmetnému skutku sama uviedla, že podanie ÚŠP GP SR zo dňa 25.11.2015 v spise prehliadla. Na svoju obhajobu žalobkyňa v žalobe uviedla, že sa jednalo o „zdedený“ spis založený v roku 2011, v ktorom prieťahy pri vybavení podania ÚŠP GP SR zo dňa 25.11.2015 evidentne spôsobil už prokurátor činný vo veci v čase od 25.11.2015 do 01.04.2016 a ktorý vec zrejme nevybavil. Táto okolnosť, že v spise sa nachádza od 25.11.2015 viac ako štyri mesiace žiadosť ÚŠP GP SR, ktorá už dávno mala byť vybavená, zrejme spôsobila, že žalobkyňa v predmetnom spis podanie ÚŠP GP SR zo dňa 25.11.2015 po pridelení veci jej dňa 01.04.2016 omylom prehliadla. U žalobkyne sa teda z celého súboru skutkov v bode A) jedná o jediný skutok, v ktorom spravila nepozornosťou chybu.
20. K skutkom 7), 8), 10) a 11) pod bodom B) prvostupňového rozhodnutia, kde sa žalobkyni kladie za vinu, že nepožadovala v primeraných lehotách od dožiadaných štátov oznámenie stavu alebo výsledku odovzdaného trestného konania, žalobkyňa poukázala na vyššie uvedenú argumentáciu, že urgencia nie je zákonom a ani internými prepismi GP SR (príkazy, usmernenia GP SR) upravený úkon a nástroj výkonu plnenia služobných povinností. Poukázala aj na znenie Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Podľa čl. 21 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach dožiadaná strana „bude“ informovať dožadujúcu stranu o všetkých opatreniach, ktoré sa na základe takého oznámenia uskutočnili, a zašle jej odpis rozhodnutia, ktoré bolo vydané. Dožiadaná strana teda v zmysle ustanovení dohovoru nie je povinná informovať dožadujúcu sa stranu o priebežnom stave konania a reagovať na prípadné urgencie dožadujúcej sa strany. V čase priebehu skutkov 7), 8), 10) a 11) vôbec neexistovala právna úprava, respektíve pokyn nadriadeného prokurátora o určení lehoty na podanie urgencie a prvostupňový orgán teda prieťahy v konaní zo strany žalobkyne konštatoval len na základe vlastnej úvahy a vlastného výkladu ustanovenia § 26 ods. 1 písm. c) Zákona č. 154/2001 Z.z.. Žalobkyňa v konaní pred žalovaným predložila ako dôkaz usmernenie riaditeľky medzinárodného odboru GP SR písomne zachytené na strane 8 v časti C. Záznamu z pracovnej porady
riaditeľky medzinárodného odboru GP SR konanej v dňoch 20. - 21.11.2018 (záznam spracovaný dňa 4.12.2018 pod sp. zn. V/l Spr 12/18/1000-39), ktorým sa prokurátorom ukladá (usmerňuje) povinnosť, že: „prokurátor lx ročne osloví cudzí justičný orgán so žiadosťou o zaslanie konečného rozhodnutia“. Toto usmernenie riaditeľky medzinárodného odboru GP SR teda nebolo prvostupňovému orgánu v čase vyhlasovania prvostupňového rozhodnutia dňa 24.05.2018 známe a teda ani nebolo zohľadnené prvostupňovým orgánom pri rozhodovaní o vine žalobkyne. Žalovaný predmetné usmernenie považoval za jednoznačne vytrhnuté z celého kontextu a zmyslu prijatého usmernenia, nakoľko podľa názoru žalovaného daná lehota je len maximálnou hraničnou lehotou a to len vzhľadom ku konkrétnej trestnej veci a neznamená, že dozorový prokurátor nemá 1 rok vykonávať žiadnu činnosť a len si tzv. „prekalendárovať“ vec o 1 rok, takýto výkon dozoru by znamenal rezignáciu tunajších orgánov svedomito a riadne plniť svoje povinnosti.
21. Žalobkyňa s takýmto výkladom usmernenia nesúhlasila tvrdiac, že nekorešponduje s textovou časťou predmetného usmernenia riaditeľky MO GP SR v časti C. záznamu a to ani v kontexte celého Záznamu z pracovnej porady. Toto usmernenie je zachytené v samostatnej časti C. záznamu v rámci riešenia postupu prokurátorov podľa čl. 21 ETS 30, nie je naviazané a ani neodkazuje na iné časti záznamu a ani nerieši konkrétnu vec alebo súbor vecí podľa akýchkoľvek kritérií. Neobsahuje ani výnimky alebo presnejšie usmernenia. Je teda všeobecne platné voči všetkým prokurátorom a má celoslovenskú pôsobnosť.
22. S poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 Zákona č. 154/2001 Z.z. konanie žalobkyne, pokiaľ by aj v čase priebehu skutkov naplňovalo znaky disciplinárneho previnenia, je v súčasnosti nutné považovať za konanie v súlade s vyššie citovaným usmernením riaditeľky MO GP SR. Žalobkyňa sa teda v skutkoch 7), 8), 10) a 11) nedopustila prieťahov v konaní a ani „žalovaného“ disciplinárneho previnenia. Žalobkyňa dodala, že predmetné usmernenie bolo prijaté zrejme na základe praxe a reálnych skúsenosti pri vybavovaní tohto druhu agendy z predchádzajúcich období.
23. K skutku 9) pod bodom B) prvostupňového rozhodnutia žalobkyňa uviedla, že z piatich skutkov v bode B) prieťahy v konaní zo strany prokurátora možno konštatovať len v tomto skutku, vo veci sp. zn. V/2 Gnm 449/16/1000, v ktorej veci žalobkyňa nekonala od 23.09.2016 do 23.02.2017. Na svoju obhajobu žalobkyňa uviedla, že sa jednalo o žiadosť o odovzdanie trestného oznámenia do SRN, v ktorej veci si žalobkyňa nebola istá, či sa nejedná o dištančný delikt. Táto okolnosť nutnosti naštudovania súvisiacej judikatúry, prípadne potreby vec prejednať s riaditeľkou medzinárodného odboru, v spojení s dovolenkou a dlhodobou práceneschopnosťou spôsobili prieťah vo vybavení veci. Pritom po odpočítaní dlhodobej práceneschopnosti žalobkyne od 12.12.2016 do 31.01.2017, čerpanej dovolenky koncom roku 2016, viacerých dní pracovného voľna spojených so sviatkami a novým rokom a aj s prihliadnutím na „nepísanú“ primeranú lehotu na vybavenie veci cca dva mesiace, možno čistý vzniknutý prieťah v konaní vypočítať na cca 5 týždňov (počítané pracovné dni).
24. K skutkom pod bodom C) prvostupňového rozhodnutia, v ktorom bolo žalobkyni kladené za vinu, že v šiestich prípadoch nepredložila správu zo zahraničnej pracovnej cesty v lehote 30 pracovných dní, čím porušila článok 5 príkazu generálneho prokurátora SR por. č. 1/1998 o postupe pri uskutočňovaní zahraničných stykov zamestnancov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žalobkyňa priznala, že nenapísala správy zamestnanca z pracovných ciest, avšak o charaktere a záveroch z týchto ciest informovala kolegov na poradách, pričom tento postup jej zo strany riaditeľky MO nebol vytýkaný. Správy z jej služobných ciest síce neboli vypracované individuálne v konkrétnej veci, avšak boli súčasťou koncoročnej správy o služobných cestách. V tomto prípade sa zo strany žalobkyne nejedná o porušenie služobných povinností prokurátora vyplývajúcich z jeho funkcie prokurátora ako štátneho orgánu, ktorého ústavnou a zákonnou úlohou je ochrana práva a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Nejedná sa teda o porušenie služobných povinností vykonávaných v rámci zákonom zverenej právomoci prokurátora voči verejnosti (erga omnes). Jedná sa maximálne o porušenia pracovnej disciplíny málo závažného charakteru v rámci interných vzťahov prokurátora ako zamestnanca v rámci rezortu prokuratúry SR, ktoré konanie žalobkyne nespôsobilo žiadne následky (spôsobenie škodlivých následkov v napadnutom rozhodnutí žalovanej ani vytýkané nie je) a nenaplňuje znaky disciplinárneho previnenia pre nízku závažnosť tohto pochybenia.
25. Žalobkyňa namietala, že žalovaný napadnutým rozhodnutím nesprávne aplikoval právne predpisy a svojvoľným spôsobom hodnotil dôkazy, čím porušil ústavné právo žalobkyne (ČI. 6 Dohovoru a ČI. 46 ods. 1 Ústavy) na spravodlivý proces.
26. S poukazom na znenie ČI. 2 odsek 2 Ústavy SR a ustanovenie § 5 prvej vety zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre žalovaný bez existencie zákonnej právnej úpravy posúdil „urgenciu“ ako úkon a zákonom ustanovený prostriedok výkonu prokurátorskej činnosti, ktorý je prokurátor povinný uplatňovať pri plnení úloh prokurátora v zmysle ustanovenia § 5 druhej vety písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) Zákona č. 154/2001 Z.z..
27. Žalovaný bez právneho základu posúdil „nenapísanie urgencie“ za porušenie základnej povinnosti prokurátora konať bez prieťahov v zmysle ustanovenia § 5 druhej vety písm. d) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a ustanovenia § 26 ods. 1 písm. c) Zákona č. 154/2001 Z.z..
28. V skutku 5) rozhodnutia žalovaný nerešpektujúc ustanovenia § 14 ods. 1 Tr zák. (pokus trestného činu) a § 16 Tr. zák. (nedbanlivostné zavinenie) nesprávne ustálil po objektívnej stránke dobu páchania tohto deliktu (doba páchania skutku je základný znaku tohto deliktu) a uznal tak nezákonne žalobkyňu vinnou z tohto skutku.
29. Ohľadom skutkov pod bodom B) vyhodnotil žalovaný svojvoľne a v rozpore s logickým, gramatickým a systematickým výkladom celého textu usmernenie riaditeľky medzinárodného odboru GP SR písomne zachytené na strane 8 v časti C. Záznamu z pracovnej porady riaditeľky medzinárodného odboru GP SR konanej v dňoch 20. - 21. 11.2018 v neprospech žalobkyne. Pritom sa jedná o zásadný dôkaz rozhodný pre rozhodnutie o vine, či nevine žalobkyne.
30. Ohľadom právnej kvalifikácie skutkov ako závažného disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 188 ods. 2 Zákona č. 154/2001 Z.z. žalovaný v rozpore s ustanovením § 122 ods. 12 Tr. zák. (trváci trestný čin) nezákonne posúdil skutky v zmysle ustanovenia § 122 ods. 9 Tr. zák. ako opakovane spáchaný delikt a pri posudzovaní naplnenia ostatných formálnych znakov skutkovej podstaty závažného disciplinárneho previnenia (povaha porušenej povinnosti, spôsob konania, miera zavinenia, doterajšie správanie prokurátora alebo iné priťažujúce okolnosti), žalovaný naplnenie týchto formálnych znakov taktiež nedôvodné vyhodnotil v neprospech žalobkyne ako „za naplnené“ a zvyšujúce škodlivosť disciplinárneho previnenia. Pritom minimálne z hľadiska spôsobu konania, miery zavinenia a doterajšieho správania sa žalobkyne, tieto formálne znaky závažného disciplinárneho previnenia zrejme nie sú naplnené,
31. Na základe vyššie uvedených nesprávnych, nedôvodných a teda nezákonných záverov o vine a právnej kvalifikácii skutkov ako závažného disciplinárneho previnenia tak žalovaný dospel aj k nezákonnému rozhodnutiu o druhu a výmere uloženého disciplinárneho opatrenia (žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu).
32. Žalobkyňa na základe uvedených žalobných námietok považovala žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného za nezákonné a žiadala ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovaného
33. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 25.06.2019, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
34. Vo vzťahu k dôvodom, ktoré žalobkyňa v správnej žalobe rozoberala zo skutkovej a právnej stránky, žalovaný podotkol, že sa ničím nelíšia od dôvodov, ktoré uvádzala jednak v konaní pred prvostupňovou 2. disciplinárnou komisiou a následne v konaní pred 2. disciplinárnou odvolacou komisiou v rámci odvolacieho konania.
35. K námietke formy výkonu dozoru žalobkyne, a to napadnutie dozoru vo forme „urgencií“ a ich zakotvenia v právnom poriadku a ich dopadu na vybavenosť právnych pomoci, je potrebné uviesť, že dozorový prokurátor vykonáva dozor vo forme rôznych foriem činností, jednou z nich na úseku medzinárodného odboru je jednoznačne aj urgencia, písomnosť zisťujúca stav vybavenosti danej veci u cudzieho orgánu, bez toho či cudzie krajiny majú s nami uzavreté zmluvy alebo ide o vzájomnosť, bez toho ako na tieto urgencie cudzie krajiny vo všeobecností reagujú, kde pri prerušení trestného stíhania môže dôjsť k premlčaniu trestného stíhania voči konkrétnej osobe. Táto obrana disciplinárne v danom konaní neobstojí, nakoľko sa jej dáva za vinu svedomité a riadne plnenie zverených úloh, kde nezisťovanie stavu v pridelených veciach aj formou urgencie a tým aj rezignovanie na plnenie svojich úloh túto skutkovú okolnosť- nečinnosť- jednoznačne napĺňa.
36. K opätovnej námietke spôsobenia závažných následkov spojených s nepísaním urgencií a zisťovania stavu konaní v pridelených trestných veciach žalovaný konštatoval, že v dvoch veciach žalobkyňa výlučne vlastným nekonaním (v jednom prípade aj napriek upozorneniu nadriadenej) spôsobila nevybavovanie veci a priamo tiež oddialenie vykonania dôkazov, ohrozila tak úspešnosť trestného konania ako takého. V ďalších veciach nevykonala úkon, ktorý mohol účinne prispieť k urýchleniu vybavenia veci (k zabezpečeniu dôkazu) svojou nečinnosťou tak spôsobovala prieťahy v realizácii trestného konania.
37. K námietke neúplných skutkových zistení a ich nedostatočných vyjadrení v skutkových vetách rozhodnutia v bode I žalovaný uviedol, že všetky skutkové zistenia v častiach A a B v jednotlivých skutkových vetách v bodoch 1 až 17 jednoznačne, jasne a zrozumiteľné uvádzajú skutočností, ktoré sa kladú žalobkyni za vinu. Tieto zistenia sú jasné popísané, sú spätne preskúmateľné. Zistený a zadokumentovaný skutkový stav, ktorý je uvedení v odôvodnení predmetných rozhodnutí netrpí žiadnymi nelogickosťami, neopodstatnenými závermi, ani sa v nich neprejavila snaha o ľubovôľu či tendenciu k neobjektívnemu hodnoteniu vo veci objasnených skutkovým zistení. Skutkový stav bol vyhodnotený v súlade s jednou so základných zásad trestného konania (ktorú je možné použiť aj v disciplinárnom konaní) a to zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásadou náležitého zistenia skutkového stavu vo veci, kde sa hodnotia dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na náležitom zhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrnne, v danom prípade nešlo o svojvôľu v hodnotení dôkazov, náležíte a presvedčivo, transparentne sú v rozhodnutiach prvostupňovej aj odvolacej disciplinárnej komisie uvedené všetky vo veci zistené dôkazy pričom sú aj náležíte vyhodnotené po právnej a skutkovej stránke.
38. K opätovnej námietke týkajúcej sa podávania správ zo zahraničných pracovných ciest žalovaný zopakoval tvrdenia uvedené v rozhodnutí prvostupňovej disciplinárnej komisie, že v spisoch súvisiacich s pracovnými cestami žiadne záznamy o obsahu rokovaní nie sú založené. Zo zápisníc z porád riaditeľky odboru (č.l. 265-308) takisto nevyplýva, že by žalobkyňa kedykoľvek o čomkoľvek referovala. Riaditeľka odboru ako svedkyňa pritom vypovedala, že JUDr. Majerník jej potvrdil, že pred každou služobnou cestou prerokoval s ňou vecnú stránku služobnej cesty apo jej vykonaní očakával výstup z rokovania. Podľa jeho vyjadrenia žiadny výstup sa nekonal ani písomne ani ústne. A práve to mal byť podľa nej dôvod, prečo žalobkyňa prestala byť na služobné cesty vysielaná. Rovnaké skutočnosti potvrdzujú e-mailové správy a úrady záznam JUDr. Majerníka založené na č.l. 25-27. Rozporuplné bolo vyjadrenie žalobkyne, ktorá pri výsluchu pripúšťa, že správy nepísala, pretože jednoducho „nevedela som, čo tam napísať' a jej opačným tvrdením, že kolegov na poradách o cestách informovala. Neobstojí ani tvrdenie, že niečo ako správu o služobnej ceste napokon v niektorých veciach dodatočne napísala. Zo „správ“, ktoré predložila v disciplinárnom konaní (č.l. 379-386), je zrejmé iba to, aký bol predmet rokovania (ktorý bol, prirodzene známy už vopred - prokurátor je na pracovnú cestu vysielaný na rokovanie o určitom predmete, nie preto, aby zistil, o aký predmet sa bude jednať). Nie je v nich obsiahnuté nič o tom, aké boli názory a postoje rokujúcich strán, aké problémy a s akým výsledkom sa konkrétne riešili, aké otázky rokovania priniesli a na čo je potrebné zamerať pozornosť pri budúcom stretnutí alebo pri budúcej úprave vnútornej legislatívy. Podľa názoru komisie vypracovanie správy z takejto cesty preto znemožňuje adekvátnu prípravu na ďalšie zasadnutie (ak je rokovanie viacfázové) alebo sťažuje riešenie otázok, o ktorých sa rokuje, na vnútroštátnej úrovni.
39. K opätovnej námietke na poukázanú pracovnú zaťaženosť žalobkyne, jej vykonávanú agendu, zaťaženosť možno opätovne uviesť, že prvostupňová komisia riadne a úplne preverila danú skutočnosť, zabezpečila všetky relevantné podklady k riadnemu a úplnému zisteniu danej skutočností.
Preverila štatistické ukazovatele na jednotlivých prokurátorov, referentov, porovnala vzájomní nápad vecí a prideľovanie vecí, zhodnotila obsah a stav agendy, pričom jednoznačne zistila, že zaťaženosť disciplinárne stíhanej prokurátorky neobsahovala žiadne prvky nadmernosti a objektívnej nezvládnuteľnosti. Súčasne sa zaoberala aj zložitosťou vecí v agende, kde nezistila žiadne zvlášť obtiažne vecí. Išlo o riadnu a ničím výnimočnú agendu na úseku medzinárodného styku s cudzími krajinami, riadne porovnateľnú s agendou iných prokurátorov. Objektívnosť aj terajších tvrdení žalobkyne spochybňuje aj ten fakt, že nikdy počas výkonu funkcie tieto námietky zaťaženosti a spôsob prideľovania agendy, jej nemožnosť riadneho vybavovania, neuviedla svojej priamo nadriadenej, alebo nijako nevyjadrila svoje námietky či už aj písomne k daným skutočnostiam. Samotná podstata trestných veci a ich zložitosť vyplýva aj z postavenia referenta na generálnej prokuratúre, kde ide o najvyššiu hierarchiu výkonu práce na prokuratúre, ktorej majú zodpovedať aj odborné schopností a vedomostí vybavovania jednotlivých vecí.
40. K opätovnej námietke ohľadne spôsobu vybavovania právnych pomoci s tretími krajinami, je potrebné uviesť, že konanie o právnych pomociach je rovnako súčasťou trestného konania a orgány, prokurátori, na nej sa zúčastňujúci sú povinní i tu postupovať riadne a svedomité, bez vytvárania prieťahov v konaní, bez ohľadu na ich názor ako dožiadané štáty reagujú na komunikáciu a spoluprácu v konaniach v styku s cudzinou. Prokurátor nemôže sám subjektívne aj, keď vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu, do budúcna určovať ako bude cudzí štát v každej ďalšej trestnej veci reagovať na spoluprácu so Slovenskou republikou, a preto sám určovať čo je v danej veci podstatné a čo nie, zmysel práce v styku s cudzinou takúto možnosť neumožňuje. Prokurátor aj pri vybavovaní agendy na úseku medzinárodnej spolupráce, ak je dlhodobo nečinný a to v rozsahu až mesiacov, jednoznačne napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, prokurátor sa dopustí disciplinárneho previnenia pokiaľ by bol vo veci nečinný, aj keby to bolo z dôvodu svojej nerozhodnosti, alebo odbornej nespôsobilosti vo veci riadne rozhodovať.
41. K námietke uvedenej k Záznamu z pracovnej porady riaditeľky medzinárodného odboru konanej v dňoch 20. novembra 2018 -21. novembra 2018, s tým, že na str. 8 v časti C - odovzdanie trestného konania, kde v poslednej vete je konštatované, že po prerušení trestného konania prokurátor 1 x ročne osloví cudzí justičný orgán...., žalovaný uviedol, že na tento záver ako obranu žalobkyne, že na základe aplikačnej praxe bola stanovená lehota na obdobie jedného roka, nie je možné v zistených skutkových zisteniach prihliadnuť. Daná skutočnosť bola jednoznačne vytrhnutá z celého kontextu a zmyslu prijatého usmernenia, nakoľko daná lehota je len maximálnou hraničnou lehotou a to len vzhľadom ku konkrétnej trestnej veci, neznamená, že dozorový prokurátor nemá 1 rok vykonávať žiadnu činnosť a len si tzv. „prekalendárovať“ vec o 1 rok, takýto výkon dozoru v trestných veciach, kde aj po prerušení trestného stíhania môže dôjsť k premlčaniu trestného konania, by znamenal rezignáciu tunajších orgánov svedomito a riadne plniť svoje povinností.
42. K závažnosti disciplinárneho previnenia žalovaný uviedol, že ide v konaní žalobkyne o závažne disciplinárne previnenie a to z konkrétne spôsobeného následku, teda z materiálnej stránky dôsledkov, ktoré nečinnosťou spôsobila. V dvoch veciach výlučne vlastným nekonaním (v jednom prípade aj napriek upozorneniu nadriadenej) spôsobila nevybavovanie veci a priamo tiež oddialenie vykonania dôkazov, ohrozila tak úspešnosť trestného konania ako takého. V ďalších veciach nevykonala úkon, ktorý mohol účinne prispieť k urýchleniu vybavenia veci (k zabezpečeniu dôkazu) svojou nečinnosťou tak spôsobovala prieťahy v realizácii trestného konania.
IV. Relevantné právne predpisy
43. Podľa § 5 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný a) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie, c) chrániť verejný záujem, d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.
44. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. prokurátor je povinný plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie.
45. Podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. prokurátor je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov.
46. Podľa § 29 zákona č. 154/2001 Z.z. vedúci prokurátor má právo najmä a) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor, b) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní, c) vydávať príkazy a pokyny pre ostatných zamestnancov prokuratúry.
47. Podľa § 187 ods. 1 písm. a/ zákona č. 154/2001 Z.z. prokurátor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
48. Podľa § 188 ods. 1 písm. a/ zákona č. 154/2001 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora,
49. Podľa § 188 ods. ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. disciplinárne previnenie je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu nesplnenej alebo porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie, správanie prokurátora alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.
50. Podľa § 189 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. za disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak § 208 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/154/20190101.html> neustanovuje inak, uloží prokurátorovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) písomné pokarhanie, b) zníženie základného platu až o 15 % najviac na tri mesiace; pri opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa prokurátor dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho opatrenia, najviac na šesť mesiacov.
51. Podľa § 189 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. za závažné disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom uloží prokurátorovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) zníženie základného platu o 15 % až 50 %, najviac na jeden rok, b) odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora, c) preloženie na prokuratúru nižšieho stupňa, d) zbavenie funkcie prokurátora.
52. Podľa § 191 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z. pri ukladaní disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie a sankčných opatrení za priestupok sa prihliada na závažnosť disciplinárneho previnenia alebo priestupku, na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie služobných povinností prokurátora.
53. Podľa § 191 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z. vedúci prokurátor môže vybaviť nedostatky prokurátora pri plnení služobných povinností menšieho významu, jeho nedostatky v správaní pri plnení služobných povinností alebo mimo neho alebo menej závažný priestupok pohovorom.
54. Podľa § 211 ods. 8 zákona č. 154/2001 Z. z. na disciplinárne konanie pred odvolacou disciplinárnou komisiou sa primerane vzťahujú ustanovenia druhého dielu jedenástej hlavy druhej časti a § 216 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20190101.html>.
55. Podľa § 216 zákona č. 154/2001 Z.z. pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti prokurátora sa primerane použije prvá časť Trestného zákona a na disciplinárne konanie sa primerane použije Trestný poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
56. Podľa § 217 ods. 1 Zákona č. 154/2001 Z.z. protiprávnosť skutku, ktorý sa považuje za disciplinárne previnenie alebo za priestupok, sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol skutok spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním skutku a vydaním rozhodnutia disciplinárnej komisie nadobudnú účinnosť viaceré zákony, protiprávnosť skutku sa posudzuje podľa zákona, ktorý je pre prokurátora priaznivejší.
V. Posúdenie veci správnym súdom
57. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.
58. Predmetom posúdenia zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného (druhá odvolacia disciplinárna komisia) č. 2 ODK 2/2018-136 zo dňa 30.01.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie vydané žalovaným v prvom stupni (prvá disciplinárna komisia) č. 1 DK 2/2017-477 zo dňa 24.05.2018.
59. Prvostupňovým správnym orgánom bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 189 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z. z dôvodu, že opakovane a po dlhší čas zavinene nedbanlivostným opomenutím porušila základné povinnosti prokurátora upravené v § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. tým, že nekonala svedomite a bez prieťahov vo veciach opísaných v treťom odseku odôvodneniu rozsudku, pričom jej týmto rozhodnutím bolo podľa § 189 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. uložené disciplinárne opatrenie - zníženie základného platu o 30 (tridsať) % na osem mesiacov.
60. Základ sporu medzi účastníkmi súdneho konania možno zhrnúť do otázky či žalobkyňa porušila základné povinnosti prokurátora uvedené v § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z., pričom od vyriešenia tejto spornej otázky potom závisí posúdenie, či došlo k opakovaným a dlhší čas trvajúcim prieťahom v konaniach opísaných v ods. 3 odôvodnenia rozsudku v jednotlivých skupinách ako sú rozčlenené v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného (A, B, C) a či prieťahy v týchto konaniach boli zavinené žalobkyňou.
61. Základné povinnosti prokurátora ustanovuje § 26 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z.. Podľa tohto zákonného ustanovenia je prokurátor povinný
a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie, b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu, c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov, d) nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti, e) konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné, f) chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, g) prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu,
h) používať pri plnení svojich služobných povinností informačné systémy, najmä centrálny informačný systém prokuratúry, elektronický systém právnych informácií a ďalšie informačné systémy dôležité pre plnenie úloh prokuratúry, ako aj elektronickú poštu a zaručený elektronický podpis, i) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené, j) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného, k) nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora, l) neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie podľa osobitného zákona, m) zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť, n) dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky, o) mať oblečený úradný odev (talár) v konaní pred súdmi na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí súdu v trestnom konaní a na pojednávaní súdu v občianskom súdnom konaní, p) využívať služobný čas v plnom rozsahu a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas, q) oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch, r) oznámiť bez zbytočného odkladu služobnému úradu stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu, s) oznámiť služobnému úradu, že bol postihnutý za priestupok alebo iný správny delikt do desiatich dní od právoplatnosti takého rozhodnutia.
62. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že žalobkyňa sa opomenutiami vo veciach jej pridelených opísaných v ods. 3 odôvodnenia rozsudku dopustila závažného disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení povinnosti uvedenej v § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z.. Podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. prokurátor je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov.
63. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.
64. Z hľadiska posúdenia jednotlivých v ods. 3 uvádzaných opomenutí a ich viazanosť na povinnosti uvedené v § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. je nevyhnutné primárne sa zaujímať o výklad predmetného zákonného ustanovenia. Správny súd pri tomto zákonnom ustanovení musel konštatovať, že sprievodné dokumenty k vládnemu návrhu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (tlač 877), ktorej navrhovateľom bola Vláda SR a Generálna prokuratúra SR a ktorý bol Národnou radou SR prerokovaný a schválený dňa 28.03.2001, neobsahujú autentický výklad § 26 ods. 1 písm. c) zákona a predkladateľ, ktorý ostatné časti § 26 ods. 1 podrobne vysvetlil, stanovisko k písm. c) vynechal.
65. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Môže sa, ba dokonca musí, od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa však musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.
66. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje viazanosť štátnych orgánov iba textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Jazykový výklad môže v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu
predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie, potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007, IV. ÚS 1/2014, IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, m. m. I. ÚS 306/2010, podobne aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 150/1999).
67. Prokurátor je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov. Porušenie vykonávať svoje povinnosti nestranne nebola žalovaným v napadnutých rozhodnutiach konštatovaná. Žalobkyni správny orgán v rozhodnutiach vyčítal, že nekonala vo veciach jej pridelených svedomito a bez prieťahov.
68. Pokiaľ ide o povinnosť konať bez prieťahov, znamená to, že konanie prokurátora v pridelenej veci má byť plynulé a úkony, ktoré prokurátor vo veci vykoná, majú účelne spieť k ukončeniu veci spôsobom predpokladaným zákonom. Prieťahy v konaní prokurátora vznikajú z dôvodu jeho bezdôvodnej nečinnosti po dobu, ktorú možno považovať za neprimeranú, či už z hľadiska predmetnej veci a relevantným procesným okolnostiam či faktorom, ktoré objektívne vplývajú na dĺžku konania (napr. zaťaženosť). Prieťahy v konaní prokurátora vznikajú aj z dôvodu, že síce prokurátor nie je nečinný a vo veci vykonáva úkony s akceptovateľným časovým rozstupom, ale jeho úkony nezodpovedajú efektívnemu postupu, kedy jednotlivé úkony sú vykonávané neúčelne a nespejú k ukončeniu konania v primeranej lehote.
69. Pri veciach pridelených žalobkyni v prvostupňovom rozhodnutí zahrnutých do časti A, označených poradovým číslom 1 až 6, žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa bola vo výroku prvostupňového rozhodnutia konkretizovaných časových obdobiach v týchto trestných veciach nedôvodne a neprimerane dlhú dobu nečinná, pričom konštatoval prieťahy v konaniach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v každej z týchto vecí boli žalobkyňou alebo iným prokurátorom, ktorý mal vec pridelenú pred žalobkyňou, podané do cudziny žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vykonaním vyšetrovacích úkonov. Žalobkyni správny orgán vytkol, že v primeraných lehotách nevykonávala úkony smerujúce k zabezpečeniu realizácie predmetných dožiadaní. Za takéto úkony považoval žalovaný urgencie splnenia požiadaviek o súčinnosť adresované dožiadaným orgánom.
70. Pokiaľ ide o povinnosť prokurátora vykonávať svoje služobné povinnosti svedomito, pod pojmom svedomito treba rozumieť zodpovedne, poctivo, spoľahlivo, poriadne alebo čestne. Prokurátor koná svedomito, pokiaľ svoje povinnosti plní zodpovedne a spoľahlivo.
71. Správny súd poukazuje na to, že dikcia ustanovenia § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. nemá sama o sebe normotvornú povahu a k jej výklad je možný cez interakt, ktorým sú ostatné povinnosti uvedené v § 26 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z.. Tiež možno konštatovať, že pojmy „svedomite“ a „bez prieťahov“ nie sú exaktnými (veličinami) právnymi výrazmi, preto sa na správny orgán (a tiež súd) kladú vyššie nároky na riadne odôvodnenie úvah, ktoré ho viedli k hodnoteniu konania účastníka konania cez hľadiská spomenutých výrazov. Podstatnou podmienkou legitímnosti a akceptovateľnosti záverov správneho orgánu potom bude, aby z odôvodnenia jeho rozhodnutia bolo zrejmé, že k záveru o naplnení obsahu neurčitého právneho výrazu jeho úvahy (naopak) vychádzali z konkrétnych faktov a z logických argumentov.
72. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Szˇp 1/2010, zˇe „Slovenska´ republika je pra´vny sˇta´t, ktory´ je zalozˇeny´ na princi´poch pra´vnej istoty a predvi´datelˇnosti pra´vnych noriem, pricˇom nejasne´ a neurcˇite´ pra´vne normy nemozˇno aplikovatˇ a vykladatˇ na tˇarchu adresa´ta pra´vnej normy - u´cˇastni´ka spra´vneho konania, ale vzˇdy na tˇarchu tvorcu pra´vnej normy“. Jedine riadnym odôvodnením svojho rozhodnutia sa môže správny orgán vyhnúť vydaniu arbitrárneho, teda nezákonného rozhodnutia, pričom patrí medzi jeho povinnosti, aby právne neurčitý výraz vykladal zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom napĺňajúcim právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia adekvátne ústavnému i zákonného rámcu.
73. Žalobkyňa vo svojej žalobe spomenula, že ohľadom povinnosti prokurátorov v posudzovaných veciach zasielať dožiadaným stranám urgencie bol vydaný interný predpis. Z administratívneho spisu vyplýva, že návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobkyni uvádzal, že k prieťahom v konaniach došlo práve na základe nedodržania tohto interného predpisu, a to Opatrenia poverenej riaditeľky medzinárodného odboru žalovaného prijatého na porade špecialistov na oblasť právneho styku s cudzinou konanej v dňoch 21.10. až 22.10.2015, kde bolo prokurátorom uložené, aby vo veciach zaslaných právnych pomoci do cudziny urgovali vybavenie právnych pomoci minimálne každých šesť mesiacov, v odôvodnených prípadoch aj v skorších lehotách.
74. Uvedená okolnosť s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súdu smeruje k záveru, ktorý bol v generalizovanej podobe naznačený v ods. 71 a ktorý v kontexte posudzovanej veci správny súd videl v presvedčení, že svedomitosť plnenia povinností prokurátora v sebe nemôže nezahŕňať aj riadne plnenie pokynov nadriadeného.
75. Uvedené konštatovanie privádza k ustanoveniu § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z., podľa ktorého prokurátor je povinný plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie.
76. Pokiaľ ide o povinnosť prokurátora vykonávať svoje služobné povinnosti bez prieťahov, správny súd poukazuje na ods. 68 a 71 odôvodnenia rozsudku, v ktorom načrtol možné spôsoby vzniku prieťahov, k čomu dodáva, že časové hľadisko nie je jediným kritériom pre konštatovanie prieťahov v konaní, klasifikácia prieťahov nie je paušalizovateľná a ku každému prípadu je nutné pristupovať individuálne s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti posudzovaného konania.
77. V rozhodnutiach žalovaného sa dôvod vzniku prieťahov v jednotlivých veciach v prvostupňovom rozhodnutí zahrnutých do časti A, označených poradovým číslom 1 až 6 priraďuje k tomu, že žalobkyňa nerealizovala úkony smerujúce k zabezpečeniu realizácie predmetných dožiadaní, pričom za takéto úkony považoval žalovaný urgencie splnenia požiadaviek o súčinnosť adresované dožiadaným orgánom.
78. Z dôvodu vylúčenia pochybností je nevyhnutné prízvukovať, že urgencia ako úkon prokurátora smerujúci k ukončeniu konania v pridelenej veci nie je zákonom inštitucionalizovaným postupom. Absenciu všeobecne záväznej právnej úpravy urgencie nahradil pokyn nadriadeného prokurátora - vyššie spomínané opatrenie poverenej riaditeľky medzinárodného odboru.
79. Zosumarizujúc vyššie uvedené potom znova, ako tomu bolo v súvislosti s povinnosťou plniť povinnosti svedomite, aj pri konaní bez prieťahov bolo posudzovanie postupu žalobkyne žalobou napadnutými rozhodnutiami viazané na plnenie pokynu. V duchu už spomínanej zásady, že v prípade pochybností o právnom predpise, ktorý svojou formuláciou umožňuje viac možností jeho interpretácie, nemožno právny predpis vykladať v neprospech účastníka konania, ale treba zvoliť výklad pre neho priaznivejší, dospel súd k záveru, že pokiaľ žalobkyňa v primeraných lehotách nevykonávala úkony smerujúce k zabezpečeniu realizácie predmetných dožiadaní, pričom týmito úkonmi mali byť podľa žalovaného urgencie splnenia požiadaviek o súčinnosť adresované dožiadaným orgánom, možno uvažovať o porušení základnej povinnosti prokurátora ustanovenú v § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. a nie v § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z..
80. V zmysle § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. prokurátor je povinný plniť úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený. Žalobkyňa pred žalovaným uviedla, že s vyššie uvedeným opatrením nadriadeného prokurátora nebola oboznámená. Žalovaný v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Ako vyplýva z rozhodnutí napadnutých žalobou, správny orgán y dôvodu, že konanie hodnotil ako porušenie povinností prokurátora podľa § 26 ods. 1 písm. c) od dokazovania oboznámenia žalobkyne s príslušným pokynom nadriadeného prokurátora upustil.
81. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade disciplinárneho previnenia), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.
82. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.
83. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike zo dňa 02.09.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o priestupku zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.
84. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o disciplinárnych previneniach dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Dohovor <file:///G:\..\..\..\Main\Default.aspx> má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb..
85. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.
86. Súd ďalej poukazuje na to, že objasňovaním správnych deliktov, podľa príslušných právnych predpisov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je správnym deliktom a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny resp. fotodokumentácia. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky
súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.
87. Je treba zdôrazniť, že súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov. Vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu vydania takého rozhodnutia, ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu a ktoré je dostatočne preskúmateľne odôvodnené, kedy správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania, pričom mu samozrejme k tomu musí vytvoriť adekvátny priestor.
88. Práve úlohou správneho orgánu je vykonať dostatok dôkazov a v prípade existencie pochybností o skutočnom stave veci je jeho úlohou tieto pochybnosti vyvrátiť, čo v danom prípade absentuje. Správne orgány si nesplnili povinnosť hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nakoľko vzali do úvahy iba dôkaz získaný pri úradnej kontrole potravín dňa 25.08.2015 o vine bez zohľadnenia argumentov predloženom žalobkyňou vinu spochybňujúcich.
89. Na tomto mieste súd pripomína, že je nevyhnutné vychádzať aj z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť.
90. V prejednávanej veci žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch stupňoch deliktuálneho konania založil svoje rozhodnutie (i postup pri zadovažovaní podkladov pred vydaním rozhodnutia) na nesprávnom presvedčení, že sa žalobkyňa vo veciach označených v časti A výroku prvostupňového rozhodnutia dopustila porušenia povinnosti ustanovenej v § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z.. Z tohto dôvodu vykonal dokazovanie, ktoré považoval správny súd za nedostatočné v otázke právne významnej pre určenie, či zo strany žalobkyne došlo k porušeniu povinnosti jedine vzhľadom na doposiaľ v konaní preukázané skutočnosti pripadajúcej do úvahy, a tou bola povinnosť v spojení s § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z..
91. K otázke povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav sa žiada dodať, že primárne dĺžku nevybavenia žiadostí o právnu pomoc dožiadaním do zahraničia nezavinila žalobkyňa ale strany, ktorým boli dožiadania adresované.
92. Za hodný zreteľa súd považoval argument žalobkyne týkajúci sa vecí pridelených žalobkyni, ktoré sú označené v bodoch 1 až 5 časti A prvostupňového, že v týchto veciach sa jednalo o žiadosti o právnu pomoc do tzv. tretích krajín, u ktorých absentuje uzatvorená zmluva o právnej pomoci so Slovenskou republikou, tieto krajiny právnu pomoc vôbec nie sú povinné poskytnúť a právnu pomoc poskytujú výlučne na základe vlastného rozhodnutia.
93. Na základe uvedeného bol správny súd toho názoru, že medzi nevykonaním urgencií žalobkyňou a dĺžkou nevybavenia vecí nebola príčinná súvislosť, resp. správny orgán príčinnú súvislosť nepreukázal. Naopak v niektorých veciach, ako vyplynulo z rozhodnutia vydaného v prvom stupni, ani zasielanie urgencií k skoršiemu vybaveniu žiadostí o právnu pomoc neprispelo.
94. Pri veciach pridelených žalobkyni v prvostupňovom rozhodnutí zahrnutých do časti B, označených poradovým číslom 7 až 11, žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa bola vo výroku prvostupňového rozhodnutia konkretizovaných časových obdobiach v týchto trestných veciach, v ktorých bolo odovzdané do cudziny dovtedy našimi orgánmi evidované a vedené trestné stíhanie alebo evidované a vybavované trestné oznámenie, nedôvodne a neprimerane dlhú dobu nečinná. Žalovaný konštatoval prieťahy v konaniach, pretože žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť v primeraných lehotách požadovať od dožiadaných štátov oznámenie stavu alebo výsledku trestného konania.
95. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že okrem veci označenej vo výroku prvostupňového rozhodnutia číslicou 9 boli odovzdané trestné stíhania alebo trestné oznámenia do cudziny, pričom pochybenie žalobkyne malo spočívať v tom, že v určitom časovom období (10 mesiacov až rok) vo veciach nevykonala žiaden úkon smerujúci k vybaveniu, ktorým mal byť dopyt príslušného orgánu v cudzine, či postúpená vec je ukončená, resp. aký je stav trestného konania.
96. Aj pre tieto vyššie uvedené prípady primerane platia úvahy súdu uvedené v odsekoch 64 až 79 odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ ide o dĺžku časového úseku, po ktorý nevykania žalobkyňa nevykonala žiaden úkon, žalovaný opomenul vo svojich rozhodnutiach vysvetliť v čom spočíva súvis medzi nevykonaním žiadneho úkonu a dĺžkou vybavenia veci v cudzine, do ktorej bolo trestné oznámenie alebo trestné stíhanie odovzdané. Bez takéhoto vysvetlenia (podloženého dôkazmi) správny súd posudzujúci zákonnosť napadnutých žalobou napadnutých rozhodnutí nemal nad všetky pochybnosti za preukázané, či medzi nevykonaním dopytov o stave konaní žalobkyňou a dĺžkou nevybavenia predmetných vecí bola príčinná súvislosť. Vo všeobecnosti totiž priebeh a dĺžka trestného konania v zahraničí nesúvisela s úkonmi žalobkyne, ktorými by sa dopytovala na stav konania alebo, či bola trestná vec ukončená.
97. Pokiaľ ide o vec v prvostupňovom rozhodnutí označenú poradovým číslom 9, súd prisvedčil žalovanému, že žalobkyňa od pridelenia veci 23.09.2016 do 23.02.2017 žalobkyňa nevykonala žiaden úkon, nepostúpila trestné oznámenie do Spolkovej republiky Nemecko, ako to žiadala Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici ani nezaujala stanovisko, či sa jedná o dištančný delikt. Žalobkyňa riadne vec nevybavila ani po upozornení nadriadenej zo dňa 14.12.2016. Pokiaľ ide o dĺžku nekonania žalobkyňou - 10 mesiacov, žalobkyňa nespochybnila, priznala, že štandardne sa žiadosti o odovzdanie trestného oznámenia malo v čase rozhodnom pre posúdenie veci vybaviť do dvoch mesiacov a od pridelenia (mimo trvania PN žalobkyne) uplynula dlhšia doba.
98. Žalobkyňou v administratívnom konaní predložený dôkaz - usmernenie riaditeľky medzinárodného odboru GP SR písomne zachytené na strane 8 v časti C. Záznamu z pracovnej porady riaditeľky medzinárodného odboru GP SR konanej v dňoch 20. - 21.11.2018 (záznam spracovaný dňa 4.12.2018 pod sp. zn. V/l Spr 12/18/1000-39), ktorým sa prokurátorom ukladá (usmerňuje) povinnosť, že: „prokurátor lx ročne osloví cudzí justičný orgán so žiadosťou o zaslanie konečného rozhodnutia“ považoval pre posúdenie predmetnej veci za právne irelevantný, pretože toto usmernenie bolo vydané po posudzovanom období prieťahov v konaní zapríčinených žalobkyňou vo veciach v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného pod časť B. Nemožno v tomto kontexte hovoriť ani o zániku zodpovednosti za prípadné spáchanie disciplinárneho previnenia, pretože žalobkyni sa vytýka nekonanie spôsobujúce prieťahy v konaní, nie nesplnenie pokynu uloženého nadriadeným prokurátorom. I s prihliadnutím na doterajšiu argumentáciu súdu platí, že pokiaľ bol štandard na vybavenie žiadosti podriadenej prokurtúry o odovzdanie trestného oznámenia do cudziny 2 mesiace a neskôr sa lehota pokynom nadriadeného predĺžila, nejde o ekvivalenciu predpokladanú pre zánik zodpovednosti za disciplinárne previnenie spočívajúce v povinnosti konať bez prieťahov (10 mesiacov neodôvodnene žalobkyňa nevybavila vec, na ktorú štandardne má 2 mesiace) a plniť pokyny nadriadenej (žalobkyňa nevybavila vec ani po urgencii nadriadenej zo zo dňa 14.12.2016).
99. Pri veciach pridelených žalobkyni v prvostupňovom rozhodnutí zahrnutých do časti C, označených poradovým číslom 12 až 11, žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila povinnosť predložiť správu zo zahraničnej pracovnej cesty v lehote 30 pracovných dní, vyplývajúcu z ustanovenia článku 5 príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 1/1998 o postupe pri uskutočňovaní zahraničných stykov zamestnancov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
100. Žalobkyňa nepoprela, že správy z pracovných ciest nenapísala. Namietala však, že sa nejednalo o porušenie služobných povinností prokurátora vyplývajúcich z jeho funkcie prokurátora ako štátneho orgánu, ktorého ústavnou a zákonnou úlohou je ochrana práva a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Nejednalo sa o porušenie služobných povinností vykonávaných v rámci zákonom zverenej právomoci prokurátora voči verejnosti (erga omnes). Žalobkyňa pre svoje pochybenie akceptovala nanajvýš porušenie pracovnej disciplíny málo závažného charakteru v rámci interných vzťahov prokurátora ako zamestnanca v rámci rezortu prokuratúry SR, ktoré konanie žalobkyne nespôsobilo žiadne následky (spôsobenie škodlivých následkov v napadnutom rozhodnutí žalovanej ani vytýkané nie je) a nenaplňuje znaky disciplinárneho previnenia pre nízku závažnosť tohto pochybenia.
101. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nekonala v súlade s pokynom nadriadeného prokurátora (príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 1/1998), svoje povinnosti si neplnila svedomito.
102. Žalobkyňa nepovažovala predloženie správy zo zahraničnej pracovnej cesty za služobnú povinnosť. Tvrdila, že služobná povinnosť sa môže týkať funkcie prokurátora ako štátneho orgánu, ktorého ústavnou a zákonnou úlohou je ochrana práva a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. S týmto názorom sa súd nestotožnil.
103. Služobná povinnosť je viazaná nie len na činnosť prokurátora voči tretím osobám, ale týka sa všetkých povinností vyplývajúcich alebo súvisiacich so služobným pomerom prokurátora. To znamená, že prokurátor je povinný plniť všetky svoje povinnosti riadne pokým je v služobnom pomere bez rozdielu, či sa týkajú jeho pôsobenia navonok alebo interne.
104. Zákonodarca slovné spojenie „služobné povinnosti“ priamo nešpecifikuje, avšak definíciu uvedenú súdom v ods. 103 odôvodnenia rozsudku potvrdzujú napríklad nasledovné ustanovenia zákona č. 154/2001 Z.z. a zákona č. 153/2001 Z.z.:
105. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. služobným úradom prokurátora je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ak ide o prokurátora generálnej prokuratúry a krajského prokurátora.
106. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora alebo spôsobom uvedeným v osobitnom predpise.
107. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. generálny prokurátor na plnenie úloh vydáva príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry.
108. Prokurátor je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite a pri plnení svojich povinností je povinný plniť pokyny uložené nadriadeným prokurátorom. Ako vplynulo z dokazovania vykonaného v posudzovanom deliktuálnom konaní, žalobkyňa požadovaným spôsobom nekonala.
109. Pokiaľ by správny súd bral do úvahy iba pochybenia žalobkyne zahrnuté do časti C prvostupňového rozhodnutia, prisvedčil by žalobnej námietke, že tieto pochybenia sami o sebe nemuseli byť posúdené ako závažné disciplinárne previnenie v zmysle § 188 ods. ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z.. Správny súd k tomuto záveru dospel z dôvodu, že z rozhodnutí napadnutých žalobou nevyplýva zvýšená škodlivosť spomínaných pochybení žalobkyne vzhľadom na povahu nesplnenej alebo porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie, správanie prokurátora alebo iné priťažujúce okolnosti.
110. Uvedené vyplýva najmä zo skutočnosti, že žalovaný posudzoval všetky ním konštatované porušenia základných povinností prokurátora žalobkyňou, spravujúc sa § 191 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z. a v súhrne týchto povinností bola jeho úvaha zákonná a v súlade s § 188 ods. ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z..
111. Správny súd, ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie, žalobou napadnuté rozhodnutia nepresvedčili o správnosti záverov žalovaného o porušení povinnosti prokurátora vo veciach uvedených v časti A a vo väčšine vecí v časti B výroku prvostupňového rozhodnutia, pričom k takémuto záveru súdu prispel už vyššie opísaný nedostatok vysvetlenia právne relevantných skutočností a vzťahov medzi postupom správneho orgánu, zabezpečenými podkladmi pre rozhodnutie a výrokom o vine žalobkyne za spáchanie závažného disciplinárneho previnenia. Preto by stanovisko k výške sankcie - disciplinárneho opatrenia, ktoré ustálil žalovaný prihliadajúc na diametrálne odlišné okolnosti týkajúce sa závažnosti, na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia a okolnosti prípadu, v akej miere ich mohol akceptovať súd, bolo z pohľadu tejto súdenej veci obsolentné.
112. Správny súd pripomína, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu pred orgánom štátu a vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Uvedené súd uvádza aj v súvislosti s upustením od dokazovania, ktoré súd opísal v ods. 80, 88 odôvodnenia rozsudku.
113. Nepreskúmateľnosť posudzovaných rozhodnutí žalovaného súvisiaca s nevykonaným dokazovaním bola v rozpore s právom žalobkyne na spravodlivý proces, preto súd v záujme spravodlivého riešenia pristúpil k zrušeniu rozhodnutí žalovaného, ktorý nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia ponechal nezodpovedané dôvody svojho rozhodnutia a bez adekvátnej reakcie ponechal námietky uplatnené žalobkyňou v konaní.
114. Súd dodáva, že za takejto situácie by bolo neefektívne, keby súd konštruoval rôzne alternatívy právneho posúdenia skutkového stavu. Z hľadiska zmyslu a úlohy správneho súdnictva, v ktorom poskytuje súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy bolo vhodnejšie a spravodlivejšie rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP.
115. Pokiaľ správny orgán dospeje k záveru, že bez doplnenia dokazovania nevie adekvátne reagovať na námietky žalobkyne uvedené v administratívnom konaní alebo na výhrady správneho súdu uvedené v tomto rozsudku, nič mu nebráni vykonať potrebné dôkazy a zabezpečiť si tak podklady relevantné pre vydanie zákonného rozhodnutia.
116. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu zvoliť postup podľa § 191 ods. 6 SSP. Žalovaný sa bude v ďalšom konaní dôsledne zaoberať odôvodnením rozhodnutia v intenciách tohto rozsudku a vysporiada sa so všetkými pre vec podstatnými námietkami žalobkyne.
117. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania. o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
118. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).