Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-2234-2022.pdf
PDF · 94.51 KB
Case nature
Subarea
11Ek/2234/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ANIDOR, s.r.o., IČO: 36 656 011, so sídlom Pod Papierňou 3517/30, 085 01 Bardejov, právne zast.: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO:50 120 000, so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti povinnému: A. C., G.. XX. XX. XXXX, E. K. A. K. XXX/XX, XXX XX K., o vymoženie 1.977,26 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2234/2022 zo dňa 13. 09. 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2234/2022 zo dňa 13. 09. 2022 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2234/2022 zo dňa 13. 09. 2022.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2234/2022 zo dňa 13. 09. 2022 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila skutočnosťou, že v danej veci bolo lustráciou v súdnych registroch zistené, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/270/2019 zo dňa 26. 04. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 85/2019 dňa 03. 05. 2019, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Slavka Kyjovská, nar. 27. 05. 1974, trvale bytom Starý Blich 249/29, 085 01 Bardejov, ktorému bol ustanovený správca: JUDr. Miloš Hnat, IČO: 37 941 852, so sídlom kancelárie Tkáčska 2, 080 01 Prešov. V uvedenom uznesení súd zároveň zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze. Exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 04. 09. 2020, ktorý sa stal právoplatným dňa 13. 09. 2021 a vykonateľným dňa 17. 09. 2021. Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a pripojenými prílohami vyššia súdna úradníčka zistila, že pohľadávka oprávneného vznikla na podklade faktúry zo dňa 20. 03. 2019 a predchádzajúcej poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Za vznik pohľadávky možno vo všeobecnosti považovať okamih, kedy veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného (t. j. pred kalendárnym mesiacom máj 2019) a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze,
inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou. Preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku vyššia súdna úradnícka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celosti zamietla.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu považujeme za nesprávne. Súd v napadnutom uznesení uvádza, že exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 04. 09. 2020, právoplatný dňa 13. 09. 2021 a vykonateľný 17. 09. 2021 t.j. vydaný chronologicky neskôr ako bolo vydané Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 04. 2019, č.k. 20dK/270/2019, ktorým bolo rozhodnuté o oddlžení povinného, t.j. po skončení konkurzu. Oprávnený nesúhlasí s odôvodnením súdu uvedeným v bode 17. t.j., že pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Povinný účinne poprel a uvedenú faktúru a táto pohľadávka bola sporná a nebola spôsobilá na to, aby bola vymáhaná exekučne. V dôsledku tohto bol oprávnený nútený obrátiť sa na súd, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom uvedeným vyššie. Oprávnený za to, že pohľadávka vznikla až na základe právoplatného rozhodnutia súdu ako exekučného titulu, ktorý bolo možné uplatniť prostredníctvom vykonávacieho konania až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti, t.j. dňa 17. 09. 2021. Z tohto dôvodu, nakoľko v tomto čase na majetok povinného nie je vedené konkurzné konanie, je tohto názoru, že rozhodnutie súdu, ktorým bol návrh na vykonanie exekúcie povinného zamietnutý je nesprávny.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 166a ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
10. Podľa § 166e ods. 1, 2 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
11. Podľa § 166e ods. 4 ZoKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa
stala nevymáhateľná (§166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
13. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia musí sťažnostný súd konštatovať jeho vecnú správnosť, a teda že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila. Sťažnostný súd tak poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Zároveň, treba zdôrazniť, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).
14. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec, vychádzajúc z obsahu podanej sťažnosti, dopĺňa, že exekučný súd už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľné po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí k uspokojeniu oprávneného a či vymáhané právo nie je prekludované. Exekučný súd je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, ak už pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Medzi dôvody, pre ktoré súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku patria dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, pričom dôvody zastavenia exekúcie sú ďalej upravené v § 61k ods. 1 a § 61n Exekučného poriadku. Treba zdôrazniť, že exekučný súd pri skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neposudzuje vecnú správnosť exekučného titulu (rozsudku) a jeho postup nemôže smerovať k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia, pretože exekučný súd nemá postavenie odvolacieho súdu.
15. V prejednávanej veci nebolo sporné, že exekučné konanie v danom prípade začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie dňa 29. 07. 2022, pričom oprávnený sa voči povinnému domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie peňažného plnenia na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Csp/66/2019 zo dňa 04. 09. 2020, ktorý sa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 07. 2021, č.k. 10CoCsp/2/2021-120, stal právoplatným dňa 13. 09. 2021 a vykonateľným dňa 17. 09. 2021 (ďalej len „exekučný titul“). Ako z obsahu predloženého exekučného titulu vyplýva, oprávnený si v základnom konaní uplatnil voči povinnému nárok na zaplatenie sumy 2.188,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 06. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania na podklade faktúry zo dňa 20. 03. 2019 vystavenej titulom ústnej dohody zo dňa 29. 05. 2018, na základe ktorej mal oprávnený vykonať u povinného stomatologické ošetrenie spolu s ďalšími úkonmi súvisiacimi s vykonávaním zdravotníckej starostlivosti v odbore stomatológia. V exekučnom konaní ďalej nebolo sporné zistenie, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/270/2019 zo dňa 26. 04. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 85/2019 dňa 03. 05. 2019, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, ktorým bol povinný zároveň oddlžený od všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
16. Práve v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok povinného bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnutý. Tu možno v prvom rade uviesť, že vyhlásenie konkurzu, ktoré je jednou z foriem oddlženia dlžníka podľa ZoKR predstavuje zákonnú prekážku vymáhania niektorých typov pohľadávok oprávneného v exekučnom konaní. ZoKR ďalej upravuje v ustanovení § 166e ods. 2, že v prípade oddlženia dlžníka (povinného) konkurzom sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Na nevymáhateľnosť prihliada súd ex offo (§ 166e ods. 4 ZoKR). V zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, t.j. pred „rozhodujúcim dňom.“ Účelom oddlžovacieho konania je „zbaviť“ dlžníka týchto „starých“ záväzkov, pretože v rozsahu, v akom nie sú tieto pohľadávky uspokojené, sa stanú nevymáhateľnými. „Nové“ záväzky, ktoré vzniknú v mesiaci, v ktorom súd vyhlásil konkurz alebo rozhodol o poskytnutí ochrany pred veriteľmi a po tomto termíne, oddlženiu nepodliehajú a veriteľ si ich môže vymáhať. V nadväznosti na túto právnu úpravu vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení konštatovala, že pohľadávka priznaná exekučným titulom vznikla pred rozhodujúcim dňom, t.j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného (03. 05. 2019) a ako moment vzniku vymáhanej pohľadávky ustálila dátum vystavenia faktúry, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, t.j. 20. 03. 2019. Uvedené oprávnený rozporoval, keď mal za to, že pohľadávka priznaná exekučným titulom vznikla až právoplatnosťou exekučného titulu, a teda po vyhlásení konkurzu, s čím však sťažnostný súd nemôže súhlasiť.
17. Oprávnený v danom prípade viazal vznik jeho pohľadávky na nesprávny moment. Pohľadávka je obsahom záväzkového práva a prislúcha veriteľovi. V prípade, že ide o pohľadávku splatnú, nazýva sa nárokom (uplatniteľným na súde). Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. 12. 1999, sp. zn. 3Cdo 102/99, R 44/2001). V prejednávanej veci pohľadávka oprávneného vznikla na základe ústnej dohody, ktorú uzavrel s povinným a predstavovala cenu za poskytnuté služby zdravotnej starostlivosti, ktorú oprávnený povinnému vyfakturoval faktúrou č. 2019035 zo dňa 20. 03. 2019, splatnou dňa 15. 06. 2019. Nakoľko túto pohľadávku povinný neuhradil, oprávnený nárok na zaplatenie faktúry uplatnil na súde žalobou zo dňa 18. 09. 2019, pričom je nesporné, že v čase podania žaloby bola táto pohľadávka splatná. Následne, právoplatnosťou rozhodnutia sa pohľadávka oprávneného stala tzv. judikovanou pohľadávkou. V tomto momente však pohľadávka nevznikla, pretože súd ju vo svojom rozhodnutí nekonštituoval, ale ju len deklaroval (potvrdil, že existuje). Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Obdo V 13/2005 z 27. 04. 2006, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať aj bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo a plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní).
18. Správne si tak mal oprávnený prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu a domáhať sa jej uspokojenia v rámci tohto konkurzu, pretože jeho pohľadávka vyplývajúca z faktúry č. 2019035 zo dňa 20. 03. 2019 v čase vyhlásenia konkurzu na majetok povinného dňa 03. 05. 2019 jednoznačne existovala (faktúra č. 2019035 bola vystavená), pričom na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že v danom čase táto pohľadávka nebola ešte splatná, keď § 167c ZoKR upravuje, že nesplatné pohľadávky sa prihlásením stávajú splatnými. Ustanovenie § 167c ZoKR zároveň podporuje i vyššie prezentovaný záver sťažnostného súdu, že pohľadávka vzniká ešte predtým než je judikovaná a tiež predtým než je splatná. Rovnako tak prihláseniu pohľadávky do konkurzu nebránila ani skutočnosť, že povinný vystavenú faktúru popieral, a teda táto bola sporná, pretože spornosť faktúry nemá vplyv na jej existenciu. Pokiaľ teda s poukazom na § 167e ods. 1 ZoKR súd už v základnom konaní neprihliadal na vyhlásený konkurz a oddlženie žalovaného (z obsahu exekučného titulu to nevyplýva), neznamená to, že na tieto nesporné skutočnosti nemá prihliadať ani exekučný súd. Otázka vymáhateľnosti pohľadávky v prípade, že bol
dlžník oddlžený rozhodnutím konkurzného súdu, nie je hmotnoprávnou otázkou, ktorú je oprávnený posúdiť súd iba v základnom konaní. Na nevymáhateľnosť sa v zmysle § 166e ods. 4 ZoKR prihliada aj bez námietky v každom type súdneho konania, vrátane exekučného. Nevymáhateľnosť nastáva ex lege, a preto citácia príslušného ustanovenia zákona plní len poučovaciu povinnosť. Ak si veriteľ v konkurze neprihlási niektorú z pohľadávok uvedenú v § 166a, táto sa stáva v celom rozsahu nevymáhateľná. Možno zdôrazniť, že nevymáhateľné pohľadávky dlžník môže splniť, ale veriteľ ich nemôže voči dlžníkovi vymáhať.
19. Napokon, na prijatých záveroch nemení nič ani skutočnosť, že medzičasom (stalo sa tak ešte pred právoplatnosťou exekučného titulu) došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, keď v zmysle citovaného § 167v ods. 4 ZoKR zrušením konkurzu zanikajú len účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d tohto zákona. Inak povedané, účinky oddlženia podľa § 166e ZoKR spočívajúce v tom, že dlžník sa zbavuje všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom uspokojené neboli, nezanikajú. Uvedené jednoznačne vyplýva zo znenia citovaných zákonných ustanovení. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodáva, že lustráciou v Obchodnom registri SR nezistil, že by dodatočne došlo k zrušeniu oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tak, ako to upravuje § 166f ZoKR.
20. Na základe uvedeného tak sťažnostný súd musí súhlasiť so záverom vyššej súdnej úradníčky, že vymáhaná pohľadávka vznikla dňa 20. 03. 2019, kedy oprávnený vystavil povinnému faktúru za poskytnuté služby, a teda vznikla pred vznikom exekučného titulu ako i pred rozhodujúcim dňom v zmysle § 166a písm. a) ZoKR, keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 04. 05. 2019 (dňom nasledujúcim po zverejnení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku). Okresný súd Prešov, ako konkurzný súd, dlžníka (povinného v exekučnom konaní) uznesením zo dňa 26. 04. 2019, sp. zn. 2OdK/270/2019, zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi (povinnému v exekúcii) pritom spadala do kategórie pohľadávok, ktoré sa môžu uspokojiť len v konkurze a nepatrila medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté (§ 166c ZoKR). Preto rozhodnutím o oddlžení dlžníka sa v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR stala nevymáhateľnou a na nevymáhateľnosť bol súd povinný prihliadať z úradnej moci, a to bez ohľadu na to, či bola priznaná (súdnym) rozhodnutím, v dôsledku čoho na ňu nemožno viesť exekúciu. Preto vyššia súdna úradníčka správne návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietla.
21. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť oprávneného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2234/2022 zo dňa 13. 09. 2022 ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
22. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), súd prvej inštancie preto o trovách konania o sťažnosti oprávneného rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 2 CSP tak, že oprávnený, ktorý nebol s podanou sťažnosťou úspešný, nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).