Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-20CB/165/1994

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: SIBAMAC, a.s., so sídlom Bojnická 20, 831 04 Bratislava, IČO: 31 321 275, proti žalovanému: ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 15, 814 19 Bratislava, IČO: 31 328 750, o zaplatenie 199,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou z 8. apríla 1994 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.006,-- Sk (v súčasnosti 199,36 eur) s príslušenstvom.

2. Uznesením Mestského súdu v Bratislave z 1. februára 1996, sp. zn. súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka DANUBIAPRINT, a.s. Právoplatnosťou predmetného uznesenia začali pôsobiť účinky vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného, vrátane účinku upraveného v ustanovení § 14 ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze a vyrovnaní.

3. Podľa ustanovenia (ďalej aj „“), žalobca môže vziať žalobu späť. 3.1. Podľa ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 3.2. Podľa ustanovenia , konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

4. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2020, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 28. júla 2022, sp. zn. , ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2022 pod R 41/2022 s právnou vetou v znení: nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom.

4.1. Už z citovanej právnej vety označeného judikátu je zrejmé, že ustanovenie sa aplikuje nielen na prípady, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok tej strany sporu, ktorá má návrhové oprávnenie, ale aj na druhú stranu sporu. V rámci prvoinštančného konania uvedený záver znamená, že ustanovenie dopadá nielen na tie prípady, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok žalobcu, ale vzťahuje sa aj na situácie, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok žalovaného. 4.2. Vyššie uvedené konštatovanie potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu z 28. júla 2022, sp. zn. , ktorý uviedol, že „7. Uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá s účinnosťou od 01.01.2020 , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa k ust. obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť 'pasívne' (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo 'aktívne' (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom 'kľúče' od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. 10. Keďže správca a ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, najvyšší súd aplikoval poslednú vetu ust. , podľa ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby. Z právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k ust. nevyplýva, že by mal súd pri aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv. pasívnych sporov, teda keď úpadca je v procesnom postavení žalovaného.“ 4.3. Predmetné právne závery je potrebné podľa názoru súdu pri rešpektovaní dovolacieho súdu ako najvyššej súdnej autority (tu viď Základných princípov ) aplikovať aj na rozhodovaný spor, kedy bol konkurz vyhlásený na majetok žalovaného.

5. Zároveň sa súd zaoberal otázkou, či znenie ustanovenia v spojení s prechodným ustanovením sa aplikuje aj na konkurzy vyhlásené podľa predchádzajúcej právnej úpravy (podľa zákona o konkurze a vyrovnaní). V rámci posúdenia tejto otázky súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júla 2020, sp. zn. , ktorý vo so svojom rozhodnutí vyslovil nasledovné právne závery: 23. Dôsledkom aplikácie ust. ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie 24. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného podľa o konkurze a vyrovnaní (ďalej „“), ktorý bol zrušený Odvolací súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020. 25. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. 26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 27. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v (, , , ).

28. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ). 29. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. augusta 2017). 30. Účelom zmeny právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZoKR uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020. 31. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v ZoKR pri súbežnom použití ZoKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa skôr platného o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa ZoKR, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01.01.2020, t. j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to viac/skôr sa javí konajúcemu súdu za nevyhnuté vyriešiť aj oveľa staršie súdne konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa o konkurze a vyrovnaní, pri ktorých je doba ich prerušenia ešte dlhšia. 32. Uvedený postup je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa ZoKR účinný od 01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. ZoKR nasledovná: Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu v spojení s ZoKR aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možného posúdiť aj ako novelizáciu ZoKR. 33. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (, , ). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. a ZoKR. 34. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. v spojení s ust.. ZoKR aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje konajúci súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. ZoKR v spojení s ZoKR aplikovať aj na prejednávanú vec (rovnako viď aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júla 2020, sp. zn. a uznesenia Krajského súdu v Žiline 2. marca 2021, sp. zn. a z 15. apríla 2021, sp. zn. ). 5.1. Na citované právne závery konajúci súd v plnej miere odkazuje a stotožňuje sa s nimi.

6. V nadväznosti na znenie ustanovenia v spojení s prechodným ustanovením súd výzvou z 11. marca 2024 vyzval žalovaného (dlžníka) a aj ustanoveného správcu konkurznej podstaty úpadcu (JUDr. Jána Benčuru), aby v lehote 30 dní od doručenia predmetnej výzvy navrhli pokračovanie v prerušenom konaní s tým, že ak správca nedá súhlas na pokračovanie v konaní, bude pokračovať

so žalovaným ako dlžníkom, ak to navrhne žalovaný. Pokiaľ návrh na pokračovanie v konaní nepodajú správca konkurznej podstaty úpadcu a ani žalovaný, bude to mať účinky späťvzatia žaloby. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 22. mája 2024 a správcovi dňa 12. marca 2024. 6.1. Na výzvu súdu nereagoval správca a ani dlžník.

7. V súdom určenej lehote žalovaný (do 21. júna 2024) a ani správca (do 11. apríla 2024) nepodali návrh na pokračovanie v konaní. V dôsledku predmetnej nečinnosti žalovaného a aj správcu došlo k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v poslednej vete ustanovenia , a to že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky späťvzatia žaloby. 7.1. S poukazom na to, že žalovaný a ani jeho správca (JUDr. Ján Benčura) nepodali v súdom určenej lehote návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa , súd konanie podľa ustanovenia v spojení s a zastavil (výrok I.).

8. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8.1. Podľa ustanovenia , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Na účely rozhodovania o náhrade trov konania je potrebné vychádzať z 1/ účelu konkurzného konania, ktorým je pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov ako aj 2/ z osobitostí konkurzného konania, v ktorom má pri dodržaní zásady rýchlosti a hospodárnosti konkurzného konania dôjsť k speňaženiu majetku úpadcu, vrátane ustálenia stavu pohľadávok a záväzkov úpadcu, 3/ z účinkov začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu a 4/ vplyvu konkurzu na majetok úpadcu a teda aj strany sporu. Preto sa v prípade zastavenia z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa ustanovenia , nakoľko sa nejedná o zavinené zastavenia konania, ktoré by malo mať sankčný vplyv na trovy konania. 9.1. Preto súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sú splnené podmienky podľa ustanovenia na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, t. j. vyhlásenia konkurzu na strane žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).