Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/156/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci manžela: W. B., narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom: J. XC, D., t.č. bytom: H. XX, D., zastúpený advokátskou kanceláriou STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom: Záhradnícka 46, Bratislava a manželky: X.. S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: Kresánkova 7C, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich Dušek s.r.o., so sídlom: Staré Grunty 162, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému T. B., narodenému dňa X.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08. marca 2021, č.k. -197, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.marca 2021, č.k. -197, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 08.03.2021, č.k. -197 rozhodol tak, že manželstvo účastníkov X.. S. B., rodenej K., nar. XX.X.XXXX a W. B., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX v D. - I. K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. - I. K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozviedol. Maloletého T. B., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého T. B., nar. X.X.XXXX výživným vo výške 400,- € mesačne, ktoré má otec povinnosť platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým synom súd neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manžel sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 19.12.2019 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému T.. Návrh odôvodnil tým, že spočiatku bolo manželstvo harmonické a funkčné, ale postupne zistil, že s ohľadom na vzájomné povahové rozdiely majú s manželkou rozdielne názory a predstavy o spoločnom živote. Od začiatku roka 2018 začali medzi manželmi intenzívnejšie nezhody a hádky a v polovici decembra 2018 manžel opustil spoločnú domácnosť. V súčasnosti má už nový partnerský vzťah a s partnerkou žije v spoločnej domácnosti. Je presvedčený, že manželstvo sa nachádza v trvalom a nenapraviteľnom rozvrate a neplní si svoju funkciu, pričom obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Ďalej v návrhu uviedol, že je riadne zamestnaný, pracuje v zahraničí a má čistý mesačný príjem vo výške 5.485,- €. Zároveň je spoločníkom v obchodnej

spoločnosti O. I..W..V.., kde má 50 %-ný obchodný podiel, avšak táto spoločnosť nevykazuje žiaden zisk. Po odchode zo spoločnej domácnosti začal dobrovoľne prispievať na výživu maloletého T. sumou 400,- € mesačne, čo však považuje jednoznačne za sumu prevyšujúcu potreby 6-ročného dieťaťa. Vzhľadom na predpokladaný pokles jeho čistého príjmu, s ohľadom na platovú politiku a legislatívu vo Švajčiarsku, dôjde k zníženiu jeho príjmu na sumu cca 4.900,- €. Napriek vzájomným nezhodám v manželstve má záujem na vytvorení zdravého a vhodného prostredia pre maloletého T. a manželku hodnotí ako dobrú a starostlivú matku. Žiadal teda manželstvo rozviesť a maloletého T. na čas po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Svoju vyživovaciu povinnosť navrhol vo výške 400,- € mesačne a styk s maloletým žiadal neupraviť.

3. Manželka sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadrila a v písomnom vyjadrení uviedla, že rozvod manželstva v plnom rozsahu odmieta a navrhuje návrh zamietnuť. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že ich vzťah trvá takmer 9 rokov a síce prekonali menšie krízy a hádky, ale tieto sa nevymykali bežnému štandardu, pričom v každom prípade boli odkomunikované a pramenili iba z rozdielnych postojov na aktuálnu životnú situáciu. S manželom si rozumeli nielen ako partneri, ale aj ako ľudia, pretože mali spoločné záujmy, plánovali spoločnú budúcnosť a mali sa o čom rozprávať. Do manželstva vstupovala s najčistejším úmyslom a presvedčením, že v ňom zotrvá po zvyšok života. Manželovo odsťahovanie považuje za jeho emočné zlyhanie krátkodobého charakteru a napriek tomu prechováva k manželovi hlbokú náklonnosť a city. Má záujem vynaložiť všetko úsilie na obnovu manželstva, vrátane odbornej pomoci. Rozvrat manželstva podľa nej nemá charakter trvalosti a vzhľadom na dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov nemožno rozvrat považovať za nenapraviteľný. Na pojednávaní dňa 8.3.2021 uviedla, že v súčasnosti s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Zároveň súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia a styk otca s maloletým nebude upravený. Nesúhlasila však s navrhovanou výškou výživného z toho dôvodu, že jej manžel oznámil, že byt, v ktorom v súčasnosti ona býva je predaný, a teda bude si musieť nájsť primeraný podnájom. Od 1.1.2021 je riadne zamestnaná, avšak zatiaľ je v skúšobnej dobe, čiže nie je isté, či v zamestnaní zostane. Navrhla určiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého vo výške 950,- € mesačne.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením , , Zákona o rodine a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd prvej inštancie preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením Zákona o rodine rozviedol. Z pohľadu manžela bolo príčinou rozvratu manželstva to, že sa necítil v manželstve vnímaný ako partner a z pohľadu manželky bolo jednoznačnou príčinou rozvratu v manželstve nadviazanie mimomanželského vzťahu zo strany manžela. Vyhodnotiac príčiny rozvratu manželstva súd tieto ustálil v názorových rozdieloch manželov.

5. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. na čas po rozvode manželstva, bola medzi účastníkmi zhoda v časti zverenia maloletého, jeho zastupovania a správy majetku, ako aj v časti úpravy styku otca s maloletým. Spornou medzi účastníkmi ostala otázka výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú riadne zamestnaní, pričom otec má podstatne vyšší príjem ako matka. Po rozchode rodičov otec začal na výživu maloletého prispievať sumou 400,- € mesačne a okrem toho hradil aj ďalšie výdavky manželky a to na bývanie, ako aj zabezpečenie auta. Maloletý T. je vo veku 7,5 roka a navštevuje X. triedu základnej školy, venuje sa záujmovej činnosti a má výdavky spojené so zhoršeným zdravotným stavom, keďže matka uviedla, že má problémy s kožou a je potrebné mu kupovať špeciálne krémy. Napriek týmto výdavkom maloletého súd prvej inštancie konštatoval, že určené výživné je primerané a zodpovedá veku maloletého, jeho zdravotnému stavu a odôvodneným potrebám, ktoré sa výrazným spôsobom nelíšia od odôvodnených potrieb detí v podobnom veku a s podobnými zdravotnými problémami. Súd prvej inštancie preto určené výživné vo výške 400,- € považoval za dostatočné a primerané. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd zohľadnil aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca, ktoré si riadne plní. V súčasnosti je už aj manželka riadne zamestnaná, a teda pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého sumou 400,- € mesačne a matka prispeje podľa svojich aktuálnych možností, budú potreby dieťaťa pokryté v

celosti. Súd prvej inštancie mal teda za to, že určené výživné vo výške 400,- € mesačne zodpovedá všetkým kritériám rozhodným pre jeho určenie a je vzhľadom na vek a potreby maloletého primerané.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a uviedla, že odvolanie podáva v zmysle , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v spojení aj s , t.j. súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Manželka poukázala na to, že odvolanie podáva voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má za to, že neboli splnené podmienky na rozvod manželstva, súd mal návrh na rozvod manželstva (s návrhom spojenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode) ako nedôvodný zamietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že s rozvodom manželstva je obligatórne spojená úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, manželka napadla odvolaním rozsudok v celom jeho rozsahu. Pokiaľ ide o výrok vo vzťahu k rozvodu manželstva k tomuto poukázala na rozvrat manželstva a jeho definíciu tak, ako to má na mysli ustanovenie Zákona o rodine, ako aj na rozhodovaciu prax v danej veci. Manželka má za to, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebol preukázaný taký kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý by odôvodňoval rozvod manželstva. Rozvod manželstva má byť vždy až posledným krajným riešením problémov v manželstve a súd musí mať za preukázané, že sa jedná o tak vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, kedy nie je možné za žiadnych okolností očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo v tomto konaní jednoznačne preukázané nebolo. V prípade, ak by odvolací súd mal za to, že podmienky na rozvod manželstva splnené boli, došlo k tak vážnemu a trvalému rozvratu vzťahov medzi manželmi a súd prvej inštancie teda postupoval pri svojom rozhodnutí o rozvode manželstva správne, tak manželka eventuálne podáva toto odvolanie len voči výroku IV. rozsudku a to určenia vyživovacej povinnosti manžela k maloletému. V rámci svojho odvolania uviedla, že v bode 17. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že určené výživné je primerané a zodpovedá veku maloletého, jeho zdravotnému stavu a odôvodneným potrebám, ktoré sa výrazným spôsobom nelíšia od odôvodnených potrieb detí v podobnom veku a s podobnými zdravotnými problémami. Súd prvej inštancie preto určené výživné vo výške 400,- € považuje za dostatočné a primerané. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd prvej inštancie zohľadnil aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca, ktoré si riadne plní. V súčasnosti je už aj manželka riadne zamestnaná, a teda pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého sumou 400,- € mesačne a matka prispeje podľa svojich aktuálnych možností, budú potreby dieťaťa pokryté v celosti. Súd prvej inštancie mal za to, že určené výživné vo výške 400,- eur mesačne zodpovedá všetkým kritériám rozhodným pre jeho určenie a je vzhľadom na vek a potreby maloletého primerané. S uvedeným tvrdením súdu sa matka nestotožňuje a uviedla, že nesúhlasí so súdom určenou výškou výživného na maloletého v sume 400,- eur, ktorú považuje za nedostatočnú a neprimerane nízku, vzhľadom na zárobkové možnosti manžela, jeho majetkové pomery a vysokú životnú úroveň, ako aj vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletého. Manželka navrhuje určiť výživné na maloletého v sume 600,- eur mesačne, tento svoj návrh odôvodňuje nasledovne. Aj samotná kolízna opatrovníčka sa na súdnom pojednávaní konanom dňa 08.03.2021 vyjadrila tak, že na základe toho, čo odznelo na pojednávaní, ako aj na základe predložených dôkazov má za to, že v záujme maloletého by bolo výživné 400,- až 600,- eur mesačne s prihliadnutím na životnú úroveň rodičov. Súd prvej inštancie pritom určil výživné na navrhovanej dolnej hranici. Manžel aj bez ohľadu na súdne rozhodnutie prispieva manželke na výživu maloletého sumou 400,- eur mesačne. Ako manželka aj v rámci konania uviedla, aktuálne s maloletým býva v byte na adrese: J. X/C, D., ktorého výlučným vlastníkom je manžel, ktorý jej oznámil, že mieni uvedený byt predať, má už dokonca na uvedený byt aj kupujúceho. Manželka sa tak z dôvodu predaja uvedeného bytu bude musieť s maloletým z neho vysťahovať a riešiť si vlastné bývanie. Za týmto účelom už manželka hľadá byt, ktorý by si s maloletým prenajala a to v Starom Meste, nakoľko maloletý tam chodí aj do školy a je pre neho vhodné, aby mal školu v blízkosti svojho bydliska, o uvedené maloletý manželku aj výslovne požiadal. Nájom takéhoto bytu sa pohybuje v rozmedzí cca 900,- až 1.000,- eur mesačne, ide o výšku nájmu, ktorá je adekvátna danej lokalite a zodpovedá bežným aktuálnym nájmom. Manželka na súdnom pojednávaní aj uviedla, že bola už jeden byt pozrieť, jedná sa o 3- izbový byt s úžitkovou plochou 91 m2, ktorého prenájom predstavuje sumu 1.000,- eur mesačne, vrátane garážového státia (parkovanie). Manželke sa tak odchodom z manželovho bytu zvýšia jej bežné výdavky, nakoľko bude musieť platiť nájomné a poplatky za byt. Ako bolo aj v konaní uvedené, v byte, kde aktuálne ešte manželka s maloletým

býva, a ktorý je vo výlučnom vlastníctve manžela, manžel platí všetky výdavky na byt, ako aj splátky hypotéky. Manželka sa s manželom na tom dohodla, v dôsledku jej nepriaznivej finančnej situácie, kedy bola dlhodobo bez príjmu a zamestnania a nebolo v jej možnostiach uvedené uhrádzať. Manželkiným odchodom z tohto bytu dôjde k výraznému zvýšeniu jej nákladov na bývanie, ktoré už bude musieť uhrádzať sama a to zo svojho platu a pomerne aj z výživného na maloletého. Manželovi predajom bytu na J. X/C, D. odpadne povinnosť splácať hypotéku a ostatné výdavky na byt a jeho finančná situácia sa teda predajom bytu ešte zlepší. Sám manžel v konaní uviedol, že náklady na byt na J. X/C, D. predstavujú splátku hypotéky vo výške 1.800,- eur mesačne a 300,- eur mesačné náklady na daný byt. Manželovi tak po predaji uvedeného bytu odpadnú mesačné výdavky v sume až 2.100,- eur. Ku skutočnosti, že je manželka vlastníčkou nehnuteľnosti v Z., uviedla, že ide o 2 - izbový rodinný dom, v ktorom nie je urobená kúpeľňa, teda nie je vyhovujúci na bývanie s maloletým a okrem toho maloletý navštevuje základnú školu v Bratislave, takže je nemysliteľné a objektívne obtiažne, aby denne dochádzal takúto vzdialenosť do školy situovanej v centre Bratislavy. Manželka má na uvedenú nehnuteľnosť dokonca vzatý aj hypotekárny úver. Manželka na pojednávaní založila do súdneho spisu rozpis výdavkov na maloletého a rozpis jej výdavkov, pričom mesačné výdavky na maloletého predstavujú sumu 1.483,- eur a mesačné výdavky manželky sumu cca 1.420,- eur. Manželkou vyčíslené výdavky sú odôvodnené a zodpovedajú skutočným položkám, ide o pravidelné a nevyhnutné výdavky, ani v jednom prípade nejde o nejaké nadhodnotené výdavky. Vo vzťahu k jednotlivým výdavkom a ich výškam manželka poukázala na už do súdneho spisu predkladaný rozpis. Manželka do výdavkov zahrnula už aj výdavky na nájomné, nakoľko jej tieto výdavky v súvislosti s novým bývaním vzniknú. V prípade výdavkov na opatrovateľku v sume 105,- eur mesačne uviedla, že síce v súčasnosti maloletý opatrovateľku nemá, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa hranice čoskoro vzhľadom na zlepšujúcu sa pandemickú situáciu otvoria a manžel sa bude opäť viac zdržiavať v zahraničí, vo Švajčiarsku, kvôli svojej práci a bude s maloletým oveľa menej a manželka je zamestnaná na trvalý pracovný pomer, vyskytnú sa situácie a dni, ktoré budú vyžadovať pomoc a starostlivosť o maloletého zo strany opatrovateľky. Matka má za to, že súdom prvej inštancie určené výživné na maloletého v sume 400,- eur mesačne nepostačuje na pokrytie nevyhnutných výdavkov maloletého. Matka zdôraznila, že maloletý má zvýšené výdavky v súvislosti s jeho kožnými problémami, atopickou kožou, ktoré vyžadujú pravidelné návštevy kožnej kliniky, kúpu krémov, mastí a aj dovolenky pri mori, ktoré sú v tomto prípade vlastne ozdravným pobytom. Maloletý je nadpriemerne inteligentný, je mimoriadne nadaný na tanec, navštevuje tanečnú školu, sústredenia a s tým sú taktiež spojené vyššie výdavky vrátane tanečného oblečenia či topánok. Manželka do súdneho spisu založila aj rozpis platieb manžela nad rámec výživného a rozpis styku manžela s maloletým do 09/2020 do 03/2021. Vzhľadom na postupné uvoľňovanie opatrení bude môcť otec opäť plnohodnotne a riadne vycestovať za prácou do Švajčiarska a vykonávať svoje povolanie, a teda styk s maloletým bude menej intenzívny a bude občasnejší než tomu bolo v poslednom období, pričom manžel sa s maloletým od 09/2020 stretával v priemere aj tak len trikrát do mesiaca. Manžel bude tak maloletému poskytovať osobnú starostlivosť ešte v menšom rozsahu než doposiaľ, pričom od rozsahu osobnej starostlivosti o dieťa sa odvíja aj následná vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. V čase, kedy je otec s maloletým, mu zabezpečuje aj stravu a pod., no stretávaním sa s ním v menšom rozsahu, nebude maloletému uhrádzať tieto výdavky. K manželom uvedenej skutočnosti na pojednávaní vo vzťahu k jeho zamestnaniu, kedy uviedol, že jeho práca v turistickom odvetví je v súčasnej situácii neistá, matka uviedla, že pandemická situácia ohľadom COVID-19 sa celosvetovo pomaly zlepšuje a bude možné opäť čoskoro cestovať a oživiť tak cestovný ruch. K majetkovým pomerom otca matka opätovne poukázala na to, že manžel vlastní aj ďalšiu nehnuteľnosť a to byt v I. K. na adrese: Q.. I. XX, D., ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Ako dôkaz predložila aj výpis z LV č. XXXX, k. ú. I. K.. Ide o byt vo veľmi dobrej lokalite v blízkosti nábrežia Dunaja, ktorého hodnota môže dosahovať až okolo 250.000,- eur. Argument manžela k danému bytu uvedený na pojednávaní, že v ňom v súčasnosti býva jeho matka, a že tam má právo dožitia, neobstojí a nie je ani relevantný vo vzťahu k preukázaniu majetkových pomerov manžela. Skutočnosť, že manžel vlastní ďalšiu nehnuteľnosť v lukratívnej lokalite, je nesporným faktom a je taktiež dôležitým faktorom k posúdeniu jeho majetkových pomerov. K ďalším dvom vyživovacím povinnostiam manžela k jeho dvom ďalším synom k K. T., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého mesačne prispieva sumou 265,- eur a W. J., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého mesačne prispieva sumou 400,- eur, uviedla, že v oboch prípadoch manžel zabezpečil pre matky maloletých bývanie, obom matkám kúpil nehnuteľnosti, v prvom prípade tomu dokonca predchádzal súdny spor, v druhom prípade úver na túto nehnuteľnosť (ide o 3 -izbový byt) otec spláca sám. Matky oboch jeho maloletých detí tak nemajú žiadne výdavky spojené s bývaním, na rozdiel od manželky, ktorej presťahovaním sa do prenajatého bytu vzniknú výdavky - nájomné, poplatky na byt, ktoré bude musieť uhrádzať sama. Okrem toho jeden z uvedených manželových synov má podľa vedomostí manželky žiť v Poprade, kde sú životné náklady podstatne nižšie ako v hlavnom meste. Z

tohto dôvodu nie je možné vzájomne porovnávať vyživovacie povinnosti otca, nakoľko nejde o rovnaké situácie. Ako bolo už v konaní uvedené, manžel pracuje v spoločnosti C. W. P. O., I. XX, P.-XXXX, D., Š. ako korporátny lodný kapitán, ktorého čistý mesačný príjem predstavuje sumu 5.650,- eur. Okrem toho je konateľom a spoločníkom spoločnosti O., I..W..V.., so sídlom: Irkutská 1463, 851 10 Bratislava

- mestská časť Rusovce, IČO: 50 429 400. Manželka je od 01.01.2021 zamestnaná na trvalý pracovný pomer, pracuje v spoločnosti I. V., O.. I.., so sídlom: Závodná 78C, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice na pozícii marketingový špecialista, kde jej mesačná mzda predstavuje sumu cca 2.000,- eur brutto, za 01/2021 cca 1.450,- eur netto. Skúšobná doba jej už uplynula koncom marca 2021 a je v zamestnaní prijatá na dobu neurčitú. Ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, manžel dosahuje nadštandardný príjem, cca 4- násobok manželkinho čistého príjmu. Okrem uvedeného, manželovi predajom bytu na J. X/C, D. odpadnú náklady spojené s úhradou hypotéky a výdavkov na byt dokopy vo výške 2.100,- eur. Matka má za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške výživného na maloletého nezobral na zreteľ skutočnosť, že otec dosahuje nadpriemerný zárobok, jeho životná úroveň je vysoká, a že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Je toho názoru, že súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy ani výraznú rozdielnosť v dosahovaných zárobkoch manželky a manžela. V konaní bola jednoznačne preukázaná vysoká životná úroveň manžela a maloletý má právo sa na jeho životnej úrovni podieľať. V závere k úprave vyživovacej povinnosti manžela k maloletému opätovne matka uviedla a zdôraznila, že súdom prvej inštancie určená vyživovacia povinnosť manžela k maloletému vo výške 400,- eur je nedostatočná a neprimeraná k odôvodneným výdavkom maloletého a k zárobkovým možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom manžela. Manžel má nadštandardný príjem dosahujúci až sumu okolo 5.650,- eur mesačne netto, čo je cca 4-násobok mesačného čistého príjmu manželky. Je evidentné, že zárobky oboch rodičov sú neporovnateľné a rovnako tak ich celková finančná situácia. Matka má za to, že vzhľadom na zárobkové možnosti a majetkové pomery manžela, manželkou navrhovaná výška výživného na maloletého v sume 600,- eur mesačne nebude pre manžela z finančného hľadiska vôbec likvidačná, takáto suma je adekvátna a primeraná. Maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Zároveň súdu uviedla, že manželka zabezpečuje maloletému plnohodnotne osobnú starostlivosť, ktorá sa kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživu. Okrem toho manželka maloletému uhrádza všetky jeho potrebné výdavky ako výdavky na stravu, oblečenie, lieky, poplatky u lekárov, poplatky na tanečný krúžok a pod., na ktorých úhradu jej príjem a príspevok na výživné od manžela v sume 400,- eur nestačí. Styk manžela s maloletým sa vzhľadom na pobyt manžela v zahraničí v dôsledku jeho práce bude realizovať menej a manžel tak bude poskytovať maloletému osobnú starostlivosť ešte v menšom rozsahu než doposiaľ a nebude tak uhrádzať výdavky, keď je s ním. Manželke v dôsledku nutnosti zmeniť bývanie vzniknú ďalšie výdavky spojené s platením nájmu a výdavkov na byt, čo bude musieť uhrádzať v plnej réžii sama. Má za to, že manželkou navrhovaná suma výživného na maloletého vo výške 600,- eur mesačne je adekvátna a primeraná a zodpovedá možnostiam a schopnostiam manžela a výdavkom maloletého. V zmysle vyššie uvedeného týmto žiada Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, aby v zmysle zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.03.2021, sp.zn. a to tak, že návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zamietne, in eventum aby zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.03.2021, sp.zn. v napadnutom výroku IV. o určenie výživného na maloletého a to tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého T. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 600,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

8. Manžel sa vyjadril k odvolaniu manželky a uviedol, že nesúhlasí s odvolaním manželky, pričom toto odvolanie v celom rozsahu rozporuje, a považuje ho za nedôvodné a účelové. K otázke rozvodu manželstva uviedol, že manželka napáda rozsudok v časti rozvodu manželstva výlučne účelovo a zo špekulatívnych dôvodov, nakoľko do dnešného dňa napriek opakovaným výzvam a žiadostiam manžela užíva bez hradenia akýchkoľvek nákladov byt na J. B.. Č.. X/C, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manžela. Keďže manželka odvodzuje svoje užívacie právo k bytu manželským vzťahom, ktorý ju ako jediný oprávňuje predmetný byt užívať a to po celú dobu od opustenia domácnosti manželom celkom bezodplatne, je v jej záujme, aby rozvod manželstva trval čo najdlhšie a aby tak mohla užívať byt naďalej bezodplatne, a zároveň týmto postupom blokuje manžela v predaji predmetného bytu. V návrhu zo dňa 07.04.2021, ktorý adresovala manželka manželovi mailom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dokonca tvrdí, že jej k bytu vznikol nájomný vzťah a tento nemôže manžel ukončiť inak, ako len postupom podľa a byt je ochotná opustiť za splnenia ňou uvedených podmienok. Pričom nie je pravda, že matka neuhrádzala žiadne náklady spojené s bývaním, nakoľko si to nemohla dovoliť. Ako sama v konaní pred prvostupňovým súdom uvádzala, od roku 2017 poberala hrubú mzdu cca 1.000,- eur

a následne podporu v nezamestnanosti vo výške 450 - 480,- eur. Manželka s rozvodom manželstva na pojednávaní súhlasila. Manžel nežije s manželkou v spoločnej domácnosti od decembra 2018, má v súčasnosti už dlhodobý vzťah s inou partnerkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Ako sa už manžel vyjadril na pojednávaní, manželstvo už dlhodobo neplní svoj účel, považuje ho za absolútne nefunkčné, trvalo hlboko rozvrátené a bez akejkoľvek možnosti nápravy. S manželkou dlhodobo intímne nežije. Manžel na rozvode manželstva trvá a odmieta akékoľvek pokusy o prípadné terapeutické riešenia vzťahu s manželkou. Pokus manželky napadnúť rozsudok v časti rozvodu manželstva vníma manžel ako špekulatívnu snahu za každú cenu oddialiť rozvod manželstva, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z „návrhu“ manželky zo dňa 07.04.2021 (po vydaní rozsudku), v ktorom manželka napr. podmieňuje podanie odvolania vo veci splnením ňou uvedených podmienok. V predmetnom návrhu manželka okrem iného podmieňuje podanie odvolania splnením podmienok zo strany manžela, a síce vyplatením sumy 4.000,00 eur a doplatením celého záväzku spojeného s vozidlom v leasingu, ktoré manželka užíva, ako aj zaplatením všetkých výdavkov spojených s jej odsťahovaním z bytu manžela. Pre prípad, že by manžel s jej návrhom nesúhlasil, v závere naznačuje, že si nebude môcť dovoliť prenajať byt v Starom meste, ktorý si vyhliadla, a teda jej odsťahovanie z bytu manžela sa podstatne predĺži. Týmto spôsobom manželka vo svojej podstate vydiera manžela, ktorý je v pätovej situácii a musí v podstate hradiť všetky náklady spojené s hypotékou, bytom a vozidlom, pričom všetko bez akéhokoľvek prispenia užíva výlučne jeho manželka, a zároveň je manželovi znemožnené byt predať a riešiť tak svoju finančnú situáciu a vlastné bývanie. K otázke určenia výšky vyživovacej povinnosti a nákladov manžela uviedol, že v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu, a má za to, že súd si náležite zistil skutkový stav, tento vecne a právne správne posúdil, sledoval záujmy maloletého a vo veci rozhodol dôvodne a správne. Manžel nedosahuje a nepožíva vysokú životnú úroveň tak, ako to zavádzajúco tvrdí manželka, naopak má za to, že práve manželka si zvykla na vysoký štandard, ktorý jej zabezpečoval manžel a dnes odmieta prijať aktuálnu situáciu a tejto adekvátne prispôsobiť svoje nároky (nie záujmy dieťaťa). Manžel užíva 8 ročné vozidlo C. T. s nájazdom 230.000 km, na rozdiel od manželky, ktorá užíva podstatne mladšie vozidlo D. M.. Manžel od počiatku až do súčasnosti hradil všetky náklady spojené s úverom a leasingom predmetného vozidla D. M., (spolu cca 591 EUR mesačne). Predmetné vozidlo kupoval manžel pre manželku ako ústretový krok až pol roka po odchode zo spoločnej domácnosti a to najmä z dôvodu, aby bola manželka flexibilná a schopná presunov v rámci mesta, ako aj mimo mesta. V dnešnej dobe sú podľa manžela denné presuny za prácou, či škôlkou alebo školou detí v rámci mesta, ako aj prímestských oblastí absolútne bežné, pričom však nie každý má tú možnosť používať na to bezodplatne luxusné vozidlo D.. Manžel býva so svojou súčasnou partnerkou v prenájme, s čím má spojené mesačné náklady vo výške 850,- eur mesačne. Zároveň je však nútený hradiť hypotéku a náklady na byt o rozlohe 120 m2 v jeho výlučnom vlastníctve, ktorý jeho manželka užíva a odmieta opustiť, pričom tak vedome blokuje predaj tohto bytu a predčasné splatenie hypotéky. Predmetný byt potrebuje manžel kvôli vysokým mesačným výdavkom (hypotéka a pravidelné mesačné náklady spojené s užívaním bytu) nevyhnutne predať, a zároveň si následne riešiť otázku svojho bývania, keďže žije v prenájme, namiesto toho, aby si splácal vlastnú nehnuteľnosť, ktorú by aj užíval. Je potrebné uviesť, že s ohľadom na vek manžela (47 rokov) mu pri kúpe bytu bude poskytnutá hypotéka na nepomerne kratšie obdobie, čomu bude zodpovedať aj vyššia mesačná splátka (berúc do úvahy aj v súčasnosti veľmi vysoké ceny nehnuteľností v Bratislave), pričom manžel v súčasnosti ani nevie, ako bude riešiť otázku vlastného čiastočného (10 - 20 %) financovania kúpy nehnuteľnosti, keďže nemá žiadne úspory. Teda nie je pravdivé ani tvrdenie manželky, že po predaji bytu ostane manželovi 2.100,- eur mesačne navyše, nakoľko po vyriešení otázky vlastného bývania manžel bude mesačne zaviazaný novou hypotékou, pričom jeho snahou je dosiahnuť aj popri novej hypotéke zníženie jeho mesačných nákladov, ktoré sú pre neho v súčasnosti v danej výške už existenčne absolútne neúnosné. Manžel už dlhodobo nezvláda hradiť všetky mesačné náklady, a to okrem hypotéku na jeho byt aj vysoké náklady na vozidlo D. M., ktoré užíva manželka, a na ktoré od počiatku vôbec neprispieva ani čiastočne. Situácia začala byť pre manžela neúnosná potom, ako minul všetky úspory, ktoré sa snažil našetriť pre prípad núdze. Z uvedeného dôvodu sa manžel začiatkom roka 2021 snažil byt na J. ul. predať, čo však zmarila manželka tým, že byt odmieta dlhodobo napriek žiadostiam manžela vypratať, čo odradilo potenciálneho kupujúceho a manžel bol nútený predaj bytu zastaviť až dovtedy, kým ho manželka nevyprace. Manželke bola pritom situácia a blížiaci sa rozvod známe, mala dostatok času riešiť svoju otázku zamestnania a bývania (návrh na rozvod bol podaný v roku 2019). Ako aj na pojednávaní pred súdom manžel uviedol, manželka mala požiadavku, aby jej našiel náhradné bývanie a to 3- izbový byt s garážou a možnosťou do bytu priniesť zariadenie detskej izby z bytu na J.. Keďže manžel chcel vyjsť manželke v ústrety, sám z vlastnej iniciatívy pre ňu vyhľadal vhodné bývanie (prenájom), a to: čistý, priestranný 3 izbový byt s garážou v širšom centre (pri K. ul.), cca 80 m2 s možnosťou zariadenia alebo

umiestnenia vlastného nábytku (napr. detskej izby), a to za cenu 680,- eur mesačne vrátane energií. Ako lacnejšiu alternatívu (600,- eur mesačne) našiel manžel na prenájom 2 izbový byt s garážou na T. ulici. Rovnako tak manžel ponúkol manželke, že si z jeho bytu môže bezodplatne vziať a ponechať akýkoľvek nevstavaný nábytok, resp. spotrebič. Predmetnú ponuku vrátane fotodokumentácie poslal manžel manželke, ktorá byt odmietla ohliadnuť osobne a ponuku zavrhla s tým, že byt sa jej nepáči. Aj s ohľadom na uvedené má manžel za to, že požiadavky manželky na luxusný byt v starom meste o výmere 91 m2 za 1.000,- eur mesačne sú neadekvátne a nezodpovedajúce súčasnej situácii, v ktorej sa manželka nachádza. Nie je akceptovateľné, aby manželka svoje prehnané požiadavky (byt o výmere 91 m2 za 1.000,- eur mesačne v I. K.) odôvodňovala potrebami 8 ročného dieťaťa a polohou školy. Je zrejmé, že nie každý rodič žiaka školy, nachádzajúcej sa v I. K. vlastní, resp. býva v byte v I. K.. Tieto prezentované vysoké nároky manželky preukazujú to, že je to práve manželka, ktorá si zvykla na vysoký štandard a životnú úroveň, ktoré však nedosahovala vlastným pričinením, a ktoré nie sú za danej situácie udržateľné. Rovnako za neadekvátny a neprimeraný považoval manžel už návrh manželky na priznanie vyživovacej povinnosti vo výške 950,- eur mesačne, čo v konečnom dôsledku v rozhodnutí potvrdil aj samotný súd. Neprimeranosť tohto návrhu zvýrazňuje napr. aj fakt, že do tejto sumy zahrnula manželka úhradu za opatrovateľku vo výške cca 120,- eur mesačne, ktorú však ešte nevyužívala, a teda s takýmto výdavkom len potenciálne počíta. Manžel v tejto súvislosti uviedol, že v súčasnosti nepracuje a neplánuje pracovať vo Švajčiarsku (tam je sídlo zamestnávateľa), ale pracuje vo Viedni a mal a má možnosti sa o maloletého starať v čo najširšom rozsahu. Zdôraznil, že práve manželka mnohokrát odmietla nechať maloletého syna v starostlivosti manželovi s odvolaním sa napr. na Covid 19, resp. aktivity maloletého syna a pod. Rovnako tak nebola ochotná nechať maloletého syna prespať u manžela, napriek tomu, že syn má k tomu u otca vytvorené všetky podmienky. Manžel si na rozdiel od manželky nekupuje a neoblieka značkové luxusné oblečenie (Q. C. a pod.). Manžel svoje potreby prispôsobil danej situácii, jeho príjmom a výdavkom, t.j. býva v prenájme, kupuje si len nevyhnutné veci, šetrí v maximálnej možnej miere v rámci vlastných potrieb a záujmov. Ako manžel aj po pojednávaní manželke uviedol, jeho finančná situácia mu už absolútne nedovoľuje naďalej platiť mesačné výdavky na vozidlo D. M. vo výške cca 590,- eur (leasing vozidla a splátky spotrebného úveru), čo však manželka neberie absolútne v úvahu, naopak berie to ako samozrejmosť a naďalej vozidlo bezstarostne užíva a trvá na tom, aby manžel okrem výživného uhrádzal aj predmetné vozidlo. Manžel navrhuje vozidlo predať, ukončiť tak leasing a úverový vzťah a za zostatkovú sumu prípadne zadovážiť lacnejšiu slušnú alternatívu vozidla a znížiť tak neúnosné mesačné finančné zaťaženie. Manželka sa napriek dosahovanému mesačnému príjmu cca 800,- eur v čistom počas obdobia, kedy bola zamestnaná vo firme manžela, v žiadnej miere nepodieľala na financovaní domácnosti, vozidla, resp. nákladov spojených s bývaním v byte vo výlučnom vlastníctve manžela. Dosahované príjmy užívala výlučne pre vlastnú potrebu a záujmy, resp. v istej miere na bežne drobné nákupy do domácnosti. Manželka v súčasnosti dosahuje príjem 2.000,- eur brutto, čo predstavuje cca 1.497,- eur mesačne čistý príjem (+ prídavok na dieťa a daňový bonus). Manžel jej dobrovoľne od odchodu z domácnosti prispieva sumou 400,- eur mesačne, pričom manželka nemala nikdy žiadne väčšie pravidelné výdavky (okrem výdavkov na vlastnú potrebu) s výnimkou platieb hypotéky na jej dom v Z., čo predstavuje cca 120,- eur mesačne. Manžel hradil a aj v súčasnosti hradí všetky výdavky spojené s bývaním v jeho byte, ako aj s vozidlom, ktoré užíva manželka. Manžel uviedol, že jeho čistý príjem sa v súčasnosti zaťažil vyšším daňovým zaťažením z 9,19 % na 14,32 %, čo pre manžela predstavuje mesačné zníženie čistého príjmu o cca 370,- eur. Uvedená skutočnosť je overiteľná z predloženej výplatnej pásky za mesiac apríl 2021 v porovnaní s ostatnými výplatnými páskami z predchádzajúceho obdobia doloženými v spise. Čo sa týka príjmov z podnikania manžela prostredníctvom I.. O., I..W..V.., manžel riadne súdu doložil a dokladoval, že predmetná spoločnosť žiaľ nedosahuje zisky a počas obdobia pandémie sa dokonca dostala do veľmi ťažkej situácie. Manželka má sama vedomosť, že salón svietidiel, v ktorom pracovala ako zamestnanec manželovej firmy nebol v žiadnom ohľade rentabilný, naopak vysoko stratový a pandemické obdobie rovnako negatívne poznačilo celú obchodnú činnosť spoločnosti. Manžel má za to, že manželka zavádza súd, keď tvrdí, že manžel zabezpečil matkám jeho dvoch predchádzajúcich maloletých detí bývanie, t.j. kúpil im nehnuteľnosť. Toto tvrdenie manželky je nepravdivé a účelové. Manžel sa v rámci ukončenia svojho prvého manželstva a zániku BSM len v zmysle platnej právnej úpravy vysporiadal so svojou manželkou, ktorú v rámci vyporiadania BSM vyplatil, pričom jeho bývalá manželka si následne aj s použitím vyrovnacieho podielu zakúpila vlastný byt. Manžel nikdy nezabezpečil matky jeho dvoch predchádzajúcich maloletých detí kúpou nehnuteľností tak, ako tvrdí manželka, ani im žiadne záväzky okrem súdom priznaného výživného nesplácal a ani v súčasnosti nespláca. K otázke majetku a výlučného vlastníctva manželov manžel uviedol, že vlastní X - izbový byt na J.R. B.. X/C C. D., a zároveň na žiadosť svojej matky na seba formálne prepísal jej byt na ul. Q.. I. XX C. D., nakoľko to jeho matka požadovala, za účelom jej ochrany

pre prípad pokusov o podvod s prepisom nehnuteľností s ohľadom na jej vysoký vek. Predmetný byt naďalej užíva matka manžela, má v byte zriadené právo doživotného užívania (zapísané na LV). Byt nie je možné predať ani prenajať a dosahovať tak pravidelný zisk. Všetky náklady spojené s predmetným bytom hradí manželova matka. Manželka vlastní vo výlučnom vlastníctve X izbový rodinný dom v Z., pričom túto stavbu jej počas manželstva zrekonštruoval na náklady svojej firmy manžel, v dome chýba v rámci kúpeľne už iba sprchový kút, čo predstavuje absolútne nenáročnú a jednoduchú montáž po zakúpení bežného štandardného sprchového kútu. Predmetnú nehnuteľnosť môže manželka následne užívať a obývať, resp. ju predať či dať do prenájmu a zlepšiť si tak výrazne svoju finančnú situáciu. K otázke výdavkov manželky a výdavkov na maloletého uviedol, že mesačné výdavky na maloletého vo výške 1.483,- eur mesačne tak, ako ich prezentuje v konaní a samotnom odvolaní manželka nie je možné považovať za dôvodné a opodstatnené. Manžel sa taktiež nestotožňuje so zahrnutím výdavkov na bývanie do výdavkov na maloletého, nakoľko každý z rodičov musí mať zabezpečené vlastné bývanie a počas osobnej starostlivosti o maloletého je povinný zabezpečovať adekvátne bývanie a iné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa. S ohľadom na skutočnosť, že ide o 8 ročné maloleté dieťa, bez vážnejších zdravotných problémov, resp. iných skutočností odôvodňujúcich špecifické pravidelné mesačné náklady, považuje manžel mesačné výdavky na maloletého syna vo výške 1.483,- eur za jednoznačne nadhodnotené a nedôvodné. Je potrebné upozorniť, že takéto náklady na X ročné dieťa značne presahujú výšku priemernej mesačnej mzdy v SR za rok 2020, ktorá bola určená Štatistickým úradom SR na rok 2020 vo výške 1.133,- eur. Manžel sa domnieva, že manželkou uvádzané mesačné výdavky na maloleté dieťa taktiež nezodpovedajú skutočným reálnym a dôvodným potrebám maloletého dieťaťa a nejde teda o nevyhnutné výdavky. Rovnako tak má manžel za to, že maloleté dieťa sa plnohodnotne podieľa na životnej úrovni otca - manžela, pričom však rovnako tak musí zdieľať aj životnú úroveň matky. Tu je však potrebné zdôrazniť, že matka - manželka nesmie stavať svoju životnú úroveň a nadštandardné požiadavky do nereálnej roviny, musí prispôsobiť svoje životné nároky a životnú úroveň aktuálnej situácii, ako aj skutočným potrebám maloletého dieťaťa. Manžel má za to, že mnoho 4-členných slovenských rodín (nie matka s jedným X roč. dieťaťom) býva v X izbových bytoch mimo centra mesta (kde sú kúpne ceny a ceny prenájmov nehnuteľností najvyššie) o výmere okolo XX m2 (bez vlastného vyhradeného parkovania), čo sa pritom dá považovať za slušný štandard bývania. Manžel je toho názoru, že manželka by mala prispôsobiť svoje nároky jej reálnym schopnostiam a možnostiam, ako aj skutočným a dôvodným potrebám maloletého dieťaťa. Osobná starostlivosť manžela v spojení s dobrovoľne plnenou a následne súdom určenou vyživovacou povinnosťou vo výške 400,- eur mesačne a osobnou starostlivosťou manželky podľa manžela v absolútne dostatočnej miere zabezpečujú všetky súčasné potreby maloletého T. a zabezpečujú taktiež všetky nevyhnutné náklady na jeho starostlivosť. Naopak manžel má za to, že súdom určená vyživovacia povinnosť vo výške 400,- eur mesačne pre neho predstavuje za súčasnej situácie (hypotéka na byt a mesačné náklady na byt, úhrady vozidla užívaného manželkou) hranicu únosnosti. Manžel ako otec však napriek uvedenému sleduje najmä záujmy maloletého T., urobí všetko preto, aby aj naďalej riadne plnil stanovenú vyživovaciu povinnosť a verí, že bude mať možnosť čo najskôr riešiť svoju zlú finančnú situáciu zredukovaním svojich nevyhnutných výdavkov (predaj bytu, prevzatie leasing vozidla manželkou, resp. predaj a kúpa lacnejšieho vozidla, riešenie výhodnejšieho vlastného bývania a pod.). Vzhľadom na dôkazy vykonané v konaní pred prvoinštančným súdom, ako aj na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení má manžel za to, že prvoinštančné rozhodnutie je vecne správne v celom jeho rozsahu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne, resp., dostatočne zistil skutočný stav veci tak, aby mohol prijať vo veci relevantné rozhodnutie sledujúce najmä záujmy maloletého dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené manžel navrhuje, aby Krajský súd Bratislava ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -197 zo dňa 08.03.2021 v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

9. Manželka sa vyjadrila k vyjadreniu manžela a uviedla, že v plnej miere sa pridržiava podaného odvolania, odvolacieho návrhu a skutočností uvedených v odvolaní, avšak považuje za potrebné sa vyjadriť ešte k niektorým skutočnostiam uvedeným v podanom vyjadrení manžela. Čo sa týka otázky rozvodu manželstva sa manželka pridržiava skutočností uvedených v odvolaní, avšak ohradzuje sa voči akýmkoľvek tvrdeniam manžela, že by sa malo z jej strany jednať o účelové, či špekulatívne konanie, za účelom oddialenia rozvodu manželstva. Rovnako tak zo strany manželky nejde ani o žiadne vydieranie manžela, ako uvádza vo vyjadrení. Manžel mienil a stále mieni manželku aj s maloletým z bytu na adrese J. X/C, D. vysťahovať, no vzhľadom na jej finančnú situáciu a skutočnosť, že nemá žiadne úspory, požiadala manželka manžela ešte v apríli 2021 o pomoc a úhradu nákladov so sťahovaním nábytku

a osobných vecí z predmetného bytu. Manželkino správanie teda nemožno považovať za vydieranie. Manželkina finančná situácia jej jednoducho neumožňovala sa z bytu s maloletým len tak odsťahovať a riešiť si sama nové bývanie. Ako však manželka v konaní aj v podanom odvolaní uviedla, je si vedomá toho, že sa z predmetného bytu bude musieť s maloletým vysťahovať a riešiť si vlastné bývanie. Vyššie uvedené manželka uvádza len na obranu voči zavádzajúcim tvrdeniam manžela. Práve manžel je tým, ktorý sa manželke vyhráža vysťahovaním z predmetného bytu, pričom pred súdnym konaním o rozvod manželstva sa však manželke vysťahovaním z bytu nevyhrážal. Manželke dokonca aj sám navrhol, že z predaja bytu jej prispeje na kúpu nového bytu, nakoľko si bol vedomý jej finančnej situácie. Tu si manželka dovoľuje súdu ešte uviesť, že napriek tomu, že manžel je výlučným vlastníkom daného bytu, v uvedenom byte manželia spoločne žili od svojej svadby, t.j. už od roku 2013 a zariaďovali ho a zveľaďovali ho počas manželstva a to spoločne zo spoločných financií. K otázke určenia výšky vyživovacej povinnosti a nákladom manžela navrhovateľka uviedla, že manžel v rámci svojho vyjadrenia uvádza, že si mala manželka zvyknúť na vysoký štandard, ktorý jej mal práve on zabezpečovať, a že dnes odmieta prijať aktuálnu situáciu a prispôsobiť jej svoje nároky. S uvedeným tvrdením manželka nesúhlasí, na žiaden vysoký štandard si nezvykla, práve naopak s maloletým sa v čase, kedy bola nezamestnaná, museli uskromniť, nechodili na žiadne dovolenky, predĺžené víkendy, či do reštaurácií. Manželka sa teda danej situácii prispôsobila, prispôsobila jej aj svoje nároky a je tomu tak doteraz. Vo finančne náročných a nepriaznivých časoch, kedy bola manželka bez práce, jej pomáhala najmä jej a manželova rodina. Manžel k svojím výdavkom uviedol, že so svojou súčasnou partnerkou býva v prenájme, s čím má spojené mesačné náklady vo výške 850,- eur mesačne. K uvedenému manželka uviedla, že časť uvedených nákladov by mala byť zrejme hradená aj zo strany súčasnej partnerky manžela, ktorá s ním zdieľa spoločné bývanie a domnieva sa, že aj ona by sa mala podieľať na financovaní mesačných nákladov spojených s bývaním. Je toho názoru, že manžel sa týmto snaží len účelovo súdu navodiť dojem, že len on sám má mesačné výdavky na bývanie v sume 850,- eur mesačne. V prípade, ak by aj manžel všetky výdavky v súvislosti s jeho aktuálnym bývaním skutočne hradil sám, nedá manželke uvedenú situáciu neporovnávať s ňou, nakoľko v tomto konaní sa manžel manželku snaží očierniť a navodiť súdu dojem, ako keby len on všetko v ich spoločnej domácnosti uhrádzal, ale v jeho aktuálnej situácii mu evidentne nevadí, že bývanie so svojou novou partnerkou hradí celé sám. Manžel sa vo vyjadrení ďalej vyjadruje aj k otázke riešenia svojho vlastného bývania a k možnostiam poskytnutia hypotéky, kde uvádza, že s ohľadom na jeho vek mu pri kúpe bytu bude poskytnutá hypotéka na nepomerne kratšie obdobie, čomu bude zodpovedať aj vyššia mesačná splátka, pričom nevie, ako bude riešiť otázku vlastného čiastočného (10 - 20 %) financovania kúpy nehnuteľnosti, keďže nemá žiadne úspory. K uvedenému manželka uviedla, že aj manželka bude musieť riešiť otázku vlastného bývania, avšak vzhľadom na jej podstatne nižší príjem v porovnaní s manželovým a skutočnosť, že nemá žiadne úspory, je to neporovnateľná situácia. Manželka sa obáva, či vzhľadom na jej finančné pomery bude vôbec spĺňať podmienky poskytnutia nejakého hypotekárneho úveru, a či nebude pre ňu jedinou možnou cestou len prenájom. K vyjadreniam manžela, že už dlhodobo nezvláda hradiť všetky mesačné náklady a to okrem hypotéky na jeho byt aj vysoké náklady na vozidlo D. M., ktoré užíva manželka, a na ktoré od počiatku vôbec neprispieva, ani čiastočne, manželka uviedla, že po odchode manžela zo spoločnej domácnosti si manželia spočiatku auto (iné než spomínané D. M.) striedali, avšak po čase si manžel uvedomil, že takýmto spôsobom sa fungovať nedá, a že manželka pre potreby maloletého a starostlivosť o neho bude potrebovať vlastné auto. Manželka nemala na auto žiadne extra požiadavky, len aby bolo bezpečné kvôli maloletému. Manžel bol ten, ktorý sám vybral spomínaný automobil značky D. M. a hneď ho aj zakúpil, manželka tak na uvedenom type automobilu netrvala. Manžel nikdy manželku ani nežiadal o to, aby prispela na kúpu uvedeného automobilu, či na splátky leasingu. Bral to za spravodlivé, aby každý z nich mal vlastné auto a nikdy to manželke ani nezazlieval a túto tému nikdy predtým ani pred ňou neotváral. Manžel až teraz v tomto konaní uvádza, že navrhuje vozidlo predať, ukončiť leasing a zadovážiť lacnejšiu slušnú alternatívu vozidla. Manželka ďalej ale uvádza, že výdavky spojené s uvedeným vozidlom, ako je benzín, či kúpa diaľničnej známky vždy hradila sama a to dokonca aj v čase, kedy bola nezamestnaná. Nedávno tiež sama uhrádzala servis na auto v sume 1.065,15 eur a manžela o žiaden príspevok na to ani nepožiadala. Manželke sa nedávno v byte pokazila práčka a novú kúpila sama zo svojich peňazí, s uvedeným manžela ani len nekontaktovala a nežiadala od neho žiadnu finančnú pomoc. Manžel uviedol, že sám z vlastnej iniciatívy pre manželku vyhľadal vhodné bývanie, prenájom na K. a T. ulici. Predmetnú ponuku vrátane fotodokumentácie jej mal poslať, manželka ale byt odmietla ohliadnuť osobne a ponuku zavrhla s tým, že sa jej nepáči. K uvedenému manželka uviedla, že ponuku jej manžel oznámil len písomne emailom, bez toho, že by byty bola aj osobne pozrieť, avšak po porade s realitným maklérom jej bolo povedané, že ponúkané byty vzhľadom na ich stav, lokalitu a pod. nezodpovedajú žiadanej cene. Manželka z dôvodu toho, že sa podľa realitného makléra

objektívne nejednalo o výhodnú ponuku, odmietla manželom navrhované ponuky prenájmov. Nejednalo sa tak o jej rozmar, že by sa jej uvedené byty nepáčili. Manžel opakovane vo svojom vyjadrení uvádza, že si mala manželka zvyknúť na vysoký štandard a životnú úroveň, ktorú ale nedosahovala vlastným pričinením. Manželka s uvedeným tvrdením manžela nemôže súhlasiť. Pred uzatvorením manželstva manželka zastávala vysokú pracovnú pozíciu s nadpriemernou mzdou a bola finančne nezávislá. Kvôli starostlivosti o rodinu a maloletého v rozbehnutej kariére nepokračovala a rozhodla sa venovať rodine. Manželovi tak umožnila profesijne rásť. Ďalej manželka uviedla, že si nie je vedomá toho, že by s manželom žili nejakým nadštandardným spôsobom života. Za celé trvanie manželstva boli spolu len jedenkrát na dovolenke v zahraničí, všetko ohľadom ich spoločného života a trávenia času sa točilo okolo manželovej práce a firmy. Manžel bol ten, ktorý cestoval kvôli práci po svete a manželka sa doma starala o domácnosť a maloletého ako aj o manželovu firmu, keď nebol doma. Manželka sa taktiež ohradzuje voči tvrdeniu manžela, že by si kupovala nejaké značkové luxusné oblečenia ako Q. C. a pod. Manželka si ani počas manželstva ani teraz nekupuje takéto značkové oblečenia či kabelky, nakoľko vzhľadom na jej majetkové pomery a príjmy si objektívne takéto drahé kúsky ani dovoliť nemôže. Rovnako tak manželka nemôže súhlasiť ani s tvrdením manžela, že keď bola zamestnaná vo firme manžela, že by sa v žiadnej miere nepodieľala na financovaní domácnosti, a že by dosahované príjmy užívala výlučne pre jej vlastnú potrebu či záujmy. Všetky financie, t.j. aj peniaze z dosahovaného príjmu manželky, boli použité pre potreby spoločnej domácnosti, manželka si nikdy nekupovala nejaké drahé oblečenie, či kabelky. Ak si aj nejaké oblečenie, aj lacnejšie, kúpila, manžel s uvedeným musel súhlasiť. Manželka si nemohla kúpiť veci bez toho, aby jej to manžel neodsúhlasil. Dokonca mu bola povinná hlásiť aj každý nákup potravín, čo takto spätne manželka považuje za neadekvátne a veľmi zvláštne správanie zo strany manžela. Manžel sa v rámci svojho vyjadrenia vyjadril aj k majetkovým pomerom matky a to k jej X - izbovému rodinnému domu v Z., ktorý mal podľa vyjadrenia manžel počas manželstva zrekonštruovať na náklady svojej firmy a kde podľa jeho tvrdenia v rámci rekonštrukcie kúpeľne chýba už len sprchový kút, čo predstavuje absolútne nenáročnú montáž. K uvedenému manželka uviedla, že okrem sprchového kútu vyžaduje rekonštrukcia kúpeľne aj nové WC a umývadlo, pričom úhradu nákladov spojených s takouto rekonštrukciou si manželka vzhľadom na jej aktuálnu finančnú situáciu nemôže dovoliť. Manželka súdu uviedla na dokreslenie popísanej situácie aj to, že cca v roku 2019 si manžel navyšoval hypotéku a manželke tvrdil, že malú sumu peňazí z toho použije aj na dokončenie predmetnej rekonštrukcie, a zároveň na základné zariadenie domu ako sú postele atď. Do dnešného dňa tak manžel neučinil a požičané peniaze podľa vedomostí manželky použil na splatenie dlhov jeho súčasnej partnerky, cca v sume 45.000,- eur. Pôvodne pritom manželke tvrdil, že peniaze bude, okrem rekonštrukcie, potrebovať pre svoju firmu a podnikanie, no napokon sa tak podľa vedomostí žalobkyne nestalo. Manžel sa v rámci svojho vyjadrenia vyjadruje aj k otázke výdavkov na maloletého, v rámci čoho uvádza, že mesačné výdavky na maloletého vo výške 1.483,- eur nie je možné považovať za dôvodné a opodstatnené a nadhodnotené. Manžel sa domnieva, že manželkou uvádzané mesačné výdavky na maloleté dieťa nezodpovedajú skutočným reálnym a dôvodným potrebám maloletého dieťaťa a nejde teda o nevyhnutné výdavky. S uvedeným tvrdením manželka nemôže súhlasiť. V prvom rade manželka uvádza, že manžel maloletému za posledné obdobie nad rámec výživného, ktoré aktuálne platí (400,- eur mesačne) zakúpil len na Veľkú Noc jeden darček a to nohavice a ľahkú letnú bundu, inak nič. Manželka musela maloletému nakúpiť všetko potrebné oblečenie, či už jarné alebo letné oblečenie, nakoľko z vecí maloletý vyrástol, musela mu tak sama zafinancovať výmenu šatníka. Manžel nad rámec sumy 400,- eur, ktorou mesačne maloletému prispieva na výživné, maloletému aktuálne už nič viac neplatí a nič mu ani nad rámec poskytovaného výživného nekupuje. Maloletý si dokonca na svoje narodeniny prial mať vlastnú oslavu s kamarátmi, no po návšteve u manžela došiel s plačom, že žiadnu oslavu mať nebude a ani nechce. Maloletý sa manželke až potom, čo sa hodinu snažila od maloletého získať informáciu, prečo nechce mať oslavu, priznal, že mu manžel povedal, že oslava je hlúposť a zbytočnosť, a že mu na žiadnu oslavu neprispeje. Manželka mu napokon oslavu zorganizovala a maloletý bol nesmierne šťastný. Čo sa týka výdavkov na maloletého, manželka týmto odkazuje na svoje odvolanie a rozpis výdavkov na maloletého zakladaný do súdneho spisu. Mesačné výdavky na maloletého v sume 1.483,- eur zodpovedajú skutočným položkám, ide o pravidelné a nevyhnutné výdavky, v žiadnom prípade nie sú nadhodnotené. Maloletý je veľmi nadaný na tanec, s čím sú prirodzene spojené zvýšené výdavky, a rovnako tak má aj zvýšené výdavky vzhľadom na jeho kožné problémy, akými je atopická koža. Z tohto dôvodu nemôže súhlasiť s tvrdením manžela, že by maloletý nemal výdavky spojené so zdravotnými problémami. Okrem už v konaní uvádzaných výdavkov manželka súdu uviedla, že výdavky maloletého na tancovanie v tanečnej skupine A. (skupinové) predstavujú sumu 80,- eur mesačne, maloletý sa bude od tohto septembra pripravovať na tanečnú súťaž, ktorá bude vyžadovať minimálnu ďalšiu individuálnu hodinu tanca týždenne, pričom jedna hodina vyjde na sumu cca 20,- eur. Cez tieto letné prázdniny bude

mať manželka zvýšené výdavky s maloletým, nakoľko maloletý ide do letného tábora H. A. a to na týždeň od 26.07.2021, čo bude predstavovať výdavok vo výške 159,- eur, od 05.08.2021 ide maloletý na denné sústredenie s tanečnou školou A., ktorú navštevuje, čo bude predstavovať výdavok v sume 160,- eur. Od 22.08. do 28.08.2021 je maloletý na sústredení s tanečnou školou A., čo predstavuje poplatok 430,- eur. Ďalej maloletý bude potrebovať zakúpiť nové tanečné oblečenie, čo vyjde približne na sumu 150,- eur. V septembri bude potrebné maloletému zakúpiť novú školskú tašku, nakoľko sa mu jeho pokazila, o čom manžel vie. Od tohto septembra by maloletý rád so svojimi kamarátmi navštevoval aj nejaký ďalší krúžok. K výdavku na opatrovateľku, ktorý manžel v rámci svojho vyjadrenia spochybňuje, manželka uviedla, že opatrovateľku pre maloletého bude potrebovať a nejde teda len o možný, potenciálny výdavok. Manželka vzhľadom na to, že sa počas dňa maloletému venuje a chodí po neho do školy, sprevádza ho na jeho krúžky a pod., musí následne potom pracovať po nociach, čo však nie je z dlhodobého hľadiska možné a udržateľné. Rovnako tak aj manželkina práca, jej rozbehnutá kariéra, obchodní partneri či kolegovia sa nemôžu neustále prispôsobovať jej osobnému životu. Z tohto dôvodu manželka považuje za potrebné, aby mal maloletý opatrovateľku, pričom suma 105,- eur mesačne, ktorú manželka vyčíslila ako výdavok na opatrovateľku, je podľa toho, čo si manželka zisťovala, minimálnou sumou v porovnaní s bežnými výdavkami na opatrovateľku. V ostatnom sa manželka pridržiava v plnej miere vyčíslených výdavkov uvádzaných v konaní. Manželka považuje v závere za potrebné vyjadriť sa aj k tvrdeniu manžela vo veci starostlivosti o maloletého. Manžel uvádza, že pracuje vo Viedni a mal a má možnosti sa o maloletého starať v čo najširšom rozsahu. Manželka podľa jeho slov mnohokrát odmietla nechať maloletého v starostlivosti manžela, a že nebola ochotná maloletého nechať prespať u manžela. Ako reakciu na uvedené manželka uvádza súdu, že manželova starostlivosť o maloletého vyzerá tak, že manžel sa maloletému celý jeden týždeň vôbec neozve, následne mu raz zatelefonuje alebo napíše a ďalší týždeň maloletého tak 2 - krát vyzdvihne zo školy. Maloletého buď odvezie na tréning, alebo mu zapne u neho Playstation. Manžel výdavky spojené s trávením času s maloletým nemá. S maloletým manžel ani nechodí na žiadne výlety, dokonca ho tento rok nevzal ani len na bicykel. Trávenie času manžela s maloletým tak manželka nepovažuje za produktívne, a preto aj tvrdenia manžela o jeho snahe byť s maloletým čo najviac považuje manželka za účelové tvrdenie, nie zodpovedajúce realite. Manželka však zdôrazňuje, že styk maloletého s manželom nijakým spôsobom neobmedzuje a snaží sa ich vzťah rozvíjať, no manželova iniciatíva nie je ani zďaleka taká, ako sa snaží navodiť v tomto konaní. V ostatnom sa manželka pridržiava skutočností uvedených v podanom odvolaní a žiada odvolací súd, aby rozhodol v zmysle podaného odvolania/odvolacieho návrhu.

10. Manžel sa vyjadril k vyjadreniu manželky a uviedol, že sa vyjadruje v snahe vyhnúť sa opakovaniu už uvedených skutočností a argumentov, pričom tieto zhrnul do nasledujúcich bodov, reagujúc pri tom iba na podstatné skutočnosti. Tvrdenie, že manžel mienil a mieni manželku vysťahovať z jeho bytu je podľa manžela len snahou manželky postaviť ho do svetla necitlivej osoby, ktorá chce vyhodiť manželku a svojho syna na ulicu. Manžel prosil a žiadal manželku, aby sa snažila nájsť si vlastné bývanie a opustiť jeho byt, aby ho manžel mohol predať. Manželka mala vyše 2,5 roka čas riešiť si otázku bývania, keďže vedela, že ich manželstvo je nefunkčné a bol podaný návrh na rozvod. Manžel na ňu apeloval, nakoľko sa jeho finančná situácia zhoršovala, pričom sa sám snažil pre manželku nájsť vhodné ponuky na bývanie, ktoré, ako je presvedčený, boli absolútne adekvátne, slušné až nadštandardné (na rozdiel od voľby manželky vo 1.000,- eur mesačného nájmu). Manželka zavádza súd, ak tvrdí, že manžela v apríli 2021 požiadala iba o príspevok na sťahovanie tak, ako tvrdí. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaslala manželovi diktát podmienok (manželka požaduje!), v zmysle ktorého je možné vyvodiť záver, že ak by manžel urýchlene splnil jej podmienky, manželka bola ochotná sa urýchlene odsťahovať z manželovho bytu a dokonca „nevyužiť“ možnosť odvolania voči rozhodnutiu súdu v časti určenia výšky výživného. Cituje časť „návrhu“ manželky predostretý právnou zástupkyňou manželky právnemu zástupcovi manžela: „. I. I. R.C. na A. K. C. U. I. C. K., J. O. B. O. po S. A. R. N. na S. V., J. N. Ú. A., J. S. N. U. preR. C. C. A. K. R. + S. R. C. + N. W. J. C. P. I. X.XXX,- E., J. N. Ú. R. I. I. R. O. V. C., W.. ak C. C. J. U. S. V. C. C. W., I. O. I. T. N.. J. S. N. C. I. U. R. C. J. X. po U. N. (C. N., ak T. D. K. V., D. R. I. H. R. D., Č. U. X. Č., O. T. R. V. K. B. R. C. J., J. O. B. A. XX.X.XXXX. O. O. C. S. U., Ž. K. C. J. O. naŠ. J. C. R. C. O. S. B. I. A. W. C. C. U. N. B. V. U., R. ak T. K. J. O. X. I. I. T. N.), O. I. R. I. N. na V. C. C. V. C. C., Č. D. W. R. N. R. A. J. O. XXXX.”. Manžel nikdy nedal manželke návrh, že dofinancuje leasing vozidla a toto vozidlo jej pripadne, nakoľko mu toto jeho finančná situácia nedovoľuje. Napriek tomu, že manžel nepristúpil na manželkine podmienky z jej návrhu v 04/2021, od tohto času ubehli 4 mesiace a manželka napriek proklamovanej snahe stále nebola schopná nájsť si v Bratislave nájomné bývanie zodpovedajúce jej situácii, výške príjmov a výdavkov, ako aj prijímaného výživného od manžela. Aj toto hovorí o tom, ako jej situácia vyhovuje a o tom, ako sú

jej prezentované tvrdenia len účelové a zavádzajúce. Manžel nikdy nenavrhol manželke, že jej prispeje z predaja bytu na kúpu nového bytu, nakoľko by sa takto sám obral o možnosť riešiť si akúkoľvek otázku vlastného bývania. Manželka má rovnako možnosť predať svoju nehnuteľnosť v Z. a získať tak potrebný finančný základ na riešenie kúpy vlastnej nehnuteľnosti. Manžel má stále za to, že týmto spôsobom manželka vo svojej podstate vydiera manžela, ktorý je v pätovej situácii a musí v podstate bez akéhokoľvek prispievania manželky hradiť všetky náklady spojené s hypotékou, bytom a vozidlom, ktoré užíva manželka, a zároveň je manželovi znemožnené predať jeho majetok a riešiť tak svoju finančnú situáciu a vlastné bývanie. Manžel podotýka, že svoje bývanie chce riešiť aj s ohľadom na ich maloletého syna tak, aby mal u neho zabezpečené vhodné a príjemné prostredie pri realizácii starostlivosti a styku otca so synom. Manželka pri svojich vyjadreniach o tom, ako sa uskromňuje, a ako jej manžel neprispieva nič navyše nad rámec výživného (čo nie je pravda viď vyjadrenie ďalej) opomína skutočnosť, že vyše 2,5 roka odkedy manžel opustil spoločnú domácnosť žije a býva v jeho byte, tento byt o rozlohe XXX m2 a užíva vozidlo D. M. a to bez akéhokoľvek zdieľania nákladov, resp. prispievania. Manželka je pri tom už 8 mesiacov riadne zamestnaná a poberá pomerne slušný mesačný príjem. K otázke nákladov na bývanie manžel uvádza, že súčasný nájom si hradí sám, pričom jeho súčasná partnerka mu finančne pomáha v súvislosti s výdavkami spojenými so stravou, domácnosťou a pod. Táto situácia nie je identická ani podobná so situáciou manželky ako to tvrdí, keďže manžel skutočne a reálne sám uhrádza všetky mesačné náklady na bývanie a vozidlo manželky už vyše 2,5 roka. To, že manželka kúpila napr. práčku je irelevantné, nakoľko tú práčku užíva výlučne ona a pri odsťahovaní si ju vezme do svojho bývania a bude naďalej užívať výlučne ona. Manžel rovnako ponúkol manželke, že si môže z domácnosti vziať akýkoľvek nezabudovaný nábytok, resp. spotrebiče podľa vlastnej úvahy a potreby. Čo sa týka vozidla D. M., manžel nesúhlasí s tvrdeniami manželky. Nakoľko už nezvládal a nebol schopný splácať naďalej leasing predmetného vozidla, navrhol manželke dve možnosti, a to odpredaj vozidla s tým, že sa vyplatí zostatkový leasing, a manžel sa vzdá v prospech maloletého a manželky akéhokoľvek jeho podielu na zostatkovej hodnote vozidla po jeho predaji a vyplatení leasingu. Manželka by si tak mohla zadovážiť slušné jazdené vozidlo bez zaťaženia leasingom, alebo manželka prevezme leasing vozidla na svoje náklady, pričom manžel sa aj v tomto prípade vzdá akýchkoľvek nárokov z doteraz vyplatených prostriedkov za akontáciu a leasing vozidla, alebo manžel odovzdá vozidlo leasingovej spoločnosti (čo je možné považovať za veľmi nevýhodnú a stratovú možnosť). Hoci manželka vo svojom vyjadrení uvádza, že netrvala a netrvá na vozidle značky D., vyvstáva otázka prečo si teda zvolila možnosť prevziať mesačný leasing, namiesto odpredania vozidla? Manžel doteraz splatil viac ako 70 % hodnoty vozidla, zostatok na splatenie predstavuje cca 6.000,00 eur. Manžel má za to, že keby sa vozidlo predalo za súčasnú reálnu cenu cca 20.000,- eur, tak by manželke zostalo z predaja a po zaplatená leasingu cca 14.000,- eur, čo predstavuje cenu 3 - 4 ročného jazdeného vozidla strednej triedy v slušnej výbave a bez finančného zaťaženia leasingom či úverom. Manželka sa napriek tomu rozhodla pre nákladnejšiu variantu a to pokračovať v leasingu vozidla, čo ju zaťaží sumou splátky leasingu vo výške 390,- eur mesačne. Manželka na jednej strane prezentuje svoje vysoké mesačné náklady a náklady na syna, tiež to, ako sa musí uskromňovať, na druhej strane sa však nechce vzdať luxusného vozidla a preberie na seba záväzok vo výške 390,- eur mesačne. Manželka vo svojom vyjadrení uvádza, že ponuku bývania, ktorú jej našiel manžel vyhodnotil jej realitný maklér za nevýhodnú a neadekvátnu cene, vzhľadom na ich stav a lokalitu (bola jej nájdená lokalita na K. ul., t.j. blízko pri K. a U. ulici). Manžel uvádza, že manželka si sama dala požiadavku na bývanie, a to aby byt mal tri izby, aby mohla presťahovať do nového bytu kompletnú detskú izbu maloletého syna, najlepšie teda 3-izbový byt s prázdnou izbou bez nábytku, s garážou a v centre mesta. Práve manželom zabezpečená ponuka X-izbového bytu na K. ul. spĺňala všetky požadované kritéria, pričom byt mal 80 m2, tri izby s prázdnou detskou izbou, vlastnú garáž, a to za cenu 680,- eur mesačne vrátane energií. Manžel má za to, že táto ponuka bola (aj vďaka Covid19 a pokles cien nájmov) bez pochybností veľmi výhodná a spĺňala pomerne náročné kritéria manželky. Napriek tomu manželka ani neprejavila snahu ohliadnuť byt osobne a namiesto toho si našla ponuku novostavby X-izb. bytu v centre mesta za sumu 1.050,00 eur mesačne čo predstavuje rozdiel takmer 400,- eur mesačne. Čo sa týka otázky kariéry, manžel už v čase, keď sa spoznal s manželkou vykonával funkciu lodného kapitána riečnej plavby. Manželka od počiatku poznala pracovnú náplň aj charakter zamestnania manželka a vedela do akých podmienok s manželom ide. Manžel mal už svoju kariéru pomerne stabilne vybudovanú a to, že jeho práca si vyžaduje pomerne časté cestovanie manželka vedela hneď na začiatku ich vzťahu. Manžel ju na to dokonca v začiatkoch upozorňoval. Na margo tvrdení manželky manžel uviedol, že počas ich vzťahu a manželstva mal lukratívnu kariérnu možnosť zúčastniť sa výberového konania na pozíciu Riaditeľa nautickej prevádzky. Keďže si však bol vedomý, že by sa tým skomplikovalo jeho súkromie a spôsob života (buď by musel opustiť Slovensko a presťahovať sa do Švajčiarska aj s rodinou, alebo by musel vždy v nedeľu večer odlietať do D. na celý pracovný

týždeň s návratom v piatok večer), napriek prísľubu zaujímavého finančného ohodnotenia, po dôkladnom zvážení, sa tejto možnosti účasti na výberovom konaní vzdal, a to aj napriek tomu, že si týmto v postate zastavil svoj kariérny rast. Tvrdenia manželky o tom, že všetky nákupy musela hlásiť manželovi sú absolútne zavádzajúce a dehonestujú osobu manžela. Manželka mala k dispozícii na využívanie vlastnú platobnú kartu k manželovmu bankovému účtu, ako aj vlastnú kreditnú kartu k jeho kreditnému účtu na jej meno, čo je v prípade potreby samozrejme preukázateľná skutočnosť prostredníctvom príslušnej banky. Ako manžel opakovane uvádza, manželka opomína, že vlastní vlastnú nehnuteľnosť v Z., ktorú môže obývať, resp. prenajať alebo predať a získať tak značné finančné prostriedky. Na dokončenie sprchového kútu a WC sú potrebné minimálne finančné prostriedky (cca 500,- eur vrátane montáže), je preto otázne, prečo si manželka už túto rekonštrukciu nezabezpečila, keďže 2,5 roka nemala žiadne výdavky spojené s bývaním, či prevádzkou a užívaním vozidla a na druhej strane si môže dovoliť leasing vozila za 390,- eur mesačne. Tvrdenie manželky, že manžel navýšil svoju hypotéku o 45.000,- eur (ktoré mal použiť údajne aj na dokončenie kúpeľne a WC v manželkinej nehnuteľnosti) a tieto prostriedky mal použiť údajne (podľa vedomostí manželky) na splatenie dlhov svojej súčasnej partnerky je hrubo zavádzajúce, nepravdivé a urážlivé aj voči súčasnej partnerke manžela. Manželka sa pri tomto závažnom tvrdení odvoláva na akési svoje vedomosti a bez predloženia čo i len jedného dôkazu vyslovuje tieto nepodložené dohady. Manžel navyšoval hypotéku o 35.000,- eur a nie o 45.000,- eur tak, ako to tvrdí manželka. Manželku pred tým požiadal o zúženie BSM v tomto rozsahu pôžičky, čo manželka odmietla a navýšenie dlhu podpísala dobrovoľne. Predmetné finančné prostriedky manžel investoval do svojej firmy, s cieľom zveľadiť jeho podnikanie a dosiahnuť tak lepšie výsledky a stabilitu budúcich príjmov a čiastočne ich taktiež využil na splatenie svojej pôžičky. Ide o fakty, ktoré sú v prípade potreby hodnoverne preukázateľné prostredníctvom príslušnej banky, na rozdiel od nepodložených urážlivých tvrdení manželky s odvolaním sa na jej vedomosti. Aj v tomto prípade ide podľa manžela o snahu manželky diskreditovať jeho osobu pred súdom. Čo sa týka prispievania na maloletého syna, aj v tomto sa tvrdenia manželky absolútne rozchádzajú s realitou a ide len o účelovú snahu vykresliť manžela ako otca, ktorý napriek svojim údajným možnostiam nad rámec výživného synovi nič neprispieva, nedopraje mu nič navyše a nejaví o neho záujem (okrem jednej bundy a nohavíc). Naopak, manžel svojmu maloletému synovi v rámci možností prispieva aj nad rámec výživného, čo v konečnom dôsledku na rozdiel od ďalších nepodložených tvrdení a obvinení manželky preukazuje súdu doložením dokladov o kúpe napr. bicykla, helmy, batohu, LEGO, herná konzola Xbox a pod. Na manželkinu žiadosť jej manžel taktiež poslal napr. sumu 150,- eur (na oblečenie pre syna). Samozrejme, keď manžel trávi čas so synom, zabezpečuje mu plnohodnotnú starostlivosť, stravu, vstupné na obľúbené aktivity, potrebný odev, hygienu a iné bežné potrebné výdavky. Nie je pravda, že manžel odmietol oslavu maloletému synovi. Otec ponúkol synovi, že mu kúpy darček podľa jeho výberu (samozrejme primeraný), nakoľko zorganizovanie oslavy považoval za finančne náročné. Pre mnohé deti a ich rodičov sú takéto oslavy finančne nedostupné a manžel považoval za prospešnejšie pre syna urobiť mu radosť darom podľa jeho výberu. Čo sa týka ďalších pravidelných výdavkov na maloletého syna, manžel uviedol, že tanečnú školu a tábor zaplatila manželova teta, ako napr. aj topánočky na tancovanie a pod., čo opätovne v prípade potreby vie manžel preukázať. Na zakúpení tanečného oblečenia sa manželia podieľali spoločne. Manželka však okrem iných ani tieto potreby pre maloletého s manželom nekomunikuje, pričom všetky tieto záležitosti rieši cez malého, ktorý neraz tlmočí otcovi skreslené informácie - svoje vlastné potreby (hračky a pod.), ktoré ako dieťa prirodzene uprednostní pred praktickými a potrebnými vecami. Podľa posledných dostupných informácií maloletý do tanečného tábora nejde z dôvodu následnej nutnej karantény matky, keďže tábor sa nachádza v Čechách. Aj v prípade, ak by maloletý na tábor nastúpil, podľa dohody by tieto výdavky pre malého hradila manželova teta, rovnako ako manželka aj manžel prináša kvôli a pre rodinu a dieťa obety čo sa týka jeho voľného času a práce, náročných pracovných ciest a práce po nociach. Mnoho času, starostlivosti a pomoci s maloletým venuje manželova rodina (tety). Rovnako tak manžel ponúkol manželke občasnú pár hodinovú pomoc a opatrovanie maloletého od jeho matky, keď to manželka napr. z dôvodu pracovnej vyťaženosti potrebuje, čo však ona odmietla. Manželka podľa otca opäť súd zavádza, keď opisuje priebeh starostlivosti a záujem manžela - otca o maloletého syna. Manžel v rámci možností a rozvrhu aktivít syna chodieva so synom von, na kúpalisko, bicyklovať, učia sa spolu podľa zadaných úloh a pod. Počas školského roka sú ich spoločné aktivity obmedzené napr. z dôvodu pravidelnej tanečnej maloletého, ak ho manžel po škole odvezie, čaká tam na neho a následne idú spolu buď k otcovi domov alebo von, podľa toho na čo ma syn chuť a náladu robiť. Na playstation sa otec hráva často spolu so synom čo neznamená, že mu „strčí“ do ruky joystick tak, ako to práve robí manželka. Otec sa hrá so synom spoločne, čo znamená, že buď pretekajú v rôznych pretekárskych hrách, alebo spoločne zdolávajú logické prekážky napr. v Lego hrách a pod. Preto snaha manželky vykresliť manžela ako otca, ktorý len synovi dá do ruky ovládač, aby sa o neho

nemusel starať je opäť len klamstvom a snahou o diskreditovanie role a úlohy manžela ako otca v živote maloletého. Hoci manželka vo svojom vyjadrení uvádza, že nijakým spôsobom styk manžela - otca s maloletým synom neobmedzuje a snaží sa ich vzťah rozvíjať, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Aj podľa vyjadrenia samotného syna manželka ako matka vyvíja na syna nátlak, aby u otca neprespával, pričom práve maloletý syn sa otcovi vyjadril, že si to mama nepraje, aby prespával u otca. Manžel už viackrát túto možnosť aj s ohľadom na pokročilý vek syna navrhol, a to aj cez školský rok, že nebude musieť večer voziť syna domov k matke, ktorá tak bude mať aj priestor pre seba, pričom syna by následne ráno odviezol do školy. Manželka však s týmto výslovne nesúhlasila. Nastal aj prípad, keď manžel - otec so synom do 20:30 čakali spoločne na manželovom byte, kedy sa manželka vráti domov, ktorá počas toho nereagovala na manželove telefonáty ani sms. Manžel jej v reakcii na to napísal, že keď do 21:00 nebude doma, vezme malému potrebné veci, pôjdu k manželovi, kde by syn prespal a ráno by ho manžel zaviezol do školy. Pred 21:00 sa však manželka ozvala a následne prišla, pričom bezprostredne na to manžela slovne napadla, s tým, že ako si to predstavuje zobrať malého spať k sebe, keďže ona si to výslovne neželá. Podľa manžela je tak maloletý syn neustál vystavený tlaku, keďže sú mu predostierané klamlivé informácie. Sám od seba sa syn pri hre s otcom vyjadrí, že „. R. O. I. P. J. T.. Manželka sa snaží navodiť dojem, že ona svojím prístupom všetko manželovi umožňuje, pričom si však prispôsobuje svoje tvrdenia tak, ako to vyhovuje jej predstavám a cieľom. Podľa manžela ide o veci a záležitosti, ktoré by si mali dospelí riešiť medzi sebou konštruktívne vhodnou komunikáciou, neriešiť to s a pred maloletým a zaťahovať ho takto do akýchkoľvek konfliktov. Manžel má od syna napríklad vedomosť, že mu manželka interpretuje súčasnú situáciu ako to, že ho chce otec obrat o jeho izbičku a pod. Maloletý syn je z toho prirodzene zmätený, a keď je s otcom pýta sa ho na tieto skutočnosti. Aj keď sa mu manžel snaží situáciu vysvetliť a podať jemu vhodným spôsobom, vysvetliť, že ho obaja rodičia napriek celej situácii nadovšetko majú radi a sú tu pre neho, obáva sa, že zo strany manželky je ako otec vykresľovaný synovi nevhodne a v negatívnom svetle. Vo zvyšku sa manžel pridržiava svojich doterajších vyjadrení, tvrdení a návrhov a s poukazom na svoje vyjadrenie k odvolaniu manželky navrhuje, aby Krajský súd Bratislava ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -197 zo dňa 08.03.2021 v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

11. Manželka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne vyjadrila k vyjadreniu manžela, pričom zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Pokiaľ ide o bývanie v byte manžela manželka uviedla, že manžel ju nikdy neprosil, aby sa s maloletým z jeho bytu vysťahovala, ale jednoducho to manželke oznámil dokonca tak, že ich aj s maloletým dá vysťahovať z bytu, respektíve ich vyhodí. Uvedené dokonca necitlivo oznámil aj v prítomnosti maloletého. Maloletý plakal a vravel, že manžela kvôli tomu nenávidí. Manželka napriek tomu neustále maloletému hovorí, ako ho manžel miluje, nikdy sa nesnažila a ani sa nesnaží vzťah medzi maloletým a manželom pokaziť, práve naopak snaží sa ho prehlbovať podporovať. Napriek tomu má manželka sa to, že s maloletým žijú pod neustálym tlakom a vyhrážaním sa zo strany manžela, či už formou jeho telefonátov, správ alebo e-mailov, ako sa majú okamžite z bytu vysťahovať a presťahovať sa do Z.. Matka poukázala na to, že maloletý odmieta opustiť svoju izbu, pri ohliadke bytu si ju dokonca sa zabarikádoval, aby tam nemohli ísť cudzí ľudia. Manželka taktiež v rámci svojho vyjadrenia potvrdila, že prebrala leasing na auto zn. D. M. a priebežne tretí mesiac uhrádza náklady spojené s týmto leasingom. Má za to, že tak musela urobiť, nakoľko si nemohla dovoliť zostať bez auta aj v súvislosti so zabezpečovaním potrieb a vozenia maloletého do školy, či na tréningy, pričom maloletému sľúbila, že o auto neprídu. Má za to, že týmto jej postupom nejde o žiaden rozmar, či odmietnutie zbaviť sa luxusného vozidla. Pokiaľ ide o tvrdenie manžela, že má možnosť predať nehnuteľnosť v Z. manželka uviedla, že ide o malý X-izbový rodinný dom, ktorého trhová hodnota je nízka a jeho predajom by nezískala dostatočné finančné prostriedky na vlastné bývanie. K tvrdeniam manžela aj o možnosti dokončenia sprchového kútu a WC uviedla, že prioritou pre ňu bolo zabezpečiť si auto, aby mohla maloletého voziť a nie financovať kúpeľňu a WC v dome, kde sa maloletý s manželkou nie veľmi často zdržiavajú, nakoľko majú všetky aktivity v Bratislave. K tvrdeniam navrhovateľa ohľadne platobnej karty uviedla, že manželka mala k dispozícii platobnú kartu, napriek tomu všetky nákupy musela hlásiť t.j. o všetkých nákupoch a výdavkov musel byť manžel informovaný, a všetky nákupy taktiež musel schváliť. Pokiaľ ide o výdavky manžela nad rámec výživného k tomuto uviedla, že sa jedná len o darčeky pre maloletého, či už na Vianoce alebo k narodeninám. Inak nad rámec výživného manžel nekupuje a nefinancuje maloletému nič. Pokiaľ ide o tvrdenie, že manželova teta zaplatila maloletému tanečný tábor, manželka uviedla, že sa jednalo o darček k jeho narodeninám, avšak už anglický tábor a výlety, či dovolenku hradila ona sama. Poukázala na to, že sa veľakrát snažila manželovi oznámiť, čo maloletý potrebuje kúpiť, avšak manžel uvedené ignoruje a robí všetko len podľa svojho uváženia a svojej ľubovôle. Následne sa manželka v rámci svojho vyjadrenia podrobne vyjadrila k realizácii styku

manžela s maloletým. Taktiež sa ohradila voči tvrdeniu manžela, že by mala vyvíjať na maloletého nátlak, aby u manžela neprespával. Poukázala na to, že sám maloletý manželku prosil, aby u neho nemusel prespávať. Uvedené vie potvrdiť aj manželova matka, ktorá bola svedkom toho, ako maloletý zareagoval, keď sa ho spýtala, či bude spať u manžela. Maloletý začal plakať, manželova matka bola z toho šoku. Aj napriek odmietavému prístupu maloletého, manželka maloletého podporuje v tom, aby sa s manželom stretával, dôkazom toho je aj styk otca s maloletým. Nikdy sa nesnažila ich vzťah narúšať, práve naopak. Akonáhle jej manžel napíše SMS, kedy si príde pre maloletého manželka nie je nikdy proti, a každému styku v plnej miere vychádza v ústrety a umožňuje plnohodnotné stretávanie sa otca s maloletým, aj keď musí kvôli tomu často krát meniť svoj alebo maloletého program. V rámci svojho vyjadrenia zdôraznila, že manžel nechal v byte odpojiť Magio, a súčasne jej nepomohol vymeniť žiarovky v byte, a preto má za to, že manžel svojím správaním evidentne nesleduje najlepší záujem a potreby maloletého. Taktiež sa manžel napríklad nezaujímal o to, ako dopadol maloletý na svojej prvej veľkej tanečnej súťaži, nakoľko mu nezavolal ani nenapísal. Podľa názoru matky záujem manžela o maloletého nie je ani zďaleka taký, ako sa snaží deklarovať v tomto konaní. Taktiež zdôraznila, že náklady na maloletého toho budú rásť, nakoľko sa začína profesionálnejšie venovať tancu. V ostatnom sa pridržiava svojich vyjadrení a žiadal odvolací súd, aby rozhodol v zmysle podaného odvolania t.j. jej odvolacieho návrhu.

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.10.2022 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.

14. Podľa Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Vykonaným dokazovaním mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, nie sú si navzájom oporou. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že manželia od decembra roku 2018 spolu nežijú, manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrení manžela tento nechce obnoviť manželské spolužitie, uviedol, že má partnerku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, obnovenie manželského spolužitia preto podľa jeho vyjadrenia neprichádza do úvahy, manželka však naopak má za to, že by chcela obnoviť manželské spolužitie, pričom zdôraznila, že uvedený odchod manžela zo spoločnej domácnosti považuje za prechodný resp. dočasný. Odvolací súd má za to, že je potrebné pri rozhodovaní zohľadniť názor každého z účastníkov, avšak obaja manželia mali dostatočne dlhý časový priestor k tomu, aby vyvinuli snahu manželské spolužitie obnoviť. Ak sa im to od roku 2018 a následne aj po podaní návrhu na rozvod manželstva t.j. od roku 2019 do roku 2022 nepodarilo, nie je predpoklad, že zamietnutím návrhu na rozvod manželstva dôjde k reálnemu obnoveniu manželského spolužitia. Zachovanie iba formálneho manželstva nie je v tomto prípade splnením účelu manželstva a jeho základných funkcií. Z uvedeného je možné ustáliť záver, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií manželstva, pričom tento stav je dlhodobý. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie účastníkov ako manželov, neochotu navrhovateľa žiť v spoločnej domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému nie je predpoklad, že by títo manželské spolužitie obnovili. Na základe uvedeného súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, a odvolací súd predmetný výrok vzťahujúci sa k rozvodu manželstva, ako vecne a právne správny potvrdil (, ).

16. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloletého T., bola s ohľadom na všetky okolnosti ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých

životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

17. Z obsahu odvolania matky vyplýva, že matka v rámci svojho odvolania namietala výšku výživného na maloletého, s poukazom na vysoký príjem otca a jeho životnú úroveň, ale aj s poukazom na výdavky maloletého T.. Na argumenty matky uvedené v odvolaní odvolací súd uvádza, že matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého vo výške cca 1.420,- eur, pričom do uvedených nákladov matka zahrnula aj pomerné náklady na budúci nájom bytu, náklady na hypotéku matky (dom v Z.), náklady na opatrovateľku. Tieto výdavky matky zahrnuté do výživného považuje odvolací súd za problematické, respektíve za sporné, a súčasne niektoré výdavky ako napr. výdavky na stravu vo výške 300,- eur mesačne na dieťa považuje odvolací súd za nadhodnotené. Je nepochybné, že matka má s maloletým T. bežné výdavky týkajúce sa stravy, oblečenia, obuvi, kozmetiky, hlavne za situácie, že maloletý má zvýšené výdavky z dôvodu kožného ochorenia. Preto aj vyššie výdavky na kozmetiku týkajúce sa špeciálnych krémov, respektíve poplatkov na kožnej klinike, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené záujmovými aktivitami maloletého (tanec) t.j. individuálne tréningy, vystúpenia, sústredenia, oblečenie, topánky, považuje odvolací súd za odôvodnené. Na druhej strane však treba uviesť, že matka nemá výdavky v súvislosti s bývaním, nakoľko výdavky na bývanie uhrádza otec, a preto súd prvej inštancie správne ustálil, že budúci nájom bytu matky do jej reálnych výdavkov nepatrí. Inými slovami, otec aj týmto spôsobom t.j. uhrádzaním hypotéky a poplatkov za byt, v ktorom býva maloletý spolu s matkou si plní časť vyživovacej povinnosti voči maloletému. Aká situácia nastane v budúcnosti, t.j. aký byt si matka prenajme, respektíve kúpi, kto bude uhrádzať poplatky spojené s bytom a ako sa na týchto výdavkoch bude podieľať druhý rodič - otec, ešte nie je presne ustálené, a preto ani takéto budúce výdavky matky nie je možné toho času považovať za oprávnené. Rovnako správne súd prvej inštancie do reálnych výdavkov matky na maloletého T. nezapočítal ani výdavky na opatrovateľku, jednak z dôvodu, že tieto matke reálne nevznikli, ale taktiež z dôvodu, že otec v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že je ochotný matke s maloletým pomáhať tak, aby výdavky na opatrovateľku matka nemusela vynakladať. Za tohto skutočného stavu by nebolo správne matke takéto budúce výdavky na maloletého T., ktoré reálne nemusia vzniknúť započítať. V prípade, že by matka v konaní pred súdom preukázala (aj v budúcnosti), že otec nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o maloletého a to buď sám, alebo prostredníctvom svojej rodiny, mohli by byť v budúcnosti takéto výdavky matky, považované za oprávnené, avšak až potom, ako budú zo strany matky aj reálne vynaložené. Otec taktiež dlhodobo uhrádzal matke náklady na leasing motorového vozidla, slúžiacemu aj pre potreby maloletého, a týmto spôsobom nepochybne zabezpečoval nielen vyššiu životnú úroveň matky, ale aj ich maloletého syna. Tieto výdavky si však už cca od 08/2021 hradí matka sama, avšak za situácie, že otec uhradil cca 70 % ceny motorového vozidla, čo je z hľadiska zabezpečenia vyššej životnej úrovne matky a maloletého taktiež podstatné.

Inými slovami otec úhradou 70 % ceny motorového vozidla, zabezpečil matke a maloletému vyššiu životnú úroveň. Bez ohľadu na výdavky vzťahujúce sa k motorovému vozidlu má odvolací súd za to, že výdavky na maloletého T. aj spolu so zvýšenými výdavkami na kozmetiku, lieky (krémy) a zvýšenými výdavkami súvisiacimi so záujmovými aktivitami maloletého (tanec, topánky, sústredenia, tréningy) nepresahujú mesačne sumu 600,- eur mesačne. Preto, ak otec prispieva na maloletého sumou 400,- eur mesačne, a zároveň uhrádza poplatky spojené s bývaním v byte, kde býva maloletý, odvolací súd za tohto skutočného stavu nevidí dôvod k navýšeniu výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého T., nakoľko otec si hradením poplatkov za byt plní aj časť svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému. Pokiaľ ide o vysokú životnú úroveň otca, respektíve jeho vysoký príjem v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec má skutočne vysoký príjem cca 5.400,- eur až 5.600,- eur, a zároveň je spoločníkom a konateľom spoločnosti O., I..W..V.., pričom z uvedenej spoločnosti nepoberá žiadnu odmenu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec má okrem maloletého T. ešte dve vyživovacie povinnosti a to k maloletému K. T., nar. XX.XX.XXXX vo vzťahu ku ktorému si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 265,- eur mesačne a k maloletému W. J. nar. XX.XX.XXXX, vo vzťahu ku ktorému si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 400,- eur mesačne. Otec vlastní nehnuteľnosť na J. X/C, C. D., v ktorej však toho času reálne býva matka s maloletým T., a za ktorú uhrádza reálne výdavky vo výške 1.800,- eur úver + 300,- eur mesačné poplatky spojené s užívaním bytu. Otec toho času býva v nájme, za ktorý mesačne uhrádza sumu cca 850,- eur. Za tohto skutočného stavu možno uzavrieť, že maloletý T. sa primeraným spôsobom podieľa na životnej úrovni svojho otca, nakoľko žije spolu s matkou v byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, a za ktorý otec uhrádza všetky poplatky. Rovnako tak otec zabezpečil vyššiu životnú úroveň maloletého aj prostredníctvom toho, že uhradil cca 70 % ceny motorového vozidla zn. D. M. a toto ponechal matke po prevzatí leasingu do užívania. Pri sčítaní všetkých trov vyživovacích povinností otca (265,- eur + 400,- eur + 400,- eur + poplatky za byt na J. X/C, C. D.) je zrejmé, že výsledná suma t.j. suma vo výške viac ako 1.100,- eur predstavuje cca 20 % zaťaženia príjmu otca, čo je s ohľadom na konštantnú judikatúru primerané, samozrejme s prihliadnutím na skutočnosť, že výživné bude vekom maloletých detí rásť, pričom jeho výška je rovnako ovplyvnená zmenou pomerov na strane oboch rodičov.

18. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nevzhliadol dôvod pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie a tento rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku o rozvode manželstva a vo výroku o výživnom na maloletého T. ako vecne a právne správny potvrdil (, ).

19. Pokiaľ ide o formálne podané odvolanie matky a to odvolanie podané do výroku o zverení maloletého, do výroku o zastupovaní a správe majetku a do výroku o úprave styku v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že matka sa takpovediac odvolala voči týmto výrokom iba formálne (z dôvodu podaného odvolania voči výroku o rozvode manželstva), však reálne svoje odvolanie do týchto výrokov žiadnym spôsobom neodôvodnila. Na základe uvedeného a to aj napriek absencii odvolacích dôvodov vo vzťahu k týmto výrokom odvolací súd odvolanie matky voči výroku o zverení, o zastupovaní a správe majetku maloletého a o úprave styku ako vecne správne potvrdil, nakoľko odvolací súd s poukazom na ustanovenie nie je viazaný rozsahom odvolania a s poukazom na ustanovenie nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi. Inými slovami, odvolací súd v rámci týchto napadnutých výrokov nezistil potrebu ich zmeny resp. zrušenia, s ohľadom na dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie, a preto aj tieto formálne napadnuté výroky ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

20. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

21. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).