Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ek/3996/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: HASCO Hasenclever GmbH+Co KG, so sídlom Römerweg 4, 58513 Lüdenscheid, právne zast.: bnt attorneys-at-law, s. r. o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 35 886 978, proti povinnému: Profika Sk, s. r. o., so sídlom Bernolákova 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 650 544, o vymoženie 4.747,30 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Liščák, so sídlom exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 012 040, pod sp. zn. 309EX 105/22, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. 06. 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. 06. 2022 z a m i e t a.

II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. 06. 2022 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. 06. 2022 vyššia súdna úradníčka na návrh povinného zastavila exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a rozhodla o trovách exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnila skutočnosťou, že povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uvádza, že uvedená pohľadávka je pohľadávkou, ktorá je v exekúcii nevymáhateľnou, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá mala byť uplatnená prihláškou v rámci reštrukturalizácie. Lustráciou v Obchodnom vestníku bolo zistené, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 03. 2020, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku 62/2020, K027619, dňa 30. 03. 2020 súd začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi (povinnému). Následne Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 04. 2020, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku 80/2020, K034161, dňa 27. 04. 2020 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka (povinného), uznal toto konanie za hlavné insolvenčné konanie, ustanovil do funkcie správcu: JUDr. Zuzanu Dobrovanov Šimovú, so sídlom kancelárie M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, značka správcu S1484, vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie (odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácii v Obchodnom vestníku), a uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o povolení reštrukturalizácie známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko, alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Následne Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 12. 2020, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku 244/2020, K0090582, dňa 18. 12. 2020 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Ďalej vyššia súdna úradníčka poukázala na to, že insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo. To znamená, že ak sa začalo insolvenčné konanie na území Slovenskej republiky, riadia sa účinky tohto konania právom Slovenskej

republiky, k čomu poukázala aj na článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie“). Vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní bolo preukázané, že táto pohľadávka vznikla v roku 2019. Reštrukturalizácia bola povolená 27. 04. 2020, čo je okamih začatia reštrukturalizácie. Od tohto momentu je možné uplatňovať si svoje nároky len v rámci reštrukturalizácie spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, a teda prihláškou. V prípade, ak si oprávnený (veriteľ) riadne a včas neuplatní svoj nárok voči povinnému (dlžníkovi) prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu zaniká. Po oboznámení sa s priebehom reštrukturalizačného konania bolo preukázané, že oprávnený si svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neuplatnil. Zároveň, vyššia súdna úradníčka konštatovala, že pohľadávka oprávneného nie je prednostnou pohľadávkou ( o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“)), ale ide o pohľadávku, ktorá sa mala v rámci reštrukturalizácie uplatniť prihláškou tak, ako to stanovuje . Ak oprávnený si túto pohľadávku neuplatnil, nemôže očakávať jej splnenie od povinného, nakoľko právo oprávneného vymáhať si takýto nárok zaniklo potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom (t. j. 18. 12. 2020). Vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré uviedol oprávnený, a teda, že nebol o reštrukturalizácii upovedomený prostredníctvom individuálneho oznamu reštrukturalizačným správcom, ani povinným, vyššia súdna úradníčka poukázala práve na Článok 54 Nariadenia. Na toto nariadenie odkazuje aj priamo Uznesenie, ktorým bola povolená reštrukturalizácia, pričom práve správcovi bola uložená povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o povolení reštrukturalizácie známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko, alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike spôsobom podľa článku 54 Nariadenia. Z Obchodného vestníka bolo preukázané, že Oznámením správcu zo dňa 28. 04. 2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 84/2020, K 035651 dňa 04. 05. 2020 správca vyzval zahraničných veriteľov na prihlásenie pohľadávok, čo potvrdil aj správca, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že boli všetci zahraniční veritelia informovaní o povolení reštrukturalizácie prostredníctvom Výzvy zahraničným veriteľom na prihlásenie pohľadávok zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 84/2020 zo dňa 04. 05. 2020. Vyššia súdna úradníčka v tejto súvislosti poukázala, že v žiadnom článku Nariadenia nie je uvedené, že by mal správca individuálne informovať každého veriteľa povinného (dlžníka) samostatne. Tvrdenie oprávneného preto považovala za nedôvodné vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke. Na základe uvedeného tak vyššia súdna úradníčka konštatovala, že mala v danom konaní za preukázané, že oprávnený (ako veriteľ) si mal a mohol svoju pohľadávku uplatniť v rámci reštrukturalizačného konania. Keďže však oprávnený svoju pohľadávku neuplatnil riadne a včas prihláškou, pričom nejde o prednostnú pohľadávku, jeho právo vymáhať tento nárok voči dlžníkovi zaniklo, a to ku dňu 18. 12. 2020 (potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom). Je v záujme oprávneného, aby sa aktívne zaujímal o svoje práva v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len bdelým). Ak je oprávnený pasívny v prípade, ako je tento, teda že si svoju pohľadávku riadne a včas neprihlásil, je si vedomý toho, že môže svoje práva strácať. Nemôže byť na ťarchu povinného skutočnosť, že oprávnený nevyužil dostupné prostriedky na uplatnenie svojho práva v rámci reštrukturalizácie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti tak zaniklo právo oprávneného vymáhať pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, pričom táto skutočnosť nastala ešte pred začatím exekučného konania, t. j. pred 23. 11. 2021. Po posúdení všetkých dôvodov tak vyššia súdna úradníčka mala za to, že tu existuje dôvod, pre ktorý je potrebné prebiehajúcu exekúciu v celom rozsahu zastaviť.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd sa právnou kvalifikáciou uvedenou v napadnutom uznesení dopustil nesprávneho právneho posúdenia kľúčových právnych noriem aplikovateľných na prejednávaný prípad, a to čl. 54 bodov 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie“), ktoré sa týkajú postupu informovania zahraničných veriteľov dlžníka. V prvom rade, hoci konajúci súd správne vyhodnotil, že v predmetnom prípade sa ako rozhodné právo aplikuje právo Slovenskej republiky, opomenul zohľadniť, že Nariadenie ako právny akt sekundárneho práva EÚ má prednosť pred tými ustanoveniami slovenského o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré sú s ním v kolízii. Inými slovami, tam, kde ustanovenie Nariadenia priamo stanovuje určité práva a povinnosti odchylne od ustanovení , prípadne iného vnútroštátneho právneho aktu, uplatní sa ustanovenie Nariadenia namiesto dotknutých ustanovení , resp. iného vnútroštátneho aktu. V čl. 54 bode 1 Nariadenia je jasne vyjadrená povinnosť správcu informovať známych zahraničných veriteľov, pričom v bode 2 uvedeného článku Nariadenia je táto povinnosť bližšie špecifikovaná v tom zmysle, že jednotlivých známych zahraničných veriteľov

je potrebné informovať individuálne, teda samostatným oznámením každému jednému z nich. Gramatickým výkladom dotknutých ustanovení Nariadenia teda opäť nevyhnutne treba dospieť k tomu, že známych zahraničných veriteľov je potrebné informovať o začatí insolvenčného konania (respektíve reštrukturalizačného konania) individuálne, teda každého z nich osobitne. Tá interpretácia, ktorú prezentoval konajúci súd v Uznesení - že je postačujúce, ak správca jediným oznámením v slovenskom Obchodnom vestníku informuje zahraničných veriteľov o povolení reštrukturalizácie voči povinnému - je v zásadnom rozpore s vyššie uvedeným účelom Nariadenia a princípom informovanosti zahraničných veriteľov. Pri absencii jednotného celoeurópskeho insolvenčného registra, s ktorým by bola spojená formálna a materiálna publicita záznamov v ňom uvedených, rozhodne nemožno informačné povinnosti správcu voči veriteľom so sídlom v iných členských štátoch EÚ „vybaviť“ jediným neadresovaným oznámením vo vnútroštátnom registri jediného štátu. Je zrejmé, že takýmto oznámením spravidla nedôjde k informovaniu zahraničných veriteľov, keďže takéto oznámenie sa im nezasiela. Pri tomto postupe sa tak zahraniční veritelia de facto nikdy nedozvedia o skutočnosti, že voči ich dlžníkovi bol vyhlásený konkurz, resp. povolená reštrukturalizácia. Konajúcim súdom osvojená interpretácia čl. 54 bodov 1 a 2 Nariadenia je tak aj vzhľadom na vyššie uvedený účel Nariadenia zjavne nesprávna a právne neprípustná. Na podporu tohto záveru oprávnený ďalej poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov z iných členských štátov EÚ. Keďže v predmetnom prípade oprávnenému nebolo povolenie reštrukturalizácie voči povinnému oznámené spôsobom, ako to v zmysle vyššie uvedenej rozhodovacej praxe zahraničných súdnych autorít stanovuje Nariadenie, platí, že pohľadávka oprávneného voči povinnému ani jej vymáhateľnosť nie je uvedenou reštrukturalizáciou nijako dotknutá a nič nebráni tomu, aby bolo vo vzťahu k pohľadávke oprávneného ďalej vedené predmetné exekučné konanie.

3. Povinný vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, v súlade so zákonnými ustanoveniami, má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne ho vyhodnotil a vec správne právne posúdil. Sťažnosť oprávneného je nedôvodná, pretože oprávnený sa mylne domnieva. že povinný neoznámil oprávnenému ako svojmu veriteľovi, že je v reštrukturalizačnom konaní. Reštrukturalizačný správca v súlade s Nariadením informovala oprávneného o predmetnom reštrukturalizačnom konaní a vyzvala ho na prihlásenie si pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie a to prostredníctvom Obchodného vestníka zverejneného v OV č. 84/ 2020 dňa 04. 05. 2020, ktoré vyvoláva účinky voči všetkým zahraničným veriteľom. Súd prvej inštancie správne uviedol, že Nariadenia nevyplýva, že by mal správca samostatne informovať každého veriteľa o reštrukturalizačnom konaní dlžníka nejakým osobitným podaním. Zároveň povinný súdu predložil mailovú komunikáciu s oprávneným, z ktorej vyplýva, že povinný dňa 17. 01. 2020 oznámil oprávnenému, že dňa 15. 01. 2020 bolo v obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania (išlo o prvotné začatie reštr. konania), preto vyjadrenie oprávneného, že nemal vedomosť a že mu nebolo oznámené začatie reštrukturalizačného konania voči povinnému sa nezakladá na pravde.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa , začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať, g) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

11. Podľa , povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

12. Podľa , zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

13. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

14. Vychádzajúc z obsahu podanej sťažnosti je zrejmé, že oprávnený sa domáha vedenia exekúcie napriek povolenej reštrukturalizácii voči povinnému z dôvodu, že povolenie reštrukturalizácie mu nebolo oznámené spôsobom, ako to stanovuje Nariadenie. Pohľadávka oprávneného voči povinnému ani jej vymáhateľnosť tak nie je uvedenou reštrukturalizáciou nijako dotknutá a nič nebráni tomu, aby bolo vo vzťahu k pohľadávke oprávneného ďalej vedené predmetné exekučné konanie. S uvedeným právnym záverom oprávneného však sťažnostný súd nemôže súhlasiť, pretože tento nemá oporu v žiadnej právnej norme (či už v rámci Nariadenia alebo v rámci ustanovení ).

15. Treba zdôrazniť, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ). Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia a ďalším obsahom súdneho spisu tak musí sťažnostný súd konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vo výroku vecne správne. Sťažnostný súd sa stotožnil s rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky vo výrokovej časti a v časti skutkových zistení a na zdôraznenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia uvádza primárny dôvod, ktorý bráni vedeniu exekúcie a pre ktorý tak bolo nutné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť.

16. Opätovne súd prvej inštancie zdôrazňuje, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu Lüdenscheid zo dňa 11. 09. 2020, č. , ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11. 09. 2020 (ďalej len „exekučný titul“). Sťažnostný súd ďalej považoval za nesporné s poukazom , že exekučným titulom bola oprávnenému priznaná pohľadávka, ktorá vznikla v roku 2019 a že súčasne sa nejednalo o prednostnú pohľadávku v zmysle , keďže uvedené skutočnosti oprávnený výslovne nepoprel. Spornou v konaní sa stala otázka vymáhateľnosti pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu vzhľadom na to, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 03. 2020, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku 62/2020, K027619, dňa 30. 03. 2020 súd začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - povinnému a následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 04. 2020, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku 80/2020, K034161, dňa 27. 04. 2020, povolil reštrukturalizáciu dlžníka - povinného. Napokon, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 12. 2020, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku 244/2020, K0090582, dňa 18. 12. 2020 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.

17. V súvislosti so začatím reštrukturalizačného konania a povolením reštrukturalizácie správne vyššia súdna úradníčka konštatovala, že právne účinky a postup tejto formy insolvenčného konania sa riadi slovenskou právnou úpravou, a teda ustanoveniami tak, ako to uvádza aj Nariadenie a čo napokon nebolo v konaní ani sporné. Všeobecne možno povedať, že reštrukturalizačné konanie je osobitný druh civilného konania, v ktorom veritelia vymáhajú svoje pohľadávky. Je to špecifické konanie, pretože má aj ďalšie funkcie. Slúži na ekonomické ozdravenie podnikateľských subjektov, ktorým sa umožňuje zbaviť časti dlhov. Tak, ako v iných konaniach, aj v reštrukturalizačnom konaní si musí veriteľ uplatniť svoje právo, ak chce, aby jeho pohľadávka, spravidla jej časť bola uspokojená. Reštrukturalizačné konanie môžeme zaradiť medzi tzv. kolektívne konania, v ktorých dochádza k súbehu veriteľov. V reštrukturalizačnom konaní sú štyri základné skupiny pohľadávok: a) prednostné, b) podmienené, c) ktoré sa uplatňujú prihláškou, d) vylúčené z uspokojenia. Prednostné pohľadávky sú také, ktoré sa nemusia uplatňovať prihláškou ( - odmena správcu, nepeňažné pohľadávky, nové pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizačného konania), nepôsobia na ne právne účinky začatia ani povolenia reštrukturalizácie a tieto pohľadávky možno uplatňovať priamo u dlžníka, uplatniť ich na súde alebo ich vymáhať. Podmienené pohľadávky sú také, ktoré ešte nevznikli ( ) a prihlasujú sa do reštrukturalizácie prihláškou. Rozhodujúcou skupinou pohľadávok, ktoré sa uplatňujú prihláškou, sú tie pohľadávky, ktoré vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Medzi vylúčené z uspokojenia patria podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo pohľadávok časovo určené. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 956-958) Vo vzťahu k veriteľom, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávka do reštrukturalizácie, je negatívnym dôsledkom reštrukturalizácie skutočnosť, že zaniká ich právo na vymáhanie týchto neprihlásených pohľadávok ( ), pričom týmto následkom dochádza vlastne k „ozdraveniu“ dlžníka.

18. Ako už sťažnostný súd konštatoval vyššie, v prejednávanej veci nebolo sporným, že exekučným titulom bola oprávnenému priznaná pohľadávka zo skupiny pohľadávok, ktoré sa v rámci reštrukturalizácie uplatňujú prihláškou, teda pohľadávka, ktorá vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku a nie je prednostnou a ani pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia. V dôsledku uvedeného tak vo vzťahu k právnym účinkom začatia reštrukturalizačného konania bolo potrebné aplikovať , ktorý upravuje, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno po začatí reštrukturalizačného konania začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. Z dikcie predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že je irelevantné či si veriteľ aj svoju pohľadávku skutočne do reštrukturalizácie aj prihlásil, pretože citované ustanovenie sa vzťahuje na akúkoľvek pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. V nadväznosti na uvedené je potom pre exekučné konanie, a teda samotný výkon rozhodnutia, bez právneho významu či veriteľ bol upovedomený o začatí reštrukturalizačného konania, pretože v súvislosti s informovaním resp. neinformovaním veriteľa neupravuje výnimku v podobe nedotknuteľnosti pohľadávky, ako je to napríklad v prípade , ktoré ustanovenie sa však výlučne vzťahuje na oddlženie fyzických osôb. Jedinou podstatnou otázkou pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie potom bolo, do akej skupiny sa radí

pohľadávka, ktorej vymoženie sa navrhuje a aké právne účinky má začatie reštrukturalizačného konania na vymáhanie danej pohľadávky. Akékoľvek úvahy ohľadom správnosti či nesprávnosti postupu správcu v rámci reštrukturalizačného konania tak podľa názoru sťažnostného súdu nemajú vplyv na vedenie predmetnej exekúcie. Úlohou exekučného súdu totiž nie je hodnotiť správnosť resp. zákonnosť postupu správcu a už vôbec nie sanovať prípadné jeho pochybenia. Uvedenému slúžia iné právne inštitúty. Keďže niet právnej úpravy, ktorá by upravovala zánik právnych účinkov začatia reštrukturalizačného konania vo vzťahu k začatiu exekučného konania na vymoženie pohľadávky, ktorá sa uplatňuje prihláškou, z dôvodov, ktoré popísal oprávnený, sťažnostný súd nemohol inak ako konštatovať nevymáhateľnosť pohľadávky oprávneného v rámci exekučného konania práve s poukazom na .

19. Pokiaľ sa vyššia súdna úradníčka zaoberal aj postupom správcu pri informovaní zahraničným veriteľov v rámci reštrukturalizačného konania, urobila tak nad rámec, pretože pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie v prejednávanej veci stačilo v súlade s relevantnou právnou úpravou posúdiť, aké právne účinky má začatie reštrukturalizačného konania na pohľadávku, ktorej vymoženie sa navrhuje. Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd potom nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať tým či správca v rámci reštrukturalizačného konania postupoval správne v otázke informovania zahraničných veriteľov, pretože ak by aj sťažnostný súd konštatoval pochybenie v postupe správcu, nezmenilo by to nič na vyššie prijatom právnom závere, že vedeniu exekúcie v danom prípade bráni .

20. Uvedený právny záver sťažnostného súdu v podstate podporujú aj oprávneným citované rozhodnutia súdov z iných členských štátov EÚ, ktoré sťažnostný súd vedú k záveru, že oprávnený by sa mal správne domáhať zaradenia svojej pohľadávky do reštrukturalizačného plánu povinného. Zároveň, treba ale doplniť, že bez znalosti právnej úpravy dotknutých členských štátov nemožno posúdiť relevanciu týchto rozhodnutí vo vzťahu k slovenskej právnej úprave insolvenčných konaní.

21. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd, rovnako ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, musí konštatovať, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný dôvodne, keď s poukazom na nemožno pre pohľadávku oprávneného začať a ani viesť exekučné konanie, na čo je súd povinný prihliadať z úradnej moci v akomkoľvek štádiu konania, a preto vyššia súdna úradníčka správne exekúciu zastavila podľa Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie tak nemohol inak ako sťažnosť oprávneného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. 06. 2022 ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

22. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na v spojení s Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti oprávneného nevznikli (v rámci vyjadrenia k sťažnosti si žiadne trovy neuplatnil), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).