Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ek/3996/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: HASCO Hasenclever GmbH+Co KG, so sídlom Römerweg 4, 58513 Lüdenscheid, právne zast.: bnt attorneys-at-law, s. r. o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 35 886 978, proti povinnému: Profika Sk, s. r. o., so sídlom Bernolákova 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 650 544, , o vymoženie 4747,30 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Liščák, so sídlom exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 012 040, pod sp. zn. 309EX 105/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k odsek 1 písmeno d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.11.2021 domáhal od povinného vymoženia 4747,30 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Lüdenscheid zo dňa 11.09.2020, č. , ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.09.2020 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 02.02.2022 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jozef Liščák, so sídlom exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 012 040 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 309EX 105/22. 3. Súdny exekútor dňa 22.02.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 06.02.2022. Povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad dňa 08.02.2022. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že prešiel procesom formálnej reštrukturalizácie, ktorá bola začatá rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 19.03.2020, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 62/2020 zo dňa 30.03.2020. Povinný ďalej poukázal na ustanovenie Z. z o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoKR). Povinný uviedol, že s ohľadom na obsah exekučného titulu je zrejmé, že v exekúcii uplatnená pohľadávka vznikla v roku 2019, pričom nejde o prednostnú pohľadávku, ale ide o pohľadávku, ktorá sa prihlasuje do reštrukturalizácie. Povinný uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.04.2020 vydal uznesenie, ktorým reštrukturalizáciu povinného povolil, pričom toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 27.04.2020. Následne povinný uviedol, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.12.2020 súd potvrdil reštrukturalizačný plán a reštrukturalizáciu ukončil. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že exekučný titul nemohol byť právne relevantne vydaný, nakoľko v čase jeho vydania trvali účinky reštrukturalizácie. Taktiež povinný uviedol, že má za to, že jednoznačne vyplýva, že pohľadávka vyplývajúca oprávnenému z exekučného titulu je pohľadávkou, ktorá sa prihlasuje do reštrukturalizácie. Z obsahu reštrukturalizačného plánu povinného je však zrejmé,

že oprávnený si túto pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásil. Na základe uvedených skutočností povinný žiada o zastavenie exekúcie v celom rozsahu. 5. K návrhu povinného sa vyjadril aj oprávnený, pričom uviedol, že má za to, že návrh povinného je v celom rozsahu nedôvodný a vyjadril s ním zásadný nesúhlas. Oprávnený uviedol, že má za to, že jeho pohľadávka je reštrukturalizačným konaním nedotknutá, a to z dôvodu, že oprávnený nebol nikdy informovaný o reštrukturalizačnom konaní vedeného voči povinnému prostredníctvom individuálneho oznamu, a to ani zo strany správcu ani zo strany povinného. Z tohto dôvodu má oprávnený za to, že mu ani nezačala plynúť lehota na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie, a preto ani účinky začatia a ani skončenia reštrukturalizácie nemohli voči nemu nastať. Zároveň oprávnený poukázal na článok 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len ako „Nariadenie“). Oprávnený tiež uviedol, že predmetné Nariadenie predstavuje priamo aplikovateľný právny predpis, ktorý má v právnom poriadku Slovenskej republiky prednosť pred aplikáciou vnútroštátnych zákonov. Z uvedeného má oprávnený za to, že jeho pohľadávka nie je reštrukturalizačťným konaním nijak dotknutá, a preto žiada, aby súd návrh povinného zamietol a priznal oprávnenému plnú náhradu trov konania. 6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor nevyjadril. 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví, v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 9. Súd konštatuje, že mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 06.02.2022. Povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad dňa 08.02.2022. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že návrh povinného bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 11. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uvádza, že uvedená pohľadávka je pohľadávkou, ktorá je v exekúcii nevymáhateľnou, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá mala byť uplatnená prihláškou v rámci reštrukturalizácie. Súd považuje za potrebné uviesť skutočnosti, ktoré mal preukázané zo spisu a z lustrácie vykonanej v Obchodnom vestníku. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.03.2020, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku 62/2020, K027619, dňa 30.03.2020 súd začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi (povinnému). Následne Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.04.2020, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku 80/2020, K034161, dňa 27.04.2020 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka (povinného), uznal toto konanie za hlavné insolvenčné konanie, ustanovil do funkcie správcu: JUDr. Zuzanu Dobrovanov Šimovú, so sídlom kancelárie M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, značka správcu S1484, vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie (odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácii v Obchodnom vestníku), a uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o povolení reštrukturalizácie známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko, alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Následne Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.12.2020, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku 244/2020, K0090582, dňa 18.12.2020 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.

12. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len „štát, v ktorom sa začalo konanie“). 13. Podľa článku 19 ods. 1 Nariadenia, každé súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie. Pravidlo ustanovené v prvom pododseku sa uplatňuje aj v prípade, že z dôvodu spôsobilosti dlžníka sa insolvenčné konanie proti nemu nemôže začať v iných členských štátoch. 14. Podľa článku 54 ods. 1 Nariadenia, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 15. Podľa článku 54 ods. 2 Nariadenia, súčasťou informácie uvedenej v odseku 1, poskytnutej prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár k dispozícii. 16. Podľa článku 54 ods. 3 Nariadenia, informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa poskytujú prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa ustanoví v súlade s článkom 88. Formulár sa uverejní na Európskom portáli elektronickej justície a má názov „Oznam o insolvenčnom konaní“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie. Formulár sa zasiela v úradnom jazyku štátu, v ktorom sa konanie začalo, alebo ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, alebo v inom jazyku, ktorý daný štát uviedol ako ním akceptovateľný v súlade s článkom 55 ods. 5, a to za predpokladu, že tomuto jazyku budú zahraniční veritelia lepšie rozumieť. 17. Podľa § 118 ods. 1 ZoKR, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. 18. Podľa § 118 ods. 4 ZoKR, súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4. 19. Podľa § 120 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 20. Podľa § 120 ods. 2 ZoKR, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 21. S ohľadom na tieto skutočnosti sa súd musel vysporiadať s tvrdeniami povinného obsiahnutými v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd uvádza, že postupoval v zmysle Nariadenia a jeho jednotlivých ustanovení. Súd uvádza, že dôležitou skutočnosťou je posúdenie rozhodného práva. Práve vo vzťahu k tomuto posúdeniu súd uvádza, že insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo. To znamená, že ak sa začalo insolvenčné konanie na území Slovenskej republiky, riadia sa účinky tohto konania právom Slovenskej republiky. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na článok 19 Nariadenia. Súd vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní uvádza, že má z exekučného titulu za preukázané, že táto pohľadávka vznikla v roku 2019. Reštrukturalizácia bola povolená 27.04.2020, čo je okamih začatia reštrukturalizácie. Od tohto momentu je možné uplatňovať si svoje nároky len v rámci reštrukturalizácie spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, a teda prihláškou. V prípade, ak si oprávnený (veriteľ) riadne a včas neuplatní svoj nárok voči povinnému (dlžníkovi) prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu zaniká. Súd uvádza, že po oboznámení sa s priebehom reštrukturalizačného

konania má za preukázané, že oprávnený si svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neuplatnil. Zároveň súd dodáva, že sú určité typy pohľadávok, ktoré sa v rámci reštrukturalizácie neuplatňujú prihláškou (§ 120 ods. 2 ZoKR). Súd po preskúmaní tejto pohľadávky oprávneného má však za to, že v danom prípade nejde o prednostnú pohľadávku, ale ide o pohľadávku, ktorá sa mala v rámci reštrukturalizácie uplatniť prihláškou tak, ako to stanovuje ZoKR. Ak oprávnený si túto pohľadávku neuplatnil, nemôže očakávať jej splnenie od povinného, nakoľko právo oprávneného vymáhať si takýto nárok zaniklo potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom (t. j. 18.12.2020). 22. Vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré uviedol oprávnený, a teda, že nebol o reštrukturalizácii upovedomený prostredníctvom individuálneho oznamu reštrukturalizačným správcom, ani povinným, súd poukazuje práve na Článok 54 Nariadenia. Na toto nariadenie odkazuje aj priamo Uznesenie, ktorým bola povolená reštrukturalizácia, pričom práve správcovi bola uložená povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o povolení reštrukturalizácie známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko, alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Súd uvádza, že z Obchodného vestníka mal za preukázané, že Oznámením správcu zo dňa 28.04.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 84/2020, K 035651 dňa 04.05.2020 správca vyzval zahraničných veriteľov na prihlásenie pohľadávok. Vo vzťahu k tejto skutočnosti súd nevychádzal len zo skutočností, ktoré mu vyplývali z lustrácie v Obchodnom vestníku, ale dňa 16.06.2022 vyzval priamo reštrukturalizačného správcu, aby mu poskytol súčinnosť, a teda aby súdu oznámil, či informoval o povolení reštrukturalizácie známych veriteľov dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia. Správca súdu požadovanú súčinnosť poskytol dňa 27.06.2022, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že boli všetci zahraniční veritelia informovaní o povolení reštrukturalizácie prostredníctvom Výzvy zahraničným veriteľom na prihlásenie pohľadávok zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 84/2020 zo dňa 04.05.2020. Súd uvádza, že vo vzťahu k informovaniu (výzve) zahraničných veriteľov stanovuje Nariadenie jasný postup, ako má správca postupovať. V žiadnom článku Nariadenia však nie je uvedené, že by mal správca individuálne informovať každého veriteľa povinného (dlžníka) samostatne. Tvrdenie oprávneného preto súd považoval za nedôvodné vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke. 23. Súd konštatuje, že mal v danom konaní za preukázané, že oprávnený (ako veriteľ) si mal a mohol svoju pohľadávku uplatniť v rámci reštrukturalizačného konania. Keďže však oprávnený svoju pohľadávku neuplatnil riadne a včas prihláškou, pričom nejde o prednostnú pohľadávku, jeho právo vymáhať tento nárok voči dlžníkovi zaniklo, a to ku dňu 18.12.2020 (potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom). Súd má za to, že je v záujme oprávneného, aby sa aktívne zaujímal o svoje práva v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len bdelým). Ak je oprávnený pasívny v prípade, ako je tento, teda že si svoju pohľadávku riadne a včas neprihlásil, je si vedomý toho, že môže svoje práva strácať. Nemôže byť na ťarchu povinného skutočnosť, že oprávnený nevyužil dostupné prostriedky na uplatnenie svojho práva v rámci reštrukturalizácie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že zaniklo právo oprávneného vymáhať pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. Súd uvádza, že táto skutočnosť nastala ešte pred začatím exekučného konania, t. j. pred 23.11.2021. Súd po posúdení všetkých dôvodov má za to, že tu existuje dôvod, pre ktorý je potrebné prebiehajúcu exekúciu v celom rozsahu zastaviť. Súd preto aplikujúc ustanovenie Exekučného poriadku rozhodol tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavil. (I.výrok) 24. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle , Exekučného poriadku a v nadväznosti na Exekučného poriadku. Keďže súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil, nárok na náhradu trov by vznikol úspešnému povinnému. Vzhľadom však na to, že povinný si náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov nepriznal. (II.výrok) 25. Podľa Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu 26. Podľa Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 28. Podľa Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

29. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 30. Podľa Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 31. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 32. Podľa prvá veta , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 33. Podľa , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. 34. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 35. Podľa Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa súd. 36. Podľa Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. 37. Podľa Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii. 38. Súd pri zastavení exekúcie rozhodoval aj o trovách súdneho exekútora, ktoré mu prináležia v zmysle Exekučného poriadku a . 39. Súd postupoval v zmysle , a teda, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov 50% zo sumy 60 Eur ( ). V prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena a náhrada výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V danom prípade táto suma predstavuje sumu 6 Eur (20% z 30 Eur). Súd má teda za to, že súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie v tomto prípade prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 36 Eur (s DPH). 40. Súd sa však musel vysporiadať aj so skutočnosťou, ktorý z účastníkov konania bude tieto trovy znášať. Súd v danom prípade aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku,. Súd má za to, že v danom prípade sa exekúcia ukončuje z iného dôvodu, než je vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku, pričom dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať práve oprávnenému. Oprávnený v čase iniciovania konania si mohol a mal byť vedomý účinkov reštrukturalizácie na jeho pohľadávku. Preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s a Exekučným poriadkom sumu 36, 00 Eur, pozostávajúcu z náhrady výdavkov vo výške 30,00 Eur a 20 % DPH vo výške 6,00 Eur. (III. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.