Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/64/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu LUX Prešov, s.r.o., so sídlom Za Kalváriou 118, Prešov, IČO: 36478598, zastúpeného BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: č.101778204/2021 zo dňa 21.09.2021, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ,,správca dane“) vydal dňa 08.08.2019 poverenie na výkon daňovej kontroly, daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september, november a december 2018. Dňa 12.08.2019 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly. Dňa 18.09.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s hlavným predmetom: začatie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 až september 2018, november 2018 a december 2018 u žalobcu.

2. Správca dane spísal dňa 02.10.2019 úradný záznam o získaní informácií a podkladov z administratívneho spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 u žalobcu a o vyhotovení overených kópií dokumentov, a to podklady a fotodokumentácia k zmluve o propagácii a reklame uzatvorenej medzi dodávateľom TOP Trading - J.O.L., s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako objednávateľom zo dňa 23.04.2018, výzva Daňového úradu Prešov zo dňa 26.02.2019, odpoveď na výzvu AOS KLUB Poprad zo dňa 08.03.2019 s prílohami, zápisnica o ústnom pojednávaní svedka A. B. zo dňa 25.04.2019, písomnosť - poskytnutie informácie Obce Vlčany zo dňa 04.02.2019.

3. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.04.2019 spísanej Daňovým úradom Banská Bystrica vyplýva, že bol vypočutý svedok A. B. v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 u žalobcu, ktorý bol od 21.04.2018 do 18.12.2018 konateľom spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorá bola v období október 2018 obchodným partnerom žalobcu. Svedok uviedol, že nepozná spoločnosť žalobcu a spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o., kým bol konateľom, s touto spoločnosťou neobchodovala. Na otázku, čo bolo predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. v priebehu roka 2018 uviedol, že kúpil firmu od

spoločnosti C. D.. Potom ju v roku 2018 predal rumunskej pani E. F., ktorá prišla za ním. Spoločnosť vyrábala dvere, žiadnou inou činnosťou sa nezaoberala v čase, kým bol jej konateľom. Na otázku, či vystavila spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. odberateľskú faktúru pre žalobcu, koho je podpis na faktúre a či je pečiatka tá, ktorú spoločnosť bežne používa uviedol, áno, vystavila, predmetom faktúry bol predaj dverí, ktoré spoločnosť vyrobila. Podpis na faktúre je jeho aj pečiatka je tá, ktorú spoločnosť bežne používala, inú nemala. Po nahliadnutí zmluvy o propagácii a reklame, ktorú spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. uzatvorila so žalobcom, aby uviedol, či osobne uzatváral predmetnú zmluvu a koho je podpis na zmluve a či je pečiatka tá, ktorú spoločnosť bežne používala uviedol, že zmluvu uzatváral, podpis je jeho aj pečiatka, predmetom faktúry bol predaj dverí, ktoré jeho spoločnosť vyrobila. Nepamätal si, ako nadviazal spoluprácu so žalobcom. Po ozrejmení správcom dane, že zmluva, ktorá mu bola predložená je na reklamnú a propagačnú činnosť uviedol, že trvá na tom, že spoločnosť vykonávala len výrobu interiérových dverí. G. H. nepozná, nestretol sa s ním. Nevedel uviesť, s kým bola uzatvorená zmluva o propagácii a reklame. Na otázku, aby podrobne popísal samotný priebeh propagácie spoločnosti žalobcu, ktorú mal v zmysle zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 23.04.2018 realizovať uviedol, že nič také nerealizoval, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Na otázku, či má spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. predmetnú faktúru zaúčtovanú a zaevidovanú v záznamoch DPH a či bola daň z predmetnej faktúry odvedená v príslušnom zdaňovacom období uviedol, že nie. Bol v takom stave, že sa nepamätá na nič. Na otázku, akým spôsobom boli uskutočnené úhrady predmetnej faktúry odpovedal, že mal účet, na ktorý mu chodili úhrady vedený vo VÚB, bol jediným disponentom účtu, nevie o tom, či bola nejaká banková karta k tomuto účtu, so žiadnou nedisponoval, nikdy žiadnu bankomatovú kartu na výber hotovosti z bankomatu nepoužil. Po predložení výpisu z účtu spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. vedeného vo VÚB, podľa ktorého sa z účtu vyberala hotovosť bankovou kartou uviedol, že kartu nemal, nič nevyberal. Na otázku, akým spôsobom dochádzalo k dohodnutiu realizácie zdaniteľných plnení, ako bol nadviazaný kontakt medzi spoločnosťami TOP Trading - J.O.L., s.r.o. a žalobcom, nevedel uviesť, nakoľko spoločnosť žalobcu nepozná, nevie o žiadnej spolupráci. Nepamätá si na žiadne materiálno-technické zariadenie ani priestory. Na otázku, kto zastupoval spoločnosť TOP Trading

- J.O.L., s.r.o. v obchodnom vzťahu so spoločnosťou žalobcu uviedol, že nikto, nakoľko spoločnosť žalobcu nepozná. Na otázku, či má dôkazy o realizovanej reklame uviedol, že nemá, nakoľko nevie, žeby realizoval túto kampaň. Na otázku, či má dôkazy preukazujúce súhlasné stanovisko s umiestnením loga spoločnosti žalobcu na súťažné vozidlá od vlastníkov súťažných vozidiel uviedol, že nemá, nakoľko to jeho spoločnosť nerealizovala. Na otázku, či vie správcovi dane uviesť, kto zabezpečoval grafickú úpravu, výrobu a následný polep loga spoločnosti žalobu na súťažné vozidlá uviedol, že nevie, nakoľko to jeho spoločnosť nerealizovala. Na otázku, či vie správcovi dane uviesť, ako prebiehala samotná realizácia výroby a následná distribúcia letákov, brožúr, šiltoviek, tričiek, kľúčeniek, USB kľúčov, diárov a iných reklamných predmetov s logom spoločnosti žalobcu uviedol, že nevie, nakoľko to jeho spoločnosť nerealizovala. Nevedel ani bližšie špecifikovať samotný priebeh celej propagácie v časovej osi spoločnosti žalobcu.

4. Obec Vlčany poskytla správcovi dane informáciu na osobu A. B., že menovaný má trvalý pobyt v obci I. J. X a je vedený ako bezdomovec. Podľa udania menovaného, firmu s názvom TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nezaložil, ani ju neprevádzkuje. Bol za ním jeden pán zo Šale, ktorého meno nepozná a ten podľa jeho slov založil danú spoločnosť, za čo pánovi B. zaplatil 50 eur. Neohlásil žiadnu prevádzku v obci I..

5. Správca dane vypočul ako svedka K. F. H., účastníka na automobilových pretekoch v postavení jazdca na motorových vozidlách a svedka B. G., účastníka na automobilových pretekoch v postavení spolujazdca na motorových vozidlách.

6. Správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní o poskytnutí informácií spoločnosťou DER SERVICE s.r.o., Ľubomírom Pilom, zamestnancom spoločnosti, týkajúcich sa pretekov a súťažných vozidiel z dôvodu, že spoločnosť je vlastníkom licencie súťažného teamu SK DER Rally team, za účelom preverenia uskutočnenia reklamných polepov na vozidlách v súvislosti s výkonom daňovej kontroly spoločnosti žalobcu.

7. Správca dane spísal úradný záznam o získaní informácií a podkladov z administratívneho spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 u žalobcu v súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september 2018, november 2018 a december 2018 vykonávanej u žalobcu a o vyhotovení overených kópií dokumentov, a to odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií - výsluch svedka D. L. a výsluch svedka M. N..

8. Správcovi dane bola doručená odpoveď na dožiadanie dňa 10.12.2019, v ktorej sa uvádza, že správca dane vykonal u daňového subjektu TOP Trading - J.O.L., s.r.o. miestne zisťovanie týkajúce sa preverenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018. V miestom zisťovaní bolo zistené, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nikdy nesídlila na drese Rudohorská 33, Banská Bystrica, nedošlo k podpisu zmluvy o poskytnutí sídla, nemala tam označené sídlo ani poštovú schránku. K uvedenému správca dane získal informácie a podklady od spoločnosti BIC Banská Bystrica, s.r.o., ktorá poskytuje služby súvisiace s poskytovaním sídla pre spoločnosti na adrese Rudohorská 33, Banská Bystrica. Ďalej, že daňový subjekt TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nepodáva daňové priznania na DPH od zdaňovacieho obdobia január 2019 a bola mu zrušená registrácia na DPH ku dňu 31.05.2019. Za zdaňovacie obdobie november 2018 v daňovom priznaní na DPH priznal daňovú povinnosť vo výške 1 068 eur, ktorú uhradil v plnej výške. Za zdaňovacie obdobie december 2018 v daňovom priznaní na DPH priznal daňovú povinnosť vo výške 940,01 eur, z ktorej časť vo výške 222,85 eur ešte nebola uhradená. Okrem toho daňový subjekt neuhradil rozdiely v daňovej povinnosti v dodatočných daňových priznaní za zdaňovacie obdobia júl až september 2018 v celkovej výške 138,28 eur. Dňa 04.11.2019 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o začatí konania o zrušení obchodnej spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. bez likvidácie.

9. Dožiadaný daňový úrad vypočul ako svedka O. C., bývalého konateľa spoločnosti BUFEX s.r.o., o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní.

10. Správcovi dane bola doručená odpoveď na žiadosť o vypočutie svedka A. B.. Obvodné oddelenie PZ vo Vlčanoch vykonalo previerku k osobe A. B.. Bolo zistené, že menovaný sa v obci Vlčany nezdržiava viac ako pol roka, mal by sa zdržiavať v obci Horné Saliby, ale presnú adresu sa nepodarilo zistiť. V systéme REGOB má trvalý pobyt od 15.04.2016 v obci I..

11. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na splnenie si povinnosti, aby v lehote 8 dní predložil dôkazy preukazujúce tvrdenia, okrem iného aj dôkazy týkajúcich sa došlých faktúr od dodávateľa TOP Trading

- J.O.L., s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období november 2018 a december 2018. Bol požiadaný o predloženie dôkazov, ktorými by preukázal, že k dodaniu služieb skutočne došlo uvedeným dodávateľom, pretože správca dane zistil, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nikdy nesídlila na adrese P. XX, F. F., nemala na tejto adrese označené sídlo, ani poštovú schránku, konateľ spoločnosti je bezdomovcom a nepotvrdil vo svojej výpovedi dodanie reklamných služieb pre žalobcu a zároveň ani nepreukázal materiálne a technické zabezpečenie pre poskytnutie predmetných služieb.

12. Žalobca zaslal správcovi dane odpoveď, v ktorej uviedol, že zistenie daňového úradu o skutočnosti, že pán B. je bezdomovec ho prekvapilo, nikdy neskúmal, či pán B., ktorého mu pán G. predstavil v jeho firme LUX je správcom dane zistený pán B.. Nikdy neskúmal, či motorové vozidlá, na ktorých bola umiestnená reklama patria tomu, či tomu majiteľovi, na to nemá čas a ani možnosti, vychádza len z verejne dostupných zdrojov a tie takéto informácie neposkytujú. Pre neho a jeho firmu sú to nepodstatné informácie. Dôležitou informáciou pre neho je, či firma, v čase spolupráce nemá dlhy voči štátnym ustanovizniam, či je splnený predmet zmluvy. Za výrobu a umiestnenie firmy zodpovedá firma, s ktorou bola podpísaná zmluva. Toho dôkazom je aj skutočnosť, že faktúry uhrádza až po realizácii a po zdokladovaní plnenia predmetu zmluvy. Preto jednotlivé faktúry uhrádzal čiastkovo a to až po dodaní jednotlivých materiálov a dostatočnosti finančných prostriedkov na účte žalobcu. Spolupracujú s viacerými firmami a nikdy sa nezaujíma, kto je konateľom danej spoločnosti. Jediná vec, ktorou sa zaoberá pri podpise zmluvy je, či tá daná spoločnosť si plní svoje záväzky voči štátnym organizáciám. Mnohokrát pri podpise zmluvy sa nestretáva s konateľmi spoločnosti a podpísanú zmluvu mu pošlú Slovenskou poštou alebo kuriérom. Nie je možné, aby si zisťoval a preveroval podľa dokladu totožnosti konateľov spoločnosti a pravosť a identitu ich podpisov.

13. V rámci medzinárodnej výmeny informácií bol vypočutý svedok D. L. vo veci nákupu a predaja vozidla a poskytovania služieb jeho prostredníctvom a to v období roku 2018 a M. N. vo veci využitia prenájmu vozidiel v období 04. až 12-tého mesiaca roku 2018.

14. Bol spísaný úradný záznam o poskytnutí súčinnosti poskytovateľom platobných služieb J. N. F., D.. Správca dane požiadal prostredníctvom aplikácie EKB poskytovateľa platobných služieb

Československú obchodnú banku a. s. o zaslanie informácií o bankovom účte. Československá obchodná banka a.s. poskytla informácie, že bežný účet patriaci spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. bol zriadený dňa 24.04.2018 a zrušený dňa 01.11.2019. Dispozičné práva od otvorenia účtu až po jeho zrušenie mal štatutárny zástupca a jediný disponent A. B.. Účet zriadil štatutárny zástupca A. B. a bol uzatvorený z podnetu banky dňa 01.11.2019 z dôvodu nepovoleného debetu.

15. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a výzvu na ich odstránenie a vyjadrenie sa. Žalobca zaslal vyjadrenie k oznámeniu správcu dane.

16. Správca dane spísal úradný záznam o získaní informácií a podkladov z informačného systému Finančnej správy ISFS a VIES o daňovom subjekte ACTS s.r.o. a o získaní informácií a podkladov z informačného systému Finančnej správy ISFS a VIES o daňovom subjekte žalobcu.

17. Správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

18. Dňa 22.12.2020 bol vypracovaný protokol: daň z pridanej hodnoty november 2018, december 2018. Žalobca zaslal vyjadrenie k protokolu. Dňa 25.03.2021 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Hlavným predmetom bolo prerokovanie predložených pripomienok, vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly.

19. Daňový úrad Prešov rozhodnutím číslo 100795308/2021 zo dňa 10.05.2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 330 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018. Daň vyrubená v daňovom priznaní doručenom dňa 27.12.2018 14 163,23 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 19 493,23 eur, rozdiel dane v sume 5 330 eur.

20. Žalovaný rozhodnutím číslo 101778204/2021 zo dňa 21.09.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 10.05.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 5 330 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 žalobcovi, potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

21. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu LUX Prešov, s.r.o., Prešov daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september 2018 a november a december 2018, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne v zdaňovacom období november 2018 opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane vo výške 5 330,00 eur z faktúry č. 201811005 vyhotovenej spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o. Správca dane na základe zisteného skutkového stavu, v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dospel k záveru, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o., Prešov uplatnil odpočítanie dane za reklamné služby neoprávnene. Z výsledkov dokazovania vykonaného tak v procese výkonu daňovej kontroly, ako aj v rámci vyrubovacieho konania na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. v čase, keď mali byť dodané predmetné služby pre daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. nevykonávala reálne žiadnu ekonomickú činnosť ani na adrese svojho sídla a ani v iných prevádzkových priestoroch. Spoločnosť nedisponovala potrebným materiálnym, technickým a ani personálnym vybavením potrebným na vykonávanie akejkoľvek ekonomickej činnosti. Konateľom bola osoba vykazujúca znaky „nastrčenej“ osoby - osoba bez trvalého bydliska (bezdomovec), ktorej predchádzajúci konateľ vyplatil „odmenu“ za odkúpenie spoločnosti. A. B. ako jediný konateľ spoločnosti bez zamestnancov pri svojom vypočutí uviedol, že nepozná spoločnosť LUX Prešov, s.r.o. ani jej konateľa, nebol s ním v osobnom kontakte a nedodal uvedenej spoločnosti reklamné služby uvedené na preverovanej faktúre. Potvrdil iba podpis zmluvy a vystavenie faktúr, ale faktúry mali byť podľa jeho vyjadrenia za dodanie tovaru - dverí, nie za poskytnutie reklamných služieb. Výsledky dokazovania ďalej svedčia o tom, že konateľ spoločnosti TOP Trading - J. O. L., s.r.o. nemal prístup k súťažným vozidlám, na ktorých mali byť realizované predmetné reklamné služby vo forme polepov, a teda de facto

nemohol fyzicky zrealizovať reklamné služby uvedené na predmetnej faktúre. Zároveň neboli zistené žiadne obchodné vzťahy medzi spoločnosťami, ktorým mali byť prenajaté súťažné vozidlá zúčastňujúce sa jednotlivých pretekov, a spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorá mala vykonať polep týchto vozidiel. Na základe uvedeného má správca dane za preukázané, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. služby uvedené na preverovanej faktúre, na základe ktorej si daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. uplatnil odpočítanie dane, nedodala. Správca dane pritom berie do úvahy to, že na súťažnom vozidle bol umiestnený reklamný polep - logo spoločnosti LUX Prešov, s.r.o., avšak táto skutočnosť sama osebe vo vzťahu k vyššie uvedeným zisteniam nepreukazuje, že polep uskutočnila spoločnosť TOP Trading

- J. O. L., s.r.o., ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ predmetných reklamných služieb. Správca dane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a dospel k záveru, že uplatnením odpočítania dane z faktúry vyhotovenej za reklamné služby, ktorých dodanie platiteľom uvedeným na faktúre sa nepotvrdilo, porušil daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. ustanovenie v nadväznosti na a So závermi správcu dane sa odvolací orgán stotožnil a námietky daňového subjektu považoval za neopodstatnené.

22. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti, je dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené, len vtedy, ak bol vyhotovený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom. Nepostačuje, pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorého povinnosťou je v daňovom konaní preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňový subjekt neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH.

23. Odvolací orgán s poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považoval za preukázané, že správca dane v rámci dokazovania získal dostatok dôkazov a podkladov pre správne určenie dane a zároveň nevykonanie vypočutia svedkov na návrh daňového subjektu riadne odôvodnil. Súčasný pobyt A. B. nie je známy a ani predvedenie tohto svedka nebolo úspešné. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. sa napriek včasnému upovedomeniu výsluchu tohto svedka nezúčastnil, a teda vedome nevyužil svoje právo klásť mu otázky pri vykonanom výsluchu. Vzhľadom na uvedené, ako aj na zistený skutkový stav veci a vykonané dôkazy, z ktorých vyplynuli jednoznačné závery správcu dane, nepovažoval ani odvolací orgán za opodstatnené vykonanie opakovaného výsluchu tohto svedka.

24. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú (konateľ nie je schopný o svojej spoločnosti uviesť žiadne informácie, nemá vedomosť o obchodoch, ktoré sú deklarované na dokladoch, popísať obchodný prípad atď.), je oprávnené v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku považovať pravdivosť údajov uvádzaných daňovým subjektom za nevierohodnú. Z vykonaného preverovania vyplýva, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. nevykonal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný dodávok poznačených neplnením alebo podvodom vo vzťahu k DPH, naopak, predložené dokumenty vedú správcu dane k záveru, že daňový subjekt nedodržal zásadu starostlivosti riadneho hospodára (resp. náležitej starostlivosti), čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj v rozpore s a . Svedčia o tom aj tie zistené skutočnosti, že konateľ spoločnosti, ktorá mala v roku 2018 dodať predmetné reklamné služby, bol bezdomovcom už od 15.04.2016. Ďalej, že zmluva o propagácii a reklame medzi spoločnosťou TOP Trading - J. O. L.,

s.r.o. a LUX Prešov, s.r.o. bola podpísaná 23.04.2018, pričom len dňa 21.04.2018 bola v Obchodnom registri SR zaregistrovaná zmena jediného spoločníka a zároveň konateľa A. B. (za odmenu 50,00 eur). Spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. nikdy nesídlila na adrese Rudohorská 33, Banská Bystrica (zaregistrovaná v Obchodnom registri SR odo dňa 21.04.2018), pretože nikdy nedošlo k podpisu zmluvy o poskytnutí sídla, spoločnosť nemala označené sídlo na uvedenej adrese a ani poštovú schránku.

25. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého spisového materiálu v rozsahu námietok uvedených v odvolaní konštatoval, že sú neopodstatnené. Správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, daňový subjekt oboznámil s výsledkami zisťovania a vyzval ho na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a na jeho vyjadrenie. Tým zabezpečil právo daňového subjektu oboznámiť sa so zistenými skutočnosťami a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), zásadu objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav vecí, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby daňový subjekt mohol realizovať svoje práva, a na druhej strane, aby si plnil zákonnú povinnosť súčinnosti - dobrovoľnej účasti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Zároveň sa správca dane náležite vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

26. Žalobca namietal, že si oprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, preto rozporuje závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pochybnosti a závery správcu dane a žalovaného považuje žalobca za neopodstatnené a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu daňovej veci a nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodanie fakturovaných služieb dodávateľom označeným na faktúre, uniesol vlastné dôkazné bremeno a preukázal väzbu reklamných služieb na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a samotnú materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia. Žalovaný a správca dane napriek množstvu dôkazov predložených daňovým subjektom v rámci výkonu daňovej kontroly v rozhodnutiach konštatujú, že z predložených materiálov v podobe katalógov, fotodokumentácií, videí a internetových odkazov na súťažné podujatia nebolo jednoznačne jasné, kto mal tieto vyhotoviť, zabezpečiť a poskytnúť spoločnosti žalobcu. Žalobca predloženými dôkazmi preukázal materiálnu existenciu plnenia, ktorú pre daňový subjekt zabezpečil dodávateľ TOP Trading - J.O.L, s.r.o., a ktorému za poskytnuté služby daňový subjekt zaplatil. Skutočnosť, že na strane dodávateľa vznikli pochybnosti pri preverovaní zabezpečenia reklamných služieb nemôže byť na ťarchu daňového subjektu. Reklamné služby boli riadne dodané, zaplatené a žalobca ich jednoznačne a nespochybniteľné preukázal správcovi dane na základe exaktných dôkazov. Preto právny názor žalovaného premietnutý do napadnutého rozhodnutia považuje žalobca za arbitrárny a v rozpore so zisteným skutkovým stavom daňovej veci.

27. Správca dane a žalovaný nezobrali do úvahy dôkazy znejúce v prospech daňového subjektu, ale svoje rozhodnutia postavili na vedľajších dôkazoch, ktoré len nepriamo spochybnili zdaniteľný obchod, a ktoré sa navyše vôbec netýkajú spoločnosti žalobcu. Žalobca je presvedčený, že si v plnej miere splnil vlastnú dôkaznú povinnosť a preukázal prostredníctvom predložených dôkazov dodanie fakturovaných služieb. Splnil si všetky zákonom vyžadované podmienky, bol správcovi dane súčinný a preukázal všetkými jemu dostupnými dôkazmi reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Ak daňový subjekt preukázal existenciu materiálneho plnenia a predložil všetky zákonom požadované doklady viažuce sa na toto plnenie, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. V danom prípade správca dane a žalovaný pričítavajú žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je z pohľadu daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio

diabolica). Rozsah dôkaznej povinnosti sa môže vzťahovať len na tie dôkazy, ktorými reálne môže disponovať daňový subjekt. Ak teda daňový subjekt predložil všetky požadované účtovné doklady, splnil svoju zákonnú dôkaznú povinnosť, a tak bolo na správcovi dane, aby jeho nárok na odpočet DPH uznal alebo aby preukázal, že predložené doklady sú nevierohodné či nesprávne, teda nezodpovedajú skutočnému stavu veci. V tomto momente ide o presun dôkazného bremena na správcu dane (nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. z 29.10.2002). Dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno považovať za neunesené len na základe vznesených pochybností správcu dane bez existencie relevantných dôkazov preukazujúcich reálnosť týchto pochybností. Na tento účel má správca dane využiť prostriedky, ktorými možno objasniť rozhodujúce okolnosti, o ktorých má správca dane pochybnosti, keďže zo zákona mu vyplýva povinnosť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: , z 01.01.2001). Ako bolo uvedené aj s poukazom na relevantnú judikatúru, žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno na preukázanie nároku na odpočítanie dane, preto prípadné nezrovnalosti a pochybnosti správcu dane a žalovaného na strane tretích daňových subjektov nemôže vo vzťahu k spoločnosti žalobcu predstavovať priťažujúcu okolnosť. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s konštatovaním správcu dane, že výsluchy majiteľov vozidiel jednoznačne nepreukázali, kto v skutočnosti realizoval reklamné polepy na športové vozidlá. Žalobca opakovane uvádza, že výsluchy týchto svedkov ani jednoznačne nevyvrátili, že ich nerealizoval dodávateľ daňového subjektu TOP Trading - J.O.L, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že v daňovom práve platí pravidlo in dubio mitius, t. j., že orgány verejnej moci sú v pochybnostiach povinné postupovať voči daňovému subjektu miernejšie (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: z 18. septembra 2008; rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.: ; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo 16. septembra 2008). Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Práve preto, že nebolo jednoznačne preukázané, že reklamné služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, správca dane nemôže len na základe indícií neuznať nárok na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry, a žalovaný sa s týmto záverom nemá bez ďalšieho stotožniť.

28. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k.: zo dňa 28.05.2015 dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Ak však daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad (faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa), dôkazné bremeno znáša správca dane. Súd vyslovuje právny názor, že ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod a nejde o zneužitie práva, správca dane ju nemôže bez ďalšieho postupu prekvalifikovať a mal by pripustiť vykonanie alternatívnych dôkazov na preukázanie daňovej povinnosti daňového subjektu. Žalobca rozumie, že cieľom správcu dane je vyrubiť daňovým subjektom daň a tým navýšiť štátny rozpočet, ale žalovaný a správca dane by nemali zabúdať na to, že sú v prvom rade štátne orgány, ktoré musia konať na základe a v medziach zákona. Spochybniť a vyrubiť daň možno len vtedy, ak je to odrazom vykonaného dokazovania a o jeho závere nie sú žiadne pochybnosti, čo v danom prípade absentuje. Súbor dôkazov predložených žalobcom v daňovej kontrole a daňovom konaní dokazuje dodanie služieb dodávateľom daňovému subjektu. Podľa názoru žalobcu je neprípustné nepriznať odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, ak správca dane nemá pochybnosti o materiálnej existencii plnenia. Žalobca zdôrazňuje, že si splnil všetky daňové povinnosti súvisiace s predmetným zdaniteľným plnením a tieto skutočnosti má náležitým spôsobom zaevidované v účtovníctve, čo nenasvedčuje záveru o porušení zákona. Prípadné porušenie povinností, resp. podvodné konanie zo strany tretích osôb nemožno spájať s porušením povinností na strane daňového subjektu. Zo strany daňového subjektu boli splnené všetky zákonné povinnosti a spoľahlivo boli preukázané relevantnými argumentmi podloženými dôkazmi, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy, a ktoré bolo možné objektívne predložiť, resp. preukázať.

29. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že žalobca nevykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho bolo možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný dodávok poznačených neplnením alebo podvodom vo vzťahu k DPH, a že žalobca porušil zásadu náležitej starostlivosti, žalobca uviedol, že si splnil všetky zákonné podmienky vstupu do obchodnej spolupráce s dodávateľom. Žalobca si preveril dodávateľa pred dojednaním zdaniteľných plnení (platnosť registrácie IČ DPH, výpis z obchodného registra), čo správca dane nespochybnil. Žalobca prijal všetky potrebné opatrenia a do obchodnej spolupráce s dodávateľom vstúpil po tom, ako si ho riadne a zodpovedne preveril.

Žalobca ako daňový subjekt bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie nároku na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry. Predložil viaceré dôkazy o dodaní reklamných služieb dodávateľom. Správca dane nezaložil výsledok daňovej kontroly na tom, že daňovému subjektu nejaký doklad chýba. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil daňovým subjektom predložené dôkazy ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že daňový subjekt predloženými dokladmi nepreukázal splnenie podmienok pre nárok na odpočet DPH. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení podmienok odpočtu DPH, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť dokladu) alebo vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorý vo veci C- 439/04 uviedol, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH, alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora ďalej vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality, so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe, vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Obdobne sa ESD vyslovil v rozsudku Mahagében kft. a M. O. č. C-80/11 a C-142/11. Vzhľadom na uvedené preto nestačí dodanie služby od dodávateľa spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobil správca dane a žalovaný. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť daňovým subjektom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovených podmienok alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho dodávateľa. Preto je žalobca presvedčený, že napadnuté rozhodnutie vykazuje procesné vady, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť, a tým nezákonnosť celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Odoprieť právo na odpočet DPH daňovému subjektu sa môže len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa tým podľa ustálenej judikatúry ESD prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií. Zavinenie musí preukázať daňový orgán, čo sa v danom prípade nestalo, a preto správca dane nemal právo neuznať odpočet DPH z dodávateľských faktúr. Pokiaľ kontrolovaný daňový subjekt koná v súlade so zákonom a na výzvy správcu dane predloží všetky doklady, ktorými preukáže zdaniteľný obchod, nemôže byť sankcionovaný za obchodného partnera, keď nie sú pochybnosti o materiálnej existencii preverovaného zdaniteľného obchodu. Žalovaný neodstránil nezákonnosť v postupe správcu dane, pokračoval v nezákonnosti a s námietkami žalobcu sa nevysporiadal dostatočným spôsobom.

30. Žalovaný pri svojom konaní a rozhodovaní procesné pochybil v tom, že jeho rozhodnutie neobsahuje také dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v Daňovom poriadku. Uvedené pochybenie žalovaného má preto dopad na preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazuje to fakt, že s jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, neprihliadol na vysvetlenia žalobcu a dôkazy predložené žalobcom. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. V tomto bode je žalované daňové rozhodnutie vydané v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie v daňovom konaní obsahuje odôvodnenie, v ktorom má správca dane uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, má sa vysporiadať s návrhmi a námietkami daňového subjektu a uviesť, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný nenaplnil dikciu zákona, keďže sa dostatočne nevysporiadal s námietkami a návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, najmä s požiadavkou na opakovaný výsluch svedka, vtedajšieho

konateľa spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o., A. B., a iba sa v plnej miere stotožnil so závermi správcu dane. V žalovanom prípade správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili.

31. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 10.05.2021 a vec vrátiť žalovanému a správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, popísal, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a zaoberal sa aj námietkami žalobcu. Rovnako aj žalovaný na stranách 3 až 8 napadnutého rozhodnutia popisuje zistený skutkový stav a na stranách 10 až 12 uvádza svoje vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu.

33. Žalovaný aj vo vzťahu k žalobným námietkam trvá na tom, že v konaní správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobca v zdaňovacom období november 2018 neoprávnene odpočítal daň vo výške 5 330,00 eur z faktúry č. 201811005 vyhotovenej spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o. za reklamné služby a vyjadrenie k žalobným námietkam sa zhoduje s jeho vysporiadaním sa s odvolacími námietkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. V danom prípade správca dane náležite zistil skutkový stav, svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a rešpektoval práva žalobcu. Napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky považuje za správne, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.11.2022. Na pojednávaní sa zúčastnili právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného v súlade s ust. . Právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na žalobných dôvodoch uvedených v žalobe.

35. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

36. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k príslušnému zdaňovaciemu obdobiu (ďalej len ,,“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane

a)prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b)poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c)prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d)služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

38. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

39. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

42. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,k“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

43. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

45. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

46. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

47. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

48. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

49. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

50. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d)predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom

dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

51. Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 330 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018.

52. Žalobca si v zdaňovacom období november 2018 uplatnil okrem iného odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom TOP Trading - J.O.L., s.r.o., číslo faktúry/interné číslo faktúry: 201811005/ DF998, dátum dodania: 08.11.2018, základ dane: 26.650,00 Eur, DPH 20%: 5.330,00 Eur, predmet fakturácie: úhrada podľa zmluvy - propagácia firmy objednávateľa u dodávateľa s cieľom zabezpečenia podpory predaja jeho tovarov a služieb.

53. Zamestnanci správcu dane sa pri výkone kontroly oprávnenosti odpočítania dane predložených dodávateľských faktúr zaoberali predovšetkým preverovaním dodávateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o. a taktiež preverovaním osôb - majiteľov vozidiel za účelom skúmania skutočného využívania súťažných vozidiel a zistenia informácií o tom, kto konkrétne realizoval reklamné polepy s logom spoločnosti žalobcu na súťažných vozidlách.

54. V priebehu výkonu daňovej kontroly zamestnanci správcu dane preukázali, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nikdy nesídlila na adrese sídla označeného v Obchodnom registri SR, nemala na tejto adrese nikdy zriadenú poštovú schránku a jej konateľ A. B. bol už od 15.04.2016 vedený ako osoba bez domova s trvalým pobytom Obec Vlčany. Dokazovanie a preverovanie uvedeného dodávateľa zároveň preukázalo, že dodávateľ TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nemala žiadne materiálne, personálne ani technické zabezpečenie pre poskytnutie fakturovaných služieb. Zistené skutočnosti podporila aj vykonaná analýza kontrolných výkazov jednak spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. a jednak aj jej dodávateľov označených v podaných kontrolných výkazoch. Z tejto analýzy vyplynulo, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. si v roku 2018 uplatňovala odpočítania dane od dodávateľov, ktorí nevykázali žiadne alebo len minimálne dodania pre obchodnú spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Uvedená skutočnosť znamená, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. si neoprávnene uplatňovala odpočty DPH od viacerých dodávateľov, čím si neoprávnene znižovala svoje daňové povinnosti. Zvláštnym praktikám obchodnej spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nasvedčujú aj výpisy z jej bankového účtu, na ktorom v priebehu roka 2018 dochádzalo len k prílevu finančných prostriedkov a následne k hotovostným výberom z bankomatov. Bežná činnosť obchodných spoločnosti vyžaduje aj úhrady dodávateľských faktúr, prípadne iných záväzkov, zvlášť s poukazom na zákon o obmedzení hotovostných platieb. Osoba konateľa spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. - A. B., bol už od 15.04.2016 vedený ako osoba bez domova s trvalým pobytom Obec Vlčany. Zistenia zamestnancov správcu dane preukazujú, že táto osoba nemohla vykonávať akúkoľvek ekonomickú činnosť a nebola schopná za spoločnosť samostatne konať. Zo spisového materiálu, ktorý mali zamestnanci správcu dane k dispozícii vyplynulo, že pán B. sa v minulosti vyjadril, že obchodnú spoločnosť s názvom TOP Trading- J.O.L., s.r.o. nezaložil, ani ju neprevádzkoval. Za jej založenie mal dostať od neznámej osoby 50,- Eur. Dodanie reklamných služieb obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o. pre žalobcu jednoznačne nevyplynulo ani z výpovede A. B. v inom súvisiacom konaní, v ktorom bol tento svedok vypočutý. Svedok A. B. pri uvedenej výpovedi trval na tom, že reklamnú kampaň pre žalobcu nerealizoval, reklamné predmety nevyrábal a nevedel sa ani vyjadriť, kto zabezpečoval grafickú úpravu a polep loga spoločnosti žalobcu na súťažné vozidlá. Svedok na otázky odpovedal zmätočne a nejednoznačne, čo ešte viac poukazuje na absolútnu nedôveryhodnosť a nekompetentnosť tejto osoby v postavení konateľa. Na dotvorenie obrazu o obchodnej spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. správca dane spomenul aj fakt, že dňa 15.11.2018 sa konateľkou obchodnej spoločnosti stala E. F., občianka Rumunska a počnúc zdaňovacím obdobím január 2019 obchodná spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. prestala podávať daňové priznania DPH, pričom následne ku dňu 31.05.2019 jej bola zrušená registrácia na DPH. Následne bola táto obchodná spoločnosti dňa 16.07.2020 ex offo vymazaná z Obchodného registra.

55. V procese výkonu daňovej kontroly zamestnanci správcu dane zároveň skúmali, či k dodaniu fakturovaných služieb mohlo dôjsť iným dodávateľom v druhom rade, čiže tzv. v subdodávke. Zamestnanci správcu dane vypočuli niekoľkých svedkov, jednak tých, ktorí mali prístup k súťažným vozidlám v čase trvania zmluvy o propagácii a reklame a jednak majiteľov týchto vozidiel, ktorí by

logicky mali mať vedomosť o tom, ako sa nakladá s ich majetkom a za akým účelom je tento majetok používaný, prípadne kto na tomto majetku vykonáva rôzne úpravy ako je napr. lepenie reklamného loga. Zamestnanci správcu dane následne skúmali, či mali tieto osoby, ktoré vozidlá aktívne využívali, nejaké obchodné väzby a vzťahy s označeným dodávateľom v 1. rade, teda obchodnou spoločnosťou TOP Trading-J.O.L., s.r.o. Výsluchy týchto svedkov, jednak vodičov súťažných vozidiel, ako aj majiteľov súťažných vozidiel nepreukázali akékoľvek obchodné prepojenia s obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Jedinou osobou, ktorá mala konateľa spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. poznať bol p. B. G., spolujazdec na súťažných vozidlách, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že A. B. bol fanúšikom motoristického športu a prisľúbil, že za sprostredkovanie záujemcov o reklamu poskytne recipročne súťažnému tímu benzín, pneumatiky a iný spotrebný materiál. M. G. však nevedel uviesť kto, kedy a kde tento materiál mal doniesť. Súťažné automobily boli pred pretekmi v uzavretom priestore, kde nemali prístup žiadne osoby okrem mechanikov. Uvedené tvrdenie nepotvrdila ani zmätočná výpoveď samotného A. B., ktorý nemal žiadnu vedomosť o realizácii akýchkoľvek automobilových pretekov. M. G. zároveň uviedol, že práve on p. A. B. zoznámil s konateľom žalobcu, čo konateľ p. G. H. síce potvrdil, no zároveň vo svojich vyjadreniach uviedol, že si totožnosť p. A. B. neoveroval, teda nevedel uviesť či šlo skutočne o osobu A. B.. Ďalší svedkovia - majitelia súťažných športových vozidiel p. D. L., ako aj konateľ obchodnej spoločnosti DEMINGTON s.r.o. p. M. N. nepotvrdili vo svojich výpovediach žiadnu obchodnú spoluprácu s obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o., pričom obaja uviedli, že osobu p. A. B. nepoznajú. Konateľ českej obchodnej spoločnosti DEMINGTON s.r.o. predložil zamestnancom správcu dane všetky zmluvy o prenájme, ktorým boli súťažné automobily v období roka 2018 poskytnuté, pričom išlo o slovenské obchodné spoločnosti. Zamestnanci správcu dane vypočuli aj konateľa jednej z obchodných spoločností, ktorá mala mať jedno zo súťažných vozidiel prenajaté na automobilové preteky Rally Tatry, a to p. O. C., konateľa obchodnej spoločnosti BUFEX s.r.o. Tento svedok však prenájom vozidla na preteky Rally Tatry od obchodnej spoločnosti DEMINGTON s.r.o. nepotvrdil. Taktiež uviedol, že podpis na predloženej zmluve o prenájme nie je jeho a zároveň uviedol, že pečiatku, ktorá bola na predmetnej zmluve spoločnosť BUFEX s.r.o. nepoužívala. Uvedené tvrdenie p. C. nevedel pán N., konateľ spoločnosti DEMINGTON s.r.o. vysvetliť. Výsluchy majiteľov vozidiel p. D. L., ako aj pána M. N., konateľa DEMINGTON s.r.o., jednoznačne nepreukázali kto v skutočnosti realizoval reklamné polepy na športové vozidlá. Uvedenú skutočnosť nepreukázal ani výsluch konateľa obchodnej spoločnosti BUFEX s.r.o., O. C., ktorému malo byť jedno zo súťažných vozidiel prenajaté na automobilové preteky Rally Tatry. Tieto výsluchy a ani predložené doklady nepotvrdili ani žiadnu obchodnú spoluprácu spoločností DEMINGTON s.r.o. a BUFEX s.r.o. s obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Zamestnanci správcu dane v procese výkonu daňovej kontroly zároveň preverili prostredníctvom informácií a údajov získaných z kontrolných výkazov všetky označené subjekty (ZANETI, s.r.o., BUFEX, s.r.o., RALU TRADE, s.r.o., Det systems s.r.o., Energetické systémy s.r.o.), ktorým mali byť súťažné automobily prenajaté spoločnosťou DEMINGTON s.r.o., pričom zistili, že žiadne z týchto obchodných spoločností nevykonávali akékoľvek zdaniteľné plnenia pre obchodnú spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Analýza kontrolných výkazov nepotvrdila existenciu obchodného vzťahu medzi odberateľmi spoločnosti DEMINGTON s.r.o. a obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J.O.L. s.r.o. Spoločnosť TOP Trading - J.O.L. s.r.o., ani jej konateľ A. B. nemali žiaden prístup k športovým vozidlám a teda nemohli na nich vykonávať akékoľvek reklamné polepy, keďže im vozidlá nikdy neboli poskytnuté ani prostredníctvom prenájmu, ani prostredníctvom poskytnutia iných služieb. S poukazom na uvedené informácie nebolo potvrdené dodanie reklamných služieb týmito dodávateľmi v 2. rade v tzv. subdodávke.

56. S poukazom na vyššie uvedené mali zamestnanci správcu dane za to, že bolo riadne preukázané, že k dodaniu služieb zo strany obchodnej spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. pre daňový subjekt žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť, keďže išlo o spoločnosť bez sídla, bez poštovnej schránky, bez materiálno - technického zabezpečenia, bez zamestnancov a viac - menej aj bez zodpovedného konateľa a taktiež bez možnosti k prístupu k súťažným automobilom. Takáto spoločnosť nemohla vykonávať akúkoľvek ekonomickú činnosť a ak túto činnosť nemala spoločnosť ani kde vykonávať, nemôže sa považovať za zdaniteľnú osobu. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice o systéme DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, ak túto činnosť nemá kde vykonávať, nie je zdaniteľnou osobou.

57. Je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. Je potrebné, aby daňový subjekt náležíte pristupoval k prijímaniu rozhodnutí a na tento účel si zaobstaral

dostatok informácií a aby pri podnikateľskej činnosti postupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. Daňový subjekt by sa teda mal presvedčiť, či venoval náležitú pozornosť a pristupoval s náležitou a odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich dodávateľov a odberateľov (zákazníkov), ako aj realizovaných dodávateľských reťazcov. Je povinnosťou riadneho/ starostlivého hospodára zistiť, akú formu kontroly (preverenia) je potrebné vykonávať a či následne uskutočniť takéto transakcie s ohľadom na výsledky týchto preverení/kontrol.

58. Žalobca nepredložil jednoznačné dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k dodaniu služieb tak, ako je uvedené na faktúre od dodávateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Daňový subjekt síce predložil v procese výkonu daňovej kontroly rôzne podklady a materiály, avšak z týchto jednoznačne nebolo zrejmé, kto v skutočnosti služby dodal. Dodania na základe predložených faktúr vystavených dodávateľom TOP Trading - J.O.L., s.r.o. neboli jednoznačne preukázané ani rozsiahlymi výsluchmi svedkov, ani analýzami kontrolných výkazov a ani kontrolovaným daňovým subjektom predloženými materiálmi a dôkazmi. Správca dane zhodnotil všetky vyššie uvedené zistenia a dospel k záveru, že k dodaniu služieb nedošlo tak ako bolo uvedené na dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly a tieto nezodpovedajú skutočnému zdaniteľnému plneniu. Zo strany dodávateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nemohlo dôjsť k vecnému plneniu, teda zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo týmto dodávateľom, tak, ako je to uvedené na faktúre č. 201811005 zo dňa 08.11.2018 vystavenej dodávateľom TOP Trading - J.O.L., s.r.o.

59. Správca dane uzavrel, že žalobca v procese výkonu daňovej kontroly jednoznačne nepreukázal, že reklamné služby spočívajúce v umiestnení reklamného loga na súťažných vozidlách dodala v zmysle predloženej faktúry obchodná spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o.. K dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak ako bolo uvedené na dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly a tieto nezodpovedajú skutočnému zdaniteľnému plneniu. Zo strany dodávateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o. išlo len o formálne vystavenie faktúry pre žalobcu. Zároveň, keďže nedošlo k dodaniu služieb, potom ani platiteľovi TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu ich dodania v zmysle a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr od vyššie uvedeného dodávateľa v zmysle Dodávateľovi TOP Trading - J.O.L., s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle a to z dôvodu, že daň bola ním uvedená na predmetnej faktúre. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa zásady daňovej neutrality, proporcionality a legitímnej dôvery majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa príjemcovi faktúry zamietlo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe z dôvodu neuskutočnenia zdaniteľného plnenia.

60. Uplatnením odpočítania dane z faktúry vyhotovenej za deklarované dodania, ktorých reálnosť sa nepotvrdila, žalobca porušil ust. z dôvodu, že si neoprávnene uplatnil právo odpočítania dane z dodania služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť z titulu ich dodania a zároveň porušil ust. z dôvodu, že platiteľ môže odpočítať daň, len ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, pričom v preverovanom prípade k dodaniu služieb nedošlo. Zároveň došlo k porušeniu ust. z dôvodu, že si žalobca neoprávnene uplatnil právo odpočítania dane z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa .

61. Základnou otázkou v tomto konaní je otázka unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k hodnovernému preukázaniu skutočného dodania služieb v zmysle údajov uvedených na predloženej faktúre, t.j. či došlo k dodaniu služieb subjektom uvedeným na faktúre, či boli reálne dodané služby tak, ako deklaruje predložená faktúra; či vo veci došlo k oprávnenému nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z takto fakturovaného dodania služieb.

62. Správny súd poukazuje na to, že podmienky stanovené § 49 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie, pričom nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon obligatórne stanovuje pre nárok na odpočet. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý má ako platiteľ DPH možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečujú

preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie DPH, zohľadňujúc, že odpočítanie DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.

63. Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je výsostne viazaný na obchodnoprávny vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, t.j. daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre, a to tak, ako je to predmetným daňovým dokladom deklarované. Zároveň musí byť splnená podmienka, že platiteľ použije túto službu na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane zo služieb v tuzemsku. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia fakturovaných súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Formálne vystavená faktúra nie je sama osebe dôkazom, že právo na odpočet dane z nej je oprávnené. Takým dôkazom je až vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom a údaje na nej uvedené vychádzajú z reálneho plnenia.

64. Správny súd konštatuje, že v zmysle § 24 Daňového poriadku je kontrolovaný daňový subjekt povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov. Toto ustanovenie zakotvuje, že daňový subjekt je povinný preukázať, že si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňuje oprávnene, dôvodne a za zákonom stanovených podmienok.

65. V zmysle Daňového poriadku správca vedie dokazovanie, ale povinnosť predkladať všetky dôkazy je povinnosťou daňového subjektu, čo vyplýva aj z ustanovenia Daňového poriadku. neukladá správcovi dane povinnosť získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. Daňový subjekt má právo predkladať v priebehu celej daňovej kontroly dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

66. Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednacia zásada, nie vyhľadávacia/vyšetrovacia zásada. Správca dane nevyhľadáva a nezisťuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platca mohol uplatniť nárok na zníženie daňovej povinnosti resp. na priznanie odpočtu dane. Povinnosťou správcu dane je prerokovať nároky platiteľa, umožniť preukázanie tvrdených relevantných skutočností, pričom správca dane preukazuje len tie skutočnosti, ktoré zo zákona nemá povinnosť predložiť kontrolovaný daňový subjekt. Povinnosť správcu dane podľa § 3 ods. 3, 6 Daňového poriadku uplatnenie tejto zásady nenarušuje, nemení dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť a vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a posudzuje ich preukaznosť. Zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia kontrolovaného subjektu ohľadne tvrdených a preverovaných skutočností. Je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu vyvodí z realizovaného dokazovania, predovšetkým s prihliadnutím na všetky iné zistené skutočnosti, ktoré má správca dane k dispozícii.

67. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -18, v ktorom ústavný súd k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uviedol ... „Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. z 23. februára 2011 konštatoval, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu

skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

68. Najvyšší súd SR v súlade s ustálenou súdnou praxou zdôraznil, že v daňovom konaní z daňového bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, vychádzajúca z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými a inými dokladmi. Existencia predložených dokladov (faktúry, zmluvy) je nepostačujúca, pokiaľ nepreukážu reálnu uskutočniteľnosť plnenia. Zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Nebolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie na vyvrátenie alebo potvrdenie žalobcových tvrdení, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok. Žalobca mal povinnosť obstarať si v rámci dôkazného bremena dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukazovali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k tomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Daňová kontrola sa rozumie ako základný akt správy daní a na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie účtovných prípadoch, ako aj všetkých dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.11.2018).

69. Ďalej správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súd SR sp. zn. , ktoré sa opiera o ustálenú judikatúru s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2009, z ktorého vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávajúcej, ale v závislosti od priebehu odkazovania na jej vzájomnom prelínaní, uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.

70. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, a pod., ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , , , a iné).

71. Obdobné závery vyplývajú tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.02.2017, kde tento súd o.i. zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

72. Správny súd zdôrazňuje, s odkazom na uvedenú argumentáciu a citovanú judikatúru, že pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení tak je podstatné preukázanie, že k obchodu reálne došlo tak, ako to preukazujú faktúry resp. iné relevantné doklady, t.j. že je zrejmý obsah a rozsah poskytnutých služieb, resp. dodaného tovaru, že tieto služby boli poskytnuté dodávateľom na dokladoch uvedených, že je zrejmé, kedy došlo k zdaniteľnému plneniu a aká je cena jednotlivých plnení.

73. Vykonané dokazovanie správcu dane preukázalo, že spol. TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorá bola uvedená ako dodávateľ na faktúre, nedodala služby pre odberateľa žalobcu. Žalobca sa dostal do dôkaznej núdze, pretože nevedel preukázať, neposkytol žiaden dôkaz, ani nenavrhol v tom smere vykonať žiadne dokazovanie, na preukázanie skutočnosti, aby mu služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre.

74. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry bolo teda nepreukázanie zákonných podmienok na odpočítanie dane a neunesenie dôkazného bremena žalobcu.

75. Žalobca napriek svojej dôkaznej povinnosti právo na odpočítanie dane nepreukázal, pričom je nutné zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a žalobca bol povinný ho uniesť. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil za zákonom stanovených podmienok, čo v predmetnom prípade nebolo splnené, keď závery správcu dane neboli žalobcom vyvrátené.

76. Správny súd v súvislosti s dôkazným bremenom poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorej .... „Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R26/2021, sp. zn. zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R6/2020).

77. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

78. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je však akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Teda len taká pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise, je riadne identifikovaná (odôvodnená) a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

79. Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.05.2018, kde tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

80. V danom prípade sa správny súd zaoberal aj otázkou zákonného prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu ( § 46 ods. 5 Daňového poriadku ), teda či bol žalobca riadne oboznámený s konkrétnymi pochybnosťami správcu dane, či bol vyzvaný aby sa k nim vyjadril.

81. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzval ho na ich odstránenie a vyjadrenie sa. Pochybnosti žalobca neodstránil a teda svoje dôkazné bremeno neuniesol.

82. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal možnosť zabezpečiť hodnoverné dôkazy súvisiace s realizáciou deklarovaných plnení.

83. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach logickej správnej úvahy, s oporou v zistenom skutkovom stave, žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu a správny orgán dospel k správnym právnym záverom. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca mal vytvorený priestor, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z prebiehajúcej kontroly mohol vyjadriť a realizovať svoje procesné práva, o.i. právo predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade s príslušnými procesnými predpismi.

84. Možno konštatovať, že žiaden argument žalobcu k veci samej nebol podložený dôkazom, ktorý by tvrdenia správcu dane vyvrátil, že žalobné námietky nie sú takého vecného charakteru, aby odstránili pochybnosti vo vzťahu k priebehu fakturovaným obchodom, či samotnej reálnej existencii deklarovaných obchodoch od deklarovaného dodávateľa žalobcu. Nemožno preto ani v konaní pred správnym súdom konštatovať, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno.

85. Vo vzťahu k fakturovaným obchodom, ktoré boli správcom dane spochybnené, k predloženým dôkazom a tvrdeniam žalobcu, na podporu záverov prijatých správnym orgánom, správny súd odkazuje na zistenia správcu dane a stotožňuje sa so záverom, že tieto zistenia spochybňujú priebeh dodania služieb tak, ako je tvrdené deklarovanou faktúrou. V priebehu daňovej kontroly nebola zo strany žalobcu preukázaná existencia materiálneho plnenia tak, ako to vyžaduje zákon o DPH, t.j. nebolo preukázané, že došlo reálne, fakticky k dodaniu služieb v zmysle deklarovanej faktúry. Počas daňového konania žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ani vysvetlenia, aby rozpory, na ktoré poukázal správca dane, odstránil a reálne uskutočnenie plnenia hodnoverne preukázal. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že došlo k plneniu v zmysle predloženej fakturácie tak, aby dôvodne dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť, z čoho by oprávnene vznikol nárok na odpočet DPH.

86. Správny súd preto konštatuje, že žalobca v priebehu daňového konania, ani na výzvu správcu dane nepredložil žiadne dodatočné dôkazy k zdaniteľným obchodom, nepreukázal, že došlo k plneniu v zmysle faktúry a ani inak nevysvetlil nezrovnalosti a rozpory, na ktoré poukázal správca dane, napriek tomu, že tie boli jasne určené a vymedzené správcom dane vo vyhotovenom protokole, v zápisnici o prerokovaní pripomienok a tiež v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane. Žiaden argument správcu

dane nebol žalobcom vyvrátený vecnými námietkami, či predložením dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať, ako malo dôjsť k deklarovaným obchodom.

87. Správny súd sa na základe uvedených nezrovnalostí, pochybností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, stotožnil so závermi správneho orgánu, ktorý v priebehu daňovej kontroly dôvodne spochybnil priebeh deklarovaných zdaniteľných obchodov v rozhodujúcich skutočnostiach (dodanie služieb tak, ako bolo uvedené na faktúre), čím tak deklarované faktúry neodrážajú reálne dodanie deklarovanej služby, pričom nemožno konštatovať, aby daňový subjekt/žalobca tieto pochybnosti odstránil. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, čím nie je v konaní splnená primárna hmotnoprávna podmienka na uplatnenie odpočtu DPH.

88. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza:

89. Žalobca tvrdil, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodanie fakturovaných služieb dodávateľom označeným na faktúre a uniesol vlastné dôkazné bremeno. Žalobca však neuviedol ako konkrétne, akými dôkazmi preukázal dodanie služieb dodávateľom označeným na faktúre, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva opak, teda to, že služby žalobcovi nedodal dodávateľ uvedený na faktúre. Pokiaľ myslel žalobca na fotodokumentáciu, tak možno súhlasiť so žalobcom, že materiálna existencia plnenia bola preukázaná, avšak fotodokumentácia s poukazom na všetky ostatné dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia žalobcu, nepreukazuje, že služby pre žalobcu poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. Pochybnosti na strane dodávateľa, by nemohli byť na ťarchu žalobcu, pokiaľ by žalobca v zmysle judikatúry prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho požadovať, na preverenie dodávateľa. Žalobca si konateľa dodávateľa nepreveril.

90. Žalobca namietal, ale neuviedol, aké konkrétne dôkazy, znejúce v prospech žalobcu, daňové orgány nezobrali do úvahy. Správca dane vyhodnotil aj dôkazy predložené žalobcom, rôzne materiály a podklady, avšak konštatoval že z nich nebolo jednoznačne zrejmé, kto v skutočnosti služby dodal. S takýmto hodnotením dôkazov a záverom správcu dane sa správny súd stotožnil. Fotodokumentácia s poukazom na všetky ostatné dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia žalobcu, nepreukazuje, že služby pre žalobcu poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. Nejde o vedľajšie dôkazy, ako namietal žalobca, všetky ostatné dôkazy vyvracajú tvrdenie žalobcu o poskytnutí služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, ide o výsluchy svedkov, zistenia z kontrolných výkazov a iné zistenia v rámci daňovej kontroly. Tým, že žalobca predložil iba účtovné doklady, nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca v žalobe poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. a uvádza, že ak daňový subjekt predložil všetky požadované účtovné doklady, splnil svoju zákonnú dôkaznú povinnosť, a tak bolo na správcovi dane, aby jeho nárok na odpočet DPH uznal alebo aby preukázal, že predložené doklady sú nevierohodné či nesprávne, teda nezodpovedajú skutočnému stavu veci a v tomto momente ide o presun dôkazného bremena na správcu dane. Správca dane vykonanými dôkazmi, výsluchmi svedkov, kontrolnými výkazmi a ďalšími dôkazmi, preukázal nevierohodnosť predloženej účtovnej evidencie žalobcu, a preto sa dôkazné bremeno presunulo zo správcu dane na žalobcu. Ide o dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH. Nejde len o pochybnosti správcu dane, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, výsledky ktorého podporujú jeho závery. Žalobca namietal, že výsluchy svedkov - majiteľov vozidiel, jednoznačne nevyvrátili, že reklamné polepy na športové vozidlá realizoval dodávateľ TOP Trading - J.O.L., s.r.o. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na všetky vykonané dôkazy správcom dane, z ktorých aj v spojení s výsluchmi majiteľov vozidiel, jednoznačne vyplýva a je preukázané, že reklamné služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúre. Nejde preto o pochybnosti, kedy by boli daňové orgány povinné postupovať voči daňovému subjektu miernejšie.

91. Žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Správny súd poukazuje na vyššie citované rozhodnutia, napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. zo dňa 16. decembra 2009, sp. zn. zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017. Správny súd už uviedol, že správca dane spochybnil vierohodnosť účtovnej evidencie žalobcu a dôkazov ním predložených, preto sa dôkazné bremeno opätovne prenieslo na žalobcu. Samotná materiálna existencia plnenia nepostačuje na priznanie odpočítania dane. Je to len o jedna z viacerých podmienok, ktoré musia byť splnené, na priznanie odpočítania dane.

92. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobu, že si dodávateľa riadne a zodpovedne preveril. Nebolo a nie je sporné, že žalobca si nepreveril, či jednal s konateľom dodávateľa, pričom táto skutočnosť sa dá jednoducho overiť v obchodnom registri verejne prístupnom aj na internete. Nešlo ani o okolnosť (osoba s ktorou uzavrel obchod žalobca), ktorá by nastala až po zrealizovaní obchodu, aby nebolo možné uvedené vyčítať žalobcovi. Pochybil preto aj žalobca, keď si dostatočne nepreveril s kým uzavrel obchod, že to nebol konateľ ani žiadna iná osoba, ktorá by mala poverenie na zastupovanie spoločnosti dodávateľa. Ak žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-439/04, tak aj žalobca cituje že : ,,subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať...“ Žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré mohol, keď si nepreveril s kým vstupuje do obchodného vzťahu, preto sa nemôže dovolávať aplikácie záverov tohto rozhodnutia na jeho daňový prípad.

93. K námietke žalobcu ohľadom povinnosti správcu dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 154/20, ktorým rozhodol: Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Správca dane preveroval, avšak nezistil, aby došlo k dodaniu reklamných služieb iným dodávateľom. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že skutočný dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, ani v súdnom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, aby žalobca vedel preukázať resp. poskytnúť akýkoľvek dôkaz o skutočnom dodávateľovi a jeho postavení ako zdaniteľnej osoby. V takomto prípade daňový úrad nemusí preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou daňového podvodu.

94. Správca dane zistil a nie je ani v konaní pred správnym súdom sporné, že žalobca riadne nepreveril osobu s ktorou uskutočňoval podnikateľskú činnosť. Neoveril si s kým konal, uzatváral obchod. Nešlo o konateľa dodávateľa (tento poprel obchod), ani osobu splnomocnenú konať za dodávateľa. Pokiaľ by si túto skutočnosť preveril, mohol vedieť že nejde o konateľa dodávateľa a vyhnúť sa takejto transakcii. Na základe uvedeného správny súd nevzhliadol dôvod na zrušenie rozhodnutí, pretože je nesporné, že žalobca pochybil pri uzatváraní obchodu a prípadné zrušenie rozhodnutí, by následne pri vydávaní nových rozhodnutí, neprinieslo zmenu postavenia žalobcu. Žalobca nedokáže zvrátiť výsledky vykonaného dokazovania, nemožno ospravedlniť jeho pochybenie v takom rozsahu, aby mu mohol správca dane priznať právo na odpočet DPH aj s poukazom na novšiu judikatúru či už Súdneho dvora EÚ alebo Najvyššieho správneho súdu SR.

95. K žalobcom vytýkaným námietkam odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca nešpecifikoval s akými námietkami a dôkazmi sa žalovaný nevysporiadal a na aké dôkazy predložené žalobcom neprihliadol. Nemožno prisvedčiť ani námietke žalobcu, že správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, pretože o rozsiahlom vykonanom dokazovaní svedčí obsah administratívneho spisu. Taktiež žalobca neuviedol v čom by malo spočívať nesprávne vyhodnotenie dôkazov predložených žalobcom. Správny súd poukazuje na to, že žalobné body (dôvody žaloby) musia byť formulované tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné ( ). Dôvody žaloby musia byť formulované konkrétne, žalobca by mal poukázať na konkrétne skutočnosti uvedené v napadnutých rozhodnutiach resp. konaní, s ktorými nesúhlasí. Ak sú námietky žalobcu iba všeobecné, aj odpovede správneho súdu na ne budú všeobecné. Správny súd preskúmava rozhodnutie žalovaného iba v rozsahu dôvodov žaloby ( ) s poukazom na princíp rovnosti účastníkov konania pred správnym súdom ( ). Správny súd teda nie je oprávnený vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

96. S požiadavkou na opakovaný výsluch svedka, vtedajšieho konateľa spol. TOP Trading - J.O.L. s.r.o. A. B. sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal tak správca dane ako aj žalovaný. Žalovaný uviedol : Súčasný pobyt A. B. nie je známy a ani predvedenie tohto svedka nebolo úspešné. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. sa napriek včasnému upovedomeniu výsluchu tohto svedka nezúčastnil, a teda vedome nevyužil svoje právo klásť mu otázky pri vykonanom výsluchu. Vzhľadom na uvedené, ako aj na zistený skutkový stav veci a vykonané dôkazy, z ktorých vyplynuli jednoznačné závery správcu dane, nepovažoval ani odvolací orgán za opodstatnené vykonanie opakovaného výsluchu tohto svedka.

97. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

98. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa . Na priznanie úspešnému žalovanému náhrady trov konania správny súd nevzhliadol zákonný dôvod v zmysle .

99. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Podľa

(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa

(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).