Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/115/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Juraj Šedaj, s miestom podnikania 038 42 Príbovce 25, IČO: 41 661 583, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, so sídlom M. R. R. XX, XXX XX E., v konaní o návrhu žalovaného na obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -32 zo dňa 22.09.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -59 zo dňa 12.03.2015 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -62 zo dňa 22.05.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. -32 zo dňa 22.09.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -59 zo dňa 12.03.2015 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -62 zo dňa 22.05.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 238,72 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením okresný súd návrh žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal a citoval (ďalej len „“), OSP, , , , , , , (citácia však zodpovedá ). Uviedol, že „Žalobca“ (správne však má byť žalovaný) sa návrhom doručeným okresnému súdu 08.07.2014 (č.l. 1 spisu) spolu s doplnením podaného návrhu doručeným okresnému súdu dňa 10.7.2014 (č.l. 6 spisu) domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. . V konaní vedenom pod sp.zn. okresný súd rozsudkom pre zmeškanie č.k. -39 zo dňa 29.03.2012 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.465,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5.465,86 Eur odo dňa 11.03.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca predčasne ukončil Leasingovú zmluvu č. LZF/08/10467 uzatvorenú dňa 28.7.2008 medzi žalobcom a žalovaným, a to listom zo dňa 26.11.2008 v zmysle bodu 4.4.1 Všeobecných zmluvných podmienok z dôvodu omeškania žalovaného s platením dohodnutých splátok. Následne žalobca zaslal žalovanému Finančné vyúčtovanie zmluvy č. LZF/08/10467 s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy 5.465,86 Eur, ktorú žalovaný v termíne splatnosti neuhradil ani len čiastočne. V odôvodnení svojho návrhu na obnovu konania žalovaný uviedol, že napriek tomu, že prvostupňový

súd opieral svoje rozhodnutie o skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe, tieto neboli pravdivé. Predmet leasingu - štvorkolka zn. ATV Bashan 250 4x4 nebola do podania návrhu na obnovu zo strany dodávateľa Martina Melasa - AUTO MASHINEN, IČO: 43 307 396 nikdy dodaná, preto žalovaný odmietol uhrádzať leasingové splátky. Dodávateľ podstrčil žalovanému neúplný protokol na podpis, bez údajov o predmete leasingu a bez jeho riadnej identifikácie, čím žalovaného uviedol do omylu. Následne žalovaný dal podnet orgánom činným v trestnom konaní a to trestné oznámenie na Martina Melasa z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa , . „Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom sp.zn. a uznal obvineného za vinného. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2014.“ Ďalej „žalobca“ (správne má byť žalovaný) poukázal na a a uviedol, že sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré zakladajú dôvod obnovy. K návrhu pripojil „právoplatné uznesenie sp.zn. zo dňa 8.4.2014 o tom, že samosudca zobral na vedomie späťvzatie odporu obžalovaným Martinom Melasom, nar. XX.X.XXXX proti vydanému trestnému rozkazu zo dňa 2.5.2013 č.k. -114. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2014.“

Okresný súd v súvislosti s uvedeným návrhom na obnovu konania si pripojil k nahliadnutiu spis Okresného súdu Martin sp.zn. a oboznámil sa s rozsudkom č.k. -39 zo dňa 29.03.2012. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré pre podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt - subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť a objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napadaného rozhodnutia s taxatívne stanovenými výnimkami v . Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -39 zo dňa 29.03.2012 bolo zistené, že okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.465,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5.465,86 Eur odo dňa 11.03.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V súlade s a okresný súd konštatoval, že je prípustné podanie návrhu na obnovu konania žalovaným voči dvom právoplatným výrokom napadnutého rozsudku Okresného súdu Martin.

Podľa konštatovaní okresného súdu, návrh na obnovu konania bol podaný v trojročnej objektívnej lehote

- právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -39 zo dňa 29.03.2012, pri ktorom navrhuje žalovaný obnovu konania, nastala dňa 25.04.2012 a návrh bol podaný faxom na okresnom súde 09.07.2014 (č.l. 1 spisu) v spojení s doplnením tohto návrhu písomne dňa 10.07.2014 (č.l. 6 spisu). Okresný súd pri posudzovaní, či bola zachovaná subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa mal za to, že žalovaný sa o dôvodoch obnovy dozvedel skôr ako dňa 08.04.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Martin (správne malo byť Okresného súdu Trenčín) sp. zn. zo dňa 08.04.2014 o tom, že samosudca zobral na vedomie späťvzatie odporu obžalovaným Martinom Melasom, nar. XX.XX.XXXX proti vydanému trestnému rozkazu zo dňa 02.05.2013, č.k. -114. Už podaním trestného oznámenia proti Martinovi Melasovi žalovaný spochybnil skutočnosti, na základe ktorých bol vydaný rozsudok okresného súdu, ktorý je predmetom konania o povolení obnovy, pričom návrh na povolenie obnovy podal až dňa 09.07.2014. V samotnom návrhu žalovaného na povolenie obnovy je uvedené, že podal trestné oznámenie na žalovaného z dôvodu, že bol uvedený do omylu a predmet leasingu mu nebol odovzdaný, čo znamenalo, že o dôvodoch vedel už v čase podania podnetu. Okresný súd, preto za začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu nemohol považovať právoplatnosť rozhodnutia v trestnej veci, pretože samotná dikcia zákona uvádza pre začiatok plynutia čas, kedy sa o dôvodoch obnovy účastník dozvedel ( ) a nie, kedy bolo o týchto dôvodoch rozhodnuté iným orgánom. Okresný súd dospel k záveru, že návrh na obnovu konania je podaný ako zrejme oneskorený a v zmysle v spojení s ho bez nariadenia pojednávania zamietol. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že po rozhodnutí súdom prvého stupňa nastali skutočnosti, ktoré odôvodnili podanie návrhu na obnovu konania. Žalovaný svoj návrh oprel o nové, pre neho do toho času neznáme skutočnosti, ktoré sú podľa neho dôvodom na obnovu konania. Zistil, že tieto skutočnosti môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie

vo veci, lebo odvolaním sa na tieto nadobudnuté vedomosti spĺňa zákonné podmienky na obnovu konania a tento návrh podáva v zákonom stanovených lehotách určených na podanie takéhoto návrhu. Dňa 28.7.2008 žalobca a žalovaný, ktorý bol v pozícii leasingového nájomcu uzatvorili Leasingovú zmluvu č. LZF/08/10467, kde predmetom leasingu mala byť štvorkolka zn. ATV Bashan 250 4x4. Dodávateľom predmetu leasingu mal byť podľa zmluvy Martin Melas, ktorý leasingovému nájomcovi, teda v tomto konaní žalovanému uviedol skutočnosti a postup na dodanie predmetu leasingu do miesta jeho bydliska a tiež postup preukázania dodania predmetu leasingu leasingovej spoločnosti. Súčasťou bolo aj podpísanie preberacieho protokolu. Martin Melas prisľúbil, že predmet leasingu dodá osobne až do miesta podnikania žalovaného Juraja Sedaja, no takto sa nestalo. Nakoľko predmet leasingu nebol dodaný nájomcovi - žalovanému, tento odmietal uhrádzať splátky leasingu a došlo k vydaniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. V uvedenom čase žalovaný nemal vedomosť o podvodnom konaní dodávateľa predmetu leasingu a prostredníctvom polície sa snažil zistiť podrobnosti tohto prípadu a vysvetlenie konania dodávateľa predmetu leasingu, s ktorým bude tento operovať, pričom snaha o zistenie okolnosti prípadu viedla k podozreniu o možnom trestnom čine. „Až následne späťvzatím odporu bolo správaním sa obžalovaného nesporné, že žalovaný bol zavedený a túto skutočnosť sa dozvedel až 8.4.2014. Až táto lehota môže byť základom pre počítanie zákonom stanovenej subjektívnej lehoty.“ Žalovaný poukazoval na , a uviedol, že sú tu podľa neho nesporné skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré zakladajú dôvod obnovy. Poukázal na to, že prvostupňový súd odôvodnil zamietnutie návrhu žalovaného na povolenie obnovy konania tým, že subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa nebola zachovaná, nakoľko žalovaný sa mohol o dôvodoch obnovy dozvedieť skôr ako 08.04.2014, teda dňom, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 08.04.2014 o tom, že samosudca zobral na vedomie späťvzatie odporu obžalovaným Martinom Melasom proti trestnému rozkazu vydaného Okresným súdom Trenčín dňa 02.05.2013, sp.zn. . Znamená to, že posúdenie tejto otázky je základom pre záver o opodstatnenosti, alebo neopodstatnenosti podaného návrhu na obnovu konania. Okresný súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť začatia plynutia tejto lehoty, ak uviedol, že subjektívna vedomosť bola už pri podaní trestného oznámenia. „Dôvod podania je uvedený vyššie." Podanie podnetu nemôže byť podľa žalovaného zároveň dôkazom subjektívnej vedomosti žalovaného o spáchaní skutku a nemôže spúšťať plynutie subjektívnej lehoty žalovaného na obnovu konania, takouto skutočnosťou je práve nadobudnutá vedomosť o späťvzatí odporu proti trestnému rozkazu. A preto obnova konania mala byť podľa žalovaného povolená, lebo boli splnené podmienky stanovené zákonom. Aj akceptovanie zásady prezumpcie neviny podporuje podľa žalovaného záver o počiatku plynutia lehoty po nadobudnutí vedomosti o späťvzatí odporu. Podľa žalovaného prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, a to termín nadobudnutia subjektívnej vedomosti žalovaného o dôvode obnovy konania pre vydanie rozhodnutia o povolení obnovy konania a vo veci nesprávne rozhodol. Žalovaný žiadal uznesenie prvostupňového súdu ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní právneho zástupcu, ktorý uviedol, že s názorom okresného súdu, že návrh na obnovu konania bol podaný ako zrejme oneskorený, sa plne stotožnil. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalovaný sa dozvedel dôvody na podanie návrhu na obnovu konania už v čase vznesenia trestného oznámenia proti Martinovi Meslasovi (správne má byť Melasovi) kedy žalovaný uvádzal, že bol uvedený do omylu a predmet leasingu mu nebol odovzdaný. Samotná dikcia zákona uvádza pre začiatok plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania čas, kedy sa o dôvodoch obnovy konania účastník dozvedel. S takto určeným začiatkom plynutia lehoty sa plne žalobca stotožnil. Za začiatok plynutia subjektívnej lehoty preto nemožno považovať okamih, kedy bolo v trestnej veci právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 08.04.2014, tak ako mylne tvrdil žalovaný, pretože žalovaný sa o dôvode na obnovu konania dozvedel skôr, keď sám podal trestné oznámenie, ktorým sa začalo trestné stíhanie. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania len z dôvodov v . Žalovaný podal na okresný súd návrh na obnovu konania zmysle , . Ustanovenie pojednáva o takom dôvode na obnovu konania kedy účastník nemohol skutočnosti a dôkazy bez svojej viny použiť už v pôvodnom konaní. Žalovaný sa písomne nevyjadril k uplatnenému nároku žalobcu v návrhu na začatie konania aj napriek tomu, že mu bolo doručené napadnuté uznesenie prvostupňového súdu sp.zn. -30, ktorým ho okresný súd vyzval, aby sa vyjadril, uviedol skutočnosti na svoju obranu, pripojil listinné dôkazy a iné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Žalovaný bol však v celom

konaní nečinný. Tak ako žalovaný sám uvádzal v odvolaní vedel, že dodaný predmet leasingu mu nebol dodaný od dodávateľa Martina Melasa, a preto neuhrádzal splátky leasingu, tak ako mu to vyplývalo z leasingovej zmluvy č. LZF/08/10467. Danú skutočnosť preto mohol uviesť už v pôvodnom konaní. A ako žalovaný uviedol v návrhu na obnovu konania zo dňa 09.07.2014, žalovaný z dôvodu, že bol uvedený do omylu a predmet leasingu mu nebol odovzdaný, podal trestné oznámenie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu. Ustanovenie pojednáva o takom dôvode na obnovu konania, keď účastník konania riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označil dôkaz, ktorý navrhol vykonať, avšak z dôvodov objektívnej povahy takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Žalovaný bol však v pôvodnom konaní absolútne pasívny a preto z tohto dôvodu nemôže dôjsť k obnove konania.

Žalobca vo svojom vyjadrení tiež poukázal na to, že žalovaný v odvolaní uvádzal, že dôvod na podanie návrhu na obnovu konania sa dozvedel až dňa 08.04.2014, t.j. deň, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.04.2014 sp.zn. a táto lehota má byť základom pre počítanie zákonom stanovenej subjektívnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania. Návrh žalovaného na obnovu konania je zo dňa 09.07.2014 a bol doručený okresnému súdu osobne dňa 10.07.2014. „A preto trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania nemohla byť dodržaná aj keby súhlasíme s tvrdeniami žalovaného, nakoľko trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania uplynula dňa 08.07.2014.“ Za začiatok plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania sa považuje čas, kedy sa o dôvodoch obnovy konania účastník dozvedel, a nie čas, kedy bolo o dôvodoch na obnovu konania rozhodnuté právoplatným rozhodnutím. Žalovaný musel teda vedieť dôvody na podanie návrhu na obnovu konania už v čase vznesenia trestného oznámenia proti Martinovi Melasovi. I keď podľa žalobcu a tak ako to vyplývalo aj z tvrdení žalovaného, žalovaný vedel skutočnosti, ktoré uvádzal ako dôvod na podanie odvolania už omnoho skôr a mohol ich uviesť už v pôvodnom konaní. A preto podľa žalobcu v zmysle nie je dôvod na obnovu konania. „V poslednom rade chceme uviesť, že aj keby súhlasíme s tvrdeniami žalovaného, že skutočnosť na podanie návrhu na obnovu konania sa žalovaný dozvedel až 08.04.2014 a táto lehota je podľa žalovaného základom pre počítanie zákonom stanovene; subjektívnej lehoty, návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene. Nakoľko návrh žalovaného na obnovu konania je zo dňa 09.07.2014 a bol doručený súdu osobne dňa 10.07.2014. A preto trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania nemohla byť dodržaná, nakoľko uplynula 08.07.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadame, aby odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 22.09.2014 sp.zn. . Žalobca si uplatňuje náhradu trov konania.“

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa . Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd podľa v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozhodnutie okresného súdu zo strany krajského súdu preskúmavalo len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní zo dňa 15.10.2014.

Vzhľadom na odvolacie dôvody žalovaného krajský súd len pripomína, že „Obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (s výnimkou - e ). Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch slúži odvolanie (ako riadny právny opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu) alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu). Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. z 31. januára 2012).

Vo vzťahu k výroku, ktorým okresný súd návrh žalovaného na obnovu konania zamietol, krajský súd uvádza, že obnova konania je teda mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci ( ). Ustanovenie , tak ako i , upravuje procesný prostriedok, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má pôvod v tom, že v pôvodnom konaní nemohol byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na mimoriadnosť tohto opravného prostriedku preto zákon taxatívne vymenováva podmienky prípustnosti každého návrhu na obnovu konania, ktorými sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.

Krajský súd v súvislosti s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní poukazuje i na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. z 31. januára 2012, v zmysle ktorých obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť len právoplatný rozsudok alebo uznesenie (§ 228 ods. 1 prvá časť vety v spojení s ods. 2), ktorú podmienku správne okresný súd vo svojom rozhodnutí vyhodnocoval, keď konštatoval, „že je prípustné podanie návrhu na obnovu konania žalobcom voči dvom právoplatným výrokom rozsudku Okresného súdu Martin." (čl. 34 spisu, správne však má byť žalovaným).

„Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza

(iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní ( ), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ( ). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle , avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ( ods. l písm. b/ ), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R 19/1975). Ustanovenie sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie - viď ) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.08.2011, sp.zn. ).

Vzhľadom na nosný odvolací dôvod žalovaného, ktorý namietal posúdenie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania okresným súdom, odvolací súd napriek tomu, že okresný súd citoval vo svojom rozhodnutí § 230 ods. 1OSP, považuje za potrebné túto rozhodujúcu zákonnú úpravu opäť citovať.

Podľa , návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Zákon teda v stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu, tak ako to konštatoval aj okresný súd vo svojom rozhodnutí. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v . Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Na dotvrdenie správnosti týchto záverov poukazuje krajský súd na závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých „Podľa návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od času, keď ten, kto obnovu konania navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Možnosť podať návrh na obnovu konania je časovo obmedzená, pričom zákon stanovuje na podanie návrhu jednak subjektívnu lehotu a jednak objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania trvá tri mesiace. Začiatok tejto lehoty plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania trvá tri roky a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Lehoty /subjektívna i objektívna/ na podanie návrhu na obnovu konania sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Preukázanie skutočnosti, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná, zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 26. novembra 2007).

V napadnutom uznesení primárne okresný súd správne podľa odvolacieho súdu vyhodnocoval plynutie 3-mesačnej lehoty v zmysle . Okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pre stanovenie trojmesačnej subjektívnej lehoty bola rozhodujúca subjektívna vedomosť žalovaného o tvrdených dôvodoch obnovy konania v období pred „dátumom 8.4.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 8.4.2014, o tom, že samosudca zobral na vedomie späťvzatie odporu žalovaným Martinom Melasom, nar. XX.X.XXXX proti vydanému trestnému rozkazu zo dňa 2.5.2013, č.k. -114. Už vznesením trestného oznámenia proti Martinovi

Melasovi žalovaný spochybnil skutočnosti, na základe ktorých bol vydaný rozsudok okresného súdu, ktorý je predmetom konania o povolení obnovy, pričom návrh na povolenie obnovy podal až dňa 9.7.2014.“ S uvedenými závermi okresného súdu sa krajský súd cez úpravu v stotožnil. Krajský súd len pre úplnosť dodáva, že je len ťažko predstaviteľné, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, že mu Martin Melasa nedodal predmet leasingu štvorkolku zn. ATV Bashan 250 4x4 a napriek tomu by podal podnet orgánom činným v trestnom konaní, trestné oznámenie, na základe čoho konali orgány činné v trestnom konaní, pričom dňa 18.3.2013 prokurátor Okresnej prokuratúry podal na Martina Melasa obžalobu pre trestný čin podvodu. (č.l. 6 rub spisu). Za tohto skutkového stavu nebol pre krajský súd priestor na iný záver než ten, že ktorý už prijal okresný súd, že žalovaný o tvrdenom dôvode obnovy vedel už pred dátumom 8.4.2014, ktorý bol dátumom právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č.k. -126 zo dňa 8. apríla 2014 a ak bola žalovaným počítaná lehota ( ) od tohto dátumu, napriek tomu, že preukázateľne vedomosť o dôvode obnovy mal skôr, tak potom bol návrh na obnovu konania podaný oneskorene.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , .

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok bol potvrdený ako vecne správny podľa , , tiež za situácie, že vo vecnej rovine rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania nebolo žalovaným osobitne napadnuté.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vo väzbe na , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania v podaní zo dňa 14.11.2014 (č.l. 44 spisu). Priznaná náhrada odvolacích trov na strane žalobcu spočívala v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 1 vykonaný úkon právnej služby písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného (č.l. 44 a nasl. spisu) v sume 190,89 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH, teda celkovo v sume 238,72 Eur, ktorú sumu nahradí žalovaný žalobcovi v lehote podľa , a to na účet advokáta - právneho zástupcu žalobcu, v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().