Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore žalobcu: NIGOL s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta č. 85/A, Banská Bystrica, IČO: 36 720 925, zastúpeného Mgr. Andrejom Durajom, advokátom, so sídlom Zvolenská cesta č. 85/A, Banská Bystrica, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. E. F. XXXXX/XX, G. G., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Ingrida Linkešová, s. r. o., so sídlom H. F. XXXXX/X, G. G., IČO: 52 521 737, v mene ktorej koná JUDr. Ingrida Linkešová, advokátka a konateľka, o zaplatenie 3.059,58 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -137 zo dňa 19. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. , (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania žalovanej.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 06.12.2022 doručil žalobca Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.059,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.059,58 Eur od 31.07.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu úhrady pomernej časti nákladov vynaložených na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná u neho pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2020 na pracovnej pozícii administratívny zamestnanec stanice technickej a emisnej kontroly. Žalovaná prejavila záujem o prehĺbenie svojej kvalifikácie za účelom získania odbornej spôsobilosti na vykonávanie technickej kontroly vozidiel (osvedčenie kontrolného technika). Žalobca so žalovanou uzavrel Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01.09.2020 podľa , (ďalej len „“), na základe ktorej umožnil žalovanej prehĺbenie doterajšej kvalifikácie účasťou na školeniach zameraných na získanie požadovanej odbornej spôsobilosti. Prehlbovanie kvalifikácie žalovanej malo byť ukončené vydaním osvedčenia kontrolného technika na vykonávanie technickej kontroly vozidiel (, , a o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v znení neskorších predpisov) a žalovaná sa zaviazala zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere po dobu 5 rokov od získania osvedčenia kontrolného technika. V prípade porušenia tejto povinnosti sa žalovaná

zaviazala nahradiť žalobcovi náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie. „Žalobca na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej vynaložil sumu 4.319,60 Eur, ktorú v žalobe podrobne špecifikoval“. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil dňom 31.05.2022 na základe výpovede žalovanej zo dňa 29.03.2022. Nakoľko sa žalovaná zaviazala u žalobcu zotrvať v pracovnom pomere 60 mesiacov, náklady na jeden mesiac predstavujú sumu 71,99 Eur, preto pomerná časť nákladov na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej za 42,50 mesiaca, počas ktorých nezotrvala žalovaná v pracovnom pomere u žalobcu predstavuje sumu 3.059,58 Eur. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 3.059,58 Eur do 30.07.2022 listom zo dňa 21.06.2022. Nakoľko žalovaná uvedenú sumu v určenej lehote žalobcovi neuhradila, dostala sa od 31.07.2022 s jej úhradou do omeškania, preto si žalobca spolu s istinou uplatnil podanou žalobou aj nárok na zákonné úroky z omeškania.

1.2 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o žalobe žalobcu najskôr platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 21.09.2022, ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odpor zo dňa 12.10.2022 s odôvodnením vo veci samej. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spor Okresnému súdu Zvolen na pokračovanie v konaní o žalobe žalobcu. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, pretože a) dohoda o prehlbovaní kvalifikácie bola uzavretá dňa 01.09.2020, teda pred vznikom pracovného pomeru žalovanej u žalobcu, ktorý vznikol dňa 14.09.2020 (deň nástupu do práce) podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2020, b) znenie dohody neviaže porušenie povinnosti zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 5 rokov na povinnosť nahradiť náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie žalovanej (povinnosť nahradiť žalobcovi náklady spojené s s prehlbovaním kvalifikácie mala podľa znenia dohody vzniknúť žalovanej porušením článku II. ods. 5 dohody, ktorý však hovorí len o sume celkových nákladov prehlbovania kvalifikácie, nie o povinnosti žalovanej zotrvať u žalobcu v dojednanej lehote v pracovnom pomere, ktorú povinnosť žalovanej zakotvuje článok II. ods. 4 dohody) a c) žalobcom tvrdené náklady nemohli byť vynaložené na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej, pretože boli vynaložené pred uzavretím dohody, pričom pri niektorých nákladoch chýba aj súvis s prehlbovaním kvalifikácie žalovanej. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že s tvrdením žalovanej uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu nesúhlasí a trvá na svojej argumentácii uvedenej v žalobe. V článku II. bod 6. dohody je chyba v písaní spočívajúca v odkaze na nesprávny článok dohody, táto chyba však nemá vplyv na skutočnú vôľu strán, ktorou bola náhrada nákladov vynaložených žalobcom zo strany žalovanej, preto je pri výklade dohody potrebné aplikovať ust. . Ďalej žalobca uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi založením pracovného pomeru pracovnou zmluvou ( ) a samotným vznikom pracovného pomeru, pretože už založením pracovného pomeru sa osoba stáva zamestnancom so všetkými právami a povinnosťami. K založeniu pracovného pomeru došlo dňa 31. 08. 2020, týmto dňom sa žalovaná stala zamestnancom žalobcu, následne dňa 01. 09. 2020 došlo k uzatvoreniu dohody o prehlbovaní kvalifikácie, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť po založení pracovného pomeru. Zdôraznil, že neurčuje čas, kedy musia byť zo strany zamestnávateľa vynaložené náklady na prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca, preto tieto náklady môžu byť vynaložené aj pred založením pracovného pomeru a nespôsobuje to neplatnosť dohody. Podpísaním dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01. 09. 2020 žalovaná uznala, že žalobca na ňu vynaložil náklady na získanie osvedčenia kontrolného technika a pre prípad, že nezotrvá v pracovnom pomere u žalobcu po dohodnutý čas sa zaviazala ich žalobcovi nahradiť. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 17. 01. 2023 k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojej argumentácii ohľadne nesúhlasu s uplatneným nárokom žalobcu. Zopakovala, že dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01. 09. 2020 bola uzatvorená pred vznikom pracovného pomeru žalovanej u žalobcu, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 31. 08. 2020, pričom aj zo samotného znenia dohody vyplýva, že školenia za účelom prehlbovania kvalifikácie má žalovaná absolvovať v budúcnosti. Z predložených listín zo strany žalobcu však vyplýva, že väčšina nákladov bola vynaložená pred uzavretím dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01. 09. 2020.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. , , a a na ust. v znení účinnom ku dňu 14.09.2020 a uviedol, že prejednal spor na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 19.05.2023 v prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a žalovanej, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní; na pojednávaní sa osobne zúčastnila aj žalovaná. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu okresný súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovanou účinne popreté, a preto sa v zmysle považujú za nesporné a z listinných dôkazov predložených stranami sporu, ktoré

„okresný súd v zmysle časť vety za bodkočiarkou nevykonal na pojednávaní, nakoľko tieto listinné dôkazy boli všetky doručené stranám sporu, pričom žiadna zo strán sporu nespochybnila ich obsah, a teda ich obsah bol stranám sporu známy“. Následne okresný súd ustálil skutkový stav tak, že: 1/ žalobca a žalovaná uzavreli dňa 06.06.2019 Dohodu o pracovnej činnosti v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2019, predmetom ktorej bolo vykonávanie práce administratívneho pracovníka žalovanou pre žalobcu na dobu určitú od 07.06.2019 do 31.12.2020, čo je zrejmé z predloženej dohody o pracovnej činnosti a Dodatku č. 1 k nej (č. l. 70 - 71 spisu), 2/ žalobca a žalovaná uzavreli dňa 31.08.2020 pracovnú zmluvu v znení dodatkov č. 1, 2, 3 a 4, na základe ktorej vznikol žalovanej u žalobcu pracovný pomer dňa 14.09.2020 na dobu neurčitú s dojednaným druhom práce administratívny zamestnanec stanice technickej a emisnej kontroly a od 01.06.2021 (Dodatok č. 4) s dojednaným druhom práce kontrolný technik stanice technickej a emisnej kontroly, čo je zrejmé z predloženej pracovnej zmluvy a dodatkov k nej (č. l. 8 - 10 spisu, č. l. 53 - 57 spisu), 3/ žalobca a žalovaná uzavreli dňa 01.09.2020 Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, na základe ktorej mal žalobca umožniť žalovanej prehĺbenie kvalifikácie za účelom získania oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly špecifikovaných vozidiel s tým, že žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 5 rokov od získania osvedčenia kontrolného technika na vykonávanie technickej kontroly špecifikovaných vozidiel, čo vyplýva z predloženej Dohody o prehlbovaní kvalifikácie (č. l. 13 - 14 spisu), 4/ osvedčenie technika technickej kontroly získala žalovaná dňa 14.12.2020, čo vyplýva z predloženého osvedčenia Okresného úradu Banská Bystrica č. k. OU-BB-OCDPK-2020/033052 zo dňa 14.12.2020 (č. l. 15 spisu), 5/ pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil dňom 31.05.2022 na základe výpovede danej žalovanou dňa 29.03.2022, čo vyplýva z predloženej výpovede (č. l. 11 spisu) a 6/ žalobca vynaložil na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej náklady v sume 4.319,60 Eur v období od 01.07.2019 do 12.08.2020 (resp. v období od 30.09.2020 do 23.11.2020 pokiaľ ide o nešpecifikované náklady na kolky v sume 466,- Eur), čo je zrejmé z predložených dokladov o úhradách (č. l. 16 - 26 spisu).

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia pomernej časti nákladov vynaložených na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej. Skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporu sporné. Ťažiskom vyriešenia medzi sporovými stranami prejednávaného sporu podľa okresného súdu bolo právne posúdenie zisteného skutkového stavu, t. j. či žalovanej na základe Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01.09.2020 vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi náklady vynaložené na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej pred uzavretím tejto dohody a čiastočne po jej uzavretí, keď v pracovnom pomere u žalobcu nezotrvala po dobu 5 rokov od získania osvedčenia technika technickej kontroly motorových vozidiel. Na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu a žalobcom a žalovanou predložených listinných dôkazov dospel okresný súd k záveru, že žalovaná vykonávala pre žalobcu prácu administratívneho pracovníka od 07.06.2019, a to na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 06.06.2019 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2019. Žalovaná bola u žalobcu v pracovnom pomere od 14.09.2020 na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2020 v znení Dodatkov č. 1, 2, 3 a 4 uzatvorených k pracovnej zmluve s dojednaným druhom práce: administratívny zamestnanec stanice technickej a emisnej kontroly a od 01.06.2021 (v zmysle Dodatku č. 4 k pracovnej zmluve ) s dojednaným druhom práce: kontrolný technik stanice technickej a emisnej kontroly. Na základe Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01.09.2020 sa žalobca so žalovanou dohodli, že žalobca žalovanej v zmysle umožní prehĺbenie kvalifikácie za účelom získania oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly špecifikovaných vozidiel a že žalovaná zotrvá z tohto dôvodu v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 5 rokov od získania osvedčenia kontrolného technika na vykonávanie technickej kontroly špecifikovaných vozidiel, ktoré osvedčenie žalovaná následne získala dňa 14.12.2020. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu sa skončil dňom 31.05.2022, a to na základe výpovede danej žalovanou dňa 29.03.2022. Predmetnú dohodu o prehlbovaní kvalifikácie posúdil okresný súd ako platný právny úkon. Konštatoval, že uzavretie Dohody o prehlbovaní kvalifikácie dňa 01.09.2020 napriek tomu, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu vznikol až dňa 14.09.2020, nespôsobuje neplatnosť tejto dohody. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pre možnosť uzavrieť dohodu o prehlbovaní kvalifikácie postačuje existencia pracovnoprávneho vzťahu, ktorý bol medzi žalobcom a žalovanou založený Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 06.06.2019. Ani odkaz na bod 5 v článku II. bod 6 predmetnej dohody o prehlbovaní kvalifikácie sám o sebe nespôsobuje jej neplatnosť, pretože článok II. bod 5 predmetnej dohody o prehlbovaní kvalifikácie zjavne nezakotvuje žiadnu povinnosť, ktorú by bolo možné zo strany žalovanej porušiť. Článok II. bod 6 dohody z hľadiska obsahu nepochybne

odkazuje na článok II. bod 4 dohody, ktorý zakotvuje povinnosť žalovanej zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po určitú dohodnutú dobu. Celkom zjavne tak ide len o chybu v písaní, ktorá sama o sebe nespôsobuje neplatnosť Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01.09.2020“. Žalovaná sa Dohodou o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01.09.2020 zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 5 rokov od získania osvedčenia kontrolného technika na vykonávanie technickej kontroly špecifikovaných motorových vozidiel (t. j. od 14. 12. 2020) a pre prípad porušenia tejto povinnosti sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie. Na druhej strane dospel okresný súd k záveru, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej po uzavretí dohody zo dňa 01.09.2020. Konštatoval, že samotná dohoda počíta s vynaložením nákladov do budúcna. Podľa tvrdenia žalobcu, žalobca na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej vynaložil spolu sumu 4.319,60 Eur, z toho v období od 01.07.2019 do 12.08.2020 vynaložil žalobca sumu 3.853,60 Eur a v období od 30.09.2020 do 23.11.2020 vynaložil žalobca sumu 466,- Eur, a to na kolky na nešpecifikované účely. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v zmysle len náhradu nákladov vynaložených po uzavretí dohody o prehlbovaní kvalifikácie možno žiadať od zamestnanca, ktorý nedodržal svoju povinnosť zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po dohodnutú dobu. Prípadné náklady na prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca, vynaložené zamestnávateľom pred uzavretím dohody podľa , nemožno podľa názoru okresného súdu zamestnávateľovi uznať, pretože záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa možno v zmysle viazať len na náklady vynaložené po uzavretí dohody. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že aj zo samotného ust. vyplýva, že jednou zo zákonných náležitostí dohody o prehlbovaní kvalifikácie je uvedenie druhu nákladov a ich celkovej sumy, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby (t. j. v zmysle po ich vynaložení po uzavretí dohody). „Dohodu o náhrade nákladov v zmysle je potrebné chápať aj ako ochranu zamestnanca, ktorý až po jej uzavretí nadobudne vedomosť, že náklady vynaložené zamestnávateľom na zvýšenie alebo prehĺbenie jeho kvalifikácie, bude povinný zamestnávateľovi vrátiť, pokiaľ nezotrvá v pracovnom pomere u zamestnávateľa po dohodnutú dobu od dosiahnutia účelu zvýšenia alebo prehĺbenia kvalifikácie“. Zahrnutie už vynaložených nákladov na prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca pred uzavretím dohody podľa do dohody by preto podľa okresného súdu predstavovalo neprípustné obchádzanie tohto ustanovenia. Prípadné náklady na prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca vynaložené zamestnávateľom pred uzavretím dohody je potrebné považovať za dobrovoľné ( alebo ); ich vynaložením preto nevzniká zamestnancovi žiadna povinnosť. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že náhradu nákladov na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej, vynaložených žalobcom v období pred uzavretím predmetnej dohody o prehlbovaní kvalifikácie (uplatnenú pomernú časť zo sumy 3.853,60 Eur, vynaloženej žalobcom v období od 01.07.2019 do 12.08.2020), preto žalobcovi nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu nákladov vynaložených žalobcom v období po uzavretí predmetnej dohody o prehlbovaní kvalifikácie (uplatnenú pomernú časť zo sumy 466,- Eur, vynaloženej žalobcom na kolky na nešpecifikované účely v období od 30.09.2020 do 23.11.2020), okresný súd žalobcovi nepriznal tiež s odôvodnením, že v konaní nebolo žalobcom preukázané, že túto sumu vynaložil na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej (z predložených dokladov o úhrade kolkov táto skutočnosť nevyplýva). Pokiaľ ide o čl. II. bod 6 predmetnej dohody o prehlbovaní kvalifikácie, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že tento článok predmetnej dohody o prehlbovaní kvalifikácie nemohol vyhodnotiť ani ako samostatný zaväzovací dôvod (resp. ako dôvod na uznanie vynaložených nákladov zo strany žalobcu na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej, ako to uvádzal žalobca), pretože takéto dojednanie dohody o prehlbovaní kvalifikácie žalovanej by bolo neplatné pre rozpor s dobrými mravmi ( ) z dôvodu neprípustného obchádzania ust. . Pokiaľ ide o námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú žalovanou, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, pretože premlčacia doba na vrátenie nákladov vynaložených zamestnávateľom na zvyšovanie, resp. prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca začína plynúť až od porušenia povinnosti zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere, kedy vzniká zamestnávateľovi nárok na náhradu nákladov (pred porušením povinnosti zamestnanca zamestnávateľ takýto nárok nemá). V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nakoľko žalovaná skončila pracovný pomer u žalobcu výpoveďou dňom 31.05.2022 (od 01.06.2022 začala žalobcovi plynúť v zmysle ust. 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva) a nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 06.12.2022, urobil tak pred uplynutím 3-ročnej

premlčacej doby, preto okresný súd vyhodnotil žalovanou vznesenú námietku premlčania žalobou uplatneného nároku ako nedôvodnú.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal. V odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva z dôvodov uvedených v ust. , , a odvolanie. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne doby vynaloženia nákladov žalobcom ako zamestnávateľom žalovanej na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej – zamestnankyne žalobcu nie je riadne odôvodnený, resp. je odôvodnený v rozpore s účelom, podstatou a zmyslom ust. . V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kde ústavný súd uviedol, že „povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako i právnej stránky rozhodnutia“ a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kde ústavný súd uviedol, že „riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné“, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

2.1 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne právne posúdil platnosť Dohody o prehlbovaní kvalifikácie žalovanej uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 01.09.2020, keď v odseku 7.4.2 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predmetná dohoda je platná. Sporným pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu bol však podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čas vynaloženia nákladov na prehĺbenie (zvýšenie) kvalifikácie žalovanej zo strany žalobcu. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo podľa žalobcu preukázané, že žalobca vynaložil náklady na prehĺbenie (zvýšenie) kvalifikácie žalovanej v období od 01.07.2019 do 12.08.2020 v sume 3.853,60 Eur a v období od 30.09.2020 do 23.11.2020 v sume 466,- Eur v súvislosti s úhradou kolkov. Podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 7.4.3 odôvodnenia) však žalobcovi nebolo možné žalobou uplatnený nárok priznať z toho dôvodu, že a) nepreukázal, že suma 466,- Eur (za kolky) bola vynaložená na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej a že b) suma 3.853,60 Eur, vynaložená na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej, nebola vynaložená žalobcom na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej po uzavretí Dohody o prehlbovaní kvalifikácie žalovanej zo dňa 01.09.2020. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie vyjadril žalobca v odvolaní nesúhlas a uviedol, že platná právna úprava nikde vo svojich zákonných ustanoveniach neurčuje, že nárok zamestnávateľa na náhradu nákladov (pomernej časti nákladov) vynaložených na zvýšenie kvalifikácie zamestnanca v prípade porušenia záväzku zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý dohodnutý čas je podmienený vynaložením - úhradou týchto nákladov zo strany zamestnávateľa pred uzavretím dohody o prehlbovaní (zvýšení) kvalifikácie. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že ust. len ustanovuje, že dohoda o zvýšení kvalifikácie musí obsahovať druh nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude musieť zamestnanec uhradiť zamestnávateľovi pri porušení jeho záväzku zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po dohodnutý čas. Zo znenia ust. teda vyplýva, že postačuje, ak je v dohode určený druh a celková suma nákladov vynaložených na zvýšenie kvalifikácie zamestnanca, pričom zákon nevylučuje, aby tieto náklady boli zamestnávateľom vynaložené aj pred uzatvorením samotnej dohody o zvýšení kvalifikácie. Podstatné podľa žalobcu je, či náklady na zvýšenie kvalifikácie zamestnanca boli zo strany zamestnávateľa preukázateľne vynaložené, čo v konaní na súde prvej inštancie bolo podľa žalobcu preukázané, pričom výklad ust. , prezentovaný súdom prvej inštancie, je podľa žalobcu výkladom contra legem a nad rámec zákona. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle uvedenej argumentácie súdu prvej inštancie by nemohol vzniknúť pracovný pomer na pracovnú pozíciu, na vykonávanie ktorej je potrebné disponovať určitými oprávneniami získanými na základe absolvovaných školení a následne uvedená argumentácia súdu prvej inštancie znemožňuje uzatvorenie takej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, predmetom ktorej by bola náhrada nákladov zo strany zamestnanca zamestnávateľovi, vynaložených zamestnávateľom na absolvovanie školení zamestnanca v prípade porušenia povinnosti zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý dohodnutý čas. Aj v danom prípade žalovaná absolvovala školenie na získanie oprávnenia kontrolného technika na účely vzniku pracovného pomeru, predmetom ktorého bolo vykonávanie pracovnej pozície kontrolného technika stanice emisnej a technickej kontroly. Nevyhnutnou podmienkou na vykonávanie

uvedenej pracovnej pozície bolo teda absolvovanie školení, na základe ktorých žalovaná získala oprávnenie na vykonávanie činnosti kontrolného technika. Žalovaná predmetné školenia absolvovala, pričom žalobca po získaní oprávnenia na vykonávanie činnosti kontrolného technika žalovanou, zaradil žalovanú na pracovnú pozíciu kontrolného technika stanice technickej a emisnej kontroly. Na základe Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01.09.2020 sa strany sporu dohodli, že žalovaná uhradí žalobcovi náklady, ktoré žalobca vynaložil na získanie oprávnenia žalovanej na vykonávanie činnosti kontrolného technika, ak žalovaná poruší svoj záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po dobu 5 rokov od nadobudnutia oprávnenia na vykonávanie činnosti kontrolného technika. Nepriznanie náhrady pomernej časti nákladov vynaložených žalobcom na žalovanú je podľa žalobcu nespravodlivé. Zdôraznil, že žalobca si svoj záväzok vyplývajúci z platnej dohody voči žalovanej splnil, naopak žalovaná porušila svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dohodnutú dobu. Z vyššie uvedených dôvodov vychádza podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je naplnený odvolací dôvod podľa ust. .

2.2 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti preukázania vynaložených nákladov zo strany žalobcu na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej zmätočné a vzájomne si odporujúce, keď súd prvej inštancie v odseku 7.4.3 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku tvrdí, že podľa jeho zistenia zo žalobcom tvrdených nákladov ako nákladov vynaložených na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej spolu v sume 4.319,60 Eur, vynaložil žalobca v období od 01.07.2019 do 12.08.2020 sumu 3.853,60 Eur a v období od 30.09.2020 do 23.11.2020 sumu 466,- Eur na kolky na nešpecifikované účely, avšak v inej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie tvrdí, že náhradu pomernej časti sumy 466,- Eur, vynaloženej žalobcom v období od 30.09.2020 do 23.11.2020, žalobcovi nepriznal, pretože v konaní nebolo preukázané, že uvedená suma bola žalobcom vynaložená v prospech žalovanej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v tejto časti podľa žalobcu zmätočné, vzájomne si odporujúce, keďže súd prvej inštancie na jednej strane považuje náklady vynaložené žalobcom na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej vo výške 466,- Eur za preukázané a v inej časti rozhodnutia ich považuje za nepreukázané. Vyššie uvedený postup súdu prvej inštancie tak podľa žalobcu zakladá odvolací dôvod v zmysle ust. , keďže súd prvej inštancie náležite - riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces a zároveň je tým podľa žalobcu založený odvolací dôvod podľa ust. .

2.3 Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie tiež vytkol, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy výsluchom konateľa žalobcu, ako aj zamestnancov žalobcu pána I. a pána D., ktorí boli kolegovia žalovanej. Zdôraznil, že výsluch uvedených svedkov a štatutárneho zástupcu žalobcu navrhol vykonať za účelom preukázania nepravdivých tvrdení žalovanej o tom, že zo strany žalobcu malo dochádzať k nátlaku na zamestnancov, ako aj na žalovanú ohľadom dávania výpovedí zo strany zamestnancov, ako aj z dôvodu vyvrátenia tvrdení žalovanej, že zo strany žalobcu malo dochádzať vo vzťahu k žalovanej k porušovaniu zásady rovného zaobchádzania. Výsluch konateľa žalobcu bolo podľa žalobcu potrebné vykonať aj z dôvodu preukázania nákladov vynaložených žalobcom na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej, a teda z dôvodu preukázania, že všetky žalobcom tvrdené náklady boli vynaložené na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy s krátkym odôvodnením, že skutkový stav veci mal zistený z nesporných skutkových tvrdení sporových strán a z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi a hoci považoval za nepreukázané vynaloženie sumy 466,- Eur žalobcom na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej, nevykonal výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý by preukázal vynaloženie tejto sumy žalobcom na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej. V závere odvolania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žiada, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel a v zmysle ust. uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (v rozsahu 100 % ) alebo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a v celom rozsahu trvá na svojich vyjadreniach a argumentoch, ktoré uviedla v konaní pred súdom prvej inštancie. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a dostatočne odôvodnené. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že platná právna úprava nikde vo svojich zákonných ustanoveniach neurčuje, že nárok zamestnávateľa na náhradu pomernej časti

nákladov vynaložených zamestnávateľom na zvýšenie kvalifikácie zamestnanca v prípade porušenia záväzku zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý dohodnutý čas, je podmienený vynaložením týchto nákladov zo strany zamestnávateľa po uzatvorení dohody o prehĺbení kvalifikácie zamestnanca, žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s týmto názorom žalobcu sa nie je možné stotožniť, pretože význam slova predpokladať v zmysle predpokladaných nákladov znamená očakávať, že niečo v budúcnosti nastane. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , z ktorého je zrejmý charakter vynaloženia nákladov zamestnávateľom na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca do budúcna, keď Krajský súd v Košiciach v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol: „dohoda o zvýšení kvalifikácie musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná a musí byť uzavretá pred zvýšením kvalifikácie, čo je zrejmé z logického výkladu ustanovení upravujúcich dohodu o zvýšení kvalifikácie a zároveň musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v už pred začatím zvyšovania kvalifikácie“. Zo žalobcom podaného odvolania je podľa žalovanej zrejmé, že nosným pilierom argumentácie žalobcu je tá skutočnosť, že žalobca sa domnieva, že platná právna úprava nepodmieňuje priznanie vynaložených nákladov zamestnávateľom na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca, vynaložením týchto nákladov po uzavretí dohody o prehĺbení kvalifikácie zamestnanca, s čím sa nie je možné podľa žalovanej stotožniť.

3.1 V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaná zaujala stanovisko k jednotlivým nákladom, o ktorých žalobca tvrdil, že ich vynaložil v súvislosti s prehĺbením kvalifikácie žalovanej a uviedla, že žalobca predložil listiny, ktoré sú nečitateľné a nie je možné z nich zistiť čo a z akého dôvodu žalobca platil a za koho, čím sa žalobca dostal do dôkaznej núdze, keď tieto náklady riadne nepreukázal. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že z logického výkladu Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01. 09. 2020 vyplýva, že na základe dohody o prehlbovaní kvalifikácie, t. j. po uzavretí dohody o prehlbovaní kvalifikácie sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi prehĺbiť si doterajšiu kvalifikáciu, za ktorým účelom bude zamestnancovi v zmysle čl. II. bod 7 dohody poskytovať pracovné voľno (náhradu mzdy a náhradu ďalších vopred odsúhlasených nákladov), preto akékoľvek náklady, ktoré žalobca vynaložil pred uzatvorením predmetnej dohody, t. j. pred 01. 09. 2020 je podľa žalovanej potrebné považovať za dobrovoľné, pričom ich vynaložením žalobcom jej nevznikla žiadna povinnosť na ich vrátenie žalobcovi. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalobcu z dôvodov a v rozsahu danom odvolaním podľa ust. a ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. a potvrdil.

5. Podľa (v znení účinnom ku dňu 14.09.2020), zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

6. Podľa (v znení účinnom ku dňu 14.09.2020), dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať (a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, (b) študijný odbor a označenie školy, (c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, (d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

7. Podľa (v znení účinnom ku dňu 14.09.2020), celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

8. Podľa (v znení účinnom ku dňu 14.09.2020), zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

9. Podľa , prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v zmysle ust. , , a .

11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka žalobcu obsiahnutá v tej v časti odvolania, ktorá sa týka odvolacieho dôvodu uplatneného žalobcom v zmysle ust. a je neopodstatnená, pretože vychádza z nesprávnej interpretácie odseku 7.4.3 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie žalobcom, kde súd prvej inštancie dôsledne rozlišuje medzi pojmami tvrdené náklady a preukázané náklady na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej, keď v odseku 7.4.3 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okrem iného uvádza, že žalobca nepreukázal, že tvrdené náklady v sume 3.853,60 Eur na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej vynaložil po uzavretí predmetnej dohody zo dňa 01. 09. 2020 a že tvrdené náklady vynaložené po uzavretí predmetnej dohody zo dňa 01. 09. 2010 v sume 466,- Eur vynaložil práve na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, rozlišovanie medzi tvrdenými a preukázanými nákladmi na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej vychádza z procesnej povinnosti tvrdenia a na ňu nadväzujúcej procesnej povinnosti preukázania tvrdených skutočností v zmysle unesenia dôkazného bremena. S uvedenou odvolacou námietkou žalobcu (týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia) nie je možné sa stotožniť aj z toho dôvodu, že súd prvej inštancie postupujúc v súlade s ust. v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, t. j. vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, aké dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil a akými úvahami sa riadil. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 10. 01. 2013, kde Najvyšší súd SR uvádza: „Kritériom pre posúdenie preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitosti odôvodnenia ustanovených zákonom.“ Z uvedeného je zrejmé, že ak súdne rozhodnutie spĺňa náležitosti vyžadované ust. , tak ho nemožno hodnotiť ako nepreskúmateľné.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe sa pod nesprávnym právnym posúdením veci rozumie „subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil (aplikoval) nesprávnu právnu normu alebo síce použil správnu právnu normu ale nesprávne ju interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia NS SR sp. zn. ). Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie na posúdenie predmetu sporu aplikoval správnu právnu normu, a to ust. a túto právnu normu aj správne interpretoval, keď dospel k záveru, že náhradu nákladov vynaložených žalobcom na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej pred uzavretím dohody, uzavretej podľa nemožno žalobcovi priznať, pretože záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa možno v zmysle ust. viazať len na náklady vynaložené po uzavretí dohody. Uvedenú interpretáciu ust. súdom prvej inštancie podporuje okrem iného aj znenie čl. II. bod 7 Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01. 09. 2020, kde je uvedený záväzok zamestnávateľa „poskytovať zamestnancovi pracovné voľno, náhradu mzdy a náhradu ďalších vopred odsúhlasených nákladov (t. j. logicky nákladov, ktoré vzniknú po uzavretí dohody) spojených s účasťou zamestnanca na prehlbovaní kvalifikácie“. Súd prvej inštancie správne ustálil, že „dohodu o náhrade nákladov v zmysle ust. je potrebné chápať aj ako ochranu zamestnanca, ktorý až po uzavretí tejto dohody nadobudne vedomosť, že náklady vynaložené zamestnávateľom na zvýšenie alebo prehĺbenie jeho kvalifikácie bude povinný zamestnávateľovi vrátiť, ak nesplní svoj záväzok (vyplývajúci práve z tejto dohody) zotrvať u zamestnávateľa po určitú dohodnutú dobu“. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že zmyslom a účelom dohody o zvýšení kvalifikácie podľa je na jednej strane záväzok zamestnávateľa umožniť (do budúcna) zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov a na strane druhej záväzok zamestnanca zotrvať

po skončení štúdia (zvýšení, prehĺbení kvalifikácie) u zamestnávateľa určitý (v dohode dohodnutý) čas alebo mu uhradiť náklady spojené zo štúdiom (zvýšením, prehĺbením kvalifikácie). Zmyslom a účelom dohody o zvýšení (prehlbovaní) kvalifikácie, uzatvorenej v zmysle ust. § 155 Zákonníka, je upraviť vzťahy súvisiace so zvyšovaním (prehlbovaním) kvalifikácie zamestnanca do budúcna a nie spätne do minulosti, tak ako sa nesprávne domnieva žalobca.

13. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a preto bol naplnený odvolací dôvod uplatnený žalobcom v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že a) súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu vychádzal z nesporných skutkových tvrdení sporových strán a b) z predložených listinných dôkazov. Žalobca navrhol, aby súd vypočul ako svedkov zamestnancov žalobcu pána I. a pána D. na vyvrátenie tvrdení žalovanej, že zo strany žalobcu dochádzalo k nátlaku na žalovanú ako aj k nátlaku na iných zamestnancov žalobcu ohľadne dávania výpovedí zamestnancami a na vyvrátenie tvrdení žalovanej, že sa žalobca voči žalovanej dopúšťal porušovania zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca teda navrhol vypočuť uvedených svedkov na skutkové okolnosti, ktoré nesúvisia bezprostredne s predmetom sporu (v tom zmysle, či má žalobca nárok na náhradu nákladov vynaložených pred uzatvorením predmetnej dohody a či má žalobca nárok na náhradu nákladov vynaložených síce po uzatvorení predmetnej dohody, ale vo vzťahu ku ktorým nepreukázal, že boli vynaložené práve na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej), ktorým je nárok na náhradu nákladov na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej, preto súd prvej inštancie nepochybil, keď dokazovanie výsluchom svedkov pána I. a pána D. nevykonal. Rovnako súd prvej inštancie nepochybil, keď nevykonal ako dôkaz žalobcom navrhovaný výsluch konateľa žalobcu k vynaloženým nákladom na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej, pokiaľ mal žalobca možnosť tieto skutočnosti preukázať predložením listinných dôkazov. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na odbornú spisbu: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . 2. vydanie. Komentár. Praha C. H. Beck, 2022, s. 805, kde sa uvádza, že „v civilnom sporovom konaní je výsluch strany sporu iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak“. V danom prípade bolo možné žalobcom tvrdené skutočnosti preukázať iným spôsobom –predložením listinných dôkazov, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalobcu nepovažoval za opodstatnenú. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd tiež na ust. , podľa znenia ktorého „súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná“. Z citácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že bolo plne v kompetencii súdu prvej inštancie, aby vykonávajúc dokazovanie posúdil, ktorý z navrhovaných dôkazov je za účelom zistenia skutkového stravu potrebné vykonať a ktorý nie.

14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.