Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-251-2011.pdf
PDF · 95.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/251/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu: Nemocnice s poliklinikou Karviná
- Ráj, příspěvková organizace, so sídlom Karviná - Ráj, Vydmuchov 399/5, proti žalovanej: H.. B. D., X.. XX.X.XXXX, L. Y. R. P., F. XX, zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, o zaplatenie 184.603,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 21. júna 2011, č. k. 10C/23/2010-203 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 244,75 eur a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovanej advokáta JUDr. Františka Pitoňáka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 21. júna 2011, č. k. 10C/23/2010-203 zamietol žalobu o zaplatenie 184.603,- Kč s príslušenstvom a žalobcovi uložil nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.044,94 eur na účet jej právneho zástupcu (JUDr. Františka Pitoňáka - poznámka odvolacieho súdu) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 126, § 141a, § 143 ods. 1, 2, 3 zák. č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) platného v rozhodnom období a § 5 zák. č. 95/2004 Sb. o podmínkách získávání a uznávání odborné způsobilosti a specializované způsobilosti k výkonu zdravotnického povolání lékaře, zubního lékaře a farmaceuta uzavrel, že žalobca so žalovanou ako absolventkou uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 14.1.2002 na dobu určitú do 17.12.2002. Dohodou zo dňa 20.11.2002 bola pracovná zmluva najprv predĺžená do 17.12.2003 a ďalšou Dohodou zo dňa 25.11.2003 bola predĺžená do 14.12.2004. Dohodou zo dňa 22.11.2004 bola pracovná zmluva dojednaná na dobu neurčitú. Dňa 10.1.2006 uzavrel žalobca so žalovanou Dohodou o zvýšení kvalifikácie podľa § 143 Zákonníka práce, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej zvýšenie kvalifikácie formou špecializačného vzdelávania ukončeného atestačnou skúškou v zmysle § 5 zák. č. 95/2004 Sb. v odbore chirurgia. Celková doba vzdelávania bola dohodnutá na päť rokov; povinná prax na šesťdesiat mesiacov a vzdelávanie sa malo začať 24.6.2002. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie, úhradu účastníckych poplatkov, pracovné úľavy a náhradu mzdy, náhradu cestovného a náklady na ubytovanie. Žalovaná získala dňa 14.6.2007 diplom o špecializácii v špecializačnom odbore chirurgia. Dňa 25.3.2008 žalovaná rozviazala pracovný pomer výpoveďou ku dňu 31.5.2008. Listom zo dňa 24.4.2008 vyzval žalobca žalovanú k úhrade nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie vo výške 184.603 Kč, na ktorý žalovaná reagovala listom zo dňa 18.7.2008, v ktorom uviedla, že o celej záležitosti dvakrát rozprávala s námestníkom H.. F., ktorý jej doporučil zaslať odvolanie. Uviedla, že nemá žiadne financie v hotovosti, plánuje materskú dovolenku a požiadala o možnosť uhradiť dlh v splátkach. Súd prvého stupňa uzavrel, že dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 143 Zákonníka práce nemožno dohodnúť, ak ide o prehlbovanie kvalifikácie pre prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, ktorá je povinnosťou zamestnanca. Žalovaná uzavrela so žalobcom Dohodu o zvýšení kvalifikácie až dňa 10.1.2006, pričom v skutočnosti nešlo o zvyšovanie kvalifikácie, ale o získanie špecializovanej spôsobilosti lekára, ktorá sa získava úspešným ukončením špecializačného vzdelávania atestačnou skúškou a na jej základe je lekárovi vydaný ministerstvom diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore. Účasť na špecializačnom vzdelávaní sa považuje za prehlbovanie kvalifikácie. Dohoda o zvýšení kvalifikácie musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná, a musí byť uzavretá pred zvýšením kvalifikácie, čo je zrejmé z logického výkladu ustanovení upravujúcich dohodu o zvýšení kvalifikácie, a zároveň musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 143 ods. 3 Zákonníka práce už pred začatím zvyšovania kvalifikácie. Predložená Dohoda o zvýšení kvalifikácie bola uzavretá dňa 10.1.2006 so začiatkom vzdelávania 24.6.2002. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že táto dohoda je neplatná, a to jednak z dôvodu, že bola uzavretá po 3,5 roka po začatí špecializačného vzdelávania, a taktiež z toho dôvodu, že účasť na špecializačnom vzdelávaní sa považuje za prehlbovanie kvalifikácie. Takúto dohodu preto zamestnávateľ nemôže so zamestnancom uzavrieť, ak ide o prehlbovanie kvalifikácie pre prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, ktorá je povinnosťou zamestnanca. Žalovaná u žalobcu pracovala ako lekárka a v zmysle zákona si prehlbovala kvalifikáciu lekára. Preto žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešného žalobcu zaviazal nahradiť úspešnej žalovanej trovy konania vo výške 1.044,94 eur. Podľa ust. § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. priznal žalovanej odmenu za právne zastúpenie za štyri úkony právnej služby po 237,34 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 28.1.2010 a 21.6.2011 a písomné podanie na súd) a za jeden úkon vo výške 59,33 eur (účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 2.9.2010), 4 x režijný paušál po 7,21 eur a 1 x režijný paušál po 7,41 eur; spolu priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 1.044,94 eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Z obsahu odvolania vyplýva, že uviedol dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že Dohoda o zvýšení kvalifikácie zo dňa 10.1.2006, uzavretá medzi účastníkmi konania, je platná. Tá skutočnosť, že v texte dohody je uvedené, že vzdelávacie štúdium začne 24.6.2002, nie je rozhodujúca. Rozhodujúcim je len dátum jej uzavretia, teda deň 10.1.2006, čo korešponduje so začiatkom štúdia žalovanej. Samotné vzdelávanie žalovanej začalo až v januári 2006, a ukončené bolo v roku 2008. Nie je preto pravdou, že dohoda bola uzavretá v dobe, kedy žalovaná už 3,5 roka študovala. Po celú dobu trvania štúdia, i Dohody, z nej bolo plnené (a súdu aj doložené), teda dohoda bola obojstranne akceptovaná. Dohoda nie je neplatná ani podľa ustanovenia § 143 ods. 2 Zákonníka práce, pretože toto ustanovenie špeciálne hovorí o tom, že takúto dohodu možno so zamestnancom uzavrieť taktiež pri prehlbovaní kvalifikácie, pokiaľ predpokladané náklady dosahujú aspoň 100.000,- Kč, čo v danom prípade preukázateľne bolo dané. Od januára 2006 sú dokladované pokladničné doklady, na základe ktorých bolo žalovanej plnené. Dohoda je platná dňom jej uzavretia, teda dňom 10.1.2006. Súd prvého stupňa nebral do úvahy individuálny záujem žalovanej na prehlbovaní kvalifikácie (pôsobí ďalej ako lekárka), ktorý výrazne prevyšuje nad celospoločenským záujmom, ktorým bolo povinné vzdelávanie vyplývajúce zo Zákonníka práce. Dohoda bola uzavretá v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi po formálnej i materiálnej stránke, išlo o slobodné prejavy vôle oboch účastníkov týchto právnych úkonov, a preto je platná.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho konania. Dôvody uvedené v odvolaní považovala za účelové a tendenčné. Žalobca žalovanú neustále zavádzal už aj pri uzavretí dohody, kedy k dátumu podpisu dňa 10.1.2006 uviedol, že štúdium začína už 24.6.2002, čo v skutočnosti bolo aj pravdou, lebo už od tohto dátumu chodila na postgraduálne vzdelávanie v zdravotníctve. Žalobca jej dal dodatočne podpísať Dohodu o zvýšení kvalifikácie. Navyše nešlo o zvyšovanie kvalifikácie, a preto konanie žalobcu je v rozpore so zásadami a príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce (neprimerane zvýhodňuje zamestnávateľa a vnáša do právneho vzťahu určitý prvok retroaktivity práva), ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca odmietol uhradiť náklady zo stáže v Bratislave z dôvodu, že dohoda bola neplatná od počiatku. Teda sám vedel a stotožnil sa s uvedenou skutočnosťou o jej neplatnosti. Samotné vzdelávanie bolo len prehlbovaním dosiahnutého vzdelania, o čom pojednáva aj súdna prax. Táto dohoda je podľa § 242 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce neplatná, pretože svojím obsahom, účelom sa prieči zákonu, a prieči sa aj záujmom spoločnosti. Takýto právny úkon nemôže byť účinný v právnych vzťahoch. Poukázala na to, že ukončila pracovný pomer z dôvodu, že žalobca napriek tomu, že si prehĺbila vzdelanie a bola odborne viac spôsobilá na výkon práce, nedal jej príležitosti na realizáciu svojho zvýšeného vzdelania a nedal jej patričné ohodnotenie vo forme zvýšenej mzdy, ani osobné ohodnotenie, čo bolo jeho povinnosťou. Preto nebolo spravodlivé od nej požadovať, aby za týchto okolností zostala v pracovnom pomere so žalobcom. Ani z týchto dôvodov nie je v súlade s dobrými mravmi, aby bola zaviazaná na úhradu požadovanej sumy žalobcovi.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní pred vyhlásením rozsudku na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. februára 2013 o 8.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, na II. poschodí (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.).
Aj keď odvolateľ v odvolaní neoznačil odvolacie dôvody, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a taktiež aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací dôvod, ktorý odvolateľ v dôvodoch odvolania rozvádza, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 132 O.s.p. z dôvodu, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, že súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, že v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logický rozpor, alebo že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p.
Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, keď súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo, ak súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevplynuli, a ani inak nevyšli najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p. (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na nej odkazuje (§ 219 O.s.p.).
K odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza nasledovné :
Správne súd prvého stupňa právne uzavrel, že Dohoda o zvýšení kvalifikácie, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 10.1.2006, je podľa § 143 ods. 3 zák. č. 65/1965 Sb. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonníka práce“) neplatná pre nedostatok písomnej formy, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.
Z obsahu ustanovenia § 143 ods. 3 Zákonníka práce totiž vyplýva, že dohoda o zvýšení kvalifikácie musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná. Nedostatok písomnej formy spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu, pretože zákon to výslovne stanovuje (§ 242 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce). Na absolútnu neplatnosť pritom súd prihliada z úradnej povinnosti.
Z obsahu Dohody o zvýšení kvalifikácie, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 10.1.2006 vyplýva, že táto bola uzavretá so začiatkom vzdelávania 24.6.2002 a celková doba vzdelávacieho programu bola dojednaná na päť rokov, z toho povinná prax v odbore na šesťdesiat mesiacov (článok I. Dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa 10.1.2006). Dohoda však bola uzavretá písomne (až) 10.1.2006. Vychádzajúc z písomného prejavu vôle účastníkov tohto zmluvného vzťahu, obsiahnutého v Dohode o zvýšení kvalifikácie zo dňa 10.1.2006, jednoznačne vyplýva, že dohoda bola uzavretá so začiatkom vzdelávania od 24.6.2002, bola teda uzavretá so spätnou pôsobnosťou (§ 240 Zákonníka práce).
Keďže (táto) dohoda od začiatku vzdelávania od 24.6.2002 nebola uzavretá písomne, pričom požiadavka písomnej formy je jej obligatórnou náležitosťou, ide o neplatný právny úkon. Nedostatok písomnej formy nebolo možné odstrániť dodatočným uzavretím tejto dohody v písomnej forme. Nedostatok písomnej formy totiž spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ posúdil dohodu o zvýšení kvalifikácie ako neplatný právny úkon pre nedostatok písomnej formy.
Nedôvodnou je námietka žalobcu, že štúdium v skutočnosti začalo až v januári 2006, keďže písomný obsah dohody o zvýšení kvalifikácie takýmto tvrdeniam žalobcu nezodpovedá.
Námietka žalobcu, že aj pri prehlbovaní kvalifikácie je možno uzavrieť dohodu, pokiaľ predpokladané náklady dosahujú mimoriadne vysokú sumu, je nepatričná. Žalobca o tento dôvod žalobu neopieral a z písomného vyjadrenia právneho úkonu, uzavretého medzi účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že išlo o „dohodu o zvýšení kvalifikácie“ v zmysle ustanovenia § 143 ods. 1 Zákonníka práce.
Ako už bolo vyššie konštatované, dohoda o zvýšení kvalifikácie, o ktorú oprel nárok žalobca, je pre nedostatok písomnej formy neplatná. A preto žalobca nemá nárok na náhradu nákladov, ktoré na základe tejto dohody v prospech žalovanej vynaložil, a na náhradu ktorých sa žalovaná v tejto dohode zaviazala.
Odvolací súd poznamenáva, že výklad súdu prvého stupňa, že účasť na špecializačnom vzdelávaní sa považuje za prehlbovanie kvalifikácie je v súlade s ustanovením § 5 ods. 10 zák. č. 95/2004 Sb., účinného od 1.7.2008, odkedy boli do tohto zákona zapracované predpisy práva Európskeho Spoločenstva novelou zák. č. 189/2008 Sb..
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí, pretože nemal úspech v odvolacom konaní. Úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za vyjadrenie k odvolaniu 237,34 eur a režijný paušál 7,41 eur, spolu vo výške 244,75 eur.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný nahradiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalovanej advokáta JUDr. Františka Pitoňáka.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.