Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/225/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mesta R., Š., zastúpeného

JUDr. E. S., advokátkou so sídlom v R., proti ţalovanej R., so sídlom v R., zastúpenej JUDr.

V. N., advokátkou so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. apríla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Roţňava rozsudkom zo 16. marca 2011 č.k. -271 zamietol

ţalobu o určenie, ţe ţalobca je výlučným vlastníkom parcely č. X. vo výmere X. m²

a na nej stojacej budovy súp. č. X., zapísaných na LV č. X., vedenom pre k.ú. R. (ďalej len

„nehnuteľnosti“). Dospel k záveru, ţe ţalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na

poţadovanom určení, nakoľko ku dňu rozhodnutia súdu bol vlastníkom zapísaným v katastri

nehnuteľností, hoci na základe medzitým uţ zrušených predchádzajúcich súdnych rozhodnutí.

Vychádzal tieţ z okolností uzavretia dohody o vydaní veci č. 15/1996 zo 4. októbra 1996, na

základe ktorej ţalobca nehnuteľnosti ţalovanej vydal a ktorej neplatnosť bola predmetom

konania do 21. septembra 2009, kedy súd rozhodol o zmene návrhu. Mal za preukázané, ţe aj

keď ţalobca nebol osobou povinnou na vydanie nehnuteľností v zmysle § 3 zákona č.

o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám

a náboţenským spoločnostiam (ďalej len „“), ako povinná osoba sa

správal, a vzhľadom na túto a iné skutočnosti sa ţalovaná ako nástupkyňa oprávnenej osoby

voči nemu doţadovala vydania nehnuteľností dôvodne. Aj keď nebol v celom rozsahu

dodrţaný formálny postup reštitúcie podľa tohto zákona, vydaním nehnuteľností ţalovanej sa

dosiahol účel tam uvedený, preto by vyhovenie ţalobe znamenalo opätovné odňatie majetku

oprávnenej osobe, a teda zmarenie účelu zákona. Náhradu trov konania nepriznal ţiadnemu

z účastníkov, dôvodiac

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 25. apríla 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci,

avšak v otázke naliehavosti právneho záujmu ţalobcu vec nesprávne právne posúdil.

Naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva je daná aj vtedy, ak vlastnícke

právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností je kvalifikovane spochybňované

a zároveň nie je dôvod na ţalobu na plnenie. V prejednávanej veci má poţadované určenie pre

ţalobcu preventívny význam, nakoľko by sa ním v prípade úspechu vytvoril pevný základ pre

právne vzťahy účastníkov konania a predišlo by sa ďalším ţalobám. Vo vzťahu k aplikácii

je ale rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, nakoľko

z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaná je oprávnenou osobou podľa

zákona a nehnuteľnosti sú predmetom jeho úpravy. Ţalovaná sa z dôvodu nepresnosti

v evidencii nehnuteľností tieţ dôvodne domnievala, ţe ţalobca je osobou povinnou

na ich vydanie. Stotoţnil sa s názorom, ţe vyhovenie ţalobe by bolo v rozpore s účelom

zákona, ktorým je náprava majetkových krívd. Náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

ţiadnemu z účastníkov s tým, ţe je tu dôvod hodný osobitného zreteľa, za ktorý povaţoval

skutočnosť, ţe ţalovaná nezisťovala, kto je skutočne povinnou osobou ( ).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil odňatím

moţnosti konať pred súdom ( ), nedostatkami v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci. Namietal, ţe súdy na rozdiel

od svojich predchádzajúcich rozhodnutí pouţili doteraz nepouţitý právny predpis, resp. jeho

časť, keď z reštitučného aplikovali len preambulu, zdôrazňujúc

zámer zákona, pričom dovtedajšie dokazovanie sa viedlo smerom k preukázaniu oprávnenosti

nároku ţalovanej a jeho uplatneniu v zákonnej lehote, a k neplatnosti dohody o vydaní veci

č. 15/1996 zo 4. októbra 1996. Tým došlo k zmene právnej kvalifikácie veci, ku ktorej sa ale

súdy znemoţnili ţalobcovi vyjadriť v súlade s Okrem toho odvolací súd

aţ v odôvodnení svojho rozhodnutia a bez predchádzajúceho dokazovania prvýkrát počas

konania vyslovil záver, ţe ţalobca bol v čase doručenia výzvy na vydanie nehnuteľností

ich nájomcom; ţalobcovi tak znemoţnil na uvedenú skutočnosť reagovať. Navyše (na rozdiel

od svojho predchádzajúceho rozhodnutia) nepripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, len

konštatoval, ţe nárok ţalovanej treba posudzovať i v súlade s ústavnou judikatúrou, ktorú ani

nešpecifikoval. Uvedenými postupmi súdy zaťaţili konanie vadou podľa

Rozhodnutie odvolacieho súdu je i nepreskúmateľné ( ), nakoľko

súd sa nevysporiadal s námietkami ţalobcu (nesprávne uplatnený nárok ţalovanej, neplatnosť

dohody o vydaní veci č. 15/1996, spochybnenie existencie reštitučného titulu ţalobcom)

spôsobom ustanoveným v Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, pochybili

oba súdy niţších stupňov ( ), keď kogentné ustanovenia zákona

č. povaţovali za formálny postup, ktorý nemusí byť dodrţaný. Z týchto

dôvodov navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe moţnosť vyjadriť sa k pouţitiu

preambuly mal ţalobca uţ od doručenia uznesenia odvolacieho súdu

z 15. apríla 2010, (ktorým bol zrušený v poradí druhý rozsudok súdu prvého stupňa)

v ktorom odvolací súd uloţil súdu prvého stupňa skúmať, či vyhovením ţalobe nedôjde

k zaloţeniu novej krivdy vo vzťahu k ţalovanej, a či výkon práva ţalobcu nie je v rozpore

so a s . Ţalobca túto moţnosť

na pojednávaní konanom 6. augusta 2010 aj vyuţil (str. 2 ods. 4 zápisnice o pojednávaní).

Tvrdenie ţalobcu, ţe za nájomcu nehnuteľností bol prvýkrát označený aţ v rozsudku

odvolacieho súdu z 25. apríla 2012, označila za nepravdivé, nakoľko uvedená skutočnosť bola

riešená od začiatku konania; o tom svedčí napokon i v poradí prvý (potvrdzujúci) rozsudok

odvolacieho súdu z 8. februára 2007, ktorým bolo pripustené dovolanie aj v súvislosti

s otázkou, či sa moţno úspešne domáhať neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľnosti uzavretej

podľa , pokiaľ subjekt, voči ktorému sa nárok uplatnil, bol v evidencii

nehnuteľností uvedený ako vlastník, resp. uţívateľ nesprávne. Okrem toho ţalobca si mohol

túto skutočnosť overiť aj prostredníctvom identifikácie parciel č. X. z 18. novembra 1994,

z ktorej pri uplatnení nároku vychádzala ţalovaná, a ktorá je okrem iného verejnou listinou

a bola viackrát predloţená aj na pojednávaniach. Ostatné ţalobcom namietané vady označila

za nedôvodné, a dovolanie navrhla zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

aţ 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ţalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle

aţ 3 procesne prípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vţdy,

či v konaní nedošlo k procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd,

či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým inak nie je dovolanie

prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade, ale iba

zistenie, ţe v konaní k tejto vade skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolateľ netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta, ţe mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle

O túto vadu konania ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred súdom konať

a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Podľa názoru dovolateľa malo k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom viesť

predovšetkým nedodrţanie postupu podľa Podľa tohto ustanovenia

platí, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili. Uvedená povinnosť zaväzuje len odvolací súd a vzťahuje sa iba

na prípady, kedy odvolací súd zamýšľa vec posúdiť podľa „nového,“ pri rozhodovaní

doposiaľ nepouţitého ustanovenia právneho predpisu. V danom prípade o takú situáciu nešlo.

Odvolací súd totiţ uţ vo svojom predchádzajúcom (v poradí druhom, zrušujúcom) rozhodnutí

z 15. apríla 2010 uloţil súdu prvého stupňa zaoberať sa moţnosťou aplikácie preambuly

(str. 5, ods. 5 odôvodnenia). Súd prvého stupňa, riadiac sa

, v ďalšom konaní uvedený pokyn nadriadeného súdu plnil, pričom ţalobca dostal

moţnosť na vyjadrenie hneď po začatí pojednávania konaného 6. augusta 2010, a túto

aj vyuţil (str. 2 ods. 4 zápisnice o pojednávaní). Následne odvolací súd vo svojom

potvrdzujúcom (dovolaním napadnutom) rozhodnutí z 25. apríla 2012 len konštatoval

správnosť aplikácie právneho predpisu, resp. jeho ustanovenia. Ţiadne „nové“ ustanovenie

právneho predpisu pri rozhodovaní nepouţil; nemal teda dôvod postupovať podľa § 213

ods. 2 Obdobné platí ohľadne námietky ţalobcu, podľa ktorej mu odvolací súd

znemoţnil reagovať na tvrdenie, ţe je nájomcom nehnuteľností. K nej je potrebné uviesť, ţe

odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia túto skutočnosť neprezentoval ako svoj novo

zaujatý právny záver, ale len poukázal na identifikáciu parciel č. X. z 18. novembra 1994,

ktorá bola v konaní listinným dôkazom a v ktorej je ţalobca skutočne vedený ako „uţívateľ –

nájomca“ nehnuteľností (str. 5 ods. 6 odôvodnenia).

Pokiaľ dovolateľ tvrdil, ţe odvolací súd nekonal správne, keď napriek jeho návrhu

nepripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, dovolací súd uvádza, ţe ustanovenie § 238

ods. 3 oprávňuje odvolací súd zaloţiť výrokom svojho rozsudku prípustnosť dovolania

(len) vtedy, ak toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. Posúdenie existencie

zásadného právneho významu vyplýva z právneho posúdenia veci, preto patrí súdu, a nie

účastníkom konania. Zákonná úprava prípustnosti dovolania je kogentná; v prípade,

ak odvolací súd prípustnosť dovolania nevysloví, ako je tomu v danej veci, dovolací súd

nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj

napr. R 38/1993).

Keďţe existencia dovolateľom namietanej vady konania podľa

sa v dovolacom konaní nepreukázala, nemoţno prípustnosť dovolania vyvodiť ani z tohto

ustanovenia.

Dovolateľ namietal i nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu (tzv. nepreskúmateľnosť). Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej

procesnej vady konania v zmysle (porovnaj rozsudok najvyššieho

súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Takáto procesná vada

je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd len pre úplnosť

dodáva, ţe kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náleţitostí

odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

teda nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie ().

Dovolanie je tieţ odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Dovolateľ navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadol výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté

( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách

konania treba prípustnosť dovolania smerujúceho proti nemu posudzovať podľa ustanovení,

ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ).

Prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania

je výslovne vylúčená ustanovením Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku

nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemoţno prípustnosť

dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z

Nakoľko v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči

ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. januára 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková