Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/39/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: C.. X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX, zastúpená: I.. I. C., advokátka, so sídlom J. XX, XXX XX J., IČO: 17 329 221, proti žalovanej: M. C., so sídlom C. XXX, XXX XX C., W.: XX XXX XXX, zastúpená: Advokátska kancelária Mikáči s.r.o., so sídlom Steinov dvor 2, 821 09 Bratislava, IČO: 47 252 871, o určenie neplatnosti odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky základnej školy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 19. októbra 2021 č.k. -265 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Základnej školy C. žalovaným zo dňa 04. 04. 2018, doručené žalobkyni dňa 04. 04. 2018, je neplatné. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli dňa 30. 07. 1999 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. 07. 2000, na základe ktorej žalobkyňa pracovala ako učiteľka na Základnej škole C.. Dodatkom zo dňa 21. 06. 2000 sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Od 21. 02. 2002 práva a povinnosti vyplývajúce z pracovných vzťahov prešli na žalovanú. Žalobkyňa bola dňa 01. 08. 2012 menovaná za riaditeľku Základnej školy v C.. Na základe výberového konania bola žalobkyňa opätovne menovaná za riaditeľku školy dňa 04. 08. 2017. Žalovaná odvolala ku dňu 04. 04. 2018 žalobkyňu z funkcie riaditeľky základnej školy dôvodiac, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie riaditeľa základnej školy podľa zákona (správne malo byť podľa zákona číslo o pedagogických a odborných zamestnancoch), žalovaný sa pri odvolávaní opieral o dôvody uvedené v správe školskej inšpekcie, poukázal na nedostatok funkčného inovačného vzdelávania na strane žalobkyne a uviedol, že žalobkyňa závažne porušila ustanovenia o výchove a vzdelávaní (školský zákon). V tejto súvislosti žalovaná poukázala na zistenia školskej inšpekcie a na skutočnosť, že žalobkyňa podľa správy inšpekcie nezabránila protispoločenským konaniam a prejavom na základnej škole (šikane).

1.1.1. Správa o výsledkoch školskej inšpekcie č. 4020/2017-2018 konštatovala, že bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych a interných predpisov, nešlo však o závažné nedostatky

uvedené v zákona, neboli zistené žiadne protizákonné a závažné protispoločenské konania. Riaditeľka školy a jej zástupkyňa boli prihlásené na funkčné, resp. inovačné funkčné vzdelávanie, realizovanie aktivít v oblasti prevencie pred sociálno-patologickými javmi malo pozitívny dopad na posilnenie preventívnych opatrení školy pred ohrozením zdravého vývoja žiakov. Školská inšpekcia nezistila závažné šikanovanie žiakov v škole. Rada školy vyslovila spokojnosť s prácou riaditeľky a nesúhlasila s jej odvolaním. Žalobkyňa dňa 07. 07. 2010 absolvovala prípravu vedúcich pedagogických pracovníkov. Zo stanoviska riaditeľa odboru pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, sekcia regionálneho školstva ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Mgr. I. D., PhD., zo dňa 28. 03. 2018 mal súd prvej inštancie preukázané, že výkon činnosti posudzovanej riaditeľky bol prerušený. Ak riaditeľka bola vymenovaná do funkcie písomne od 04. 08. 2017 ide o nový výkon funkcie osobou, ktorá nemá absolvované funkčné vzdelávanie. Z uvedeného vyplýva, že zriaďovateľ má od riaditeľky vyžadovať splnenie podľa o pedagogických a odborných zamestnancoch, teda vyžadovať, aby do troch rokov od ustanovenia do funkcie absolvovala funkčné vzdelávanie. Žalobkyňa vykonala maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry výborným prospechom, taktiež štátnu skúšku zo slovenského jazyka na A., G. fakulta L.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , (zákon číslo v znení neskorších predpisov), , , , , zákona číslo v znení účinnom ku dňu 04. 04. 2018 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“), , zákona číslo v znení účinnom ku dňu 04. 04. 2018 o pedagogických a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pedagogických zamestnancoch“), zákona číslo v znení účinnom ku dňu 04. 04. 2018 o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“), , (zákon číslo , ďalej len „CSP“).

1.3. Konštatoval, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko súdne rozhodnutie bude mať význam z hľadiska ďalšieho pracovno-právneho sporu, odvolaním žalobkyne z funkcie riaditeľky došlo k určitej difamácii riaditeľky, súdne rozhodnutie bude mať aj satisfakčný význam.

1.4. Ďalej konštatoval, že doplnenie žaloby žalobkyňou zo dňa 04. 05. 2021 nebolo návrhom na zmenu žaloby tak, ako to predpokladá ustanovenie , ale iba doplnením žaloby, ktorou žalobkyňa bližšie špecifikovala udalosti súvisiace s jej odvolaním z funkcie riaditeľky školy. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie o procesnom návrhu právneho zástupcu žalovanej nerozhodoval osobitným procesným uznesením.

1.5. Súd prvej inštancie dôvodil, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy musí byť riadne odôvodnené, v ktorej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24 apríla 2013, v ktorom rozhodol, že odvolanie nadriadeného v štátnej službe bez uvedenia dôvodu je v rozpore s SR. Zaoberal sa ďalej preto dôvodmi, ktorá žalovaná uviedla v odvolaní žalobkyne z funkcie, či tieto spĺňali zákonom stanovené náležitosti a či boli dané.

1.5.1. Prvým dôvodom bol nedostatok kvalifikácie, t.j. že žalobkyňa nemá ukončené funkčné vzdelávanie, resp. inovatívne funkčné vzdelávanie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na správu školskej inšpekcie, ktorá konštatovala, že žalobkyňa síce v čase vykonávania inšpekcie kvalifikačné predpoklady nespĺňa, ale je na ďalšie vzdelávanie prihlásená. Ďalej poukázal na stanovisko Ministerstva školstva SR, ktoré si vyžiadal starosta obce, z ktorého vyplýva, že výkon činnosti riaditeľky bol prerušený a ak bola vymenovaná do funkcie dňa 04. 08. 2017, ide o nový výkon funkcie osobou, ktorá nemá absolvované funkčné vzdelávanie. Z toho vyplýva, že zriaďovateľ má od riaditeľky vyžadovať splnenie podľa § 34 ods. 2 písm. d/ zákona o pedagogických zamestnancoch, aby do troch rokov od ustanovenia do funkcie absolvovala funkčné vzdelávanie.

1.5.2. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že prvý dôvod na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky základnej školy nebol daný a zo strany žalovanej preukázaný.

1.6. Druhým dôvodom na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy mala byť údajne šikana na škole, resp. porušenie bližšie nedefinovaných ustanovení § 152 školského zákona. Súd prvej inštancie poukázal na jednoznačné stanovisko školskej inšpekcie, ktorá na škole žiadnu šikanu nezistila. Táto

nebola konštatovaná ani radou školy. Zároveň konštatoval, že školská inšpekcia na škole nekonštatovala tak závažné problémy, ktoré by mali viesť k odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky školy, ktoré stanovisko jednoznačne vyslovila vo svojom liste zo dňa 26. 03. 2018. Konštatoval preto, že ani druhý dôvod pre odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky základnej školy nebol daný a žalovaným dostatočne preukázaný.

1.7. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku vyslovil názor, že žalovaná odvolaním žalobkyne z funkcie riaditeľky základnej školy porušila dobré mravy. Zdôraznil, že žalobkyňa bola dvakrát úspešná vo výberovom konaní na funkciu riaditeľky školy, žalovaná ju do funkcie opätovne vymenovala až na nátlak verejnosti v roku 2017. Snaha žalovanej poukázať na to, že žalobkyňa dostatočne neovláda slovenský jazyk, je nepochopiteľná, nakoľko žalovaná mala nepochybne k dispozícii minimálne doklad o ukončení vysokoškolského štúdia, podľa ktorého úspešne zložila skúšku zo slovenskej jazyka. Napriek tomu, že žalovaná mala k dispozícii stanovisko Ministerstva školstva a stanovisko inšpekcie, žalobkyňu z funkcie riaditeľky základnej školy odvolala. Takéto konanie žalovanej je možné považovať za svojvoľné a starosta obce, ktorý žalovanú, ako štatutárny orgán zastupuje, by si nemal riešiť svoje osobné animozity so žalobkyňou tým, že ju bez zákonných dôvodov odvolá z funkcie riaditeľky školy.

1.8. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že dôvody na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy spĺňali dôvody uvedené v zákone o štátnej správe v školstve a tiež dôvodil, že toto odvolanie nebolo v súlade s dobrými mravmi, preto žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

1.9. O náhrade trov konania rozhodol podľa a , (zákon číslo , ďalej len „CSP“) tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne samostatným rozhodnutím súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním v zákonnej lehote žalovaná. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), nesprávne právne posúdenie veci ( ) a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ).

2.1. Nesprávne skutkové zistenia spočívajú v nedôslednom vyhodnotení správy školskej inšpekcie, výpovede svedkov, týkajúce sa šikany na škole. Poukazuje na výsledky „dotazníka z oblasti bezpečnosti a šikany“, ktoré preukazujú, že na škole je prítomná šikana v podobe vynucovania pozornosti žiakov neprimeraným spôsobom, nadávok, ponižovania, urážania, telesného napadnutia, bitky, ďalej že zhruba tretina žiakov sa stretla s fenoménom šikanovania. Práve existencia šikany bola jedným z najvýznamnejších dôvodov odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky školy. Žalovaná je toho názoru, že počas konania hodnoverne preukázala existenciu šikany na škole a to práve objektívnymi výsledkami vyplývajúcimi z dotazníka, ako aj výpoveďami svedkov.

2.1.1. Ďalej žalovaná dôvodí tým, že práve správa školskej inšpekcie konštatuje závažné nedostatky, ako nerozpracovaný Národný štandard finančnej gramotnosti, zovšeobecňovanie výsledkov kontrolnej činnosti, nedodržiavanie štátnych vzdelávacích programov a iné, uvedené v tejto správe.

2.2. Nesprávne právne posúdenie veci podľa odvolateľky spočíva v tom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, čo je možné považovať za porušenie akých konkrétnych všeobecne záväzných právnych predpisov za natoľko závažné, aby zriaďovateľ školy mohol odvolať riaditeľa školy, aká je úloha rady školy a štátnej školskej inšpekcie pri odvolaní riaditeľa školy. Zákon nemenuje a nešpecifikuje zoznam porušené, ktoré by kvalifikovať ako závažné a menej závažné. Žalobkyňa štvornásobným porušením právnych predpisov, tolerovaním, popieraním a bagatelizovaním šikany na škole a v dôsledku ďalších nedostatkov vyplývajúcich zo správy školskej inšpekcie, nebola schopná už zastávať svoju funkciu riaditeľa školy. Právomoc rady školy spočíva iba vo vyjadrení sa k zámere odvolať riaditeľa školy, avšak jej názor nie je právne záväzný pre zriaďovateľa školy. Taktiež vyjadrenie štátnej školskej inšpekcie k odvolaniu riaditeľky školy je v tomto prípade právne bezvýznamné. Žalovaná je toho názoru, že všetky zákonné podmienky na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy splnil, rozhodnutie o odvolaní

riadne odôvodnil, dôvody odvolania posudzoval podľa miery závažnosti a pred odvolaním žalobkyne požiadal radu školy o vyjadrenie. Súd prvej inštancie neuviedol ani jedno konkrétne ustanovenie zákona o štátnej správe v školstve, ktoré by pri odvolaní žalobkyne z funkcie riaditeľky školy porušil, iba sa obmedzil na všeobecné konštatovanie, že bol tento zákon porušený.

2.3. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie podľa odvolateľky spočíva v tom, že doplnenie žaloby žalobkyňou zo dňa 04. 05. 2021 má všetky náležitosti zmeny žaloby, došlo ním k rozšíreniu žaloby, pretože rozoberá okolnosti v súvislosti s vymenovaním žalobkyne do funkcie riaditeľky školy v roku 2017, pričom predmetom sporu je odvolanie z funkcie v apríli 2018. Ak by súd prvej inštancie rozhodol o zmene žaloby a ak by túto zmenu povolil, žalovaný mal možnosť predkladať nové dôkazy na popieranie v tomto doplnení uvedených skutočností.

2.4. Žalovaná sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie o porušení dobrých mravov a svojvoľnom konaní žalovanej v súvislosti s odvolaním žalobkyne z funkcie riaditeľky školy. Dodáva, že stanovisko Ministerstva školstva, či štátnej školskej inšpekcie nie je pre zriaďovateľa školy pri odvolaní riaditeľa školy záväzné (§ 3 ods. 7 písm. c/ zákona o štátnej správe v školstve). Jediným orgánom, ktorý je oprávnený vydať vyjadrenie, je rada školy, ktorej vyjadrenie je tiež nezáväzné. Žalovanej preto nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval jej rozhodnutie za svojvoľné a v rozpore s dobrými mravmi.

2.5. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej v písomnom vyjadrení oponovala žalovanej, že v správe školskej inšpekcie nie je spomenutý ani okrajovo a nebol zistený žiadny konkrétny prípad šikany, ani podozrenie z jej existencie. Žalovaná úplne opomína závery a prijaté opatrenia školskej inšpekcie. Ani z výpovedí svedkov nevyplýva, že by na škole existovala šikana a to v takej miere, aby bol dôvod na vyvodenie záverov voči žalobkyni, pričom svedkyne žalovanej väčšinou uvádzajú subjektívne a viac osobné, než objektívne výhrady. Poukázala, že paradoxne, sama žalovaná, hoci popiera význam a zmysel listu riaditeľky štátnej školskej inšpekcie, o takéto stanovisko žiadala v nádeji, že podporí jeho zámer odvolať žalobkyňu z funkcie riaditeľky školy. Žalovaná ďalej poukazuje na funkciu rady školy pri odvolaní žalobkyne, bagatelizuje jej predchádzajúci nesúhlas s jej odvolaním, ktorý stavia na nepreukázanej spriaznenosti, iba na nepodložených domnienkach. Žalovaná poukazuje na neschopnosť žalobkyne zastávať funkciu riaditeľky, pričom nič z jej tvrdení však žalovaná v priebehu konania nepreukázala, a to ani výpoveďou starostu obce, ani výpoveďami svedkov. Navyše v odôvodnení odvolania neuvádza žiadne iné porušenie právnych predpisov, pre jej snahu sa nimi zaoberať, považuje za bezpredmetnú. Žalovaná tiež bagatelizuje aj obsah listu štátnej školskej inšpekcie z 26. 03. 2018, ktorý si vyžiadal sám starosta obce, keďže jej obsahovo nevyhovuje.

3.1. Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej, že jej doplnenie žaloby bolo návrhom na zmenu žaloby, o ktorej mal súd rozhodovať. Poukazuje na ustanovenie , pričom o zmenu žaloby by mohlo ísť iba v prípade, ak by sa ňou žalobkyňa domáhala viac, než pôvodne žalovaná , resp. ak by sa domáhala iného práva, než v pôvodnom návrhu. Žalovaná však ani jednu z týchto zmien nepreukázala. Žalobkyňa týmto podaním iba doplnila ďalšie skutkové tvrdenia na podloženie nároku, pričom skutkový základ zostal nezmenený. Zmyslom a cieľom žalobkyne bolo poukázať na širšie okolnosti predchádzajúce jej odvolaniu z funkcie, dokresľujúce snahu starostu zbaviť sa žalobkyne ako riaditeľky školy a nahradiť ju svojimi ľuďmi. Dodala, že žalovaná mala podanie žalobkyne zo dňa 04. 05. 2021 doručené v rovnakom čase ako súd, t.j. dňa 05. 05. 2021, písomne požiadal o odročenie z dôvodu, aby sa k nemu mohol vyjadriť, čo neurobil ani do termínu pojednávania dňa 19. 10. 2021, ani na pojednávaní. Odvolávať sa preto na porušenie jeho procesných práv postupom súdu je zo strany žalovanej iba špekulácia.

3.2. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za objektívny a správny, vystihujúci skutkový stav, preto ho navrhuje v celom rozsahu potvrdiť.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

s verejným vyhlásením rozsudku ( , ), bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok vo veci samej podľa potvrdil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha, že odvolanie z funkcie riaditeľky základnej školy, je neplatné. Poukázala, že dôvody, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení odvolania z funkcie riaditeľky školy, nie je sú naplnené, tvrdenia tam uvedené, nie sú pravdivé, nie je uvedený konkrétny zákonný dôvod vyplývajúci zo zákona.

6.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že jej odvolanie z funkcie riaditeľky školy zo dňa 04. 04. 2018 je neplatné. Dôvodil tým, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že prvý dôvod na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy (žalobkyňa nemá ukončené funkčné vzdelávanie, resp. inovatívne funkčné vzdelávanie), nebol daný a zo strany žalovanej preukázaný. Taktiež druhý dôvod odvolania (porušenie školského zákona, čo mala konštatovať štátna školská inšpekcia a údajná šikana na škole), nebol daný a žalovanou dostatočne preukázaný.

6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná a tento napadla v zákonnej lehote odvolaním. Dôvodila tým, že v konaní dostatočným spôsobom (správa školskej inšpekcie, výsluchy svedkov), preukázala existenciu šikany na škole a správa školskej inšpekcie konštatovala porušenie právnych predpisov. Vytkla súdu prvej inštancie, že nerozhodol o zmene žaloby žalobkyne.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalovanej, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne, tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa , iba poukazuje.

7.1. Ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

7.2.Odvolací súd v zmysle , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný

rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

7.3.V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne vyhovel. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa , iba poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd iba poukazuje na podmienky, za ktorých je možné odvolať riaditeľa školy z jeho funkcie. Tieto podmienky sú upravené v ustanovení § 3 zákona o štátnej správe v školstve. Riaditeľa školy možno odvolať iba v prípade, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu, za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ak sa zrušuje škola alebo školské zariadenie, na návrh hlavného školského inšpektora, na návrh rady školy, ak neabsolvuje funkčné vzdelávanie alebo funkčné inovačné vzdelávanie v lehote podľa osobitného predpisu a na návrh ministra školstva Slovenskej republiky, ak budú zistené závažné nedostatky riaditeľa (§ 3 ods. 7, ods. 8 zákona o štátnej správe v školstve).

10. V odvolacím súdom prejednávanej veci žalovaná odvolala žalobkyňu z funkcie riaditeľky školy z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie riaditeľa základnej školy z dôvodu neabsolvovania funkčného inovačného vzdelávania a druhým dôvodom malo byť porušenie ustanovení § 152 školského zákona s tým, že žalovaná sa oprela o dôvody uvedené v správe štátnej školskej inšpekcie zo dňa 22. 11. 2017 na strane č. 7 správy.

10.1. Súd prvej inštancie sa podrobne v konaní, ako aj v napadnutom rozsudku zaoberal splnením podmienok na platné odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy. K prvému odvolaciemu dôvodu

- nesplnenie kvalifikačných predpokladov, správne poukázal na stanovisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktoré na žiadosť rady školy zaujalo stanovisko k funkčnému vzdelávaniu žalobkyne, neukončenie ktorého bolo jedným z odvolacích dôvodov žalobkyne z funkcie riaditeľky školy. Ministerstvo školstva, ako aj štátna školská inšpekcia jednoznačne tento dôvod odvolania žalobkyne z funkcie, vyvrátili, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konštatoval, že tento dôvod na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy nebol daný a zo strany žalovanej preukázaný. Odvolací súd sa predovšetkým s poukazom na vyššie uvedené stanoviská príslušných orgánov, s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd zároveň k tomuto bodu odvolania iba poukazuje na skutočnosť, že odvolateľ, žalovaná sa v odvolaní, ktoré podala proti rozsudku súdu prvej inštancie, k tomuto prvému bodu vôbec nevyjadrila, neakceptovanie tohto bodu odvolania žalobkyne z funkcie súdom prvej inštancie v odvolaní nenapadla. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nemal dôvod sa ďalej týmto bodom odvolania žalobkyne z funkcie zaoberať.

10.2. Druhým bodom odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky školy bolo závažné porušenie ustanovenia § 152 školského zákona, v ktorom bode sa žalovaná iba oprela o dôvody uvedené v správe štátnej školskej inšpekcie na strane č. 7 tejto správy.

10.2.1. Ustanovenie školského zákona () v znení účinnom ku dňu 04. 04. 2018 ukladá povinnosť školám a školským zariadeniam prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov (písm. a/), vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie sociálno- patologickým javom (písm. b/), zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov (písm. c/), poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov (písm. d/), viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze (písm. e/).

10.2.2. Žalovaná v odvolaní žalobkyne z funkcie riaditeľky školy nešpecifikuje konkrétne ustanovenie § 152 školského zákona, ktoré mala žalobkyňa porušiť. Odkazuje na dôvody uvedené v správe školskej inšpekcie na strane 7., kde poukázala na text: „V dotazníku zadaného školskou inšpekciou zhruba tretina žiakov uviedla, že mala osobnú skúsenosť so šikanovaním a skoro polovica bola svedkov ubližovania niekoho iného. Najčastejšie uvádzali formu vysmievania ponižovaním, nadávkami, urážaním, v menšej miere aj telesným napadnutím, bitkou najmä počas prestávky a po vyučovaní. So svojou skúsenosťou sa zdôverili predovšetkým rodičom a triednemu učiteľovi“. Žalovaná však necitovala ďalší text tejto správy, uvedený na strane 7., v ktorom školská inšpekcia konštatuje, že boli prijaté a kritériá udeľovania výchovných opatrení, ktoré mali dopad na posilnenie disciplíny žiakov a vytvárali predpoklad na ich objektívne uplatňovanie. Ďalej uvádza, že pozitívom bolo podrobné rozpracovanie prevencie pred sociálno-patologickými javmi vrátane šikanovania, čo väčšina žiakov aj potvrdila v zadanom anonymnom dotazníku. Správa konštatuje, že podmienky výchovy a vzdelávania boli na priemernej úrovni. Taktiež na strane 20., v záveroch školská inšpekcia konštatovala, že: „realizovanie aktivít v oblasti prevencie pred sociálno-patologickými javmi, informovanie žiakov, učiteľov a rodičov preukázateľným spôsobom o záveroch a prijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov z dotazníkov, malo pozitívny dopad na posilnenie preventívnych opatrení školy pred ohrozením zdravého vývoja žiakov“.

10.2.3. Predovšetkým zo záverov správy štátnej školskej inšpekcie, ale tiež s poukazom na stanovisko štátnej školskej inšpekcie k žiadosti starostu obce C. zo dňa 26. 03. 2018 vôbec nevyplývajú skutočnosti, odôvodňujúce prijať záver o závažnom porušení povinností podľa § 152 školského zákona zo strany žalobkyne, riaditeľky školy. Naopak, práve v tomto stanovisku školskej inšpekcie je uvedené, že síce došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania, ktoré je možné odstrániť a nešlo o závažné nedostatky uvedené v tomto ustanovení. Školská inšpekcia nezistila žiadne protizákonné a závažné protispoločenské konanie.

10.3. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti, odvolací súd nemal inú možnosť, ako sa stotožniť so závermi súdu prvej inštancie a konštatovať, že zo strany žalovanej nebolo preukázané splnenie podmienky preukazujúcej závažné porušenie povinností, resp. všeobecne záväzných právnych predpisov pri výkone funkcie, zo strany žalobkyne. Z tohto dôvodu je aj druhý dôvod, uvedený v odvolaní z funkcie riaditeľky školy, nepreukázaný, na základe čoho nemôže byť odvolanie z funkcie riaditeľky školy platné.

10.4. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nepreukázala tak na súde prvej inštancie, ale ani podaným odvolaním, že boli riadne splnené podmienky pre odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy, odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým určil, že jej odvolanie z funkcie riaditeľky školy je neplatné.

11. Ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu, aby sa vysporiadal s podstatnými námietkami odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní.

11.1. Odvolateľ, žalovaná v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď z vykonaných dôkazov nebola na škole zistená šikana a problémy jednotlivých žiakov nie je možné považovať za šikanu. Namieta, že žalovaný predložil dôkazy, ktoré preukazujú opak, a to najmä výsledky dotazníka, výpovede svedkýň, a to M., J. Ďalej namieta personálne prepojenie medzi vedením

školy a radou školy, konkrétne predsedu rady školy, pána D. ako aj nedostatočné zistenie porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov.

11.1.1. K tejto odvolacej námietke, týkajúcej sa preukázania zo strany žalovanej, existencie šikany na škole, odvolací súd iba poukazuje na výsledky zistené súdom prvej inštancie, závery správy školskej inšpekcie, ktorá vôbec nekonštatuje existenciu šikany na škole, naopak pozitívne hodnotí prijaté opatrenia. V konaní bol vypočutý sám starosta obce, ktorý sa vôbec vo svojom výsluchu nezmienil o vedomosti o existencii šikany na škole, svedok D. (predseda rady školy) taktiež nepotvrdil existenciu tohto javu na škole. Svedkyne, učiteľky školy, resp. rodičia vypovedali o správaní sa ich detí a iných detí v škole, z ktorých výpovedí nie je možné jednoznačne povedať, že v škole pretrváva šikanovanie medzi deťmi, ako závažný protispoločenský jav. Navyše za situácie, že táto nebola zistená ani z kontroly štátnej školskej inšpekcie, ktorá v rámci vykonávania svojej činnosti na škole dala deťom vyplniť anonymný dotazník, týkajúci sa práve tohto protispoločenského javu.

11.1.2. Námietku, týkajúcu sa porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany žalobkyne, odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú, poukazujúc práve na stanovisko školskej inšpekcie zo dňa 26. 03. 2018, ktoré konštatovalo, že nešlo o závažné nedostatky, uvedené v ustanovení § 13 ods. 15, 16 zákona o školskej správe, ktoré ustanovenie špecifikuje, čo je potrebné považovať za závažné nedostatky zistené v škole.

11.1.3. K námietke personálneho prepojenia predsedu rady školy a riaditeľky, bez preukázania jednoznačných dôkazov, odvolací súd iba poukazuje na skutočnosť, že ide o subjektívne tvrdenie odvolateľa, založené na nepodložených domnienkach.

11.2. Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci, keď vytýka súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal otázkou, čo je možné považovať, porušenie akých konkrétnych všeobecne záväzných právnych predpisov za natoľko závažné, aby zriaďovateľ školy mohol odvolať riaditeľa školy a aká je úloha rady školy a štátnej školskej inšpekcie pri odvolaní riaditeľa školy.

11.2.1.Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie veci však nie je procesnou vadou konania, lebo (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemožní realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

11.2.2. V prejednávanej veci, po jej preskúmaní, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil vec, vo veci aplikoval správne právne predpisy a tieto aj správne interpretoval, aplikujúc ich na zistený skutkový stav, z ktorého vyvodil správne právne závery.

11.2.3. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nezaberal otázkou, aké konanie je možné považovať za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré porušenie by zakladalo možnosť odvolania riaditeľa z funkcie školy, odvolací súd iba poukazuje na ustanovenie § 13 zákona o štátnej správe v školstve, ktoré presne upravuje úlohy štátnej školskej inšpekcie a v jednotlivých odsekoch tohto ustanovenia špecifikuje, ako konanie sa považuje za závažné nedostatky zistené v škole. Z týchto dôvodov námietku odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako účelovú a nedôvodnú a iba dodáva, že nie je úlohou súdu špecifikovať, aké konanie by mohlo byť dôvodom na odvolanie riaditeľa školy. Predmetné ustanovenie zákona o štátnej správe v školstve hovorí o postavení a úlohách štátnej školskej inšpekcie a preto námietka odvolateľa, týkajúca sa vyhodnotenia stanoviska štátnej školskej inšpekcie

k žiadosti starostu obce ohľadne splnenia kvalifikačných predpokladov riaditeľky školy, ako aj porušenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, je bezpredmetná a nedôvodná. Odvolací súd je preto z týchto dôvodov neakceptoval a považoval ju za účelovú.

11.3. Odvolateľka v podanom odvolaní namieta tiež, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup mal spočívať v nerozhodovaní súdu prvej inštancie o doplnení žaloby žalobkyňou, ktorú žalovaná vyhodnotila ako návrh na zmenu žaloby. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal touto námietkou, neakceptoval ju, nakoľko konštatoval, že nešlo o návrh na zmenu žaloby tak, ako to predpokladá ustanovenie , ale iba o bližšiu špecifikáciu udalostí súvisiacich s odvolaním žalobkyne z funkcie riaditeľky školy. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil a poukazuje na predmetné ustanovenie (), podľa ktorého zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), resp. ide o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V danom prípade nebola ani jedna z týchto podmienok splnená. Žalobkyňa písomným podaním, označením ako doplnenie žalobného návrhu zo dňa 04. 05. 2021 iba podrobnejšie poukázala na konanie žalovanej v súvislosti s jej menovaním, resp. odvolaním z funkcie riaditeľky školy. Nešlo žiadne podstatné zmeny, alebo doplnenie skutočností, ktoré žalobkyňa v žalobe tvrdila, ale iba o ich doplnenie. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd toto písomné doplnenie žaloby nepovažoval za zmenu žaloby, o ktorom by musel samostatne rozhodovať súd prvej inštancie.

11.3.1. K námietke odvolateľky, že v prípade, ak by súd prvej inštancie rozhodoval o tomto doplnení ako o návrhu na zmenu žaloby, by sa mohol relevantne k tomuto vyjadriť, odvolací súd iba poukazuje na skutočnosť, že táto možnosť žalovanej odňatá zo strany súdu prvej inštancie nebola, nakoľko jej toto podanie bolo súdom doručené, mala možnosť sa k nemu vyjadriť tak písomne, ako aj na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že žalovanej bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces.

11.4. Námietku žalovanej, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval rozhodnutie žalovanej za svojvoľné a v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd iba poukazuje na dôvody, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol. Námietku vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalovanej, uvedené v podanom odvolaní, vyhodnotil ako nedôvodné a v časti účelové, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).