Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu M. A. Q., Q. so sídlom v B., X. X, D.: XX XXX XXX, zastúpeného J. E., Q.., so sídlom v B., X. 5, D.: XX XXX XXX, proti žalovanej K. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom v D., o zaplatenie 152,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. apríla 2022, č.k. -107 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 152,03 eur s príslušenstvom (výrok I.), žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb G. X. č. XXXXXXXXXX zistil, že dňa 02.05.2006 bola medzi právnym predchodcom žalobcu G. a žalovanou uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb G. X.. Podaním zo dňa 12.06.2017 upozornil právny predchodca žalobcu žalovanú, že banka vypovedá zmluvu o bežnom účte v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď odoslaná bankou. Zároveň uviedol, že bežný účet žalovanej vykazuje ku dňu 12.06.2017 debetný zostatok vo výške - 145,46 eur a je úročený debetnou úrokovou sadzbou. Žalovanú vyzval na úhradu tejto sumy. G. H. B. uzatvorila so žalobcom dňa 10.12.2018 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu. G. H. podaním zo dňa 13.12.2018 žalovanej oznámila, že došlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o bežnom účte zo dňa 02.05.2006 vedenej na účte č. XXXXXXXXXX na žalobcu.

3. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, teda tým, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu G. na žalobcu a či žalobca je nositeľom práv pôvodného veriteľa, ktoré môže uplatňovať v súdnom konaní. Poukázal na a zákona o bankách a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovanú na splnenie omeškaného peňažného záväzku, pričom táto výzva sa zároveň musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka a je tak podmienkou účinnosti adresovaného jednostranného hmotnoprávneho úkonu a teda aj podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky bankou v prípade, ak klient banky je napriek tejto výzve nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Nepredloženie výzvy s doručenkou má tak podľa názoru súdu za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty

trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu v prospech žalobcu. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovanej, a preto súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na právny názor a argumentáciu NSSR v rozsudku zo dňa 28.03.2018 ako aj na právny názor NSSR vyslovený v rozsudku zo dňa 24.04.2018. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , zákona o bankách, o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa . 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalovaná bola v konaní pasívnou stranou sporu, k veci sa žiadnym spôsobom nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila, nič netvrdila, a teda ani nepoprela žiadne z jeho skutkových tvrdení. Keďže jeho skutkové tvrdenia neboli protistranou popreté (ust. a nasl. ), bolo podľa jeho názoru potrebné považovať tieto skutkové tvrdenia za nesporné, ktoré nie je potrebné preukazovať ďalšími listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nielen listinnými dôkazmi preukázané, ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaná bola riadne vyzvaná na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky, čo vyplýva z listinných dôkazov - výpoveď zo zmluvy o bežnom účte a súvisiacich produktoch z podnetu banky zo dňa 12.06.2018, oznámením o zrušení účtu zo dňa 01.09.2017. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave ohľadne doručovania výzvy, ktorá otázka je otázkou skutkovou a ak zostane nepopretá, považuje sa za nespornú, ďalej na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Nitre, z ktorých vyplýva, že nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav a v meritórnom rozhodovaní z nich vychádza. Súd je tak povinný osvojiť si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení procesných strán, t. j. nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom týchto skutočností, ktoré medzi nimi nie sú sporné a môže ich tak bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie nesporné skutkové tvrdenia poprel - ak právne uzavrel, že doručenie výzvy podľa ust. zákona o bankách preukázané nebolo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak trpí vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti, nakoľko nie je zrejmé, z akého dôvodu dospel k záveru o nedoručovaní predmetnej výzvy, resp. na základe akého právneho predpisu výslovne požaduje od žalobcu preukázanie doručovania prostredníctvom poštovej doručenky, ktorú povinnosť mu žiaden zákon neukladá. Z napadnutého rozhodnutia potom nepriamo vyplýva neprijateľný precedens, podľa ktorého preukázať doručovanie napríklad len podacím hárkom nepostačuje, pričom takýto právny záver nie je správny a odporuje početným rozhodnutiam súdov v obdobných veciach. Mal za to, že súd prvej inštancie prekročil zákonný rámec spotrebiteľskej ochrany a jeho nesprávnym procesným postupom došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces v zákonom predpokladanej intenzite.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému z pôvodného veriteľa - G.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku zo zmluvného vzťahu resp. že sa táto výzva dostala do sféry dispozície žalovanej, teda nebolo preukázané naplnenie zákonnej podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si ten-ktorý konkrétny hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (na strane žalobcu), alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením

postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V tejto otázke sa súdna prax už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ; tento odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo; z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 03.07.2012 č. k. -19.

9. Ustanovenie zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o postúpení pohľadávky ( a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa , pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V tomto prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda či postúpenie pohľadávky bolo platné.

10. Nebolo by správne, aby súd rezignoval na skúmanie aktívnej vecnej legitimácie, keď z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že táto skutočnosť je sporná a musí byť skúmaná vo svetle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010 sp. zn. ). Pasivita žalovanej v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019 sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať v konaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj prihliadať na prípadnú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanej, a to aj bez popierajúcich tvrdení žalovanej.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že doručenie výzvy (vypovedanie zmluvy o bežnom účte), ktorá predchádzala postúpeniu pohľadávky, bolo nesporným skutkovým tvrdením, odvolací súd uvádza, že takéto skutkové tvrdenie žalobcu (o doručení výzvy - výpovede z 12.06.2017 žalovanej) sa v súdnom spise nenachádza. Žalobca výzvu - výpoveď zo zmluvy, prechádzajúcu postúpeniu pohľadávky, vôbec nespomenul, iba ju priložil k žalobe (ako listinný dôkaz, avšak bez skutkových tvrdení vzťahujúcich sa k tejto listine). Až v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci uviedol, že jeho právny predchodca žalovanú opakovane vyzýval na úhradu predmetnej sumy titulom Zmluvy. Výslovné tvrdenie o doručení výzvy (o jej dôjdení do sféry dispozície žalovanej) však ani toto podanie žalobcu neobsahovalo. Preto nemožno akceptovať odvolaciu námietku žalobcu, že išlo o nesporné skutkové tvrdenie podľa (pričom v odvolacom konaní už na nové skutkové tvrdenie o doručení výzvy žalovanému nemožno prihliadať, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa ). Vzhľadom k tomu, že ustanovenie zákona o bankách vyžaduje písomnú formu výzvy, je zrejmé, že nepostačuje preukázanie existencie písomnej výzvy u banky (t. j. že výzva bola bankou vyhotovená), ale je potrebné preukázať aj dôjdenie tejto výzvy ako jednostranného adresovaného právneho úkonu do sféry dispozície adresáta.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu skutkovému zisteniu, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy svojho právneho predchodcu (banky) adresovanej žalovanej, ktorá bola podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladom platného postúpenia pohľadávky voči žalovanej na žalobcu. Nebol daný ani odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, resp. keď na zistený skutkový stav síce aplikuje správny predpis, ale tento nesprávne interpretuje. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval a interpretoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách správne. Správne vyvodil, že postup právneho predchodcu žalobcu

- banky - pred postúpením pohľadávky na žalobcu nebol v súlade s citovaným ustanovením (nebolo preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala žalovanú na splnenie jej záväzku a výzvu jej doručila resp. sa o doručenie výzvy preukázateľne pokúsila). Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o doručení výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zo strany jeho právneho predchodcu, a preto postúpenie pohľadávky voči žalovanej na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym následkom je, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, teda žalobca nepreukázal, že vstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou, ktorú uzavrela žalovaná s G., T. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku zamietajúcom žalobu a v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

14. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, teda by mala v súlade s ustanoveniami , a voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná však bola v odvolacom konaní nečinná, žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).