Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Csp-4-2020.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: K. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. D., o zaplatenie 152,03 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 20.01.2020 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáha, aby súd rozhodol o splnení jej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 152,03 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 152,03 eur od 11.12.2018 do zaplatenia.
2. Z dôvodu, že v tomto spore sa nepodarilo všetkými dostupnými prostriedkami zistiť pobyt žalovanej, súd postupom podľa § 116 ods. 1 až 3 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 26.02.2020 do 12.03.2020.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 27Csp/4/2020 zo dňa 27.11.2020 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 19CoCsp/44/2021 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 27.04.2022, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnila žiadna zo sporových strán. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne neospravedlnil, rovnako ani žalovaná. Súd na vykonanom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: zmluva o postúpení pohľadávok, Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda č. 4003526815, výpoveď zmluvy o bežnom účte a súvisiacich produktoch, obchodné podmienky ČSOB, podmienky vedenia bežného účtu, sadzobník pre fyzické osoby, oznámenie o postúpení pohľadávky, pokus o zmier, platobná história. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
5.1 Z predloženej Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda
č. 4003526815 súd zistil, že dňa 02.05.2006 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Československá obchodná banka a.s. a žalovanou uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda.
5.2 Podaním zo dňa 12.06.2017 upozornil právny predchodca žalobcu Československá obchodná banka a.s. žalovanú, že banka vypovedá zmluvu o bežnom účte v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď odoslaná bankou. Zároveň uviedol, že bežný účet žalovanej vykazuje ku dňu 12.06.2017 debetný zostatok vo výške - 145,46 eur a je úročený debetnou úrokovou sadzbou. Žalovanú vyzval na úhradu tejto sumy.
5.3 Československá obchodná banka a.s. uzatvorila so žalobcom dňa 10.12.2018 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu.
5.4 Československá obchodná banka a.s. podaním zo dňa 13.12.2018 žalovanej oznámila, že došlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o bežnom účte zo dňa 02.05.2006 vedenej na účte č. 4003526815, na žalobcu.
6.1 Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
6.2 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
6.3 Podľa § 92 ods.8 zák.č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
7.1. V predmetnom konaní súd najskôr skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, teda či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ČSOB, a.s. na žalobcu, či je žalobca nositeľom práv pôvodného veriteľa a či si na základe toho môže vo vzťahu k žalovanej tieto práva uplatňovať v súdnom konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe, pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby.
7.2. V prípade bankových pohľadávok je potrebné okrem ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení, a teda že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovanú ako dlžníka na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupuje predpokladom platného postúpenia splatnej pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Súd svoj prezentovaný názor opiera o rozsudok NSSR 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018, v ktorom sa NSSR vysporiadal s podmienkami, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou a síce, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). V predmetnom rozsudku NSSR vyslovil tiež názor, že § 92 ods. 8 bankového zákona ako celok nemožno chápať len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto interpretácia opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety ustanovenia zákonodarca podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s rovnakým statusom.
7.3. Súd prezentoval tento svoj právny názor na pojednávaní dňa 27.04.2022, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca napriek predvolaniu nedostavili a svoju neprítomnosť neospravedlnili. Žalobca sa takto sám pripravil o možnosť reagovať na právne posúdenie sporu súdom a možnosť navrhovať dôkazy na prípadné preukázanie splnenia tejto povinnosti v zmysle zákona o bankách.
7.4. Žalobca v konaní nepreukázal, že právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovanú na splnenie omeškaného peňažného záväzku, pričom táto výzva sa zároveň musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka a je tak podmienkou účinnosti adresovaného jednostranného hmotnoprávneho úkonu a teda aj podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky bankou v prípade, ak klient banky je napriek tejto výzve nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Nepredloženie výzvy s doručenkou má tak podľa názoru súdu za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu v prospech žalobcu.
7.5. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: "V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou." Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní záväzku zo strany dlžníka a aby pasivita banky v tomto smere nemala za následok, že sa počas trvania záväzkového vzťahu budú pripisovať na účet dlžníka poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie, aby sa tak dlh v konečnom dôsledku neustále nezvyšoval. Takéto správanie banky by totiž nespĺňalo požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou tak, ako to má na mysli Zákon o ochrane spotrebiteľa. V konaní však nebolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka je splatná, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie výpovede zmluvy o bežnom účte žalovanej, pričom výpoveď ako jednostranný hmotnoprávny úkon sa stane perfektným až doručením prejavu (oznámenia) o výpovedi druhej strane. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 OZ, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada.
7.6. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovanej, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. V tomto smere súd opätovne poukazuje na právny názor a argumentáciu NSSR v rozsudku 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018 ako aj na právny názor NSSR vyslovený v rozsudku 1Cdo147/2017 zo dňa 24.04.2018.
7.7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1CSP, keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila, súd vyslovil, že žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.