Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/214/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom I. XXXX/XX, X., právne zastúpený: LEGAL ADVISORY GROUP s.r.o., so sídlom Lužná 1, Bratislava, proti odporcovi: RAPID life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená MST PARTNERS, s. r. o. so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom v právnej veci žalobcu RAPID life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO 31 690 904, proti odporcovi W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom I. XXXX/XX, X., o zaplatenie sumy 193,75 eur sp.z. zo dňa 19.1.2012 z r u š u j e v celom rozsahu.

Po právoplatnosti tohto rozsudku bude právna vec odporcu na návrh prejednaná v občianskom súdnom konaní.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 05.05.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 09.08.2013 sa navrhovateľ domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zrušil vo výroku tohto rozsudku uvedený rozhodcovský rozsudok a zároveň odložil jeho vykonateľnosť. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil skutkovo tým, že návrh podáva v lehote 30 dní od prevzatia rozhodcovského rozsudku. Po uzavretí poistnej zmluvy si riadne plnil svoje povinnosti znej mu vyplývajúce. Neskôr sa rozhodol poistný vzťah ukončiť, urobil tak prostredníctvom žiadosti o zrušenie poistnej zmluvy číslo 4435600037 v júli 2008. Na základe toho zo strany odporcu mu bolo doručené oznámenie zo dňa 21.07.2008 o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku dňu 20.09.2008. V oznámení o ukončení zmluvného vzťahu mu bola určená povinnosť zaplatiť dlžné poistné vo výške 1282 Sk, t.j. 42,55 eur. Túto povinnosť si splnil v lehote určenej mu v oznámení odporcu o ukončení zmluvného vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval jeho povinnosti voči odporcovi vyplývajúce z poistnej zmluvy za splnené, keďže ho o existencii iných pohľadávok voči nemu už neinformoval. Tomu nasvedčovala aj absentujúca iná ďalšia komunikácia. Až dňa 11.07.2013 mu bol zo strany Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41. 040 01 Košice doručený Rozhodcovský rozsudok vydaný týmto rozhodcovský súdom dňa 19.01.2012 (sp. zn ), podľa ktorého bol povinný zaplatiť spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. sumu 469,75 eur (193,75 eur titulom osobitnej pohľadávky, ktorá vzniká v prospech poisťovne voči poistníkovi z dôvodu vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia a 276 € titulom trov konania) z toho dôvodu, že má táto spoločnosť voči nemu pohľadávku. O existencii tejto pohľadávky ho však odporca dovtedy žiadnym spôsobom neinformoval. Spolu s rozhodcovským

rozsudkom mu bol doručený aj návrh na začatie konania zo dňa 02.01.2012 podaný odporcom dňa 04.01.2012 na Arbitrážny súd Košice a tiež upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012. , písmeno j) o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Porušenie jeho práv ako spotrebiteľa spočíva v tom, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy, všeobecné poistné podmienky, časť - Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4435600036, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou i teda neplatnou a na jej základe došlo k rozhodnutiu rozhodcovského súdu, pričom k nemu vôbec dôjsť nemalo, pretože nebola daná jeho právomoc, keďže rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá s poukazom na ustanovenia , písmeno r) . Poukázal na prax súdov, najmä rozhodnutie v konaní pred Najvyšším súdom sp. zn. zo dňa 28.06.2012, podľa ktorého z citovaných rozhodnutí súdov vyplýva, že napriek tomu, že rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená aj v poistnej zmluve, ktorej on a odporca boli kontraktuálnymi stranami, bola uznaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú, nezdržal sa odporca jej používania v zmysle ustanovenia , čím porušil svoju zákonnú povinnosť. Poukázal na to, že prieskumom je možné nájsť veľké množstvo podobných súdnych rozhodnutí (ako sú vyššie uvedené), ako aj sťažnosti na postup odporcu v rámci uplatňovania si svojich domnelých pohľadávok, keď odporca sa v rámci svojho podnikania uchyľuje k nekalým obchodným praktikám. Odporca sa k návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v ktorom sa k návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že v žalobnom návrhu absentujú základné náležitosti, pretože rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní. V zmysle ust. je lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku 30 dní od jeho doručenia, namietal, že pokiaľ v tejto lehote navrhovateľka neuviedla rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je možné v budúcnosti prihliadať na prípadné nové skutočnosti uvedené navrhovateľkou po uplynutí tejto lehoty. Ďalej odporca namietal, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto nejde o konanie, v ktorom by bol navrhovateľ ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle ust. a) V prípade, ak navrhovateľ neuhradí súdny poplatok, zastáva názor, že by mal súd konanie v zmysle ust. zastaviť. V tomto kontexte odporca poukazoval na viaceré ním označené rozhodnutia Okresných súdov Komárno, Nové Zámky, Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Súčasne sa odporca vyjadril k dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. , pričom uviedol, že v súvislosti s navrhovateľovou namietanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve poukazuje na ust. posledná veta , v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. Navrhovateľ svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok potvrdil, že si Všeobecné poistné podmienky prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno vyhotovenie. Podstatná skutočnosť, na ktorú si upriamil pozornosť súdu je tá, že zo strany navrhovateľa bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky, a rovnako aj Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 pritom navrhovateľka podpísať nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní navrhovateľkou by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. V prípadoch, keď ktorýkoľvek jeho poistník nesúhlasil s uzatvorením rozhodcovskej doložky (t. j. s podpisom osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve), plne akceptoval jeho vôľu a k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v takom prípade nedošlo. V predmetnom prípade pri uzatváraní poistnej zmluvy dal navrhovateľke na výber, či osobitné zmluvné dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) svojím podpisom prijme alebo nie, a tým bol naplnený základný zmysel a účel ust. - zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť jej obsah. Zdôraznil, že Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 obsahujú len dva stručné, jasné a zrozumiteľné body, pričom sú formálne odčlenené od ostatného obsahu Všeobecných poistných podmienok odporcu. Rozhodujúce je, že navrhovateľ mal možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa. V opačnom prípade, t. j., ak by sa súd nestotožnil s výkladom, že osobitným podpisom dojednania č. 01/2007 obsahujúceho rozhodcovskú doložku toto zmluvné dojednanie získalo charakter individuálneho dojednania (čo by zároveň vylučovalo neprijateľnosť tohto dojednania ako neprijateľnej

zmluvnej podmienky), by sa dosiahol výklad, podľa ktorého by každá rozhodcovská doložka uzatvorená v spotrebiteľskej zmluve bola neprípustná, čo nepochybne úmyslom zákonodarcu nebolo. V tejto súvislosti odporca poukázal na súdne rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Prešove, Okresného súdu Rimavská Sobota a Okresného súdu Košice I, ktorých predmetom bolo posúdenie analogickej situácie, kedy bola so spotrebiteľom uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, ktorú súd posúdil z dôvodu jej individuálneho dojednania ako platnú. Súčasne odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 29.06.2010, ktorý judikoval, že vzhľadom k vyloženému spôsobu prevedenia zmluvy nemožno z neho samotného dovodiť, že žalobkyňa v postavení priemerného spotrebiteľa (obzvlášť ako osoba vysokoškolsky vzdelaná) nemohla dosť dobre vedieť, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku. Je treba zdôrazniť, že i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Okrem uvedených skutočností a právnych názorov príslušných súdov potvrdzujúcich individuálnosť dojednania takej rozhodcovskej doložky, aká bola dojednaná aj medzi účastníkmi, poukázal odporca aj na to, že Dodatkom č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007 pre poistenie zjednávané oprávneným sa zmenila a doplnila XV. časť Všeobecných poistných podmienok o bod 9. Všeobecných poistných podmienok podpísaných odporcom, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku (XV. Časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr 30. deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Dodatkom č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.05.2007 pre poistenie zjednávané oprávneným sa časť XVII. Všeobecných poistných podmienok doplnila o ods. 11b, podľa ktorého pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.05.2007 (čo je aj daný prípad navrhovateľky) a pokiaľ k právnemu režimu podľa XV. Časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2. Osobitných zmluvných dojednaní (čo navrhovateľ rovnako v danom prípade učinil) pristúpil, má právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP. Dodatok č. 2 nadobudol platnosť a účinnosť dňom 15.12.2008. Pre úplnosť odporca dodal, že podľa časti XVII. ods. 4 Všeobecných poistných podmienok sa od ustanovení týchto všeobecných poistných podmienok poisťovňa môže odchýliť, ak je to na prospech poistníka (poisteného). V tejto súvislosti poukázal odporca na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. . Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo výsledkom slobodného rozhodnutia navrhovateľky, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Navrhovateľka nevyužila ani svoje právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Tým, že obe zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Právnym dôsledkom takejto dohody zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť zmluvy považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. a nemôže byť teda označená za neplatnú podľa ust. . Vzhľadom na to mal odporca jednoznačne za preukázané, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Odporca sa ďalej vyjadril, že vo vzťahu k dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle ust. udáva, že navrhovateľka odôvodňuje ňou tvrdené porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania len veľmi všeobecne a stručne, pričom uvádza, že rozhodcovský súd nesplnomocnila a že bola viazaný rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu, ktorý sa značne odchyľuje od , zákona o rozhodcovskom konaní, a teda má byť v rozpore s . Odporca si mal ďalej podľa názoru navrhovateľky jednostranne vyhradiť voľbu rozhodcovského súdu ako aj rozhodcov a navrhovateľka bola nútená sa tomuto rozhodnutiu podrobiť. K tomuto tvrdeniu odporca udáva, že rozhodcovský súd nebol vytvorený odporcom, práve naopak. Odporca poukázal na znenie ust. časti XV. ods. 2 Všeobecných poistných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s rozhodcovskou doložkou dojednanou s navrhovateľkou poveril osobitnú právnickú osobu ako zriaďovateľa rozhodcovského súdu podaním návrhu na začatie konania o zaplatenie dlžnej sumy a rozhodnúť spor medzi odporcom ako žalobcom a navrhovateľku ako žalovaným. Poukazuje aj na to, že v predmetnom prípade bolo rozhodcovské konanie výlučne písomné s tým, že obe strany mali rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu, a to prostredníctvom

písomných podaní. Navrhovateľovi teda nebola odopretá možnosť brániť svoje práva. Odporca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť vnútorné predpisy nezávislého stáleho rozhodcovského súdu, a to ani poplatkovú povinnosť. Navrhovateľ mal možnosť si vybrať miesto rozhodcovského konania podľa ust. Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice. Odporca nemal vzhľadom na znenie ust. žiadnu procesnú možnosť (na rozdiel od navrhovateľa) ovplyvniť miesto rozhodcovského konania. Samotná rozhodcovská doložka ani jednu zo zmluvných strán oproti druhej zmluvnej strane z hľadiska miestnej príslušnosti nezvýhodňovala. Rokovací poriadok nezávislého rozhodcovského súdu, ktorého obsah opäť žiadna zo zmluvných strán nemohla ovplyvniť viac ako iná, poskytoval žalobcovi v konaní pred rozhodcovským súdom procesnú možnosť zvoliť si miestnu príslušnosť rozhodcovského konania formou konštrukcie miestnej príslušnosti danej na výber (obdobne ako procesný štandard podľa ). Táto možnosť bola daná iba a výlučne v prospech žalobcu ako účastníka konania. S poukazom na znenie ust. , a Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice odporca uviedol, že je zrejmé, že navrhovateľ mal možnosť podať voči arbitrážnemu rozsudku opravný prostriedok, a to odpor do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, s tým, že rozhodcovský rozsudok by bol príslušným rozhodcom zrušený a nenadobudol by právoplatnosť. Navrhovateľ však odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodal. Tvrdenie, že sa nemala možnosť v rozhodcovskom konaní brániť teda neobstojí. Viazanosť rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu v Košiciach si zvolil slobodne a voľne v bode XV. Všeobecných poistných podmienok, a to osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve. Odporca ďalej uviedol, že zákonná úprava rozhodcovského konania sa v zmysle ust. použije len vtedy, keď nie je špeciálna úprava postupu konania pred stálym rozhodcovským súdom obsiahnutá v rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu. Rokovací poriadok Arbitrážneho súdu v Košiciach (v súlade s ust. ) upravuje postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, konkrétne v ust. rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu je upravené skrátené konanie umožňujúce rozhodcovskému súdu vydať rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia žalovaného. Rokovací poriadok pri skrátenom konaní dokonca odkazuje na primeranú aplikáciu ust. a nasl. (ustanovenia o platobnom rozkaze). Toto skrátené konanie pritom nie je aplikovateľné iba na rozhodcovské konanie iniciované odporcom. Uplatnilo by sa totiž aj v prípade ak sa na rozhodcovský súd obrátila so žalobou navrhovateľka. Postup rozhodcovského súdu, ktorý v skrátenom konaní uskutočnenom bez vypočutia navrhovateľa v súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu vydal rozhodcovský rozsudok len na základe tvrdení a listinných dôkazov odporcu, je plne v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania, nakoľko by bolo uplatniteľné aj v prípade, ak by žalobu podala na rozhodcovskom súde navrhovateľka. Odporca podotkol, že sa tento spôsob rozhodovania naplno využíva aj v konaniach pred všeobecnými súdmi. Aj v prípade, ak by v danom prípade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a vec by prejednával všeobecný súd v skrátenom rozkaznom konaní, výsledkom by bolo rovnako rozhodnutie (platobný rozkaz) vydané bez účasti a vyjadrenia navrhovateľa. V zmenkovom konaní uskutočňovanom pred všeobecným súdom je dokonca lehota na podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu len 3 dni. Z uvedeného je teda zrejmé, že k porušeniu zásady rovnosti účastníkov uvedeným postupom odporcu, ani rozhodcovského súdu dôjsť nemohlo, a teda ani tento argument navrhovateľa neobstojí. Odporca sa napokon vyjadril k dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. a uviedol, že navrhovateľ však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by odôvodňovali porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale len na ne vo všeobecnej rovine poukazuje. Nakoľko rozhodcovská doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne, pričom ani nezakladala značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, je zrejmé, že nijako neodporuje Smernici Rady 93/13/EHS a teda, že nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odporca napokon reagoval na poukaz navrhovateľa na judikatúru súdov, a to tak, že nie je možné sa stotožniť sa ani so všeobecným poukazom navrhovateľky na judikatúru súdov (navyše bližšie nešpecifikovanú), ktoré podľa jeho názoru ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Takýto paušalizovaný záver nie je aplikovateľný na všetky rozhodcovské doložky, ale každú spotrebiteľskú zmluvu je potrebné posudzovať individuálne. Zo samotného znenia ( upravujúceho prípustnosť a platnosť individuálne dojednaných zmluvných podmienok) je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nie je vylúčené en bloc. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. , toto bolo vydané v exekučnej veci, kde neprebehlo riadne dokazovanie, čo odporca aj v obdobných prípadoch namietal na Ústavnom súde SR pre porušenie jeho základných práv podľa a SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavný súd SR prijal tieto sťažnosti žalovaného na ďalšie konanie (napr. v prípadoch zo dňa 03.07.2012, II. ÚS

499/2012), pričom v konaní spis. zn. nálezom už aj konštatoval porušenie základných práv sťažovateľa garantovaných v a SR, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 31.01.2012. Okrem toho Najvyšší súd SR v konaní spis. zn. vôbec neprihliadol na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 14/2011v obdobnej veci, kde mal spotrebiteľ podľa všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne odmietol rozhodcovskú doložku a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod (t.j. situácia analogická so skutkovým stavom v posudzovanej veci) mal podľa názoru Najvyššieho súdu SR zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Odporca tak záverom žiadal, aby súd návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Navrhovateľ na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu. Rozsudok rozhodcovského súdu bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko nebola založená právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že nebola právoplatne uzavretá rozhodcovská doložka. Súčasne však poukázal na to, že samotný rozsudok rozhodcovského súdu trpel aj ďalšou vadou a na základe čoho bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko VOP obsahovali podľa ich názoru aj ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spočívala v samotnom nároku z ktorého si odporca vyvodil nárok voči navrhovateľovi, čiže na údajný dlh, ktorý mu mal vzniknúť. V tejto súvislosti poukázal na to, že odporca ako poisťovňa si sám dojednal sprostredkovateľa poistenia, s ktorým si aj dohodol nejakú odmenu a túto odmenu následne vo všeobecných zmluvných podmienkach jednostranne preniesol na navrhovateľa ako jeho klienta, pričom sa jednalo rozhodne o službu, ktorú si navrhovateľ ako spotrebiteľ u odporcu ako poisťovne nedojednal, preto ani nebol dôvod, aby za ňu platil. Odporca uviedol, že v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné uviesť dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku, na neskôr uvedené dôvody súd nemá zo zákona prihliadať. K samotnej argumentácii obsiahnutej v žalobnom návrhu vyslovil názor, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne, žalobca podpísal nielen poistnú zmluvu, ale aj všeobecné obchodné podmienky ako aj osobitné zmluvné dojednania. Ak by tieto osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, rozhodcovská doložka by sa na jeho prípad neaplikovala a teda by nemohla žalovaná uplatňovať nárok na rozhodcovskom súde. Poukázal taktiež na novelizáciu exekučného poriadku súčinnosťou od 1.1.2015 v zmysle ktorého predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý je aj predmetom tohto sporu nie je možné v súčasnosti právoplatne vykonať.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci.

Návrhom na uzavretie poistnej zmluvy č. 4435600037 navrhovateľ žiadal o uzavretie životného poistenia vrátane doplnkových služieb poistenie kritických chorôb pri poistnom stanovenom výške 641 Sk so začiatkom poistenia 20.1.2008 a koncom poistenia 20.1.2033 na dobu 25 rokov z dobou platenia poistného 15 rokov stým, že prvé poistné vo výške 641 Sk bolo uhradené 9.1.2008. V predtlači sa nad podpisom osoby, ktorá poistenie uzatvorila (v tomto prípade navrhovateľky) nachádza text, že: „Návrh na uzavretie zmluvy prijímam. Vyhlasujem, že, som bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s., ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy.“.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 1 VPP, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 2 VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací

poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa uverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 3 VPP, rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: a) pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného, b) spory o poistné plnenia, nároky poistníkov na odkupné hodnoty, c) spory vznikajúce v súvislosti s redukciou poistnej zmluvy, poistnou suspenziou, poistnou kompenzáciou a zánikom poistenia, d) spory o pohľadávky z administratívnych poplatkov poistníkov, spory z akýchkoľvek pohľadávok poisťovne voči poistníkovi, poistenému, oprávnenej osobe, dedičom alebo iným právnym nástupcom týchto osôb, f) spory o platnosť dodatkov a iných dojednaní k poistným zmluvám, g) spory o výklad pojmov v poistných zmluvách a VPP, h) iné hmotno-právne spory, ktoré vzniknú počas trvania poistenia i po jeho zániku, alebo procesné spory, i) záväzný výklad všeobecných poistných podmienok.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 4 VPP, štatút rozhodcovského súdu upraví okrem všeobecných náležitostí uvedených v najmä postup ustanovovania náhradných rozhodcov, postup podávania námietok proti rozhodcom, miesto rozhodcovského konania, spôsob doručovania písomností, poplatky za rozhodcovské konanie, odmenu rozhodcovského súdu, lehoty na rozhodovanie.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 5 VPP, rozhodnutie rozhodcovského súdu je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovský súdom. Dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona, nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 6 VPP, rozhodcovský sú rozhoduje podľa zásad rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, chráni záujmy poisťovne i oprávnené nároky poistníkov, poistených, oprávnených osôb a ich právnych nástupcov, pričom dbá, aby povaha a účel poistenia boli vždy zachované.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 7 VPP, všetky náklady konania pred rozhodcovským súdom vrátane administratívneho poplatku a ostatných trov rozhodcovského konania znáša neúspešná strana v rozsahu a podľa zásad bližšie určených vo vnútorných predpisoch rozhodcovského súdu.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 8 VPP, dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa ods. 2 tohto článku.

Podľa ust. časti XV. - Záverečné ustanovenia ods. 2 VPP, všetky články, ustanovenia a dojednania v týchto všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania.

Ďalej z VPP vyplýva, že tieto sa nachádzali na jednej listine o 12 stranách, obsahovali XVII častí. Na poslednej 12. strane sa za posledným ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP nachádza miesto pre uvedenie miesta, dňa a čitateľného podpisu poistníka. Za týmto miestom nasledujú Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. (na predtlači stále tej istej listiny ako VPP je následne vypísané ručne č. poistnej zmluvy).

Podľa ust. ods. 1 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4128700307 (ďalej len „OZD“), zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1, prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti;

túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. ods. 2 OZD, poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Za týmto nasleduje miesto pre uvedenie miesta, času, mena a priezviska poistníka, č. občianskeho preukazu poistníka a čitateľného podpisu poistníka. (ručne vypísané údaje s uvedením mena a priezviska navrhovateľa, č. občianskeho preukazu a čitateľného podpisu navrhovateľa). Ďalej sa nachádza miesto „ Za Prvú česko-slovenskú poisťovňu RAPID, a. s.:“ na uvedenie mena a priezviska a podpisu osoby konajúcej za odporcu (ručne vypísané Emília Buková a čitateľný podpis Buková). Na samý záver VPP sa nachádza miesto na uvedenie údajov o mene a priezvisku poisteného - jeho zákonného zástupcu a čitateľného podpisu poisteného - zákonného zástupcu.

Podľa ust. bodu 1 dodatku č. 2 zo dňa 15.12.2008 k VPP z 21.05.2007 (ďalej len Dodatok 2 k VPP“; listinný dôkaz predložený odporcom na č. l. 78 spisu), XV. časť VPP z 21.05.2007 sa mení a dopĺňa o ods. 9, ktorý znie: „9. Zmluvné strany sa dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednanie tohto článku (XV. časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Obsahovo ustanovenie obsahoval aj bod 7 dodatku č. 4 k VPP zo dňa 01.11.2009 (ďalej len Dodatok 4 k VPP“; listinný dôkaz predložený odporcom na č. l. 78 rub spisu) .

Podľa ust. bodu 9 Dodatku 2 k VPP, tento dodatok č. 2 k VPP je platný a účinný od 15.12.2008.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. Arbitrážneho súdu Košice vydaného prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba bolo rozhodnuté vo veci návrhu navrhovateľa Rapid life životná poisťovňa a.s. tak, že bolo uložené odporcovi, aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatil navrhovateľovi 193,75 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Zaplatenia dlžnej pohľadávky vo výške 193,75 eur sa odporca v rozhodcovskom konaní domáhal podľa časti XVII ods. 7 a ods. 8 Všeobecných poistných podmienok účinných od 1.1.2010 ako nárok na osobitnú pohľadávku, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. Súčasťou bolo upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, ktorým gen. sekretár Arbitrážneho súdu v Košiciach oznámil navrhovateľovi v pozícii pred hosťovským konaním odporcu konanie pred rozhodcovským súdom a doručil mu žalobu odporcu, ktorý vystupoval v pozícii navrhovateľa.

Podľa ust. a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01.01.2009, od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. (4aa) napríklad o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa [9) až 60 ] alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa ust. , proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Podľa ust. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) v pôvodnom znení, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa ust. v pôvodnom znení, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Podľa ust. § v pôvodnom znení, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Podľa ust. v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.07.2009, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. [13a) napríklad , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení , o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých , čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú. v. EÚ L 364/11, 9.12.2004)].

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2006, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust. v pôvodnom znení, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. v pôvodnom znení, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa ust. v pôvodnom znení, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi [18) ].

Podľa ust. (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008 do 28.02.2010, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008,neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa

pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ust. bodu 1 písm. q) Prílohy - Podmienky uvedené v článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienky ktoré majú za cieľ alebo účinok: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontaktu.

Podľa ust. v znení , na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Podľa ust. , lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podľa ust. posledná veta v znení , na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.

Účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde (cit. ust. ) podanou v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku (cit. ust. ). Keďže na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a konanie pred nimi sa v zmysle cit. ust. vzťahujú ustanovenia je potrebné posudzovať vecnú a miestnu príslušnosť súdu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa ust. a nasl. (vecná) a ust. a nasl. (miestna) V zmysle ust. a ust. posledná veta za bodkočiarkou je vecne a miestne príslušným súdom na podanie žaloby podľa cit. ust. , ak je navrhovateľom spotrebiteľ, okresný súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko. Súd tak v prejednávanej veci konštatuje, že návrh vo veci samej vzhľadom k tomu, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľovi dňa 10.7.2013, pričom podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Žilina (t. j. na vecne), ako miestne príslušnom súde, a to vzhľadom na to, že navrhovateľ je v právnom vzťahu existujúcom medzi účastníkmi v pozícii spotrebiteľa

- cit. ust. , keďže pri uzatváraní a plnení dotknutej poistnej zmluvy bez najmenších

pochybností nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca v pozícii dodávateľa - cit. ust. , keďže bez najmenších pochybností pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - poisťovacia činnosť, čo vyplýva už len zo samotného znenia obchodného mena odporcu) dňa 9.8.2013, t. j. v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, bol podaný na príslušnom súde a v lehote podľa ust. . Zároveň súd konštatuje, že navrhovateľ ako účastník dotknutého rozhodcovského konania (žalovaná), ktorý napáda návrhom podľa ust. napadnutý rozhodcovský rozsudok je aktívne vecne legitimovaný v konaní a odporca ako žalobca (druhý účastník) v dotknutom rozhodcovskom konaní je pasívne vecne legitimovaný v konaní.

Na úvod súd považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou odporcu, vo vzťahu k ust. § 243d ods. 1 Ex. por. súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď v čase rozhodnutia súdu je zrejmé, že na základe rozhodcovského rozsudku nebude vykonať exekúciu, pretože v čase rozhodovania súdu nie je možné podať návrh na exekúciu do 3 mesiacov od účinnosti ktorým bol doplnený a zmenený , takéto rozhodnutie nezaniklo ani nebolo zrušené, len fakticky je obsolétne.

Podľa exekučného konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa ust. § 243d ods. 1 Ex. por. na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Rovnako k poukazu odporcu na skutočnosť, že ak navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za podanie návrhu, konanie malo byť zastavené podľa ust. Súd sa s takýmto výkladom cit. ust. a) prezentovaným odporcom nestotožnil, a to aj napriek odporcom prezentovaným súdnym rozhodnutiam. Keďže procesné právo platné na území SR nie je založené na tak ako anglosaský systém práva na súdnych rozhodnutiach, odôvodnenie rozsudku nie je záväzné pre súd ani účastníkov v inom konaní a ani rozhodnutie súdu nezaväzuje konajúci súd rozhodnúť obdobne, vzájomné rozhodnutia medzi súdmi toho istého stupňa nie sú vzájomne záväzné, súd nemôže rozhodnúť vo veci len s odkazom na iné rozhodnutie, dokonca pri náležitom odôvodnení môže rozhodnúť rozdielne. Súd je len povinný rešpektovať usmernenia judikatúrou NS SR, nerozhodovať rozdielne so súdnou praxou ak to nevyžadujú okolnosti prípadu a pod.. Pozri rozsudok Veľkej komory z 20. októbra 2011 vo veci Nejdet Şahin a Perihan Şahin proti Turecku, sťažnosť č. 13279/05. Zavedenie oslobodenia spotrebiteľa od súdnych poplatkov priniesol, , ktorý novelizoval ust. o súdnych poplatkoch. Podľa súčasného stavu de lege lata je podľa cit. ust. a) od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Ako osobitný predpis informatívne a príkladom (demonštratívne) uvádza ust. , ktorý ustanovuje: „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva“. Z uvedeného ustanovenia vyplýva záver, že môže ísť o domáhanie sa akýchkoľvek práv, ktoré boli porušené a ktoré spotrebiteľovi priznáva ktorýkoľvek zákon. Z obsahu podaného návrhu na začatie konania zo dňa 01.02.2013 je nespochybniteľné, že navrhovateľka sa zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku domáhala ako spotrebiteľ z dôvodu porušenia svojho práva, aby zmluva s ňou dodávateľom (odporcom) uzavretá neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky (rozhodcovskú doložku majúcu charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, cit. ust. ). Súd tak vychádzal zo záveru, že na danú vec sa vzťahuje osobné oslobodenie navrhovateľky podľa cit. ust. a a navrhovateľka tak nemá v danej veci poplatkovú povinnosť. Navyše aj keby navrhovateľ skutočne nezaplatil súdny poplatok na ktorý by bol povinný a súd by vo veci začal konať, nemohol by z tohto dôvodu zastaviť konanie ( ). Aj keď súd v prípade absencie oslobodenia od platenia súdneho poplatku vo veci či vo vzťahu k navrhovateľovi, súd je povinný vyrubiť

súdny poplatok, súd sa môže rozhodnúť vo veci konať a teda nie je povinný konanie zastaviť, teda je daná možnosť súdu podľa okolností sporu a poskytnutí súdnej ochrany rozhodnúť o zastavaní konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Pokiaľ sa týka rozhodnutia o návrhu navrhovateľa, teda dôvodnosti a možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku, v prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že spor prejednávaný v dotknutom rozhodcovskom konaní bol zjavne sporom, ktorý vyplýva z právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý mal byť založený medzi nimi uzavretou poistnou zmluvou. Vzhľadom na to (ako už bolo vyššie uvedené), že odporca nepochybne pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (cit. ust. ) a navrhovateľ ako poistník nepochybne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (cit. ust. ), ide bez najmenších pochybností o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy (cit. ust. ).

Pokiaľ odporca v podanom vyjadrení k návrhu namietal, že ak navrhovateľ neuviedol v návrhu podanom v lehote podľa cit. ust. rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je možné v budúcnosti prihliadať na prípadné nové skutočnosti ňou uvedené po tejto lehote, súd poukazuje na to, že navrhovateľ explicitne v návrhu na začatie konania namietala platnosť medzi účastníkmi uzavretej rozhodcovskej doložky (časť XV. VPP), a to jednak s poukazom, že túto si osobitne nevyjednal ani nemal vôľu ju prijať a súčasne z dôvodu, že táto spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže si poisťovňa vyhradila jednostrannú voľbu rozhodcovského súdu ako aj namietal existenciu pohľadávky. Súd aj s poukazom na vyššie uvedený výklad Európskeho súdneho dvora o právomoci súdov smerujúcej k dosiahnutiu cieľa sledovaného smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, považoval za potrebné nepristupovať k danému prípadu formalisticky a týmto spôsobom sťažovať navrhovateľovi ako spotrebiteľovi prístup k súdnej ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré svojim účelom aj citovaná smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 garantuje, a preto mal za úplne postačujúce navrhovateľom produkované skutkové vymedzenie žalobného dôvodu podľa cit. ust. , konkrétne písm. c). Súčasne navrhovateľ v návrhu na začatie konania právne vymedzila dôvod podľa ust. .

Ak teda navrhovateľ namietal platnosť rozhodcovskej doložky, ktorú mal prijať podpisom VPP a OZD z dôvodu, že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa cit. ust. a teda neplatnou podľa cit. ust. , naviac zakázanou rozhodnutím súdu, súd sa zameral na prieskum zlučiteľnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v ust. časti XV VPP s komunitárnou právnou úpravou danou smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a na ňu nadväzujúcou vnútroštátnou právnou úpravou danou cit. ust. a nasl. .

Na to, aby mohol súd prejudiciálne vysloviť neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. , musel dospieť k záveru o naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade s navrhovateľkou individuálne dojednaná (cit. ust. veta druhá in fine ) a súčasne (kumulatívne), že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (cit. ust. veta prvá ). Čo sa týka prvej podmienky, odporca namietal, že rozhodcovská doložka bola s navrhovateľom individuálne dojednaná, čomu má nasvedčovať skutočnosť, že navrhovateľ osobitne podpísal VPP a osobitne podpísala OZD (osobitné zmluvné dojednania), v ktorých svojim podpisom potvrdil, že vyjadruje svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. VPP. Súd túto námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú (opätovne aj napriek argumentácii odporcu s poukazom na rozhodnutia viacerých či už okresných alebo krajských súdov). Podľa názoru súdu za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust , ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla

1993. Odporca však takýto spôsob kontraktácie spornej rozhodcovskej doložky v dotknutom prípade nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. v spojení s cit. ust. , ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak). Na doplnenie argumentácie súdu v dotknutej veci, súd považuje za potrebné poukázať na to, že navrhovateľ ako spotrebiteľ predmetnú rozhodcovskú doložku prijal už svojim podpisom na poistnej zmluve, keďže týmto návrh odporcu na uzavretie poistnej zmluvy prijal vrátane VPP, ktoré sa tým stali súčasťou poistnej zmluvy, ako aj svojim podpisom nasledujúcim ihneď po texte ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP, a to s poukazom na to, že rozhodcovská doložka bola integrálnou súčasťou (ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie) VPP. Navyše má súd za to, že odporca použil aj nekalú praktiku, keďže súčasne podpis spotrebiteľa pod OZD vyjadroval aj jeho súhlas so znením cit. ust. ods. 1 OZD (týkajúceho sa podmienok zániku poistenia odlišných od znenia ust. časti II. čl. 9 ods. 1 veta prvá VPP) a teda rozhodnutie priemerného spotrebiteľa pripojiť svoj podpis pod OZD bolo spôsobilé ovplyvniť nielen to, že mohol vychádzať z domnienky, že záväznosť časti XV. VPP nemôže ovplyvniť, keďže na návrhu poistnej zmluvy výslovne svojim podpisom potvrdil, že prijíma návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a rovnako, že VPP sú súčasťou tejto poistnej zmluvy a ako už bolo vyššie uvedené, že záväznosť časti XV. VPP už potvrdil svojim podpisom nasledujúcim ihneď za textom ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP (taktiež to explicitne udáva aj cit ust. časti XVII. Ods. 2 VPP), ale aj to, že mal vôľu dojednať s odporcom ním ponúkaný iný spôsob zániku poistenia ako bol uvedený v cit. ust. časti II. čl. 9 ods. 1 veta prvá VPP. Súčasne správanie priemerného spotrebiteľa mohlo ovplyvniť aj to, že podpis osoby oprávnenej konať za odporcu sa nachádzal až za OZD a rovnako až za OZD sa nachádzalo vo VPP miesto pre uvedenie mena a priezviska poistníka a č. jeho občianskeho preukazu. Odporca tak neprodukoval (okrem odkazu na znenie OZD a podpis navrhovateľky pod ich textom) v konaní žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že rozhodcovská doložka bola v dotknutom prípade s navrhovateľkou individuálne dojednaná, čím by uniesol dôkazné bremeno, ktorého v konaní zaťažovalo podľa cit. ust. . Na tomto závere súdu nemení nič ani dôkazný návrh odporcu, a to výsluch zamestnanca odporcu - W., ktorého výpoveď mala preukázať prax odporcu spočívajúcu v tom, že ak zo strany poistníka nedošlo k podpisu OZD, odporca jeho prejav vôle plne akceptoval a k uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo. V prípade obligatórne predpísanej formy rozhodcovskej doložky podľa ust. , ktorej nedodržanie zákon sankcionuje neplatnosťou, totiž musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi (účastníkom) právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je rozpoznateľné z jej obsahu. Ak teda z obsahu poistnej zmluvy, VPP priamo vyplýva záväzok odporcu podrobiť sa aj časti XV. VPP, nemôže na vyššie uvedených záveroch nič zmeniť prípadná odporcom tvrdená prax spočívajúca v tom, že pri nepodpísaní OZD poistníkom odporca mal za to, že k uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo. Preto súd s poukazom na ust. veta druhá rozhodol o tom, že tento dôkaz nevykoná.

Na základe uvedeného tak súd vychádzal z toho, že sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade individuálne dojednaná. Na tomto závere súdu nemôže nič meniť ani argumentácia odporcu spočívajúca v tom, že navrhovateľ mal možnosť v zmysle dodatku č. 2 k VPP zo dňa 15.12.2008 a obdobne dodatku č. 4 k VPP zo dňa 01.11.2009 individuálne odmietnuť spornú rozhodcovskú doložku. Súd poukazuje na to, že v zmysle oboch dodatkov navrhovateľka mohla spornú rozhodcovskú doložku - ust. časti XV. VPP odmietnuť v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy z jeho strany (resp. podľa ust. bodu 7 Dodatku 2 k VPP, ktoré do VPP zapracovalo nový bod 11b a na ktorý sa odporca odvolával vo svojom vyjadrení, navrhovateľka mala právo odmietnuť časť XV. VPP v lehote 30 dní od vydania tohto dodatku). Odhliadnuc od toho, že odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že navrhovateľa informoval o týchto dodatkoch k VPP. Na tomto nemôže nič meniť ani znenie ust. časti XVII. ods. 7d VPP, v zmysle ktorého boli zmeny VPP voči poistníkovi účinné ich vyhlásením prostredníctvom zverejnenia na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>. Takýto spôsob prejavu vôle odporcu a dôjdenia tohto prejavu do dispozície navrhovateľky nemôže byť v súlade s ust. (ktoré sa dá aplikovať primerane aj na jednostranné právne úkony). Súčasne ani odporca nepreukázal, že znenie oboch dodatkov zverejnil na dotknutej internetovej stránke. Taktiež súd poukazuje na to, že v čase datovania Dodatku 2 k VPP (a tým aj Dodatku 4 k VPP) bola už zmluva podľa tvrdení odporcu vzhľadom k nezaplateniu poistného zaniknutá, preto dodatky č. 2 a 4 k VPP nemohli už u zaniknutej zmluvy spôsobiť žiadne účinky. Najdôležitejším je však to, že pokiaľ by bolo ust. časti XV. VPP v jeho pôvodnom znení neprijateľnou zmluvnou podmienkou (t. j. individuálne nedohodnutou a spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa), t. j. v zmysle cit. ust. absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou, nemohlo dôjsť dodatkami

č. 2 a 4 VPP ku konvalidácii tejto neplatnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 30.07.2012) Dotknuté ustanovenia Dodatkov 2 a 4 k VPP tak podľa názoru súdu nepredstavovali nič iné, len akúsi dodatočnú snahu odporcu o konvalidáciu prípadne súdom judikovanej absolútnej neplatnosti spornej rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o druhý predpoklad neprijateľnosti zmluvnej podmienky ( veta prvá ), súd dospel k záveru, že táto podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Pri svojom posúdení (ne)prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) súd vychádzal z hodnotiacich kritérií stanovených v ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v zmysle ktorých, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá. Ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 bolo v zásade transformované do znenia ust. , ktoré s účinnosťou od 01.03.2010 priniesla novela (ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ide o ust. ) Uvedené hodnotiace pravidlo tak možno z dôvodu nepriamych účinkov smernice vo vzťahu k vnútroštátnemu právu SR (vnútroštátny súd aj správny orgán sú povinné vykladať vnútroštátne právo čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok) aj napriek jeho priamemu nezakotveniu v právnom poriadku SR v čase uzavretia poistnej zmluvy medzi účastníkmi (28.04.2008) aplikovať aj v dotknutom prípade. Z uvedeného hodnotiaceho pravidla možno nepochybne vyvodiť, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase (t. j. ktoré nastali až následne po čase uzavretia zmluvy), kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Výkladom možno dospieť k záveru, že už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti, na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Súd vychádzajúc z uvedeného hodnotiaceho kritéria v kontexte nastolenej otázky, či sporná zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, poukazuje na to, že sporná rozhodcovská doložka bez najmenších pochybností a jednoznačne vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (uvedené vyplýva priamo zo znenia ust. časti XV. ods. 1, 2 a 3 VPP, ako aj zo znenia ust. ods. 2 OZD). Len táto skutočnosť v kontexte znenia cit. ust. čl. 3 ods. 3 v spojení s ust. bodu 1 písm. q) Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj cit. ust. , spôsobuje absolútnu neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. sut. . Súd však považuje za potrebné uviesť, že sporná rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá sa prejavovala aj v tom, že dodávateľ v zmysle spornej rozhodcovskej doložky získal v podstate výlučný jednostranný vplyv v prípade akéhokoľvek sporu vyvolaného dotknutou poistnou zmluvou (či už vedeného ako žalobcom zo strany dodávateľa alebo spotrebiteľa) na výber rozhodcu, ako aj na spôsob vedenia rozhodcovského konania (dokonca mal možnosť sám kreovať rozhodcovský súd, jeho štatút a rokovací poriadok - procesné pravidlá na prejednávanie a rozhodovanie sporov pred týmto rozhodcovským súdom). Uvedená nerovnováha sa následne prejavila napokon aj v dotknutom prípade, kedy spotrebiteľ (navrhovateľ) sa o spore pred konkrétnym rozhodcovským súdom (rozhodcom) dozvedel až z doručeného napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu (ktorý mu mohol byť dokonca podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu doručený náhradne, teda spotrebiteľ sa ani o začatí konania pred rozhodcovským súdom a o rozhodnutí rozhodcovského súdu nemusel dozvedieť s tým, že by mal možnosť účinne sa v takomto konaní brániť, alebo prípadne v lehote podľa cit. ust. podať návrh na všeobecnom súde na zrušenie rozhodcovského rozsudku), ktorý mal charakter platobného rozkazu (takýto procesný postup mohol zvoliť rozhodcovský súd v každom prípade, ak predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca sumu 66.500,- eur, t. j. pri typoch sporov, ako bol dotknutý spor začatý na návrh odporcu

pred rozhodcovským súdom, takmer pri všetkých, keďže si súd vie predstaviť len málo prípadov, kedy by pohľadávka odporcu presiahla túto sumu), pričom priemernému spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľky) v danej situácii nepochybne sťažovalo bránenie (a odrádzalo ho v bránení) jeho práv jednak veľmi krátka lehota na podanie odporu (5 dní; za tak krátku lehotu napr. vyhľadať prípadnú potrebnú právnu pomoc pre spotrebiteľa môže byť veľmi sťažené, čo naopak u odporcu, ktorý disponuje určite väčšími možnosťami právnej pomoci, vyvoláva výhodu), ďalej povinnosť zaplatiť poplatok za odpor, hoci v konaní pred všeobecným súdom by takúto povinnosť nemal (poplatok za odpor vo výške 72,- eur oproti žalovanej sume vo výške 58,29 eur) a súčasne vzdialenosť miesta rozhodcovského konania (pravidelné miesto konania podľa § 1 ods. 2 RP sú Mesto Košice) od jeho bydliska (cca 260 km; zatiaľ čo ide o mesto sídla odporcu). Je síce pravdou (ako sa bránil odporca), že spotrebiteľ mal právo požiadať podľa § 29b ods. 3 RP, aby sa ústne pojednávanie konalo aj mimo sídla rozhodcovského súdu, ale iba v tom krajskom meste, v obvode ktorého má spotrebiteľ trvalý pobyt. Opätovne však priemernému spotrebiteľovi nepochybne sťažovala využitie tohto práva (a súčasne aj nepochybne odrádzala od využitia tohto práva) povinnosť zložiť na účet rozhodcovského súdu primeraný preddavok na všetky vecné náklady, ktoré budú s takýmto ústnym prejednaním veci súvisieť, a to vo výške určenej príslušným rozhodcom, minimálne však vo výške 100,- eur (§ 29b ods. 3 RP). V dotknutom prípade by minimálna výška tohto preddavku bola takmer dvojnásobkom odporcom žalovanej sumy 58,29 eur. Ak sa odporca bránil tým, že on takú možnosť v zmysle ust. § 29b ods. 3 RP nemal, súd poukazuje opätovne na účelovú manipuláciu s faktami zo strany odporcu, keďže si sám zvolil na prejednávanie a rozhodovanie sporov rozhodcovský súd s pravidelným miestom konania v Košiciach, teda v mieste svojho sídla (Garbiarska 2, Košice). Ak sa odporca súčasne bránil tým, že rovnaké procesné pravidlá platili aj v prípade sporu pred rozhodcovským súdom začatým na návrh spotrebiteľa (navrhovateľky), súd považuje za potrebné uviesť, že je len veľmi iluzórne sa domnievať, že rozhľadený spotrebiteľ by chcel žalovať miesto na všeobecnom súde odporcu na rozhodcovskom súde, ktorý si jednostranne zvolil (prípadne zriadil) odporca (dodávateľ) a podrobil sa zároveň procesným podmienkam tohto rozhodcovského súdu (prípadne určeným jednostranne odporcom ako zriaďovateľom tohto rozhodcovského súdu). Navyše je potrebné do úvahy zobrať všeobecne známu skutočnosť (s ktorou odporca nepochybne kalkuloval pri tvorbe VPP), že spory začaté spotrebiteľom proti dodávateľovi sú z hľadiska percentuálneho pomeru k sporom začatým zo strany dodávateľa voči spotrebiteľovi, úplne v výnimočné v zanedbateľnom percentuálnom množstve.

Na základe vyššie uvedených záverov a úvah sa potom vo svetle prejednávaného prípadu javí argumentácia odporcu s poukazom na znenie ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 4 VPP, podľa ktorého sa od ustanovení týchto všeobecných poistných podmienok poisťovňa môže odchýliť, ak je to na prospech poistníka (poisteného), ako vyslovene účelová až absurdná, ak súd zoberie do úvahy to, že odporca striktne postupoval určite nie v prospech spotrebiteľa (navrhovateľky ako poistníka) podľa ním do VPP inkorporovanej rozhodcovskej doložky. V kontexte s vysloveným názorom a úvahami súd poukazuje primerane aj na závery uvedené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 21.03.2012 a zo dňa 22.11.2012 (Ústavný súd SR pritom nálezom spis. zn. zo dňa 30.09.2014 o sťažnosti odporcu vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a a 2 SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Lučenec spis. zn. zo dňa 19.01.2011 a spis. zn. zo dňa 18.05.2011, postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. zo dňa 23.06.2011 a spis. zn. zo dňa 08.08.2011 a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 21.03.2012 a spis. zn. z 22.11.2012 rozhodol tak, že namietané základné práva odporcu postupom a uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR porušené neboli. Sťažnostiam odporcu vo zvyšnej časti nevyhovel.). Súd si dovolí odcitovať z odôvodnenia uznesenia Najvyššie súdu SR spis. zn. zo dňa 21.03.2012: „Okresný súd Lučenec...Rozhodnutie odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve z 08.12.2007 (vo všeobecných podmienkach časť XV. bod 2 ). Poukázal na ust. čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej ..., , a SR a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98) s tým, že predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinnej - dlžníka). Uviedol, že oprávnená (pozn.

odporca) od počiatku sledovala v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávnená, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jej sídla za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv povinnej . Mal za to, že rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa ... Na odvolanie oprávnenej (pozn. odporcu) Krajský súd v Banskej Bystrici ... Navyše uviedol... Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. - rozhodcovské konanie bod 1,2 a 3 bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy (spolu aj so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka), reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu...V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou (pozn. odporcom) takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky.“. Zásadne obsahovo totožný právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR v zmienenom uznesení spis. zn. zo dňa 22.11.2012.

Súd v ďalšom poukazuje na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 25.07.2012 (Ústavný súd SR svojim uznesením č. k. -15 zo dňa 11.12.2012 odmietol sťažnosť odporcu vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa ust. SR a ust. čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti podľa ust. SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v odvolacom konaní vedenom pod spis. zn. a jeho uznesením zo dňa 29.03.2012 a postupom Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní vedenom pod spis. zn. a jeho uznesením zo dňa 25.07.2012, pre jej zjavnú neopodstatnenosť), ktorým odmietol dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. zo dňa 29.03.2012, ktorým Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -21 zo dňa 29.07.2011, ktorým Okresný súd Považská Bystrica zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - odporcu na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice spis. zn. zo dňa 08.03.2010. Krajský súd v Trenčíne konštatoval správnosť postupu a právneho postavenia Okresného súdu Považská Bystrica, ktoré svoje rozhodnutie odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve zo dňa 10.04.2008 (vo všeobecných poistných podmienkach oprávneného - odporcu - časť XV.; poznámka: s ohľadom na dátum uzavretia poistnej zmluvy v tomto prípade, je zrejmé, že ide o rovnaké VPP zo dňa 21.05.2007, ako tomu bolo v prejednávanej veci, keďže zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 28.04.2008). Ďalej okresný súd poukázal okrem iného na ust. čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS, ust. a Exekučného poriadku, ust. a ust. a nasl. , ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP znemožňuje spotrebiteľovi (povinnému) vyriešiť prípadný spor inak ako v rozhodcovskom konaní. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy ako osobitné zmluvné dojednanie. Oprávnená však nepreukázala, že by si povinný rozhodcovské konanie vymieňoval. Okresný súd mal za to, že povinný si rozhodcovskú doložku nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber. Celú zmluvu, vrátane poistných podmienok mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. a nasl. ako aj s príslušnými ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutia tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Napokon si súd dovolí poukázať len na margo uvedenej argumentácie na právny názor vyslovený Ústavným súdom ČR v náleze spis. zn. zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého: „Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Ak tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“. Súd taktiež príkladmo poukazuje aj na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. , ktorým súd právoplatne judikoval, „že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v časti XV. bod 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy č. xxxxxxxxxxxxxx zo dňa 24.6.2008, taktiež nachádzajúce sa v osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve č. xxxxxxxxxxxxx a ktoré sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid a.s. je neplatná“ v súvislosti s ust. podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa a jeho výklad v zmysle transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

S poukazom na uvedené dôvody, ako aj na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR, považoval argumentáciu odporcu uvedenú v jeho vyjadrení za nedôvodnú, a to aj napriek niekoľkým súdnym rozhodnutiam, na ktoré odporca poukázal a ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní tak necítil byť viazaný. Súd len v stručnosti poukazuje v kontexte odporcom uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 31.01.2012, že pokiaľ Ústavný súd SR nálezom č. k. -47 zo dňa 10.07.2013 zrušil toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva správnosť argumentácie odporcu o individuálnom dojednaní predmetnej rozhodcovskej doložky a jej prijateľnosti, ale len to, že dotknuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo zrušené v podstate z procesných dôvodov, keďže Ústavný súd SR mu vytkol, že svojim postupom porušil právo odporcu na spravodlivý súdny proces a odňal mu možnosť konať pred súdom ( a SR). V ďalšom pokiaľ odporca argumentoval s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 22.11.2012, z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že poukaz odporcu na toto rozhodnutie bol výslovne účelový, keďže z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva len toľko, že rozhodnutia nižších súdov (Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici), ktorými bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie zamietnutá (vo veci iného oprávneného ako odporcu), boli zrušené pre nedostatky v ich odôvodnení, a to vzhľadom k tomu, že súdy nižšieho stupňa sa nezaoberali posúdením otázky, aké práva a povinnosti vyplývali zo znenia ust. bodu 4.9.2 všeobecných podmienok oprávneného, podľa ktorého mal mať povinný z exekúcie možnosť odmietnuť dojednanú rozhodcovskú doložku v lehote 30 dní odo dňa založenia zmluvného vzťahu a (či a) aké právne dôsledky malo mať zmluvné dojednanie na preskúmavanú vec. V kontexte tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci nešlo o zhodnú situáciu ako v prípade posudzovanom Najvyšším súdom SR, keďže ust. VPP o možnosti odmietnutia rozhodcovskej doložky odporcom v lehote 30 dní od prijatia návrhu na uzavretie poistnej zmluvy (resp. v lehote do 30

dní od vydania tohto dodatku) bolo do VPP inkorporované až ich dodatkom č. 2 zo dňa 15.12.2008, t. j. následne po tom, ako navrhovateľka prijala návrh poistnej zmluvy dňa 28.04.2008 spolu s VPP (vrátane rozhodcovskej doložky). Ďalšie dôvody, ktoré viedli súd k neopodstatnenosti tejto argumentácie odporcu, uviedol súd vyššie. Pokiaľ ide o iné odporcom označované a predložené rozhodnutia či už okresných súdov, alebo krajských súdov (v niektorých z nich súdy dospeli k záveru o individuálnom dojednaní spornej rozhodcovskej doložky), súd sa s nimi vzhľadom k svojej vyššie uvedenej argumentácii (aj s poukazom na cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR) stotožniť nemohol a obranu odporcu založenú na týchto rozhodnutiach neprijal.

Súd tak po vykonanom prieskume platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že táto je absolútne neplatná ( ) a teda, že v prejednávanej veci je daný dôvod podľa ust. . Preto návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušil navrhovateľom napadnutý rozhodcovský rozsudok. V ďalšom sa tak z dôvodu nadbytočnosti súd už nezaoberal navrhovateľom opísanými skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi návrh na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v kontexte ust. Rovnako z dôvodu nadbytočnosti (keďže skutkové zistenia súdu vyplývajúce z týchto listinných dôkazov produkovaných navrhovateľkou - list odporcu zo dňa 05.05.2008, list odporcu zo dňa 01.10.2008 o povolení splácania dlžného poistného/ zmluvnej pokuty v splátkach, bankové zloženky potvrdzujúce úhradu poistného odporkyňou v období od 09.10.2009 do 03.03.2009 - nemohli nič zmeniť na vyššie vyslovených úvahách a záveroch súdu, na ktorých súd postavil svoje rozhodnutie v prejednávanej veci, keďže tieto sa týkali už následného plnenia povinností navrhovateľky zo zmluvy po jej uzavretí a teda nemohli ovplyvniť platnosť, resp. neplatnosť zmluvných dojednaní účastníkov uvedených v poistnej zmluve, resp. VPP) sa súd už nezaoberal udávaním skutkových zistení z niektorých navrhovateľom produkovaných dôkazov, ktoré neboli vyššie spomenuté.

Zároveň v súlade s ust. vyslovil, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude v konaní pokračovať a vec žaloby odporcu zo dňa 02.01.2012 bude prejednaná v občianskom súdnom konaní.

Nakoľko rozhodcovský rozsudok v čase rozhodovania súdu o jeho zrušení nebol zo zákona zrušený, len ho nebolo možné zákonom predpísaným spôsobom vykonať, súd nemal inú možnosť ako pokračovať v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko prechodnými ustanoveniami k nebola táto skutočnosť vyriešená, teda právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa a zostalo zachované. Prechodné ustanovenia totiž upravovali len zmenu počas konania pred rozhodcovským súdom. Súd preto konanie nemohol zastaviť.

O náhrade trov tejto časti konania súd s poukazom na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku nie je známa výška trov konania, avšak rozsudok musí byť doručený prítomným účastníkom rozhodol tak, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.