Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/105/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: ZEMKA Praha, s.r.o., Česká republika, 160 00 Praha 6, Kladenská 138/53, Vokovice, IČ: 256 31 691, právne zastúpený: JUDr. Daniela Lopezová, advokátka, AK Bratislava, Ďatelinová 2, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalovaného a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. septembra 2021, č. k. -824, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až IV. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle zák. č. 99/163 Zb. , ďalej len „OSP“ a ako súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 21. septembra 2021, č. k. -824 rozhodol tak, že: I. Súd konanie v časti o zaplatenie 49 297,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 49 297,48 eur od 01.06.2013 do zaplatenia zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 74 825,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 74 825,27 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. III. V zastavujúcej časti súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. IV. Vo vyhovujúcej časti vo veci samej súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % (ďalej len napadnutý rozsudok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie , Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, -4 Exekučného poriadku v znení od 01.04.2017, , , , , , , , , , ,, , -3 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení od 01.01.2011 do 31.12.2012.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 124 122,75 eura s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava -109, EX 379/02 zo dňa 08.09.2010 mal byť schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, vykonanej v exekúcii súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka (ďalej aj exekútor), ktorý mal byť poverený vykonaním exekúcie zo strany súdu a ktorý napriek existencii právoplatného súdneho rozhodnutia žalobcovi nepoukázal sumu 96 780,45 eura, hoci tak postupovať mal v zmysle vyššie citovaného uznesenia.

Žalobca sa mal opakovane obrátiť so žiadosťou o vysvetlenie na exekútora, no bezvýsledne a rovnako bezvýsledné mali zostať aj jeho žiadosti adresované Slovenskej komore exekútorov (ďalej aj SKE) a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Pretože exekútor žalobcovi nepoukázal žiadnu finančnú čiastku, obrátil sa dňa 30.11.2012 žalobca písomnou žiadosťou na Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 124 122,75 eura, ktorá má pozostávať zo skutočnej škody vo výške 96 780,45 eura, ušlého zisku vo výške 18 305,78 eura, ďalej 3 200,44 eura, ktorá predstavuje náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia, ktoré mali vzniknúť v exekučnom konaní a 5 836,08 eura náhrady trov konania a to zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v súdnom konaní proti exekútorovi na zaplatenie 96 780,45 eura spolu s bankovými poplatkami.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Namietal predovšetkým nepreukázanie predpokladov škody, nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti, ďalej mal za to, že pri súdenej veci nie je možné prihliadať na ustanovenie § 33 Exekučného poriadku (ďalej aj ExP) v znení do 31.03.2017, ale na ustanovenie § 31 ods. 3, 4 ExP v znení od 01.04.2017. Napokon mal za to, že v prípade nesprávneho úradného postupu sa žalobca nemôže domáhať náhrady škody od štátu, pokiaľ mu prislúcha právo na bezdôvodného obohatenia od tretej osoby. Rovnako spochybňoval v rámci náhrady škody aj uplatnený ušlý zisk a náhradu trov konania.

5. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že dňa 15.10.2002 bola Okresnému súdu Bratislava III (ďalej aj exekučný súd) doručená žiadosť exekútora JUDr. Emila Vančíka, v tej dobe so sídlom Nové Zámky, Michalská bašta 19 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného AGROKLAS s.r.o., Beladice 1 proti povinnému Dolejší, spol. s r.o. Mlyn a pekáreň Jedľa v likvidácii, Račianska 38, Bratislava o vymoženie 173 000,- Sk s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III Rob/3518/02-26 zo dňa 17.06.2002 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III Rob 3518/02-30 zo dňa 05.08.2002. Poverením Okresného súdu Bratislava III , EX 379/02 zo dňa 29.10.2002 bol poverený vykonaním exekúcie exekútor Z.. Právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava III 34Er2742/02-17 zo dňa 24.01.2005 v spojení s právoplatným opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III 34Er2742/02-29 zo dňa 16.09.2005 bol schválený príklep pri dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S. parcela č. 5226/1 zastavané plochy o výmere 2016 m2, parcela č. 5227 zastavané plochy o výmere 33 m2 a parcela č. 5230/2 ostatné plochy o výmere 147 m2 s budovou postavenou na parcele č. 5226/1 súp. č. 3190 so všetkým, čo k nehnuteľnostiam patrí, ktoré nehnuteľnosti sú v celosti vo vlastníctve povinného, konané dňa 06.2.2004 v prospech vydražiteľa Občianske združenie Kresťanské centrum BEREA so sídlom v Bratislave, Alstrova 38, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 4 030 000,- Sk. Uznesením Okresného súdu Bratislava III. 34Er2742/02-109 zo dňa 08.09.2010, právoplatné 12.10.2010 bol schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností vykonaný na rozvrhovom pojednávaní dňa 23.03.2009, v zmysle ktorého sa z rozvrhovanej podstaty 134 493,59 eur uspokojil, okrem iných aj záložný veriteľ podľa § 157 ods. 1 písmeno c) ExP, čo konkrétne znamená ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 53/138 Praha, teda žalobca vo výške 96 780,45 eura. Odvolanie oprávneného proti citovanému uzneseniu bolo odmietnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave -125 zo dňa 31.08.2011, právoplatné 18.10.2011. Tieto skutočnosti boli zistené jednak z postoja žalobcu, ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III. . Napriek povinnosti exekútora poukázať na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava III -109 zo dňa 08.09.2010 záložnému veriteľovi, teda žalobcovi tohto sporu 96 780,45 eura, exekútor týmto spôsobom podľa nemenného postoja žalobcu postupovať nemal. Listom zo dňa 22.10.2010 žalobca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzval exekútora na poukázanie sumy 96 780,45 eura a to na účet žalobcu. Výzva bola doručená exekútorovi dňa 25.10.2010, čo je zrejmé z doručenky. Ďalším listom zo dňa 11.11.2011 právna zástupkyňa žalobcu opätovne vyzvala exekútora na poukázanie sumy 96 780,45 eura na bankový účet spoločnosti, keď výzva bola doručená exekútorovi dňa 14.11.2011 o čom svedčí pripojená doručenka. Právna zástupkyňa žalobcu listom zo dňa 24.11.2011 oznámila exekútorovi, že jeho nečinnosťou v poukázaní sumy 96 780,45 eur vzniká žalobcovi škoda. Zároveň bol vyzvaný, aby uvedenú sumu bezdôvodne nezadržiaval a napokon bol vyzvaný aj na preukázanie svojej solventnosti, teda, že disponuje uvedenými finančnými prostriedkami, pretože v opačnom prípade sa žalobca obráti na orgány činné v trestnom konaní. Tento list bol doručený exekútorovi dňa 25.11.2011 podľa pripojenej doručenky. Napokon podaním zo dňa 03.02.2012 právna zástupkyňa žalobcu oznámila exekútorovi, že jeho nečinnosťou žalobcovi vznikla škoda vo výške 109 125,45 eura pozostávajúca z nevyplatenej sumy 96 780,45 eura, ďalej z úroku z omeškania a z trov právneho zastúpenia. Exekútorovi bolo ešte oznámené, že žalobca predpokladá, že

exekútor poistený v Komunálnej poisťovni a.s. si uplatní svoje právo, aby túto škodu zaplatila poisťovňa. List bol doručený exekútorovi dňa 06.02.2012, čo je zjavné z pripojenej doručenky. Žalobca sa obrátil aj na SKE a Ministerstvo spravodlivosti SR, teda žalovaného. Listom zo dňa 30.01.2012 SKE potvrdila doručenie sťažnosti na postup exekútora v exekúcii EX 379/2002 a skonštatovala, že jeho sťažnosť na exekútora považuje za opodstatnenú, SKE preto podala prostredníctvom svojho prezidenta návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi Z.. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 05.10.2012 oznámilo žalobcovi, že v dňoch 03.05.2012 a 31.07.2012 mu boli doručené dve písomné podania žalobcu, v ktorých vyjadril nespokojnosť s vybavením sťažnosti na činnosť exekútora vedených v SKE pod č. 4-5874/10 a 730-7369/11. Ďalej bolo oznámené, že Ministerstvo spravodlivosti SR pristúpilo k došetreniu skutočností, ktoré boli predmetom pôvodných sťažností na exekútora a 19.07.2012 písomne vyzvalo exekútora na zaslanie podrobného písomného vyjadrenia spolu s príslušnými preukázanými listinnými dôkazmi k tomu, kedy a v akom rozsahu poukázal sumy prikázané právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III -109 zo dňa 08.09.2010 oprávneným osobám, prípadne, prečo doposiaľ sumu nevyplatil a dôvod nečinnosti preukázal. Uvedená požiadavka bola Ministerstvom spravodlivosti SR od exekútora aj urgovaná, no bezúspešne, Ďalej bolo žalobcovi oznámené, že Ministerstvo nedisponuje potrebnými právnymi prostriedkami na vynútenie si požadovanej súčinnosti a preto bol predložený ministrovi návrh rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie menovaného exekútora podľa § 222 ods. 1 veta druhá ExP s odporúčaním na jeho schválenie a to na základe dôvodného podozrenia z dopustenia sa závažných disciplinárnych previnení. Podľa zoznamu vystaveného SKE mal exekútor Z. pozastavený výkon exekútorského úradu dňom 28.01.2013 s tým, že mu bol ustanovený zástupca súdna exekútorka JUDr. Paula Peláneková so sídlom v Leviciach. Z ďalšieho zoznamu zabezpečeného súdom zo dňa 18.02.2014 je zrejmé, že exekútor Z. mal naďalej od 28.01.2013 pozastavený výkon exekútorského úradu, no za zástupcu už mal ustanoveného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia so sídlom v Galante. Žalobcom boli v konaní predložené aj rozhodnutia ohľadom pozastavenia výkonu funkcie súdneho exekútora Z., ako aj jeho odvolanie z funkcie súdneho exekútora. Rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 06042/2012/52 zo dňa 12.10.2012, právoplatné 28.01.2013, bol podľa § 222 ods. 1 ExP. pozastavený Z. so sídlom exekútorského úradu Nové Zámky, Rákócziho 12 výkon funkcie súdneho exekútora z dôvodu, že bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 ExP, a to až do právoplatného skončenia disciplinárnych konaní vedených pod sp. zn. a . Rozhodnutím Disciplinárneho senátu, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov DK7/2012 zo dňa 22.01.2013 bol disciplinárne obvinený Z., súdny exekútor so sídlom J. uznaný vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 2 ExP., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že v rámci realizácie exekučného konania, vedeného pod sp. zn. EX 379/2002 v rozpore so svojimi povinnosťami uvedenými v ust. § 165 ods. 1 ExP. nepoukázal oprávnenému subjektu (záložnému veriteľovi) ZEMKA Praha s.r.o., so sídlom Kladenská 53/138, Praha, Česká republika prikázané finančné prostriedky vo výške 96 780,45 eura v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 7 dní po schválení rozvrhu výťažku, tak ako bol povinný na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.09.2010 spisovej značky Er 2742/02-109 a týmto svojim konaním jednak nerešpektoval právoplatné uznesenie exekučného súdu, ktorým bol schválený rozvrh výťažku ako aj porušil ustanovenie § 3 a § 46 ods. 1 ExP. Za toto disciplinárne previnenie sa mu ukladá disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písmeno c) ExP a to zbavenie výkonu funkcie exekútora. Rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. -52 zo dňa 3.2.2014, právoplatné 26.03.2014, bol Z. odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Nástupca odvolaného súdneho exekútora Z. naposledy so sídlom exukútorského úradu V. JUDr. Jozef Kapronczai so sídlom Galanta, Švermova 273 listom zo dňa 21.02.2017 bol vyzvaný žalobcom, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na bezodkladnú realizáciu úhrady sumy vo výške 96 780,45 eura na účet spoločnosti ZEMKA Praha s.r.o.. Ešte predtým listom zo dňa 01.12.2015 JUDr. Jozef Kapronczai súdny exekútor oznámil JUDr. Ivete Tóthovej, súdnej exekútorke do jej konania EX 270/2015, že finančným vyúčtovaním spisov ku dňu zániku funkcie súdneho exekútora Z. nedisponuje, nakoľko v uvedenej veci nebolo ukončené vyšetrovanie príslušných orgánov. Príkaz na začatie exekúcie EX 270/2015-26 eviduje ako 5. v poradí a ku dňu 01.12.2015 neeviduje informácie o nárokoch na vyplatenie pohľadávky. Ďalším listom zo dňa 28.03.2018 súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai oznámil právnej zástupkyni žalobcu na jej ďalšiu žiadosť zo dňa 06.03.2018, že bol zo SKE dňa 07.04.2014 ustanovený za nástupcu odvolaného súdneho exekútora Z., dňa 14.05.2014 bol vykonaný súpis a následné prevzatie exekučnej agendy Z. Ku dňu 30.04.2014 na depozičnom účte pôvodného exekútora sa nachádzali finančné prostriedky vo výške 38 247,89 eura. Exekučný spis EX ( sa v sídle exekútorského úradu Z. v čase preberania exekučnej agendy nenachádzal a k výzvam, ktoré bolo odvolanému exekútorovi

adresované, sa nevyjadril. K žiadosti žalobcu o vyplatenie finančných prostriedkov vo výške 96 780,45 eura sa JUDr. Jozef Kapronczai žiadosťou zo dňa 23.02.2015 obrátil na exekučný súd s požiadavkou o poskytnutie súčinnosti z dôvodu zaslania exekučného spisu, prípadne rekonštrukcie exekučného spisu. Každopádne však nároky účastníkov konania v mnohých exekučných veciach niekoľkonásobne presahujú výšku finančných prostriedkov, ktoré sa na depozitnom účte odvolaného súdneho exekútora Z. v čase preberania exekučnej agendy nachádzali. Preto nástupca odvolaného súdneho exekútora dňa 15.05.2015 požiadal SKE o poskytnutie súčinnosti a to o zaslanie exekučného spisu, ktorý však zaslaný nebol, pretože SKE ním nedisponoval. Následne nástupca pôvodného súdneho exekútora požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o vypracovanie právneho stanoviska, akým spôsobom je potrebné v uvedenom konaní postupovať pri rozdeľovaní finančných prostriedkov uplatňovaného nároku. Pripojená bola aj odpoveď SKE adresovaná právnej zástupkyni žalobcu o tom, že exekučný spis odvolaného súdneho exekútora Z. EX 372/2002 sa u nich nenachádza; týmto listom tak SKE reagovalo na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 16.03.2018, aby exekučný spis EX 379/2002 pôvodného exekútora Z. bol zaslaný jeho nástupcovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi. Uvedenému ešte predchádzal list právnej zástupkyne žalobcu adresovaný SKE, ktorým bola vyslovená požiadavka na poskytnutie súčinnosti a poskytnutie potrebných údajov pre uplatnenie si nároku na náhradu škody poškodenou spoločnosťou ZEMKA Praha s.r.o. priamo od poisťovateľa a rovnako tak aj o oznámenie akýchkoľvek informácií, ktoré by napomohli k riešeniu tejto poistnej udalosti s Komunálnou poisťovňou a.s.. Na to SKE listom zo dňa 23.06.2017 oznámila právnej zástupkyni žalobcu, že nedisponuje žiadnymi ďalšími dokumentmi ani poznatkami, ktoré by boli relevantné v predmetnom právnom spore a SKE nie je kompetentná vykladať ustanovenia právnych predpisov alebo zákona. Žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne predložil súdu do spisu výpoveď v procesnom postavení svedka JUDr. Jozefa Kapronczaia, ktorá bola vykonaná dňa 07.09.2016 pred vyšetrovateľom PZ majorom Mgr. V. E., ktorej obsahom je tvrdenie JUDr. Jozefa Kapronczaia, že z oboch účtov je zrejmé, že Z. vyberal peniaze z účtu, avšak tieto nepoužil na tie účely, na ktoré mal, teda na vyplácanie oprávnených a v čase preberania agendy a úradu bolo nevyplatených približne 500 000 eur oprávneným osobám. Z. na jeho výzvy neodpovedal. Okrem toho žalobca predložil súdu aj časť znaleckého posudku č. 5/2016 Znaleckej organizácie PROGRESS- expertíznoznalecká, spol. s r.o. Nitra, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky zadávateľa Krajské riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Nitra a v ktorom sa na strane 15 konštatuje, že exekútor Z. nepoukázal na účet veriteľa ZEMKA Praha sumu 96 064,07 eura, keď pohľadávka zabezpečená záložným právom predstavovala 96 780,40 eura; k sume 96 064,07 eura v súdenej veci pred súdom vyjadrila výhrady právna zástupkyňa žalobcu, pretože sa malo jednať o opisovú chybu a správne mala byť uvedená čiastka 96 780,40 eura. V tejto súvislosti žalovaný predložil svoj list zo dňa 30.07.2018, ktorým generálny riaditeľ sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR oznámil generálnemu riaditeľovi právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR stanovisko v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora JUDr. Kapronczaia ako nástupcu odvolaného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka o zaslanie metodického pokynu pri uspokojovaní nárokov veriteľov. Vzhľadom na náročnosť problematiky a z dôvodu zabezpečenia jednotného výkladu zo strany Ministerstva spravodlivosti SR a SKE požiadalo ministerstvo v tejto veci SKE o poskytnutie stanoviska do 25.05.2018, ktorá však na výzvu nereagovala, a preto bola jej zaslaná opätovná žiadosť zo dňa 18.06.2018. Ministerstvo spravodlivosti SR očakávalo doručenie odpovede zo strany SKE a preto zatiaľ neposkytlo ďalšie stanovisko v tejto veci.

6. Dňa 19.10.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 138/53, Praha, Česká republika proti žalovanému Z., súdnemu exekútorovi so sídlom Rákocziho 12, Nové Zámky o zaplatenie 96 780,45 eura s príslušenstvom a to v súvislosti s nevyplatenou sumou napriek existencii právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava III -109 zo dňa 08.09.2010, ktorým bol schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti a v zmysle ktorých malo byť žalobcovi poukázaných 96 780,45 eur s príslušenstvom. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky -72 zo dňa 29.05.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Nitra -86 zo dňa 17.03.2015 bola žalovanému Z. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 96 780,45 eura s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.10.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 3 364,66 eura a iné trov vykonania vo výške 5 806,50 eura, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Je potrebné podotknúť, že v čase začatia tohto sporu bola žalobcom ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 53/138, Praha, Česká republika, IČO: 25 631 691, avšak v priebehu konania podľa výpisu z obchodného registra ku dňu 23.11.2012 bolo zahájené insolvenčné konanie žalobcu, na základe vyhlášky Mestského súdu v Prahe MSPH79INS24023/2011- A-2 zo dňa 21.12.2011, keď účinky zahájenia insolvenčného konania nastali dňa 21.12.2011 o 12:00 hod.. Súčasťou uvedeného spisu je aj oznámenie F. insolvenčného správcu dlžníka ZEMKA Praha

s.r.o., že uznesením Mestského súdu v Prahe č.j. MSPH79INS MSPH79INS24023/2011-B-13 zo dňa 17.05.2013 bola potvrdená vo funkcii insolvenčného správcu dlžníka ZEMKA Praha s.r.o.. Úpadok žalobcu bol zistený uznesením Mestského súdu v Prahe zo dňa 12.02.2013 a na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, pričom citované uznesenie bolo potvrdené uznesením Vrchného súdu v Prahe 3VSPH383/2013-A-46 zo dňa 15.05.2013. Vyhlásením konkurzu tak podľa § 246 zákona č. 182/2006 Sb. insolvenčného zákona prechádza na insolvenčného správcu oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou ako i výkonom práv a plnením povinností, ktoré príslušia dlžníkovi, pokiaľ súvisia s majetkovou podstatou. Súd si z internetovej stránky insolvenčného registra zabezpečil detail insolvenčného konania žalobcu ZEMKA Praha s.r.o.. Podľa stavu ku dňu 14.11.2013, keď súd podotýka, že spor v tejto veci bol začatý 21.10.2013, bola insolvenčným správcom žalobcu Ing. Z. O. so sídlom K. XX, V. XXXX/X. Uznesením Mestského súdu v Prahe MSPH 79INS 24023/2011-B-13 zo dňa 17.05.2013 bola potvrdená F.. Z. O. novou insolvenčnou správkyňou. Podľa detailu insolvenčného konania žalobcu zo dňa 08.12.2015 bol insolvenčným správcom žalobcu Česká insolvenční v.o.s., Hraděc Králové, Frání Šrámka 1139/2, čo sa následne premietlo aj do výpisu žalobcu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe a napokon táto skutočnosť je potvrdená aj uznesením Mestského súdu v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011-B-109 zo dňa 17.03.2015. Tomuto uzneseniu predchádzalo iné uznesenie Mestského súdu v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011-B-102 zo dňa 09.02.2015, ktorým bola F.. Z. O. so sídlom V. XXXX/X, K. XX odvolaná z funkcie insolvenčného správcu a rovnako bol odvolaný z funkcie oddeleného insolvenčného správcu S.. Bc. F. Y. so sídlom N. XXXX/X, K. X,. ktorý bol ale zároveň ustanovený za insolvenčného správcu. Česká insolvenční v.o.s. so sídlom Frání Šrámka 1139/2, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 288 10 341 ako insolvenčný správca ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 53/138, Praha 6, Česká republika, IČ: 25 631 691 v priebehu sporu listom zo dňa 24.11.2016 a doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.11.2016 oznámil a zároveň aj predložil nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 13.10.2016, ktorým boli zrušené uznesenie tak Mestského súdu v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011-A-39 zo dňa 12.02.2013, uznesenie Vrchného súdu v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011, 3VSPH383/2013-A-51 zo dňa 15.05.2013, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR MSPH 79 INS 24023/2011, -59 zo dňa 29.01.2015, čo malo za následok, že po jeho zverejnení v insolvenčnom registri zo dňa 23.11.2016 sa žalobcom stala ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 138/53, Praha 6, Česká republika, IČ: 25 631 691. Listom zo dňa 06.01.2017 Mestský súd v Prahe oznámil tunajšiemu súdu, že k uvedenému dátumu sa nedalo predvídať aké bude rozhodnutie vo veci insolvenčného konania dlžníka ZEMKA Praha s.r.o., teda žalobcu. V tej dobe insolvenčné konanie pokračovalo. Uznesením Mestského súdu v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011-A-108 zo dňa 08.09.2017 bol insolvenčný návrh v insolvenčnej veci dlžníka ZEMKA Praha s.r.o. zamietnutý. Naposledy citované uznesenie bolo napadnuté odvolaním Obchodnej spoločnosti INFOLAND s.r.o., o čom svedčí jeho odvolanie zo dňa 16.10.2017, ktoré bolo žalobcom založené do spisu. Rozhodnutie o odvolaní bolo podchytené vo výpise žalobcu z obchodného registra Mestského súdu v Prahe zo dňa 27.08.2018, kde figuruje zápis, že na základe uznesenia Mestského súdu v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011- A-108 zo dňa 08.09.2017 bolo insolvenčné konanie skončené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2018. Žalobca a to ku dňu 19.10.2015 Česká insolvenční v.o.s. so sídlom Frání Šrámka 1139/2, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 288 10 341, ako insolvenčný správca ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 53/138, Praha 6, Česká republika, IČ: 25 631 691 doručil ako oprávnený toho istého dňa súdnej exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Z. na zaplatenie 96 780,45 eura s príslušenstvom, ako aj exekučný titul, ktorým bol právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky -72 zo dňa 29.05.2014 v spojení s potvrdzujúcom právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre -86 zo dňa 17.03.2015. Pripojené bolo aj uznesenie Mestského súdu v Prahe MSPH79INS24023/2011-B-102 zo dňa 09.02.2015, ktorým bola F.. Z. O., so sídlom V. XXXX/X K. XX odvolaná z funkcie insolvenčného správcu. Na základe žiadosti súdu poverená exekútorka JUDr. Iveta Tóthová oznámila podaním zo dňa 10.06.2016 tunajšiemu súdu, že vo veci exekúcie EX 270/2015 () je pohľadávka oprávneného toho času nevymožiteľná pre nedostatku majetku povinného. Podarilo sa vymôcť plnenie vo výške 2 978,35 eura od spoločnosti AutoFinance a.s., s ktorou mal povinný uzatvorenú zmluvu o spotrebnom úvere, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Ford Mondeo kombi, došlo však k predčasnému ukončeniu zmluvy a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva - vozidlo bolo dňa 23.11.2005 predané tretej osobe. Výťažok nad rámec svojich nárokov spoločnosť vyplatila v súlade s príkazom postihnutím inej peňažnej pohľadávky do EX 270/2015. Získaná suma bola rozdelená v súlade so zákonom na istinu oprávneného vo výške 76% výťažku, teda 2 263,55 eur bolo poukázaných na účet oprávneného dňa 17.03.2016 a 24% na trovy exekúcie súdnej exekútorky vo výške 714,80 eura s DPH. Iný majetok nebol zistený.

Voči povinnému je vedených 22 exekučných konaní, pričom konanie EX 270/2015 je v poradí 21. Jediným majetkom povinného je starobný a výsluhový dôchodok, z ktorého sa vykonávajú zrážky pre skôr nariadené exekúcie, pričom pohľadávke v exekúcii EX 270/2015 predchádzajú pohľadávky vo výške na úrovni 25 000,- eur + príslušenstvo, čo predpokladá možnosť zrážok v roku 2029. Uvedená exekútorka sa vyjadrila k stave exekúcie EX 270/2015 aj listom zo dňa 28.02.2017 tak, že pohľadávka oprávneného je toho času nevymožiteľná pre nedostatok majetku povinného. V ďalšom len zopakovala tie isté skutočnosti, ktoré už uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 10.06.2016. Exekútorka pripojila k svojmu vyjadreniu aj zoznam vyhotovený Okresným súdom Nové Zámky, ktorý obsahuje živé spisy a pri nich 23 exekučných konaní evidovaných na tunajšom súde, ktoré sú vedené voči JUDr. D. I.. Žalobca v priebehu sporu predložil súdu predbežné vyúčtovanie exekúcie exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou v exekúcii EX 270/2015 (vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou ) nasledovne: pohľadávka oprávneného bola vyčíslená na 175 300,85 eura a pozostávala z istiny 96 780,45 eura, úroku z omeškania 68 432,58 eura, trov exekúcie právneho zástupcu oprávneného 882,56 eura, trov exekúcie oprávneného 3410 eur, trov súdneho konania 9 171,16 eura. Z vymáhaných nárokov povinný k 16.09.2018 uhradil, resp. bolo vymožených 2 978,35 eura, z ktorej sumy bolo poukázaných pre exekútorku JUDr. Ivetu Tóthovú 714,80 eura a pre oprávneného na istinu 2 263,55 eura.

7. Súd si zabezpečil aj spis pôvodného exekútora Z.. D. I. vo veci EX 379/02. Jeho súčasťou je aj zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti EX 379/2002 zo dňa 04.07.2006, ktorá obsahuje označenie oprávneného, povinného, pohľadávku záložného veriteľa, výšku vymáhanej pohľadávky oprávneného, deň konania dražby 06.02.2004 o 8:00 hod., keď predmetom dražby bola nehnuteľnosť na LV č. XXXX k.ú. S., budova súp. č XXXX a zastavané plochy o výmere 2016 m2 na parcele č. 5226/1, parcela č. 5227 zastavané plochy o výmere 33 m2 a na parcele č. 5230/2 ostatné plochy o výmere 147 m2 vo vlastníctve povinného. Príklep bol udelený vydražiteľovi Občianske združenie Kresťanské centrum BEREA Altrova 38, Bratislava, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 4 030 000 Sk. Príklep udelený exekútorom bol schválený uznesením Okresného súdu Bratislava III -17 zo dňa 24.01.2005 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III -29 zo dňa 16.09.2005. Rozvrh sa uskutočnil nasledovne: výška rozdeľovanej podstaty 4 030 000 Sk, úroky 21 754 Sk, čo je spolu 4 051 754 Sk. V rámci skupiny uvedenej v § 157 ods. 1 písmeno a) ExP boli rozdelené trovy povereného exekútora JUDr. Emila Vančíka vo výške 1 006 140 Sk, ďalej trovy exekučného konania prihláseného súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kriškom vo výške 736 923,20 Sk, ako aj trovy právneho zástupcu oprávneného v exekučnom konaní EX 379/02 so súhlasom záložného veriteľa vo výške 87 354 Sk, čo znamená, že v rámci skupiny uvedenej v § 157 ods. 1 písmeno a) ExP bolo rozdelených 1 830 417,20 Sk. Zo zostávajúcich 2 221 336,80 Sk mala byť uspokojená pohľadávka záložného veriteľa ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 53/138, Praha vo výške 2 221 336,80 Sk.

8. Súd si zabezpečil spis OR PZ Nové Zámky ČVS:ORP-1161/OEK-NZ-2011 a jeho súčasťou je aj uznesenie OR PZ Nové Zámky ČVS:ORP-1161/OEK-NZ-2011 zo dňa 22.11.2013, ktorým podľa je stíhaný Z.. D. I. ako obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písmeno c) odsek 3písmeno b) Tr. zák, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že ako súdny exekútor so sídlom exekútorského úradu Nové Zámky, Rákocziho 12 poverený vykonaním exekúcie č. EX 379/2002 vykonal exekúciu dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve osoby Dolejší, spol. s r.o. Mlyn a pekáreň Jedľa v likvidácii so sídlom Račianska 38, Bratislava, pričom na uvedenej nehnuteľnosti mala zriadené záložné právo spoločnosť ZEMKA Praha s.r.o., Praha, Kladenská 53/138 a potom, ako Z.. D. I. udelil príklep vydražiteľovi Občianske združenie BEREA Bratislava, Alstrova 38 a po jeho schválení Okresným súdom Bratislava III pod č. konania -17 EX 379/02 zo dňa 24.01.2005 a č. rozhodnutia Er 3742/02-29 EX 2379/02 zo dňa 16.09.2005, vydražiteľ podľa pokynu obvineného súdneho exekútora poukázal na účet ex. úradu Z.. I. sumu v najvyššom podaní a to celkovo 133 771,49 eura (4 030 000,- Sk), avšak po súdom schválenom výťažku z dražby nehnuteľnosti vedenom pod č. konania Er2742/02-109 zo dňa 08.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2010 mal súdny exekútor Z.. D. I. na účet spoločnosti ZEMKA Praha s.r.o. sumu 96 780,45 eura, čo však doposiaľ neurobil ani napriek výzvam a keďže nepoukázal na účet poškodenej spoločnosti žiadnu sumu, spôsobil tak svojim konaním spoločnosti ZEMKA Praha s.r.o. škodu vo výške 96 780,45 eura. Sťažnosť obvineného Z.. D. I. bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Nové Zámky -30 zo dňa 23.01.2014. Uvedená trestná vec bola v prípravnom konaní skončená, pretože súd si v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil a následne aj zabezpečil obžalobu zo dňa 27.06.2018 podanú dňa 28.06.2018 na Okresnom súde Nové Zámky. Obžaloba obsahuje celkovo 12 bodov, podaná je na obvineného Z.. D. I., ktorý podľa bodu 1 ako súdny exekútor so

sídlom exekútorského úradu v Nových Zámkoch, na ulici Rákócziho 12 poverený vykonaním exekúcie č. EX 379/2002 vykonal exekúciu dražbou nehnuteľností vo vlastníctve osoby Dolejší, spol. s r.o. Mlyn a pekáreň Jedľa v likvidácii so sídlom Bratislava, Račianska 38, pričom na uvedenej nehnuteľnosti mala zriadené záložné právo spoločnosť ZEMKA Praha s.r.o. so sídlom Kladenská 38/138 Praha a potom, ako obvinený udelil príklep vydražiteľovi Občianske združenie BEREA, Alstrova 38, Bratislava a po jeho schválení Okresným súdom Bratislava III pd č. konania -17 EX 379/02 zo dňa 24.01.2005 a č. rozhodnutia Er 3742/02-29, EX 379/02 zo dňa 16.09.2005, vydražiteľ podľa pokynu obvineného súdneho exekútora poukázal na účet exekútorského úradu Z.. D. I. sumu najvyššieho podania, celkom 133 771,49 eura (4 030 000,- Sk) avšak po súdom schválenom výťažku z dražby nehnuteľnosti, vedenom pod č. konania Er2742/02-109 zo dňa 08.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2010 mal súdny exekútor Z.. D. I. poukázať na účet spoločnosti ZEMKA Praha s.r.o sumu 96 780,45 eura, čo však napriek výzvam doposiaľ ani len čiastočne neurobil a takto zverené prostriedky použil na nezistený účel, čím poškodenej spoločnosti ZEMKA Praha s.r.o. spôsobil škodu vo výške 96 780,45 eura. Obvinený Z.. D. I. podľa obžaloby v bodoch 1 až 12 mal svojim konaním spôsobiť poškodeným celkovú škodu vo výške 152 687,11 eura, teda si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čím mal spáchať v bodoch 1 až 12 pokračovací, obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písmeno a) Tr. zák.. Skutky uvedené v obžalobe pod bodmi 2 až 12, ktoré však nesúvisia bezprostredne s touto vecou boli v prípravnom konaní vedené na Krajskom riaditeľstve PZ v Nitre pod spisovou značkou KRP-12/2-VYS-NR-2016, čo vypláva z oznámenia KR PZ Nitra zo dňa 25.02.2016.

9. Dňa 24.03.2017 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď Komunálnej poisťovne a.s., Vienna Insurance Group (ďalej aj Komunálna poisťovňa a.s.), podľa ktorej Z.. D. I. bol poistený v poistnej zmluve č. 1510000261 od 01.01.2010 so zánikom poistenia ku dňu 30.05.2014 pre neplatenie. V rámci poistnej udalosti č. 8004143881 a poistnej udalosti č. 8004463236 nedošlo k výplate žiadneho plnenia. Zároveň bola zaslaná aj kópia poistnej zmluvy č. 1510000261 so všeobecnými obchodnými podmienkami. Z predloženej poistnej zmluvy je zrejmé, že sa týkala poistenia zákonnej zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti súdneho exekútora. V zmysle článku 1. bod 1. Všeobecných ustanovení sa poistenie vzťahovalo na všetky prípady zodpovednosti za škodu, ktoré mohli vzniknúť v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, ak škoda bola zavinená nedbanlivosťou exekútora, ako aj jeho koncipientov a zamestnancov. Ďalším listom zo dňa 28.04.2017 Komunálna poisťovňa a.s. oznámila, že v súvislosti s Z.. D. I. evidujú aj poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (poistenie zodpovednosti) ako podzmluvu k rámcovej zmluve č. 6801506199, kde poisteným bol Z.. D. I., poistníkom + platiteľom SKE uzatvorená bola od 01.01.1996 do 01.01.2010 a k ukončeniu došlo ukončením doby bez výplaty. K odpovedi bola pripojená citovaná poistná zmluva, ktorá sa týkala poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných právnych predpisov, zároveň aj poistenia majetku a všeobecnej zodpovednosti za škodu za dohodnutých podmienok, a pripojené boli aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu. Listom zo dňa 27.11.2017 Komunálna poisťovňa a.s. oznámila tunajšiemu súdu, že v súvislosti s poistnými udalosťami č. 8005349785, č. 8004143881 a č. 8004463236 vo vzťahu k poistnej zmluve č. 1510000261 prebiehalo vo veci šetrenie. Doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nie sú splnené podmienky predvídané poistnou zmluvou pre poskytnutie náhrady škody. Poisťovňa však do dnešného dňa, teda do 27.11.2017 nedisponuje všetkými potrebnými listami, nakoľko Z.. D. I. napriek výzvam zo strany poisťovne neposkytol poisťovni potrebnú súčinnosť, ktorá je nevyhnutná k ukončeniu šetrenia poisťovne. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto nie sú škodové udalosti zo strany poisťovne vybavené s konečným stanoviskom poisťovne, v predmetných udalostiach nedošlo zo strany poisťovne k poskytnutiu náhrady škody. Za situácie, že poisťovňa nedisponuje dokladmi potrebnými k prešetreniu prípadov, nie je ani možné určiť časový horizont ukončenia časových udalostí. Listom zo dňa 17.04.2018 Komunálna poisťovňa a.s. potvrdila, že jej bolo doručené podanie právnej zástupkyne žalobcu ohľadom škodových udalostí č. 8005349785, č. 8004143881 a č. 8004463236, ktoré mali byť nahlásené v súvislosti s poistením zodpovednosti Z.. D. I. ako bývalého súdneho exekútora vo vzťahu k poistnej zmluve č. 1510000261. Označená poisťovňa ďalej dodala, že doklady, ktoré má právna zástupkyňa žalobcu k dispozícii doložiť môže, k posúdeniu a ukončeniu šetrenia škodových udalostí je ale naďalej potrebná súčinnosť poisteného, ktorá napriek výzvam zo strany poisťovne nebola zo strany poisteného doteraz, t.j. do 17.04.2018 poskytnutá.

10. Listom zo dňa 24.05.2013 adresovaného právnej zástupkyni žalobcu žalovaný potvrdil, že dňa 30.11.2012 mu bolo doručené podanie žalobcu ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 138/53, Praha, Česká republika, IČ: 25 631 691 zo dňa 29.11.2012, ktorým bolo požiadané podľa

v znení neskorších predpisov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške 124 122,75 eura. Žiadosť bola žalovaným zaevidovaná pod č. 29747/2012/34 a v súčasnosti je vedená pod č. 16703/2013/34. V zmysle predmetnej žiadosti mala byť škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. D. I. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 379/2002. Žalovaný zároveň vyrozumel žalobcu, že žiadosť bola predbežne prerokovaná podľa , pričom žiadosti nebolo vyhovené. Pre možnosť postupu v zmysle je potrebné splnenie viacerých predpokladov. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko podľa názoru žalovaného nebolo v tejto veci preukázané súčasné splnenie zákonných predpokladov, vzniku nároku na náhradu škody, spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo predmetnú žiadosť ako nedôvodnú. Súčasne bolo žalobcovi oznámené, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je týmto ukončené a žiadosť č. 16703/2013/34 sa považuje za vybavenú.

11. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai, elektronicky, teda emailom, oznámil dňa 16.02.2021 konateľovi žalobcu F.. K. G. na základe jeho žiadosti, že dňa 05.02.2021 zadal platobný príkaz na úhradu vo výške 26 600 eur. Zároveň požiadal o overenie a potvrdenie, že peňažné prostriedky boli pripísané. Následne dňa 22.02.2021 K. G. ako konateľ žalobcu oznámil vyššie uvedenému exekútorovi, že dňa 05.02.2021 žalobca obdržal platbu od exekútora vo výške 26 600,- eur (emailová komunikácia). Označený exekútor podaním zo dňa 10.08.2021 oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že v exekučnej veci EX 40379/2002 oprávneného AGROKLAS s.r.o., Beladice proti povinnému Dolejší, spol. s.r.o. mlyn a pekáreň Jedľa v likvidácii, Bratislava, nie je predpoklad vymoženia finančných prostriedkov od povinného z dôvodu jeho nemajetnosti, ako ani predpoklad poukázania ďalších finančných prostriedkov z dražby nehnuteľnosti, ktorú vykonal pôvodný súdny exekútor Z. a to tak oprávnenému, ako ani záložnému veriteľovi ZEMKA Praha s.r.o. (záznam z emailovej komunikácie, oznámenie exekútora JUDr. Jozef Kapronczai zo dňa 10.08.2021).

12. Podaním zo dňa 16.06.2021 JUDr. Iveta Tóthová, súdna exekútorka so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16, v exekúcii EX 270/2015 oznámila právnej zástupkyni žalobcu, že vo veci exekučného konania oprávneného ZEMKA Praha s.r.o. proti povinnému Z.. D. I., vykonávanej na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky -72 zo dňa 29.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre -86 zo dňa 17.03.2015, jej zasiela priebežné vyúčtovanie exekučného konania EX 270/2015. Celkový nárok oprávneného k 16.06.2021 predstavoval sumu 197 691,89 eura, z čoho tvorili istina 96 780,45 eura, úrok z omeškania 90 832,62 eura, trovy exekúcie právneho zástupcu oprávneného JUDr. Daniely Lopezovej, advokátky, AK Bratislava, Ďatelinova 2 sumu 882,56 eura, trovy exekúcie oprávneného 34,10 eura, trovy súdneho konania 9 171,16 eura. Z vymáhaných nárokov povinný k 16.06.2021 uhradil spolu 32 529,18 eura a z toho pre súdnu exekútorku 1 537,48 eura a pre oprávneného istinu 30 991,70 eura. K 16.06.2021 tak zostávalo uhradiť pohľadávku 65 788,75 eura s príslušenstvom a to úrokmi z omeškania vo výške 90 823,62 eura vypočítaných ku dňu 16.06.2021, trovami súdneho konania 5 806,50 eura a trovami súdneho konania právneho zastúpenia 3 364,66 eura. Trovy exekúcie oprávneného predstavovali trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 882,56 eura, trovy exekučného konania oprávneného 34,10 eura, úroky z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 65 788,75 eura od 16.06.2021 do zaplatenia a trovy exekúcie súdnej exekútorky 38 415,22 eura. Súčasťou priebežného vyúčtovania exekučného konania je aj prehľad úhrad ku dňu 16.06.2021, z ktorého bolo zistené nasledovné. Dňa 17.03.2016 bolo vymožených 2 978,35 eura od dlžníka povinného AutoFinance a.s. titulom preplatku zo zmluvy o spotrebnom úvere. Ďalšie sumy predstavujú zrážky z pravidelného mesačného príjmu povinného, ktorý mu je vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Takto bola vymožená dňa 12.12.2019 čiastka 250,70 eura, dňa 14.01.2020 suma 40,50 eura, v dňoch 13.02.2020, 12.03.2020, 14.04.2020, 14.05.2020, 12.06.2020, 14.07.2020 čiastky vždy po 145,60 eura, v dňoch 13.08.2020, 11.09.2020, 14.10.2020, 12.11.2020, 14.12.2020, 14.01.2021, 12.02.2021, 12.03.2021, 14.04.2021, 13.05.2021, 14.06.2021 sumy vždy po 150,67 eura. Okrem toho boli vymožené sumy vyplácané Sociálnou poisťovňou a to v dňoch 30.11.2020 a 30.12.2020 vždy po 19,35 eura, ďalej v dňoch 29.01.2021, 26.02.2021, 31.03.2021, 30.04.2021 vždy po 22,49 eura. Súčasťou prehľadu úhrad je aj suma 26 600,- eur, ktorá bola poukázaná exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom v exekúcii EX 40379/2002 a to dňa 05.02.2021.

13. Faktúrou číslo 2/2012 právna zástupkyňa žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 09.01.2012 sumu 1 155 eur za poskytovanú právnu službu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní, ktorá pozostávala zo zmluvnej odmeny za 17,5 hodín

právnej služby po 66,- eur / 1 hodina podľa pripojenej časovej špecifikácie: 1/2 hod. - jednanie na OS Bratislava III - zisťovanie stavu právoplatnosti uznesenia OS BA III, Er 2742/02 - 109 z 8.9.2010 o schválení rozvrhu výťažku, z dôvodu namietanej právoplatnosti súdnym exekútorom Dr. I., 1 hod. - štúdium súdneho spisu OS BA III, Er 2742/02 - ohľadne odvolania z 27.10.2010 podaného oprávneným Agroklas s.r.o. v EX 379/2002 proti rozhodnutiu OS BA - 09 o schválení rozvrhu výťažku - zistené, že oprávnený podal odvolanie po lehote, 1 hod. - spísanie podania z 28.3.2011 k odvolaciemu konaniu na KS v Bratislave, sp.zn. vo veci - vyjadrenie, že oprávnený podal odvolanie po zákonnej lehote a žiadosť o rozhodnutie, 1 hod.- spísanie podania z 8.6.2011 k odvolaciemu konaniu na KS v Bratislave, sp. zn.18 - opakovaná žiadosť o rozhodnutie, 1/2 hod. - priebežné telefonické zisťovania a žiadosti o urýchlené rozhodnutie o odvolaní oprávneného na KS v Bratislave, v konaní , v nadväznosti na písomné podania z 28.3. a 8.6.2011, 1 hod. - nahliadnutie do spisu Er 2742/02 na OS Bratislava III dňa 7.10.2011 - vo veci právoplatnosti rozhodnutia KS v Bratislave o odmietnutí odvolania oprávneného Agroklas, 1 hod. - telefonické urgencie

- žiadosti o úhradu na exekútorskom úrade v EX 379/2002 podľa rozvrhu schváleného uznesením OS BA III, Er 2742/02 - 109 z 8.9.2010, 1 hod. - písomné podanie - výzva súdnemu exekútorovi Dr. I. z 11.11.2011 na zaplatenie 96 780,45 eura podľa schváleného rozvrhu výťažku, 1 hod. - písomné podanie - druhá výzva súdnemu exekútorovi Dr. I. na zaplatenie 96 780,45 eura podľa schváleného rozvrhu výťažku, z 24.11.2011, 2 hod. - priebežné informácie a porady s klientom o ďalšom postupe vo veci, 4 hod. - spísanie a podanie druhej sťažnosti na Dr. I. adresovanej SKE z 30.11.2011, 4 hod.

- spísanie trestného oznámenia z 14.12.2011. Faktúrou číslo 10/2012 právna zástupkyňa žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 19.03.2012 sumu 330 eur za poskytovanú právnu službu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní, ktorá pozostávala zo zmluvnej odmeny za 5 hodín právnej služby po 66 eur / 1 hodina podľa pripojenej časovej špecifikácie: 1 hod. - vypracovanie podania súdnemu exekútorovi Dr. I. k EX 379/2002 - žiadosť o náhradu škody - list z 3.2.2012, 1hod. - informácie a konzultácia s klientom vo veci ohľadne ďalšieho postupu, 2 hod. - vypracovanie žiadosti podanej Ministerstvu spravodlivosti SR o prešetrenie vybavenia sťažnosti na nesprávny postup exekútora Dr. I. Slovenskou komorou exekútorov - list z 20.2.2012, 1 hod. - vypracovanie listu podanej Komunálnej poisťovni a.s. - oznámenie poistnej udalosti súdneho exekútora Z.. I. v EX 379/02 - list z 27.2.2012. Faktúrou číslo 14/2012 právna zástupkyňa žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 20.04.2012 sumu 198,- eur za poskytovanú právnu službu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní, ktorá pozostávala zo zmluvnej odmeny za 3 hodiny právnej služby: vypracovanie vyjadrenia k listu Ministerstva spravodlivosti SR, prešetrenie vybavenia sťažnosti, keď zmluvná odmena za jednu hodinu predstavovala 66,- eur. Faktúrou číslo 20/2012 právna zástupkyňa žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 23.05.2012 sumu 198 eur za poskytovanú právnu službu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní, ktorá pozostávala zo zmluvnej odmeny za 3 hodiny právnej služby: vypracovanie listu ministrovi spravodlivosti SR a žiadosti o informáciu na ORPZ, keď zmluvná odmena za jednu hodinu predstavovala 66 eur. Faktúrou číslo 32/2012 právna zástupkyňa žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 24.08.2012 sumu 66 eur za poskytovanú právnu službu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní, ktorá pozostávala zo zmluvnej odmeny za 1 hodinu právnej služby: návrh na pozastavenie výkonu funkcie exekútora, keď zmluvná odmena za jednu hodinu predstavovala 66 eur. Faktúrou číslo 46/2012 právna zástupkyňa žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 26.11.2012 sumu 1 253,44 eur za poskytovanú právnu službu: spísanie a podanie súdnej žaloby proti Z., súdnemu exekútorovi, na zaplatenie sumy 96 780,45 eura s príslušenstvom za 2 úkony právnej služby po 619,09 eura a režijný paušál po 7,63 eura. Faktúry vymedzené v bodoch 4.12.1 až 4.12.6 odôvodnenia napadnutého rozsudku boli žalobcom jeho právnej zástupkyni riadne uhradené, o čom svedčia pripojené výpisy z účtu žalobcu zo dňa 05.01.2012, 19.03.2012, 25.04.2012, 25.05.2012, 30.08.2012, 27.11.2012.

14. Vo svojich úvahách súd prvej inštancie uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona koná vo veci náhrady škody a štát zodpovedá za škodu spôsobenú pri činnosti exekútorov, avšak iba za ich činnosť v rámci prenesenej verejnej moci, teda ak exekútor pôsobí na základe poverenia súdu. V zmysle § 9 ods.1 vyššie citovaného zákona úradným postupom je postup orgánov štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie

rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona sa za poškodeného považuje každý, komu bola nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda. Na rozdiel od zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, účastníkom konania nemusí byť poškodený. Z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu nie je dôležité, či poškodený bol vôbec účastníkom konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu nesprávneho úradného rozhodnutia. Dôležité je iba to, či poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, t. j. medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je príčinná súvislosť. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné /kumulatívne/ splnenie troch základných predpokladov a to nesprávny úradný postup , vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z hľadiska rozsahu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom citovaný zákon výslovne upravuje, čo zahŕňa náhrada škody vo vzťahu k trovám konania, ktoré fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikli v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V zmysle platnej právnej úpravy náhrada škody zahŕňa aj náhradu - účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu, - účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Účelnosť vynaložených trov konania, ktoré vznikli v konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej právnej veci. O účelne vynaložených trovách konania by nebolo možné hovoriť napríklad vo vzťahu k trovám vynaloženým na úkon, ktorý bol na ochranu práva urobený nadbytočne, resp. na úkon, ktorý k náprave protiprávneho stavu nemohol viesť. Účelnosť vynaložených trov konania musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol dotknutý nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a v dôsledku tejto skutočnosti sa domáha nároku na náhradu škody. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom. Dovolací súd poznamenáva, že ustanovenie ExP v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná ) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.02.2010, sp zn. ).

15. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom

určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci, postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -12 zo dňa16. januára 2013). Postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 7 písm. a) bodom 3 ZoŠVM. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (nález Ústavného súdu SR z 10.1.2005, sp. zn. ).

16. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že nesprávnym úradným postupom podľa môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , Zo súdnej praxe č. 1/2004). Pojem škody (rovnako tak aj ) bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ to nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. ). Za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach až , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v uvedeného zákona. Závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Nárok môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Ak má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej aj „“). Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa a to existencia samotnej škody (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16.04.1985, sp. z. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.05.2006, sp. zn. ). Skutočnou škodou v zmysle je ujma, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným - mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo 7.10.2004, sp. zn. (nález Ústavného súdu SR z 13.02.2013, sp. zn. -45).

17. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku ďalej poukázal na to, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. ).

18. V danom prípade sa súd prvej inštancie zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby. Žalobca ešte podaním zo dňa 02.03.2017 vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 263,55 eura z dôvodu, že dňa 21.03.2016 bola na účet žalobcu pripísaná táto suma od súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej, ktorá uvedenú sumu vymohla v exekúcii EX 270/2015. Ďalším podaním zo dňa 23.06.2021 žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 28 728,15 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 28 728,15 eura od 01.06.2013 do zaplatenia z dôvodu, že v exekúcii exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej EX 270/2015 bolo vymožených v prospech oprávneného, teda žalobcu, 2 128,15 eura a dňa 05.02.2021 bolo poukázaných na účet žalobcu súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom v exekúcii EX 40379/2002 celkovo 26 600,- eura. Okrem toho týmto podaním žalobca vzal svoju žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti celého uplatneného ušlého zisku vo výške 18 305,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 18 305,78 eura od 01.06.2013 do zaplatenia a napokon bola týmto podaním žaloba vzatá späť aj v časti úrokov z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 2 263,55 eura od 01.06.2013 do zaplatenia a to v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 2 263,55 eura, ktoré bolo vykonané ešte podaním zo dňa 02.03.2017. V konečnom dôsledku to znamenalo, že žalobca si voči žalovanému aktuálne uplatňuje istinu 74 825,27 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 74 825,27 eura od 01.06.2013 do zaplatenia. Rozsah čiastočných späťvzatí uvedených vyššie tak predstavuje 49 297,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 49 297,48 eura od 01.06.2013 do zaplatenia (pôvodne uplatnený nárok 124 122,75 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 124 122,75 eur od 01.06.2013 do zaplatenia - aktuálne uplatnený nárok 74 825,27 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 74 825,27 eura od 01.06.2013 do zaplatenia). Z týchto dôvodov bolo konanie v časti o zaplatenie 49 297,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 49 297,48 eura od 01.06.2013 do zaplatenia zastavené podľa .

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zostávajúcej časti je žaloba podaná dôvodne. Žalobca sa svojou žalobou v spojení s čiastočnými späťvzatiami žaloby uvedenými vyššie domáhal voči žalovanému náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora Z., ktorý napriek existencii právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava III -109 zo dňa 08.09.2010, právoplatné 12.10.2010 mal žalobcovi ako záložnému veriteľovi poukázať v rámci rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti 96 780,45 eura a v skutočnosti mu nepoukázal žiadnu finančnú čiastku. Pri tomto postupe súd hodnotil aj prípadnú zodpovednosť exekútora za škodu podľa Exekučného poriadku. V časti 5. odôvodnenia tohto rozsudku sa súd zaoberá úpravou zodpovednosti exekútora za škodu a to jednak podľa Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 a jednak podľa Exekučného poriadku v znení od 01.04.2017. Rozdiely tejto úpravy sú zásadné a v podrobnostiach vysvetlené vyššie. Rozdiel je aj v dopade na zodpovednosť poisťovne a štátu za škodu spôsobenú exekútorom v prípade starej úpravy a v prípade novej úpravy Exekučného poriadku. Stará úprava zodpovednosti exekútora za škodu je obsiahnutá v ExP v znení do 31.03.2017, nová úprava je obsiahnutá v až 4 v znení od 01.04.2017. Je potrebné uviesť, že ustanovenie ExP bolo do Exekučného poriadku zavedené účinný od 01.04.2017, ktorý vo vzťahu k novo koncipovanému ustanoveniu ExP neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia. V tejto súvislosti sa k retroaktivite súd vyjadruje nasledovne. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvený výslovný zákaz retroaktivity (spätnej účinnosti) iba pre oblasť trestného práva, túto však možno pre ostatné oblasti vyvodiť aj z článku 1 , podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. V našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada lex retro non agit (teda zákon nemá spätnú účinnosť), nakoľko definujúcim znakom právneho štátu je aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Právna teória rozoznáva retroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma reglementuje i vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda o pravom spätnom pôsobení nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu). Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom a to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už založené, ale iba do doby, keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo ešte od neskoršej doby. Novela Exekučného poriadku číslo , ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.2017, neobsahovala k ustanoveniu ExP prechodné ustanovenia, podľa ktorých by bolo možné už tento nový zákon použiť aj na právne pomery založené pred nadobudnutím jeho účinnosti. Vzhľadom na nedostatok prechodných (intertemporálnych) ustanovení bolo teda potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu. Tieto pravidlá a zásady spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. K základným znakom právneho štátu totiž neodmysliteľne patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Preto nie je prípustné, aby právna úprava so spätnou účinnosťou pôsobila na nadobudnuté práva a povinnosti. Z uvedeného treba vyvodiť záver, že medzi žalobcom a exekútorom vznikol právny vzťah, ktorého vznik a z neho vyplývajúce práva a povinnosti bolo treba posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu t.j. po porušení povinnosti exekútora poukázať žalobcovi, ako záložnému veriteľovi na základe uznesenia exekučného súdu, teda do 7 dní po schválení rozvrhu výťažku uznesením Okresného súdu Bratislava -109 zo dňa 08.09.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave -125 zo dňa 31.08.2011, právoplatné 18.10.2011. Znamená to, že uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 18.10.2011 a exekútorovi tak vznikla povinnosť poukázať uvedené finančné prostriedky vo výške 96 780,45 eura žalobcovi ako záložnému veriteľovi do 7 dní , teda do 25.10.2011, ako napokon skonštatovala v disciplinárnom konaní aj SKE tak, ako je uvedené v bode 4.2 odôvodnenia tohto rozsudku. Aplikáciou nového ustanovenia Exekučného poriadku v znení od 01.04.2017 bez prechodných ustanovení by sa dosiahol rozpor s teóriou nadobudnutých práv, spočívajúcou v neprípustnosti situácie, aby práva, ktoré boli nadobudnuté podľa zákona, boli dodatočne odňaté neskorším zákonom. Znamená to, že v súdenej veci sa konanie exekútora posudzovalo aj z hľadiska ExP v znení do 31.03.2017. Zodpovednosť exekútora za škodu sa v konečnom dôsledku premietla aj v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Nové Zámky -72 zo dňa 29.05.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre -86 zo dňa 17.03.2015, ktorým bola žalovanému Z.. D. I. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 96 780,45 eura s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 20.10.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 3 346,66 eura a iné trovy konania vo výške 5 806,50 eura a to všetko

do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Uvedené je nakoniec podrobne zdôvodnené aj v bode 4.3 odôvodnenia tohto rozsudku. Je nutné zdôrazniť, že predmetom tohto sporu nie je a ani nemôže byť žaloba žalobcu voči exekútorovi, voči ktorému v konečnom dôsledku žalobca má exekučný titul, ale žaloba smeruje voči Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR a predmetom sporu je náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom uvedeného bývalého exekútora Z.. D. I.. Súd ďalej uvádza, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach až o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v uvedeného zákona. Závisí na rozhodnutí žalobcu ako poškodeného, či náhradu škody požaduje podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov voči žalovanému, žalovaný je pasívne legitimovaný v konaní, čo platí aj v tomto spore. S poukazom na ustálenú judikatúru všeobecných súdov a najmä Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. februára 2013 je potrebné prijať záver, že nárok na náhradu škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať, t. j. voči súdnemu exekútorovi, keďže pokiaľ má žalobca pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Nárok na náhradu škody od štátu si môže žalobca úspešne uplatniť len vtedy, ak preukáže, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od súdneho exekútora. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal - súdnemu exekútorovi, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa citovaného zákona a to existencia samotnej škody. V tejto súvislosti a v naznačenej rovine súd poukazuje na vykonané dokazovanie so záverom, že žalobca má exekučný titul voči bývalému exekútorovi Z., ktorý je uvedený v bode 4.3 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca na základe svojho exekučného titulu inicioval exekúciu spôsobom uvedeným v bode 4.5 odôvodnenia tohto rozsudku, teda tým, že návrh na vykonanie exekúcie spolu s pripojeným exekučným titulom doručil súdnej exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej so sídlom vo Veľkom Krtíši, u ktorej je exekúcia vedená pod sp. zn. EX 270/2015 a zároveň je exekúcia vedená aj na tunajšom súde pod spisovou značkou . Označená súdna exekútorka bola riadne tunajším súdom poverená vykonaním exekúcie a podarilo sa jej vymôcť sumu 2 978,35 eura, z čoho oprávnenému bolo dňa 21.03.2016 poukázaných 2 263,55 eura, teda žalobcovi a exekútorka na svoje trovy exekúcie vymohla 714,80 eura. Opakovanými vyjadreniami súdna exekútorka JUDr. Iveta Tóthová konštatovala, že povinný, teda JUDr. D. I., je nemajetný, že exekúcia je nevymožiteľná pre nedostatok majetku povinného, že je voči nemu vedených 22 exekučných konaní, pričom jej exekúcia je v poradí 21 (oznámenie uvedenej exekútorky zo dňa 10.06.2016). Pre úplnosť treba ďalej poukázať na priebežné vyúčtovanie exekúcie tejto exekútorky zo dňa 16.06.2021, ktoré je vymedzené v bode 4.11 odôvodnenia tohto rozsudku a to vo vzťahu k bodu 4.5 odôvodnenia tohto rozsudku. Exekútorka JUDr. Iveta Tóthová na základe exekučného titulu, ktorý má žalobca ako oprávnený voči Z.. D. I. ako povinnému vykonáva exekúciu EX 270/2015. K 16.06.2021 predstavuje pohľadávka žalobcu ako oprávneného 65 788,75 eura, úroky z omeškania 90 823,62 eura, ďalej trovy súdneho konania 5 806,50 eura a trovy právneho zastúpenia v pôvodnom konaní 3 364,66 eura ako aj trovy exekúcie oprávneného. Z prehľadu úhrad v spise EX 270/2015 je evidentné, že exekútorka vykonáva exekúciu jediným spôsobom a to zrážkami z dôchodku povinného, keď aktuálne zrážka z výsluhového dôchodku povinného v prospech oprávneného činí 150,67 eura mesačne a zo starobného dôchodku povinného

v prospech oprávneného vo výške 22,49 eura mesačne. Exekútorka jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdila, že povinný je inak nemajetný a žiadny iný príjem už nemá. Pri zohľadnení výšky aktuálnej pohľadávky oprávneného voči povinnému Z.. D. I. presahujúcej len na istine a úrokoch z omeškania 156 000 eur a výšky zrážok z dôchodku povinného 173,16 eura dospel súd k záveru, že pohľadávka žalobcu je nevymožiteľná a teda nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu kto tento prospech získal a je povinný ho vydať, teda voči bývalému exekútorovi Z.. D. I.. Za tohto stavu je súd toho názoru, že žalobca preukázal aj napriek čiastočnému plneniu bezúspešnosť domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia od povinného Z.. Pre ďalšie posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd prihliadol na o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení od 01.01.2011 do 31.12.2012 a nie v platnom znení. V tomto smere sa opakovane poukazuje na uznesenie exekučného súdu o schválení rozvrhu výťažku uvedené v bode 4.1 odôvodnenia tohto rozsudku, no predovšetkým na dátum vydania a právoplatnosť uznesenia odvolacím súdom, teda uznesenia Krajského súdu v Bratislave -125 zo dňa 31.08.2011, právoplatné 18.10.2011, ktorým bolo odvolanie oprávneného proti citovanému uzneseniu exekučného súdu odmietnuté. Vychádzajúc z úpravy Exekučného poriadku v tom čase, exekútor mal povinnosť poukázať žalobcovi, ako záložnému veriteľovi sumu 96 780,45 eura do 7 dní, teda do 25.10.2011 a nasledujúcim dňom, teda 26.10.2011 sa už dopustil nesprávneho úradného postupu, pretože nerešpektoval znenie Exekučného poriadku, čo bolo správne zdôraznené aj v rámci disciplinárneho konania SKE. V exekúcii EX 379/02 exekútor Z.. D. I. konal na základe poverenia súdu a s poukazom na argumentáciu uvedenú v bodoch 8.1 až 8.3 odôvodnenia tohto rozsudku treba mať za to, že vykonával úlohy štátneho orgánu. Žalobca tak postupoval správne, keď žaloba smeruje voči Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR podľa citovaného zákona k písmeno a) bod 3 citovaného zákona. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné splnenie troch základných predpokladov a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Prvý predpoklad, ktorým je nesprávny úradný postup je uvedený v citovaného zákona a aktívne vecne legitimovaný subjekt v takomto prípade je vymedzený v citovaného zákona. V tejto súvislosti sa tak uvádza, že za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Nesprávny úradný postup bývalého súdneho exekútora Z.. D. I. v exekúcii EX 379/02 bol v konaní preukázaný a to jednoznačným spôsobom. Označený bývalý exekútor totiž vôbec nerešpektoval pre neho záväzné uznesenie exekučného súdu o schválení rozvrhu výťažku a žalobcovi ako záložnému veriteľovi napriek tomu, že takú povinnosť mal, nepoukázal žiaden finančný obnos, hoci v skutočnosti mu mal poukázať z rozdeľovanej podstaty z dražby nehnuteľnosti 96 780,45 eura. Jednalo sa o mimoriadne závažné porušenie povinnosti exekútora, čo nakoniec sa premietlo do rozhodnutí ministra spravodlivosti SR a SKE, ktoré sú v podrobnostiach uvedené v bode 4.2 odôvodnenia tohto rozsudku a ktoré mali za následok, že Z.. D. I. bol uznaný vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia práve pre nesplnenie si tejto povinnosti, že najskôr mal pozastavený výkon exekútorského úradu dňom 28.01.2013 a nakoniec dňom 26.03.2014 bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Svojim nezodpovedným konaním a neplnením si povinností súdneho exekútora sa dopustil nesprávneho úradného postupu a zároveň spôsobil aj žalobcovi, ako záložnému veriteľovi škodu. Škodou sa rozumie skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlým ziskom sa súd v konečnom dôsledku v tejto veci nezaoberal, pretože v tejto časti žalobca vzal svoju žalobu späť. Na druhej strane má súd za to, že žalobca v spore preukázal existenciu skutočnej škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom bývalého exekútora Z.. D. I. vo výške 96 780,45 eura a v tejto časti tak istina uplatneného nároku bola podaná dôvodne. Po čiastočných späťvzatiach žaloby si žalobca uplatňoval voči žalovanému titulom skutočnej škody na istine uplatneného nároku 65 788,75 eura. Uvedená výška zohľadňuje skutočnosť, že žalobca si pôvodne uplatňoval skutočnú škodu 96 780,45 eura, v ktorej časti žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 30 991,70 eura. Ak súd priráta k sume 30 991,70 eura aj zostávajúcu časť čiastočného späťvzatia žaloby na istine vo výške pôvodne uplatneného ušlého zisku, teda 18 305,78 eura, tak výsledná suma predstavuje celkovú výšku čiastočného späťvzatia na istine, teda 49 297,48 eura. Súd ďalej dospel k záveru, že predpoklad škody je splnený aj pri zostávajúcich dvoch čiastkových nárokoch, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastupovania žalobcu v exekučnom konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu vo výške 3 200,44 eura a z náhrady súdneho poplatku 5 806,50 eura a bankových poplatkov 29,58 eura zaplatených v konaní tunajšieho súdu , teda v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, na základe ktorého prebiehalo exekučné konanie, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, teda aktuálne už vedeného u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia EX

40379/2002. Posledné dva čiastkové nároky predstavujú nároky žalobcu, ktoré bezpochyby vznikli žalobcovi jednak v pôvodnom konaní a jednak v exekúcii, v ktorej došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V prípade pôvodného konania, teda konania tunajšieho súdu sa jedná o súdny poplatok zo žaloby 5 806,50 eura a príslušného bankového poplatku za prevod z cudziny vo výške 29,58 eura. V prípade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli v exekučnom konaní EX 40379/2002 momentálne vedeného už exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom, teda v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu pôvodného exekútora Z.. D. I., tak tie dosiahli výšku 3 200,44 eura, ktorých špecifikácia je vymedzená v bodoch 4.12.1 až 4.12.6 odôvodnenia tohto rozsudku. Uvedené náklady žalobca bezpochyby zaplatil svojej právnej zástupkyni tak, ako to vyplýva z bodu 4.12.7 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd nemá pochybnosti o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia, pretože právna zástupkyňa žalobcu využila všetky dostupné právne prostriedky, aby sa žalobca domohol svojho nároku. Medzi účelné úkony právnej služby súd zaraďuje aj prípravu a prevzatie veci a podanie žaloby proti JUDr. D. I. na tunajšom súde vo veci , pretože bez tohto postupu by voči nemu žalobca nedisponoval exekučným titulom, následne by bez neho nemohla prebehnúť exekúcia so zistením či pohľadávka je alebo nie je vymožiteľná, s čím následne súvisí otázka dôvodnosti žaloby voči žalovanému, teda Slovenskej republike z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Napokon má súd za to, že splnený je aj posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. K tomuto predpokladu súd len opakuje, že pokiaľ by v tej dobe poverený súdny exekútor Z.. D. I. vo svojej exekúcii EX 379/02 rešpektoval právoplatné a vykonateľné uznesenie exekučného súdu o schválení rozvrhu výťažku, na základe ktorého mal povinnosť do 25.10.2011 poukázať žalobcovi, ako záložnému veriteľovi 96 780,45 eura nielen, že by sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, teda v rozpore s Exekučným poriadkom a zároveň aj závažného disciplinárneho previnenia podľa rozhodnutia SKE, no súčasne by žalobcovi nevznikla škoda na úrovni skutočnej škody, ktorá v tej dobe predstavovala 96 780,45 eura a už vonkoncom by žalobcovi nevznikla škoda pozostávajúca z náhrady trov právneho zastupovania žalobcu v exekučnom konaní v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu vo výške 3 200,44 eura a rovnako tak ani škoda, ktorá predstavuje súčet súdneho poplatku zo žaloby a bankových poplatkov v celkovej výške 5 836,08 eura vo veci tunajšieho súdu . Z pohľadu súdu sú splnené všetky tri predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a preto z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení bolo žalobe v zostávajúcej časti istiny 74 825,27 eur vyhovené. Záverom sa ešte dodáva, že žalobca pred podaním žaloby dodržal postup uvedený v §15 ods. 1 a § 16 ods. 1 citovaného zákona, pretože ako je uvedené v bode 4.9 odôvodnenia tohto rozsudku, žalovanému dňa 30.11.2012 doručil písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej listom žalovaného zo dňa 24.05.2013 nebolo vyhovené, uvedená žiadosť bola posúdená ako neodôvodnená a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa týmto považovalo za ukončené.

20. Ustanovenie , upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd v rozsudku uložil. Týka sa iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná splniť ju do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé. Žalovaný požiadal pre prípad čo i čiastočného neúspechu v spore o možnosť plnenia v 30 dňovej lehote čo odôvodnil svojou administratívnou činnosťou. Zvyčajná lehota na plnenie je trojdňová, no súd pri splnení podmienok uvedených v bode 12 môže určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie, prípadne plnenie v splátkach. Pri výške priznaného nároku žalobcovi, dobe trvania sporu a veľkosťou rozdielu medzi zvyčajnou trojdňovou lehotou na plnenie a žalovaným požadovanou 30 dňovou lehotou na plnenie pre administratívne dôvody má súd za to, že žalovanému je možné v tomto smere vyhovieť, pretože požadovaná 30 dňová lehota nemôže pre žalobcu spôsobovať príliš ťaživú okolnosť.

21. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto podľa k Nariadenia vlády SR číslo v znení od 01.02.2013 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny 74 825,27 eura úroky z omeškania. Nie je sporné, že

žalobca podal písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na ktorú reagoval žalovaný listom zo dňa 24.05.2013 tak, že žalobcovi oznámil, že jeho nárok nebude uspokojený. Ku dňu 01.06.2013, odkedy žalobca požadoval uplatnené úroky z omeškania už žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi tak boli priznané úroky z omeškania od ním navrhovaného obdobia, teda od 01.06.2013.

22. O nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa k , pretože v tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania. Po začatí sporu žalobca požiadal o čiastočné zastavenie konania dvomi čiastočnými späťvzatiami žaloby, keď ani v jednom prípade nebolo dôvodom správanie sa žalovaného, napríklad čiastočným plnením v prospech žalobcu. Naopak, žalovaný v priebehu celého sporu so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalobca v priebehu tohto sporu mal vedomosť o existencii oboch exekúcii, teda tak exekúcie u JUDr. Jozefa Kapronczaia, ako aj o exekúcii u JUDr. Ivety Tóthovej, v ktorých v došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu. V zastavujúcej časti tak žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

23. O nároku na náhradu trov konania vo vyhovujúcej časti vo veci samej súd rozhodol podľa . k a žalobcovi úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

24. Proti tomuto rozsudku v rozsahu napadnutých výrokov II. a IV. (z obsahu odvolania aj výrok III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť a zamietnuť žalobu, resp. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S poukazom na § 165 ods. 1 exekučného poriadku uviedol, že po uplynutí siedmych dní po schválení rozvrhu výťažku nezaniká povinnosť súdneho exekútora vyplatiť sumy oprávneným osobám. Táto povinnosť nie je časovo ohraničená. Povinnosť súdneho exekútora, hoci aj náhradníka, naďalej trvá a pokiaľ nemožno spoľahlivo dospieť k záveru o nemožnosti splnenia povinnosti súdnym exekútorom nemožno ani dospieť k záveru o existencii zodpovednosti žalovaného podľa zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zánikom funkcie pôvodného exekútora prechádzajú povinnosti na náhradníka. Súd prvej inštancie sa nezaoberal touto argumentáciou vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného. Pre uvedené považuje napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie za nepreskúmateľné.

25. Žalovaný poukázal na potrebu rozlišovať konanie, ktoré je nesprávnym úradným postupom, od konania, ktoré je už excesom, najmä z dôvodu, že nie každé vybočenie, ak konajúca osoba sleduje vlastné záujmy, je zodpovednosťou štátu. Štát zodpovedá výlučne za škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym postupom pri výkone štátnej moci súdnym exekútorom, preto ak konajúca osoba pri výkone právomoci pácha trestný čin alebo sleduje svoje vlastné záujmy, účel samotného výkonu štátnej moci je zmarený konajúcou osobou. Súdny exekútor nekonal ako orgán verejnej moci a ani v rámci činnosti štátneho orgánu, ale sledoval výlučne vlastné záujmy. Možno teda jeho konanie považovať za exces.

26. Pokiaľ išlo o priznanú škodu v sume 65 788,75 eura s príslušenstvom, žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd dospel k záveru o bezúspešnosti domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia napriek tomu, že počas trvania konania na súde prvej inštancie boli v prospech žalobcu realizované čiastočné úhrady v celkovej sume 30 991,70 eura. Nemožno teda vylúčiť realizáciu ďalších parciálnych úhrad v prospech žalobcu v rámci exekúcie spisovej značky , respektíve úhrad od JUDr. Kaproncaia. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, pretože žalobca bude disponovať súčasne dvoma právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, ktorými mu súdy priznali defacto totožný nárok na náhradu škody. Budú tak paralelne existovať dva exekučné tituly. Súd teda opomenul tú skutočnosť, či je možné pripustiť takýto stav. V prípade plnenia sa navodí stav bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, o ktorom sa žalovaný ako ani súdny exekútor nemusia dozvedieť. Žalovaný zdôraznil, že nebolo dokázané, že by žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Čiastočné plnenia vyvracajú záver o údajnej nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorý sa vyjadril o konzistentnosti argumentácie súdu, ktorý rozhoduje.

27. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na možnosť uspokojenia žalobcu zo strany poisťovne, ktorá predstavuje jeden zo zákonných prostriedkov náhrady škody spôsobenej exekútorom. Súd prvej inštancie nesprávne vylúčil možnosť uspokojenia žalobcu z poistnej zmluvy.

28. Pokiaľ išlo o priznanie náhrady skutočnej škody v podobe trov právneho zastúpenia vo výške 3200,44 eura s príslušenstvom, žalovaný v odvolaní poukázal na a zákona číslo s tým, že žalobcovi bolo možné priznať výlučne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej tarifnej odmene, pričom žalobca sa so svojou právnou zástupkyňou dohodol na takzvanej zmluvnej odmene za zastupovanie. Súd prvej inštancie priznal aj také nároky, ktoré nevznikli v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. Ako príklad uviedol úkon zisťovania stavu právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu výťažku, z dôvodu namietanej právoplatnosti súdnym exekútorom alebo spísanie podania zo dňa 28.03.2011 k odvolaniu na Krajský súd v Bratislave vo veci , spísanie podania zo dňa 08.06.2011 k odvolaciemu konaniu na Krajskom súde v Bratislave, telefonické zisťovania žiadosti o urýchlené rozhodnutie o odvolaní v uvedenej veci, nahliadnutie do spisu vo veci spisovej značky Er , žiadosť o úhradu na exekútorskom úrade vo veci EX 379/2002. Žalovaný uviedol aj ďalšie príklady s tým, že podľa jeho názoru bolo úlohou súdu prvej inštancie starostlivo posúdiť jednotlivé úkony a tiež ich účelnosť.

29. Pokiaľ išlo o náhradu skutočnej škody v sume 5836,08 eura s príslušenstvom, žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobca si nesprávne a v priamom rozpore s ustanovením zákona číslo uplatnil aj náhradu škody v podobe trov, ktoré vznikli žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou .

30. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie keď priznal úrok z omeškania odo dňa 01.06.2013, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh žalovaného voči žalobcovi. Hoci podľa názoru žalovaného nesprávne, ale ak súd dospel k záveru, že k vzniku škody došlo z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky, a to v priebehu roku 2015, potom mal byť určený iný deň omeškania.

31. Žalovaný sa nestotožnil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože podľa jeho názoru mala byť aplikovaná zásada úspechu bez neprípustnej separácie pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania v časti majetkovej škody vo výške 49.297,48 eura. Úspech v konaní sa zisťuje porovnaním petitu žalobného návrhu a výroku rozhodnutia. Prvoinštančný súd rozhodol samostatne o trovách konania v časti sumy 49.297,48 eura, kde došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zo strany žalobcu a samostatným výrokom rozhodol o náhrade trov konania podľa úspechu, pričom vychádzal nie z celkovej sumy 124.122,75 eura, ale zo sumy 74.825,27 eura náhrady skutočnej škody bez zohľadnenia sumy vo výške 40.927,48 eura zodpovedajúce čiastočnému späťvzatiu žaloby. Podľa názoru žalovaného nebol dôvod pre separáciu trov konania. Žalovaný konštatoval, že žalovaná bola úspešná v menšej časti, keďže sa žalobca pôvodne domáhal náhrady majetkovej škody v celkovej výške 124.122,75 eura a po čiastočnom späťvzatí sa domáha náhrady majetkovej škody v celkovej výške 74.825,27 eura. Čistý úspech žalobcu bol 20,56 %.

32. Odvolanie voči napadnutému rozsudku podal aj žalobca v rozsahu výroku III. o náhrade trov v zastavujúcej časti konania. Uviedol, že napadnutý výrok považuje za nesprávny z dôvodu nesprávneho záveru, že žalobca v zastavujúcej časti zavinil zastavenie konania. Súd zastavil konanie v rozsahu sumy 49.297,48 eura s úrokom z omeškania, čo predstavuje sumu 18.305,78 eura a prijatú sumu 30.991,70 eura, všetko s úrokmi z omeškania. Suma 30 991,70 eura je zložená zo sumy 26 600 eur, ktorú dňa 05.02.2021 poukázal žalobcovi nástupca súdneho exekútora Z.. D. I., súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai. V rozsahu uhradenej sumy 30.991,70 eura s úrokmi z omeškania v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o zavinení žalobcu na zastavení konania. Žalobca nemohol predpokladať také doplatenia. Skutočnosť, či bude súdny exekútor žalobcovi niečo plniť a v akej výške, záviselo od rozhodnutia a postupu súdneho exekútora, ktoré urobil až v roku 2021, kedy dňa 05.02.2021 žalobcovi uhradil sumu 26.600 eur. Taktiež v exekúcii, ktorá bola vedená súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky -72 zo dňa 29.05.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre -86 zo 17.03.2015 nemohol žalobca predvídať akékoľvek plnenie ani jeho výšku. Aj keď následne súdna exekútorka získala plnenie, nebolo možné zo strany žalobcu predvídať túto skutočnosť. Žalobca vyvinul maximálne úsilie a vykonal rad úkonov a inicioval viaceré konania za účelom vyplatenia vymáhanej sumy, no všetko bezvýsledne. Bolo by nespravodlivé, aby sa nečakané čiastkové plnenie v exekúciách malo odrážať na vznášaní trov

žalovaného v zostávajúcej časti v rozsahu sumy 30.991,70 eura s úrokom z omeškania. Bol to štát, ktorý niesol zodpovednosť za konanie orgánov, ktorým zveril výkon štátnej moci a mal by preto niesť aj zodpovednosť za trovy konania. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva, akým správaním mal žalobca procesne zaviniť potrebu späťvzatia žaloby v časti.

33. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktoré sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon. Povinnosť náhradného súdneho exekútora naďalej trvá. Poukázal na oznámenie súdneho exekútora, ktorý nahradil pôvodného súdneho exekútora, ktorý oznámil, že nie je predpoklad vymoženia finančných prostriedkov od povinného z dôvodu nemajetnosti. Nebolo možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že súdny exekútor nekonal ako orgán verejnej moci, pretože išlo o porušenie zákonnej povinnosti súdneho exekútora podľa § 165 ods. 1 Exekučného poriadku. To, že súdny exekútor JUDr. D. I. postupoval ako štátom určená a splnomocnená osoba pri výkone exekučnej činnosti v exekučnom konaní, bolo zistené a konštatované aj v disciplinárnom konaní ako aj rozhodnutia ministra spravodlivosti. Vymoženie nároku žalobcu v exekúcii vedenej národným súdnym exekútorom je nereálne ako aj v ďalšom exekučnom konaní. V jednej z exekúcií sa exekúcia vykonáva výlučne zrážkami z dôchodku povinného. Pohľadávka žalobcu sa z dôvodu narastajúcich úrokov z omeškania zvyšuje o vyššiu sumu, ako je predpoklad vymáhania v exekučnom konaní. Exekúcia by tak trvala viac ako 98 rokov. Bez exekučného titulu voči Z.. D. I. by nebolo možné jednoznačne a spoľahlivo zistiť bezúspešnosť vymáhania pohľadávky od súdneho exekútora. Ide o dva exekučné tituly na peňažné plnenie z rôznych právnych dôvodov a voči rôznym dlžníkom. Zákonom číslo bola v ustanovení Exekučného poriadku priamo zavedená možnosť súdu vydať súdne rozhodnutie, ktorým uloží súdnemu exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému. Plnenie poisťovňou nebolo možné. Neboli splnené podmienky predvídané poistnou zmluvou pre poskytnutie náhrady škody. Aj v tomto smere podnikol žalobca právne kroky. Pre uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom zákon neustanovuje ako podmienku nemožnosť poškodeného uspokojiť sa prostredníctvom poisťovne exekútora. Žalovaný má možnosť uspokojiť sa regresnou náhradou od poisťovne súlade s ustanovením zákona číslo . Prvoinštančný súd sa s otázkou nutnosti a účelnosti žalobcom vynaložených trov právneho zastúpenia zaoberal podrobne. Konanie vo veci bolo potrebné v tomto smere považovať za súčasť konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to potvrdzuje aj ustanovenie Exekučného poriadku. Podľa zákona číslo , v znení účinnom do 31.12.2012, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Osobitným predpisom je vyhláška o odmenách a náhradách advokátov a tá upravuje popri tarifnej odmene aj zmluvnú odmenu. Až následne od roku 2013 nadobudla účinnosť novela, ktorou došlo k zmene tohto ustanovenia, keď sa určuje odmena ako tarifná odmena. Žalobca si uplatnil nárok na trovy konania, ktorý bol predbežne prerokovaný. Pokiaľ išlo o stanovenie začatia plynutia úroku z omeškania žalobca uviedol, že žalobca dňa 30.11.2012 písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pretože žalovaný neuspokojil nároky žalobcu na náhradu škody a dňom 01.06.2013 uplynula 6 mesačná lehota, vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania. Späťvzatie žaloby žalobcu nebolo možné posudzovať formálne, bez vyhodnotenia širších súvislostí dôvodnosti podania žaloby a okolností späťvzatia. Žalobca zavinil zastavenie konania výlučne v rozsahu uplatnenej škody ako ušlého zisku. Žalobca uviedol obdobne ako v odvolaní vo vzťahu k tejto otázke svoje argumenty. Je to práve štát, ktorý prostredníctvom ministerstva spravodlivosti vykonáva dohľad nad činnosťou exekútorov, a takou činnosťou je možné predchádzať škode spôsobenej súdnymi exekútormi.

34. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolanie žalovaného a odvolanie žalobcu v rozsahu napadnutých výrokov II., III. a IV. proti rozsudku prvoinštančného súdu, postupujúc pritom podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario, keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne aj odôvodnením správny, preto ho postupom podľa , potvrdil. 35. Odvolací súd konštatuje, že žalobca sa v tomto konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 124.122,75 eura s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. -109, EX 379/02 zo dňa 08.09.2010 bol schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, vykonanej v exekúcii súdneho exekútora Z.. D. I., ktorý mal byť poverený vykonaním exekúcie zo strany súdu a ktorý napriek existencii právoplatného

súdneho rozhodnutia žalobcovi nepoukázal sumu 96.780,45 eura, hoci tak postupovať mal v zmysle vyššie citovaného uznesenia. Žalobca sa opakovane obrátil so žiadosťou o vysvetlenie na exekútora, ale bezvýsledne a rovnako bezvýsledné mali zostať aj jeho žiadosti adresované Slovenskej komore exekútorov (ďalej aj SKE) a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Pretože exekútor žalobcovi nepoukázal žiadnu finančnú čiastku, obrátil sa dňa 30.11.2012 žalobca písomnou žiadosťou na Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 124.122,75 eura, ktorá má pozostávať zo skutočnej škody vo výške 96.780,45 eura, ušlého zisku vo výške 18.305,78 eura, ďalej 3.200,44 eura, ktorá predstavuje náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia, ktoré mali vzniknúť v exekučnom konaní a 5.836,08 eura náhrady trov konania a to zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v súdnom konaní proti exekútorovi na zaplatenie 96.780,45 eura spolu s bankovými poplatkami. 36. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že napadnutý výrok týkajúci sa zastavenia konania v časti o zaplatenie 49.297,48 eura s príslušenstvom nebol odvolaním napadnutý a je právoplatný. Odvolaniami strán sporu boli napadnuté výroky, ktorými prvoinštančný súd vyhovel žalobe (II. výrok) a výroky o náhrade trov konania (III. a IV.). 37. Vo vzťahu k meritu veci odvolací súd poukazuje na správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, pričom odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie prvoinštančného súdu ( ). Odvolací súd konštatuje správnosť zistení prvoinštančného súdu, ktoré sa týkali predpokladov úspechu žalobcu v konaní. Išlo o správne zistenie existencie porušenia povinnosti súdneho exekútora v rámci exekučnej činnosti a s tým súvisiacu zodpovednosť štátu podľa zákona číslo , existenciu škody a príčinnú súvislosti medzi porušením právnej povinnosti zodpovednej osoby a vznikom škody. 38. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 39. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 40. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na odvolacie dôvody strán sporu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hoci v rámci exekučného konania pôvodne vedeného u súdneho exekútora Z., bola uplynutím lehoty uvedenej v Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 založená povinnosť vyplatiť rozvrhom rozvrhnuté peňažné prostriedky z exekučného výťažku, čo sa nestalo, táto povinnosť trvá aj naďalej a nemožno prehliadnuť, že peňažné prostriedky určené pôvodne na tento účel už viac u pôvodného súdneho exekútora, respektíve nového súdneho exekútora (náhradníka) neexistujú (okrem možných čiastkových plnení získaných neskôr), preto nie je možné nazerať na žalobcom zvolený postup podanej žaloby o náhradu škody voči štátu v tomto konaní za predčasný, alebo nesprávny. 41. Odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia prvoinštančného súdu, ktoré spočívali v zistení, či už existencie disciplinárneho postihu, respektíve trestnoprávneho postihu pôvodného súdneho exekútora v súvislosti s porušením právnej povinnosti vyplývajúcej z exekučnej činnosti súdneho exekútora ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na nútený výkon rozhodnutí a iných exekučných titulov. Bolo potrebné jednoznačne prihliadnuť na stav existencie zodpovednosti štátu za konanie súdneho exekútora, pričom do širšieho rozsahu takejto zodpovednosti možno brať aj skutočnosť povinnosti dohľadu nad činnosťou súdnych exekútorov. Ak taký dohľad nebol vykonaný náležite potom nemôže ísť na ťarchu osoby poškodenej, že súdny exekútor spôsobil svojím konaním, resp. nekonaním škodu. Navyše, v tomto prípade bolo prvoinštančný súdom zistené, že obdobné pochybenia boli zistené u konkrétneho súdneho exekútora aj v iných prípadoch. Inými slovami, aj keby bolo možné konštatovať, že súdny exekútor sledoval svoje vlastné záujmy, pritom ako zadržal platbu z výťažku na vyplatenie žalobcovi, podľa názoru odvolacieho súdu nešlo celkom zjavne o exces, ktorý by zbavoval štát zodpovednosti. 42. V tomto prípade prvoinštančný súd zistil v konaní celý komplex úkonov a činností žalobcu a rozhodnutí vydaných na základe žiadostí žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu), ktoré napokon vyústili v správny záver o dôvodnosti a nepredčasnosti podanej žaloby. Bolo treba odlišovať právny vzťah, ktorý vznikol porušením povinnosti súdneho exekútora - medzi súdnym exekútorom a žalobcom, žalobcom a štátom, ale taktiež (v tomto konaní spomenutom vzťahu) medzi žalobcom a poisťovňou a poisťovňou a pôvodným súdnym exekútorom, v ktorej poisťovni bol súdny exekútor poistený. Žalobca, usilujúc sa dostať k peňažným prostriedkom z nesprávne vedenej exekúcie a uspokojiť tak svoje ekonomické nároky, v snahe (neskôr) pred súdom dokázať bezúspešnosť domáhania sa získania plnenia zo strany súdneho exekútora, inicioval súdne konania (vrátane exekučných) voči súdnemu

exekútorovi v súdnom spore, ktorého výsledkom bol rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29.05.2014, č. k. -72 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.03.2015, č. k. -86. Uvedený rozsudok bol žalobcom uplatnený v exekučnom konaní, v ktorom bola žalobcovi oznámená existencia stavu nevymožiteľnosti pre nedostatok majetku povinného, hoci čiastočné plnenia boli poukázané v prospech žalobcu vo výške podľa zistení prvoinštančného súdu uvedeného v bode 4.5 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného o tom, že v rámci exekučných konaní nemožno vylúčiť realizáciu ďalších parciálnych úhrad v prospech žalobcu, čím sa snažil naznačovať „vymožiteľnosť“ nárokov žalobcu, pretože vymáhateľnosť v sebe zahŕňa okrem kvality vymáhateľnosti čo do výšky, aj vymáhateľnosti čo do času. Ak platí, že teoretická možnosť pre vymáhanie tu je, ale trvala by niekoľko desiatok rokov, pri zhodnotení priemerného veku dožitia človeka (hoci žalobca je právnickou osobou, ktorej ekonomické záujmy sú spojené s fyzickými osobami, ale do úvahy spadá aj vek dožitia fyzickej osoby ako povinnej osoby), nemožno takú hypotetickú možnosť brať do úvahy. Inými slovami v tomto prípade bola správne zistená ďalšia nevymáhateľnosť nárokov žalobcu od pôvodného súdneho exekútora, ako aj poisťovne, tak ako to správne zistil prvoinštančný súd. 43. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalovaného v odvolaní, ktorá sa týkala dvoch rozhodnutí „na tú istú vec“, ktorými boli jednak rozsudok voči pôvodnému súdnemu exekútorovi a rozsudok vychádzajúci z tohto konania, odvolací súd konštatuje, že nemožno takýto stav považovať za zákonom závadný, pretože z hľadiska totožnosti a procesných následkov totožnosti v podobe litispendencie, resp. res. iudicata nejde o totožnú vec, z dôvodu neexistencie totožnosti subjektov v konaní. Odvolací súd tým nechcel povedať, že bez následkov bezdôvodného obohatenia možno vymôcť oba exekučné tituly súčasne, ale len to, že takýto argument obstáť nemôže. 44. Vo vzťahu k argumentácii v odvolaní žalovaného ohľadne uspokojenia žalobcu zo strany poisťovne je treba konštatovať, že zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nepredpokladá ako podmienku uplatnenia škody uplatnenie nároku poisťovne, preto nebolo možné uvažovať o nedôvodnosti podanej žaloby len na základe skutočnosti, že existoval iný právny vzťah vyplývajúci z poistenia. Vo vzťahu k poistnému vzťahu ani neboli zodpovedané otázky, čo bolo poistnou udalosťou z hľadiska porušenia právnej povinnosti súdneho exekútora, a či predmetné porušenie pokrývalo úmyselnú alebo nedbanlivostnú formu zavinenia. Aj keby taká poistná udalosť a povinnosť poisťovne bola založená a poisťovňa by z nejakého dôvodu neplnila, neexistovala by prekážka zodpovednosti súdnej uplatniteľnosti uplatneného procesného nároku žalobcu od štátu. 45. Odvolací súd vo vzťahu k priznanej časti nároku, ktorý sa týkal skutočnej škody v podobe trov právneho zastúpenia v rozsahu 3.200,44 eura s príslušenstvom konštatuje, že úspech žalobcu v tomto konaní bol determinovaný čiastkovými úkonmi nielen v samotnom konaní, ktorého sa týkalo pochybenie, respektíve porušenie právnej povinnosti súdneho exekútora, ale pre preukázanie iných rozhodujúcich skutočností, ako napríklad preukázanie nemožnosti domôcť sa vydania bezdôvodného obohatenia (škody) od priameho škodcu bolo potrebné iniciovať aj ďalšie konania. Iniciovanie iných konaní nebolo samoúčelné, ale malo vplyv na posudzovanie celkových záverov o nevymožiteľnosti nárokov žalobcu prameniacich zo skutočnosti porušenia právnej povinnosti súdneho exekútora a taktiež k existencii zodpovednosti súdneho exekútora, respektíve s ňou súvisiacu zodpovednosť štátu podľa zákona číslo Nebolo možné konštatovať, že nebola uplatnená náhrada škody aj v rozsahu iných konaní a tam vzniknutých trov žalobcu. Samotnou posudzovanou okolnosťou bola aj účelnosť takýchto nákladov na strane žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje správnosť záverov prvoinštančného súdu aj ohľadne spôsobu posudzovania účelnosti takto vzniknutých trov a škody na strane žalobcu. 46. Pokiaľ išlo o posudzovanie otázky samotnej účelnosti vynaložených trov konania, v zásade nie je na mieste úplné a podrobné skúmanie účelnosti toho ktorého úkonu právnej služby vykonaného advokátom (či nevyhnutne smerovalo k odstráneniu nezákonného stavu), pretože to by ani nebolo celkom dosť možné zistiť, alebo zistiť len s nemalými ťažkosťami. Navyše nemožno suplovať činnosť toho ktorého orgánu, ktorý v rámci konania posudzoval otázku účelnosti trov konania. Rozhodujúcimi kritériami sú podľa názoru odvolacieho súdu jednak neexistencia vážnej pochybnosti a zjavnej neúčelnosti (v prípade „navyšovania“ nákladov konania) a vynaloženie nákladov na trovy poškodeným, v tomto prípade žalobcom. V zásade je treba povedať, že zastúpenie jediným advokátom s účelne vykonanými úkonmi právnej služby je potrebné považovať za úkony vedúce k odstráneniu negatívneho vplyvu nezákonného stavu, preto je ich potrebné považovať za účelné. Otázkou je, či úkony vykonané a zastupovanie honorované na základe advokátskej vyhlášky je maximom toho, čo možno priznať poškodenému, teda tomu, kto odstraňoval negatívne dôsledky nesprávneho úradného postupu advokátskou pomocou. Samozrejme poškodený môže mať aj viacero právnych zástupcov a môže preukázať, že mnohosť zastúpenia bola žiaduca a je odôvodnené ju hodnotiť ako účelnú. Je treba uviesť, že odmenu advokáta

upravuje vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Táto vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene ( až 14). Rozhodujúcim momentom pre možnosť uplatnenia si hmotnoprávneho nároku na náhradu škody spôsobenú majetkovou ujmou v podobe trov konania bolo obdobie, kedy súdny exekútor nesprávnym úradným postupom nevyplatil exekučne vymoženú sumu oprávnenej osobe, žalobcovi. Z uvedeného pohľadu možno teda konštatovať, že aplikácia ustanovenia sa vzťahovala k zneniu ustanovenia, podľa ktorého súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Inými slovami v tomto prípade bolo možné prihliadnuť na existenciu dohody a nebolo namieste posudzovať otázku výšku žiadanej náhrady škody podľa tarify. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné do náhrady škody zahrnúť aj trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s inými konaniami, a ktoré smerovali bezprostredne k uzavretiu takých skutkových a právnych záverov, ktoré vyhodnocoval súd aj v tomto konaní. Také trovy súvisia aj s otázkou ich zaradenia podľa zákona číslo , pričom možno uvažovať o tom, že sa týkajú priamo majetkovej a skutočnej škody tak ako ju upravuje ust. cit. zákona.

47. Odvolací súd konštatuje správnosť posúdenia začiatku plynutia omeškania uplatneného nároku na úrok z omeškania žalobcu odo dňa 01.06.2013. Nebolo možné konštatovať, že v tomto čase neexistoval žiaden dlh žalovaného voči žalobcovi. Z pohľadu charakteru rozhodovania súdu o náhrade škody podľa zákona číslo rozhodnutie nemožno považovať za konštitutívne rozhodnutie. Naopak súd nachádza a deklaruje právo. Ak sa teda v konaní preukázalo, že škoda bola spôsobená, nebolo možné dospieť k záveru, že až ustálením nevymožiteľnosti nároku vo vzťahu k priamemu škodcovi - súdnemu exekútorovi bolo možné považovať začiatok plynutia omeškania a nároku na úrok z omeškania.

48. Pokiaľ išlo o odvolacie dôvody či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o náhrade trov konania, odvolací súd tieto vyhodnocuje vo svojom súhrne a komplexe nasledovne. Prvoinštančný súd rozhodol výrokom samostatne v zastavujúcej časti tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, a samostatným výrokom rozhodol o časti týkajúcej sa veci samej, v ktorej vyhovel žalobnému návrhu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov voči žalovanému vo výške 100 %. Nemožno konštatovať nesprávnosť takéhoto postupu a rozhodnutia, oddelením samotných výrokov pre procesné posúdenie otázky, kto a komu má nahradiť trovy konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nešlo o separáciu zavinených trov tak ako ju predpokladá ustanovenie . Prvoinštančný súd v tomto prípade samostatne aplikoval , a . Vo vzťahu k zastaveniu konania konštatoval zavinenie na strane žalobcu, čo posúdil prvoinštančný súd správne. Aj odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v dôsledku späťvzatia žaloby, hoci po čiastočnom plnení, ktoré súviselo s vymáhaným nárokom, prišlo k procesnému zavineniu zastavenia konania žalobcom. V tomto prípade nenastala skutočnosť, že by dobrovoľne plnil žalovaný, ale skutočnosť, že čiastočné plnenie prišlo zo strany iného subjektu. Nebolo možné teda konštatovať zavinenie na strane žalovaného. Žalobca, hoci bola žaloba uplatnená dôvodne a nie predčasne, musel niesť riziko, ktoré bolo spojené s eventualitou možného plnenia zo strany iného subjektu, či už dobrovoľne alebo nútene, exekučne. Inými slovami pri podávaní žaloby žalobca musel byť uzrozumený s možnosťou, že procesný nárok uplatnený v tomto konaní môže byť čiastočne a „nepriamo“ plnený zo strany iného subjektu a dá sa povedať, že aj z iného právneho dôvodu, hoci ako bolo povedané, uvedené nároky mali „spoločný základ“ spočívajúci v porušení právnej povinnosti súdneho exekútora, ktorý nevyplatil exekučne vymožený výťažok v rámci rozvrhu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté výroky III. a IV. o náhrade trov prvoinštančného konania.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v napadnutých výrokoch podľa , potvrdil. 50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a s tým, že v odvolacom konaní vo veci samej žalovaný nebol s odvolaním úspešný, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).