Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15S-64-2019.pdf
PDF · 305.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Dopravná 3974, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 864 865, zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100198959/2019 zo dňa 11. 01. 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013, ktorá začala dňa 14. 05. 2015 na základe oznámenia č. 20156788/2015. 1.1 Daňová kontrola bola v čase od 04. 04. 2016 do 17. 05. 2016 a v čase od 20. 05. 2016 do 12. 04. 2017 prerušená z dôvodu odoslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. 1.2 Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 100721018/2017 zo dňa 27. 04. 2017, ktorý bol súčasne s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, doručený žalobcovi dňa 02. 05. 2017. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu (t. j. dňa 03. 05. 2017), začalo v danej veci podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie. 1.3 Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101462004/2018 zo dňa 30. 07. 2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie august 2013 rozdiel v sume 5 773,65 eura na dani z pridanej hodnoty tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 2 948,67 eura zvýšil na sumu 8 722,32 eura. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01. 08. 2018. 1.4 Predmetnou kontrolou bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2013 daňový subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa DAKA TRADE s. r. o. z faktúry č. 20134240, dátum dodania tovaru 09. 08. 2013, predmet plnenia nafta motorová, základ dane 13 009,54 eura, 20 % DPH v sume 2 601,91 eura a z faktúry č. 20134265, dátum dodania tovaru 22. 08. 2013, predmet plnenia nafta motorová, základ dane 15 858,68 eura, 20 % DPH v sume 3 171,74 eura. 1.5 Za účelom preverenia dodania deklarovaného tovaru dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. a splnenia podmienok na uplatnenie práva odpočítať daň zo sporných faktúr správca dane zaslal dožiadanie na DÚ Bratislava, ktorý zaslal odpoveď zo dňa 02. 11. 2015 a v tejto odpovedi oznámil, že daňový subjekt DAKA TRADE s. r. o. sa na predvolanie č. 20465658/2015 zo dňa 06. 07. 2015 nedostavil, pričom zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Rovnako neúspešné bolo aj opakované predvolanie.
Predvolaním č. 20887160/2015 zo dňa 25. 09. 2015 správca dane predvolal Z. X., splnomocneného zástupcu DAKA TRADE s. r. o. od 23. 01. 2013, avšak zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Okrem toho uviedol, že spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. má ukončenú registráciu DPH ku dňu 31. 07. 2014 a posledné daňové priznanie k DPH podala za 3. štvrťrok 2013. 1.6 Správca dane predvolal na ústne pojednávanie X. N., konateľa spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. v rozhodnom období, a to na deň 14. 12. 2015, o čom upovedomil aj kontrolovaný daňový subjekt. X. N. v mailovej správe zo dňa 10. 12. 2015 požiadal o zmenu termínu pojednávania na deň 07. 01. 2016, ktorú skutočnosť oznámil správca dane kontrolovanému daňovému subjektu. Zároveň správca dane vyhovel žiadosti svedka a zaslal mu predvolanie na deň 07. 01. 2016, o čom upovedomil aj kontrolovaný daňový subjekt. X. N. opakovane požiadal v mailovej správe zo dňa 08. 01. 2016 o zmenu termínu vypočutia na deň 19. 02. 2016, ktorú skutočnosť správca dane oznámil kontrolovanému daňovému subjektu a predvolal svedka na ústne pojednávanie na deň 19. 02. 2016. So svedkom X. N. bola dňa 19. 02. 2016 za prítomnosti daňového subjektu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102591831/2016. Svedok X. N. uviedol, že bol konateľom spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. v čase od 13. 12. 2012 do 07. 10. 2013 a o tejto možnosti byť konateľom a spoločníkom sa dozvedel od známych, tak si to chcel vyskúšať, meno predchádzajúceho spoločníka a konateľa spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. svedkovi nič nehovorilo. Obchodné podiely podľa jeho vyjadrenia boli prevedené na mladú pani z G., na ambasáde v Z. boli overené príslušné dokumenty a doklady spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. boli odovzdané pri podpise zmluvy o prevode obchodných podielov v Z., kde ich svedok osobne doviezol. Ostatnú časť dokumentov odoslal kuriérskou poštou do Z.. Na otázku správcu dane, prečo boli dokumenty zaslané do Z., keď nový spoločník býva v inom meste, odpovedal, že už je z toho pomotaný, a že si myslí, že boli odoslané na adresu novej konateľky. Uviedol, že predmetom činnosti DAKA TRADE s. r. o. bol v roku 2013 nákup a predaj pohonných hmôt, t. j. benzínu a nafty, spoločnosť nemala žiadne skladové priestory, kancelárske priestory boli na adrese I.. W. M. v X. I. O., išlo o prenajaté priestory, zamestnancov spoločnosť nemala, mala len externú účtovníčku, na ktorej meno si spomenúť nevedel. Všetky obchody sa dojednávali telefonicky alebo mailom a domnieval sa, že v roku 2013 mal splnomocneného zástupcu na predaj tovaru (pohonných hmôt), na ktorého meno si nespomína a predpokladá, že bol z W.. K spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o. dodal, že názov mu niečo hovorí, nevedel však presne, čo spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o. dodávala, objednávky išli cez Čechov, konkrétne tovar bol dovážaný zo M. z W.. Hlavným dodávateľom bola spoločnosť VERAMI International Company s. r. o., na meno slečny, resp. pani, s ktorou komunikoval, si nespomínal. Telefonicky sa zadala objednávka, tovar bol dodaný priamo zákazníkovi a informácie o zákazníkovi a mieste dodania sa uvádzali mailom. Dodávateľmi tovaru boli minimálne dvaja dodávatelia, avšak meno druhého dodávateľa si nepamätal. Na 90 % TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. vyhľadal splnomocnený zástupca. Pri nakládke a ani pri vykládke tovaru prítomný nebol, faktúry vystavoval na základe prijatej platby. Faktúry č. 20134095 zo dňa 14. 06. 2013, č. 20134072 zo dňa 03. 06. 2013 vystavil a podpísal, faktúry č. 20134341 zo dňa 27. 09. 2013, č. 201344313 zo dňa 16. 09. 2013, č. 20134292 zo dňa 09. 09. 2013, č. 20134240 zo dňa 09. 08. 2013, č. 20134162 zo dňa 12. 07. 2013, č. 20134146 zo dňa 28. 06. 2013 možno podpisoval a faktúry č. 20134032 zo dňa 06. 05. 2013, č. 20134053 zo dňa 17. 05. 2013 a č. 20134265 zo dňa 22. 08. 2013 podpisovala splnomocnená osoba. Konateľ žalobcu sa v rámci tohto ústneho pojednávania vyjadril v tom zmysle, že najskôr spolupracoval so spoločnosťou AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ktorá zabezpečovala dodávky nafty, objednávky zasielala tejto spoločnosti, od ktorej chodili aj faktúry, raz prišla faktúra od DAKA TRADE s. r. o. s vysvetlením, že spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. spolupracuje so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o., a že podmienky predaja budú dodržané. Naďalej objednával naftu u spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. nekomunikoval. Na otázku konateľa žalobcu svedok odpovedal, že si nespomína na nič, čo by sa týkalo spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ale názov spoločnosti mu je povedomý a je možné, že s touto spoločnosťou spolupracoval. Svedkovi pri ústnom pojednávaní správca dane uložil predložiť meno a adresu účtovníčky, splnomocneného zástupcu a splnomocnenie spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., zmluvu o prevode obchodných podielov, doklad o odovzdaní účtovných dokladov spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., doklad o odoslaní balíka s účtovnými dokladmi novej konateľke spoločnosti do G., čísla účtov spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., čo svedok X. N. nesplnil. 1.7 Správca dane vykonal dňa 10. 03. 2016 ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. a Miroslav J. uviedol, že so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, nekontaktoval sa so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o., naďalej objednával od obchodného zástupcu spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ktorého priezvisko si nepamätá, spomína si len na meno V.. Po dodávke PHM prišla faktúra od spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., keďže spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. spolupracuje s
DAKA TRADE s. r. o. a úhrada faktúry bola realizovaná v zmysle faktúry, kde bol uvedený účet dodávateľa. Konateľ žalobcu nevedel, kde bol tovar nakladaný, dodávateľ zabezpečil prevoz, nakládku aj vytankovanie motorovej nafty do bencoloru v areáli spoločnosti žalobcu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, na akých autách bola nafta do areálu vozená, pri vytankovaní bol prítomný za žalobcu syn konateľa, šofér nahlásil odoberané množstvo dodávateľovi a dodávateľ zaslal zálohovú faktúru poštou. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt, pretože spotreba PHM sa do týždňa spotrebovala. Keďže spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. nedodržiavala časový harmonogram a požadované množstvá, nie je už obchodným partnerom žalobcu. 1.8 Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. správca dane zistil, že X. N. bol konateľom spoločnosti v čase od 07. 12. 2012 do 11. 09. 2013 a podľa evidencie finančnej správy spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. mala od 23. 01. 2013 evidovaného splnomocneného zástupcu v daňovom konaní Z. X., bytom W.. 1.9 Predvolaním zo dňa 10. 03. 2016 správca dane predvolal Z. X. k vypočutiu na deň 31. 03. 2016, avšak neúspešne, keďže zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou o neprevzatí zásielky v odbernej lehote. 1.10 Z informačného systému finančnej správy bolo správcom dane zistené, že spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. bola v roku 2013 štvrťročným platiteľom dane, podala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, naposledy za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 a v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 uviedla dodanie tovaru a služieb vo výške 2 589 607 eur a odpočítanie dane v sume 2 589 549,12 eura. Posledné daňové priznanie na dani z príjmov PO bolo podané za rok 2012. 1.11 Kontrolovaný daňový subjekt predložil v rámci výkonu daňovej kontroly záznamy o prevádzke motorových vozidiel evidenčných čísiel: TO XXXCM, TO XXXCM, TO XXXCU, TO XXXCM, TO XXXCK, TO XXXBO, TO XXXCR, TO XXXCA, TO XXXCN, TO XXXCT, TO XXXBT, TO XXXCM, TO XXXCK, TO XXXDB, TO XXXDD, z ktorých zistil, že žalobca v období od 05. 08. 2013 do 30. 08. 2013 nakúpil a natankoval do 16 000 litrového bencaloru umiestneného v areáli spoločnosti pohonné hmoty (motorovú naftu) v celkovom množstve 45 032,40 litra (dodávateľské faktúry interné čísla 130000206, 130000207, 130000212, 130000217, 130000219, 13000220, 13000227) a podľa evidencie o prevádzke spotreboval približne 23 421,80 litra. Zostatok motorovej nafty k 23. 07. 2013 za mesiac júl 2013 bol 5 557,29 litra. 1.12 Na základe výzvy správcu dane O., a. s. oznámila, že majiteľom účtu uvedeného ako bankové spojenie na dodávateľských faktúrach od DAKA TRADE s. r. o., je spoločnosť KARANGA s. r. o., IČO: 46 516 549 a osobou oprávnenou a majiteľom účtu je Ing. B. N., nar. XX. XX. XXXX. 1.13 V súvislosti s vyjadrením X. N. o pôvode tovaru správca dane požiadal českú finančnú správcu žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii č. 283264/2016 zo dňa 16. 03. 2016 o preverenie dodávateľa pohonných hmôt VERAMI International Company s. r. o. V odpovedi na žiadosť česká finančná správca uviedla, že nebolo možné preveriť uvedené skutočnosti z dôvodu zmeny konateľa a prevodu obchodných podielov, na spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. bol vyhlásený konkurz a insolvenčný správca nemá k dispozícii žiadne doklady, písomnosti a ani účtovníctvo, pričom súčasný konateľ B. X. oznámil, že mu žiadne doklady neboli odovzdané. Okrem toho oznámila, že spoločnosť sa zaoberala prepravou PHM tuzemskou a medzinárodnou, mala k dispozícii niekoľko cisterien na prevoz PHM. Spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. v roku 2013 nedodávala v roku 2013 PHM, ale uskutočňovala iba prepravu PHM, kde ako príjemca je uvedená spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a ako odosielateľ je uvedená spoločnosť PETROL a objednávateľ prepravy spoločnosť VERAMI SE. Takto boli uskutočnené prepravy v auguste a septembri 2013, doprava PHM bola fakturovaná spoločnosti VERAMI SE. Podľa súhrnných hlásení a evidencie DPH spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. neuskutočnila žiadne dodanie tovaru na Slovensko, poskytla iba služby v roku 2013 v mesiacoch február, marec, máj, október, november a december pre slovenských odberateľov, nie pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. 1.14 V zmysle uvedených skutočností správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 819811/2016 zo dňa 19. 05. 2016 na daňový subjekt PETROL D. D, Y. a v odpovedi na žiadosť slovinská finančná správa uviedla, že daňový subjekt PETROL D. D. nevystavil žiadnu faktúru pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. ani pre spoločnosť VERAMI s. r. o., taktiež spoločnosti neboli príjemcami spotrebného tovaru. Daňový subjekt PETROL D. D. nepozná spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a nikdy s ňou nespolupracoval. 1.15 Ďalšou žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 826415/2016 zo dňa 19. 05. 2016 správca dane na daňový subjekt VERAMI SE žiadal českú finančnú správu o preverenie obchodného vzťahu so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. a v konečnej odpovedi bolo uvedené, že daňový subjekt VERAMI SE neposkytuje potrebnú súčinnosť, predvolal osobu oprávnenú konať za preverovaný daňový subjekt, avšak nikto sa bez ospravedlnenia nedostavil. U tohto daňového subjektu prebiehalo daňové konanie v
niektorých obdobiach roka 2013, v priebehu ktorých spolupracoval so správcom dane. K dispozícii má doklady za obdobie 1-9/2013, doklady za 10-12/2013 k dispozícii nemá. Hlavným predmetom činnosti daňového subjektu v období roka 2013 bol nákup a predaj pohonných hmôt a výhradným dodávateľom bola slovinská spoločnosť PETROL Slovinská energetika družba, d. d., Y.. Miestom vykládky bol daňový sklad na Slovensku a prevádzkovateľom tohto skladu bola spoločnosť HH Springs s. r. o. Ďalším odoberateľom PHM bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a podľa priložených CMR listov, dodacích listov a nákladných listov boli PHM tomuto odoberateľovi vyskladnené v sklade spoločnosti HH Springs s. r. o. na Slovensku. Na CMR dokladoch, ktoré tvoria prílohu odpovede na MVI, je ako miesto vykládky uvedená R., ani v jednom prípade nie je miesto vykládky adresa sídla spoločnosti žalobcu. Daňový subjekt VERAMI SE nadobúdal PHM od slovinského dodávateľa PETROL Slovinská energetika družba, d. d., Y., doklady o nadobudnutí boli správcovi dane predložené a overené v rámci MVI. Išlo o zjednodušený postup pri dodaní tovaru formou trojstranného obchodu, kde daňový subjekt VERAMI SE bol prostrednou osobou a predmetom plnenia boli pohonné hmoty. Podľa predložených bankových výpisov k úhrade dochádzalo hotovostným vkladom na bankový účet VERAMI SE. Od 06. 12. 2016 spoločnosť VERAMI SE vlastní I. R., osoba rumunskej národnosti, členom dozornej rady od toho istého dátumu je X. I., osoba poľskej národnosti. 1.16 Oznámením č. 103183847/2016 zo dňa 19. 05. 2016 správca dane oznámil splnomocnenému zástupcovi žalobcu, že má možnosť nahliadnuť do spisu za účelom oboznámenia sa s priebežnými výsledkami zistení správcu dane, žalobca, ktorému bolo oznámenie doručené dňa 23. 05. 2016, túto možnosť nevyužil, nedohodol termín nazretia do spisu a nedostavil sa k správcovi dane. 1.17 Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru tak, ako je deklarované dodávateľskými faktúrami a v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. Preverením obchodných transakcií správca dane nadobudol pochybnosti o tom, že dodávateľ DAKA TRADE s. r. o. je reálnym dodávateľom tovaru pre žalobcu. Formálne doloženie dokladov o nadobudnutí tovaru/služby je bez preukázania skutočného nadobudnutia a dodania tovaru/ služby pre daňové účely nedostačujúce. X. N., konateľ spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. v čase deklarovaného zdaniteľného plnenia, vo svojej svedeckej výpovedi dňa 19. 02. 2016 uviedol, že na konanie za spoločnosť splnomocnil osobu, ktorej meno si nepamätá, nespomína si na meno účtovníčky, ktorá mala viesť účtovníctvo DAKA TRADE s. r. o., nevedel povedať, od koho mala spoločnosť prenajaté kancelárske priestory, uviedol len jedného dodávateľa pohonných hmôt, a to spoločnosť VERAMI International Company s. r. o., ktorá v zmysle preverovaní českou finančnou správou nebola dodávateľom pohonných hmôt pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., ale išlo o spoločnosť, ktorá sa zaoberala prepravou PHM. Na iného dodávateľa si v rámci ústneho pojednávania nespomenul. K faktúram uviedol, že jeho podpis je len na niektorých, niektoré vystavil a niektoré mohol vystaviť aj splnomocnený zástupca. Keďže účtovné, daňové doklady boli odovzdané novej konateľke z G., tieto správcovi dane nepredložil. Nepredložil ani doklad o prevode obchodných podielov, doklad o odovzdaní účtovných dokladov, doklad o odoslaní balíka s účtovnými dokladmi, ani splnomocnenia na osobu, na ktorej meno si nevedel spomenúť. 1.18 Správca dane sa pokúsil predvolať ako svedka Z. X., splnomocneného zástupcu DAKA TRADE s. r. o., ktorého meno zistil z údajov informačného systému finančnej správy, pričom správca dane a ani správca dane miestne príslušného spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. neboli úspešní. 1.19 Konateľ žalobcu v rámci ústneho pojednávania dňa 10. 03. 2016 uviedol, že nekontaktoval spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., naďalej objednával od obchodného zástupcu spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., priezvisko obchodného zástupcu si nepamätal, len si spomenul na jeho meno Jozef a touto osobou, ktorú nevedel identifikovať, mu bola podaná informácia, že odteraz bude zasielať faktúry za PHM spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., ktorá spolupracuje so spoločnosťou AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. V rámci ústneho pojednávania so svedkom X. N.T. konateľ žalobcu položil svedkovi otázku, či je možné, že pán kolega spolupracoval so spoločnosťou AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., svedok odpovedal, že je to možné. V tomto smere správca dane upozornil na skutočnosť, že podľa výpovede X. N.a nemala spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. žiadnych zamestnancov, mala splnomocneného zástupcu, ktorého meno podľa údajov informačného systému finančnej správy bolo Z. X., v evidencii nebola evidovaná osoba s menom V., s ktorým konateľ žalobcu komunikoval. Okrem toho poukázal aj na zjavnú nezrovnalosť a skutočnosť, že podľa vyjadrenia X. N. bol tovar prepravený prostredníctvom spoločnosti VERAMI priamo od dodávateľa k zákazníkovi, daňovému subjektu TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. a podľa odpovede z MVI zo dňa 12. 04. 2017 bol tovar dodaný do daňového skladu na Slovensku. Na CMR dokladoch je ako miesto vykládky R., a nie adresa sídla žalobcu.
1.20 Hoci zákon o dani z pridanej hodnoty a ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril obchodných partnerov, musí si byť tento vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky podľa zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítanie DPH, keďže ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov. 1.21 Naviac, majiteľom bankového účtu na faktúrach od DAKA TRADE s. r. o. je spoločnosť KARANGA s. r. o. a podpisový vzor na účet má zriadený Ing. B. N.. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že Ing. B. N. nebol v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2013 konateľom a ani spoločníkom DAKA TRADE s. r. o. a podľa údajov z Obchodného registra Slovenskej republiky bol konateľom spoločnosti Lumium s. r. o., ktorej spoločníkom a konateľom je od 13. 03. 2013 V. B. V., I. ako dodávateľa motorovej nafty pre žalobcu v zdaňovacom období október 2013, ďalej spoločnosti KARANGA s. r. o., ktorej spoločníkom a konateľom je od 13. 11. 2013 V. B. V., I.. Osobu s rovnakým priezviskom N. uviedol v rámci svojej výpovede aj konateľ žalobcu, pričom malo ísť o osobu, ktorá vystupovala za spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., teda dodávateľa motorovej nafty v zdaňovacích obdobiach február, marec a apríl 2013. 1.22 Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vykonanie zdaniteľných obchodov dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. v zmysle predložených faktúr, nebolo preukázané. Nebola preukázaná existencia obojstranného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. a odoberateľom TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o., absentuje tiež dôkaz o preprave zo skladu v R. do sídla spoločnosti TOPTRANS s. r. o., kde je umiestnený bencalor. Samotná skutočnosť, že žalobca disponuje faktúrou s predpísaným obsahom, bez ďalších dôkazov nie je na odpočítanie dane postačujúca. Faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej údaje odrážajúce túto skutočnosť. Nárok na odpočítanie dane je povinný preukázať platiteľ a zároveň je povinný splniť podmienky odpočítania dane, ktoré sú definované v § 49 a § 51 zákona o DPH. Až po splnení týchto podmienok má platiteľ nárok uplatniť si odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá tovar reálne dodala odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. 1.23 Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia vo vzťahu k správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Nepredložil správcovi dane nové dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, nenavrhol dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť. 1.24 Poukázal na to, že konateľ žalobcu bol prítomný pri výsluchu svedka X. N., k predmetnej výpovedi nemal žiadne doplňujúce otázky týkajúce sa prepravy tovaru a nemal voči výpovedi námietky. Až na základe kontrolných zistení v protokole z daňovej kontroly č. 100721018/2017 zo dňa 27. 04. 2017 daňový subjekt uviedol doplňujúci údaj, že súhlasí s tvrdením správcu dane, že motorová nafta sa vozila na autách s ŠPZ okresu R. a v tejto súvislosti požiadal o vypočutie svedkov, t. j. zamestnancov daňového subjektu, ktorí podľa požiadavky daňového subjektu môžu potvrdiť, že dodanie pohonných hmôt nastalo, pretože túto naftu tankovali do motorových vozidiel. 1.25 V rámci vyrubovacieho konania správca dane vykonal ústne pojednávanie s Mgr. W. J., v súčasnej dobe konateľom žalobcu, ktorý v roku 2013 vykonával funkciu špeditéra. Svedok v rámci výpovede dňa 22. 11. 2017 uviedol, že v roku 2013 boli dodávateľmi pohonných hmôt DAKA TRADE s. r. o., MIRATRADE, OMV. Prvá spoločnosť, ktorá začala naftu dodávať, mala jednu cisternu, ktorá stále chodila a dodávala naftu, keď sa zmenila firma, stále chodila tá istá cisterna a tie isté ťahače. Naftu objednával p. W. J., ale aj svedok osobne, telefonoval so zástupcom firmy, najskôr to bol p. N. a potom s osobou, ktorú poveril komunikáciou p. N.. Vozidlá mali R. EČV. Na otázku konateľa žalobcu, či sa svedok pýtal vodičov, odkiaľ doviezli naftu, odpovedal, že naftu doviezli zo skladov v R., ktoré mala prenajaté firma, u ktorej objednali dodanie nafty. Ďalej vykonal ústne pojednávanie s W. W. dňa 22. 11. 2017, ktorý bol v roku 2013 zamestnancom žalobcu a vypovedal, že niekedy vytankovával naftu, keď bol prítomný v tom čase na dvore, cisterny s naftou chodili z R., dva ťahače, ktoré ťahali cisterny, boli Renault Magnum bielej a červenej farby, cisterny boli biele. Cisterny mali R. ŠPZ, značky nezapisovali a nevedel ani žiadnu uviesť. Nemal vedomosť, kto bol dodávateľom PHM, šoférov sa nepýtal, nebolo to v jeho kompetencii. V období, keď chodili cisterny s R. značkami, nechodili iné cisterny. Rovnaký deň 27. 11. 2017 správca dane vykonal ústne pojednávanie aj so svedkom V. N., ktorý bol v roku 2013 zamestnancom žalobcu a tento
uviedol, že si pamätá, že to bol piatok, keď videl cisterny, ktoré prečerpávali naftu, nemá vedomosť o tom, kto bol dodávateľom, boli to rôzne spoločnosti, vozili to z G. aj R. značky, nevšimol si, kto bol prepravcom, pamätá si len cisterny, so šoférmi sa nebavil. Svedok R. Z., ktorý bol zamestnancom žalobcu roku 2013, vo výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 27. 11. 2017 uviedol, že nebol pri všetkých prečerpávaniach, pretože ako vodič je stále na cestách, pamätá si, že videl červený Magnum alebo biely, názov spoločnosti nevie, avšak vie, že mali R.PZ a v roku 2013 chodili len R. autá, na ktorých nemali napísanú žiadnu firmu, so šoférmi sa nerozprával. Ďalší zamestnanec žalobcu B. O. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 27. 11. 2017 uviedol, že nemá vedomosť, kto bol dodávateľom nafty v roku 2013, nevie uviesť prepravcu nafty, avšak vedel, že to boli Renaulty červenej a bielej farby, čísla ŠPZ si nepamätal, vedel len, že išlo o R. ŠPZ, so šoférmi sa nerozprával. Na otázku konateľa žalobcu odpovedal, že sa nepýtal šoféra, kde naftu nakladal. Svedok V. Z., zamestnanec žalobcu v roku 2013, vo svojej výpovedi dňa 21. 12. 2017 uviedol, že videl nejakú ilavskú značku, zelený Renault alebo Volvo, jeden alebo dvakrát videl auto, podľa slov svedka chodil v piatok domov a vtedy už v areáli nikto nebol. Nevedel uviesť, pri ktorých dodávkach bol prítomný, vedel, že mali R. značky. Nemal vedomosť, kto bol prepravcom, so šoférmi sa rozprával len ohľadom roboty a ako je na cestách. Na otázku konateľa žalobcu odpovedal, že si nespomína na to, že by sa rozprávali o tom, kde natankovali naftu. 1.26 Správca dane z výpovedí svedkov zistil, že títo zhodne vypovedali, že si nepamätajú dodávateľov pohonných hmôt, ani prepravcov, avšak všetci svedkovia si spomenuli len na fakt, že v roku 2013 vozili cisterny s R.PZ. Na názvy dodávateľov v roku 2013 si spomenul svedok Mgr. W. J.. V rámci ústnych pojednávaní nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenia svedkov, napr. evidencia áut voziacich pohonné hmoty do areálu žalobcu. Svedkov, ktorí boli účastní pri vyčerpávaní pohonných hmôt, nezaujímalo, od ktorej spoločnosti boli pohonné hmoty dodané, aby vedeli zodpovednému zamestnancovi žalobcu uviesť aj tento dôležitý údaj, od ktorého dodávateľa boli pohonné hmoty dodané, pretože v danom zdaňovacom období bol aj iný dodávateľ nafty. Konateľ žalobcu, ktorý v kontrolovanom zdaňovacom období pracoval ako špeditér, uviedol, že so začiatku telefonoval s p. N.om, zástupcom spoločnosti dodávateľa, u ktorého on osobne alebo W. J. objednával naftu. Potom komunikoval s človekom, ktorého pán N. poveril komunikáciou s nimi a telefónne číslo dostal od pána N., ktorý vystupoval ako konateľ spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. V tomto smere správca dane poukázal na to, že meno pána N.a nie je uvedené v úplnom výpise z obchodného registra spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. a ani vo výpise spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. 1.27 V rámci vyrubovacieho konania sa správca dane snažil o vypočutie svedka Z. X., ktorý je v informačných systémoch finančnej správy uvedený ako splnomocnený zástupca spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., ktorého predvolával predvolaním zo dňa 05. 06. 2017, 01. 12. 2017, opakovane dňa 02. 01. 2018, 18. 01. 2018, 12. 02. 2018 a dňa 05. 04. 2018. Žiadosťami o predvedenie zo dňa 30. 06. 2017, 09. 11. 2017 a 06. 03. 2018 správca dane žiadal o predvedenie svedka Z. X., ktorý sa ani po opakovaných predvolaniach a žiadosti o predvedenie nedostavil k správcovi dane k vypočutiu. Výzvou zo dňa 25. 09. 2017 požiadal o prevedenie svedka žalobcu, ktorý v odpovedi zo dňa 19. 10. 2017 oznámil správcovi dane, že túto požiadavku považuje nad rámec jeho zákonných povinností a požiadal správcu dane, aby využil všetky zákonné prostriedky na to, aby osoby boli predvolané a mohli vo veci vypovedať. 1.28 Aj napriek tomu, že správca dane nevidel spojitosť pána N. so spoločnosťou dodávateľa DAKA TRADE s. r. o., predvolal počas vyrubovacieho konania JUDr. Ing. B. N. na ústne pojednávanie. V súvislosti s predvolaním tohto svedka telefonoval dňa 04. 09. 2017 správcovi dane V. Q., ktorý sa predstavil ako osoba poverená B. N. k preberaniu poštových zásielok a oznámil, že pán N.ije dlhodobo v zahraničí. Z mailovej adresy V. zaslal správcovi dane mail, v ktorom oznamuje, že JUDr. Ing. B. N. má neplnoletého syna, ktorý navštevuje školu v G. a požiadal o termín ústneho pojednávania v mesiaci júl 2018. Výzvou zo dňa 25. 09. 2018 správca dane vyzval žalobcu k zabezpečeniu svedka JUDr. Ing. N., na čo žalobca odpovedal, že požiadavka na zabezpečenie svedka je nad rámec jeho zákonných povinností a požiadal správcu dane, aby využil všetky zákonné prostriedky na predvolanie osoby a jej vypočutie. 1.29 Správca dane zotrval na kontrolných zisteniach získaných v rámci výkonu daňovej kontroly, keďže nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady u dodávateľa DAKA TRADE s. r. o., spoločnosť si poštu nepreberá, všetky účtovné doklady podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti X. N. osobne odovzdal a poslal poštou novej majiteľke spoločnosti, ktorá je občiankou G. N., adresa sídla spoločnosti na N. XX, Z., slúži len ako virtuálne číslo. Spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. podala za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2013 daňové priznanie k DPH, v ktorom vykázala takmer rovnaké uskutočnené zdaniteľné obchody, pričom výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu je nízka daňová povinnosť. Osoba uvedená v informačnom systéme finančnej správy ako splnomocnený zástupca spoločnosti sa k správcovi dane na vypočutie nedostavila. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy potvrdzujúce prepravu pohonných hmôt
zo skladov v R. do sídla žalobcu. Podľa vyjadrenia X. N. spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. nemala žiadne skladové priestory. 1.30 Správca dane preto dospel k záveru, že všetky získané informácie a podklady popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. žalobcovi ako odoberateľovi. Primárne musí byť preukázané, že tovar existoval a dodávateľ bol vlastníkom tovaru, pretože previesť právo na daňový subjekt môže iba vlastník tovaru. V daných prípadoch nebolo preukázané vlastnícke právo k tovaru, nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady daňového subjektu DAKA TRADE s. r. o., ale ani jeho dodanie (neboli predložené doklady o preprave tovaru), a preto takýto tovar nemohol byť dodaný daňovému subjektu v súlade so zákonom o DPH. Daňový subjekt tak odpočítal daň v rozpore s týmto zákonom. Zodpovednosť za preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov je v plnej miere v kompetencii daňového subjektu, ktorý si sám vybral dodávateľov za svojich obchodných partnerov, ktorí nevedeli preukázať skutočnosti uvedené vo faktúrach. Tým nepriamo zodpovedá aj za ich konanie. Ak si daňový subjekt sám vybral uvedených dodávateľov, ktorí sú uvedeným konaním nevierohodní, nevierohodné sú aj tvrdenia uvedené na faktúrach, ktoré vystavil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo dňa 06. 07. 2010. 1.31 Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
2. Žalovaný o odvolaní rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100198959/2019 zo dňa 11. 01. 2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 24. 01. 2019, ktorým dňom nadobudlo aj právoplatnosť. 2.1 Žalovaný v rozhodnutí stručne oboznámil priebeh administratívneho konania pred správcom dane. Taktiež opísal skutkový stav, prípadne odkázal na opísaný skutkový stav v rozhodnutí správcu dane. Poukázal na záver správcu dane, že všetky informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľných plnení a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení uvedeným dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. pre daňový subjekt. 2.2 V ďalšej časti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé odvolacie námietky daňového subjektu. Vo vzťahu k týmto námietkam žalovaný uviedol, že námietky žalobcu týkajúce sa nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie sú opodstatnené. Odvolaním napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom č. 563/2009 Z. z. určené náležitosti. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom posúdil a zohľadnil všetky daňovým subjektom predložené a vlastnou činnosťou získané dôkazy a informácie. Za účelom zistenia objektívnej pravdy logicky šetril skutočnosti u dodávateľa, zisťoval pohyb tovaru. Preverovanie v uvedenom rozsahu vykonal aj preto, lebo základné pravidlá DPH musia byť dodržané na každom stupni obchodného vzťahu, to znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho odpočtu odvedená a až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Na spochybnenie skutočného dodania tovaru mali vplyv skutočnosti, ktoré sú podrobne opísané v protokole a aj v rozhodnutí správcu dane. 2.3 V posudzovanom prípade existencia tovaru (pohonných hmôt) nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že tento tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Pre správne určenie dane je rozhodujúcou skutočnosťou, či fakturované plnenie bolo reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Táto skutočnosť bola v rámci dokazovania spochybnená a pochybnosť nebola daňovým subjektom vyvrátená. Žalovaný uvádza, že správca dane v rozhodnutí netvrdí, že v posudzovanom prípade išlo o podvodné konanie daňového subjektu, ale na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pohonné hmoty, ktorých existencia spochybnená nebola, neboli dodané dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. Za tohto stavu neobstojí argumentácia daňového subjektu, že je potrebné zaoberať sa aj s otázkou, či s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou činnosťou dopúšťa podvodného konania, resp. na podvode participuje. Dokazovaním v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní boli preverené okolnosti, za ktorých mali byť obchody zrealizované, t. j. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ uvedený na spornej faktúre mohol, resp. nemohol fakturovaný tovar skutočne dodať. Správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, pretože táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. 2.4 Žalovaný poznamenal, že faktúra, dodací list alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe bez ďalšieho dokazovania, nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené, ale je len tvrdením o takejto udalosti. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané a na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie DPH nestačí ich formálna deklarácia, tzn. predloženie podkladov s predpísaným obsahom. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Hoci daňový subjekt má zmluvnú voľnosť pri voľbe obchodného partnera, mal by si byť vedomý existencie svojho dôkazného bremena v daňovom konaní. Konateľ žalobcu pán W. J. na ústnom pojednávaní dňa 10. 03. 2016 uviedol, že dodávateľa DAKA TRADE s. r. o. nekontaktoval, ale naďalej objednával PHM od „obchodného zástupcu spoločnosti" AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ktorého krstné meno bolo V., na priezvisko si nespomenul. Komunikoval len s týmto zástupcom, po dodávke PHM prišla faktúra od DAKA TRADE s. r. o., hoci konateľ žalobcu objednával PHM u spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ktorého obchodný zástupca mu oznámil, že spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. spolupracuje so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o., a že táto jej bude odteraz posielať faktúry. Správca dane nemal možnosť preveriť uskutočnenie zdaniteľných plnení uvedených na sporných faktúrach od DAKA TRADE s. r. o., keďže neboli predložené žiadne účtovné doklady, ktorými by konateľ X. N. vedel preukázať skutočnosti uvedené na faktúrach, ako aj svoje tvrdenia počas ústneho pojednávania. 2.5 Nemôže obstáť ani poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, ktorého predmetom bola dôkazná núdza platiteľa, ktorú mu mal správca dane pričítať z dôvodu nepreukázania skutočností ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, t. j. osôb, s ktorými platiteľ sám žiadne zmluvy neuzatváral, a teda tieto skutočnosti netvorili dôkazné bremeno. 2.6 Žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali, že tovar deklarovaný spornými faktúrami dodala spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. Žalovaný nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že v konkrétnom zdaňovacom období august 2013 bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. jediným dodávateľom pohonných hmôt. Okrem tohto dodávateľa boli dodávateľmi pohonných hmôt SHELL Slovakia s. r. o. (interný doklad č. 130000207, 130000219) a OMV Slovensko s. r. o. (interný doklad č. 130000206, 130000217, 130000227), čo vyplýva z dokladu „Podklady k dani z pridanej hodnoty za august 2013". K námietke žalobcu týkajúcej sa predloženia záznamov o prevádzke motorových vozidiel, kde sú evidované uskutočnené jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo je dôkazom, že pohonné hmoty od dodávateľa boli spotrebované, žalovaný dodal, že existencia tovaru nebola spochybnená. K námietke týkajúcej sa platieb žalovaný poznamenal, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva odpočítať daň. 2.7 Žalovaný ďalej zdôraznil, že je primárne na daňovom subjekte, aby preukázal v daňovom priznaní uvádzané a daňovým subjektom tvrdené skutočnosti, čo vyplýva z § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Námietku žalobcu, že mal vykonať miestne zisťovanie v sklade spoločnosti HH Springs s. r. o. v R., považoval za nelogickú, keďže daňová kontrola je vykonávaná s časovým odstupom. Miestne zisťovanie správca dane nevykonal aj z dôvodu, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti HH Springs s. r. o. je od 18. 10. 2013 V. B. V., občan M. N. O. Z. a M. N.. O overenie skutočností týkajúcich sa osoby V. B. V. správca dane požiadal žiadosťou o MVI a v odpovedi zahraničný správca dane uviedol, že osoba s menom V. B. V. na uvedenej adrese nebýva a podnájomník, ktorý tam žije, o takejto osobe nikdy nepočul. Podľa informačného systému finančnej správy je spoločnosť HH Springs s. r. o. nekontaktná, zásielky zasielané miestne príslušným správcom dane sú už od roku 2014 doručované fikciou, t. j. adresát neznámy, spoločnosť nepodala daňové priznanie za roky 2013, 2014, 2015, 2016 ani na základe výziev zaslaných miestne príslušným správcom dane. 2.8 Výzvou zo dňa 25. 09. 2017 správca dane vyzval žalobcu, aby predložil doklady preukazujúce jeho tvrdenia, že pohonné hmoty boli dodané do skladu v R. na adresu sídla žalobcu. V odpovedi na výzvu nepredložil žiadny dôkaz, ale žiadal o vypočutie svedkov, a to šiestich zamestnancov žalobcu, ktorí potvrdia, že pohonné hmoty vozili autá s R. ŠPZ zo skladu v R. do areálu daňového subjektu. Vypočutí svedkovia neuviedli ani jednu konkrétnu ŠPZ. Žalobca si neviedol evidenciu motorových vozidiel prichádzajúcich do jeho areálu. Iba svedok Mgr. W. J., súčasný konateľ žalobcu, si spomenul na názvy spoločností, ktoré dodávali pohonné hmoty. 2.9 Podľa názoru žalovaného daňový subjekt nepristupoval v obchodnom styku so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. s primeranou opatrnosťou počas celej doby obchodovania s týmto dodávateľom. Konateľ žalobcu vo výpovedi dňa 10. 03. 2016 uviedol, že nevie, kde bol tovar nakladaný, prišla cisterna od dodávateľa, ktorý zabezpečil celý prevoz nákladu aj vytankovanie motorovej nafty. Nepamätal si, na akých autách bola nafta prepravovaná, uviedol, že chodili cisterny. Dôvodom ukončenia spolupráce s dodávateľom AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. bolo nedodržanie časového harmonogramu požadovaných množstiev a nespokojnosť s dodávkami. Uvedené nebránilo žalobcovi, aby aj dodávky od DAKA TRADE s. r. o. objednával od „obchodného zástupcu spoločnosti" AUTODOPRAVA MIRA
TRADE s. r. o., ktorého priezvisko si nepamätal, len krstné meno V.. Konateľ DAKA TRADE s. r. o. X. N. vo výpovedi uviedol, že objednávky išli cez Čechov a tovar bol dovážaný zo M. z W., hlavným dodávateľom bola VERAMI International Company s. r. o., dopravu zabezpečoval dodávateľ a tovar bol dodávaný priamo zákazníkovi. Z odpovede na MVI správca dane zistil, že spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. nedodávala pohonné hmoty spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., pre túto spoločnosť vykonávala iba prepravu a objednávateľom prepravy bola VERAMI SE, Praha, pričom podľa prepravných dokladov bol ako dodávateľ uvedený PETROL M. s miestom vykládky R. a príjemca bol uvedený HH Springs s. r. o. s tým, že za príjemcu bol doklad potvrdený odtlačkom pečiatky spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. spolu s nečitateľným podpisom. Z odpovede na MVI od slovinskej finančnej správy mal správca dane preukázané, že dodávateľom PHM pre spoločnosť VERAMI SE bola spoločnosť PETROL a odberateľom je aj slovenská spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a pohonné hmoty boli vyskladnené v daňovom sklade spoločnosti HH Springs s. r. o. Z uvedeného vyplýva, že ani v jednom prípade nebola ako miesto vykládky uvedená adresa sídla žalobcu. Okrem toho slovinská finančná správa uviedla, že spoločnosť PETROL nevystavila žiadnu faktúru pre DAKA TRADE s. r. o. a nikdy so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. nespolupracovala. 2.10 Skutočnosť, že daňový subjekt mal byť počas celého obchodovania s určitou osobou primerane obozretný pri uskutočňovaní obchodných prípadov, vyplýva z možnosti zneužitia systému odpočítania DPH založeného na princípe daňovej neutrality. 2.11 Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav, bolo jeho povinnosťou uviesť, ktoré konkrétne skutočnosti mal správca dane preveriť a nepreveril. Rovnako mal uviesť, ktoré iné dôkazy mal správca dane uviesť a neuviedol. Ide o všeobecne formulovanú námietku žalobcu. Správca dane tvrdenie, ktoré viedlo k nepriznaniu práva na odpočítanie zo sporných faktúr, postavil na celom rade priamych aj nepriamych dôkazov. 2.12 Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu týkajúceho sa definície pojmu „dodanie tovaru". V danom prípade prílohou odpovede na žiadosť o MVI boli aj faktúry vystavené dodávateľom pohonných hmôt, spoločnosťou Verami SE, pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., podľa ktorých bola príjemcom tovaru spoločnosť HH Springs s. r. o., G. G. a doklady boli opečiatkované spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. s nečitateľným podpisom, tovar bol vyložený v R. bez uvedenia bližšej adresy. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., spoločnosť nevlastnila a ani nemala prenajaté skladové priestory. Tovar fakturovaný dodávateľom Verami SE pre odoberateľa DAKA TRADE s. r. o. bol podľa dokladov vyložený v R. a prepravovaný autami, ktoré nemali R. ŠPZ, dátum uskutočnenia plnenia pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., t. j. dátum uvedený na faktúrach od spoločnosti Verami SE ako dodávateľa pohonných hmôt pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., nekorešponduje s dátumom uvedeným na faktúrach od dodávateľa DAKA TRADE s. r. o. pre žalobcu, išlo o niekoľkodňové rozdiely. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., tovar, t. j. pohonné hmoty, bol dodaný priamo zákazníkovi (daňovému subjektu). Podľa vyjadrenia zamestnancov žalobcu, dopravné prostriedky dovážajúce tovar mali R. evidenčné čísla. Motorové vozidlá, ktorými bol prepravený tovar pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., nemali R. evidenčné čísla a tovar podľa prepravných dokladov vykladali v R. na bližšie neuvedenej adrese. 2.13 Žalovaný považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa vyrubenia dane „komukoľvek", „u ktorého je to z hľadiska vymožiteľnosti práva jednoduchšie". V postupe správcu dane žalovaný nevzhliadol takéto konanie. 2.14 Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu posúdil ako nedôvodné. Žalovaný potvrdil skutočnosť, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane v sume 5 773,63 eura zo sporných faktúr od dodávateľa DAKA TRADE s. r. o., porušil zákon č. 222/2004 Z. z. Správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Postup správcu dane bol v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v zákone č. 563/2009 Z. z. Práva žalobcu boli zachované a tento nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadny relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr a v odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.
III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13. 03. 2019 domáhal preskúmania, okrem iných rozhodnutí, aj rozhodnutia žalovaného č. 100198959/2019 zo dňa 11. 01. 2019 a žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Správny súd uznesením č. k. 15S/39/2019
- 61 zo dňa 15. 04. 2019 vylúčil žalobu v tejto časti na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 15S/64/2019. 3.1 Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu podľa § 191 písm. d/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP"), t. j. z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu podľa § 191 písm. e/ SSP, t. j. že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 3.2 V prvej časti správnej žaloby opísal priebeh administratívneho konania. Namietal, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 11. 01. 2019 bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 3.3 Poukázal na stanovisko žalovaného, že správca dane netvrdí, že išlo o podvodné konanie žalobcu, preto nebolo potrebné zaoberať sa otázkou dôkazného bremena správcu dane a preukázať účasť žalobcu na podvodnom konaní. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Sžf/84/2016, sp. zn. 1Sžf/88/2016 a sp. zn. Sžf/95/2016 zo dňa 12. 12. 2017, v ktorých súd uvádza, že ak majú daňové orgány za preukázané, že išlo o fiktívne obchody, uskutočnené iba „na papieri" z dôvodu získania neoprávneného daňového zvýhodnenia vo forme podvodného vylákania odpočtu DPH od správcu dane, potom je na nich, aby nepriznali žalobcovi odpočítanie dane s objasnením mechanizmu podvodného konania. Z uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že ak daňové orgány tvrdia, že ide o fiktívne obchody, potom ide o podvodné konanie. Žalobca vychádzal zo záverov správcu dane, ktorý tvrdil, že dodávateľ DAKA TRADE s. r. o. nebol reálnym dodávateľom tovaru. Z uvedeného treba vyvodiť jediný logický záver, že tovar v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a žalobcom neexistoval. Ak tovar neexistoval, išlo o fiktívne obchody a potom žalobca konal s vedomým úmyslom podieľať sa na daňovom podvode za účelom vylákania odpočtu DPH od správcu dane. 3.4 Správca dane mal vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a bol povinný zistený stav veci správne pomenovať. Ak zo strany dodávateľa DAKA TRADE s. r. o. nedošlo k vecnému plneniu, potom tovar v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. neexistoval a skutok, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti spočíval v tom, že si odpočítal daň z faktúr, kde plnenie neexistovalo. V rozhodnutí správcu dane a žalovaného absentuje skutočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax považuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Sžo 156/2007 z 08. 12. 2008, 3Sžo 200/2010 z 08. 10. 2010, 5Sžo 122/2010 z 24. 03. 2011 a iné). 3.5 Absencia skutočného opisu uvedeného skutku viedla k tomu, že správne orgány nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30. 06. 2011, v ktorom súd vychádzal z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09 Optigen Ltd a vo veci C-439/04 Kittel a prijal záver, že skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Ak správca dane tvrdí, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr, pri ktorých tovar neexistoval, potom žalobca musel vedieť, že sa podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Preukázanie uvedenej skutočnosti v zmysle uvedenej judikatúry je dôkazným bremenom správcu dane. Tejto povinnosti nie je možné zbaviť správcu dane tým, že správca dane netvrdil, že išlo o podvodné konanie a dokazovaním bolo preverované, či dodávateľ mohol, resp. nemohol tovar skutočne dodať. Povinnosť preukázať skutočnosť, že žalobca vedel, že sa prijatím plnenia podieľa na daňovom podvode, nie je naplnená ani reprodukciou prvostupňových rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že správca dane svoje závery založil výlučne na zisteniach u dodávateľa ATM s. r. o. (správne malo byť DAKA TRADE s. r. o.), na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv a nemohol predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy pre prípad, že týchto dodávateľov nebude možné s odstupom niekoľkých rokov preveriť. Daňové orgány neuniesli dôkazné bremeno, ich rozhodnutia sú založené na rozporných tvrdeniach a obsahujú množstvo závažných logických pochybení, ktoré nevytvárajú skutkový základ pre prijatie jednoznačného a nespochybniteľného záveru, že žalobca sa úmyselne podieľal na daňovom podvode. Žalovaný nesprávne vyložil príslušné ustanovenia Daňového poriadku a absencia skutočného opisu skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti, predstavuje vadu, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 3.6 Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre nedostatok odôvodnenia. Jednou z ťažiskových námietok žalobcu bolo jeho tvrdenie, že ak správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a zistil, že tovar nedodal dodávateľ DAKA TRADE s. r. o., potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a
v rovnakom čase dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. Jednoznačnosť preukázania vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode vylučuje akékoľvek logické pochybenia. Žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadal tak, že táto námietka sa zhoduje s predchádzajúcimi námietkami a odkazuje na už uvedené. Ak žalovaný za daného stavu pripúšťa možnosť, že identický tovar mohol dodať bez faktúry a zaplatenia iný dodávateľ, potom rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože dôvody rozhodnutia vo vzťahu k výroku sú vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie nedáva zmysel. 3.7 Žalobca taktiež namietal, že správca dane po právnej stránke posúdil vec nesprávne, ak preukázanie vlastníckeho práva k tovaru podmieňoval tým, že spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. nemala žiadne skladové priestory. Z rozhodnutí žalovaného nie je zrejmé, ako sa s touto námietkou vysporiadal. Žalovaný uvádza, že odberateľom je aj slovenská spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., tovar pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. bol vyskladnený v daňovom sklade spoločnosti HH Springs s. r. o. a za príjemcu bol doklad potvrdený odtlačkom pečiatky spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. spolu s nečitateľným podpisom. Vozidlá, ktorými bol prepravovaný tovar pre DAKA TRADE s. r. o. nemali R. evidenčné čísla a tovar podľa prepravných dokladov vykladali v R., no žalobca tvrdil, že tovar k nemu bol prepravovaný z R., teda zo skladu spoločnosti HH Springs s. r. o. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. disponovala tovarom, mohla tovar dodať žalobcovi a z výpovede svedkov vyplýva, že prepravu nafty zo skladu spoločnosti HH Springs s. r. o. vozili cisterny s ilavskou ŠPZ. 3.8 Žalobca ďalej poukázal na to, že povinnosť správne zistiť daň zahŕňa v sebe aj to, že daň v správnej výške je určená práve tomu, na koho sa daňová povinnosť vzťahuje. Žalobca uvádza, že skutkový stav vo veci žalobcu, ako aj prijaté závery daňových orgánov sú identické a vyplývajú z rozsudku NSS ČR pod sp. zn. 5 Afs 60/2017 z 30. 01. 2018. Jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru od dodávateľa DAKA TRADE s. r. o. je skutočnosť, že ide o problémový daňový subjekt, u ktorého nebolo možné daň preveriť, v prípade zistenia rozdielov by táto daň bola nevymožiteľná, teda správca dane uprednostnil vybratie dane u žalobcu, u ktorého je zjavné, že daňový výnos bude zaručený. Žalovaný k uvedenému poznamenal, že v postupe správcu dane nevzhliadol konanie vyrubiť daň „komukoľvek". 3.9 Žalobca zastáva názor, že rozsudky v správnom súdnictve týkajúce sa nesprávnej aplikácie právnych predpisov, neriešia iba individuálny spor medzi účastníkmi správneho konania, ale prinášajú i návod pre správne orgány ako aplikovať právny predpis v prípade sporu medzi inými účastníkmi konania za rovnakých skutkových okolností. Najvyšší súd SR už viackrát judikoval, že vzhľadom na spoločný historický právny vývoj právnych systémov Slovenskej a Českej republiky nemožno pri posudzovaní právnych vzťahov vyplývajúcich z právnych úprav identického obsahu ponechať bez povšimnutia nálezy Ústavného súdu ČR a rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR. Podľa žalobcu rozsudok NSS ČR pod sp. zn. 5 Afs 60/2017 z 30. 01. 2018 je možné považovať za zásadné súdne rozhodnutie, z ktorého prijaté právne závery boli použiteľné aj na túto právnu vec. 3.10 V danom prípade bolo potrebné objasniť, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a bolo len v kompetencii správcu dane za týmto účelom určiť spôsob dokazovania a úplne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie. Správca dane však takto nepostupoval. Je zrejmé, že správca dane za jeden z rozhodujúcich dôkazov, ktorým odôvodňuje svoj záver, že reálnym dodávateľom tovaru nebola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., považuje to, že nebola potvrdená preprava tovaru z R. do G., resp. neboli predložené doklady o preprave tovaru. Nič nebránilo správcovi dane požiadať Národnú diaľničnú spoločnosť a. s. o zistenie pohybu vozidiel z R. do G.. Pokiaľ išlo o výsluch svedka X., správca dane sa ani nepokúsil o predvedenie svedka na výsluch. V prípade pána X. išlo o splnomocneného zástupcu spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., ktorý podľa vyjadrenia X. N. zabezpečil až 90 % obchodov, vystavoval a podpisoval faktúry a mohol potvrdiť alebo poprieť dodanie tovaru spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. Správca dane vyzval na zabezpečenie svedka X. žalobcu. Z rozhodnutí pritom nie je zrejmé, ako daňové orgány vyhodnotili výpoveď svedka X. N., ktorý potvrdil dodanie tovaru. Rovnako tak nie je zrejmé, ako zhodnotili skutočnosť, že spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. zabezpečovala prepravu od spoločnosti PETROL so sídlom v M. do skladu v spoločnosti HH Springs s. r. o. v R.. Nie je zrejmé, ako vyhodnotili zistenie, že objednávateľom prepravy bola česká spoločnosť VERAMI SE, jej výhradným dodávateľom bola spoločnosť PETROL so sídlom v M., tovar formou trojstranného obchodu smeroval priamo k druhému odoberateľovi DAKA TRADE s. r. o., ktorý je na prepravných dokladoch uvedený. Žalobcovi nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť zistiť čo najúplnejšie skutočnosti nevyhnutné na účely tejto dane nesplnil správca dane, ktorý dôkazné konanie zaťažil závažnými vadami. 3.11 Žalobca uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku pod sp. zn. 3Sžf 1/2011 vychádzal z toho, že nebola spochybnená existencia plnenia a za daného stavu vyslovil svoj právny názor na dôkazné bremeno a
na jeho splnenie, pričom uviedol, že daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. 3.12 Dodal, že aj v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09 Optigen Ltd a vo veci C-439/04 Kittel išlo o obchod, v ktorom nebola spochybnená samotná existencia predávaného tovaru, ale boli pochybnosti o osobe dodávateľa. Z rozsudkov vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou obchodných reťazcov, do ktorých bol zapojený subjekt, ktorý si neplnil záväzky a zmizol bez toho, aby túto daň uhradil. Podľa Súdneho dvora EÚ aj za stavu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa, zásadnou právnou otázkou bolo posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane. Obdobný prípad bol riešený v rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf 1/2010 z 19. 08. 2010.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K jednotlivým žalobným dôvodom uviedol nasledovné: 4.1 Zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. 4.2 Podľa názoru žalovaného správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z."), zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 333/2011 Z. z.") a zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z."), konal len v ich medziach, rozsahu a spôsobom, ktoré tieto zákony ustanovujú. Správca dane v priebehu daňového konania má možnosť a je oprávnený požadovať doklady, účtovníctvo, písomnosti a využiť všetky zákonom stanovené prostriedky, aby chránil záujmy štátu a obcí, pritom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a zároveň aby správne určil a vyrubil daň. Žalobca ako daňový subjekt je povinný strpieť všetky úkony, ktoré od neho vyžaduje správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, aby daň bola správne určená a vyrubená. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 333/2011 Z. z. a zákona č. 479/2009 Z. z., konal v ich medziach, rozsahu a spôsobom, ktoré tieto zákony ustanovujú. 4.3 K námietkam týkajúcich sa podvodného konania žalobcu, fiktívnych obchodov a „logického záveru, že tovar neexistoval", žalovaný uviedol, že je možné konštatovať zhodu s odvolacími námietkami a nakoľko sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito námietkami náležite vysporiadal, poukázal na príslušné odôvodnenie svojho rozhodnutia. 4.4 Žalovaný zdôraznil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. a uplatneniu tohto práva predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Oprávnenosť práva na odpočítanie dane žalobca preukázal predložením listinných dôkazov (faktúr a dokladov o úhrade). Z dôvodu, že spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. bola miestne príslušnému daňovému úradu nekontaktná, správca dane vypočul X. N., konateľa DAKA TRADE s. r. o. v čase deklarovaného uskutočnenia zdaniteľných plnení, ktorý uviedol, že mu názov spoločnosti žalobcu niečo hovorí, nevedel však povedať, čo presne spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. dodávala žalobcovi. Objednávky išli cez Čechov, tovar bol dovážaný zo M. z W., pričom hlavným dodávateľom bola spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. a na meno slečny, resp. pani, s ktorou komunikoval z tejto spoločnosti, si nespomínal. Nových zákazníkov vyhľadával na internete a žalobcu ako zákazníka našiel na 90 % splnomocnený zástupca. Na spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. si takisto nespomínal, ale názov mu bol povedomý a je možné, že spolupracovali. Svedkovi správca dane uložil predložiť meno a adresu účtovníčky, splnomocneného zástupcua splnomocnenie spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., zmluvu o prevode obchodných podielov, doklad o odovzdaní účtovných dokladov, doklad o odoslaní balíka s účtovnými dokladmi novej konateľke do G., čísla účtov spoločnosti, čo však svedok nesplnil a požadované dokumenty nepredložil. Konateľ žalobcu vo výpovedi dňa 10. 03. 2016 vypovedal, že zmluvu o dodávke pohonných hmôt so spoločnosťou AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. nemá uzatvorenú, nevie, kto ho kontaktoval, bol u neho p. N., ktorý vystupoval za spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., od ktorého dostal kontakt na obchodného zástupcu, ktorého meno si nepamätá, ale neskôr si spomenul na meno V., ktorému nahlásil požadované množstvo nafty. Skladovú evidenciu pohonných hmôt žalobca neviedol, pretože do týždňa pohonné hmoty spotrebovali. Preverovaním bankového účtu na sporných faktúrach správca
dane zistil, že majiteľom účtu nie je dodávateľ DAKA TRADE s. r. o. Okrem toho zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií na spoločnosti VERAMI International Company s. r. o., PETROL D. D., Y.. Správca dane predvolával na vypočutie svedkov Ing. B. N. a Z. X., avšak neúspešne a v rámci vyrubovacieho konania vypočul svedkov navrhnutých žalobcom, a to zamestnancov, ktorí zhodne vypovedali, že nevedeli, resp. nepamätali si, kto bol dodávateľom, resp. prepravcom pohonných hmôt, všetci svedkovia si spomenuli len na fakt, že v roku 2013 vozili naftu cisterny s ilavskou ŠPZ. Na dodávateľov si spomenul jedine Mgr. W. J.. 4.5 Správca dane na základe skutočností zistených daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním dospel k záveru, že všetky informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia popierajú reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. daňovému subjektu ako odberateľovi. Pretože nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. z dôvodu jej nekontaktnosti, spoločníkom je občan G. N., s ktorým sa bývalý konateľ nestretol, dochádza k spochybneniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúrach. Po skončení funkcie konateľa X. N., spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. nemala konateľa a dňa 10. 01. 2018 bola ex offo vymazaná z Obchodného registra Slovenskej republiky. 4.6 Zákon č. 222/2004 Z. z. nestojí len na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení. Správca dane preto preveroval skutkovú podstatu predložených listinných dôkazov a skutočné dodanie tovaru v uvedenom druhu, objeme a cene u označeného dodávateľa. Preverovania správcu dane (vypočutia svedkov, ústne pojednávania, dožiadania, analýzy daňových priznaní, analýzy účtovných závierok, informácie z Obchodného registra SR a informácie z informačného systému finančnej správy), sú podrobne uvedené v protokole z daňovej kontroly č. 100721018/2017 zo dňa 27. 04. 2017. 4.7 K uvádzaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR žalovaný opätovne konštatoval, že tieto námietky žalobcu spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textov, sú všeobecné a nekonkrétne. Meritom veci v predmetných rozsudkoch bolo uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr od tuzemského dodávateľa za nákup tovaru, ktorý následne bol deklarovaný ako tovar predaný v rámci trojstranného obchodu, v ktorom správca dane mal pochybnosti o existencii tovaru. 4.8 Zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí je jednoznačne uvedené, že existencia tovaru nebola sporná. V daňovej kontrole a daňovom konaní žalobca nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ dodal predmetný tovar. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Nie je dôkazným bremenom správcu dane preukázať, kto bol dodávateľom žalobcu a tovaru deklarovaného spornými faktúrami. 4.9 V danom prípade správca dane nepodmieňoval preukázanie vlastníckeho práva spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. k tovaru jej skladovými priestormi. Na základe dôkaznej situácie nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dodaní tovaru deklarovaného spornými faktúrami spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o., nakoľko konateľ spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. v čase deklarovaných zdaniteľných plnení uviedol, že objednávky išli cez Čechov a tovar bol dovážaný zo M. z Mariboru priamo k jeho zákazníkovi, t. j. žalobcovi, pretože spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. nemala žiadne priestory na uskladnenie pohonných hmôt. Správca dane zistil, že prepravu pohonných hmôt z W. do R. vykonala spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. na základe objednávky spoločnosti VERAMI SE, Praha, s motorovými vozidlami s českými evidenčnými číslami. Pritom žalobca aj svedkovia tvrdia, že tovar bol dodávaný motorovými vozidlami s R. evidenčnými číslami. Žalobca a ani spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. k preprave tovaru žalobcovi nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili rozpory medzi tvrdeniami spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. a žalobcu a jednoznačne preukázali, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. 4.10 Žalovaný sa dostatočne zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. 4.11 Poukázal tiež na rozsudok NS SR pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011, podľa ktorého je dôkazné bremeno na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený". Hoci zákon č. 563/2009 Z. z. od 01. 01. 2012 zrušil zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 511/1992 Zb."), ale niektoré ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb. boli prevzaté bez zmeny zákonom č. 563/2009 Z. z. 4.12 Žalobca nepredložil doklady o preprave tovaru, čo konštatuje aj v žalobe. Z uvedeného dôvodu správca dane nemohol vykonať dokazovanie, pretože tvrdenie žalobcu o pohybe vozidiel z R. do G. je veľmi všeobecné bez presnejšej identifikácie. 4.13 Správca dane žiadosťou o predvedenie č. 101462715/2017 zo dňa 30. 06. 2017 žiadal Obvodné oddelenie policajného zboru W. o predvedenie Z. X. na deň 25. 07. 2017 od 13.00 hod., do 15.00 hod. a žalobcovi upovedomením o vypočutí svedka č. 101463237/2017 zo dňa 30. 06. 2017 oznámil uskutočnenie pojednávania so svedkom dňa 25. 07. 2017. 4.14 Žalovaný považoval tvrdenie o trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. medzi spoločnosťami PETROL, so sídlom v M., VERAMI SR a DAKA TRADE s. r. o. vzhľadom na predložený administratívny spis a zistené skutočnosti za právne irelevantné. 4.15 K rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf 1/2010 z 19. 08. 2010 poznamenal, že tento sa týkal iného skutkového stavu. V zmysle 13. bodu tohto rozsudku, podľa ktorého „V rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté". Žalovaný na tomto mieste poukázal aj na vyjadrenie žalobcu zo dňa 10. 03. 2016 k spôsobu objednávania tovaru, v ktorom uviedol, že si nepamätá, kto koho kontaktoval, pamätá si, že bol u neho pán N., ktorý vystupoval za spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. 4.16 Žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností týkajúcich sa uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov deklarovanými dodávateľmi, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobné námietky považoval za všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. 4.17 Záverom žalovaný dodal, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 zákona č. 563/2009 Z. z., keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v zdaňovacom období august 2013. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca. 5.1 Podľa názoru žalobcu vyjadrenie žalovaného k žalobe potvrdzuje, že zásadná námietka žalobcu ohľadom dôkazného bremena správcu dane preukázať, že išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že žalobca sa vedome zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, bola plne opodstatnená. Poukazujúc na rozsudky Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Sfž/16/2016 a 1Sfž/31/2016 zo 17. 10. 2017 konštatoval, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasti na daňovom podvode. Slovné spojenie „len z dôvodu" treba interpretovať tak, že daňové orgány nemôžu neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z iných dôvodov. Žalobca preukázal deklarovaný obchod všetkými dostupnými prostriedkami, ktorými mohol a mal disponovať. Správca dane svoje závery založil výlučne na zisteniach u dodávateľa DAKA TRADE s. r. o., na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv. Bol to správca dane, ktorý ak tvrdil, že tovar nedodal dodávateľ DAKA TRADE s. r. o., mal jednoznačne preukázať, že išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že žalobca sa vedome zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. 5.2 Zistenie, že spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. v rámci trojstranného obchodu zabezpečovala prepravu pohonných hmôt zo M. priamo k druhému odoberateľovi DAKA TRADE s. r. o., ktorý je uvedený na prepravných dokladoch a tovar bol pre neho vyložený v sklade v spoločnosti
HH Springs s. r. o., je jedným z rozhodujúcich dôkazov, že spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. reálne disponovala tovarom. 5.3 Ani z vyjadrenia žalovaného k žalobe nevyplýva, na základe akej úvahy dospel k záveru, že ak tovar nedodal dodávateľ DAKA TRADE s. r. o., potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. Správca dane v rozhodnutí výslovne uvádza, že v daných prípadoch nebolo preukázané vlastnícke právo k tovaru, pretože spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. nemala žiadne skladové priestory, nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady daňového subjektu DAKA TRADE s. r. o., ale ani jeho dodanie, pretože neboli predložené doklady o prepravu tovaru. Takýto tovar nemohol byť dodaný daňovému subjektu. 5.4 Žalobca, keďže prepravu nezabezpečoval, nemohol predložiť žiadny dôkaz o preprave, no všetci svedkovia uviedli, že naftu zo skladov v R. vozili cisterny z ilavskou ŠPZ. Bolo zistené, že tovar smeroval od prvého dodávateľa v M. priamo k odberateľovi DAKA TRADE s. r. o., bol pre neho vyložený v daňovom sklade spoločnosti HH Springs s. r. o. v R.. Za daného stavu správca dane mal požiadať Národnú diaľničnú spoločnosť a. s. o zistenie pohybu vozidiel z R. do G., čím by sa potvrdila alebo nepotvrdila preprava tovaru. 5.5 Namietal, že skutkové závery správnych orgánov neobstoja vo svetle požiadaviek na hodnotenie dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a neprihliadli na všetko, čo v celkovom kontexte vyšlo najavo. Daň od DAKA TRADE s. r. o. je nevymožiteľná a celé hodnotenie dôkazov bolo len „doprovodom" k vopred prijatému záveru a smerovalo, rovnako ako v prípade rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR pod sp. zn. 5 Afs 60/2017, k uprednostneniu vybratia dane u žalobcu, u ktorého je zjavné, že daňový výnos bude zaručený.
6. K žalobnej replike sa žalovaný nevyjadril.
IV. Zhrnutie priebehu konania
7. Žalobca v konaní požiadal o prejednanie veci na pojednávaní. Správny súd preto na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie na deň 18. 10. 2022, na ktoré sa dostavili účastníci konania.
7.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 26S/20/2019 zo dňa 15. 07. 2021, v ktorom súd riešil skutkovo a právne identickú vec žalobcu za marec 2013. Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v tomto rozsudku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dodal, že skutkový stav nie je možné odvíjať len od zmeny osoby dodávateľa, ale je potrebné posudzovať ho v celom kontexte. Z tohto pohľadu nie je žiadny rozdiel medzi skutkovým stavom za mesiac marec 2013 a mesiac august 2013, o čom svedčí aj rovnaké právne posúdenie veci daňovými orgánmi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby správny súd zrušil predmetné rozhodnutie žalovaného, prípadne aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si od žalovaného uplatnil aj náhradu trov konania.
7.2 Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na vyjadrení k žalobe. Poukázala na skutkovú a právnu argumentáciu správcu dane a žalovaného v predmetných rozhodnutiach a tiež vo vyjadrení k žalobe. K skutkovému stavu, ktorý bol posudzovaný vo veci vedenej pod sp. zn. 26S/20/2019 poznamenala, že tento nie je totožný, keďže žalobca mal iného dodávateľa. Žalovaný podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. Dôvodom podania kasačnej sťažnosti bolo nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru žalovaného žalobca v tejto prejednávanej veci neuviedol také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu. S poukazom na uvedené navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
8. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 01. 2019, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
9. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
Podľa § 1 ods. 2 Daňového poriadku, podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 3 ods. 10 Daňového poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, osobami zúčastnenými na správe daní sú: iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
10. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume 5 773,65 eura po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v období od 14. 05. 2015 do 02. 05. 2017 (s prerušením od 04. 04. 2016 do 17. 05. 2016 a od 20. 05. 2016 do 12. 04. 2017 z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Kľúčovou otázkou pre správny súd bolo posúdenie toho, či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní a preukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH vo vzťahu k spornému dodaniu tovaru spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. a či správca dane a žalovaný dospeli k správnemu záveru, že nárok na odpočet tejto dane u žalobcu nie je dôvodný.
11. Správny súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V súvislosti s potrebou aplikácie práva EÚ správny súd poukazuje aj na závery uvedené v bodoch 22. a 23. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. februára 2022: „V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že právna úprava týkajúca sa predmetnej veci, a to zákon o DPH, je úpravou majúcou pôvod v práve Európskej únie, v smernici Rady č. 2006/112/ES. K aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor"). Ide o normy východiskovo európske (a v tom zároveň slovenské) a následne o normy vnútroštátne. Uvedená smernica zavádza spoločný a hlavne jednotný systém DPH v Únii aj v rámci budovania jednotného trhu. Tento jednotný systém je neprípustné narúšať existenciou najrôznejších vlastných, vzájomne nekompatibilných, národných verzií predpisov upravujúcich DPH, či národných verzií interpretácie smernice o DPH. Spoločný a jednotný systém má zmysel, ak je skutočne jednotný, pričom v tomto smere je rola Súdneho dvora nezastupiteľná a vnútroštátne slovenské súdy s ním musia spolupracovať, a to aj vo svetle zásad naposledy uvedených v rozsudku zo 6. októbra 2021 vo veci Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi and Catania Multiservizi, sp. zn. C-561/19."
12. Pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa priznania práva na odpočet dane treba rozlišovať preukázanie splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok daňovým subjektom. Hmotnoprávnymi podmienkami je požiadavka, aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a/ Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, 28. bod; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, 43. bod; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 24. bod). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a/ Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, 29. bod; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, 43. bod; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 24. bod).
13. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 25. bod; vo veci Ferimet SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, 26. a 27. bod).
14. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, 32. bod; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, 44. bod; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 z 21. júna 2012, 55. až 57. bod, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, 41. bod; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 28. bod).
15. Pritom platí, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, 41. bod; vo veci Ferimet SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, 33. bod; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, 38. bod; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 29. bod).
16. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, 42. bod; vo veci Ferimet SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, 36. bod; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 31. bod) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet
SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, 34. a 43. bod; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 38. bod).
17. Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane v intenciách Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 30. bod).
18. Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že skutočný dodávateľ dotknutého tovaru alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, treba pripomenúť, že cieľom systému odpočítania dane je úplne odbremeniť podnikateľa od DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje neutralitu, pokiaľ ide o daňové zaťaženie všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, 30. bod; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 26. bod).
19. Z toho vyplýva, že zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočítanie DPH, v zásade prináleží, aby preukázala, že dodávateľ tovaru alebo služieb, na základe ktorých sa toto právo uplatňuje, mal postavenie zdaniteľnej osoby. Zdaniteľná osoba je teda povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu, okrem iného, zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v súvislosti s otázkou, či má dodávateľ alebo poskytovateľ postavenie zdaniteľnej osoby, treba rozlišovať medzi preukázaním hmotnoprávnej požiadavky práva na odpočítanie DPH na jednej strane a určením existencie podvodu na DPH na druhej strane. Z toho vyplýva, že ak nebol skutočný dodávateľ dotknutého tovaru alebo služieb identifikovaný, zdaniteľnej osobe musí byť odmietnuté uplatnenie práva na odpočítanie DPH, ak s prihliadnutím na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, 39., 41. a 44. bod; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 34., 36. a 41. bod).
20. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf 10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk 7/2016 z 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk 15/2018 z 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk 1/2019 z 21. apríla 2020, 40. bod, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk 20/2018 z 11. júna 2019, 49. a 50. bod, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
21. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk 40/2018 z 3. septembra 2019, 54. bod). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej." (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. novembra 2018, 21. bod; sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).
22. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk 40/2018 z 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).
23. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne, ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk 44/2020 z 25. mája 2021), nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, 47. bod; vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 z 13. februára 2014, 31. a 32. bod; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo 6. septembra 2012, 49. bod), pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, 64 bod; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 z 21. júna 2012, 50. bod). Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 66/2016 z 31. mája 2018, 77. bod).
24. Podľa názoru správneho súdu je potrebné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.
25. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege", je však právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf 26/2014).
26. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
27. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly nielen formálnu kontrolu dokladov, ale zisťoval aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Za účelom preverenia dodania deklarovaného tovaru dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. a splnenia podmienok na uplatnenie práva odpočítať daň zo sporných faktúr zaslal správca dane dožiadanie na DÚ Bratislava, ktorý zaslal odpoveď zo dňa 02. 11. 2015 a v tejto uviedol, že daňový subjekt DAKA TRADE s. r. o. bol predvolaný na ústne pojednávanie, avšak zásielka sa vrátila späť s poznámkou o neprevzatí v odbernej lehote. Opätovné predvolanie na ústne pojednávanie bolo taktiež neúspešné, zásielka sa vrátila s poznámkou o neprevzatí v odbernej lehote. Listom zo dňa 25. 09. 2015 predvolal Z. X., splnomocneného zástupcu DAKA TRADE s. r. o. od 23. 01. 2013, k ústnemu pojednávaniu, pričom zásielka sa vrátila späť s poznámkou o neprevzatí v odbernej lehote. Okrem toho oznámil, že daňový subjekt má ukončenú registráciu DPH ku dňu 31. 07. 2014 a posledné daňové priznanie k DPH podal za 3. štvrťrok 2013.
28. Správca dane vykonal ústne pojednávanie so svedkom X. N., konateľom spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. od 07. 12. 2012 do 11. 09. 2013, t. j. v čase deklarovaného uskutočnenia zdaniteľných plnení pre žalobcu, a to dňa 19. 02. 2016, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102591831/2016 za prítomnosti žalobcu. Svedok X. N. uviedol, že bol konateľom spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. od 13. 12. 2012 do 07. 10. 2013, pričom sa konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti stal tak, že od známych sa dozvedel, že je možnosť podnikať, tak si to chcel vyskúšať, meno predchádzajúceho spoločníka a konateľa mu nič nehovorilo. Obchodné podiely boli prevedené na mladú pani z G., na ambasáde v Z. boli overené príslušné dokumenty a doklady spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. boli odovzdané pri podpise zmluvy v Z., kde ich svedok osobne doviezol. Ostatnú časť dokumentov odoslal kuriérskou poštou do Z.. Na otázku správcu dane, prečo boli dokumenty zaslané do Z., keď nový spoločník býva v inom meste, odpovedal, že už je z toho pomotaný, a že si myslí, že boli odoslané na adresu novej konateľky. Dodal, že predmetom činnosti DAKA TRADE s. r. o. bol v roku 2013 nákup a predaj pohonných hmôt, t. j. benzínu a nafty, spoločnosť nemala žiadne skladové priestory, kancelárske priestory boli na adrese I., išlo o prenajaté priestory, zamestnancov spoločnosť nemala, mala len externú účtovníčku, na ktorej meno si spomenúť nevedel. Všetky obchody sa dojednávali telefonicky alebo mailom a domnieva sa, že v roku 2013 mal splnomocneného zástupcu na predaj tovaru (pohonných hmôt), na ktorého meno si takisto nespomínal, pričom predpokladal, že bol z W.. K spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o. dodal, že názov mu niečo hovorí, nevedel však presne, čo spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o. dodávala, objednávky išli cez Čechov, tovar bol dovážaný zo M. z W.. Hlavným dodávateľom bola spoločnosť VERAMI International Company s. r. o., na meno slečny, resp. pani, s ktorou komunikoval si nespomínal. Telefonicky sa zadala objednávka, tovar bol dodaný priamo zákazníkovi a informácie o zákazníkovi a mieste dodania sa uvádzali mailom. Dodávateľmi tovaru boli minimálne dvaja dodávatelia, avšak meno druhého dodávateľa si nepamätal. Spoločnosť TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. na 90 % vyhľadal splnomocnený zástupca. Pri
nakládke a ani pri vykládke tovaru prítomný nebol, faktúry vystavoval na základe prijatej platby. Konateľ spoločnosti sa v rámci tohto ústneho pojednávania vyjadril v tom zmysle, že najskôr spolupracoval so spoločnosťou AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ktorá zabezpečovala dodávky nafty, objednávky zasielala tejto spoločnosti, od ktorej chodili aj faktúry, raz prišla faktúra od DAKA TRADE s. r. o. s vysvetlením, že spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. spolupracuje so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o., a že podmienky predaja budú dodržané. Naďalej objednával naftu u spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. nekomunikoval. Na otázku konateľa žalobcu svedok odpovedal, že si nespomína na nič, čo by sa týkalo spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ale názov spoločnosti mu je povedomý a je možné, že s touto spoločnosťou spolupracoval. Svedkovi pri ústnom pojednávaní správca dane uložil predložiť meno a adresu účtovníčky, splnomocneného zástupcu a splnomocnenie spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., zmluvu o prevode obchodných podielov, doklad o odovzdaní účtovných dokladov spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., doklad o odoslaní balíka s účtovnými dokladmi novej konateľke spoločnosti do G., čísla účtov spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., ktorú povinnosť si svedok X. N. nesplnil. V danom prípade konateľ žalobcu, prítomný pri výsluchu svedka X. N., nemal k výpovedi svedka žiadne doplňujúce otázky týkajúce sa prepravy tovaru a nemal voči výpovedi ani žiadne námietky. Žalobca až na základe kontrolných zistení v protokole z daňovej kontroly č. 100721018/2017 zo dňa 27. 04. 2017 uviedol doplňujúci údaj, že súhlasí s tvrdením správcu dane, že motorová nafta sa vozila na autách s ŠPZ okresu R. a v tejto súvislosti požiadal o vypočutie svedkov, zamestnancov daňového subjektu, ktorí podľa požiadavky daňového subjektu môžu potvrdiť, že k dodaniu pohonných hmôt došlo, pretože túto naftu tankovali do motorových vozidiel. Správca dane zo svedeckých výpovedí zistil, že svedkovia (Mgr. W. J., W. W., V. N., R. Z., B. O., V. Z.) zhodne uviedli, že si nepamätajú dodávateľov pohonných hmôt, ani prepravcov, avšak všetci si spomenuli na fakt, že v roku 2013 vozili cisterny s R.PZ. Na názvy dodávateľov v roku 2013 si spomenul iba svedok Mgr. W. J.. V rámci ústnych pojednávaní nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenia svedkov (napr. evidencia áut voziacich pohonné hmoty do areálu žalobcu). Svedkov, ktorí boli účastní pri vyčerpávaní pohonných hmôt nezaujímalo, od ktorej spoločnosti boli pohonné hmoty dodané, aby vedeli zodpovednému zamestnancovi žalobcu uviesť aj tento dôležitý údaj, pretože v danom zdaňovacom období bol aj iný dodávateľ nafty. Súčasný konateľ žalobcu Mgr. W. J., ktorý v kontrolovanom zdaňovacom období robil špeditéra, uviedol, že zo začiatku telefonoval s p. N., zástupcom spoločnosti dodávateľa, u ktorého on osobne alebo W. J. objednával naftu. Potom komunikoval s človekom, ktorého pán N. poveril komunikáciou s nimi a telefónne číslo dostal od pána N., ktorý vystupoval ako konateľ spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. V tomto smere správca dane poukázal na to, že meno pána N. nie je uvedené v úplnom výpise z obchodného registra spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. a ani vo výpise spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o.
29. Správca dane vykonal dňa 10. 03. 2016 ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. W. J., ktorý uviedol, že so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, nekontaktoval sa so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o., naďalej objednával od obchodného zástupcu spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ktorého priezvisko si nepamätá, spomína si len na meno V.. Po dodávke PHM prišla faktúra od spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., keďže spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. spolupracuje s DAKA TRADE s. r. o. a úhrada faktúry bola realizovaná v zmysle faktúry, kde bol uvedený účet dodávateľa. Konateľ žalobcu nevedel, kde bol tovar nakladaný, tovar vozili tie isté cisterny, ktoré chodili od spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., dodávateľ zabezpečil prevoz, nakládku aj vytankovanie motorovej nafty do bencoloru v areáli spoločnosti žalobcu. Nevedel sa vyjadriť k tomu na akých autách bola nafta do areálu vozená, pri vytankovaní bol prítomný za žalobcu syn konateľa, šofér nahlásil odobraté množstvo dodávateľovi a dodávateľ zaslal zálohovú faktúru poštou. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt (PHM), pretože tieto sa do týždňa spotrebovali. Keďže spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. nedodržiavala časový harmonogram a požadované množstvá, nie je už obchodným partnerom žalobcu.
30. V súvislosti s vyjadrením X. N. o pôvode tovaru správca dane požiadal českú finančnú správu žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii č. 283264/2016 zo dňa 16. 03. 2016 o preverenie dodávateľa pohonných hmôt VERAMI International Company s. r. o. V odpovedi česká finančná správca uviedla, že nebolo možné preveriť uvedené skutočnosti z dôvodu zmeny konateľa a prevodu obchodných podielov a na spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. bol vyhlásený konkurz a insolvenčný správca nemá k dispozícii žiadne doklady, písomnosti a ani účtovníctvo a súčasný konateľ B. X. oznámil, že mu žiadne doklady neboli odovzdané. Okrem toho oznámila, že spoločnosť sa zaoberala prepravou
PHM tuzemskou a medzinárodnou, mala k dispozícii niekoľko cisterien na prevoz PHM. Spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. v roku 2013 nedodávala PHM, ale uskutočňovala iba prepravu PHM, kde je ako príjemca uvedená spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., ako odosielateľ je uvedená spoločnosť PETROL a objednávateľom prepravy bola spoločnosť VERAMI SE. Takto boli uskutočnené prepravy v auguste a septembri 2013, doprava PHM bola fakturovaná spoločnosti VERAMI SE.
31. V zmysle uvedených skutočností správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 819811/2016 zo dňa 19. 05. 2016 na daňový subjekt PETROL D. D., Y. a v odpovedi slovinská finančná správa uviedla, že daňový subjekt PETROL D. D. nevystavil žiadnu faktúru pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a ani pre spoločnosť VERAMI s. r. o., a že tieto spoločnosti neboli ani príjemcami spotrebného tovaru. Daňový subjekt PETROL D. D. nepozná spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a nikdy s ňou nespolupracoval.
32. Ďalšou žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 826415/2016 zo dňa 19. 05. 2016 týkajúcej sa daňového subjektu VERAMI SE správca dane žiadal českú finančnú správu o preverenie obchodného vzťahu so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. V konečnej odpovedi bolo uvedené, že daňový subjekt VERAMI SE neposkytuje potrebnú súčinnosť, predvolal osobu oprávnenú konať za preverovaný daňový subjekt, avšak nikto sa bez ospravedlnenia nedostavil. Hlavným predmetom činnosti daňového subjektu v období roka 2013 bol nákup a predaj pohonných hmôt a výhradným dodávateľom bola slovinská spoločnosť PETROL Slovinská energetika družba, d. d. Y.. Miestom vykládky bol daňový sklad na Slovensku a prevádzkovateľom tohto skladu bola spoločnosť HH Springs s. r. o. Ďalším odoberateľom PHM bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a podľa priložených CMR listov, dodacích listov a nákladných listov boli PHM tomuto odoberateľovi vyskladnené v sklade spoločnosti HH Springs s. r. o. na Slovensku. Na CMR dokladoch, ktoré tvoria prílohu odpovede na MVI, je ako miesto vykládky uvedená R., ani v jednom prípade nie je miesto vykládky adresa sídla spoločnosti žalobcu. Išlo o zjednodušený postup pri dodaní tovaru formou trojstranného obchodu, kde daňový subjekt VERAMI SE bol prostrednou osobou a predmetom plnenia boli pohonné hmoty. Od 06. 12. 2016 spoločnosť VERAMI SE vlastní I. R., osoba rumunskej národnosti, členom dozornej rady je od toho istého dátumu X. I., osoba poľskej národnosti.
33. Na základe zistenej dôkaznej situácie nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dodaní tovaru deklarovaného spornými faktúrami spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o., keďže konateľ spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. X. N. v čase deklarovaných zdaniteľných plnení uviedol, že objednávky išli cez Čechov a tovar bol dovážaný zo M. z W. priamo k jeho zákazníkovi, t. j. žalobcovi, pretože spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. nemala žiadne priestory na uskladnenie pohonných hmôt. X. N. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 19. 02. 2016 uviedol, že dodávateľom pohonných hmôt bola spoločnosť VERAMI International Company s. r. o., ktorá podľa preverovania uskutočneného českou finančnou správou nebola dodávateľom pohonných hmôt pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., ale išlo o spoločnosť, ktorá sa zaoberala prepravou PHM. Správca dane tiež zistil, že prepravu pohonných hmôt z W. do R. vykonala spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. na základe objednávky spoločnosti VERAMI SE, Praha, a to s motorovými vozidlami s českými evidenčnými číslami, pričom tovar bol dodaný do daňového skladu na Slovensku. Na CMR dokladoch je ako miesto vykládky uvedená R. a nie adresa sídla žalobcu. V danom prípade žalobca a aj svedkovia tvrdili, že tovar bol dodávaný motorovými vozidlami s R. evidenčnými číslami, avšak žalobca, ale ani spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., k preprave tovaru žalobcovi nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili rozpory medzi tvrdeniami spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. a žalobcu a jednoznačne preukázali, že dodávateľom deklarovaného tovaru bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o.
34. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v konkrétnom zdaňovacom období august 2013 bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. jediným dodávateľom pohonných hmôt, bolo správcom dane z listiny označenej ako „Podklady k dani z pridanej hodnoty za august 2013" zistené, že dodávateľmi pohonných hmôt v zdaňovacom období august 2013 boli aj spoločnosť SHELL Slovakia s. r. o. a aj spoločnosť OMV Slovensko s. r. o.
35. Správny súd pre úplnosť k veci poznamenáva, že žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce skutočnosť, že tovar deklarovaný spornou faktúrou dodala spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. Takýmito dôkazmi nie sú bez ďalšieho predložené záznamy o prevádzke motorových vozidiel, kde sú evidované uskutočnené jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo podľa názoru žalobcu má byť dôkazom o tom, že pohonné hmoty od dodávateľa boli spotrebované.
Ani doklad o úhrade faktúry nie je takýmto dôkazom. Úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva odpočítať daň, ako to správne uvádza aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bolo povinnosťou žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane preukázať reálnosť deklarovaného nadobudnutia pohonných hmôt z faktúr vyhotovených spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. Hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane neznamená len mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov. Podľa názoru správneho súdu preverovanie materiálneho plnenia správcom dane nepreukázalo, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili žalobcom deklarovaným spôsobom. Len samotné faktúry nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované dodanie tovaru (motorovej nafty) bolo žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Výsledkom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že reálne dodanie fakturovaného tovaru práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetných faktúrach vystavených od dodávateľa DAKA TRADE s. r. o., nebolo vierohodne preukázané.
36. Základom rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného je zistenie, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia obchodného vzťahu medzi spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v zdaňovacom období august 2013, teda nebolo preukázané dodanie plnenia v zmysle faktúry č. 20134240, dátum dodania tovaru 09. 08. 2013 a z faktúry č. 20134265, dátum dodania tovaru 22. 08. 2013, v obidvoch prípadoch predmet plnenia nafta motorová. Žalobca v konaní nepreukázal, že plnenie deklarované predmetnými faktúrami bolo reálne uskutočnené a poskytnuté práve spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchod deklarovaný predmetnou faktúrou bol reálne uskutočnený tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytol práve ten dodávateľ, ktorý je uvedený na príslušnej faktúre, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa, t. j. spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 tohto zákona. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil, je i podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci.
37. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali existenciu tovaru (pohonných hmôt). Na základe vykonaného dokazovania však dôvodne konštatovali, že nebolo preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o., a teda nebola preukázaná dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe predložených faktúr. Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetných faktúrach nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly tohto dodávateľa vyhľadávať. Z § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Za týchto okolností bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúr č. 20134072, č. 20134095 a č. 20134146 inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo však žalobca v prejednávanej veci neurobil, nakoľko nepreukázal, že plnenie, za ktoré mu boli vystavené predmetné faktúry, bolo poskytnuté práve spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. ako vystaviteľom faktúry. Daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov (a to už v rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre jej odpočítanie. Pri preukazovaní je takisto významný aj charakter zdaniteľného plnenia.
38. Podľa názoru správneho súdu zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcich sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a na ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov. Aj keď overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo aj v tomto prípade. Bolo povinnosťou
žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri plnení, ktoré mu mala dodať spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. ako dodávateľ, preukázať nielen existenciu zdaniteľného plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci august 2013 na základe ním predložených dokladov (faktúr) správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávky nafty) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania okrem tejto faktúry, resp. dokladov o jej úhrade, nebol správcovi dane predložený dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že plnenie (PHM) bolo i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre. Preto ak nebolo preukázané dodanie plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcovi, nebolo povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, alebo o ňom vedel, príp. mal vedieť.
39. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 30. 07. 2018 určil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 5 773,65 eura tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 2 948,67 eura zvýšil na sumu 8 722,32 eura. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 07. 2018 potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
40. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo aj využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom ukrátený. Pokiaľ išlo o svedka Z. X., správca dane urobil všetky úkony, ktoré možno od neho požadovať z hľadiska zabezpečenia výsluchu svedka. Žiadosťou o predvedenie č. 101462715/2017 zo dňa 30. 06. 2017 žiadal Obvodné oddelenie policajného zboru W. o predvedenie Z. X. na deň 25. 07. 2017 od 13.00 hod. do 15.00 hod., o čom upovedomil aj žalobcu. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v I., odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru v W. v oznámení č. ORPZ-NM-OPP5-13-001/2017-PR zo dňa 25. 07. 2017 uviedlo, že na adrese trvalého bydliska na zvonenie nikto neotváral ani na opakované pokusy v rôznych časových intervaloch, neúspešný bol aj pokus o telefonické spojenie a ani na základe vykonanej previerky sa nepodarilo zistiť, kde by sa svedok mohol nachádzať, a preto ho nebolo možné predviesť. Žiadosťou o predvedenie č. 102351336/2017 zo dňa 09. 11. 2017 žiadal správca dane o predvedenie svedka Z. X. Obvodné oddelenie Policajného zboru Z. z miesta výkonu práce na deň 22. 11. 2017 od 11.00 hod. do 13.00 hod. a žalobcovi upovedomením o vypočutí svedka č. 102351476/2017 zo dňa 09. 11. 2017 oznámil uskutočnenie pojednávania so svedkom dňa 22. 11. 2017. Z úradného záznamu č. 102439267/2017 zo dňa 22. 11. 2017 vyplýva, že sa svedka nepodarilo predviesť, keďže sa na adrese zamestnávateľa, u ktorého by podľa údajov Sociálnej poisťovne mal byť zamestnaný, sa dňa 22. 11. 2017 nenachádzal. Predvolaním č. 102497691/2017 zo dňa 01. 12. 2017 predvolal svedka Z. X. na výsluch na deň 21. 12. 2017, na ktorý sa svedok nedostavil, čo vyplýva z úradného záznamu správcu dane zo dňa 22. 12. 2017 č. 102638370/2017. Následne na základe telefonického rozhovoru si dohodol správca dane so svedkom nový termín pojednávania na deň 18. 01. 2018 o 10.00 hod., čo vyplýva z úradného záznamu č. 100005515/2018 zo dňa 02. 01. 2018 a svedkovi zaslal predvolanie č. 100003470/2018 zo dňa 02. 01. 2018, o čom upovedomil aj žalobcu. Z dôvodu ospravedlnenia svedka telefonicky dňa 18. 01. 2018 správca dane stanovil nový termín pojednávania na deň 12. 02. 2018 o 10.00 hod., s čím svedok súhlasil a bolo mu zaslané opakované predvolanie zo dňa 18. 01. 2018. Z úradného záznamu č. 100343850/2018 zo dňa 12. 02. 2018 vyplýva, že sa svedok ospravedlnil pre zdravotné problémy, v dôsledku ktorých sa nemohol dostaviť na výsluch. Správca dane v tejto súvislosti uložil svedkovi, aby preukázal svoje tvrdenie predložením lekárskeho potvrdenia, k čomu svedok uviedol, že u lekára nebol. Správca dane predvolaním č. 100344352/2018 zo dňa 12. 02. 2018 opakovane predvolal svedka na pojednávanie na deň 01. 03. 2018 o 10.00 hod., o čom upovedomil aj žalobcu. Z úradného záznamu č. 100474929/2018 zo dňa 02. 03. 2018 vyplýva, že svedok sa bez ospravedlnenia na výsluch nedostavil. Žiadosťou o predvedenie č. 100495280/2018 zo dňa 06. 03. 2018 správca dane
žiadal Colný úrad stanica CÚ Trenčín - centrála, o predvedenie svedka dňa 05. 04. 2018 od 09.00 hod. do 11.00 hod. Z úradného záznamu č. 100666989/2018 zo dňa 05. 04. 2018 vyplýva, že na adrese uvedenej v žiadosti o predvedenie nikto neotváral, preto sa svedka predviesť nepodarilo, pričom správca dane po telefonickom rozhovore so svedkom, ktorý uviedol, že je momentálne v Bratislave a nemôže sa na pojednávanie dostaviť, rozhodol, že svedka Z. X. predvolá a zašle mu posledné predvolanie na deň 26. 04. 2018 o 10.00 hod. Svedok Z. X., ktorému bolo dňa 16. 04. 2018 doručené predvolanie č. 100667453/2018, sa na pojednávanie nedostavil a v telefonickom rozhovore dňa 26. 04. 2018 správcovi dane uviedol, že sa nemôže dostaviť, pričom bol vyzvaný na predloženie potvrdenia, že sa nemôže pojednávania zúčastniť zo závažných dôvodov, avšak uvedené nesplnil.
Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nevykonaní dôkazu dopytom na Národnú diaľničnú spoločnosť o zistenie pohybu vozidiel z R. do G.. V danom prípade totiž žalobca nepredložil žiadne doklady o preprave tovaru, prípadne iné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné identifikovať vozidlá, ktorými mala byť podľa tvrdenia žalobcu motorová nafta z R. do G. dovážaná.
41. Podľa názoru správneho súdu záver správcu dane a žalovaného, ktorí urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH v znení platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
42. Žalovaný svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci aj riadne odôvodnil. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06), nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Takisto po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH v znení neskorších predpisov a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
43. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
45. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.