Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cob-55-2022.pdf
PDF · 169.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/55/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v sporovej právnej veci žalobcu: D. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX B, XXX XX X., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Michalom Medviďom, advokátom, so sídlom I. XXXX/X, XXX XX Z. - mestská časť V. Z. proti žalovanej: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. apríla XX/X, XXX XX H. X. - E., zastúpenej zástupcom: PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, v spore o zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/56/2020-104 zo dňa 6. septembra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/56/2020-104 zo dňa 6. septembra 2021 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 50.000,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 30.000,- Eur od 6.12.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 1.2.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného 100 %; o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník prvoinštančného súdu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Na Okresnom súde Banská Bystrica sa začalo 25.9.2020 upomínacie konanie sp.zn. 41Up/49/2020. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Informácia na prevodnom príkaze uvádzala, respektíve identifikovala, na aký účel sa platba realizuje.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20. októbra 2020 platobný rozkaz sp.zn. 41Up/49/2020, proti ktorému bol podaný žalovanou odpor.
4. Na výzvu okresného súdu podľa § 167 ods. 3 CSP žalobca uviedol, že popiera tvrdenia žalovanej. Okresný súd vyzval žalovanú podľa § 167 ods. 4 CSP. Žalovaná sa nevyjadrila.
5. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 105 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej iba „Obchodný zákonník“, resp. „OBZ“) § 105a OBZ veta druhá, § 114 ods. 1 OBZ, § 115 ods. 2, 4, 5 OBZ, § 132 ods. 1 OBZ, § 261 OBZ ods. 6 OBZ, § 266 OBZ ods. 1, 2, 3, 4 OBZ, § 272 ods. 1 OBZ, § 365 ods. 1 OBZ, § 369 ods. 2 OBZ, § 40 Občianskeho zákonníka zák. č.
40/1964 Zb. (ďalej aj len „OZ“), § 451 ods. 1, 2 OZ, § 456 OZ, § 524 ods. 1, 2 OZ, § 544 ods. 1 OZ, okresný súd žalobe vyhovel.
6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na pojednávaní „vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania (strana 4 zápisnice z pojednávania 6.9.2021) podľa § 153 CSP a v súvislosti s tým už žiadne dôkazy navrhnuté žalovanou stranou k započítacej námietke vznesenej na pojednávaní nevykonal (výsluch žalovanej a zamestnancov na strane 6 zápisnice z pojednávania 6. 9. 2021).“
7. Okresný súd vykonal dokazovanie listinami v spise, ktoré strany navrhli do uplynutia lehôt podľa § 167 ods. 3 CSP (žalobcovi) a § 167 ods. 4 CSP (žalovanej), najmä výtlačkami detailného pohybu z účtu k úhradám 30.000 Eur dňa 5.12.2019 a 20.000 Eur dňa 31.1.2020, fotokópiou zápisnice valného zhromaždenia zo dňa 23.10.2019 obchodnej spoločnosti TOP GASTRO EU, s.r.o., fotokópiou návrhu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovanou, fotokópiou zmluvy označenej Zmluva o pristúpení záväzku medzi spoločnosťou FOOD FAKTORY s.r.o. a žalobcom uzavretej dňa 2.12.2019, kópiou „výzvy na plnenie“ zo dňa 28.4.2020 zástupcu žalobcu žalovanej, kópiou „odpovede na výzvu zo dňa 15.6.2020“ zo dňa 26.6.2020 zástupcu žalovanej adresovanej obchodnej spoločnosti FOOD FAKTORY s.r.o. a fotokópiou „odpovede na list“ zástupcu žalovanej zo dňa 22.5.2020 adresovanej žalovanému, fotokópiou Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou FOOD FAKTORY s.r.o. - postupcom a žalobcom - postupníkom uzavretou dňa 14.4.2021, lustráciou v registri obyvateľov strán sporu.
8. Predmetom sporu je zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovanou žalobcovi. Žalobca tvrdil, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej vzniklo prijatím plnenia 50.000 Eur (30.000 Eur 5.12.2019 a 20.000 Eur dňa 31.1.2020) titulom preddavku časti ceny za prevod obchodného podielu žalovanej na žalobcu s tým, že zmluva o prevode obchodného podielu nebola uzavretá. Žalovaná nepoprela, že prijala plnenie 50.000 Eur.
9. Medzi stranami bolo sporné, či došlo k uzavretiu resp. podpísaniu zmluvy o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti TOP GASTRO EU, s.r.o., so sídlom 4. apríla 97/6, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 47 618 078, ktorou mala žalovaná previesť svoj obchodný podiel na žalobcu po zaplatení ceny obchodného podielu 90.000 Eur v štyroch splátkach (30.10.2019 - 30.000 Eur, 30.11.2019 - 20.000 Eur, 31.12.2019 - 20.000 Eur, 31.1.2020 - 20.000 Eur). Žalobca tvrdil, že zmluva o prevode obchodného podielu nebola uzavretá. Žalovaná tvrdila uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobca predložil okresnému súdu návrh zmluvy o prevode obchodného podielu a zápisnicu z rokovania Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti TOP GASTRO EU, s.r.o. zo dňa 23.10.2019. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení nepredložila okresnému súdu zmluvu o prevode obchodného podielu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou v písomnej forme, podpísanú žalobcom a žalovanou s osvedčenými podpismi. „Iba tak by uniesla dôkazné bremeno tvrdenia o platne uzavretej zmluve o prevode obchodného podielu. Pokiaľ zmluva o prevode obchodného podielu nie je uzavretá v písomnej forme a podpisy zmluvných strán nie sú overené, je takáto zmluva neplatná.“
10. Z obsahu zápisnice z rokovania valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti TOP GASTRO EU, s.r.o., so sídlom 4. apríla 97/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 618 078, bolo zistené, že sa valné zhromaždenie konalo dňa 23.10.2019 o 14.00 hod. v sídle spoločnosti. Valného zhromaždenia sa zúčastnila jediná spoločníčka a konateľka Q. prizvaný bol žalobca F.. P. W., H., následne zvolený za zapisovateľa. V uznesení č. 3 sa uvádza, že valné zhromaždenie súhlasí podľa § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka s prevodom celého obchodného podielu doterajšieho spoločníka Q. Z., ktorému zodpovedá peňažný vklad spoločníka do základného imania spoločnosti vo výške 5.000 Eur (100 % základného imania spoločnosti) na nového spoločníka F.. P. W., H.. V texte zápisnice (pod uznesením č. 3 a údajmi o hlasovaní) sa ďalej uvádza, že prevodca a nadobúdateľ sa dohodli, že účinky Zmluvy o prevode obchodného podielu nastanú až zaplatením celej kúpnej ceny za prevádzaný obchodný podiel a následne bude spoločnosti v zastúpení doterajšieho spoločníka v spoločnosti, doručená Zmluva o prevode obchodného podielu, ktorú po prijatí uvedeného Uznesenia č. 3 uzavreli prevodca Q. Z. a nadobúdateľ F.. P. W., H.. Prevodca a nadobúdateľ sa súčasne v Zmluve o prevode obchodného podielu dohodli, že prevodca je oprávnený požadovať od nadobúdateľa zaplatenie zmluvnej pokuty až do výšky dohodnutej kúpnej ceny za porušenie povinnosti nadobúdateľa obchodného podielu, zaplatiť riadne a včas akúkoľvek a každú splátku kúpnej ceny a celú kúpnu cenu obchodného podielu, ktorej dojednania svojimi podpismi na tejto zápisnici zmluvné strany súčasne potvrdzujú. Zmluvná pokuta je
splatná na výzvu. Uznesením č. 4 bol schválený Dodatok č. 2 k zakladateľskej listine spoločnosti, ktorá sa mení a dopĺňa v časti spoločníka: F. nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX X.; sídlo: S. XXXX/ X, XXX XX X.. V texte zápisnice (pod uznesením č. 4 a údajmi o hlasovaní) sa ďalej uvádza, že VZ poveruje konateľa spoločnosti, aby po prijatí rozhodnutia o zmene spoločenskej zmluvy uznesením č. 4 a po splnení všetkých ostatných podmienok potrebných na zápis do obchodného registra podal až po nadobudnutí účinkov Zmluvy o prevode obchodného podielu, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina. Konateľ je povinný po prijatí uvedenej zmeny spoločenskej zmluvy Uznesením č. 5 vyhotoviť bez zbytočného odkladu úplné znenie spoločenskej zmluvy, za ktorého úplnosť a správnosť zodpovedá, a toto znenie predložiť obchodnému registru. Návrh Zmluvy o prevode obchodného podielu nebol/nie je súčasťou zápisnice z rokovania valného zhromaždenia a ani jeho prílohou. Zápisnica z valného zhromaždenia na žiadnu prílohu neodkazuje. Zápisnica o valnom zhromaždení nenahrádza zmluvu o prevode obchodného podielu, zápisnica len odkazuje na zmluvu o prevode obchodného podielu (ktorej platné uzavretie žalovaná nepreukázala, podrobnejšie ods. 10. odôvodnenia rozsudku). Uznesenia valného zhromaždenia nie sú právne úkony (napr. I. ÚS 792/2014 zo 17. decembra 2014). Zápisnica z rokovania valného zhromaždenia zachytáva priebeh valného zhromaždenia. Zápisnica z valného zhromaždenia nie je zmluvou o prevode obchodného podielu a ani ju neobsahuje. Zo zápisnice z valného zhromaždenia jednoznačne vyplýva, že zmluva o prevode obchodného podielu „bude doručená“ spoločnosti (po nadobudnutí účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú uzavreli žalobca a žalovaná). Zmluva o prevode obchodného podielu nebola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ani žalovaná návrh zmluvy o prevode obchodného podielu nepodpísali. Aplikáciou ustanovení o výklade prejavov vôle (§ 266 OBZ) účastníkov právnych úkonov, súd môže iba vykladať prejav vôle, ale nemôže ho vytvárať za účastníkov (tam, kde prejav absentuje). Súd môže nahrádzať prejavy vôle, iba ak mu to zákon umožňuje (napríklad pri zmluve o budúcej zmluve). „Žalovaná tvrdí, že žalobca začal prevádzkovať prevádzku spoločnosti TOP GASTRO EU, s.r.o., ale ani prípadné prevádzkovanie nepreukazuje uzavretie platnej zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalovaná nepreukázala tvrdené uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu (predložením písomne uzavretej zmluvy s osvedčenými podpismi zmluvných strán) a neuniesla tak dôkazné bremeno jej obrany v spore.“
11. Žalovaná tvrdila, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s jej nárokom na zmluvnú pokutu (písomné výzvy žalovanej žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalovanej z 28.4.2020 a 22.5.2020). V texte zápisnice z rokovania valného zhromaždenia (bližšie v ods. 11. odôvodnenia rozsudku) sa uvádza, že prevodca a nadobúdateľ sa súčasne v zmluve o prevode obchodného podielu dohodli, že prevodca je oprávnený požadovať od nadobúdateľa zaplatenie zmluvnej pokuty až do výšky dohodnutej kúpnej ceny za porušenie povinnosti nadobúdateľa obchodného podielu, zaplatiť riadne a včas akúkoľvek a každú splátku kúpnej ceny a celú kúpnu cenu obchodného podielu, ktorej dojednania svojimi podpismi na tejto zápisnici zmluvné strany súčasne potvrdzujú. Zmluvná pokuta je splatná na výzvu. Okresný súd mal preukázané, že k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi stranami sporu nedošlo. Text zápisnice z uznesenia o valnom zhromaždení odkazuje na zmluvu o prevode obchodného podielu, v ktorej malo byť upravené právo prevodcu na zmluvnú pokutu. Keďže takáto zmluva nebola medzi stranami uzavretá, nemohla byť v neexistujúcej zmluve dohodnutá ani zmluvná pokuta. Iba v návrhu zmluvy o prevode obchodného podielu bola uvedená cena nadobúdacieho podielu v úhrnnej výške 90.000 Eur so špecifikáciou splátok (časť II), ale v samotnej zápisnici valného zhromaždenia výška ceny obchodného podielu uvedená nie je, nie sú uvedené ani splátky kúpnej ceny obchodného podielu. Teda nie je uvedená výška zmluvnej pokuty a ani spôsob jej určenia (§ 544 ods. 2 OBZ). Nárok na zmluvnú pokutu vzniká iba porušením zmluvnej povinnosti. Žalovaná nepreukázala porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, lebo nepreukázala ani uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej porušením mal nárok na zmluvnú pokutu vzniknúť. Nič na tom nemení, že zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia podpísala žalovaná (jediná spoločníčka) a žalobca (zapisovateľ na valnom zhromaždení).
12. Na pojednávaní žalovaný uplatnil proti žalobcovi, v rámci ústneho prednesu po otvorení pojednávania, pohľadávku na započítanie vo výške 37.113,12 Eur, ktorú vyčíslenú predložil okresnému súdu na hlavičkovom papieri zástupcu žalovanej „VYČÍSLENIE. „Na základe dohody posielam vyčíslenie škody spôsobenej F.:“ „(Nároky na započítanie žalovaná špecifikovala nasledovne: za december 2019, tržby bez 20.028,46 EUR, faktúry bez DPH 7.970,92 EUR, bločky bez DPH 988,67 EUR, mzdy 2.823,34 EUR; 01/ponechanie si zisku za december 2019 vo výške 8.245,53 EUR; 02/ ponechanie si zisku za prvý kvartál za január, február, marec 2000 vo výške 6.323 EUR; 03/klient musel zaplatiť nezaplatené
pohľadávky z vlastných zdrojov, odvody za január 1.418,44 EUR, odvody za február 837,66 EUR, odvody za marec 433,50 EUR, DPH január 2588,86 EUR, DPH február 954,50 EUR, energie január 1.350,77 EUR, nájom február 2695,36 EUR, marketing február 1.036,51 EUR, energie február 1.344,50 EUR, nájom marec 2.695,36 EUR, marketing marec 1.036,51 EUR, energie marec 728,34 EUR, nájom apríl 1.347,67 EUR, marketing apríl 980,22 EUR, energie apríl 240,79 EUR, výplaty február a marec 2.855,50 EUR, spolu 37.113,12 EUR).“
13. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v rámci prednesu zástupca žalovanej uviedol, že predpokladal predbežné prejednanie sporu a podľa toho, ako súd posúdi nárok žalobcu z dôvodu právnej istoty, uplatňuje pohľadávku žalovanej 37.113,12 Eur na započítanie. Podľa § 147 ods. 2 CSP súd posudzuje uplatnenie pohľadávky na započítanie, ak žalovaný navrhuje menej, než si uplatnil žalobca ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Prostriedkom procesnej obrany sú aj hmotnoprávne námietky a návrhy na vykonanie dôkazov (§ 149 CSP v spojení s § 152 CSP). Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Po prednese zástupcov strán sporu na pojednávaní sudkyňa vyhlásila sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP, čo znamená, že na prostriedok procesnej obrany (hmotnoprávna námietka žalovaného a návrhy na vykonanie dokazovania na preukázanie pohľadávky uplatnenej na započítanie), ktorú žalovaná strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd v súlade s Civilným sporovým poriadkom vyzýval strany sporu po podaní odporu proti platobnému rozkazu podľa § 167 ods. 3, 4 CSP. Uznesením zo dňa 26. apríla 2021 sp.zn. 9Cb/56/2020 doručeným zástupcovi žalovanej 5.5.2021 súd vyzval žalovanú, aby sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu, uviedla ďalšie skutočnosti, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené dôkazy nemusí súd prihliadnuť. Vyjadrenie žalobcu bolo zástupcovi žalovanej aj s prílohami doručené spolu s uznesením (5.5.2021). Započítacia námietka je prostriedok procesnej obrany žalovaného (§ 147, § 149, § 152 CSP). Súd využil právo neprihliadať na prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaná nepredložila včas, keďže rozhodovanie o započítacej námietke by si vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Zástupca žalovanej spojil započítaciu námietku s návrhmi na dokazovanie na preukázanie oprávnenosti nárokov žalovanej voči žalobcovi. Žalovaná nevyužila právo na podľa § 167 ods. 4 CSP. Kompenzačná námietka žalovaného predstavuje započítanie vzájomnej pohľadávky žalovaného proti pohľadávke žalobcu počas konania pred súdom. Musí ísť o takú pohľadávku, ktorú je možné jednostranne započítať proti žalovanej pohľadávke žalobcu podľa hmotného práva (§ 580-581 OZ, § 358-363 OBZ). Súd posudzuje kompenzačnú námietku aj podľa predpisov hmotného práva. Žalovaná podala kompenzačnú námietku na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného zástupcu pre prípad, že by sa okresný súd nestotožnil s obranou žalovanej, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním so zmluvnou pokutou (eventuálne). Kompenzačná námietka je hmotnoprávna námietka (§ 152 CSP), ktorá je v systematike zákona (CSP) zaradená medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149, § 147 ods. 2 CSP). Hmotnoprávny úkon je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči strane sporu okamihom, keď sa o ňom dozvie. Započítanie je účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu. Pokiaľ je na započítanie určená pohľadávka žalovaného, ktorá je nižšia ako pohľadávky žalobcu (žalovaná pohľadávka), ide o započítaciu námietku. Ak súd žalobe vyhovie a súčasne na kompenzačnú námietku neprihliadne (prostriedok procesnej obrany) uvedie to v odôvodnení rozhodnutia (nie vo výrokovej časti rozsudku). Aj uplatnenie hmotnoprávnej námietky podlieha sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP). Na podanie, ktorým strana sporu uplatní hmotnoprávnu námietku sa vzťahujú obdobné obsahové požiadavky ako na žalobu. Hmotnoprávna námietka musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností (skutkovými tvrdeniami). Žalovaná musí minimálne označiť pohľadávku, s ktorou započítava pohľadávku žalobcu, aby takýto právny úkon spĺňal požiadavku určitosti z hľadiska hmotného práva (§ 37 ods. 1 OBZ). Nestačí však len označiť započítavanú pohľadávku, je potrebné uviesť o nej skutkové tvrdenia v takom rozsahu, ako by táto pohľadávka bola samostatným predmetom sporu. Bremeno tvrdenia o pohľadávke určenej na započítanie je bremenom žalovanej strany a je rovnaké ako bremeno tvrdenia o žalovanej pohľadávke. Ak podanie, ktorého obsahom je hmotnoprávna námietka, neuvádza skutkové tvrdenia v takom rozsahu, aby súd mohol námietku vecne prejednať, je na mieste postup podľa § 128 CSP (súd vyzýva na opravu a doplnenie podania s tým, že ak by nebolo v lehote doplnené alebo opravené na podanie neprihliadne). Vyššie uvedené sú ďalšie úkony, ktoré by vyžadovalo prejednanie (rozhodovanie) námietky žalovanej, ktorá je len vyčíslená. Zo samotného vyčíslenia predloženého zástupcom žalovanej na pojednávaní
vyplýva len, z čoho pozostáva suma 37.113,12 Eur. Podľa označenia má ísť o vyčíslenie škody bez uvedenia akýchkoľvek ďalších skutkových tvrdení (vo vzťahu ku škode tvrdenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu o 1/ porušení povinnosti, 2/ vzniku škody, 3/ príčinnej súvislosť medzi 1/a 2/). Zo vznesenej kompenzačnej námietky (tak ako bola podaná) nie je možné odlíšiť, či škoda vznikla (resp. pohľadávka patrí) spoločnosti TOP GASTRO EU, s.r.o. alebo žalovanej (fyzickej osobe). Žalovaná vo vyčíslení špecifikovala len časť pohľadávok v bode 03/, ako pohľadávky, ktoré mala zaplatiť z vlastných zdrojov. Preto nie je jednoznačná ani aktívna vecná legitimácia žalovanej vo vzťahu k celej započítacej námietke. Rozhodovanie o započítacej námietke by bolo zložitejšie a trvalo by dlhšie ako o samotnom žalovanom nároku, pričom žalovanej nič nebránilo, aby si svoju pohľadávku uplatnila riadne a včas kompenzačnou námietkou tak, aby o nej mohlo byť rozhodnuté hoci aj na prvom pojednávaní. Prípadne, aby vznesenie kompenzačnej námietky nebolo dôvodom na odročenie pojednávania. Tým, že kompenzačná námietka bola vznesená po uplynutí lehôt vyplývajúcich z právneho predpisu (CSP, najmä § 167 CSP) sa žalovaná vystavila riziku, že okresný súd na kompenzačnú námietku nebude prihliadať. Okresný súd vzhľadom na okolnosti vyššie uvedené neprihliadol na procesnú obranu žalovanej.
14. Okresný súd uviedol, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, preto súd žalobe celkom vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 OZ - plnenie bez právneho dôvodu, keďže žalobca poskytol žalovanej peňažné plnenie pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu (vopred časť ceny za obchodný podiel) spolu s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania podľa § 261 ods. 6, § 365 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 OBZ, § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorých žalovaná výška 5 % ročne neprevyšuje sadzbu určenú vyššie uvedeným právnymi predpismi. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná proti výroku I. a výroku II. v rozsudku z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Medzi žalobcom a žalovanou ako jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TOP GASTRO EU, s.r.o., so sídlom 4. apríla 97/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 618 078, Obchodný register Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka č. 61580/L (ďalej len „spoločnosť“) došlo dňa 23.10.2019 na valnom zhromaždení spoločnosti v sídle spoločnosti k rokovaniu o prevode obchodného podielu z doterajšieho spoločníka - žalovanej na nového spoločníka F. - žalobcu. Zápisnica z valného zhromaždenia bola podpísaná jediným spoločníkom ako aj novým spoločníkom, ktorý zapisoval celý priebeh valného zhromaždenia. Strany sporu sa dohodli na kúpnej cene za obchodný „podiel vo výške 90 000,- eur, ktorá bude splatená v nasledovných splátkach: 1. splátka vo výške 30 000,-€ splatná najneskôr do dňa 30.10.2019 2. splátka vo výške 20 000,-€ splatná najneskôr do dňa 30.11.2019 3. splátka vo výške 20 000,-€ splatná najneskôr do dňa 30.12.2019 4. splátka vo výške 20 000,-€ splatná najneskôr do dňa 30.01.2020“ Dôkazom toho, že žalobca mal v úmysle nadobudnúť vlastnícky podiel sú vykonané transakcie žalobcu na účet žalovanej a to konkrétne prvých dvoch splátok vo výške 30 000,- Eur a 20 000,- Eur t.j. v celkovej výške 50.000,- Eur. Medzi prevodcom (pozn. žalovanou) a nadobúdateľom (pozn. žalobca) bola dohodnutá odkladacia podmienka, t.j. účinky prevodu obchodného podielu mali/majú nastať až po tom, ako bude zaplatená celá kúpna cena za prevod obchodného podielu. Podstatné je aj to, že sám žalobca od dohody obsiahnutej v zápisnici z valného zhromaždenia (previesť obchodný podiel zo žalovanej na žalobcu pozn. žalovanej) začal v spoločnosti prevádzkovať reštauráciu rýchleho občerstvenia, Dokonca žalobca nielen, že prevádzkoval prevádzku spoločnosti ale dokonca vyberal aj dennú tržbu z kasy, preto sa žalobca sa bezdôvodne obohatil o vyberané denné tržby. Všetky dohody (obsiahnuté predovšetkým v zápisnici z valného zhromaždenia) možno považovať za platné. Žalobca prevádzkoval podnik, ktorý bol predmetom prevodu obchodného podielu, vyberal tržbu, ponechával dennú držbu, ponechával si zisk, správal sa ako majiteľ spoločnosti a pod. „V prípade, ak považoval tieto dohody za neplatné, resp. za nulitné, zo strany žalobcu by teda dochádzalo k nezákonnému vyberaniu dennej držby z kasy prevádzky (čo potvrdia aj zamestnanci spoločnosti) a jej následne ponechanie, taktiež si ponechával zisk spoločnosti, čo dokonca zakladá aj trestnú zodpovednosť žalobcu, keďže si prisvojil cudziu vec, ktorá mu nepatrila.“ Odvolateľka uviedla, že je tu dokonca podozrenie zo spáchania trestných činov, a to podľa § 213 Sprenevera, § 221 Podvod a § 215 Neoprávnené používanie cudzej veci Trestného zákona, kde takéto konanie bude preverované OČTK a navrhla odvolaciemu súdu, aby podľa § 365 ods. 1 písm.
e), f), g) a h) CSP napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
16. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s odvolaním žalovanej nesúhlasil a odvolaciu argumentáciu žalovanej považoval za neopodstatnenú v celom rozsahu. Jej odvolanie považoval za značne nezrozumiteľné a nejasné. Odvoláva sa na bližšie nešpecifikované nároky, ktoré mali vyplynúť aj z údajnej trestnej činnosti. Žalobca popiera takéto tvrdenia v celom rozsahu a udáva, že žiadny podnik žalovanej neprevádzkoval. Priznaný nárok súdom prvého stupňa spočíva v tom, že žalovaná má vydať preddavok, ktorý poskytol žalobca žalovanej pred uzavretím zmluvy, ale k uzavretiu zmluvy nedošlo. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov správne rozhodol a domáhal sa, aby odvolací súd odvolanie zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
17. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá nesúhlasila s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovanej že „odvolaciu argumentáciu žalovanej považujem za neopodstatnenú v celom rozsahu. Jej odvolanie opovažujeme za značne nezrozumiteľné a nejasné“, pretože mala za to, že argumentácia žalovanej obsiahnutá v podanom odvolaní je explicitná a zrozumiteľná. Žalovaná v odvolaní jasné uvádza podstatné skutočnosti. Popierala tvrdenie žalobcu, že sa odvoláva na bližšie nešpecifikované nároky, ktoré mali vyplynúť aj z údajnej trestnej činnosti. Žalobca taktiež dementuje tvrdenie, že prevádzkoval reštauráciu rýchleho občerstvenia, podľa žalovanej však bolo jasne preukázané, že žalobca okrem prevádzkovania reštaurácie rýchleho občerstvenia vyberal aj dennú tržbu z kasy, preto je dôvodné podozrenie, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovanej o výšku denne vyberaných tržieb. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním žalobcu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov rozhodol správne. Okresný súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a taktiež na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a najmä napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň zdôraznila odvolateľka, že sa pridržiava všetkých ústnych ako aj písomných prednesoch uskutočnených v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Cb/56/2020, navrhla odvolaciemu súdu, aby podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Cb/56/2020 zo dňa 06.09.2021, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovanej podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/55/2022-156 zo dňa 11.11.2022, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, a to i na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaná vymedzila v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci samej podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na zodpovedajúce odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
23. Krajský súd vzhľadom k odvolaniu poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovanej v tejto veci vyjadrené v podanom odvolaní. Pokiaľ odvolateľka nevykvalifikovala iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovanej. Ak boli súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľka nerozporovala, tak tieto sa zákonite bez ďalšieho nemohli stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu nebol zákonný priestor, ak v zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) § 379 CSP.
24. Krajský súd za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP konštatuje, že podľa podaného odvolania žalovaným bol napádaný rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
25. Primárne odvolací súd uvádza, že po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích dôvodov žalovanej sa stotožnil so skutkovým aj právnym stavom, tak ako boli ustálené okresným súdom cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. V podrobnostiach odkazuje na napadnutý rozsudok okresného súdu, ako už uviedol vyššie, avšak na dotvrdenie správnosti prijatých záverov okresným súdom považuje za podstatné zodpovedať na niektoré odvolacie otázky položené žalovanou, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevanciu vo vzťahu k posudzovaniu správnosti prijatých záverov okresným súdom.
26. Podľa § 220 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.
27. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.
28. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok okresného súdu splnil atribúty stanovené v § 220 CSP.
29. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania procesných predpisov bolo dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu je potrebné uviesť to, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok ako i relevanciu obrany žalovanej.
30. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi a ani žalovanej ako sporovým stranám možnosť aktívnej účasti a právo na označenie navrhovaných dôkazov bolo tak žalobcom ako i žalovanou zrealizované. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane (§ 185 ods. 1 CSP). Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania okresným súdom podľa odvolacieho súdu nedošlo.
31. Z obsahu podaného odvolania je možné prijať záver, že žalovaná okrem iného namietala i nesprávny procesný postup. Odvolací súd preto vychádzal i zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia zo dňa 28.2.2019, sp.zn. 2Cdo/225/2018, v zmysle ktorého „...Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.“ Odvolací súd, vychádzajúc primerane a podporne a v intenciách predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu, po vykonaní odvolacieho prieskumu nemohol konštatovať, že by zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, resp. porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
32. Na zdôraznenie vyššie uvedenej argumentácie a vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že okresný súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, krajský súd upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ OSP (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu § 420 CSP) nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby
všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 22/2017 z 19. decembra 2017).
33. Odvolací súd k vyššie uvedenému zvýrazňuje, že o porušení práva na spravodlivý proces je možné hovoriť len v takom prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane uskutočniť jej patriace procesné úkony, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje porušenie jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 69/2017). V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že žalovanej neboli porušené jej patriace procesné práva, čím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalovaná nebola vylúčená z výkonu žiadneho práva, ktoré jej priznáva procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok.
34. Podľa záverov okresného súdu, ale i podľa zistení odvolacieho súdu, medzi stranami bolo sporné, či došlo k uzavretiu resp. podpísaniu zmluvy o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti TOP GASTRO EU, s.r.o., so sídlom 4. apríla 97/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 618 078, ktorou mala žalovaná previesť svoj obchodný podiel na žalobcu po zaplatení ceny obchodného podielu 90.000 Eur v štyroch splátkach (30.10.2019 - 30.000 Eur, 30.11.2019 - 20.000 Eur, 31.12.2019 - 20.000 Eur, 31.1.2020
- 20.000 Eur). Žalobca tvrdil, že zmluva o prevode obchodného podielu nebola uzavretá. Žalovaná tvrdila uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobca predložil okresnému súdu návrh zmluvy o prevode obchodného podielu a zápisnicu z rokovania Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti TOP GASTRO EU, s.r.o. zo dňa 23.10.2019. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení nepredložila súdu zmluvu o prevode obchodného podielu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou v písomnej forme, podpísanú žalobcom a žalovanou s osvedčenými podpismi. Iba tak by uniesla dôkazné bremeno tvrdenia o platne uzavretej zmluve o prevode obchodného podielu. Pokiaľ zmluva o prevode obchodného podielu nie je uzavretá v písomnej forme a podpisy zmluvných strán nie sú overené, je takáto zmluva neplatná. Keďže takáto zmluva nebola medzi stranami uzavretá, nemohla byť v neexistujúcej zmluve dohodnutá ani zmluvná pokuta. Iba v návrhu zmluvy o prevode obchodného podielu bola uvedená cena nadobúdacieho podielu v úhrnnej výške 90.000 Eur so špecifikáciou splátok (časť II), ale v samotnej zápisnici z valného zhromaždenia výška ceny obchodného podielu uvedená nie je, nie sú uvedené ani splátky kúpnej ceny obchodného podielu, a teda nie je tam uvedená výška zmluvnej pokuty a ani spôsob jej určenia (§ 544 ods. 2 OBZ).
35. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovanej pripomína, že „Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 6/2010 z 22.10.2010).
36. Podľa § 115 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
37. Odvolací súd uvádza, že Zmluva o prevode obchodného podielu je dvojstranný právny úkon medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorým prichádza k zmene v osobe spoločníka (spoločníkov) obchodnej spoločnosti z dôvodu prevodu obchodného podielu. Prevodom dochádza k zániku účasti pôvodného spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý prevádza svoj obchodný podiel. Prevod obchodného podielu môže byť odplatný alebo bezodplatný. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu. Zmluva o prevode obchodného podielu musí obsahovať jednoznačné určenie prevodcu a nadobúdateľa a jasné a zrozumiteľné určenie obchodného podielu, ktorý sa prevádza. V prípade odplatného prevodu obchodného podielu je potrebné určiť výšku odplaty. Podpisy prevodcu i nadobúdateľa musia byť úradne osvedčené. činky prevodu obchodného podielu nastávajú voči spoločnosti najskôr odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti alebo podľa neskôr stanovenej účinnosti určenej v zmluve. Účinky však nenastanú skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje. Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastávajú zápisom do obchodného registra.
38. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu okresný súd uviedol, že „Predmetom sporu je zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovanou žalobcovi. Žalobca tvrdil, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej vzniklo prijatím plnenia 50.000 EUR (30.000 EUR 5. 12. 2019 a 20.000 EUR dňa 31. 1. 2020) titulom preddavku časti ceny za prevod obchodného podielu žalovanej na žalobcu s tým, že zmluva o prevode obchodného podielu nebola uzavretá. Žalovaná nepoprela, že prijala plnenie 50.000 EUR.“ Za skutkovej situácie, že žalovaná nepreukázala uzatvorenie písomnej zmluvy o prevode
obchodného podielu a tiež nebolo sporným, že prijala plnenie 50.000 Eur, tak ako tvrdil žalobca v žalobe, potom nebol vytvorený dostatočný priestor na základe odvolacej argumentácie žalovanej na odklon od záverov okresného súdu, ktorý žalobe celkom vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 OZ - plnenie bez právneho dôvodu, keďže žalobca poskytol žalovanej peňažné plnenie pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu (vopred časť ceny za obchodný podiel). Príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania podľa § 261 ods. 6, § 365 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 OBZ, § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorých žalovaná výška 5% ročne neprevyšuje sadzbu určenú vyššie uvedeným právnymi predpismi. Na uvedený záver okresného a následne odvolacieho súdu zostala bez vplyvu argumentácia žalovanej v odvolaní „že žalobca prevádzkoval podnik, ktorý bol predmetom prevodu obchodného podielu, vyberal tržbu, ponechával dennú držbu, ponechával si zisk, správal sa ako majiteľ spoločnosti a pod. V prípade ak považoval tieto dohody za neplatné, resp. za nulitné, zo strany žalobcu by teda dochádzalo k nezákonnému vyberaniu dennej držby z kasy prevádzky (čo potvrdia aj zamestnanci spoločnosti) a jej následne ponechanie, taktiež si ponechával zisk spoločnosti, čo dokonca zakladá aj trestnú zodpovednosť žalobcu, keďže si prisvojil cudziu vec, ktorá mu nepatrila. S poukazom na uvedenú argumentáciu žalobcu máme za to, že je tu dokonca podozrenie zo spáchania trestných činov, a to podľa § 213 Sprenevera, § 221 Podvod a § 215 Neoprávnené používanie cudzej veci Trestného zákona, kde takéto konanie bude preverované OČTK.“, ktorá zostala len vo všeobecnej rovine. Takisto tvrdenie žalovanej, že „bola dohodnutá odkladacia podmienka t.j. účinky prevodu obchodného podielu mali/majú nastať až po tom ako bude zaplatená celá kúpna cena za prevod obchodného podielu“, zostalo bez vplyvu na závery okresného súdu, keďže účinky prevodu obchodného podielu boli predsa viazané na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej uzatvorenie v písomnej forme žalovaná nepreukázala v relevantnom štádiu konania.
39. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 ústavy), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 37/2012).
40. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
41. Po oboznámení sa s priebehom celého konania pred súdom prvej inštancie, ako i prijatiu záveru okresného súdu nie je namieste konštatovanie o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (arbitrárneho) rozhodnutia vo veci samej. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z
čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Po oboznámení sa s priebehom celého konania, z neho vyvodených skutkových a právnych záverov, ktoré sa nezhodovali s právnym názorom predkladaným súdu žalovanou, tak to nie je možné v danom prípade považovať za nepredvídateľný postup, ktorého výsledkom by bolo prekvapivé súdne rozhodnutie.
42. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde ani o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolatelia nestotožnili. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľov s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.
43. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
44. Podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie v podrobnostiach sa opäť odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.
45. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pokiaľ odvolaním žalovanej neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.