Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v sporovej právnej veci žalobcu: StavBerEU-SK Bau und Montage s.r.o., so sídlom 191, 094 15 Zámutov, IČO: 50 701 134, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX X., proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX X., podnikajúci pod obchodným menom: F. O., s miestom podnikania X. XX, XXX XX X., IČO: 48 240 745, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, v konaní o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -83 zo dňa 21. januára 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -83 zo dňa 21. januára 2022 v napadnutých výrokoch, ktorými uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000,- Eur od 29.08.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -83 zo dňa 21. januára 2022 v napadnutom výroku, ktorým žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000,- Eur od 01.07.2021 do 28.08.2021 zamietol, o d m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000,- Eur od 29.08.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000,- Eur od 01.07.2021 do 28.08.2021 zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca s právnym zástupcom a právny zástupca žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný. Okresný súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a prečítaním listín tvoriacich spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako poskytovateľ uzavreli Zmluvu č. , predmetom ktorej boli prípravné

práce k realizácii stavby a rôzne projekty v Nemecku, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.03.2021 do 31.12.2021 (ďalej aj len „Zmluva“, č.l. 5 spisu).

3. S poukazom na 13/1991 Zb. (ďalej len „“), , a a výsledky vykonaného dokazovania, okresný súd žalobe vyhovel. Bolo nepochybné, že strany konania uzavreli Zmluvu, v ktorej uviedli, že je spracovaná podľa , pričom je nesporné, že žalovaný sa zaviazal vykonať práce a rôzne projekty v Nemecku pre žalobcu, na základe čoho žalobca sa zaviazal mu zaplatiť cenu 15 Eur bez DPH/hod. Okresný súd posúdil, že medzi stranami platne vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje .

4. Okresný súd konštatoval, že žalobca trval na tom, že žalovaný porušil svoju povinnosť, nakoľko svojvoľne opustil miesto výkonu prác bez súhlasu žalobcu a už sa na výkon prác nevrátil. „Žalovaný dňa 22.03.2021 odišiel z miesta výkonu prác, pričom telefonicky kontaktoval žalobcu, že odchádza preč, pretože v ten deň skončil aj jeho kamarát D.C., ktorý bol vyhodený pre alkohol. Poukázal na to, že D.C. so žalovaným prišli spolu vykonávať práce na aute D.C., ktoré riadil žalovaný, preto ho musel aj odviezť. Žalovaný však nedal žiadnu výpoveď, pri odchode nespomínal ani zdravotné problémy. Až následne predložil potvrdenie o PN, ktorá bola vystavená až po jeho odchode. Žalobca poukázal na to, že predsa ak by žalovaný mal skutočne zdravotné problémy dňa 22.03.2021, mohol sa dať ošetriť priamo v Nemecku. Uvedené potvrdil žalobcovi aj E. U., ktorý tiež tam pracoval a potvrdil dôvod odchodu žalovaného ako doprovod - vodič D.C..“

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „....Právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný z miesta výkonu odišiel dňa 22.03.2021, keď bol PN, pričom nejde o fiktívnu PN. Trval na tom, že vzťah žalobcu a žalovaného bol ukončený ústnou dohodou. Žalovaný síce nedodržal formu výpovede, ale vraj žalobca akceptoval to a zobral na vedomie, že žalovaný ďalej nenastúpi a tak vzťah bol ukončený dňa 23.03.2021. Právny zástupca žalovaného uviedol, že ak by predsa žalobca neakceptoval ukončenie vzťahu, tak by bolo na mieste domáhať sa neplatnosti zmluvy. Zároveň namietol aj výšku zmluvnej pokuty, nakoľko zmluvný vzťah trval iba do 24.04.2021 a pri výpočte 12 eur/hod pri odrobení 200 hodín mesačne žalovaný by mal zárobok 2.400 eur.“

6. Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že žalovaný opustil miesto výkonu prác dňa 22.03.2021. Žalovaný ničím nepreukázal, že relevantný dôvod svojho odchodu riadne oznámil žalobcovi. Nepreukázal, že oznámil zdravotné problémy. Je nepochybné, že v ten deň odišiel aj jeho kolega D. C., ktorému robil na jeho aute vodiča žalovaný. Bolo podľa okresného súdu nesporné, že následne predložil žalovaný potvrdenie o dočasnej PN vystavené dňa 24.03.2021 s uvedením, že je neschopný práce od 23.03.2021. „Pokiaľ žalovaný skutočne opustil pracovisko zo zdravotných dôvodov, ničím tento dôvod nepreukázal, pričom nepreukázal ani dôvod neošetrenia v Nemecku. Napriek tomu odcestoval z Nemecka a k lekárovi sa dostavil až dňa 24.03.2021, hoci z Nemecka odišiel dňa 22.03.2021 a je nesporné, že cesta z Nemecka na Slovensko predsa netrvá 2 dni.“ Žalovaný teda nepreukázal, že dôvod jeho odchodu z miesta výkonu prác bol zo zdravotných dôvodov. Dokonca ani nepreukázal, že oznámil nejaký taký dôvod žalobcovi pri jeho odchode.

7. Okresný súd poukázal na to, že podľa bodu 6.5 Zmluvy, ak poskytovateľovi vzniknú dôvody na vynechanie pracovnej smeny, môže tak urobiť len po predchádzajúcom upozornení objednávateľa a lekárskym potvrdením. V opačnom prípade si objednávateľ vyhradzuje právo uplatniť voči poskytovateľovi sankčnú pokutu 150,- Eur za jeden deň. Z uvedeného zmluvného ustanovenia vyplýva, že žalovaný bol oprávnený odísť z pracoviska len po predchádzajúcom oznámení žalobcovi alebo na základe lekárskeho potvrdenia. Pokiaľ žalovaný oznámil žalobcovi svoj odchod, žalobca s odchodom nesúhlasil, nakoľko nebol zistený žiadny objektívny dôvod. Z ničoho nevyplýva, že by žalovaný tvrdil zdravotné problémy alebo iný objektívny dôvod. Pokiaľ žalovaný predložil lekárske potvrdenie, nie je zrejmé, prečo odišiel z pracoviska už dňa 22.03.2021, keď lekárske potvrdenie je až z 24.03.2021 a PN je od 23.01.2021. Taktiež z ničoho logicky nevyplýva, z akého dôvodu sa žalovaný nedal ošetriť priamo v Nemecku, pokiaľ mal skutočne zdravotné problémy, ktoré však z ničoho nevyplývajú, v deň jeho odchodu. „Z uvedeného vyplýva nepravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný vraj odišiel, keď bol PN, keďže je nesporné, že žalovaný odišiel dňa 22.03.2021 a PN bol až od 23.03.2021 na základe vystavenej PN z 24.03.2021.“ Podľa bodu 8.6. Zmluvy, táto zmluva môže byť menená a doplňovaná iba vzájomne odsúhlasenými a písomne potvrdenými dodatkami. „Podľa bodu

8.1. Zmluvy, výpovedná lehota je 31 dní (pri podaní písomnej výpovede ktoroukoľvek zmluvnou stranou). Ak poskytovateľ poruší svoju zmluvnú povinnosť a to nedodrží výpovednú lehotu, resp. ukončí prácu (poskytnutie prác) pred uplynutím výpovednej lehoty (31 dní) v nadväznosti na bod 3.1. tejto Zmluvy alebo poskytovateľ preruší alebo ukončí poskytovanie prác pre objednávateľa v zmysle bodu 3.1. Zmluvy (v termínoch tam uvedených), je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- eur.“

8. Okresný súd citoval , v zmysle ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon a konštatoval, že pokiaľ žalovaný tvrdil ukončenie vzťahu, a to ústnou dohodou, z ničoho taká dohoda nevyplývala. Žalovaný nepreukázal ukončenie vzťahu so žalobcom. Žalobca poprel akúkoľvek dohodu o ukončení vzťahu. „Podľa zmluvných ustanovení zmluvu bolo možné vzťah ukončiť len písomnou výpoveďou. Žiadna písomná forma však nebola daná. Žalovaný dokonca nepreukázal ani ústnu formu výpovede. Taktiež žalovaný tvrdil zmenu zmluvy ohľadom ceny práce, avšak z ničoho taká dohoda nevyplýva. Žiadna dohoda o zmene zmluvy nebola preukázaná, dokonca aj v prípade existencie ústnej dohody by taká dohoda bola neplatná s poukazom na bod 8.6. Zmluvy a , podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“

9. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že pokiaľ by žalobca neakceptoval ukončenie vzťahu, bolo by na mieste domáhať sa neplatnosti zmluvy, je účelové, špekulatívne a bez logického vysvetlenia. Okresný súd skonštatoval platné uzatvorenie zmluvy, pričom ani žalovaný nespochybňoval uzavretie danej zmluvy. Okresný súd nezistil žiadny dôvod pre posúdenie zmluvy ako neplatnej.

10. Bolo podľa okresného súdu nesporné, že ukončenie zmluvného vzťahu bolo možné pred uplynutím dohodnutej doby len písomnou formou, a to výpoveďou. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k ukončeniu vzťahu písomnou výpoveďou. Dokonca z ničoho nevyplýva ani ukončenie vzťahu ústnou formou. Odchod z miesta výkonu automaticky neznamená ukončenie vzťahu.

11. Okresný súd uviedol, že strany sporu ako zmluvné strany sú podnikateľskými subjektami, nejde o pracovnoprávny vzťah. Svoje vzájomné práva a povinnosti si dobrovoľne dohodli v písomnej zmluve a zaviazali sa ich plniť. Pri zásade „pacta sunt servanda“ (treba plniť, čo sa dohodlo), bolo povinnosťou oboch strán dodržiavať to, k čomu sa zaviazali. Teda keďže sa zaviazali k písomnej forme, a aj vo vzťahu k písomnému ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby trvania zmluvného vzťahu, bolo povinnosťou aj žalovaného v prípade vôle ukončiť vzťah, ukončiť ho písomne.

12. Žalovaný nepreukázal ukončenie vzťahu, nepreukázal svoju vôľu ukončiť vzťah so žalobcom a okresný súd bol nútený skonštatovať, že nedošlo k žiadnemu platnému ukončeniu zmluvného vzťahu. Je nesporné, že žalovaný dňa 22.03.2021 odišiel z miesta výkonu práce tvrdiac až pred okresným súdom, že zo zdravotných dôvodov s tým, že bol PN od 24.03.2021. Avšak z potvrdenia o dočasnej PN vyplýva, že žalovaný bol práceschopný od 01.05.2021 (č.l. 49 spisu). Napriek tomu žalovaný nepokračoval v prácach, ku ktorým sa zaviazal. Neposkytoval práce ani po ukončení PN, a to bez uvedenia dôvodu, bez ukončenia vzťahu. Zmluvou sa zaviazal poskytovať práce do 31.12.2021, napriek tomu práce neposkytoval, čím porušil zmluvnú povinnosť.

13. Okresný súd skonštatoval, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa bodu 8.1. Zmluvy je zrejmé, že ak poskytovateľ preruší alebo ukončí poskytovanie prác v termíne do 31.12.2021, je poskytovateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Eur. Na základe zistených skutočností, v zmysle zmluvného ustanovenia, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- Eur. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie bodu 6.5. Zmluvy, v zmysle ktorého je poskytovateľ povinný zaplatiť sankciu 150,- Eur za jeden deň v prípade, že poskytovateľ vynechá pracovnú smenu bez predchádzajúceho upozornenia, či bez lekárskeho potvrdenia. Žalobca si však uplatnil zmluvnú pokutu iba podľa bodu 8.1., hoci žalovaný vynechal pracovnú smenu bezdôvodne minimálne dňa 22.03.2021 a od 01.05.2021 do 31.12.2021, keďže odišiel dňa 22.03.2021, PN bol od 23.03.2021 do 30.04.2021.

14. Pokiaľ právny zástupca žalovaného namietal výšku zmluvnej pokuty 3.000,- Eur vzhľadom na výšku ceny za vykonané práce pri údajnej dohode 12 Eur/hod., tak podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam

zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl. . „Žalovaný nepreukázal žiadnu dohodu o zmene ceny práce 12,- eur/hod. Dokonca aj žalobca poprel existenciu takej dohody, pričom je nesporné, že žiadny písomný dodatok nebol uzavretý. Preto aj v prípade ústnej dohody o zmene by bola taká dohoda neplatná, avšak súd nemal preukázanú žiadnu ústnu dohodu, preto súd skonštatoval, že k žiadnej dohode o zmene zmluvy nedošlo. Súd mal preukázané, že cena bola dohodnutá 15 eur bez DPH/hod. Zároveň zo zmluvy vyplýva, že žalovaný mal poskytovať práce od 01.03.2021 do 31.12.2021, pričom je zrejmé, že žalovaný neposkytoval tieto práce od 22.03.2021. Pri zohľadnení skutočnosti, že žalovaný bol od 23.03.2021 do 30.04.2021 PN, tak minimálne dňa 22.03.2021 a od 01.05.2021 do 31.12.2021, teda minimálne 8 mesiacov neposkytoval práce, čím porušoval svoju zmluvnú povinnosť. Postupom právneho zástupcu žalovaného pri výpočte zárobku by to predstavovalo pri 8 hod. denne za 20 pracovných dní v mesiaci cca 2.400,- eur bez DPH. Za 8 mesiacov by to predstavovalo cca 19.200,- eur bez DPH ako „zárobok“ žalovaného u žalobcu. Je prirodzené, že aby mal žalobca zisky, musel zarobiť vyššiu sumu než by mal zaplatiť žalovanému, aby ho mohol vyplatiť. Tým, že žalovaný nevykonával práce pre žalobcu, žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a s poukazom na dané skutočnosti súd má za to, že zmluvná pokuta vzhľadom na dobu, počas ktorej žalovaný porušoval svoju povinnosť (t.j. cca 8 mesiacov), je zmluvná pokuta vo výške 3.000,- eur primeraná a nie je dôvod pre moderáciu.“

15. Okresný súd posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený, žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, pričom zmluvne určená výška je primeraná vzhľadom na všetky okolnosti. Pokiaľ právny zástupca počas pojednávania navrhol výsluch žalovaného, a preto žiadal odročiť pojednávanie, tak okresný súd zdôraznil, že tento návrh bol predložený súdu až v priebehu pojednávania, teda s poukazom na nebol taký návrh uplatnený riadne a včas. Zároveň súd poukazuje na to, že na výsluch nie sú splnené podmienky podľa , nakoľko v konaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by nebolo možné preukázať inak. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný bol riadne a včas predvolaný, predvolanie prevzal dňa 01.11.2021, teda s dostatočným časovým predstihom a do začatia pojednávania nebola jeho neúčasť žiadnym spôsobom ospravedlnená, a to ani na nariadenom pojednávaní jeho právnym zástupcom. Pokiaľ právny zástupca žalovaného v priebehu pojednávania pri návrhu na výsluch uviedol, že žalovaný si „poplietol“ dátum pojednávania, táto skutočnosť jednak nebola preukázaná, jednak nemôže byť na úkor žalobcu a jednak žalovaný mal takmer 3 mesiace vopred známy termín pojednávania a dokonca má aj právneho zástupcu, ktorý sa na pojednávanie dostavil. Okresný súd na základe uvedených skutočností zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania za účelom následného výsluchu žalovaného, a teda aj návrh na výsluch žalovaného. Dokonca následne právny zástupca žalovaného už netrval na žiadnom dokazovaní, na žiadnom návrhu na dokazovanie. „Právny zástupca žalovaného zároveň uviedol, že mal zvukovú nahrávku, ale nemá ju k dispozícii. Teda jednak žiadny návrh na také dokazovanie nepredložil a jednak ani nemal taký dôkaz k dispozícii. Dokonca ani taký dôkaz nenavrhol. Nestačí iba uvedenie, že má nahrávku, ktorú nemá k dispozícii. Od ďalšieho dokazovania upustil aj právny zástupca žalobcu, ktorý pôvodne navrhoval výsluch svedka E. U., ale následne tento návrh zobral späť. S poukazom na uvedené skutočnosti súd nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, nakoľko žiadne ďalšie návrhy neboli a zároveň strany sporu zhodne uviedli, že na žiadnom navrhovanom dokazovaní netrvajú. Preto súd zamietol všetky predložené návrhy na dokazovanie“.

16. Pokiaľ právny zástupca žalovaného namietal žalobu ako nedôvodnú, nakoľko žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu podľa , hoci ide o obchodno-záväzkový vzťah, tak okresný súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry strany sporu nie sú povinné uvádzať zákonné ustanovenia pri uplatňovaní svojich nárokov a zároveň súd nie je viazaný právnou špecifikáciou žalobcu. Okresný súd posúdil podľa obsahu zmluvy, že ide o obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa aplikuje , teda aj nárok na zmluvnú pokutu sa riadi , a to bez ohľadu na to, aké zákonné ustanovenia citoval žalobca v žalobe. Zároveň okresný súd poznamenal, že úprava zmluvnej pokuty v až 302 sa obmedzuje len na niektoré otázky, a to objektívnu povinnosť platiť zmluvnú pokutu ( ), podmienky na zníženie zmluvnej pokuty ( ) a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pri odstúpení od zmluvy. ( ). Oproti tomu výlučne upravuje vymedzenie pojmu zmluvná pokuta a spôsob jej dojednania ( ). Z vyplýva, že obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami , pričom v prípadoch, keď niektoré otázky

nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. To isté platí, ak sú v obsiahnuté len niektoré ustanovenia.

17. Podľa , , , Dohoda o zmluvnej pokute musí byť teda uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude určená. Výška zmluvnej pokuty nie je v , ani v upravená a neustanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky, či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Zmluvná pokuta je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorý má zároveň sankčný charakter, keďže účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dojednanej výške. Odtiaľ plynie požiadavka na presné vyjadrenie rozsahu zmluvnej pokuty, ktorá existuje popri všeobecných požiadavkách na určitosť právneho úkonu podľa . Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. (rozhodnutie NS SR sp.zn. M Obdo V 4/2003, , rozhodnutie NS ČR , , ).

18. V zmysle zákonných ustanovení a v zmysle ustálenej súdnej praxe kogentnou formou požaduje, aby v písomnom dojednaní o zmluvnej pokute bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty a to určením výšky konkrétnou, pevnou peňažnou sumou alebo prostredníctvom dohody o spôsobe jej určenia. Prvoradou požiadavkou je, aby určenie zmluvnej pokuty bolo jednoznačné a musí byť výška zistiteľná v okamihu porušenia zmluvnej povinnosti konkrétnou sumou. Okresný súd posúdil, že došlo k riadnemu dojednaniu o zmluvnej pokute.

19. Vykonané dôkazy okresný súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd žalobe vyhovel, nakoľko posúdil, že strany sporu platne uzavreli zmluvu, ktorú žalovaný porušil neposkytovaním prác v období 22.03.2021 a od 01.05.2021 do 31.12.2021, na základe čoho mu vznikla povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle bodu 8.2. Zmluvy, nakoľko poskytovateľ, t.j. žalovaný prerušil/ukončil poskytovanie prác v termíne dohodnutom do 31.12.2021. Okresný súd zároveň posúdil, že výška zmluvnej pokuty je primeraná a nie je žiadny dôvod pre jej zníženie, moderáciu, keďže žalovaný neposkytoval viac ako 8 mesiacov dané práce žalobcovi. Teda žalovaný porušoval svoje povinnosti dlhšie časové obdobie. Žalovaný nepreukázal platné ukončenie zmluvy, dokonca ani existenciu úkonu predstavujúceho ukončenie zmluvy. Odchod z miesta výkonu prác neznamená ukončenie vzťahu. Žalovaný nepreukázal žiadnu dohodu so žalobcom okrem písomnej zmluvy č. 09/2021. Nedošlo k žiadnej písomnej výpovedi. Žalovaný nevykonával práce ani po ukončení jeho PN. Vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti nebol dôvod pre moderovanie zmluvnej pokuty.

20. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v prípade uplatnenia zmluvnej pokuty, sankcie podľa bodu 6.5, by žalovaný bol povinný platiť oveľa vyššiu sankciu, než si žalobca uplatnil. Žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal. Žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal, tvrdenia žalobcu nespochybnil relevantným spôsobom a tvrdenia žalovaného možno považovať za účelové a špekulatívne vzhľadom na riadne preukázané a zistené skutočnosti v tomto konaní ohľadom porušenia povinnosti žalovaným. „Vzhľadom k tomu, že žalovaný svojvoľne odišiel z miesta vykonávania prác bez riadneho a preukázaného dôvodu a hoci následne bol PN, ani po ukončení PN nepokračoval v poskytovaní prác, takéto konanie žalovaného ako podnikateľského subjektu je nutné považovať za porušenie zmluvnej povinnosti a jeho obrana v tomto konaní je účelová a je v rozpore s poctivým obchodným stykom.

21. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, a to od 01.07.2021. Podľa a , Nariadenia vlády SR č. okresný súd nemal preukázanú žiadnu osobitnú výzvu žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty. V zmysle ustálenej súdnej praxe za takú výzvu sa považuje aj samotná žaloba. Žaloba bola podaná na okresný súd síce dňa 19.05.2021,

avšak žalovanému po vykonaní všetkých procesných úkonoch bola doručená až dňa 28.08.2021 (č.l. 42 spisu). Žalovaný sa tak mohol dostať do omeškania najskôr nasledujúcim dňom, t.j. od 29.08.2021 v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. S poukazom na uvedené, okresný súd priznal úroky z omeškania žalobcovi až od 29.08.2021 zo žalovanej istiny, pričom výška úrokov bola súdom posúdená ako primeraná bez osobitného dokazovania v zmysle . Keďže okresný súd priznal úroky až od 29.08.2021, hoci boli uplatnené od 01.07.2021, tak okresný súd úroky z omeškania za obdobie od 01.07.2021 do 28.08.2021 nepriznal a v tej časti žalobu zamietol.

22. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa , , , 2 , , a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, a to aj napriek tomu, že žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania od 01.07.2021 do 28.08.2021, nakoľko posúdil, že daný neúspech je iba v príslušenstve, a aj to iba cca za 2 mesiace, teda zjavne ide o nepatrný neúspech, a preto pri aplikácii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O výške bude rozhodnuté v zmysle až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle , . Zásadným spôsobom boli porušené práva žalovaného, pretože súd svojim procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces. Po preštudovaní zápisnice z pojednávania zo dňa 21.01.2022, konštatoval zásadné výhrady voči obsahu tejto zápisnice, kde síce okresný súd konštatuje, že „vykonáva úkony podľa , ale podľa nášho názoru vôbec nedošlo k procesnému postupu podľa a najmä, nedošlo k postupu podľa , . Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.01.2022 trval na procesnom postupe podľa , avšak zo strany súdu mu nebolo umožnené, aby tento postup bol realizovaný a najmä, ako právny zástupca žalovaného, sme sa domáhali aby zo strany súdu boli určené, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré sú nesporné, a najmä sme žiadali, aby súd vyslovil predbežné právne posúdenie veci, ale takýto postup zo strany súdu bol odmietnutý. Právny zástupca žalovaného, aby podľa bol v danom prípade vykonaný procesný postup, a aj toto bolo odmietnuté. Uvedené skutočnosti a vznesené námietky nie sú zaznamenané v písomnej forme v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.01.2022, a tieto námietky sú určite nahraté na zvukový záznam z pojednávania.“ Vzhľadom na túto skutočnosť, nemohol žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesť návrhy na doplnenie dokazovania, tvrdil, že existovali a existujú dve zmluvy , pričom v jednom vyhotovení zmluvy je v bode 4. uvedená cena 15,- Eur bez DPH/hod. a v ďalšom vyhotovení 12 Eur bez DPH/hod. Na podporu tvrdení, že medzi účastníkmi konania došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, existuje aj mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 24.03.2021, z ktorej vyplýva, že účastníci si zasielali novú zmluvu, z pôvodných 15 Eur bez DPH na 12 Eur bez DPH, a tým považovali svoj zmluvný vzťah bez akýchkoľvek podmienok a zmluvných pokút za ukončený, a ak by aj žalobca namietal túto skutočnosť, teda je na posúdení súdu, či medzi účastníkmi existoval právny vzťah, riadny zmluvný vzťah, alebo nulitný vzťah, keďže na výkon práce existujú dve samostatné zmluvy s rôznymi cenovými rozpätiami, teda je tu otázka platnosti zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Navrhol, aby „odvolací súd sa oboznámil so zvukovou nahrávkou z pojednávania zo dňa 21.01.2022, pretože ak by dôsledne boli uplatnené zásady , mal právny zástupca žalovaného postupovať podľa . , a z tohto dôvodu aj žalovaný predkladá dve vyhotovenia zmluvy č. , podporené mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021, ktorá už vlastne medzi účastníkmi prebiehala v čase keď bol žalovaný práceneschopný, a žalobca tvrdil na pojednávaní dňa 21.01.2022, že komunikovali ohľadne práceneschopnosti žalovaného a platenia faktúr, čo je však v rozpore s mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021 a 19.04.2021.“ Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle , zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

24. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu sa v časti jeho odôvodnenia priam precízne vyporiadava so všetkými odvolacími námietkami a tvrdeniami žalovaného. Súd prvej inštancie postupoval plne v súlade s , keď v bodoch 6. až 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo je nárok žalobcu dôvodný a prečo námietky žalovaného (teda jeho obranu) považoval za irelevantné. Dokonca v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR je známe, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. februára 2006). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska vyššie uvedených kritérií plne zodpovedá požiadavkám na kvalitu a rozsah súdneho odôvodnenia v zmysle ust. , ba navyše ide omnoho viac nad rámec týchto požiadaviek, pretože samotná právna argumentácia súdu prvej inštancie k meritu veci vyplýva z bodov 6. až 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z čoho je zrejmé, že súd prvej inštancie sa priam detailne zaoberal každou okolnosťou sporu. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a jeho podrobným odôvodnením, ktoré sa venuje každej okolnosti sporu, a preto je tento rozsudok presvedčivý. Citoval . „Žalovaný k odvolaniu priložil nové dôkazy (tzv. novoty), avšak odvolací súd na takéto dôkazy s poukazom na ust. nemôže prihliadať, pretože nič nebránilo žalovanému (od počiatku riadne zastúpenému advokátom), aby akékoľvek dôkazy predložil v konaní pred súdom prvej inštancie, teda riadne a včas, v zmysle koncentračnej zásady. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil, a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.“

25. K momentu rozhodovania odvolacieho súdu sa žalovaný k doručenému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa , a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , a odvolanie do výrokovej časti rozsudku, ktorou okresný súd zamietol odmietol podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

27. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

28. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

29. Vo vzťahu k výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol v časti návrhu žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutý, krajský súd poukazuje na , podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. , podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, teda vrátane výroku, ktorým bol v časti úrokov z omeškania návrh žalobcu zamietnutý. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia tento napadnutý výrok rozsudku okresného súdu nevyznel v neprospech žalovaného, a teda týmto výrokom žalovaný nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného žalovaný v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti bolo preto jeho odvolanie odmietnuté podľa , , podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -117 zo dňa 11.11.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenie rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského

súdu v Žiline, v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

31. Primárne krajský súd vzhľadom k odvolaniu žalovaného poukazuje na , , keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v podanom odvolaní žalovaného. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Ak boli súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporoval, tak tieto sa zákonite bez ďalšieho nemohli stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu nebol zákonný priestor, ak v zmysle je odvolací súd dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) .

32. Podľa , v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

33. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.

34. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa . Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Odvolací súd uvádza, že mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý má zákonom vyžadované náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle . Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými ako aj právnymi okolnosťami, na v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie uviedol právnu úpravu, ktorú

aplikoval. Okresný súd zrozumiteľným a jasným spôsobom vyjadril skutkové zistenia, právne závery, ktoré zdôvodnil a k podstatným okolnostiam sporovej veci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril. Aj v zmysle už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že ak všeobecný súd stručným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní svoje rozhodnutie a vysporiada sa s podstatnými okolnosťami súdenej veci, je z tohto hľadiska jeho rozhodnutie riadne odôvodnené, k čomu došlo aj v danej sporovej právnej veci.

36. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

37. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

38. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 39. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Krajský súd za aplikácie , uvádza, že podľa podaného odvolania žalovaným bol napádaný rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd, po vykonaní odvolacieho prieskumu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na dotvrdenie správnosti prijatých záverov okresného súdu, považoval za podstatné zodpovedať na odvolacie otázky žalovaného majúce význam pre rozhodnutie vo veci.

40. Okresný súd vykonal v intenciách sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu a je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti a dá odpoveď na kľúčovú odvolaciu argumentáciu.

41. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanému ako sporovej strane možnosť aktívnej účasti a právo žalovaného na označenie navrhovaných dôkazov bolo žalovaným zrealizované. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane ( ). Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania okresným súdom podľa odvolacieho súdu nedošlo.

42. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného, vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, ešte odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

43. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

44. V odvolaní žalovaný namietal, že okresný súd síce uviedol, že „vykonáva úkony podľa , ale podľa nášho názoru vôbec nedošlo k procesnému postupu podľa a najmä, nedošlo k postupu podľa , . Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.01.2022 trval na procesnom postupe podľa , avšak zo strany súdu mu nebolo umožnené, aby tento postup bol realizovaný a najmä, ako právny zástupca žalovaného, sme sa domáhali aby zo strany súdu boli určené, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré sú nesporné, a najmä sme žiadali, aby súd vyslovil predbežné právne posúdenie veci, ale takýto postup zo strany súdu bol odmietnutý. Právny zástupca žalovaného, aby podľa bol v danom prípade vykonaný procesný postup, a aj toto bolo odmietnuté“. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že predmetná právna úprava, na ktorú poukazoval žalovaný, bola posudzovaná okresným súdom, ako vyplýva z obsahu spisu. Poukazuje sa predovšetkým na obsah spisového materiálu, vykonané dokazovanie, ako i na skutočnosť, že okresným súdom bolo konštatované vykonanie úkonov podľa , ako i poučenie o právach a povinnostiach v zmysle , v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.01.2022. Voči uvedenej zápisnici podané námietky zo strany žalovaného neboli. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na obsah spisového materiálu, že zo strany okresného súdu nie je možné konštatovať taký procesný postup, výsledkom ktorého by bolo prijatie prekvapivého (nepredvídateľného) rozhodnutia vo veci. Mal predsa pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného konania žalovaný až do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov v rovine uplatnenej obrany proti žalobcovi. Má za to krajský súd, že je namieste pripomenúť, že ani súdom predbežne vyjadrené právne posúdenie veci, samé o sebe, nie je pre konečné rozhodnutie v samej veci záväzné. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. Táto sa môže v priebehu sporu meniť, môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, že účastník konania teda vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, pre rozhodnutie nemá žiadny priamy vplyv. Z úpravy vyplýva, že sporové strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný názor, než je názor sporových strán, môže súd stranám v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia sporových strán s predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočností tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. Predbežné právne posúdenie veci súvisí so zameraním na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby sporové strany dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia. Odvolací súd v tejto rovine poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. , v ktorom bol vyslovený názor, v zmysle ktorého „je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa . Prvoinštančný súd neuviedol stranám sporu počas konania, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie. Opomenutie aplikácie vydaním rozhodnutia vo veci sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil a tým zvolil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Preto tento dôvod odvolací súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie“. Vo vzťahu k časti tejto odvolacej argumentácie, v ktorej právny zástupca žalovaného žiadal, aby podľa bol v danom prípade vykonaný procesný postup okresným súdom, odvolací poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd vo vzťahu

k dôkazným návrhom žalovaného aplikoval , ktorá skutočnosť nenašla odzrkadlenie v odvolacích dôvodoch žalovaného.

45. Na základe postupu konania pred okresným súdom bolo preukázané, že okresný súd vykonával dôkazy nielen produkované žalobcom, ale aj dôkazy označené žalovaným, ktoré boli produkované v priebehu konania. Nebolo zistené, že by sa zasahovalo do výkonu práv žalovaného spôsobom, ktorý by porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, preto bolo nevyhnutné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania uskutočneného okresným súdom ako z relevantného základu pre posúdenie žalobcovho nároku a obrany žalovaného. Na to, aby vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd posúdil odvolacie dôvody žalovaného, nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie. Okresný súd sa vyjadril k podstatným okolnostiam sporovej veci, k podstatným dôkazom, a preto nebol zistený dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie.

46. Odvolateľ teda v podstate vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu a právnym názorom a že okresný súd v konečnom dôsledku vychádzal zo záveru o unesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k ním uplatnenému nároku žalobou. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. V rámci celého prvoinštančného konania mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojho obrany voči žalobcovi a jej preukázanie. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie obrany žalovaného a žalobe vyhovel, teda, že žalobca v spore uspel, nie je možné interpretovať ako porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

47. Pre odstránenie prípadných pochybností vo vzťahu k zápisnici z pojednávania, na ktorú odvolací súd poukazuje vyššie, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že sporová strana, ktorá oproti údajom uvedeným v zápisnici tvrdí opak, je povinná toto svoje tvrdenie preukázať, pričom dôkazné bremeno spočíva na nej. K úplnosti krajský súd dodáva, že pokiaľ by aj boli námietky proti úplnosti alebo zneniu Zápisnice o pojednávaní opodstatnené (vznesené neboli, a to ani v odvolaní), bez ďalšieho by nesprávnosť v zápisnici sama o sebe nebola spôsobilá založiť vadu konania, pretože v takomto prípade by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou konania, ktorá by mohla viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, čo však ani v danom prípade nebolo žalobcom preukázané (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 10. decembra 2014).

48. Na základe postupu konania pred okresným súdom bolo preukázané, že okresný súd vykonával aj dôkazy označené žalovaným, zaoberal sa jeho písomnými podaniami, ktoré boli uskutočnené v priebehu konania. Nebolo zistené, že by sa zasahovalo do výkonu práv žalovaného spôsobom, ktorý by porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, preto bolo nevyhnutné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania uskutočneného okresným súdom ako z relevantného základu pre posúdenie žalobcovho nároku. Na to, aby vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd posúdil odvolacie dôvody žalovaného, nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie. Okresný súd sa vyjadril k podstatným okolnostiam sporovej veci, k podstatným dôkazom, a preto nebol zistený dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie. 49. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávny procesný postup, tak odvolací súd vychádzal zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.2.2019 sp.zn. , v zmysle ktorého „...Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia

- jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.“ Odvolací súd, vychádzajúc primerane a podporne a v intenciách predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu, po vykonaní odvolacieho

prieskumu nemohol konštatovať, že by zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, resp. porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 50. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že „doplnenie dokazovania, pretože tvrdíme, a aj sme tvrdili, že existovali a existujú dve zmluvy , pričom v jednom vyhotovení zmluvy je v bode 4. uvedená cena 15 € bez DPH/hod. a v ďalšom vyhotovení 12 € bez DPH/hod. Na podporu našich tvrdení, že medzi účastníkmi konania došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, existuje aj mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 24.03.2021, z ktorého vyplýva, že účastníci si zasielali novú zmluvu, z pôvodných 15 € bez DPH na 12 € bez DPH a tým považovali svoj zmluvný vzťah bez akýchkoľvek podmienok a zmluvných pokút ukončený, a ak by aj žalobca namietal túto skutočnosť, teda je na posúdení súdu, či medzi účastníkmi existoval právny vzťah, riadny zmluvný vzťah, alebo nulitný vzťah, keďže na výkon práce existujú dve samostatné zmluvy s rôznymi cenovými rozpätiami, teda je tu otázka platnosti zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania“ a pripojil k odvolaniu listiny na čl. 93 až 98 spisu, pričom čl. 95 spisu - Zmluva č. 09/F a mailová komunikácia na čl. 97 spisu, ktoré neboli ku dátumu podania odvolania súčasťou spisu a ani predmetom plnenia dôkaznej povinnosti žalovaným.

51. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

52. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesného útoku žalovaný ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Išlo o jeho argumentáciu, „sme tvrdili, že existovali a existujú dve zmluvy “, ktoré tvrdenie je v rozpore s jeho argumentáciou na čl. 46 rub spisu vo vyjadrení zo dňa 24.9.2021, v zmysle ktorej žalovaný tvrdil, že „ pretože pôvodná Zmluva č bola uzatvorená na hodinovú sadzbu 15 Eur a po dohode sa dohodli na sumu 12 Eur/1 hod, pričom znenie zmluvy ostalo rovnaké a aj fakturácie boli riešené v hodinovej sadzbe 12 Eur. O tejto dohode existuje zvuková nahrávka medzi žalobcom a žalovaným, ktorú žalovaný vie predložiť súdu“. Argumentácii žalovaného vo vyjadrení zo dňa 24.9.2021 potom korešponduje výpoveď žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.1.2022, podľa obsahu zápisnice na čl. 81 rub spisu, v ktorej právny zástupca žalovaného uviedol, ......ja som mal iba zvukovú nahrávku, ale nemám ju k dispozícií“, ktoré tvrdenie nezodpovedá listine predloženej žalovaným v odvolacom konaní na čl. 95 a nasl. spisu. Mailová komunikácia predložená v odvolacom konaní žalovaným, tiež nezodpovedá jeho tvrdeniam v prvoinštančnom konaní. Žalovaný v odvolaní tvrdil pochybnosti „či medzi účastníkmi existoval právny vzťah, riadny zmluvný vzťah, alebo nulitný vzťah, keďže na výkon práce existujú dve samostatné zmluvy s rôznymi cenovými rozpätiami“, teda je tu podľa žalovaného otázka platnosti zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a zároveň „predkladá dve vyhotovenia zmluvy č. , podporené mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021, ktorá už vlastne medzi účastníkmi prebiehala v čase keď bol žalovaný práceneschopný, a žalobca tvrdil na pojednávaní dňa 21.01.2022, že komunikovali ohľadne práceneschopnosti žalovaného a platenia faktúr, čo je však v rozpore s mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021 a 19.04.2021“, ktoré skutočnosti však podľa zistení odvolacieho súdu žalovaným neboli tvrdené v relevantnom štádiu konania, navyše sú v rozpore s tvrdeniami„ pretože pôvodná Zmluva č bola uzatvorená na hodinovú sadzbu 15 Eur a po dohode sa dohodli na sumu 12 Eur/1 hod, pričom znenie zmluvy ostalo rovnaké a aj fakturácie boli riešené v hodinovej sadzbe 12 Eur. O tejto dohode existuje zvuková nahrávka medzi žalobcom a žalovaným, ktorú žalovaný vie predložiť súdu“(čl. 46 spisu). Uvedené argumenty žalovaného v odvolaní zostali bez relevantného vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní ovládanom systémom neúplnej apelácie. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na splnenú poučovaciu povinnosť okresného súdu v zmysle č.l. 39 spisu, v spojení s doručenkou na čl. 42 rub spisu, pričom žalovaný netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej. Ak sa v tejto rovine dovolával právny zástupca žalovaného aplikácie okresným súdom a vyčítal okresnému súdu, že ho neaplikoval, tak potom nie je zrejmé, na základe čoho nebol schopný žalovaný predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na

ich preukázanie v prvoinštančnom konaní, keďže žalovaný bol zmluvnou stranou, takže skutočnosti týkajúce sa tvrdení v odvolaní, „a z tohto dôvodu aj žalovaný predkladá dve vyhotovenia zmluvy č. , podporené mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021, ktorá už vlastne medzi účastníkmi prebiehala v čase keď bol žalovaný práceneschopný, a žalobca tvrdil na pojednávaní dňa 21.01.2022, že komunikovali ohľadne práceneschopnosti žalovaného a platenia faktúr, čo je však v rozpore s mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021 a 19.04.2021“, „či medzi účastníkmi existoval právny vzťah, riadny zmluvný vzťah, alebo nulitný vzťah, keďže na výkon práce existujú dve samostatné zmluvy s rôznymi cenovými rozpätiami“ mu predsa museli byť zrejmé už v prvoinštančnom konaní, napriek poučeniu okresného súdu a zastúpeniu právnym zástupcom ich uviedol až v štádiu vyvolaného odvolacieho konania, bez naplnenia podmienok , preto odvolací na ne neprihliadol.

53. V podanom odvolaní žalovaný vytýkal okresnému súdu, že opomenul vykonať procesnú povinnosť predpísanú v , napriek tomu, že „Právny zástupca trval na procesnom postupe podľa “ (odvolanie č.l. 91 rub spisu) V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že predmetná právna úprava, na ktorú poukazoval žalovaný, bola posudzovaná odvolacím súdom, tak ako vyplýva z obsahu spisu. Poukazuje sa predovšetkým na obsah spisového materiálu, vykonané dokazovanie, ako i na skutočnosť, že okresným súdom bolo konštatované vykonanie úkonov podľa , ako i poučenie o právach a povinnostiach v zmysle , v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.1.2022 a tiež výzva okresného súdu v rovine aplikácie (rub č.l. 80 spisu). Voči uvedenej zápisnici podané námietky zo strany žalovaného neboli. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na obsah spisového materiálu zo strany okresného súdu nie je možné konštatovať taký procesný postup, výsledkom ktorého by bolo prijatie prekvapivého (nepredvídateľného) rozhodnutia vo veci. Mal predsa pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného konania žalovaný až do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov v rovine uplatneného nároku voči útoku žalobcu. Má za to krajský súd, že je namieste pripomenúť, že ani súdom predbežne vyjadrené právne posúdenie veci samé o sebe nie je pre konečné rozhodnutie v samej veci záväzné. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. Táto sa môže v priebehu sporu meniť, môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, že účastník konania teda vystupuje na strane žalobcov alebo žalovaného, pre rozhodnutie nemá žiadny priamy vplyv. Z úpravy vyplýva, že sporové strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný názor, než je názor sporových strán, môže súd stranám v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia sporových strán s predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočností tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. Predbežné právne posúdenie veci súvisí so zameraním na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby sporové strany dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia. Odvolací súd v tejto rovine poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom ústavný súd nepovažoval za neústavný vyslovený názor, v zmysle ktorého „.........je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa . Prvoinštančný súd neuviedol stranám sporu počas konania, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie. Opomenutie aplikácie vydaním rozhodnutia vo veci sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil a tým zvolil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Preto tento dôvod odvolací súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie“.

54. Žalovaný v odvolaní uviedol, aby sa „odvolací súd sa oboznámil so zvukovou nahrávkou z pojednávania zo dňa 21.01.2022, pretože ak by dôsledne boli uplatnené zásady , mal právny zástupca žalovaného postupovať podľa . , a z tohto dôvodu aj žalovaný predkladá dve vyhotovenia zmluvy č. , podporené mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021, ktorá už vlastne medzi účastníkmi prebiehala v čase keď bol žalovaný práceneschopný, a žalobca tvrdil na pojednávaní dňa 21.01.2022, že komunikovali ohľadne práceneschopnosti žalovaného a platenia faktúr, čo je však v rozpore s mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021 a 19.04.2021“. Vo vzťahu k aplikácii okresným súdom odvolací súd zaujal stanovisko vyššie v tomto rozhodnutí a pokiaľ žalovaný až vo vyvolanom odvolacom konaní „z tohto dôvodu aj žalovaný predkladá dve vyhotovenia zmluvy č. , podporené mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021“, tak je podľa odvolacieho súdu

na tomto mieste poukázať na tvrdenie žalovaného v relevantnom štádiu konania vo vyjadrení zo dňa 24.9.2021, v zmysle ktorého, žalovaný tvrdil, že „pretože pôvodná Zmluva č bola uzatvorená na hodinovú sadzbu 15 Eur a po dohode sa dohodli na sumu 12 Eur/1 hod, pričom znenie zmluvy ostalo rovnaké a aj fakturácie boli riešené v hodinovej sadzbe 12 Eur. O tejto dohode existuje zvuková nahrávka medzi žalobcom a žalovaným, ktorú žalovaný vie predložiť súdu“, tak potom došlo k takému posunu tvrdení v skutkovej rovine v odvolaní, ktoré zostalo bez bližšieho odôvodnenia a nie je zrejmé, z akého dôvodu, tieto tvrdenia zo strany žalovaného neboli poskytnuté už v prvoinštančnom konaní. Ak tento posun v skutkových tvrdeniach žalovaný v odvolaní preukazoval mailovou poštou, tak nie je zrejmé, prečo uvedenú mailovú poštu nepredložil už v prvoinštančnom konaní a tiež nie je zrejmé, aký vplyv má a jeho aplikácia v konaní na zmenu tvrdení žalovaného v podaní zo dňa 24.9.2021, v zmysle ktorých „pretože pôvodná Zmluva č bola uzatvorená na hodinovú sadzbu 15 Eur a po dohode sa dohodli na sumu 12 Eur/1 hod, pričom znenie zmluvy ostalo rovnaké a aj fakturácie boli riešené v hodinovej sadzbe 12 Eur. O tejto dohode existuje zvuková nahrávka medzi žalobcom a žalovaným, ktorú žalovaný vie predložiť súdu“ (č.l. 46 spisu), pričom existencia zvukovej nahrávky vyplýva ešte aj z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 21.01.2022, avšak v odvolaní už sú tvrdené a predkladané dve „vyhotovenia zmluvy č. , podporené mailovou komunikáciou zo dňa 24.03.2021“, to bol však žalovaný, ktorú existenciu v prvoinštančnom konaní žalovaný neuvádzal, tvrdil existenciu zvukovej nahrávky o dohode na zmene hodinovej sadzby. Za tejto skutkovej situácie nemohol odvolací súd vyhodnotiť túto argumentáciu žalovaného ako relevantnú. Pripomína odvolací súd v tejto rovine skutočnosti vyplývajúce zo spisu okresného súdu, ktoré neboli osobitne namietané.

55. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.01.2022 (č.l. 80 a nasl. spisu) toto sa uskutočnilo v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného. Krajský súd poukazuje na to, že poučovaciu povinnosť podľa súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom, preto v čase, keď nebol žalovaný zastúpený právnym zástupcom, tak bol okresným súdom správne poučený podľa čl. 39 spisu v spojení s doručenkou čl. 42 rub spisu. Vzhľadom k uvedeným zákonným ustanoveniam, teda po relevantnom poučení žalovaného a v čase keď už bol žalovaný zastúpený právnym zástupcom, okresný súd nebol povinný už osobitne poučovať žalovaného o procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom , keďže k riadnemu poučeniu došlo podľa čl. 39 spisu. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že v dôsledku ním namietaného procesného postupu okresného súdu nemohol označiť a predložiť dôkazy, tak podľa odvolacieho súdu z obsahu spisového materiálu a z priebehu konania nevyplynulo, že by pre včasnosť označenia, predloženia dôkazov žalovanému bránila objektívna prekážka. Krajský súd nezistil, že by došlo k nezákonnému uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania pred okresným súdom. Na tomto mieste sa odvolacím súdom odkazuje i na ods. 37, 38, 34, 36 napadnutého rozsudku. K zákonnosti postupu okresného súdu sa poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 15. novembra 2018, podľa ktorého, „keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, vykonal starostlivosť o zreteľ na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to významnejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že následkom uplatnenej sudcovskej koncentrácie konania môže byť strata sporu na strane svojho klienta.“ Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov tesne pred pojednávaním alebo až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Vychádza sa z názoru, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Krajský súd má za to, že nebol porušený zákon zo strany okresného súdu pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania, a preto nebol opodstatnený odvolací dôvod žalovaného, ktorým namietal nevykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, resp. rozhodujúcich skutočností, pokiaľ tieto dôkazy žalovaný neoznačil a nepredložil včas.

56. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalovaného, že nevykonaním dôkazov označených žalovaným by došlo k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Krajský súd vo všeobecnosti považuje za potrebné poukázať na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , , ). Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom degenatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). K zásahu do práva na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyžaduje sa, aby miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). K danej situácii vzhľadom k priebehu a postupu konania pred súdom prvej inštancie, vo vzťahu k právu žalovaného na spravodlivý súdny proces nedošlo k jeho porušeniu, preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného vo vzťahu k rozsahu dokazovania okresným súdom. Navyše z obsahu zápisnice vyplýva, že „Strany sporu zhodne uvádzajú, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie“ (rub čl. 81 spisu).

57. Na zdôraznenie vyššie uvedenej argumentácie a vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že okresný súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, krajský súd upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu ) nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR , právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle , lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. decembra 2017).

58. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

59. Okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, a preto krajský súd nezistil ani dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto vecne správnych záverov odchýliť. Z vyššie uvedených záverov preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa a . V podrobnostiach odkazuje na dostatočné odvolanie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v . Žalovaný osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadol výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a tento výrok, ako výrok závislý od veci samej, bol preto rovnako potvrdený ako vecne správny.

60. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie v spojení s a . O nároku na náhradu trov konania v časti odmietnutého odvolania bolo rozhodnuté podľa v spojení s aplikovaného analogicky, Čl. 2 ods. 1 a Čl. 4 . V odvolacom konaní bol teda v konečnom dôsledku v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.