Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v sporovej právnej veci žalobcu: HSH Group s.r.o., so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 590 177, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 417 685, proti žalovanému: OPTISTREAM SK s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 51 405 636, zastúpenému zástupcom: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, v konaní o zaplatenie sumy 15.952,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -155 zo dňa 17. februára 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -155 zo dňa 17. februára 2022 v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 15.952,41 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.952,41 Eur od 18.03.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.952,41 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.952,41 Eur od 18.03.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.952,41 Eur od 10.02.2021 do 17.03.2021 zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd v rámci upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 30.06.2021, voči ktorému však bol podaný odpor.

3. Po vykonaní všetkých procesných úkonov v zmysle okresný súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas.

4. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo č. 200820SB, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať dielo - Výstavba optickej siete v obci Spišská Belá - zemné práce, pokládka, Slovenská republika. (l.č. 17 spisu)

5. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), , , , (ďalej aj len „“), okresný súd posúdil, že strany platne uzavreli Zmluvu o dielo, v dôsledku čoho medzi nimi vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa . V zmysle čl. II, bod 3 Zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dielo sú všeobecné obchodné podmienky (VOP) objednávateľa, ktoré bližšie špecifikujú a dopĺňajú túto zmluvu o dielo a podrobnejšie upravujú jej ustanovenia. Hoci podľa zmluvy neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky, tieto netvorili zmluvu, ani neboli so zmluvou pevne zviazané. Dokonca v zmluvnom ustanovení nie sú dané podmienky ani konkretizované, nie je uvedený ani žiadny konkrétny odkaz na ne. Z uvedených dôvodov dané ustanovenie sa javí ako neurčité, preto je nutné ho posúdiť ako neplatné. Neplatnosť daného ustanovenia však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je nutné konštatovať neplatnosť daného ustanovenia Zmluvy obsiahnutého v čl. II., bod 3. Z daného dôvodu nie je možné prihliadať na Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný následne predložil okresnému súdu Všeobecné obchodné podmienky, ktoré podľa jeho uvedenia sú predmetnou prílohou, avšak z ničoho nevyplýva, že práve tie sú neoddeliteľnou súčasťou. „Medzi stranami bolo nesporné, že neboli predložené so zmluvou, ani netvorili danú zmluvu, neboli ani fyzicky odovzdané.“

6. Pokiaľ žalovaný predložil listinu - mail žalobcu zo dňa 16.06.2020 adresovaný žalovanému s oznámením, že si stiahol VOP, tak žalobca uviedol, že sa to týkalo iného zmluvného vzťahu, pričom daný mail je zo dňa 16.06.2020, čo znamená, že sa skutočne týkal iného zmluvného vzťahu, čo žalovaný nerozporoval. Okresný súd nebol oboznámený s obsahom zmluvy toho iného vzťahu, preto nemohol konštatovať úpravu ohľadom VOP priamo v zmluve, či tam bol odkaz na webovú stránku a pod. Skutočnosti ohľadom iného vzťahu medzi stranami sporu sú však pre toto konanie irelevantné. Bolo nesporné, že spolu s predmetnou zmluvou VOP neboli predložené žalobcovi, neboli konkretizované žiadne VOP, nebol žiadny odkaz na VOP, hoci v zmluve bolo uvedené, že VOP tvoria neoddeliteľnú prílohu zmluvy. Teda zmluvné ustanovenie je neurčité, čo spôsobuje jeho neplatnosť a nemožnosť prihliadať na VOP. „Dokonca žalovaný predložil VOP až na nariadenom pojednávaní, pričom predtým na ne neodkazoval: Následná argumentácia s odkazom na VOP a ich predloženie až na nariadenom pojednávaní nebolo riadne a včas s poukazom na . Podľa (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca pred súdom trval na vykonaní diela, pričom žalovaný nedoručil žiadnu výzvu na odstránenie vád alebo reklamáciu, z ktorej by vyplývali konkrétne špecifikované vady a lehota na ich odstránenie. Žalobca nemal vedomosť o tom, že by nejaké vady odstraňoval iný subjekt. Ak žalovaný tvrdil nejaké vady, mal ich riadne oznámiť a vyzvať na ich odstránenie a až v prípade nečinnosti žalobcu mal vady odstrániť iným subjektom. Zároveň žalobca poukázal aj na iné konanie vedené voči žalovanému na zaplatenie faktúry. Pokiaľ žalovaný predložil listiny na preukázanie nákladov tretím subjektom na odstránenie vád, tak ide o iné úseky než tie, na ktorých sa podieľal žalobca.

8. Žalovaný trval na tom, že žalobca nesplnil dielo riadne v zmysle zmluvy, nakoľko boli vady, na ktoré poukazoval vo viacerých mailoch. Poukázal na záznam z kontrolného dňa 24.11.2020, kedy bolo mestom uvedené, že žiada zjednanie nápravy. Následne viackrát boli doručované sťažnosti od obyvateľov obce, či od hlavného investora. Aj z fotodokumentácie malo byť zrejmé, že práce neboli zhotovené riadne, povrch nebol daný do pôvodného stavu. Keďže došlo k vzniku vád, žalovaný odmietol podpísať súpis prác a žalovaný v dôsledku porušenia zmluvy žalobcom, využil svoje zádržné právo v zmysle VOP a zadržal tak splatnú platbu žalobcu až do odstránenia vád. „Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 28.10.2021 vo veci č.k. ohľadom zádržného práva v zmysle VOP, súd poukazuje na to, že má zo svojej praxe vedomosť, že v tej veci ide o iné skutkové okolnosti a jednak dané ustanovenie VOP nie je možné v tomto konaní aplikovať vzhľadom na posúdenie neplatnosti zmluvného ustanovenia ohľadom VOP v tomto zmluvnom vzťahu. Zároveň súd poukazuje na to, že

žalovaný predložil VOP až na pojednávaní nariadenom na 17.02.2022, teda s poukazom na neboli predložené riadne a včas, preto súd na ne neprihliadal, avšak súd opäť zdôrazňuje, že čl. II., bod 3 Zmluvy posúdil ako neplatný, takže nie je možné poukazovať na VOP. Taktiež súd zdôrazňuje, že žalovaný poukázal na zádržné právo v zmysle VOP až na nariadenom pojednávaní, uvedené skutočnosti netvrdil v jeho predchádzajúcich podaniach, jeho obrana nespočívala v uplatnení zádržného práva, preto vzhľadom na časový odstup jeho tvrdenia v priebehu konania je možné konštatovať účelovosť a špekulatívnosť takejto obrany. Zároveň ani z ničoho nevyplýva, že by oznámil žalobcovi uplatnenie zádržného práva a teda tento dôvod nezaplatenia faktúry.“

9. Medzi stranami bola sporná existencia vád a výzvy na ich odstránenie. Žalovaný trval na existencii vád a na výzvach na ich odstránenie. Žalobca trval na tom, že žalovaný riadne nereklamoval vady, ani ho nevyzýval na ich odstránenie. Pokiaľ žalovaný tvrdil vady a že ich oznamoval žalobcovi a vyzýval ho viackrát na odstránenie, z predložených listín nevyplýva žiadna špecifikácia vád. Žalovaný žiadnu vadu nekonkretizoval.

10. Okresný súd uviedol, že z predloženej mailovej komunikácie nevyplýva, že by žalovaný reklamoval konkrétne vady žalobcovi a vyzýval ho na ich odstránenie. Preposlanie mailu pôvodne adresovaného žalovanému ako sťažnosť od neznámej osoby menom M. A. žalobcovi, nemožno vzhľadom na obsah a s poukazom na ustanovenia považovať za riadnu reklamáciu uplatnenú žalovaným voči žalobcovi. Ide o sťažnosť M. A., ktorá nie je zmluvnou stranou adresovaná žalovanému a ten ju iba preposlal žalobcovi na vyjadrenie. Žalovaný nemôže nahrádzať svoju reklamáciu prostredníctvom tretích osôb voči žalobcovi.

11. Zo zápisu z „kontrolného dňa 24.11.2020 vyplýva, že sa skontrolovalo asfaltovanie a mesto tým dňom žiada o nápravu. Z daného zápisu však nie je zrejmé, na ktorom konkrétnom úseku žiada mesto nápravu, keďže žalobca vykonával dielo na viacerých uliciach a zároveň nie je zrejmý dôvod žiadosti o nápravu a v čom spočívali nedostatky. (č.l. 76) Žalobca a žalovaný zhodne uviedli, že mesto žiadalo vyasfaltovanie v širšej ploche, avšak z ničoho nevyplýva, z akého dôvodu, teda či z dôvodu nejakej vady a pod. Žalobca tvrdil, že taká požiadavka je žiadosť o práce naviac, avšak vraj žiadali to vykonať na jeho náklady, s čím nesúhlasil, keďže vyasfaltovanie vykonal v rozsahu po odsúhlasení žalovaným.“

12. Z predložených listín nevyplýva žiadna riadna reklamácia zo strany žalovaného voči žalobcovi. Nevyplýva žiadna konkretizácia vád, ani výzva na odstránenie v primeranej lehote. Okresný súd mal zato, že žalovaný neuplatnil riadne reklamáciu voči žalobcovi. Nepostačuje iba oznámenie, že na diele sú nejaké vady. Ani zo zápisu z kontrolného dňa nevyplýva riadna reklamácia. Požiadavka o nápravu je jednak bez špecifikácie a konkretizácie vád a jednak požiadavka je od „mesta“, avšak tento subjekt nie je zmluvnou stranou Zmluvy o dielo č. 200820SB, takže ani na danom zápise nie je kvalifikovaná reklamácia oprávneným subjektom, reklamáciu totiž bol oprávnený vykonať voči žalobcovi len žalovaný. S „mestom“ žalobca nebol v zmluvnom vzťahu. Taktiež aj mailové „upozornenia“ na vady bez bližšej konkretizácie nemožno považovať za riadnu reklamáciu a nemožno to považovať ani za výzvu na odstránenie vád.

13. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nielenže nepreukázal riadnu reklamáciu vád, ale nepreukázal ani existenciu vád spôsobených žalobcom. Z ničoho nevyplýva konkretizácia akejkoľvek vady spôsobenej žalobcom. Z oznámení o vadách bez špecifikácie nie je zrejmé určiť, o aké vady by malo ísť. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že neboli dodržané nejaké technologické postupy, toto jednak ničím nepreukázal a jednak nekonkretizoval, čo konkrétne nebolo dodržané, aká norma, či postup. Z predložených fotografií bez odborného posúdenia nie je možné posúdiť, či bol dodržaný technologický postup, norma a či dielo bolo vykonané riadne alebo s vadami. „Dielo nespočívalo v úprave chodníkov, ale vo výstavbe optickej siete. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca bol povinný dať do pôvodného stavu chodník, či prechod, z ničoho nevyplýva, aký bol pôvodný stav. Žalobca trval, že dielo vykonal riadne.“

14. Napriek uvedeným skutočnostiam, žalovaný nezaplatil faktúru č. 2020041 zo dňa 11.01.2021 na sumu 15.952,41 Eur so splatnosťou dňa 09.02.2021, ktorej prílohou bol súpis vykonaných prác (č.l. 8 spisu), pričom tvrdil, že dielo nebolo odovzdané, vykazovalo vady a uplatnil si zádržné právo a zároveň faktúra je neplatná, nakoľko neobsahuje prílohu - súpis vykonaných prác odsúhlasený žalovaným. Okresný súd posúdil, že žalovaný riadne nepreukázal vady, ani ich reklamáciu, zároveň vzhľadom na neplatnosť čl. II., bod 3. Zmluvy nebol oprávnený si uplatniť zádržné právo v zmysle VOP.

15. Čo sa týka faktúry, tak podľa bodu V., bod 4 Zmluvy, faktúra by mala obsahovať súpis vykonaných prác, ktorý overí žalovaný. V prípade, že faktúra nebude obsahovať požadované náležitosti, žalovaný je oprávnený vrátiť ju žalobcovi na doplnenie. Z uvedeného teda vyplýva, že absencia súpisu nespôsobuje neplatnosť faktúry, ako zavádzajúco tvrdil žalovaný. Bolo vecou žalovaného, či ju vráti. Žalovaný tvrdil, že vrátil predmetnú faktúru, nakoľko neobsahovala ním odsúhlasený súpis, avšak žalobca tvrdil, že žalovaný neuhradil faktúru bez uvedenia dôvodu a bez vyjadrenia k nároku žalobcu. Žalovaný nepreukázal vrátenie faktúry. Žalobca tvrdil, že žalovaný bezdôvodne neodsúhlasil súpis. Z predloženej mailovej komunikácie z 1.11.2020 vyplýva, že žalobca poslal žalovanému súpis prác a žalovaný iba oznámil, že sa ešte musí dokončiť asfaltácia a po jej dokončení podpíše súpis. Z ničoho nevyplýva oznámenie žalovaného žalobcovi o dôvode následného nepodpísania súpisu. Dokonca žalobca uviedol, že žalovaný od kontrolného dňa, t.j. od 24.11.2020 nekomunikoval so žalobcom, čo žalovaný ani nerozporoval.

16. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že hoci žalovaný tvrdil, že neprevzal dielo, nebol dôvod pre nezaplatenie faktúry, keďže jednak neuplatnil riadne reklamáciu, nešpecifikoval konkrétne vady a v zmysle čl. V., bod 3 Zmluvy, zaplatenie faktúry neznamená prevzatie diela alebo časti diela a ani prevzatie prác a dodávok, ktoré boli predmetom fakturácie.

17. Z predloženej Výzvy na poskytnutie súčinnosti zo dňa 21.12.2020 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu po nezaplatení vystavenej faktúry na poskytnutie súčinnosti pri odsúhlasení vykonaných prác a dodávok, keďže do toho dňa z neznámych dôvodov napriek viacerým výzvam nedošlo k odsúhlaseniu predmetných prác. Výzva bola žalovanému doručená dňa 29.12.2020 podľa dokladu o doručení. (č.l. 7 spisu). Napriek danej výzve žalovaný nereagoval, súčinnosť neposkytol, neoznámil ani dôvod takého svojho postoja a konania.

18. Právny zástupca žalobcu zároveň mailom zo dňa 21.04.2021 oznámil žalovanému, že neeviduje žiadnu výhradu voči žalobcovi zo strany žalovaného, ktorou by vykonané dielo bolo považované za vadné, pričom disponuje vyjadrením investora, že dielo mu bolo odovzdané bez akýchkoľvek výhrad a vád. Žalovaný poprel, že by dielo odovzdal investorovi, avšak následne nerozporoval tvrdenie žalobcu, že na ul. Zimná je umožnené rezidenčným zákazníkom objednávať služby optického internetu a následne po dokončení optiky bola ul. Zimná v roku 2021 rekonštruovaná - nové chodníky a zeleň. Uvedené by nebolo možné realizovať, keby stavba na ul. Zimná nebola odovzdaná.

19. S poukazom na , , , okresný súd zdôraznil, že žalovaný neposkytol súčinnosť žalobcovi, a to ani na základe výzvy a neodsúhlasil súpis vykonaných prác bez preukázania uvedenia dôvodu, pričom následne nerozporoval odovzdanie diela investorovi bez výhrad. Opakovane uviedol, že zo žiadnej listiny nevyplýva riadne uplatnenie reklamácie, či riadna špecifikácia vád a poskytnutie lehoty na odstránenie reklamovaných vád. Žalovaný výslovne pred okresným súdom na pojednávaní dňa 17.02.2022 potvrdil, že žalobca bol vyzvaný iba na kontrolnom dni dňa 24.11.2020. Následne doplnil, že aj mailom zo dňa 01.10.2020 bol vyzvaný, avšak z uvedeného iba vyplýva, že žalobca bol upozornený na určité zistenia, na základe čoho ho žalovaný žiadal o dodržanie technologického postupu. Teda nejde o reklamáciu a uplatnenie nejakého nároku z vád.

20. Bolo podľa okresného súdu zrejmé, že žalovaný odmietol poskytnúť súčinnosť, a teda odmietol dielo prevziať bez uvedenia riadneho dôvodu. Okresný súd zdôraznil, že zmluvný vzťah nie je spotrebiteľským vzťahom, v ktorom by niektorá zo strán požívala zvýšenú ochranu. Obidve zmluvné strany sú podnikateľskými subjektami, ide o obchodný vzťah a predpokladá sa u daných strán určitá odborná zdatnosť a spôsobilosť. Preto sa vyžaduje, aby si s odbornou starostlivosťou uplatnili svoje nároky, a teda aj prípadná reklamácia mala byť uplatnená riadne. Žalovaný pred okresným súdom na nariadenom pojednávaní uviedol, že nebol dodržaný technologický postup. „Žiadny taký nedostatok však nevyplýva z jeho predchádzajúcej komunikácie. Žalobca uviedol, že žalovaný ho nikdy nevyzval na odstránenie vád a nešpecifikoval vady a na pojednávaní sa prvýkrát dozvedel o rozpore s technologickým postupom, čo popieral. Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že „mesto“ neprebralo od neho dielo, avšak ničím to žalovaný nepreukázal, dokonca podľa uvedenia žalobcu je umožnené rezidenčným zákazníkom umožnené objednávať služby optického internetu,..., čo by nebolo možné, keby dielo nebolo prevzaté. Uvedené žalovaný nerozporoval. Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie,

že „mesto“ neprevzalo dielo od žalovaného, tak z ničoho relevantného nevyplýva riadne uplatnenie vád, či iný dôvod neprevzatia bez bližšej špecifikácie vád, dôvodov neprevzatia... a to ani „mesto“ voči žalovanému, ani žalovaným voči žalobcovi.“ Podľa okresného súdu z ničoho nevyplýva relevantný a preukázaný objektívny dôvod neprevzatia diela.

21. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že napriek tvrdeniam žalovaného posúdil, že žalovaný nedostatočným spôsobom uplatnil vady voči žalobcovi, keďže ich riadne nešpecifikoval a nereklamoval. Z jeho komunikácie vyplýva buď iba preposlanie nejakej sťažnosti od neznámej osoby, ktorá však nie je zmluvnou stranou alebo iba oznámenie nejakých zistení bez výzvy na odstránenie, čo možno posúdiť iba ako upozornenie, pričom žiadna výzva neobsahuje špecifikáciu vady, je bez určenia konkrétnych vád na konkrétnom mieste. Okresnému súdu nebola preukázaná „žiadna kvalifikovaná reklamácia v zmysle platných právnych predpisov zo strany žalovaného ako zmluvnej strany, a keďže ide o podnikateľský subjekt s takým predmetom činnosti zapísaným v obchodnom registri, je nesporné, že mal/musel vedieť špecifikovať/konkretizovať prípadné nedostatky, vady. Žalovaný uviedol, že vady boli vytýkané na kontrolnom dni, avšak zo zápisu nevyplýva žiadna konkrétna vada, žiadne konkrétne miesto s nedostatkami, pričom je zrejmé, že žalobca vykonával dielo na viacerých úsekoch a náprava nebola žiadaná zmluvnou stranou, teda bola žiadaná neoprávnenou osobou a to bez ohľadu na to, či išlo o investora a pod. Zmluva predsa bola uzavretá iba medzi žalobcom a žalovaným a žalobca zodpovedal iba žalovanému za vykonané dielo.“

22. Pokiaľ tvrdil žalovaný, že na kontrolnom dni dňa 24.11.2020 boli špecifikované vady, tak z ničoho to nevyplýva a ničím to žalovaný nepreukázal. S poukazom na okresný súd uviedol, že žalovaný tvrdil, že žalobca neodstránil vady, preto boli odstránené iným subjektom, v dôsledku čoho žalovanému vznikla škoda titulom vzniknutých nákladov na odstránenie vád, ktoré si voči žalobcovi započítal kompenzačnou námietkou iba v rozsahu žalovanej sumy, hoci predložené listiny presahujú výšku žalovanej istiny. Okresný súd poukázal na to, „že na jednej strane žalovaný popiera nárok žalobcu z dôvodu neplatnosti faktúry, z dôvodu vzniku vád, ale zároveň vzniesol kompenzačnú námietku, ktorú možno uplatniť iba voči existujúcej pohľadávke.“ Žalovaný na preukázanie výšky nákladov na odstránenie ním tvrdených vád predložil faktúru č. 2100006 na sumu 17.302,61 Eur vystavenú spol. STAVBY - KE s.r.o. zo dňa 18.06.2021, sprievodku k faktúre a krycie listy. Zo sprievodky vyplýva úsek diela - ul. Továrenská a ul. Družstevná.

23. Žalobca namietal dané listiny s tým, že sa týkajú iných úsekov, než ktoré vykonával žalobca. Potvrdil, že čiastočne vykonával aj práce na ul. Továrenská, avšak spol. STAVBY- KE s.r.o. realizovala práce aj na ul. Továrenská a Družstevná. Z predložených listín, podľa okresného súdu „vyplýva, že žalobca vykonával práce aj na ul. Zimná, pričom práve na danej ulici podľa vyjadrenia žalovaného, žalovaný vady vytýkal, čo preukazoval aj mailom M. A., avšak zo sprievodky 3. subjektu, ktorý mal odstraňovať vady spôsobené žalobcom, nevyplýva aj ul. Zimná. Ak odstraňoval vady aj na ul. Továrenská, nie je zrejmé, v akom rozsahu vo vzťahu k žalobcovi, pokiaľ skutočne žalobca spôsobil vady.“ Teda uvedené bolo v rozpore s tvrdeniami žalovaného. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

24. Vykonané dôkazy okresný súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený. Žalovaný nepreukázal existenciu vád spôsobených žalobcom, nepreukázal reklamáciu voči žalobcovi, ani výzvy na odstránenie vád adresované žalobcovi. Zo žiadnej listiny nevyplýva konkretizácia, či špecifikácia vád diela. Z ničoho nevyplýva riadna reklamácia zo strany žalovaného. Predložené listiny od 3. subjektov nie je možné považovať za riadnu reklamáciu zo strany žalovaného. Žalovaný je zmluvnou stranou a je podnikateľským subjektom, napriek tomu pokiaľ mal za to, že sú vady, riadne ich neoznámil, nešpecifikoval, neuplatnil si riadne nároky. Žalovaný nepreukázal existenciu vád, pre ktoré nebol dôvod na odsúhlasenie prác, či prevzatie diela a zaplatenie faktúry, ktorá v zmysle zmluvy mohla byť uhradená aj pred odovzdaním diela. Pokiaľ tvrdil nesprávny technologický postup, ničím to nepreukázal. Z predložených fotografií, či iných predložených listín nie je možné uvedené vyvodiť, a to ani bez odborného posúdenia. Žalovaný bez relevantného dôvodu odmietol odsúhlasiť súpis, na výzvu o poskytnutie súčinnosti pri súpise nereagoval bez uvedenia dôvodu, a preto žalobca nemal možnosť predložiť faktúru s odsúhlaseným súpisom vykonaných prác a žalovaný tak bez relevantného dôvodu odmietol prevziať dielo od žalobcu. Žalovaný nebol oprávnený uplatniť zádržné právo v zmysle

VOP vzhľadom na posúdenie zmluvného článku o neoddeliteľnej súčasti VOP ako neplatného, a to z dôvodu neurčitosti. Okresný súd posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený, žalovaný svoje tvrdenia ohľadom vád nepreukázal. Žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal vady spôsobené žalobcom, a teda aj potrebu ich odstránenia 3. subjektom, pričom z predložených listín vyplýva, že 3. subjekt vykonával dielo na iných úsekoch než žalobca a z listín ani nevyplýva, že odstraňoval vady po žalobcovi a že vykonával dielo výlučne z dôvodu odstraňovania vád na úsekoch žalobcu, nemohlo dôjsť k započítaniu vznesenou kompenzačnou námietkou, keďže žalovaný nepreukázal opodstatnenosť kompenzačnej námietky a pohľadávku voči žalobcovi. Okresný súd posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie a nevykonal ďalšie dokazovanie, keďže na navrhnutých dôkazoch už následne žalovaný netrval. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od 10.02.2021 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. S poukazom na , , , nariadenia vlády SR č. okresný súd konštatoval, že bolo nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúry, žalobca si opodstatnene uplatnil aj úroky z omeškania. Okresný súd však posúdil, že žalobca si nesprávne uplatnil úroky od 10.02.2021, síce na faktúre je uvedená splatnosť 09.02.2021, ale s poukazom na a podľa čl. V. bod 5. Zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť faktúru zhotoviteľovi do 30 dní od doručenia vystavenej faktúry. Z predložených listín vyplýva, že faktúra bola žalovanému doručená dňa 15.02.2021 (č.l. 9 spisu), teda faktúra sa stala splatnou dňa 17.03.2021, takže žalovaný sa dostal do omeškania až dňom 18.03.2021. Z uvedeného dôvodu okresný súd úroky z omeškania za obdobie od 10.02.2021 do 17.03.2021 nepriznal a v tej časti žalobu zamietol a úroky z omeškania priznal až od 18.03.2021. Zároveň okresný súd posúdil uplatnenú výšku úrokov z omeškania za primeranú v zmysle platných právnych predpisov a výšku osobitne nedokazoval s poukazom na . Podľa , nariadenia vlády SR č. vznikol žalobcovi aj uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa , , , 2 , , .

25. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote rozsiahle odvolanie žalovaný podľa , mal za to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že podľa konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že podľa súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že podľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Namietal žalovaný, že okresný súd pri svojom rozhodovaní, zisťovaní skutkového a právneho stavu postupoval nesprávne, nezaoberal sa viacerými skutočnosťami, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe a najmä nesprávne posúdil právny stav veci. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany pri vysvetlení dôvodov, ktoré viedli k nezaplateniu sumy 15.952,41 Eur na základe faktúry za práce vykonané žalobcom na zákazke Spišská Belá - zemné práce, pokládka, Slovenská republika, odvolával na svoje Všeobecné obchodné podmienky pre zmluvy o dielo (ďalej aj ako „VOP“), konkrétne na článok V. ods. 5.6, v zmysle ktorého: „Objednávateľ je oprávnený kedykoľvek zadržať splatnú platbu zhotoviteľovi v prípade, ak Zhotoviteľ nesplní ktorúkoľvek z povinností stanovených mu v ZOD a VOP, a to až do riadneho splnenia povinnosti zhotoviteľa. Objednávateľ nie je v takomto prípade v omeškaní“. Dané ustanovenie VOP ho oprávňovalo neuhradiť splatnú faktúru vystavenú žalobcom, keďže žalovaný nevykonal dielo riadne bez vád. Podľa článku II. ods. 3. Zmluvy o dielo č. 200820SB, ktorou sa spravoval vzájomný obchodnoprávny vzťah žalobcu a žalovaného na predmetnej zákazke v obci Spišská Belá: „Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dielo sú všeobecné obchodné podmienky (VOP) objednávateľa, ktoré bližšie špecifikujú a dopĺňajú túto zmluvu o dielo a podrobnejšie upravujú jej ustanovenia. Otázky neupravené touto zmluvou o dielo sa riadia príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok. Objednávateľ si vyhradzuje právo jednostranne zmeniť VOP z dôvodov zmeny obchodnej politiky objednávateľa, alebo zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov. Zmenu VOP oznámi objednávateľ zhotoviteľovi zverejnením v sídle objednávateľa a na webovej stránke objednávateľa.“ Okresný súd nesprávne posúdil dotknuté ustanovenie článku II. ods. 3. zmluvy o dielo ako neplatné, a z dôvodu neplatnosti odmietol pri posúdení oprávnenosti uplatneného nároku žalobcu prihliadať na VOP žalovaného a v tejto súvislosti uviedol: „Hoci podľa Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné

obchodné podmienky, tieto netvorili zmluvu, ani neboli so zmluvou pevne zviazané. Dokonca v zmluvnom ustanovení nie sú dané podmienky ani konkretizované, nie je uvedený ani žiadny konkrétny odkaz na ne. Z uvedených dôvodov dané ustanovenie sa javí ako neurčité, preto je nutné ho posúdiť ako neplatné. Neplatnosť daného ustanovenia však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je nutné konštatovať neplatnosť daného ustanovenia Zmluvy obsiahnutého v čl. II., bod 3. Z daného dôvodu nie je možné prihliadať na Všeobecné obchodné podmienky.“ Žalovaný v odvolaní uviedol, že všeobecné obchodné podmienky sú zverejnené na webovej stránke žalovaného www.optistream.sk. Neexistuje pritom žiadna iná webová stránka s rovnakým označením, takže pri vyhľadaní uvedených VOP na internete nemôže dôjsť k prípadnej zámene s obchodnými podmienkami inej obchodnej spoločnosti. K VOP žalovaného, ktoré boli predložené okresnému súdu, okresný súd konštatuje v Zápisnici z pojednávania zo dňa 17.02.2022 „PLATNOSŤ OD: 01.05.2019“. Na pojednávaní dňa 17.02.2022 bolo jednoznačne preukázané, že žalobca bol oboznámený s VOP žalovaného ešte pred vznikom zmluvného vzťahu na základe Zmluvy o dielo č. 200820SB. Žalobca totiž pre žalovaného vykonával aj inú zákazku v tom istom roku 2020 a v rámci tejto zákazky sa oboznámil s VOP žalovaného, čo žalovaný preukázal predložením e-mailu žalobcu zo dňa 16.06.2020 adresovaného žalovanému v rámci danej inej vzájomnej zákazky, kde žalobca konštatoval, že si stiahol VOP žalovaného z webu. Keďže VOP žalovaného boli platné od 01.05.2019 a od tohto dátumu nedošlo k žiadnym zmenám, žalobca musel byť minimálne od 16.06.2020, teda ešte pred podpisom Zmluvy o dielo č. 200820SB, oboznámený s VOP žalovaného. Žalobca svoje oboznámenie sa s VOP žalovaného nepoprel, keď na pojednávaní 17.02.2022 na otázku okresného súdu: „Vzhľadom na mailovú komunikáciu zo 16.06.2020 v inej veci potvrdil, že si stiahol všeobecné obchodné podmienky z webu, takže mali ste vedomosť aj 21.08.2020 o týchto podmienkach a boli ste s nimi oboznámený?“ žalobca odpovedal: „V tom čase v júni k tomu inému projektu áno.“ Žalobca teda pri podpise Zmluvy o dielo č. 200820SB vedel, že zmluvné vzťahy so žalovaným sa riadia nielen samotnou zmluvou o dielo, ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami. Okrem toho žalovaný pre všetky svoje zákazky používa vždy rovnaký štandardizovaný typ zmluvy o dielo čo do obsahu, s rovnakým odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Aj zo samotného názvu „Všeobecné obchodné podmienky pre Zmluvy o dielo spoločnosti OPTISTREAM“ vyplýva, že žalovaný tieto VOP používa jednotne pre všetky zmluvy o dielo uzatvárané s obchodnými partnermi. Žalobca mal vedomosť o tom, že zmluvný vzťah so žalovaným sa okrem zmluvy o dielo riadi aj VOP. Ustanovenie II. ods. 3 zmluvy o dielo č. 200820SB, preto nemožno považovať za neurčité a následne neplatné, pretože VOP boli žalovanému známe aj napriek tomu, že neboli k zmluve fyzicky pripojené. Vyčítal okresnému súdu, že nevenoval Zmluve o dielo č. 200820SB, resp. jej jednotlivým ustanoveniam náležitú pozornosť, keď sa nevyporiadal aj s ostatnými zmluvnými ustanoveniami, ktoré odkazujú na VOP žalovaného. Na všeobecné obchodné podmienky žalovaného totiž neodkazuje iba článok II. ods. 3., ale aj článok II. ods. 4. a článok V. ods. 3. zmluvy o dielo. Dôležitý je pritom najmä článok II. ods. 4., podľa ktorého: „Zhotoviteľ podpísaním tejto zmluvy potvrdzuje, že mal možnosť sa oboznámiť so všeobecnými obchodnými podmienkami objednávateľa a tieto sú pre neho záväzné a zaväzuje sa dodržiavať ustanovenia všeobecných obchodných podmienok objednávateľa.“ Pokiaľ teda okresný súd uznal článok II. ods. 3. zmluvy o dielo za neplatný, čo v zmysle vyššie uvedeného považoval žalovaný za nesprávne právne posúdenie, neplatnosťou neboli dotknuté ostatné ustanovenia zmluvy o dielo, a teda ani článok II. ods. 4. zmluvy o dielo, v zmysle ktorého žalobca svojím podpisom zmluvy o dielo výslovne potvrdil, že mal možnosť sa oboznámiť s VOP a že tieto sú pre neho záväzné. Súčasne je vhodné upozorniť aj na ustanovenie článku X. ods. 3. zmluvy o dielo, v zmysle ktorého: „Zmluvné strany sa pred uzavretím zmluvy detailne oboznámili s obsahom klauzúl zmluvy, jej obsahu porozumeli a nemajú proti nemu žiadne výhrady, na znak čoho pripájajú v závere vlastnoručné podpisy oprávnených zástupcov obidvoch zmluvných strán.“ Právny názor okresného súdu neumožňujúci pri posudzovaní nároku žalobcu prihliadať na VOP žalovaného s odvolaním sa na údajnú neplatnosť článku II. ods. 3. zmluvy o dielo, je podľa žalovaného nesprávny a právne neudržateľný.

27. Vo vzťahu k vyššie uvedenému právnemu posúdeniu okresného súdu ohľadom neplatnosti článku II. ods. 3. zmluvy o dielo, poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 28.10.2021, sp. zn. , v rámci ktorého ten istý senát (18Cb), resp. sudca posudzoval zmluvu o dielo a VOP žalovaného s iným obchodným partnerom. Daný rozsudok potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že v rámci svojich zmluvných vzťahov používa ten istý typ zmluvy o dielo, pretože vyššie citované ustanovenia článku II. ods. 3. ods. 4., ako aj X. ods. 3. Zmluvy o dielo č. 200820SB sú identické s ustanoveniami v zmluve o dielo, ktorá bola posudzovaná v spore sp. zn. . Žalovaný v priebehu pojednávania viackrát poukazoval na tento rozsudok z októbra 2021, avšak okresný súd na tento odmietol prihliadať a v rozsudku, proti ktorému toto odvolanie smeruje, konštatoval nasledovné: „Pokiaľ

žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 28.10.2021 vo veci č.k. ohľadom zádržného práva v zmysle VOP, súd poukazuje na to, že súd má zo svojej praxe vedomosť, že v tej veci ide o iné skutkové okolnosti a jednak dané ustanovenie VOP nie je možné v tomto konaní aplikovať vzhľadom na posúdenie neplatnosti zmluvného ustanovenia ohľadom VOP v tomto zmluvnom vzťah.“ S takýmto strohým konštatovaním okresného súdu sa nemožno stotožniť, keďže žalovaný na daný rozsudok odkazoval nie v súvislosti so skutkovými okolnosťami prípadu, ale v súvislosti s výkladom zmluvy o dielo a VOP, ktoré boli identické v oboch konaniach. V rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 28.10.2021, sp.zn. nebola žiadnym spôsobom spochybnená platnosť článku II. ods. 3. zmluvy o dielo a okresný súd práve na podklade tohto ustanovenia zmluvy, ako aj článku II. ods. 4. zmluvy o dielo aplikoval článok V. ods. 5.6 VOP žalovaného na daný prípad, keď konštatoval nasledovné: „V zmysle bodu 5.6. VOP žalovaný skutočne má právo kedykoľvek zadržať splatnú platbu žalobcovi, a to až do odstránenia vád. Je na žalovanom, v akej výške uplatní dané právo z vystavenej faktúry. V danom prípade žalovaný sa rozhodol o nezaplatení sumy 10.000,- Eur z faktúry na sumu 26.027,98 Eur. Zároveň nebolo dohodnuté v zmluve, v akej výške má byť zádržné uplatnené, avšak logicky vyplýva, že maximálne do výšky vystavenej faktúry. Z toho vyplýva, že žalovaný pri uplatnené zádržného v zmysle zmluvných dojednaní nie je povinný zaplatiť faktúru v akejkoľvek výške až do odstránenia vád. V danom prípade žalovaný sa rozhodol vzhľadom na rozsah zistených vád nezaplatiť sumu 10.000,- Eur, čo je v súlade so zmluvnými podmienkami.“ Okresný súd v uvedenom rozsudku konštatoval aj skutočnosť, že zo zmluvy nevyplýva povinnosť žalovaného oznámiť uplatnenie zádržného práva žalobcovi, resp. nie je stanovená žiadna lehota na oznámenie, preto neobstojí ani právny názor okresného súdu v napadnutom rozsudku, keď vyhodnotil v neprospech žalovaného skutočnosť, že z ničoho nevyplýva, že by žalovaný oznámil žalobcovi uplatnenie zádržného práva, a teda tento dôvod nezaplatenia faktúry. Okresný súd pri posudzovaní identických ustanovení zmluvy o dielo a identických VOP žalovaného dospel v rámci konaní pod sp. zn. a pod sp. zn. k úplne iným záverom. „Rozsudok zo dňa 17.02.2022 č. k.: -155 bol tak pre žalovaného vzhľadom na predchádzajúce súdne konanie so sp. zn. absolútne nepredvídateľný a prekvapivý.“

28. V odvolaní žalovaný uviedol, že „Prvostupňový súd vo vzťahu k VOP žalovaného doplnil nasledovné: „Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný predložil VOP až na pojednávaní nariadenom na 17.02.2022, teda s poukazom na neboli predložené riadne a včas, preto súd na ne neprihliadal, avšak súd opäť zdôrazňuje, že čl. II., bod 3 Zmluvy posúdil ako neplatný, takže nie je možné poukazovať na VOP.“ K danému právnemu názoru okresného súdu žalovaný uviedol, že žalobca mal uvedené VOP predložiť sám už v rámci samotnej žaloby, keďže bol s nimi oboznámený, a v článku II. ods. 4. zmluvy sa zaviazal k ich dodržiavaniu. Zamlčanie existencie VOP zo strany žalobcu sa žalovanému javí ako špekulatívne a nemôže byť vyhodnotené na úkor žalovaného s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania.

29. V odvolaní žalovaný uviedol, že odmietol žalobcovi uhradiť vystavenú faktúru z dôvodu, že dielo malo vady, ktoré mal žalobca odstrániť, avšak tak nevykonal. Okresný súd však dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu vád diela a tieto riadnym spôsobom nereklamoval. Žalovaný takýto záver okresného súdu odmieta, pretože existenciu vád preukazujú viaceré skutočnosti. Sám žalovaný existenciu vád v určitom rozsahu nepopiera, keď vo svojom vyjadrení zo dňa 21.01.2022 uviedol: „Pri tomto bode žalobca uvádza, že zmluvný rozsah prác - etapa samotná sa realizovala v dĺžke cca 1500m, pričom prechod cez cestu, ktorý bol predmetom diskusie počas kontrolného dňa má dĺžku cca 5m. Vzhľadom na celkový rozsah prác ide teda o zanedbateľnú časť celkového rozsahu.“ Dôležitým v tomto smere je aj záznam z kontrolného dňa 24.11.2020, ktorý spomína aj sám žalobca. V danom zázname, ktorý je súčasťou spisu sa konštatuje: „Dňa 24.11.2020 na mieste Spišská Belá na ul. Zimná prebehol kontrolný deň, na ktorom sa skontrolovalo asfaltovanie. Mesto týmto dňom žiada o nápravu.“ Počas tohto kontrolného dňa bola osobne prítomná aj osoba poverená žalobcom, čo žalobca potvrdil na pojednávaní 17.02.2022, „na ktorom uviedol: „Ja som osobne nebol prítomný, ale bol náš majster...“ Je teda zrejmé, že aj keď konkrétne vady diela neboli písomne zachytené do záznamu o kontrolnom dni, museli odznieť minimálne ústne za osobnej prítomnosti majstra žalovaného, a tieto vady skutočne aj existovali, nakoľko v zázname o kontrolnom dni je zachytená žiadosť o nápravu. V tomto prípade je zároveň potrebné vziať do úvahy aj ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“ alebo „OBZ“), podľa ktorého: „Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.“ Keďže sa kontrolný deň uskutočnil za osobnej prítomnosti majstra žalobcu, máme za to, že tomuto musel byť známy úmysel sledovaný vetou „Mesto týmto dňom žiada o nápravu.“ Z daného záznamu je takisto evidentné, na akom úseku sa mala oprava vykonať, keďže sa v ňom konštatuje, že

prebehol kontrolný deň na ul. Zimná. Nemožno sa preto stotožniť so záverom súdu, že „z daného zápisu však nie je zrejmé, na ktorom konkrétnom úseku mesto žiada nápravu“. „Takisto je evidentné, čoho sa nedostatky týkajú; keďže prebehla kontrola asfaltovania, tieto sa logicky týkajú asfaltovania.“

30. V odvolaní žalovaný uviedol, že za účelom ozrejmenia priebehu kontrolného dňa, existencie vád a spôsobu ich oznámenia počas kontrolného dňa žalovaný navrhol vykonať výsluch zástupcu mesta, ktorý bol osobne prítomný počas kontroly prác na ul. Zimná dňa 24.11.2020, avšak tomuto návrhu žalovaného okresný súd nevyhovel. Žalovaný ďalej žalobcovi preposlal aj e-mail obyvateľa dotknutej Zimnej ulice, p. A. zo dňa 09.01.2021, v ktorom boli aj konkretizované nedostatky diela, a to „vykonane prace neboli zrealizovane podla vopred dohodnutej metodiky (formou pretlaku) a narusena pristupova komunikacia nebola po vykopovych pracach dana do povodneho stavu tak, ako nam bolo slubene pred realizaciou. Pristupova komunikacia bola vyhotovena zo zhutnenej frezovanej asfaltovej drte na nase vlastne naklady a zhotovitel vykop zasypal len obycajnou zemou a ani sa len neunuval vycistit povrch komunikacie“. Je síce pravdou, že odosielateľ tohto e-mailu nie je zmluvou stranou Zmluvy o dielo č. 200820SB, avšak tento e-mail je ďalším podporným dôkazom preukazujúcim existenciu konkrétnych vád diela, ktoré žalobca odmietol odstrániť.

31. Žalovaný v odvolaní uviedol, že na to, aby mohol pristúpiť k uplatneniu zádržného podľa VOP, postačuje, aby na diele existovali vady, nie je dôležitý ich rozsah. Uvedené potvrdil okresný súd v konaní so sp. zn. , keď v rozsudku konštatuje nasledovné: „Žalovaný v zmysle zmluvných dojednaní mal právo zadržať splatnú platbu, na základe čoho zaplatil faktúru iba v časti a rozhodol sa nezaplatiť žalovanú istinu, teda časť z faktúry. Bolo na jeho rozhodnutí, v akom rozsahu uplatní zádržné splatnej platby. Zmluvné ustanovenia neurčujú výšku zádržného, teda žalovaný mal právo nezaplatiť aj celú faktúru, nie iba časť, a to bez ohľadu na rozsah zistených vád. Napriek tomu sa rozhodol nezaplatiť iba 10.000,- Eur. Rozsah vád nemá vplyv na výšku zádržného.“ „Vady na diele existovali, aj keď nebol podrobne vymedzený ich rozsah, a preto bol žalovaný oprávnený zadržať žalobcovi sumu uplatnenú v tomto konaní v súlade s článkom V. ods. 5.6 VOP.“ V napadnutom rozsudku okresný súd konštatoval, že: „Súd posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie, keďže na navrhnutých dôkazoch už následne žalovaný netrval.“ Nie je pravdou podľa žalovaného, že by žalovaný na navrhnutých dôkazoch netrval. Žalovaný konkrétne na pojednávaní dňa 17.02.2022 navrhol vykonať výsluch zástupcu mesta Spišská Belá osobne prítomného na kontrolnom dni dňa 24.11.2020, pričom v zápisnici z pojednávania sa výslovne uvádza: „právna zástupkyňa žalovaného uvádza, že trváme iba na výsluchu zástupcu mesta, ktorý bol na kontrolnom dni.“ Vzhľadom na uvedené je pre žalovaného prekvapivé konštatovanie okresného súdu, že žalovaný na navrhnutých dôkazoch netrval. Uvedené nie je pravdou, o čom svedčí aj Zápisnica z pojednávania dňa 17.02.2022. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevyjadril, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ mal okresný súd pochybnosti o zázname z kontrolného dňa, práve výsluchom p. T., prítomného zástupcu mesta Spišská Belá, tak mohol zistiť dôležité okolnosti týkajúce sa existencie vád diela a spôsobu ich oznámenia žalobcovi, pričom ako sám okresný súd konštatoval, tieto okolnosti považoval za sporné medzi stranami.

32. V odvolaní žalovaný uviedol, že k návrhu výsluchu zástupcu mesta došlo z jeho strany až na pojednávaní preto, že až na samotnom pojednávaní boli zo strany okresného súdu prezentované pochybnosti o existencii vád diela a najmä spôsobe ich uplatnenia. „Tieto pochybnosti súdu neboli síce odprezentované v rámci predbežného právneho posúdenia súdu, ktoré úplne absentovalo, ale žalovaný ich spozoroval v otázkach, ktoré súd v tejto súvislosti kládol jednotlivým stranám sporu. Súd síce nevykonanie navrhovaného dôkazu nezdôvodnil v písomnom vyhotovení rozsudku, avšak na pojednávaní sa vyjadril, že výsluch svedka nevykoná s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Súd by pri aplikácii mal prihliadať aj na okolnosti prípadu. P. v tejto súvislosti uvádza: „Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti.“1 Máme za to, že žalovaný v priebehu písomného štádia konania nebol dostatočne schopný rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti a k prevzatiu jeho právneho zastupovania došlo až deň pred pojednávaním, t. j. 16.02.2022. Z uvedeného dôvodu bolo podľa nášho názoru uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania k navrhnutému výsluchu svedka neprimerane prísne.“

33. V odvolaní žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na , ktorým sa však podľa žalovaného okresný súd neriadil, čím podľa žalovaného zároveň porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované v SR, ako aj právo na spravodlivý proces garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Žalovaný mal zato, že pre rozhodnutie podstatné závery okresného súdu nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené a zároveň absentujú aj niektoré podstatné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, „menovite najmä vyporiadanie sa súdu s nevykonaním navrhnutého výsluchu zástupcu mesta Spišská Belá prítomného na kontrolnom dni, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť ako aj arbitrárnosť.“

34. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania, prvostupňový „súd zrejme opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v , a to určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež vôbec nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci“ a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. (s. 12, bod 4.), v zmysle ktorého spôsobuje porušenie v činnosti súdu nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Význam zvýraznil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. . Uplatnenie počas súdneho konania môže byť pre priebeh a výsledok prvostupňového konania zásadné. Pretože okresný súd neuplatnil svoju procesnú povinnosť podľa , žalovaný zameral svoju procesnú aktivitu na pojednávaní k iným právne relevantným okruhom, čo malo bez väčších pochybností vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. K mnohým tvrdeniam žalovaného sa okresný súd pred ukončením dokazovania zákonom predpísaným spôsobom nevyjadril, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Podľa žalovaného zakladajú vyššie uvedené vady konania inú vadu konania v zmysle . Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi neprizná nárok na náhradu trov konania, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

35. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 17.2.2022. Prvostupňový súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, a preto považuje žalobca rozsudok prvostupňového súdu za zákonný a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací dôvod podľa odôvodňuje žalovaný tým, že súd nesprávne právne posúdil všeobecné obchodné podmienky žalovaného (ďalej len „VOP“), ktoré v rozpore s koncentračnou zásadou predložil až na pojednávaní, (pričom na sudcovskú koncentráciu konania bol riadne upozornený) a argumentoval tým, že práve žalobca mal VOP predložiť k podanej žalobe. Taktiež odvolací dôvod odôvodňoval s poukazom na iné konanie vedené na Okresnom súde Žilina, sp. zn. , ktoré sa netýkalo žalobcu, kedy mal súd dospieť k úplne iným záverom, čo má mať za následok nesprávne právne posúdenie v prejednávanej veci. K tomuto dôvodu sa žalobca ani nemohol vyjadriť z dôvodu, že nebol stranou v konaní, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní, iba sa stotožnil so závermi okresného súdu v ods. 21. napadnutého rozsudku, že išlo o iné skutkové okolnosti a jednak dané ustanovenie VOP nie je možné v tomto konaní aplikovať, vzhľadom na posúdenie neplatnosti zmluvného ustanovenia ohľadom VOP v tomto zmluvnom vzťahu, taktiež poukázal na to, že VOP boli predložené prvý krát až na pojednávaní, teda v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. K ostatným názorom žalovaného v tejto časti podaného odvolania nebolo podľa žalobcu potrebné sa vyjadrovať, nakoľko sa jedná o subjektívne a špekulatívne názory žalovaného, ktorými sa snaží napadnúť zákonné a preskúmateľné rozhodnutie, pričom práve žalovaný pred podaním žaloby a aj počas priebehu konania bol pasívny, nepredkladal meritórne dôkazy, aj keď mal dostatok času, iba predkladal fotky, komunikáciu a iné listinné dôkazy, ktoré sa ani netýkali predmetu konania (predloženie dôkazov o prácach, ktoré vykonávali tretie osoby na úplne iných úsekoch), preto útoky žalovaného na okresný súd, že nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalovaný až na pojednávaní, sú neopodstatnené a v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, a preto sa nemôže žalovaný domáhať zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie dokazovanie, teda pasivita žalovaného v konaní nemôže požívať právnu ochranu.

36. Vo vzťahu k údajným vadám diela sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu, že žalovaný nekonkretizoval, aké vady má žalobca odstrániť, neurčil žiadnu lehotu na odstránenie vád, teda je zrejmé, že nemohlo dôjsť k zákonnému uplatneniu vád z diela. Žalovaný v podanom odvolaní dokonca potvrdzuje, že vady neboli žiadnym spôsobom špecifikované, iba mali existovať, konkrétne uvádza „vady na diele existovali, aj keď nebol podrobne vymedzený ich rozsah“ (strana 8, ods. 2 odvolania), teda je zrejmé, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa zákonné a preskúmateľné, kedy práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania zákonného uplatnenia vád z diela. Vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaných dôkazov, kedy okresný súd nemal vykonať výsluch zástupcu mesta Spišská Belá, ktorý bol navrhnutý až na pojednávaní, pričom zmeškanie sudcovskej koncentrácie konania žalovaný odôvodňuje tým, že splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie až deň pred pojednávaním, žalobca uviedol, že žalovaný mal dostatok času splnomocniť zástupcu z radov advokátov na zastupovanie, teda účelové splnomocnenie advokáta deň pred termínom pojednávania, nemôže ospravedlniť zmeškanie sudcovskej koncentrácie konania, najmä nie vtedy, keď sám žalovaný sa vo veci vyjadril a aj predložil dôkazy (aj keď sa netýkali predmetu sporu). Okresný súd správne nevykonal dôkaz, ktorý bol prvý krát navrhnutý až na pojednávaní, pretože žalovaný bol dôkladne poučený o sudcovskej koncentrácii konania, pričom špekulatívne sa snažil zhojiť svoju pasivitu v konaní tým, že právny zástupca prevzal zastúpenie deň pred vykonaním pojednávania. Vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaného dôkazu poukázal žalobca na zásadu, v zmysle ktorej práva patria len bdelým, vyjadrená napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu, SR, sp. zn. . Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

37. Žalobca k námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že okresný súd sa zákonným spôsobom vysporiadal s navrhovaným výsluchom zástupcu mesta Spišská Belá, a to tým, že nevykonal dôkaz, ktorý bol prvý krát navrhnutý až na pojednávaní a v prípade jeho vykonania, by musel konanie odročiť v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania. V zmysle , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V zmysle , pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj zásady „práva patria bdelým“, na ktorú poukázal žalobca v časti IV. tohto vyjadrenia, bolo zrejmé, že žalovaný sa nemôže domáhať právnej ochrany, keď práve on je ten, ktorý koná v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Žalovaný sa v časti VI. podaného odvolania opiera o odvolací dôvod v zmysle , teda že konanie má inú má inú vadu, pretože podľa žalovaného ide o tzv. „prekvapivý rozsudok“, pretože „súd neuplatnil svoju procesnú povinnosť podľa “. Pokiaľ okresný súd neoboznámil strany konania na pojednávaní s predbežným právnym posúdením veci, s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností, a tiež predbežným náhľadom na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať, porušil podľa žalovaného svoju povinnosť a v tomto dôsledku žalovaný nemal možnosť prispôsobiť realizáciu svojich procesných práv a vo zvýšenej miere reagovať na otázky, ktoré súd pokladal za najvýznamnejšie a ktoré uviedol až v odôvodnení svojho rozhodnutia. „K vyššie uvedenému názoru žalovaného, že súd nepostupoval podľa jeho predstáv a žalobe vyhovel, taktiež že súd pristupoval k sudcovskej koncentrácii konania zákonom predpísaným spôsobom, si žalobca dovolí uviesť, že to, že súd rozhodne opačne ako si želá žalovaný neznamená, že rozhodol „prekvapivo“ a taktiež, ak súd postupuje podľa ust. a nasl. , ktoré žalovaný nedodržiava, tak to neznamená, že konanie ma inú vadu, ktoré spĺňa podmienky odvolacieho dôvodu v zmysle ust. .“

38. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaný odôvodňoval odvolací dôvod podľa (ďalej aj ako „“ alebo „CSP“) tým, že okresný súd nesprávne posúdil všeobecné obchodné podmienky pre zmluvy o dielo (ďalej aj ako „VOP“). Žalovaný v odvolaní tvrdil, že okresný súd nesprávne právne posúdil ustanovenie článku II. ods. 3. Zmluvy o dielo č. 200820SB (ďalej ak ako „Zmluva o dielo“ alebo „Zmluva“), ktorou sa spravoval vzájomný obchodnoprávny vzťah žalobcu a žalovaného na predmetnej zákazke v obci Spišská Belá, a teda nie samotné VOP. Žalovaný pritom riadne zdôvodnil, v čom podľa neho spočívala nesprávnosť právneho posúdenia. „Súčasne žalovaný poukazoval aj na ďalšie ustanovenia Zmluvy o dielo, najmä na článok

II. ods. 4, v ktorom žalobca potvrdil, že pred podpisom Zmluvy mal možnosť oboznámiť sa s VOP žalovaného, tieto sú pre neho záväzné a zaväzuje sa ich dodržiavať. Keďže súd vyslovil iba neplatnosť ustanovenia čl. II. ods. 3. Zmluvy o dielo, touto neplatnosťou neboli dotknuté ostatné ustanovenia zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie nielen pri článku II. ods. 3. zmluvy, ale aj pri ďalších ustanovenia zmluvy, najmä čl. II. ods. 4., keďže toto ustanovenie nebolo súdom vyhodnotené ako neplatné, a preto mal súd podľa žalovaného prihliadať aj na dané ustanovenie, čo však neurobil a týmto ustanovením sa vôbec nezaoberal.“ Žalovanému nie je zrejmé, „aké špekulatívne a subjektívne názory v časti odvolania žalovaného označenej II. Všeobecné obchodné podmienky považuje žalobca za špekulatívne. V časti II. odvolania sa žalovaný zameral na argumentáciu týkajúcu sa Zmluvy o dielo a VOP, uviedol tvrdenia a dôkazy o tom, že žalobca mal vedomosť o tom, že vzájomný zmluvný vzťah so žalovaným sa spravuje VOP žalovaného, prezentoval skutkovú ako aj právnu argumentáciu, prečo súd mal dospieť k nesprávnemu právnemu posúdeniu príslušných ustanovení Zmluvy o dielo, pričom si žalovaný nie je vedomý toho, že by vyjadroval akékoľvek subjektívne či dokonca špekulatívne názory. Svoje tvrdenia vždy oprel o príslušné ustanovenia Zmluvy o dielo a VOP. Súčasne žalovaný nerozumie, o aké útoky na súd pre nevykonanie dôkazu, má ísť. Je že žalovaný sa vyjadril k nevykonania návrhu na výsluch svedka, zástupcu mesta Spišská Belá, p. T., ale jeho argumentáciu ohľadom nesprávnosti postupu súdu, keď nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, nemožno v žiadnom prípade považovať za akési útoky na súd.“ Žalovaný v odvolaní vôbec nepotvrdil, že by vady diela neboli žiadnym spôsobom špecifikované; v danej časti vety žalovaný len uviedol, že rozsah vád nebol podrobne vymedzený. Pri formulácii dotknutej vety žalovaný nadväzoval na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 28.10.2021, sp.zn. , kde sa výslovne konštatovalo: „Rozsah vád nemá vplyv na výšku zádržného.“ Žalovaný takýmto spôsobom vysvetľoval, že samotná existencia vád ho bez ohľadu na ich rozsah oprávňovala pristúpiť k uplatneniu zádržného v zmysle VOP, a teda aj k nevyplateniu splatnej faktúry. Žalobca vo svojom vyjadrení zámerne úplne opomenul časti odvolania žalovaného, konkrétne na strane 6. až 7., v ktorých žalovaný zdôvodnil existenciu vád diela, ako aj spôsob ich špecifikácie. Konkrétne sa žalovaný odvolával na vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.01.2022, kde sám žalobca existenciu vád v určitom rozsahu nepopieral, následne žalovaný argumentoval kontrolným dňom, ktorý sa uskutočnil 24.11.2020, ako aj záznamom z tohto dňa, pričom sa odvolával aj na osobnú prítomnosť majstra žalobcu počas kontrolného dňa. „Žalovaný súčasne ako podporný dôkaz predložil e-mail p. A., obyvateľa dotknutej Zimnej ulice a za účelom preukázania existencie vád a spôsobu ich oznámenia počas kontrolného dňa žalovaný navrhol vykonať výsluch zástupcu mesta Spišská Belá, avšak tomuto návrhu nebolo vyhovené. Vzhľadom na uvedené odmietame tvrdenie žalovaného o údajnom uznaní zo strany žalovaného, že vady neboli žiadnym spôsobom špecifikované. Žalovaný totiž nikdy neuznal, že by vady žiadnym spôsobom neboli vymedzené, práve naopak v rámci časti odvolania označenej ako III. Vady diela žalovaný riadne argumentoval, akým spôsobom boli vady diela špecifikované.“

39. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že ak v podanom vyjadrení žalobca tvrdí, že nesprávny postup súdu v podobe nevykonania navrhnutého výsluchu svedka, zástupcu mesta Spišská Belá p. T. s odôvodnením, že splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie až deň pred pojednávaním, tak žalobca opätovne účelovo opomenul dôvody prezentované žalovaným v dotknutej časti odvolania. Zo Zápisnice z pojednávania dňa 17.02.2022 totiž vyplýva, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca na vykonaní navrhnutého výsluchu svedka trval. Nedostatok napadnutého rozsudku žalovaný identifikoval aj v tom, že v odôvodnení rozsudku úplne absentovalo vyjadrenie, prečo okresný súd konkrétny dôkaz, výsluch zástupcu mesta Spišská Belá, nevykonal. Okrem toho žalovaný zdôvodnil aj skutočnosť, prečo dôkazný návrh realizoval až na pojednávaní. Dôkazným návrhom žalovaný reagoval na pochybnosti okresného súdu o existencii vád, a najmä spôsobe ich uplatnenia, ktoré okresný súd prvýkrát prezentoval až na pojednávaní. Nepopieral, že žalovaný ako dôvod uviedol aj prevzatie právneho zastupovania žalovaného iba deň pred pojednávaním ako jednu z okolností prípadu, na ktoré by súd podľa žalovaného mal prihliadať. Tento dôvod však žalovaný prezentoval iba v závere IV. časti odvolania ako podporné tvrdenie, avšak z kontextu danej časti odvolania je zrejmé, že žalovaný dôraz kládol na ostatné dôvody, ktoré boli prezentované ako prvé. Ťažiskovým dôvodom žalovaného uvedeným v časti IV. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril. Nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku žalovaný zdôvodňoval tým, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyporiadal s nevykonaním konkrétne navrhnutého dôkazu, čo považoval za vadu napadnutého rozsudku, pretože mu týmto chýba podstatná zákonná náležitosť v zmysle . V časti odvolania sa žalovaný zaoberal procesnými pochybeniami okresného súdu, ktoré identifikoval. Išlo najmä o nesplnenie povinnosti okresného súdu stanovenej v

, čo možno v zmysle citovanej judikatúry považovať za procesnú nesprávnosť, ktorá podľa žalovaného predstavuje inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dodržanie povinnosti okresného súdu podľa má za účel vyhnúť sa aj tzv. „prekvapivým rozhodnutiam“. Zdôraznil, že žalobca účelovo vytrháva mnohé argumenty žalovaného prezentované v odvolaní z kontextu, a tým sa snaží znížiť hodnovernosť argumentácie žalovaného v odvolaní.

40. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa , a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako v napadnutých výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

41. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -209 zo dňa 14.11.2022, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, a to i na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

42. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

43. Podľa , v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

44. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.

45. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne, ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa . Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup

súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

46. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu k takej žalovaným namietanej vade procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorá by predstavovala naplnenie , nedošlo, pretože napadnutý rozsudok okresného súdu spĺňa kritéria .

47. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu považuje za podstatné uviesť, a to vo vzťahu k záverom okresného súdu v skutkovej rovine, ktoré cez úpravu v považoval za vecne správne, „ že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo č. 200820SB, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať dielo - Výstavba optickej siete v obci Spišská Belá - zemné práce, pokládka, Slovenská republika. (l.č. 17)“, „Vykonaným dokazovaním súd posúdil, že strany platne uzavreli Zmluvu o dielo, v dôsledku čoho medzi nimi vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa .“ „Žalovaný následne predložil súdu Všeobecné obchodné podmienky, ktoré podľa jeho uvedenia sú predmetnou prílohou, avšak z ničoho nevyplýva, že práve tie sú neoddeliteľnou súčasťou. Medzi stranami bolo nesporné, že neboli predložené so zmluvou, ani netvorili danú zmluvu, neboli ani fyzicky odovzdané.“ Spornou vo vyvolanom odvolacom konaní primárne zostala (ne)aplikácia VOP. Vychádzajúc z uvedených záverov okresného súdu, potom vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd odpovedal na otázky položené odvolateľom, ktoré mali podstatný význam vo vzťahu k nosným otázkam konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu splnilo. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o nároku žalobcu uplatneného žalobou. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným rozhodnutím súdu prvej inštancie, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle . Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). 48. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožnil. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania formou osvedčenia a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

49. Odvolací súd sa oboznámil s celým priebehom prvoinštančného konania, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu. Po oboznámení sa s priebehom celého konania pred súdom prvej inštancie, ako i prijatých záverov okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktorým bolo vyhovené žalobe, nie je namieste konštatovať taký procesný postup súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (arbitrárneho) rozhodnutia vo veci samej. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012), ktoré postuláty boli v rozhodnutí okresného súdu dodržané.

50. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie, za dodržania procesných predpisov, bolo dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu je potrebné uviesť to, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok, ako i relevanciu obrany žalovaného.

51. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi a ani žalovanému ako sporovým stranám možnosť aktívnej účasti a právo na označenie navrhovaných dôkazov bolo tak žalobcom ako i žalovaným zrealizované. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane ( ). Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania okresným súdom podľa odvolacieho súdu nedošlo.

52. Z obsahu podaného odvolania je možné prijať záver, že žalovaný okrem iného namietal i nesprávny procesný postup okresného súdu. Odvolací súd, preto vychádzal i zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia zo dňa 28.2.2019, sp.zn. , v zmysle ktorého „...Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.“ Odvolací súd, vychádzajúc primerane a podporne a v intenciách predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu, po vykonaní odvolacieho prieskumu nemohol konštatovať, že by zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, resp. porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

53. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní, a to len tými, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a obsah obrany žalovaného v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Teda, ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani

krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo sa v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje, ale len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) . Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom, v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť pri rešpektovaní právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ako i vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp.zn. došiel okresný súd, pri posudzovaní identických zmlúv o dielo a identických VOP, k rozdielnym záverom. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že primárnou úlohou okresného súdu bolo posúdiť a vyhodnotiť plnenie dôkaznej povinnosti v rovine tvrdení a poskytnutých tvrdení sporovými stranami v tejto prejednávanej veci, ak okresný súd pri vyhodnotení týchto povinností sporových strán, vo vzťahu k ich plneniu v tomto konaní, na základe splnených podmienok aplikoval sudcovskú koncentráciu na žalovaným predložené VOP, tak potom takýto postup okresného súdu bol vecne správny, rešpektujúci stav prejednávanej sporovej veci a zároveň neumožnil odvolaciemu súdu priestor na odklon od záverov okresného súdu v tejto rovine v prejednávanej veci. Zároveň tento záver potom bol dostačujúci a nosný pre následné posúdenie obrany žalovaného v rovine argumentácie VOP, a nebolo potrebné, aby vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd vyhodnocoval argumentáciu okresného súdu v rovine zmluvných dojednaní týkajúcich VOP. Odvolací súd len pre komplexnosť posúdenia obrany žalovaného v rovine tvrdení v odvolaní uvádza, že pokiaľ v odvolaní uviedol, že „Všeobecné obchodné podmienky sú zverejnené na webovej stránke žalovaného www.optistream.sk <http://www.optistream.sk>. Neexistuje pritom žiadna iná webová stránka s rovnakým označením, takže pri vyhľadaní uvedených VOP na internete nemôže dôjsť k prípadnej zámene s obchodnými podmienkami inej obchodnej spoločnosti.“, tak uvedená argumentácia nenašla odzrkadlenie v tvrdeniach žalovaného v relevantnom štádiu konania, a to ani v odpore, ani vo vyjadrení zo dňa 23.12.2021, ani vo vyjadrení zo dňa 8.2.2022 (čl. 112 spisu), ani na pojednávaní dňa 17.02.2022, jej existencia nebola preukázaná, nevyplýva zo žiadneho dohovoru, okrem odvolacieho tvrdenia, preto nebola odvolacím súdom vyhodnotená ako presvedčivá a relevantná.

54. K odvolacím dôvodom v zmysle , krajský súd v súhrne uvádza, že podstata porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces namietaného v odvolaní, mala spočívať v zamietnutí jeho návrhu na vykonanie dokazovania, a tiež vo vzťahu k aplikácií sudcovskej koncentrácie konania v zmysle . Žalovaný mal za to, že jeho návrh na vykonanie dôkazov bol prednesený na prvom pojednávaní, pričom z nevyplýva povinnosť navrhnúť dôkazy pred prvým pojednávaním. Žalovaný teda namietal, že sudcovská koncentrácia konania nebola aplikovaná správne, ako aj to, že nebol vykonaný žalovaným navrhnutý dôkaz, vykonanie ktorého bolo potrebné pre posúdenie skutkového stavu.

55. Krajský súd dospel k záveru, že nedošlo k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces postupom okresného súdu. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. ). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožní strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces.

56. Odvolací súd sa v celosti oboznámil s priebehom konania a konštatuje, že žalovanému nebola znemožnená realizácia práv, ktoré mu priznáva procesno-právny predpis, a to a nedošlo ani k porušeniu práv žalovaného garantovaných SR. Žalovaný mal vytvorené zákonné podmienky k tomu, aby uplatňoval svoje práva, napĺňal ich. Žiadnym z postupov okresného súdu nedošlo k znemožneniu realizácie práv žalovaného.

57. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.02.2022 (č.l. 150 a nasl. spisu), toto sa uskutočnilo v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného. Vo vzťahu k predloženiu VOP na pojednávaní a k aplikácií sudcovskej koncentrácie okresným súdom, krajský súd uvádza, že súd poučovaciu povinnosť podľa nemá, ak je strana zastúpená advokátom, preto v čase, keď nebol žalovaný zastúpený právnym zástupcom, tak bol okresným súdom správne poučený podľa čl. 67 spisu v spojení s doručenkou čl. 67a rub spisu. Vzhľadom k uvedeným zákonným ustanoveniam, teda po relevantnom poučení žalovaného a v čase, keď už bol žalovaný zastúpený právnym zástupcom, okresný súd nebol povinný už osobitne poučovať žalovaného o procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom , navyše ak k riadnemu poučeniu došlo podľa č.l. 67 spisu. Krajský súd tak má za to, že nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že sudcovská koncentrácia konania nebola správne aplikovaná, pretože podľa odvolacieho súdu okresný súd zákonným spôsobom aplikoval a aplikáciu tohto zákonného ustanovenia aj v odseku 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne zdôvodnil. Z obsahu spisového materiálu a z priebehu konania nevyplynulo, že by pre včasnosť označenia, predloženia dôkazov žalovanému bránila objektívna prekážka. Ak bolo žalovaným argumentované, že k zvoleniu právneho zástupcu došlo až deň pred pojednávaním, čo malo podľa žalovaného ovplyvniť rozpoznanie potreby tvrdiť určité skutočnosti a čo malo mať vplyv na aplikáciu sudcovskej koncentrácie k navrhnutému svedkovi s poukazom v odvolaní na „Tomašovič“ (č.l. 172 spisu), ktorú žalovaný považoval za neprimerane prísnu, tak odvolací súd poukazuje na to, že termín na nariadené pojednávanie 17.7.2022 bol žalovanému doručený dňa 14.1.2022 (rub čl. 101 spisu), teda v dostatočnom časovom predstihu, na to, aby si zvolil právneho zástupcu, ak tak učinil len deň pred nariadeným pojednávaním, tak potom na túto skutočnosť nebolo možné prihliadať. Krajský súd nezistil, že by došlo k nezákonnému uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania pred okresným súdom. K zákonnosti postupu okresného súdu sa poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. z 15. novembra 2018, podľa ktorého, „keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, vykonal starostlivosť o zreteľ na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to významnejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že následkom uplatnenej sudcovskej koncentrácie konania môže byť strata sporu na strane svojho klienta.“ Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov tesne pred pojednávaním alebo až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Vychádza sa z názoru, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Krajský súd má za to, že nebol porušený zákon zo strany okresného súdu pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania, a preto nebol opodstatnený odvolací dôvod žalovaného, ktorým namietal nevykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, resp. rozhodujúcich skutočností, pokiaľ tieto dôkazy žalovaný neoznačil a nepredložil včas.

58. Z uvedených zistení bolo potrebné uzavrieť, že žalovanému postupom okresného súdu nebolo zasiahnuté do žiadneho z jeho práv ako práva sporovej strany, ktoré mu patria podľa procesnoprávneho predpisu, a to , ani spôsobom vykonaného dokazovania. Okresný súd na jeho procesné úkony reagoval primeraným, zrozumiteľným spôsobom, ktorý svoj postup i náležite zdôvodnil. Ak bol zákonný postup okresného súdu pri nevykonaní dôkazov navrhnutých žalovaným, tak následne v odvolacom konaní krajský súd, pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu,

bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd za aplikácie ust. . Pre spôsob vedenia konania, dokazovania pred okresným súdom boli podstatné tvrdenia žalobcu a žalovaného v spojení s Čl. 8 , podľa ktorého „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“. Je nepochybné, že s povinnosťou tvrdenia je spojená aj dôkazná povinnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku titulom ceny diela, oproti čomu sa žalovaný bránil aj tvrdením - vznesenou kompenzačnou námietkou, ku ktorej riadnej špecifikácii bol žalovaný vyzvaný okresným súdom v lehote 10 dní, podaním okresného súdu zo dňa 12.1.2022 (č.l. 102 spisu) v spojení s doručenkou na čl. 101 rub spisu, žalovaný sa však vyjadril až v podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 8.2.2022 (č.l. 112 spisu). Je len ťažko predstaviteľné, ak žalovaný tvrdí neexistenciu pohľadávky - nároku uplatneného žalobou, aby pokiaľ neexistuje, vznášal voči nemu kompenzačnú námietku. Práve pre skutkové posúdenie dôvodnosti či nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 15.952,41 Eur, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku zániku tejto pohľadávky započítaním, primárne okresný súd skúmal jeho základ, t.j. či existovala vzájomná pohľadávka spôsobilá na započítanie. Krajský súd poukazuje na skutkové zistenia a právne závery okresného súdu, ktoré si v podstatných častiach osvojil, tak ako vyplývajú z ods. 44., 45., 46., 47., 49. napadnutého rozsudku.

59. V odvolaní žalovaný uviedol, že „Vady na diele existovali, aj keď nebol podrobne vymedzený ich rozsah, a preto bol žalovaný oprávnený zadržať žalobcovi sumu uplatnenú v tomto konaní v súlade s článkom V. ods. 5.6 VOP.“ V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného považuje odvolací súd za podstatné poukázať na odôvodnenie tohto rozhodnutia vyššie, kde sa zaoberal vyhodnotením sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k VOP okresným súdom, v dôsledku čoho okresný súd na VOP neprihliadal, ktoré závery mali nepochybne vplyv i na vyhodnotenie tejto odvolacej argumentácie žalovaného. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného odvolací súd uvádza, že okresný súd ustálil, že existencia vád bola medzi stranami sporná (ods. 22. napadnutého rozsudku) a že žalovaný žiadnu nekonkretizoval (ods. 23. napadnutého rozsudku). Krajský súd poukazuje na to, že ak sa žalovaný bránil tvrdenou vadnosťou diela, tak zákonite toto dielo ním muselo byť prevzaté, aby mohlo dôjsť k jeho posúdeniu, či dielo má alebo nemá vady. Na to, či vady diela žalovaný notifikoval zákonným spôsobom, vykonal okresný súd v dostatočnom rozsahu dokazovanie, z ktorého vyvodil vecne správne nielen skutkové, ale aj právne závery. Len pre úplnosť a nad rámec odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že aj z vyplýva, že pri vadách diela platia primerane až , pritom z a je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotno-právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že takýto úkon uskutočnil, že ho zrealizoval včas, vzhľadom k obrane žalobcu (odvolací len pre úplnosť poukazuje i na , ), a preto správne postupoval okresný súd, pokiaľ k obrane žalovaného o vadnosti diela neprihliadol, resp. túto obranu vyhodnotil ako nepreukázanú, nedôvodnú. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K úplnosti sa dodáva, že žalovaný nepreukázal notifikáciu vád konkrétnym, jasným a určitým spôsobom, preto odvolací dôvod vadnosti diela nebol opodstatnený. Na zdôraznenie vyššie uvedenej argumentácie a vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že okresný súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, krajský súd upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu ) nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR , právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi

strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle , lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. decembra 2017) .

60. Odvolací súd k vyššie uvedenému zvýrazňuje, že o porušení práva na spravodlivý proces je možné hovoriť len v takom prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane uskutočniť jej patriace procesné úkony, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje porušenie jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že žalovanému neboli porušené jemu patriace procesné práva, čím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalovaný nebol vylúčený z výkonu žiadneho práva, ktoré mu priznáva procesnoprávny predpis, a to .

61. V podanom odvolaní žalovaný vytýkal okresnému súdu, že opomenul vykonať procesnú povinnosť predpísanú v , určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie predbežné posúdenie veci, ktoré síce vyslovil, avšak následne počas dokazovania sa skutková situácia zmenila, pričom konajúci súd po tomto svoje predbežné právne posúdenie neupresnil. Zároveň poukázal žalovaný na judikatúru Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. a ďalej sp. zn. . Poukázal na to, že súd je povinný postupovať podľa s tým, že strany majú možnosť reagovať na uvedené dokazovanie a majú možnosť predbežný stav súdu vyvrátiť. Mal za to, že uvedeným konaním okresný súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle . V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného, sa poukazuje predovšetkým na obsah spisového materiálu, vykonané dokazovanie, ako i na skutočnosť, že okresným súdom bolo konštatované vykonanie úkonov podľa , ako i na poučenie o právach a povinnostiach v zmysle , v zmysle Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.2.2022 a tiež na výzvu okresného súdu v rovine aplikácie . Voči uvedenej zápisnici podané námietky zo strany žalovaného neboli. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na obsah spisového materiálu, zo strany okresného súdu nie je možné konštatovať taký procesný postup, výsledkom ktorého by bolo prijatie prekvapivého (nepredvídateľného) rozhodnutia vo veci. Mal predsa pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného konania žalovaný až do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov v rovine uplatneného nároku voči útoku žalobcu. Je namieste pripomenúť, že ani súdom predbežne vyjadrené právne posúdenie veci, samé o sebe, nie je pre konečné rozhodnutie v samej veci záväzné. Tak, ako už vyššie odvolací súd uviedol, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. Táto sa môže v priebehu sporu meniť, môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, že účastník konania teda vystupuje na strane žalobcov alebo žalovaného, pre rozhodnutie nemá žiadny priamy vplyv. Z úpravy vyplýva, že sporové strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný názor, než je názor sporových strán, môže súd stranám v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia sporových strán s predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. Predbežné právne posúdenie veci súvisí so zameraním na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby sporové strany dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia. Odvolací súd v tejto rovine poukazuje na závery

vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR , v ktorom ústavný súd nepovažoval za neústavný vyslovený názor, v zmysle ktorého „...je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa . Prvoinštančný súd neuviedol stranám sporu počas konania, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie. Opomenutie aplikácie vydaním rozhodnutia vo veci sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil a tým zvolil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Preto tento dôvod odvolací súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie“.

62. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať okresnému súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napríklad namietať, že mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne. Vierohodnosť určitého poznatku zisteného vykonaným dokazovaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). Odvolací súd k svojim záverom uvádza „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

63. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa a na ktoré nadväzovali čiastočne tvrdenia uvádzané v odvolaní. Oproti nesplnenej dôkaznej povinnosti žalovaného stojí dôkazná povinnosť žalobcu, ktorý pred súdom prvého stupňa produkoval dôkazy na preukázanie svojho nároku. V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. , ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Ak žalovaný v odvolaní ďalšiu konkrétnu argumentáciu, ktorou by spochybnil nárok žalobcu, neuviedol, tak bol namieste pre odvolací súd len záver, v zmysle ktorého, bol to žalobca, ktorý predloženými dôkazmi oprávnenosť svojho nároku preukázal, čo žalovaný nevyvrátil a neuniesol tým dôkazné bremeno.

64. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľom namietané vady v prvoinštančnom konaní, či nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by viedli k nesprávnemu rozhodnutiu okresného súdu.

65. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil podľa , ako vecne správne rozhodnutie. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol odvolaním osobitne napadnutý, preto bol odvolacím súdom ako vecne správny potvrdený cez úpravu v .

66. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.

67. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.