Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/179/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, IČO: 00 166 448, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devín, so sídlom Kremeľská 39, 841 10 Bratislava, IČO: 00 603 422, zastúpený: JUDr. Branislavom Drgoňom, advokátom, so sídlom, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, zapísaný v registri SAK č. 4745, IČO: 42 133 866, o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devín č. 4/2018 zo dňa 15.10.2018 s § 4 ods. 3 písm. j), § 6 ods. 1, ods. 3 zákona o obecnom zriadení a s § 11 ods. 6, § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Všeobecné záväzné nariadenie

1. Na zasadnutí miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devín dňa 15.10.2018 bolo schválené Všeobecne záväzné , ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu zóny Devín I s účinnosťou od 01.03.2019.

II. Žaloba

2. Žalobou zo dňa 21.08.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2019 sa žalobca domáha podľa a nasl. (ďalej len „“), vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devín č. 4/2018 zo dňa 15.10.2018 (ďalej len „VZN“), ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu zóny Devín I, s , , o obecnom zriadení a s , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

3. Žalobca preskúmal zákonnosť vyššie uvedeného VZN a dospel k názoru, že nie je v súlade so zákonom a preto podal protest prokurátora pod č. Pd 127/18/1104-7 zo dňa 27.03.2018. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Devín na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 24.06.2019, prerokovalo pod bodom programu č. 9 protest prokurátora proti VZN s tým, že protestu prokurátora nevyhovelo.

4. Žalobca citoval zákonné ustanovenia , , o obecnom zriadení (ďalej len „“), ,

o hlavnom meste Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o hlavnom meste“), , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s odôvodnením, že napadnuté VZN nezodpovedá uvedeným zákonným ustanoveniam.

5. Žalobca uviedol, že ust. výslovne upravuje, že územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce. Iný postup, ako ten, ktorý zákonodarca stanovil v , t.zn., že by obec územný plán zóny obstarala aj pre takú časť obce, pre ktorú by to v územnom pláne obce predtým všeobecne záväzným nariadením nebolo stanovené, by bol v rozpore s týmto ustanovením . V tejto súvislosti žalobca uviedol, že dňa 10.11.2014 nadobudlo účinnosť VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 10/2014, ktorým sa mení a dopĺňa VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení VZN č. 12/2008, VZN č. 17/2011 a VZN č. 5/2014. Príloha č. 1 VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 10/2014 obsahuje textovú časť záväznej časti územného plánu, pričom v čl. 2.2.5 bod 11 sú explicitne určené konkrétne časti Bratislavy, resp. lokality mestskej časti Bratislava - Devín, pre ktoré je možné obstarať a schváliť územný plán zóny. Konkrétne ide o určené časti územia mestskej časti Bratislava - Devín: Devín - SV, Devín - zóna SZ od kameňolomu, Devín - zóna Kráľova hora, Zlaté schody, rekreačné plochy pod lesom a pri rieke Morave, územie OP NKP Slovanské hradisko. V zmysle , je potom možné územný plán zóny obstarať len pre tieto (a žiadne iné) určené časti mestskej časti Bratislava - Devín.

6.Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca konštatoval, že v procese schvaľovania napadnutého VZN č. 4/2018, neboli dodržané ustanovenia bodu 11 čl. 2.2.5 prílohy č. 1 k VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 10/2014, ako záväznej časti Územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v spojení s tým ani ustanovenia . Preto ak napadnutým VZN bola schválená a vyhlásená záväzná časť územného plánu zóny Devín I, a to nie len pre Územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy určené časti územia mestskej časti Bratislava - Devín (Devín - SV, Devín - zóna SZ od kameňolomu, Devín - zóna Kráľova hora, Zlaté schody, rekreačné plochy pod lesom a pri rieke Morave a územie OP NKP Slovanské hradisko), ale aj pre iné lokality mestskej časti (Pod Fialkovou dolinou, Mokrá jama, Stará horáreň, Pri Sihoti, Rekreačný koridor Moravského a Dunajského nábrežia (časť), Slovanské nábrežie

- ústredná časť Dunajskej nábrežnej promenády, Ťažobná krajina Kameňolomu Devín, Pod Mokrou jamou, Geologické múzeum v prírode, Lesná krajina Devínskych Karpát (časť vymedzená hranicou riešeného územia), Poľnohospodárska krajina na úpätí Devínskych Karpát (časť vymedzená hranicou riešeného územia), Slovanský ostrov, Vodné toky Dunaj a Morava), pre ktoré však nevyplýva možnosť spracovať územný plán zóny, je VZN č. 4/2018 zjavne v rozpore s , , a aj s zákona o obecnom zriadení.

7. Žalobca má zato, že Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Devín schválením predmetného VZN, ktorým došlo k vyhláseniu záväznej časti územného plánu zóny, zjavne prekročilo svoje zákonné kompetencie. Žalobca svoj názor oprel o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -42 zo dňa 05.09.2018, ako aj o Metodické usmernenie k obstarávaniu územného plánu zóny prijatým Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako ústredným orgánom územného plánovania ( ) č. 02001/2018/SV/83879 zo dňa 09.11.2018, prijatým v súlade s , podľa ktorého : „Obec pri výkone samosprávnych funkcií zabezpečuje obstarávanie a schválenie územnoplánovacej dokumentácie obce a územnoplánovacej dokumentácie zóny podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a podľa obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón. Podľa , územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

Podľa , sa územný plán zóny spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a) obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b) vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.“

8. V zmysle uvedeného žalobca zdôraznil, že územný plán zóny môže obec obstarať v prípade, ak má schválený územný plán obce, v ktorom má konkrétnejšie vymedzenú časť obce, pre ktorú sa požaduje vypracovanie územného plánu zóny. Požiadavka na vypracovanie územného plánu zóny odráža potrebu obce na zabezpečenie podrobnejšej regulácie územia časti obce, ktorá musí byť určená v územnom pláne obce, tak ako je to zrejmé aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -42 z 05.09.2018, v ktorom krajský súd v odseku 31. svojho rozhodnutia uviedol „Iba územný plán príslušnej obce môže ustanoviť, pre ktoré jej časti je možné obstarať a schváliť územný plán zóny ( ). Dotknuté mestské časti smú územný plán zóny obstarať iba pre tie lokality, v ktorých to povoľuje územný plán obce, ktorej sú súčasťou. Postup nad rámec tohto zmocnenia je prejavom svojvôle a je protizákonný. Obstaranie územného plánu zóny pre časť obce a jeho následné spracovanie v procese obstarávania je možné len postupom podľa a a použitie iného postupu je v rozpore s ustanovením zákona.“

9. Žalobca tiež dodal, že hoci Metodické usmernenie je zo dňa 09.11.2018, t.j. vydané neskôr ako bolo schválené žalobou napadnuté VZN č. 4/2018, avšak reaguje na právny stav pred prijatím napadnutého VZN a platné doposiaľ.

10. V prípade, ak žalovaný pri prijímaní napadnutého VZN č. 4/2018 postupoval podľa poslednej vety čl. 2.2.5 prílohy č. 1 VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 10/2014 ("Pre ostatné územie mesta je možné spracovať ÚPN Z podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí."), žalobca je názoru, že výklad tohoto článku v žiadnom prípade nemôže byť v rozpore so znením a účelom a . Z citovaných ustanovení a vyplýva, že jednotlivé mestské časti Bratislavy nie sú oprávnené na obstarávanie územných plánov zón podľa vlastného uváženia bez toho, aby príslušná časť mesta (t.j. mestská časť), pre ktorú má byť územný plán zóny vypracovaný, bola presne špecifikovaná v územnom pláne mesta. Inak povedané, v prípade ak vznikne potreba obstarať územný plán zóny aj pre iné miesta obce ako tie, ktoré boli vymedzené v územnom pláne obce, obec môže na účel obstarania územného plánu zóny vymedziť nové územie zóny dodatočne VZN. Opačným postupom by si mestská časť nezákonne prisvojila právomoc, ktorá jej nepatrí (právo v územnom pláne určiť časti územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na spracovanie územného plánu zóny, prislúcha mestu Bratislava), a jej postup by bol v rozpore s . Schválenie územného plánu zóny a vyhlásenie jeho záväznej časti VZN je prejavom svojvôle mestskej časti, pokiaľ na to nemá zákonné splnomocnenie. Takýto postup mestskej časti by predstavoval aj neúmerný zásah do práv a právom chránených záujmov vlastníkov nehnuteľnosti v danom území.

11. V zmysle , obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje VZN. Z dokladov žalovaného vyplýva, že návrh VZN ktorým sa vyhlásila záväzná časť územného plánu zóny Devín I, bol na úradnej tabuli mestskej časti vyvesený dňa 28.08.2018. Zo žiadneho z dokladov však nevyplýva, že by návrh VZN č. 4/2018 bol zverejnený aj na webovom sídle mestskej časti, tak ako to prikazuje ust. zákona o obecnom zriadení, a preto VZN č. 4/2018 je v rozpore s týmto ustanovením ako i s zákona o obecnom zriadení.

III. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 08.11.2019 ktorým žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

13. Žalovaný poukázal na podstatu podanej žaloby s tým, že a) podľa názoru žalobcu bol Územný plán zóny Devín I (ďalej len ako ÚPN Z Devín I) obstaraný a napadnutým VZN schválený aj pre časti územia Mestskej časti Bratislava - Devín, ktoré neboli vymedzené v územnom pláne Hlavného mesta SR Bratislavy,

b) podľa vedomostí žalobcu návrh VZN nebol zverejnený na webovom sídle žalovaného.

14. Žalovaný uviedol, že obstarávanie ÚPN Z Devín I sa začalo ešte v roku 2008. Miestne zastupiteľstvo dňa 11.04.2008 na základe vyhodnotenia ponúk dodávateľov odborných projektových prác schválilo uznesením č. 107/2008 zahájenie prác na obstaraní ÚPN objednaním štúdie využiteľnosti územia a urbanistickej štúdie územia MČ. Na základe spracovaných podkladov bol v roku 2010 predložený vtedajšiemu Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, návrh Zadania k ÚPN zóny Devín I. Súčasťou prípravných prác predchádzajúcich vypracovaniu zadania, bolo v zmysle , v znení účinnom v rozhodnom čase, aj určenie hraníc riešeného územia. Krajský stavebný úrad v Bratislave ako orgán územného plánovania v zmysle posúdil zadanie, pričom obligatórne posudzoval, v súlade s „obsah návrhu zadania v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa“, t.j posudzoval súlad zadania so záväznou časťou Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Krajský stavebný úrad v Bratislave v stanovisku zo dňa 09.10.2010 konštatoval, že obsah návrhu Zadania ÚPN zóny Devín I „je v súlade so záväznou časťou schválenej ÚPD vyššieho stupňa, ktorým je Územný plán hl. m. SR Bratislavy 2007“ a odporučil jeho predloženie na schválenie Mestskej časti Bratislava - Devín v súlade s zo dňa 04.11.2010 schválilo. Následne počas ďalšieho procesu obstarávania ÚPN Z Devín I, bol vypracovaný Návrh ÚPN Z Devín I, boli vyhodnocované pripomienky dotknutých orgánov, vlastníkov pozemkov na riešenom území, pripomienok orgánov územného plánovania. Uskutočnilo sa množstvo rokovaní a viacero verejných prerokovaní. V procese obstarávania a schvaľovania ÚPN Z Devín I boli zachované a neboli porušené práva žiadnych fyzických ani právnických osôb, práve naopak, všetky pripomienky vlastníkov nehnuteľností na riešenom území boli podrobne vyhodnotené a brané do úvahy. Aj z týchto dôvodov si obstarávanie ÚPN Z Devín I vyžiadalo tak dlhú dobu. Výsledkom tohto procesu bol napokon Návrh ÚPN Z Devín I, ktorý bol v zmysle predložený Okresnému úradu Bratislava na preskúmanie a to aj z hľadiska súladu so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odborný orgán územného plánovania, v stanovisku zo dňa 11.09.2018 konštatoval, že „obsah návrhu ÚPN-Z Devín I je v súlade so záväznou časťou Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, r. 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, ako schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa“ a „súhlasí s predložením návrhu „Územný plán zóny Devín I“ na schválenie miestnym zastupiteľstvom.“ Vychádzajúc z kladného stanoviska Okresného úradu Bratislava, ktorý posúdil návrh aj po stránke súladu postupu obstarania a prerokovania návrhu ÚPN Z Devín I, súladu s vyhl. MZP SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, súladu s a súladu so zadaním, miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Devín prijalo napadnuté VZN. Žalobca protestom prokurátora nenapadol počas procesu obstarávania ÚPN Z Devín I až do marca 2019 žiadne rozhodnutie, opatrenie ani postup žalovaného alebo iného orgánu verejnej správy v procese obstarávania ÚPN Z Devín I, napadol až VZN a s ním súvisiace rozhodnutie miestneho zastupiteľstva žalovaného, t.zn. až konečný výsledok procesu územného plánovania.

15. Žalovaný poukazuje, že žiaden všeobecne záväzný predpis neustanovuje legálnu definíciu pojmu zóna, pričom možno vychádzať z logického predpokladu, že zónou sa rozumie časť územia obce, t.j. územie menšie ako územie obce. Tento predpoklad územie vymedzené v napadnutom VZN nepochybne spĺňa.

16. Žalobca tvrdí, že napadnuté VZN sa rozsahom riešeného územia líši od území onačených v Prílohe č. 1 Územného plánu hl. m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014 (čl. 2.2.5 bod 11), pričom toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, to, že určité územie je označené iným názvom ešte nepreukazuje, že sa jedná o iné územie. Preto žalobca musí preukázať, aké konkrétne územie zahŕňajú zóny Devín - SV, Devín - zóna SZ od kameňolomu, Devín - zóna Kráľova hora, Zlaté schody, rekreačné plochy pod lesom a pri rieke Morave, územie OP NKP Slovanské hradisko, ako aj to, že ide o územie odlišné od územia riešeného v ÚPN Z Devín I.

17. Žalovaný poukazuje na nesprávnosť výkladu právnych noriem žalobcom, ktorý relativizuje ustanovenia Prílohy č. 1 - záväznej časti Územného plánu hl. m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014, konkrétne posledný odsek čl. 2.2.5 (strana 38) a uvádza: „ÚPN Z pre určené časti územia mesta sú záväzné z hľadiska rozsahu a polohy podľa textovej časti ÚPN. Konkrétne vymedzenie riešeného územia ÚPN Z môže byť upravené v rámci procesu jeho obstarania. Pre ostatné územie mesta je možné spracovať ÚPN Z podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí.“ Žalovaný zdôraznil úplné znenie tohto ustanovenia t.j. aj druhú a tretiu vetu, ktoré sú pre posúdenie veci absolútne rozhodujúce. Podľa tohto všeobecne záväzného právneho predpisu (akým Územný plán hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014 v jeho záväznej časti nepochybne je), totiž Hlavné mesto SR Bratislava výslovne ponecháva mestským častiam možnosť upraviť, resp. odlišne vymedziť riešené územie ÚPN zóny v rámci procesu obstarania a pre ostatné územie mesta - t.j. aj územie mestských častí, ktoré nie sú výslovne označené v čl. 2.2.5, spracovať ÚPN zóny podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí. Podľa o hlavnom meste SR Bratislave, je mestskej časti vyhradené „zabezpečovať územnoplánovacie funkcie, urbanistický rozvoj mestskej časti a reguláciu funkcií v území v nadväznosti na celomestské územnoplánovacie regulatívy, najmä obstarávať urbanistické štúdie a obstarávať a schvaľovať územné plány zón. Pod zabezpečovaním územnoplánovacích funkcií a urbanistického rozvoja mestskej časti je nepochybne nutné rozumieť aj vymedzenia územia podľa potrieb mestskej časti a jej obyvateľov, pre ktoré je nevyhnutné územný plán zóny obstarať. Na tomto mieste žalovaný zdôraznil, že pôsobnosť žalovaného v oblasti územného plánovania je podľa o obecnom zriadení výkonom samosprávy, t.j. výkonom originálnej právomoci. Túto pôsobnosť vykonáva priamo volené miestne zastupiteľstvo, zástupcovia obyvateľov mestskej časti, ktorí najlepšie poznajú potreby obce/mestskej časti a sú k problémom a starostiam obyvateľov mestskej časti najbližšie. O to vyššia je legitimita miestneho zastupiteľstva rozhodovať o území - zóne, pre ktorú je potrebné územný plán obstarať a o to vyššia je legitimita na schválenie takého územného plánu. Z uvedeného výkladu musel vychádzať aj Okresný úrad Bratislava (predtým Krajský stavebný úrad v Bratislave), v ktorého kompetencii bolo odborné posúdenie návrhu zadania ÚPN Z Devín I v úvodnej fáze obstarávania i samotný Návrh ÚPN Z Devín I v záverečnej fáze obstarávania územného plánu a to najmä z hľadiska súladu s nadradeným územným plánom mesta Bratislavy. Okresný úrad Bratislava žiadne námietky v tomto smere nevzniesol a ÚPN Z Devín I odporučil schváliť, žalovaný preto nemal dôvod neschváliť ÚPN Z Devín I.

18. Žalovaný zdôraznil, že výklad žalobcu je prísne reštriktívny až nad rámec zákona a jeho účelu. Žalobca svoju argumentáciu odvíja od premisy, že podľa možno obstarať a schváliť územný plán zóny len k územiam, ktoré sú výslovne uvedené v územnom pláne obce. V pomeroch Hlavného mesta SR Bratislavy teda len k územiam výslovne označeným a pomenovaným v čl. 2.2.5 Prílohy č. 1 - záväznej časti Územného plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014. Ak ale samotný územný plán Hlavného mesta Bratislavy ustanovuje, že územný plán je možné, na základe potrieb mesta alebo jednotlivých mestských častí, spracovať aj pre ostatné územie mesta, nejde o rozpor s , pretože ten upravuje len to, že územný plán obce ustanovuje časti obce, pre ktoré treba (inými slovami je nutné, nevyhnutné, potrebné) obstarať a schváliť územný plán zóny. Počas platnosti a účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu - záväznej časti Územného plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014, ktorým je žalovaný viazaný, žalovaný bol oprávnený obstarať a schváliť územný plán zóny aj pre územie mestskej časti, ktoré síce nebolo označené konkrétnym názvom v časti 2.2.5 územného plánu mesta, ale mestskou časťou bola identifikovaná potreba jeho spracovania pre celé riešené územie Devín I. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti, že územia označené v Územnom pláne hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014 a to: Devín - SV, Devín - zóna SZ od kameňolomu, Zlaté schody, rekreačné plochy pod lesom a pri rieke Morave, územie OP NKJP Slovanské hradisko, sú súčasťou riešeného územia v rámci ÚPN Z Devín I.

19. Citované ustanovenia Územného plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014 nie sú v rozpore ani s , ale nadväzujú naň, keď ustanovujú, že obstarať územný plán zóny možno aj pre časť územia mesta, ktorá síce nie je explicitne označená v predchádzajúcich ustanoveniach územného plánu mesta, avšak je daná potreba mestskej časti takéto územie regulovať územným plánom zóny. Potreba zonálneho riešenia územia Devín I bola deklarovaná o.i. v uznesení MZ žalovaného č. 107/2008 zo dňa 11.04.2008 ako aj v uznesení MZ žalovaného č. 287/2010 zo dňa 04.11.2010.

V čase schválenia napadnutého VZN bol platný a účinný Územný plán hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014, ktorý umožňoval žalovanému spracovať a schváliť ÚPN Z Devín I aj pre územie

- zónu výslovne neoznačenú názvom v územnom pláne mesta pre účely obstarania územného plánu. Nejde preto o prejav svojvôle žalovaného, ale o výkon originálnej právomoci, ktorá neodporuje zákonu a pre ktorú je vytvorený priestor všeobecne záväznými právnymi predpismi.

20. Žalovaný je názoru, že pri výklade právnych noriem je nutné uprednostniť materiálny výklad pred výkladom formalistickým, je potrebné prihliadnuť na ich účel. Podľa , územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Podľa prvá veta , je územnoplánovacia dokumentácia základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Žalovaný je názoru, že účelom ustanovení §-15 a §-25 je, umožniť nástrojmi územného plánovania územný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie obcí, nie územný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie brzdiť. Čím podrobnejšia je územnoplánovacia dokumentácia, tým efektívnejšie možno tento účel dosiahnuť. Územný plán zóny je z tohto hľadiska najvhodnejším nástrojom. V podmienkach Bratislavy je absolútna väčšina územia regulovaná len Územným plánom hl.m. SR Bratislavy, ktorého podrobnosť je nedostatočná, je neaktuálny a nedokáže flexibilne reagovať na potreby stavebníkov a jednotlivých mestských častí.

21. K výkladu sporných ustanovení a žalovaný poukázal na skutočnosť, že tieto ustanovenia v ich aktuálnom znení boli do zavedené novelou - , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých v častiach týkajúcich sa územného plánu zóny predkladateľ uviedol, „Územný plán zóny () je hierarchicky najnižším a najpodrobnejším územnoplánovacím dokumentom, pretože rieši najmenšie územie (zónu) a v zásade vykonáva územný plán obce na konkrétne územie. Jeho obsah upravovala najmä , čo bolo v podmienkach národných výborov dostačujúce, ale vzhľadom na je potrebná zákonná úprava. Zmenou v porovnaní s platným stavom je vymedzenie zóny, ktorou už nebude územie vymedzené funkčne (napr. obytná zóna, oddychová zóna, priemyselná zóna) ale územie, ktoré je potrebné z nejakého dôvodu regulovať (t.j. určiť regulatívy) napr. z dôvodu výstavby. Táto zmena sa premieta aj do obsahu územného plánu zóny, ktorý tak bude plniť funkciu bývalého regulačného plánu. Zónou tak môže byť určitá štvrť, pár pozemkov alebo len jeden pozemok. Územný plán zóny môže obec obstarať aj pre akúkoľvek inú časť obce ak sa tak rozhodne. Územný plán zóny bude priamym základom pre povoľovanie stavieb bez potreby územného rozhodovania, pre vyvlastňovanie práv k pozemkom a stavbám, pre vymedzovanie zastavaného územia a ostatného územia obce, pre určenie stavebného uzáveru, atď. Tým sa zvýši jeho význam v praktickom živote obce.“ Použitím metódy teleologického, autentického a historického výkladu práva, možno dospieť k záveru, že formulácie použité v a v nebránia a umožňujú obci obstarať a schváliť územný plán zóny aj pre časť obce, ktorá nie je výslovne označená v územnom pláne obce.

22. Žalovaný opäť zdôraznil, že jeho postup bol aprobovaný stanoviskom odborného orgánu štátnej správy v oblasti územného plánovania - Krajským úradom v Bratislave, resp. Okresným úradom Bratislava. Postup ani žiadne rozhodnutie počas procesu obstarávania nebolo napadnuté protestom prokurátora ani upozornením prokurátora. Konštantná judikatúra aj právna veda vychádzajú z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. marca 2008 sp. zn. ). Vo vzťahu k preskúmavanej veci je potrebné vziať do úvahy, že v čase schvaľovania napadnutého VZN existovali individuálne správne akty

- stanoviská orgánu územného plánovania (Krajského úradu v Bratislave a Okresného úradu Bratislava) vydané obligatórne podľa a , konštatujúce súlad s územným plánom vyššieho stupňa a jednak normatívny - všeobecne záväzný správny akt - Územný plán hl.m. SR

Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014, ktorý umožňoval, v súlade so zákonom, obstarávať územný plán zóny pre územie podľa potreby mesta alebo mestskej časti.

23. Vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -42 zo dňa 05.09.2018, v ktorom správny súd posudzoval iný skutkový prípad - posudzoval zákonnosť uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Petržalka, ktorým zastupiteľstvo poverilo prednostu obstaraním územného plánu zóny v lokalite Sad Janka Kráľa. Išlo o prvotné rozhodnutie miestneho zastupiteľstva, ktorým sa len začal proces obstarávania územného plánu zóny (nebol teda napr. posudzovaný Okresným úradom Bratislava súlad s nadradenou ÚP dokumentáciou) a žalovaný - Mestská časť Bratislava - Petržalka sa v konaní žiadnym spôsobom nebránil, dokonca so žalobou súhlasil a súd vychádzal z iných skutkových okolností. V slovenskom právnom poriadku nemajú rozhodnutia súdov charakter precedensu, preto je potrebné každú vec posudzovať osobitne s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti.

24. K porušeniu ust. § 6 ods. 3 zákona o obecnom zriadení žalovaný uviedol, že neporušil citované ustanovenie zákona, keďže návrh VZN bol riadne, v zmysle zákonných ustanovení zverejnený na webovom sídle žalovaného po dobu dlhšiu, než po minimálnu dobu 15 dní pred rokovaním miestneho zastupiteľstva. Pôvodne mal byť návrh napadnutého VZN prerokovaný miestnym zastupiteľstvom na septembrovom rokovaní dňa 17.09.2018. Návrh VZN bol zverejnený na webovom sídle žalovaného dňa 04.08.2018. Návrh VZN napokon nebol prerokovaný na septembrovom zasadnutí miestneho zastupiteľstva, bol z programu rokovania stiahnutý a na rokovanie sa dostal na októbrovom - rokovaní, kde bol aj schválený. Až do konania októbrového zasadnutia miestneho zastupiteľstva dňa 15.10.2018 bol návrh zverejnený na webovom sídle a po jeho schválení bolo na webovom sídle zverejnené samotné VZN a návrh bol z webového sídla stiahnutý.

IV. Replika žalobcu

25. Žalobca v replike zo dňa 03.12.2019, doručenej súdu elektronicky dňa 05.12.2019 reagoval na vyjadrenie žalovaného s tým, že pokiaľ žalovaný spochybňuje rozsah území riešených napadnutým VZN č. 4/2018 s rozsahom území označených v Prílohe č. 1 Územného plánu Hl. mesta SR Bratislavy, r. 2007 v znení VZN č. 10/2014 (čl. 2.2.5 bod 11) (ďalej len „územný plán Bratislavy“), žalobca poukázal na záväznú časť ÚPN Z Devín I, ktorá v bode 1.1.2 jednotlivé časti územia mestskej časti Bratislava - Devín, zahrnuté do ÚPN Z Devín I (§ 1 ods. 2 VZN č. 4/2018) definuje ako samostatné funkčno-priestorové celky (strany č. 4 a 5). Rovnako tak smerná časť UPN Z Devín I, v bode B.3.1 (strana 12) uvádza „V kapitole (územného plánu Bratislavy) „Navrhované ÚPN Z na území jednotlivých mestských častí“ je pre MČ Bratislava - Devín uvedený zoznam lokalít na podrobnejšie spracovanie na úrovni ÚPN Z: • Devín SV, • Devín - zóna SZ od kameňolomu, • Devín - zóna Kráľova hora, • Zlaté schody, • rekreačné plochy pod lesom a pri rieke Morave. Vzhľadom na.... je tento zoznam doplnený o ďalšie vybrané územia MČ Devín

- lužnú krajinu pozdĺž vodných tokov Dunaj a Morava a poľnohospodársku a lesnú krajinu v polohách na juhozápadných svahoch Devínskych Karpát - ako nedeliteľné súčasti obrazu devínskej krajiny, vnímanej z polohy hradného brala nad sútokom Dunaja a Moravy.“ Následne v bode B.5.4.1 (strana 35 a nasl.) smernej časti UPN Z Devín I, sú jednotlivé časti územia mestskej časti Bratislava - Devín, zahrnuté do ÚPN Z Devín, opäť charakterizované ako samostatné funkčno-priestorové celky a regulačné bloky, ktoré smerná časť ÚPN Z Devín I podrobne špecifikuje. Súčasť bodu B.5.4.1 smernej časti UPN Z Devín I, tvorí aj grafické znázornenie jednotlivých funkčno-priestorových celkov zahrnutých do ÚPN Z Devín I, z ktorého je zrejmé, že územia „Pod Fialkovou dolinou, Mokrá jama, Stará horáreň, Pri Sihoti, Rekreačný koridor Moravského a Dunajského nábrežia (časť), Slovanské nábrežie - ústredná časť Dunajskej nábrežnej promenády, Ťažobná krajina Kameňolomu Devín, Pod Mokrou jamou, Geologické múzeum v prírode, Lesná krajina Devínskych Karpát (časť vymedzená hranicou riešeného územia), Poľnohospodárska krajina na úpätí Devínskych Karpát (časť vymedzená hranicou riešeného územia), Slovanský ostrov a Vodné toky Dunaj a Morava“ predstavujú iné územia než tie, ktoré spadajú do území tvoriacich územné časti Devín severovýchod, Devín - zóna severozápadne od kameňolomu, Zlaté schody, Rekreačné plochy pod lesom a pri rieke Morave a Územie OP NKP Devín - Slovanské hradisko, pre ktoré územný plán Bratislavy v čl. 2.2.5 bod 11 predpokladá prijatie územného plánu zóny.

26. K žalobcom prezentovanému výkladu čl. 2.2.5 veta posledná územného plánu Bratislavy žalobca uviedol, že tento (ako obsahová súčasť VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 10/2014) musí byť vykladaný v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily, t.j. v súlade s § 11 ods. 6 a § 12 ods.

1 písm. a) . Žalobca trvá na tom, že ustanovenia a nepripúšťajú iný výklad než ktorý uviedol v žalobe. Formalistický a reštriktívny výklad týchto ustanovení si osvojilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako ústredný orgán územného plánovania (ktorého právne názory by mal žalovaný ako orgán územného plánovania rešpektovať), a rovnako i súdna prax a to s poukazom na žalobcom uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -42 zo dňa 05.09.2018, ktorého závery možno (napriek čiastočne odlišnému skutkovému stavu) v plnom rozsahu aplikovať aj na preskúmavanú vec. Vo vzťahu k uvedenému uzneseniu žalobca podaním zo dňa 24.06.2020 predložil správnemu súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 21.04.2020, ktorým kasačnú sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -42 zo dňa 05.09.2018, zamietol. Predmetom právneho posúdenia v rámci oboch konaní pred správnym súdom je výklad ustanovení v spojení s vo vzťahu na (ne)možnosť obce schváliť územný plán zóny aj pre tie časti územia obce, ku ktorým územný plán obce takýto postup nepredpokladá.

V. Duplika žalovaného

27. Žalovaný v duplike zo dňa 17.10.2022, doručenej súdu elektronicky dňa 18.10.2022 reagoval na podanie žalobcu z júna 2020 v rámci ktorého predložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 21.04.2020 (ďalej len „uznesenie NS SR“), ktoré obsahuje výklad ustanovení v spojení s . Žalobca s poukazom na závery vyjadrené v uznesení NS SR uviedol, že „zákonom predpokladanému postupu by teda zodpovedalo, aby Hlavné Mesto Slovenskej republiky Bratislava, po dohode s Mestskou časťou Bratislava - Devín, prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by doplnilo územný plán Bratislavy a doplnilo by sporné lokality, pre ktoré sa má Územný plán zóny Devín I obstarať.“ Práve v tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti súdu, že Uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 996/2021 zo dňa 21.10.2021 bola schválená územnoplánovacia dokumentácia Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 07. Záväzná časť Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 07 bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2021 z 21.10.2021, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2022. V aktuálnom znení Prílohy č. 1 k všeobecne záväznému nariadeniu č. 4/2007 - ÚZEMNÝ PLÁN HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY v znení zmien a doplnkov 01, 02, 03, 05, 06 a 07, TEXTOVÁ ČASŤ C. Záväzná časť, je už v súčasnosti zapracovaný a výslovne uvedený pre mestskú časť Bratislava - Devín, územný plán zóny ÚPN Z Devín I. Takže v súčasnosti, v nadradenom územnom pláne - územnom pláne Hl. mesta Bratislavy sa uvádza výslovne územie zóny Devín I. S poukazom na uvedené, zrušenie napadnutého VZN nebude mať žiaden praktický zmysel, keďže VZN, ktorým bola schválená záväzná časť územného plánu zóny, v súčasnosti je výslovne uvedená v územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy. Aktuálne právny a skutkový stav veci nie je v rozpore so zákonom ani v rozpore s verejným záujmom, zákonnosť ani verejný záujem preto nie je v súčasnosti potrebné chrániť podanou žalobou. Práve zrušením VZN by vyšlo navnivoč 10 -ročné úsilie veľkého množstva ľudí, a v neposlednom rade aj značné náklady spojené s obstaraním územného plánu zóny. V procese obstarania, počas desiatich rokov zo strany žalobcu ani iného orgánu štátu neboli vznesené žiadne námietky k zákonnosti procesu obstarávania, naopak, zákonom na to určený orgán proces v jeho jednotlivých fázach opakovane odobril.

28. Žalovaný tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.08.2017 v ktorom judikoval: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ V tejto súvislosti žalovaný poukázal na , jeho prvú časť, v ktorej je upravená oblasť územného plánovania, účelom ktorej je dosiahnutie cieľov a úloh územného plánovania stanovených v , t.j. okrem iného sústavné a komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. V území menšom ako je územie obce, mesta či mestskej časti sa tieto úlohy napĺňajú prostredníctvom územného plánu zóny.

V ďalšom sa žalovaný podrobne venoval dôvodovej správe k novelizácii a , v ktorej zákonodarca vyjadril tiež zmysel a účel tejto právnej úpravy - umožniť mestám a obciam obstaranie územného plánu zóny pre akúkoľvek časť obce alebo mesta, pre ktorú sa tak rozhodne urobiť. Zo znenia dôvodovej správy tiež vyplýva, že je na uvážení a rozhodnutí obce, pre akú časť obce obstará územný plán zóny. V Bratislave a v jej mestských častiach upravuje vymedzenie území pre územné plány zón územný plán mesta. Hlavné mesto SR Bratislava sa rozhodlo, že okrem území mestských častí, ktoré sú výslovne názvom označené v územnom pláne mesta, je zo strany mestských častí možné obstarať a schváliť územný plán zóny aj pre iné územie, čo hlavné mesto vyjadrilo v záväznej časti územného plánu mesta. Príloha č. 1 záväznej časti Územného plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014, konkrétne posledný odsek čl. 2.2.5 (strana 38), v ktorom sa uvádza: „ÚPN Z pre určené časti územia mesta sú záväzné z hľadiska rozsahu a polohy podľa textovej časti ÚPN. Konkrétne vymedzenie riešeného územia ÚPN Z môže byť upravené v rámci procesu jeho obstarania. Pre ostatné územie mesta je možné spracovať ÚPN Z podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí.“ Totožná úprava je v znení územného plánu mesta v čase pred prijatím Zmien a doplnkov 07 ako aj po ňom. Hlavné mesto SR Bratislava postupovalo v súlade s ustanoveniami a o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v súlade s čl. 42 písm. d) Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy. Tieto ustanovenia zverujú schválenie územnoplánovacej dokumentácie zón do pôsobnosti mestskej časti po dohode s Bratislavou. Ustanovenia , aj v kontexte naň nadväzujúceho štatútu hlavného mesta SR Bratislavy (ako všeobecne záväzného právneho predpisu), pritom predstavujú v tomto ohľade lex specialis voči všeobecným ustanoveniam , pretože upravujú špecifický vzťah mesta Bratislava a jeho mestských častí v oblasti územného plánovania. Ustanovenia , s ktorými má byť VZN v rozpore, je potrebné vykladať v kontexte a s prihliadnutím na ustanovenia lex specialis (zákona o hlavnom meste) a podzákonnej úpravy naň naviazanej (štatútu Hl. mesta SR). Pri obstarávaní ÚPN Z Devín I žalovaný postupoval v súlade s uvedenými právnymi predpismi a normami v nich obsiahnutými. Je vylúčené, aby mohol obstarať územný plán zóny bez vedomia a súhlasu Hlavného mesta SR Bratislavy. Na základe ust. a nasl. , už samotné zadanie muselo byť prerokované s hlavným mestom, rovnako v neskorších fázach obstarávania územného plánu zóny sa vyžadovala súčinnosť, resp. stanoviská mesta. Žalovaný v tejto súvislosti predložil listinu - stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy k čistopisu zadania ÚPN-Z zo dňa 07.02.2011 (t.j. dokument vydaný 7 rokov pred schválením napadnutého VZN), v ktorom sa uvádza, že čistopis zadania ÚPN Z Devín I berie hlavné mesto SR Bratislava na vedomie a dáva k nemu v troch bodoch konkrétne odporúčania. Prostým logickým výkladom obsahu predmetnej listiny možno dospieť k záveru, že Hlavné mesto bolo s obstarávaním územného plánu zóny pre zónu vymedzenú ako Devin I od počiatku uzrozumené, súhlasilo s ním, inými slovami - obstarávanie územného plánu pre túto zónu, s jej konkrétnym vymedzením a s označením Devín I sa dialo na základe dohody s hlavným mestom SR Bratislavou.

29. Vo vzťahu k uzneseniu NS SR sp.zn. zo dňa 21.04.2020 na ktoré poukázal žalobca, je žalovaný názoru, že v zmysle ním súd nie je viazaný. Žalobca akcentuje princíp právnej istoty, avšak vôbec nezohľadňuje princíp spravodlivosti, na ktorom je postavené právo ako také, vrátane slovenského právneho poriadku. Imperatív interpretácie práva v súlade s princípom spravodlivosti obsahuje aj zákaz uplatňovania prílišného formalizmu, čo bolo konštatované Ústavným súdom Slovenskej republiky (napr. , , , ). Doktrína potreby materiálneho výkladu a aplikácie práva v súlade s princípom spravodlivosti v judikatúre európskych súdov, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v posledných rokoch jednoznačne prevažuje nad formálnym výkladom a aplikáciou práva. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že žalobca nenapadol okrem VZN a rozhodnutia miestneho zastupiteľstva žalovaného, ktorým bolo VZN prijaté, žiadne iné rozhodnutie, opatrenie ani postup, či už žalovaného alebo iných orgánov verejnej správy, ktoré boli zrealizované v procese obstarávania ÚPN Z Devín I. Žalobca nenapadol ani žiaden iný všeobecne záväzný právny predpis. Preto môže vzniknúť paradoxná situácia ak súd vysloví nesúlad VZN s ustanoveniami , pritom rozhodnutia a opatrenia, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali, zostanú v platnosti a účinné. Okrem rozhodnutí a opatrení žalovaného (napr. uznesenie miestneho zastupiteľstva o obstaraní územného plánu zóny) to bude platiť aj pre správne akty iných orgánov - stanoviská orgánu územného plánovania (Krajského stavebného úradu v Bratislave a Okresného úradu Bratislava) vydané obligatórne

podľa a , konštatujúce súlad s územným plánom vyššieho stupňa. Rozpor vznikne aj vo vzťahu k normatívnemu správnemu aktu - všeobecne záväznému Územnému plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007, ktorý v súlade so zákonom umožňoval a umožňuje obstarávať územný plán zóny pre územie podľa potreby mesta alebo mestskej časti. Ako už žalovaný uviedol, súdna prax aj právna veda vychádzajú z prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. marca 2008, sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pri schvaľovaní napadnutého VZN postupoval v súlade s týmito, na seba nadväzujúcimi správnymi aktmi, ktorých vydanie bolo zákonnou podmienkou pre pokračovanie jednotlivých fáz v rámci procesu územného plánovania ÚPN Z Devín I. Schválenie VZN bolo zavŕšením procesu. Napadnuté VZN je síce prejavom normatívnej činnosti žalovaného, avšak nie izolovaným, ale je výsledkom zákonom upraveného postupu obstarávania územného plánu. V rámci postupu obstarávania územného plánu, boli vydané stanoviská iných orgánov, ktoré mali záväzný charakter, a tieto nie je možné ignorovať. V žiadnom prípade nešlo o svojvôľu žalovaného a postup žalovaného je potrebné hodnotiť v súlade so zákazom príliš formalistického výkladu a aplikácie právnych noriem, ako súladný so zákonom, teda aj s a .

30. V závere žalovaný uviedol, že Zóna Devín I je v súčasnosti výslovne - aj názvom - uvedená v územnom pláne mesta Bratislavy. Nie je daný praktický dôvod, aby bol platný a účinný územný plán pre túto zónu zrušený. Napadnutým VZN neboli negatívne zasiahnuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb - naopak, ÚPN Z Devín I stanovuje podrobné pravidlá územného rozvoja územia, podrobnosťou spracovania a stanovením presných záväzných regulatívov zvyšuje právnu istotu účastníkov územného a stavebného konania, stavebníkom zásadne zjednodušuje administratívne povinnosti v územnom a stavebnom konaní, významne skracuje čas vydania rozhodnutia stavebného úradu. Prostriedky správneho súdnictva nemajú byť prostriedkom uplatňovania pravidla „zákon pre zákon“, t.j. nemajú byť založené len na striktnom gramatickom a formálnom výklade práva, ktorý akcentuje žalobca, ale v súlade s princípom spravodlivosti a so základnými princípmi správneho súdneho konania majú slúžiť na ochranu zákonnosti a verejného záujmu - v zmysle hľadania skutočného zmyslu zákona a jeho uplatnenia v konkrétnej situácii. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

VI. Administratívne konanie

31. Súčasťou administratívneho spisu je z 8. mimoriadneho zasadnutia miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava - Devín zo dňa 10.04.2008, v rámci ktorého miestne zastupiteľstvo zobralo na vedomie výsledok vyhodnotenia ponúk dodávateľov odborných projektových prác na ÚPN zóny MČ Bratislava - Devín, schválilo zahájenie prác na obstaraní ÚPN zóny MČ Bratislava

- Devín, objednaním štúdie využiteľnosti územia a urbanistickej štúdie územia MČ u spoločnosti F. M.. M. L..T.., požiadalo starostku MČ Bratislava - Devín, aby s dodávateľom F. M.. M. L..T.. uzatvorila zmluvu o dielo na uvedené projektové práce v rozsahu max. 1 mil. Sk s termínom dodania výsledkov prác do 31.12.2008.

32. Súčasťou administratívneho spisu je stanovisko Krajského stavebného úradu v Bratislave pod číslom: A/2010/1486-2 HOM zo dňa 19.10.2010 k zadaniu Územného plánu zóny Devín I na území Mestskej časti Bratislava - Devín v Bratislave, spracovaného a dňa 27.09.2010 upraveného a doplneného, ktorý v zmysle vyslovil, že: -obsah návrhu Zadania k ÚPN zóny Devín I na území Mestskej časti Bratislava - Devín je v súlade so záväznou časťou schválenej ÚPD vyššieho stupňa, ktorým je Územný plán hl. m. SR Bratislavy / 2007, pričom je potrené pred schválením odstrániť vecné chyby v nadradenej ÚPD v zmysle stanoviska KSÚ v Bratislave k Zadaniu z 20.08.2010, -obsah návrhu Zadania a postup jeho obstarania a prerokovania je až na vyššie uvedenú diskrepanciu v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V závere v zmysle , odporučil jeho predloženie na schválenie Mestskej časti Bratislava - Devín v súlade s , a upozornil na povinnosť obstarávateľa dokumentácie dodržať konzistentnosť návrhu ÚPN Z so schváleným ÚPN

HMB / 2007, bez ktorej tento nebude možné pred jeho schválením kladne posúdiť v zmysle .

33. Súčasťou administratívneho spisu je z 21. mimoriadneho zasadnutia miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava - Devín zo dňa 04.11.2010, v rámci ktorého miestne zastupiteľstvo zobralo na vedomie stanovisko Krajského stavebného úradu v Bratislave pod číslom: A/2010/1486-2 HOM zo dňa 19.10.2010 k návrhu zadania, ako aj dôvodovú správu o prerokovaní návrhu zadania ÚPN-Z Devín I, a starostka bola požiadaná zabezpečiť vypracovanie čistopisu zadania ÚPN zóny Devín I.

34. Súčasťou administratívneho spisu je stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky číslo: OU-BA-OVBP1-2018/001808 zo dňa 11.09.2018, ktorý vyslovil, že -obsah návrhu ÚPN-Z Devín I je v súlade so záväznou časťou Územného plánu hl. m. SR Bratislava, r. 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, ako schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,

- obsah návrhu ÚPN-Z Devín I, postup obstarania a prerokovania je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, -návrh ÚPN-Z Devín I je v súlade s vyhl. Ministerstva životného prostredia SE č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii,

- návrh ÚPN-Z Devín I v záväznej časti ÚPN navrhovanej na vyhlásenie všeobecne záväzným predpisom je v súlade s ,

- návrh ÚPN-Z Devín I je v súlade so zadaním. V závere ako príslušný orgán územného plánovania súhlasil s predložením návrhu „Územný plán zóny Devín I“ na schválenie miestnym zastupiteľstvom.

35. Na internetovej stránke MČ Bratislava - Devín bol dňa 04.08.2018 zverejnený návrh VZN ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPZ Devín I.

36. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na 29. riadne zasadnutie Miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava - Devín dňa 15.10.2018 bol predložený Návrh na schválenie územného plánu zóny Devín I, ktorý bol schválený uznesením č. 183/2018 a o schválení jeho záväznej časti VZN č. 4/2018 uznesením č. 184/2018.

37. Na internetovej stránke MČ Bratislava - Devín bolo dňa 05.11.2018 zverejnené VZN č. 4/2018 zo dňa 15.10.2018.

VII. Právne posúdenie žaloby

38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté VZN a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

39. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách vo veciach územnej samosprávy.

41. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom.

42. Podľa , nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

43. Podľa vety prvej , žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené.

44. Podľa o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.

45. Podľa o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

46. Podľa o obecnom zriadení, návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na webovom sídle obce v tej istej lehote.

47. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

48. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce.

49. Podľa , vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

VIII. Závery správneho súdu

50. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať, či schválené VZN Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devín č. 4/2018 zo dňa 15.10.2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu zóny Devín I, je v nesúlade s , , zákona o obecnom zriadení a s , .

51. Zákonodarca v ust. zveril do právomoci súdu konať a rozhodovať o návrhu prokurátora na vyslovenie nesúladu VZN obce alebo vyššieho územného celku so zákonom, pokiaľ obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje VZN. Žalobcom v konaní je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené, uznesenie zastupiteľstva nebolo zrušené a nebola v ňom vykonaná zmena v lehote podľa osobitného predpisu. Úlohou prokuratúry je vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Prokurátor je preto v zmysle zákona o prokuratúre povinný vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to preskúmavaním zákonnosti, okrem iného, aj uznesení vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy.

52. VZN obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho územného celku, alebo osobitne jej obyvateľov, alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy, ako aj územnej samosprávy. VZN musí byť v súlade s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Práve k preskúmavanej veci, konkrétne v zákona o obecnom zriadení sa ustanovuje, že obec obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Práve tu ide o zákonnú úpravu, ktorá dáva obci právomoc obstarať a schvaľovať územnoplánovaciu

dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstarať a schvaľovať programy rozvoja bývania a spolupôsobiť pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.

53. Pravdou je a súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že napadnuté VZN, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu zóny Bratislava - Devín I, v čase jeho vyhlásenia nebolo možné schváliť, nakoľko záväzná časť Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy / 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov (územnoplánovacia dokumentácia vyššieho stupňa), nemal určenú-vymedzenú mestskú časť Bratislava - Devín - zóna Devín I, t.j. územný plán zóny Devín I, v súlade s a . Inak povedané, v Územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy / 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, v prílohe č.1 VZN hl.m. SR Bratislavy č. 10/2014 v záväznej časti územného plánu v čl. 2.2.5 bod 11, sú určené konkrétne časti Bratislavy, lokality MČ Bratislava Devín, pre ktoré je možné obstarať a schváliť územný plán zóny, avšak bez územia MČ Bratislava - zóna Devín I. Iba územný plán obce môže ustanoviť, pre ktoré jej časti je možné obstarať a schváliť územný plán zóny ( ). v ustanovuje, že územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce. Z uvedeného vyplýva, že územný plán zóny možno obstarať len pre konkrétne vymedzenú časť obce vo VZN obce ktorým sa schvaľuje územný plán obce. Uvedený právny názor správny súd oprel o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.04.2020, na ktorý poukázal i žalobca.

54. Na druhej strane správny súd vyhodnotil aktuálnu situáciu, ktorú dal do pozornosti súdu žalovaný (odsek 27. tohto uznesenia) s tým, že uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 996/2021 zo dňa 21.10.2021 bola schválená územnoplánovacia dokumentácia Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 07. Záväzná časť Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 07 bola vyhlásená VZN hl. m. SR Bratislavy č. 14/2021 z 21.10.2021, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2022. V aktuálnom znení Prílohy č. 1 k VZN č. 4/2007

- ÚZEMNÝ PLÁN HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY v znení zmien a doplnkov 01, 02, 03, 05, 06 a 07, TEXTOVÁ ČASŤ C. V záväznej časti, je v súčasnosti zapracovaný a výslovne uvedený pre mestskú časť Bratislava - Devín, územný plán zóny ÚPN Z Devín I. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zákaz uplatňovania prílišného formalizmu ako je uvedené v odsekoch 28. a 29. tohto uznesenia.

55. Správny súd vychádzal z právneho názoru vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.08.2017, na ktorý poukázal žalovaný, v zmysle ktorého „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ Rovnako Ústavný súd poukázal na už v minulosti vyslovený právny názor, „ ... že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska ich textu, a to ani v prípade, keď sa text zákona môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. ...“ (nález ÚS SR č. z 23.05.2013).

56. Na tomto mieste správny súd upriamuje pozornosť na účel , ktorý v prvej časti upravuje územné plánovanie, ktorej účelom je o.i. sústavné a komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Zákonodarca pre naplnenie uvedeného účelu, umožnil mestám a obciam obstaranie územného plánu zóny pre akúkoľvek časť obce alebo mesta ( a ). To, že žalovaný obstaral územný plán zóny ÚPN Z Devín I a tento VZN č. 4/2018 zo dňa 15.10.2018 vyhlásil za záväznú časť ÚP Z Devín I v čase, kedy územie MČ Bratislava - zóna Devín I nebola definovaná v Územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy / 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, a aktuálne s účinnosťou dňa 01.01.2022, Územný plán hl. m. SR Bratislavy má definovaný pre mestskú časť Bratislava - Devín, územný plán zóny ÚPN Z Devín I, súd interpretuje ako situáciu v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (, , , , , podobne aj Ústavný súd Českej

republiky napr. ). Aj keď právne normy v odsekoch 44. až 48. tohto uznesenia sú určité a jednoznačné, avšak s ohľadom na poskytnutie materiálnej ochrany tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, súd prihliadol na aktuálnu situáciu. Nie je účelné a ani hospodárne, aby správny súd zrušil napadnuté VZN, pre dôvody ktoré sú predmetom žaloby, ktoré už boli odstránené tým, že aktuálne územie MČ Bratislava - zóna Devín I je s účinnosťou dňa 01.01.2022 definovaná v Územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy/2007 v znení neskorších zmien a doplnkov. Bolo by absolútne nelogické a striktne nehospodárne aby mal žalovaný zopakovať celý proces obstarania územného plánu zóny ÚPN Z Devín I a následne tento schváliť. Len formálne zopakovanie celého procesu ktorý trval viac ako desať rokov a stál daňovníkov nemalé finančné prostriedky sa javí súdu v rozpore s podstatou a zmyslom základného práva na súdnu ochranu. Formalizmus je aplikácia práva, ktorá vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Inak povedané, ide o prílišné lipnutie resp. pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu. Aj najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol „ ... súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. ...“ Pri zásade materiálnej pravdy nemôže súd pri svojom rozhodovaní vychádzať len z dôvodov uvedených žalobcom, takýto prístup je v rozpore so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý poukazuje v svojich nálezoch na spravodlivý proces, pričom odmieta prílišný formalizmus. Preto súd musí vychádzať aj z tvrdení uvedených žalovaným tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcich z obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Správny súd tiež poukazuje na rezumé nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 19.04.2017, že neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Preto hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, pri jeho použití je treba dbať, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou.

57. Materiálny prístup ústavného súdu k ochrane ústavnosti vychádza z jeho stabilizovanej judikatúry, v ktorej uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, založené na interpretácii a aplikácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a tiež toho, že pri riešení konkrétnych prípadov nemožno opomínať požiadavku, aby prijaté rozhodnutie (riešenie) bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , ).

58. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

59. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa zamietnuť, nakoľko preskúmavané VZN s poukazom na aktuálnu skutkovú situáciu z dôvodov uvedených v odsekoch 54. až 57. tohto uznesenia, neodôvodňovali jeho zrušenie.

IX. Trovy konania

60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti uznesenia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).